Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. júl 2022

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 14P/3/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5322200073
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Janíková
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2022:5322200073.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca sudkyňou J. v právnej veci navrhovateľky - manželky: Y. nar. XX.XX.XXXX,. bytom
K. (matka), právne zastúpená H. advokátom so sídlom X. a manžela: H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.
(otec), právne zastúpený H., advokátom so sídlom R.a, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv
a povinností k maloletému deťom na čas po rozvode: Y. nar. XX.XX.XXXX a Q. nar. XX.XX.XXXX.,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, takto

r o z h o d o l :

I. Manželstvo účastníkov Y., rod. J. a H., uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v X., zapísané v knihe manželstiev
Matričného úradu X., vo zväzku X, ročník XXXX, . na strane XX, pod poradovým číslom XX, . rozvádza.

II. Maloletú Y., nar. XX.XX.XXXX a maloletú Q., nar. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky,
ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.

III. Otec je povinný na čas po rozvode manželstva prispievať na výživu maloletej Y. sumou 150,- €
mesačne a na výživu maloletej Q. sumou 140,- € mesačne, a to vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k
rukám matky maloletých detí.

IV. Styk otca s maloletými deťmi neupravuje.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 11.01.2022 sa navrhovateľka - manželka domáhala rozvodu
manželstva s manželom. Uviedla, že manželstvo sa začalo zhoršovať po narodení druhej dcéry, kedy
sa manžel začal viac venovať kamarátom, nezaujímal sa moc o rodinu a viac začal požívať alkoholické
nápoje. Vzťahu neprospelo ani to, že manžel začal pracovať v zahraničí. Od r. 2011 majú oddelené
domácnosti, žijú síce v jednom dome, ale ona s deťmi žije na poschodí a manžel Y. svojou matkou na
prízemí. Manžel ju viackrát fyzicky napadol, za jeden skutok bol aj odsúdený (.. Všetko toto viedlo k
citovému odcudzeniu sa. Ich manželstvo je len formálne.

2. Mal. deti žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu
mal. Y. sumou 170 € mesačne a mal. Q. sumou 150 € mesačne. Styk navrhla nechať na vzájomnej
dohode rodičov.

3. Manžel dňa 18.01.2022 podal vlastný návrh na rozvod manželstva (konanie bolo vedené pod sp.
zn. XXP/X/XXXX. a bolo pre prekážku začatej veci zastavené). Toto podanie je možné považovať aj
za vyjadrenie manžela k rozvodu. Manžel uviedol, že ich manželstvo bolo harmonické približne do r.
2013, kedy si manželka našla mimomanželskú známosť a ich vzťah prestal fungovať. Manželka priviedla

svoju súčasnú známosť do rodinného domu, v ktorom bývajú, kde s touto známosťou aj prespávala.
Posledný víkend sa manželka odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Navrhuje mal. deti zveriť do
osobnej starostlivosti matky a jeho zaviazať prispievať na výživu mal. Y. sumou 100 € a na mal. Q. sumou
80 €. Styk nežiada upraviť.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s listinnými
dôkazmi týkajúcimi sa najmä príjmov a výdavkov účastníkov konania a rozhodol podľa nasledovných
ustanovení zákona:

5. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

6. Podľa § 23 ods. 1 - 3 Zákona o rodine:
- súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak
vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia.
- súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o
rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
- súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti
manželov podľa § 18 a 19.

7. Podľa § 24 ods. 1 a 3 - 5 Zákona o rodine:
- v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté
dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí,
ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu,
alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
- rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
- súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvom rodičmi.
- súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá
na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

8. Podľa § 25 ods. 1 - 2, 4 Zákona o rodine:
- rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým
sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia
o rozvode.
- ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov
s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
- ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým
dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie
o osobnej starostlivosti.

9. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine:
- plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti
nie sú schopné samé sa živiť.
- obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

- každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť
svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
- pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
- výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré
nie je nevyhnutné vynaložiť.

10. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

12. Základným predpokladom rozvodu manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého
rozvrátenia vzťahov medzi manželmi; toto narušenie nastáva predovšetkým vtedy, ak sa manželia
neriadia, resp. nemôžu riadiť vo vzájomnom správaní pravidlami vyplývajúcimi z cit. ust. § 18 až 20
Zákona o rodine. Zrušenie manželstva rozvodom však odôvodňuje len kvalifikované rozvrátenie vzťahov
medzi manželmi, ktoré má za následok, že manželstvo prestalo plniť svoj účel.

13. Manželstvo nie je totiž len právny stav či právny pomer, ale je aj životným spoločenstvom, ktoré sa
má vyznačovať vzájomným rešpektom, citovou náklonnosťou, úctou, dôverou, a pomocou; má vytvárať
zdravé rodinné prostredie, kde sa manželia vzájomne správajú ohľaduplne, majú porozumenie pre
vzájomné potreby a osobitné záujmy a prípadné rozpory vzniknuté pod vplyvom rôznych okolností sa
snažia preklenúť vzájomnou dohodou, resp. odpustením, t. j. aby sa vo všeobecnosti vytvorili priaznivé
podmienky pre spolužitie a realizáciu všetkých členov rodiny vrátane maloletých detí.

14. V danej veci manželské spolužitie účastníkov konania spoločnosťou požadované znaky nenapĺňa.
Súd pri zisťovaní príčin rozvratu manželstva účastníkov konania zistil, že k narušeniu ich vzájomných
vzťahov a tou prvotnou príčinou, prečo došlo k ich narušeniu, je požívania alkoholických nápojov zo
strany manžela, ktorý bol pod jeho vplyvom agresívny (pod jeho vplyvom sa dopustil aj ublíženia na
zdraví manželky, za čo bol aj odsúdený; sestra ho posielala na liečenie a aj mal. deti už zaregistrovali,
že otec má problémy s alkoholom), čo viedlo k citovému ochladnutiu zo strany navrhovateľky, ktorá si
následne našla mimomanželskú známosť. Sekundárna príčina rozvratu manželstva je nevera manželky,
pretože manželia si majú byť verní a prípadne mohla situáciu v nefunkčnom manželstve riešiť podaním
návrhu skôr.

15. Tak, ako je manželstvo pri svojom vzniku dobrovoľným a slobodným zväzkom, rovnako tak pri splnení
základných podmienok podľa vyššie citovaných ustanovení § 22 a 23 Zákona o rodine nikoho nemožno
proti jeho vôli nútiť zotrvať v manželstve, za predpokladu kvalifikovaného rozvratu vzájomných vzťahov.
Takéto jednoznačné a pevné rozhodnutie vyplynulo z prednesu manželov, pričom nie je predpoklad
zmeny ich postoja. Vzhľadom k uvedenému súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.

16. Pre úplnosť súd dodáva, že rozvodom manželstva nebudú poškodené záujmy maloletých detí,
nakoľko ani doterajšia situácia medzi manželmi nespĺňala podmienky prirodzeného rodinného prostredia
tak, ako ho súd opísal už vyššie.

Úprava rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode

17. Vo vzťahu k osobnej starostlivosti o mal. deti je nepochybné, že výchovu mal. detí zabezpečuje
matka, v ktorej starostlivosti neboli zistené nedostatky, pričom otec súhlasí so zverením mal. detí do
osobnej starostlivosti matky, nakoľko ide o dcéry, ktoré sú v pubertálnom veku a samé sa vyjadrili, že chcú
byť zverené do starostlivosti matky, je preto potrebné zohľadniť aj ich názor. Súd preto mal. deti zveril

do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Ide o zastupovanie
a spravovanie majetku v bežných veciach, obaja rodičia naďalej zostávajú zákonnými zástupcami mal.
detí.

18. Mal. Y. ukončila 8. ročník základnej školy, pôjde do 9. ročníka. Je alergička, musí užívať lieky a
používať rôzne krémy na kožu, toto vychádza okolo 30,- € mesačne. Musí tiež užívať probiotiká, za ktoré
platí 10,- €. Zinkorot, Zenarol, probiotiká a vitamín D užíva najmä v období od októbra do apríla, pretože
vtedy sa jej najviac prejavuje alergia. V tomto období to vychádza na všetky tieto lieky aj okolo 50,- €
mesačne. Na hygienické potreby je to 15,- €, oblečenie 40,- €. V škole sa platil na začiatku roka školský
poplatok 20,- €. Štandardne možno ustáliť mesačné výdavky na školské pomôcky v sume cca 13-15 €.
Matka má ešte výdavky na stravu v domácom prostredí. Súd za adekvátne mesačné výdavky na mal.
Y. považoval výdavky v sume cca 200 €.

19. Mal. Q. ukončila 6. ročník základnej školy, pôjde do 7. ročníka. Matka má výdavky sú na oblečenie
30,- €, na hygienu 15,- €, strava v škole 30,- až 35,- € a školské potreby cca 13-15 €. Maloletá má
atopický ekzém, musí jej kupovať rôzne krémy a má robené masti v závislosti od toho, ako veľmi to má
zhoršené, tá suma vychádza okolo 40,- až 50,- € mesačne a závisí to aj od toho, aký peľ sa aktuálne
vo vzduchu nachádza. Pokiaľ sa týka okuliarov, v roku 2021 platila 170,- €, predtým okuliare menili
rok dozadu a teraz ide aj tento rok na kontrolu. Rovnako má matka výdavky aj na stravu v domácom
prostredí. Súd za adekvátne mesačné výdavky na mal. Q. považoval výdavky v sume cca 185 €.

20. Ďalej súd prihliadol k tomu, že matka pracovala v spoločnosti D. na dobú určitú do 30.04.2022,
kde za obdobie od 06/2021 do 12/2021 mala priemerný čistý mesačný príjem 756 € a za obdobie od
01-04/2022 v priemere v sume 998 €. Od 05.07.2022 je na materskej dovolenke, od 02/2022 poberá
tehotenskú dávku od Sociálnej poisťovne v priemere v sume 210 € mesačne. Medzi mesačné výdavky
matky patrí nájom 275,- €, kde sú zahrnuté poplatky za bývanie, energie, internet a pod., ide o jednu
polovicu celkových výdavkov. Za telefón platí do 30,- € a stravu platia s priateľom na polovicu, vychádza
to okolo 300,- €. Za oblečenie dáva 50,- €, hygienické potreby 20,- €, inak je zdravá, lieky na predpis
neužíva. Pokiaľ sa týka tehotenstva, užíva len magnézium a základné vitamíny.

21. Pri určovaní vyživovacej povinnosti však súd vychádzal najmä z príjmových a majetkových pomerov
otca, ktorý od 01.02.2020 do 30.04.2021 pracoval v spoločnosti P. Pracovný pomer bol uzatvorený na
dobu určitú s možnosťou jeho pokračovania na dobu neurčitú. Zamestnávateľ hodnotil jeho pracovnú
morálku ako neuspokojivú. Otec nejavil záujem o nápravu a na základe obojstrannej zhody uplynutím
doby určitej jeho pracovný pomer v ich spoločnosti skončil. V prípade pokračovania pracovného pomeru
otca v ich spoločnosti by jeho čistá mzda bola cca 1.300 €. V roku 2020 dosiahol otec priemernú čistú
mesačnú mzdu v sume 1260 €. Potom bol otec práceneschopný a od 31.08.2021 pracoval otec v
spoločnosti Y., išlo o pracovnú agentúru, ktorá sprostredkovala otcovi prácu v J., kde mal otec za obdobie
od 09/2021 do 05/2022 príjem v priemere 873 € mesačne. Aktuálne pracuje otec v spoločnosti D. ako
operátor výroby. V tejto spoločnosti bude mať príjem 900,- € mesačne v čistom.

22. Svoje mesačné výdavky otec vyčíslil v sume za telefón 30,- €, na inkaso to vychádza 300,- € na
dve osoby, takže jedna polovica pre neho vychádza 150,- € mesačne, exekúciu má 40,- €, ale ešte sa
to navýšilo, cestovné do práce (pracuje aktuálne v X., dochádza autobusom), jedna cesta vychádza
okolo 2,- €. Vzdialenosť medzi bydliskom a prácou je 17 km. Má pôžičku, ktorú spláca vo výške 250,- €
mesačne, táto bola braná na rekonštrukciu rodinného domu. Ešte má výdavky na oblečenie a hygienu.
Stravuje sa niekedy sám, niekedy s mamou, ale keď robí také väčšie nákupy do domácnosti, vychádza
to okolo 200,- €. Za komunálne odpady sa platí 20,- € ročne a daň z nehnuteľností platí 30,- € ročne.

23. Zákon o rodine v ust. § 62 a nasl. upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného na
dieťa. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane
povinného rodiča. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného rodiča (v prejednávanej veci otca)
musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, ktoré sa v konaní preukážu.
Snaha povinného znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru je zo zákona eliminovaná
tým, že pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti (akejkoľvek) neprihliada len na jeho skutočné príjmy,
ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potenciálnych príjmov, teda
príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek,
stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce

a podobne). V zmysle § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

24. Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové
a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné
zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť
zabezpečenia výživy mal. detí. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť
výživné súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhláseniam
rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne)
mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho
zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný
svojím úmyselným alebo neuváženým konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce
aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate
možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného
preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Konanie
povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených),
vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej
výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine), nemôže byť na úkor
oprávnených mal. detí. Rovnakým spôsobom je potrebné posudzovať stratu zamestnania v dôsledku
jeho zavineného konania napr. skončenie pracovného pomeru v dôsledku pozitívneho výsledku dychovej
skúšky na prítomnosť alkoholu či nedostatočné plnenie pracovných úloh.

25. Napriek skutočnosti, že otec je zamestnaný a bude mať príjem cca 900 € mesačne (uvedené nebolo
možno v čase rozhodovania súdu ešte preukázať, nakoľko otec zmenil zamestnávateľa v období pred
pojednávaním), súd vychádzal z príjmu 1260 € mesačne, ktorý príjem dosahoval otec u jedného z
predchádzajúcich zamestnávateľov. Hoci právny zástupca otca namietal, že ide nie o predchádzajúceho
zamestnávateľa, ale pred predchádzajúceho zamestnávateľa, jednak v čase, keď súd robil dopyt, išlo
o predchádzajúceho zamestnávateľa otca a jednak je súd toho názoru, že potencionalita príjmov sa
neviaže len na posledného zamestnávateľa otca, tento princíp je založený na tom, že ide o príjem, ktorý
by mal, resp. mohol dosahovať. Otec niekoľko mesiacov dosahoval takýto príjem, preto je zrejmé, že je
v jeho možnostiach a schopnostiach takýto príjem mať.

26. Právny zástupca otca tvrdil, že skončenie pracovného pomeru u tohto zamestnávateľa bolo z dôvodu,
že otec mal úraz, bol práceneschopný a nechodil do práce. Skončenie pracovného pomeru bolo z
dôvodu nadbytočnosti. Nie je si vedomý toho, že by bol zamestnávateľ nespokojný s jeho pracovnými
výsledkami, ak chce súd vychádzať z tohto predchádzajúceho príjmu, je potrebné si vyžiadať doklady
o tom, či zamestnávateľ prerokoval s otcom jeho neuspokojivé pracovné výsledky. S uvedeným sa súd
nestotožňuje. Toto nie je pracovnoprávny spor, kde by sa riešilo platné skončenie pracovného pomeru
otca a či boli dodržané všetky zákonom stanovené podmienky pre jeho skončenie. Nakoľko v správe
zamestnávateľa (č. l. 71) je uvedené, že pracovný pomer otca bol uzatvorený na dobu určitú a skončil
uplynutím stanovej doby, nie je pravdepodobné tvrdenie otca, že pracovný pomer bol skončený z dôvodu
nadbytočnosti, pretože pre zamestnávateľa by to znamenalo povinnosť vyplatiť odstupné, na ktoré však
pri skončení pracovného pomeru na dobu určitú nie je nárok, keďže tento pomer skončí uplynutím doby,
na ktorú bol uzatvorený. Z daného dôvodu súd nepovažoval prípadne odročenie pojednávania za účelom
vyžiadania si opätovného stanoviska zamestnávateľa za úkon vykonaný v záujme mal. detí.

27. Vzhľadom na osobu otca, ktorého možno označiť za funkčného alkoholika, t. j. osobu, ktorá prejavuje
všetky známky alkoholizmu, no napriek svojej závislosti dokáže naďalej vykonávať všetky činnosti
každodenného života, považuje súd tvrdenie zamestnávateľa o neuspokojivej pracovnej morálke otca za
presvedčivé, pretože ľudia, ktorí požívajú alkoholické nápoje, majú niekedy problém riadne vykonávať
pracovnú činnosť (niektorí si musia hneď ráno dať nejaký alkohol na tzv. vyrovnanie, bez toho nevedia
fungovať, iní to večer preženú a na druhý deň sa im ťažko pracuje), spravidla chcú len rýchlo odrobiť, čo
musia, aby mohli ísť domov a požívať alkoholické nápoje. V prípade, ak nemajú prístup k alkoholu, sú
podráždení a nervózni. Tu si súd dovolí apelovať na otca, nakoľko ide o mladého človeka v najlepších
rokoch, aby našiel v sebe silu a odhodlanie riešiť svoj problém s alkoholom, pretože mu to bude čoraz
viac zasahovať do života, a to nie len v pracovnej, ale aj súkromnej oblasti (už raz bol súdne trestaný

za skutok, ktorý spáchal pod vplyvom alkoholu, má zobratý aj vodičský preukaz) a bude to pôsobiť aj na
jeho zdravotný stav. Ak to nechce urobiť pre seba, nech aspoň myslí na svoje mal. deti, ktoré potrebujú
aj otca.

28. Potenciálny príjem otca súd ustálil vo výške 1260 € mesačne v čistom, vychádzajúc zo správy
zamestnávateľa, u ktorého otec pracoval a u ktorého dosahoval takýto príjem. Ak by si riadne plnil
svoje pracovné povinnosti, mohol by dosahovať aspoň takýto príjem. Právny zástupca otca a rovnako
aj súd ustálil výdavky mal. deti zhruba v rovnakej sume. Otec však navrhoval, aby sa podieľal na týchto
výdavkoch v 2/3-nách, t. j. navrhol výživné v sume 130 € na mal. Y. a v sume 120 € mesačne na mal.
Q.. Súd považoval za primerané, aby sa otec podieľal na cca 3/4-nách výdavkov maloletých, nakoľko
je to matka, ktorá v prípade potreby dovezie mal. deti k otcovi na realizáciu styku, s čím má matka
nepochybne ďalšie výdavky.

29. Súd má za to, že výživné vo výške 150 € na mal. Y. a 140 € na mal. Q. je vo vzťahu k príjmu
otca primerané, pričom takto určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám mal. detí vzhľadom
k možnostiam a schopnostiam otca. Matka aj kolízny opatrovník so sumou výživného súhlasili. Oproti
tomu, čo navrhoval otec ide o výživné vyššie len o 20 € mesačne na každé dieťa. Výživné sa uhrádza
k rukám matky dokým mal. deti nenadobudnú plnoletosť.

30. Keďže obaja rodičia žiadajú styk ponechať na dohode rodičov, súd styk otca s mal. deťmi
neupravoval.

31. Nakoľko súd nezistil žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, rozhodol podľa § 52 CMP, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

32. Po vyhlásení rozsudku sa matka aj kolízny opatrovník vzdali práva podať voči nemu odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné.
Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku,
na Okresnom súde Čadca.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon
rozhodnutia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 29. 9. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.