Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. jún 2022

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/211/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714211460
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kolcun

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:6714211460.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD.

a členiek senátu JUDr. Jany Bajánkovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v spore žalobcu F.. J.. Q. B., E..,
bývajúceho vo D., W. XX, zastúpeného JUDr. Pavlom Halajom, advokátom v Revúcej, Námestie slobody
2,protižalovanejTechnickejuniverzitevoZvolene,sosídlomvoZvolene,T.G.Masaryka24,IČO:00397
440, zastúpenej JUDr. Radkom Petruňom, advokátom vo Zvolene, Tehelná 189, o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn.
6Cpr/3/2014, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. mája 2021 sp.
zn. 16CoPr/3/2020, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie z a m i e t a.

Žalovanej priznáva náhradu trov dovolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom (v poradí druhým) zo 4. júna 2020
č. k. 6Cpr/3/2014-641 žalobu zamietol (výrok I.) a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania
voči žalobcovi v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti
uznesenia o výške náhrady (výrok II.). V prejednávanej veci sa žalobca domáhal voči žalovanej určenia
neplatnosti skončenia pracovného pomeru a mzdového nároku vyplývajúceho z neplatného skončenia

pracovného pomeru. Súd prvej inštancie mal preukázanú existenciu pracovnoprávneho vzťahu medzi
žalobcom ako zamestnancom a žalovanou ako zamestnávateľom, ktorý vznikol na základe pracovnej
zmluvy z 1. marca 1982 na dobu neurčitú, v pracovnom zaradení učiteľ, funkcia asistent. Nesporným
boli aj viaceré dohody o zmene pracovnej zmluvy, keď na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy z
26. augusta 1985 došlo k zmene pracovného zaradenia žalobcu od 1. septembra 1985 na pozíciu učiteľ,
funkcia odborný asistent. Dohodou z 10. decembra 1999 došlo k zmene pracovného zaradenia žalobcu
na pozíciu učiteľ, funkcia docent. Na základe výsledkov výberových konaní a dohôd o zmene z 26.

augusta2003a11.augusta2008sapracovnázmluvažalobcuzmenilatak,žefunkciudocentavykonával
na dobu určitú, vždy na funkčné obdobie piatich rokov, a to od 1. septembra 2003 do 31. augusta 2008
a od 1. septembra 2008 do 31. augusta 2013. Sporné nebolo ani tvrdenie žalobcu, že žalovaná s ním
ukončila pracovný pomer výpoveďou z 20. marca 2014 z dôvodu nadbytočnosti v zmysle § 63 ods. 1
písm. b/ zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“). Na základe vykonaného
dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná ukončila pracovný pomer so žalobcom v
súlade s platnou právnou úpravou. Rektor žalovanej potvrdil, že od roku 2010 dochádza k znižovaniu

počtuštudentovnavysokýchškolách,čohonásledkomboloajpostupnéznižovaniepočtuzamestnancov
u žalovanej. Tieto skutočnosti neboli nikým rozporované, pričom rektor zároveň predložil súdu konkrétne
čísla majúce oporu v štatistike žalovanej. V konaní bolo ďalej preukázané, že v rámci racionalizačných
opatrení školy žalovaná nemala možnosť žalobcu zamestnať na inej vhodnej pracovnej pozícii, a toz dôvodu absencie systematizácie pracovného miesta pre žalobcu. Súd prvej inštancie v súlade so
všeobecne známou rozhodovacou praxou vyšších súdnych autorít skonštatoval, že o nadbytočnosti
pracovníka je oprávnený a kompetentný rozhodnúť výlučne zamestnávateľ, v žiadnom prípade nie súd.

Pokiaľ žalovaná v rámci racionalizácie znižovala stavy zamestnancov (pedagógov aj nepedagógov),
robila tak v súlade so zodpovednosťou štatutárneho zástupcu vo vzťahu k funkčnosti, ako aj ekonomike
prevádzky školy, keď financovanie školy je priamo úmerné a závislé od počtu prijatých študentov na ten
- ktorý akademický rok. Z uvedených dôvodov preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení

neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom z 13. mája
2021 sp. zn. 16CoPr/3/2020 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (výrok I.), vo výroku o náhrade
trov konania zmenil tak, že žalovanej náhradu trov za konanie na súde prvej inštancie nepriznáva
(výrok II.) a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (výrok III.). Po prejednaní veci dospel

k záveru, že odvolanie je neopodstatnené a napadnuté rozhodnutie je potrebné potvrdiť ako vecne
správne (§ 387 CSP). Dôvodom zamietnutia žaloby bola skutočnosť, že výpoveď daná žalobcovi pre
nadbytočnosť je platná. Žalovaná v spore preukázala, že výpoveď bola žalobcovi daná v príčinnej
súvislosti s rozhodnutím zamestnávateľa o znížení stavu zamestnancov a organizačných zmenách s
cieľom zabezpečiť efektívnosť práce a zároveň, že nemala možnosť žalobcu zamestnať na inej vhodnej

pracovnej pozícii pre absenciu systematizovaného pracovného miesta. Odvolací súd argumentoval, že v
posudzovanom prípade nebolo možné riešiť otázku tvrdenej diskriminácie žalobcu vo výberovom konaní
na miesto docenta, ktoré žalovaná vyhlásila z dôvodu podľa § 77 ods. 4 zákona č. 131/2002 Z. z. o
vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o vysokých školách“) ani
ako predbežnú otázku, hoci otázka platnosti výberového konania na funkciu docenta bola pre ďalšie

zotrvanie žalobcu v pracovnom zaradení u žalovanej rozhodujúca z hľadiska neskorších dôvodov pre
rozviazanie pracovného pomeru pre nadbytočnosť. Zdôraznil, že procesná aktivita bola výlučne na
žalobcoviakodotknutomuchádzačovivýberovéhokonania,ktorýsamoholvsúladesčl.12ods.3Zásad
výberového konania na obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských učiteľov, pracovných miest
výskumných pracovníkov, funkcií profesorov a docentov a funkcií vedúcich zamestnancov Technickej

univerzity vo Zvolene žalobou domáhať zvrátenia výsledku daného výberového konania. Žalobca
však samostatnou žalobou výsledky výberového konania nenapadol, a preto súdy nižších inštancií v
tomto spore nemohli vykonať dokazovanie na preskúmanie výsledku výberového konania na miesto
docenta u žalovanej. Nakoľko pracovný pomer žalobcu u žalovanej naďalej trval bez ohľadu na jeho
neúspech vo výberovom konaní, nemožno mať podľa názoru odvolacieho súdu za to, že výsledok

výberového konania bol v priamej príčinnej súvislosti s rozviazaním pracovného pomeru výpoveďou
pre nadbytočnosť. Odvolací súd ďalej dôvodil, že žalobca v spore nepreukázal jeho diskrimináciu zo
strany žalovanej v súvislosti so skončením pracovného pomeru, keď neuviedol také skutkové tvrdenia,
z ktorých by bolo možné vyvodiť, že bol priamo diskriminovanou osobou [§ 2a ods. 2, § 6 ods. 2
písm. b/ zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred

diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)] a že žalovaná s
ním zaobchádzala menej priaznivo, ako zaobchádzala alebo by mohla zaobchádzať s inou osobou v
porovnateľnejsituácii.Zdôraznil,ževpríčinnejsúvislostisrozviazanímpracovnéhopomerusožalobcom
pre nadbytočnosť bolo to, že žalovaná prijala racionalizačné opatrenia, ktoré sa týkali aj pracovnej
pozície žalobcu ako učiteľa na pracovnej pozícii odborného asistenta. Žalobca nijako nepreukázal, že

organizačná zmena sa nemala dotknúť tvorivých vedeckých pracovníkov. Odvolací súd sa stotožnil s
názorom súdu prvej inštancie, že mu neprislúcha hodnotiť obsah organizačnej zmeny zamestnávateľa,
ktorá bola dôvodom výpovede danej žalobcovi ako zamestnancovi na pracovnej pozícii odborného
asistenta, keďže mu už predtým pracovné zaradenie vo funkcii docenta uplynulo skončením päťročného
obdobia podľa § 77 ods. 4 zákona o vysokých školách. Súdu neprislúchalo ani hodnotiť rozhodnutie

žalovanej v kontexte zachovania dobrých mravov, keďže preukázala, že pre žalobcu nemala miesto na
jeho plnohodnotné tvorivé uplatnenie. Žalovaná v konaní predložila listinné dôkazy, z ktorých vyplýva,
že po neúspechu žalobcu vo výberovom konaní si v októbri 2013 vyžiadala od dekanov fakúlt a vedúcich
organizačných zložiek stanoviská k voľným pracovným miestam, avšak tieto organizačné zložky pre
žalobcu voľné pracovné miesto nemali. Navyše, žalobca v spore nepoukazoval na konkrétne pracovné

miesta,ktorébolikudňuvýpovedevmiestevýkonujehoprácevoľné.Ibazapredpokladu,žebytakučinil,
prechádza na zamestnávateľa dôkazné bremeno, aby preukázal, že pracovné miesto bolo obsadené
iným pracovníkom. Žalovaná taktiež preukázala, že požiadala o prerokovanie predmetnej výpovede
fakultnú aj univerzitnú odborovú organizáciu. Odvolací súd dodal, že žalovaná konala v rozsahuautonómneho rozhodovania o vnútorných záležitostiach vysokej školy, a to v súlade s § 6 a § 15 zákona
o vysokých školách a Štatútom žalovanej. Záverom poznamenal, že v individuálnom súkromnoprávnom
pracovnom spore súd posudzuje súlad právnych úkonov zamestnávateľa so zákonom a nie to, či postup

žalovanej verejnej vysokej školy bol v súlade s verejným záujmom. O trovách konania rozhodol podľa
§ 257 CSP.

3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj ako „dovolateľ“) dovolanie,
prípustnosť ktorého vyvodzoval z § 420 písm. f/ CSP a § 421 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP.

3.1. Vo vzťahu k vade konania podľa § 420 písm. f/ CSP namietal, že súdy nižších inštancií
nevykonali dôkazy, ktorých vykonanie dovolateľ navrhol za účelom preukázania tvrdenia, že skutočným
zámerom žalovanej bolo zbaviť sa nepohodlného zamestnanca a preukázania diskriminačného konania
žalovanej voči dovolateľovi. Išlo predovšetkým o právnu analýzu k projektu M., prehľad vedecko-
pedagogickej činnosti a dochádzku F.. J.. P. N., W.. za obdobie trvania pracovného pomeru so
žalovanou, tzv. pozývací list, na základe ktorého boli F.. J.. P. N., W.. vystavené víza, prehľad výkonnosti

jednotlivých zamestnancov žalovanej za roky 2006 až 2012, rok 2013 a 2014, účtovné doklady žalovanej
preukazujúce, že náklady na dovoz a odvoz F.. J.. P. N., W.. na letisko a z letiska Schwechat pred jeho
prijatím do pracovného pomeru hradila žalovaná.
3.2. Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/
a b/ CSP, dovolateľ nastolil v dovolaní niekoľko právnych otázok, pričom uviedol aj právne posúdenie,

ktoré pokladá za správne. Právne otázky formuloval nasledovne:
a/ Je platná výpoveď z pracovného pomeru udelená žalobcovi z dôvodu organizačnej zmeny - zrušenia
funkčného miesta učiteľa - odborného asistenta, pokiaľ mal pracovnú zmluvu na funkciu učiteľ - docent?
Táto otázka je podľa dovolateľa v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len
„najvyšší súd“) zodpovedaná, pričom odvolací súd sa pri jej riešení odklonil od ustálenej rozhodovacej

praxe dovolacieho súdu, konkrétne od rozhodnutí z 1. mája 2009 sp. zn. 3Cdo/33/2008 a z 1. októbra
2017 sp. zn. 1Cdo/1085/2015.
b/ Zakladá vnútorný predpis verejnej vysokej školy (v konkrétnom prípade článok 12 ods. 3 Zásad
výberového konania na obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských učiteľov, výskumných
pracovníkov, funkcií profesorov a docentov a funkcií vedúcich zamestnancov Technickej univerzity vo

Zvolene, podľa ktorého „Uchádzač, ktorý sa cíti poškodený v dôsledku nedodržania podmienok pri
výberovom konaní, sa môže domáhať svojich práv na súde vrátane primeranej náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch.“) právo neúspešného uchádzača domáhať sa preskúmania zákonnosti výberového
konania, v ktorom uspel iný účastník v rámci civilného procesu? Takto formulovaná otázka podľa názoru
dovolateľa ešte nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená.

c/ Bol žalobca oprávnený domáhať sa určenia neplatnosti výberového konania, v ktorom neuspel? Daná
otázka podľa názoru dovolateľa ešte nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená.
d/ Je súd v konaní o určenie neplatnosti výpovede danej žalobcovi - učiteľovi na verejnej vysokej škole
oprávnený posúdiť zákonnosť výberového konania ako otázku predbežnú? Aj na tomto mieste dovolateľ
uviedol, že predmetná otázka nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená.

e/ Je súd v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru oprávnený skúmať ako
predbežnú otázku konanie žalovanej v rozpore s dobrými mravmi a obchádzanie zákona, t. j.
konanie in fraudem legis? Vymedzená otázka je podľa dovolateľa v rozhodovacej praxi dovolacieho
súdu zodpovedaná, pričom odvolací súd sa pri jej riešení odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, konkrétne od rozhodnutí z 31. marca 2011 sp. zn. 2MCdo/2/2010 a z 25. apríla 2019

sp. zn. 3Cdo/234/2018.
f/Jesprávnaargumentáciuodvolaciehosúdu,žesaotázkamineplatnostivýpovedeprerozporsdobrými
mravmi, obchádzaním zákona žalovanou a diskriminačným konaním žalovanej nemohol zaoberať pre
predchádzajúcu nečinnosť žalobcu (nepodanie žaloby)? Aj táto právna otázka je podľa dovolateľa v
rozhodovacej praxi dovolacieho súdu zodpovedaná, pričom odvolací súd sa pri jej riešení odklonil

od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, konkrétne od rozhodnutia z 1. júna 2015 sp. zn.
5Cdo/56/2014.
3.3. S poukazom na predloženú dovolaciu argumentáciu navrhol, aby dovolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku I. v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu zmenil a určil, že výpoveď z pracovného
pomeru, ktorú dala žalovaná dovolateľovi v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, je neplatná.

Alternatívne navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.4. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu podrobne reagovala na jednotlivé dovolacie námietky, pričom sa s
nimi nestotožnila. Dovolanie navrhla zamietnuť a uplatnila si trovy dovolacieho konania.

5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§
427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo
napadnutérozhodnutievydané(§424CSP),beznariadeniapojednávania(§443CSP),dospelkzáveru,
že dovolanie je potrebné zamietnuť.

6. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutiaodvolaciehosúdu,protiktorýmjedovolanieprípustné,súvymenovanév§420a§421CSP.

7. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

8. Dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 420 písm. f/ CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné
proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

9. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ CSP, sú a/ zásah
súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej
strane,abysvojouprocesnouaktivitouuskutočňovalajejpatriaceprocesnéoprávnenia.Podstatoupráva
na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na

nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym
poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne
konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným
výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.

Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04,
I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

10. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f/ CSP treba rozumieť

nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie

rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).

11.Tvrdenýnesprávnyprocesnýpostupodvolaciehosúdumáspočívaťvtom,žeodvolacísúdnevykonal

dovolateľom navrhnuté dôkazy, ktoré sú vymenované v bode 51. dovolania. Nevykonaním týchto
dôkazov malo dôjsť k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f/ CSP.
Preskúmaním obsahu spisu dovolací súd dospel k záveru, že daná námietka je bezpredmetná, pretože
v postupe odvolacieho súdu v spojení s postupom súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady, ktoré by boli
spôsobilé ukrátiť dovolateľa na jeho procesných právach a založiť tak dôvodnosť podaného dovolania.

V tejto súvislosti dovolací súd upriamuje pozornosť predovšetkým na zápisnicu z pojednávania pred
odvolacím súdom z 13. mája 2021, ktorého sa dovolateľ osobne zúčastnil a na ktorom odvolací súd
vykonával dokazovanie. Predseda senátu na tomto pojednávaní pristúpil k čítaniu značného počtu
listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu v danej veci. Medzi oboznámenými dôkazmi boli
aj dôkazy, ktorých nevykonanie dovolateľ namietal v dovolaní. Z predmetnej zápisnice o pojednávaní

tiež vyplýva, že strany sporu nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, a preto odvolací súd
uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené. Dovolateľ, ktorý na pojednávaní pred odvolacím súdom
nenavrhol vykonať žiadne iné dôkazy, preto nedôvodne tvrdí, že odvolací súd svojím procesným
postupom zaťažil konanie vadou zmätočnosti podľa § 420 písm. f/ CSP.12. Dovolací súd zároveň považuje za nevyhnuté poznamenať, že nie je oprávnený prehodnocovať
skutkové závery odvolacieho súdu, pretože je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd

(§ 442 CSP). Prieskum skutkových zistení zo strany dovolacieho súdu spočíva iba v kontrole postupu
súdu pri procese jeho zisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má
možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní
(tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či
konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle,

ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k
vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ CSP, avšak tieto vady v súdenej veci nezistil.

13. Vzhľadom na uvedené dôvody dovolací súd vyhodnotil ako neopodstatnenú námietku dovolateľa,
že konanie pred odvolacím súdom bolo postihnuté vadou vyplývajúcou z § 420 písm. f/ CSP.

14. Dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania aj z § 421 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP, pričom nastolil šesť
právnych otázok, ktoré mal odvolací súd vyriešiť nesprávne (bod 3.2. tohto rozsudku).

15. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je
dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

16. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

17. Na to, aby dovolací súd mohol pristúpiť k meritórnemu dovolaciemu prieskumu rozhodnutia

odvolacieho súdu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť (najskôr)
splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej
otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho
konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi
a spôsobom vymedzeným v § 431 až § 435 CSP.

18. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné
charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o
skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou
riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie

napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj
procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť
o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním.
Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo
k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi

posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná
v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a
zrozumiteľným spôsobom).

19. Pri skúmaní procesnej prípustnosti dovolania a náležitého vymedzenia dovolacieho dôvodu v zmysle

§ 432 CSP dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľom nastolené právne otázky uvedené kritérium
nespĺňajú a ich formulácia opomína základné závery rozhodujúce pre právne úvahy odvolacieho (i
prvoinštančného) súdu. Pre záver o tom, že ide o právnu otázku kľúčovú pre rozhodnutie vo veci
samej a pre posúdenie prípustnosti dovolania, nie je rozhodujúci subjektívny názor sporovej strany, že
daná právna otázka môže byť pre ňu rozhodujúca. Právna otázka, ktorú má dovolací súd vo svojom

rozhodnutí riešiť, musí byť rozhodujúca pre rozhodnutie vo veci samej. To znamená, že dovolací súd
nemôže riešiť hypotetické otázky, ktoré nemajú, resp. v ďalšom konaní nemôžu mať vplyv na meritórne
rozhodnutie, a ani otázky, ktoré vôbec nesúvisia s rozhodovaným sporom. Sama polemika dovolateľa
s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo lenkritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu niektorého problému, významovo nezodpovedajú
kritériu vymedzenia dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 CSP.

20. Vo vzťahu k prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP dovolací súd uvádza, že toto
ustanovenie dopadá len na takú právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil, t. j. vysvetlil jej podstatu a
uviedol súvisiace právne úvahy spolu s dôvodmi, pre ktoré zvolil práve riešenie, na ktorom založil svoje
rozhodnutieazároveňsatýmtorozhodnutímodklonilodustálenejrozhodovacejpraxedovolaciehosúdu.
Zhľadiskaprípustnostidovolaniavzmysle§421ods.1písm.b/CSPjetakistorelevantnáprávnaotázka,

ktorú odvolací súd riešil, na jej riešení založil svoje rozhodnutie a dovolací súd sa zároveň ešte touto
právnou otázku vo svojej rozhodovacej praxi nezaoberal.

21. Dovolateľ položil v dovolaní šesť právnych otázok, od vyriešenia ktorých podľa jeho názoru záviselo
rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci a ktoré mal odvolací súd vyriešiť nesprávne. Tvrdil, že pri riešení
niektorých z týchto otázok sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a

inéeštenebolivrozhodovacejpraxidovolaciehosúduvyriešené.Dovolateľsícejasnýmazrozumiteľným
spôsobom uviedol v dovolaní konkrétne právne otázky, avšak dovolací súd zastáva názor, že takéto
právne otázky odvolací súd neriešil. Vyriešenie daných otázok by malo iba akademický charakter a vo
vzťahu k predmetnej veci ich nemožno považovať za rozhodujúce, keďže na ich riešení nespočívalo
rozhodnutie odvolacieho súdu. Odvolací súd (zhodne so súdom prvej inštancie) vo veci posudzoval

platnosť skončenia pracovného pomeru dovolateľa výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti v zmysle § 63
ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. V konaní bolo na základe rozsiahleho dokazovania preukázané,
že výpoveď spĺňa všetky formálne náležitosti podľa Zákonníka práce a boli dané aj hmotnoprávne
podmienky výpovede. Tieto skutočnosti boli pre rozhodnutie sporu kľúčové. Z bodov 13.1. až 13.3.
odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, ktoré právne predpisy v spore aplikoval na zistený

skutkový stav. Je nevyhnutné pripomenúť, že cieľom konania pred dovolacím súdom je poskytnúť
dotknutej strane reálnu ochranu jej práva. Dovolateľom nastolené právne otázky majú v danom prípade
iba právno-teoretickú povahu a ich zodpovedanie dovolacím súdom by neviedlo k zrušeniu alebo zmene
dovolaním napadnutého rozhodnutia. Bolo by preto nadbytočné podrobne sa zaoberať jednotlivými
rozhodnutiami najvyššieho súdu, na ktoré dovolateľ poukazoval v dovolaní a od ktorých sa mal odvolací

súd odkloniť, resp. poskytnúť odpoveď na dovolateľom nastolené právne otázky, ktoré ešte dovolací
súd vo svojej rozhodovacej praxi neriešil. Dovolací súd preto uzatvára, že predložená argumentácia
nepredstavujevymedzeniepodstatnejprávnejotázkytak,akotopredpokladá§421ods.1písm.a/,resp.
b/ v spojení s § 432 ods. 2 CSP. Uplatnený dovolací dôvod tak nie je vymedzený spôsobom uvedeným
v § 431 až 435 CSP.

22. Dovolací súd uzatvára, že dovolanie v časti namietajúcej vadu zmätočnosti konania podľa § 420
písm. f/ CSP je prípustné, ale nie je dôvodné a v časti namietajúcej nesprávne právne posúdenie veci v
zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP nie je prípustné. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dovolanie
zamietol (§ 448 CSP).

23. Žalovaná bola v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešná (§ 255 ods. 1 CSP) a vznikol jej nárok
na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§

262 ods. 2 CSP).

24. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.