Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. august 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 18Sa/6/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200079
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3022200079.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobkyne: R.. W. L., nar.

XX.XX.XXXX, bytom B. B. XXX/XX, XXX XX G., právne zastúpenej: Y. Y., s.r.o., so sídlom Y. XXXX/X,
XXX XX G., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: M. poisťovňa, Q. riaditeľ, so sídlom Z., Ul. XX. augusta
č. X-XX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. januára XXXX, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie M. poisťovne - generálneho riaditeľa č. XXX XXX XXXX X
zo dňa XX. januára XXXX a rozhodnutie M. poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2.
novembra XXXX a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou správnou žalobou domáhala súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného
rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté jej odvolanie a súčasne bolo potvrdené prvostupňové
rozhodnutie ústredia, ktorým bola zamietnutá jej žiadosť o priznanie invalidného dôchodku.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že rozhodnutím M. poisťovne, ústredia, č. XXX XXX XXXX X zo
dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „ rozhodnutie orgánu I. stupňa“) jej bol podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293dx
zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“) priznaný od

14.01.2020 invalidný dôchodok v sume 245,80 Eur mesačne, ktorý bol podľa § 82 a § 293dx Zákona
od 01.01.2021 zvýšený na sumu XXX,XX Eur mesačne a od 01.01.2022 zvýšený na sumu XXX,XX Eur
mesačne. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na 50 % s dňom
vzniku invalidity od 14.01.2020 s diagnózou - skupina chorôb E kapitola IX - choroby obehovej sústavy,
oddiel B - choroby ciev, položka 4 - stavy po vykonanej operácii cievnych uzáverov alebo by-passe apo
perkutánnej endovaskulárnej liečbe, písmeno b/-pri stredne ťažkých funkčných poruchách.

3. Žalobkyňa vyjadrila presvedčenie, že v danom prípade posudkoví lekári žalovaného nesprávne určili
rozhodujúcu príčinu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a nesprávne ju tak zaradili do príslušnej
položky prílohy č. 4 Zákona. Uvedená diagnózu je nutné charakterizovať „len ako ostatné zdravotné
postihnutia“, na základe ktorých je možné zvýšiť rozhodujúcu diagnózu v zmysle § 71 ods. 8 najviac o 10
%. Mala za to, že pre jej zdravotnú diagnózu neexistuje v prílohe č. 4 Zákona presne stanovená položka,
avšak domnieva sa, že rozhodujúcou diagnózou (a to aj s poukazom na § 71 ods. 9 Zákona, keďže
pre jej zdravotné postihnutie nie je položka v prílohe č. 4 Zákona), z ktorej treba vychádzať pre určenie

miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v kapitole IX - choroby obehovej sústavy, oddiel
B - choroby ciev, položka 3 - tepnové uzávery, funkčné cirkulačné poruchy (angioneuropatia), uzávery
artérií na dolných končatinách (rozdelenie podľa Fontainea) s poukazom na položku 3.5. - štádium III -
bolestivá chôdza pod XX m, bolesti v pokoji, ťažké obliterácie tepien, nehmatný pulz s mierou poklesuschopnosti zárobkovej činnosti v rozsahu 75 - 80 %. Na uvedené poukazovala aj vo svojom odvolaní,
pričom v napadnutom rozhodnutí, resp. v odbornom lekárskom posudku je uvedené, že cit.: „Uvedená
položka je rezervovaná iba pri obliterácie tepien a nie žíl. “ Žalobkyňa vyjadrila presvedčenie, že ide o

typovo najbližšiu zdravotnú diagnózu, pod ktorú je možné subsumovať jej zdravotné problémy, nakoľko
nevidí zásadný rozdiel medzi obliteráciami tepien a obliteráciami žíl.

4. Žalobkyňa poukázala na to, že už pred operačným zákrokom vykonaným v mesiaci november XXXX
mala kompletne uzavreté panvové žily v oboch nohách a trpela rozsiahlou obliteráciou hlavných žíl a

krv prúdila len okolitými kolaterálami, čo potvrdzujú lekárske správy doložené v spise žalovaného, ktoré
žalovaná nebrala pri svojom posúdení vôbec do úvahy. Daný stav malo zlepšiť vykonanou operáciou,
avšak nestalo sa tak. Došlo k zlepšeniu stavu v ľavej nohe, avšak v pravej nohe nedošlo k žiadnemu
zlepšeniu, operačný zákrok sa nevydaril a opätovný operačný zákrok nie je možný s tým, že som
žalobkyňa odkázaná už len na konzervatívnu liečbu. Žalobkyňa uviedla, že dlhodobo trpí pretrvávajúcimi
pozápalovými a posttrombotickými zmenami, bolesťami v pokoji, pocitom ťažkých nôh, čo je taktiež

uvedené aj vo viacerých lekárskych správach. Žalobkyňa mala za to, že jej zdravotné postihnutie je
porovnateľné s predmetnou položkou 3.5. prílohy č. 4 Zákona a je späté aj so stanovením dňa vzniku
invalidity, nakoľko táto nepochybne vznikla pred dňom, ktorý žalovaná uviedla ako deň vzniku invalidity.
Preto je opätovne potrebné vyhodnotiť zdravotnú dokumentáciu a určiť presný deň vzniku invalidity.
Poukázala na to, že v decembri 1998 a v januári 1999 prekonala hlbokú žilovú trombózu v oblasti panvy

a dolných končatín obojstranne od kedy začali moje závažné dlhodobé zdravotné problémy. Nebyť
vykonanej operácie v novembri 2019, ktorá sa úplne nevydarila, by bolo v zmysle prílohy č. 4 Zákona
možné podľa posudkov žalovanej moje zdravotné problémy podradiť len pod kapitolu IX - choroby
obehovej sústavy, oddiel B - choroby ciev, položka 5 - kŕčové žily, posttrombotický syndróm, recidivujúce
tromboflcbitídy, písmeno b/ jednostranné alebo obojstranné postihnutie s výraznými ťažkosťami z

hromadenia krvi v žilách, časté viackrát do roku recidivujúce zápaly žíl, dermatitídy s mierou poklesu
schopnosti zárobkovú činnosti 15%, čo je absolútne neadekvátne, nakoľko aj keď sa operácia úplne
nevydarila, došlo k čiastočnému zlepšeniu môjho zdravotného stavu aspoň v jednej dolnej končatine. V
zmysle posudkov žalovanej, nebyť „neúspešnej operácie“ by nebola posúdená ako invalidná.

5. Žalobkyňa namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia z dôvodu nejasnosti určenia, že sa jedná o
stredneťažkéfunkčnéporuchy,kdejepercentuálnyrozsahmierypoklesuschopnostizárobkovejčinnosti
v rozsahu 50 % - 60 %, pričom jej bola určená spodnú hranicu, t.j. 50 %. Žalovaný podľa žalobkyne
vo svojom rozhodnutí riadne neodôvodnil, prečo sa jedná o stredne ťažké poruchy a v rámci rozsahu
stanovila miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na jej spodnej hranici 50 %. Žalobkyňa

mala za to, že by sa malo jednať o stavy s ťažkými funkčnými poruchami, kde je rozsah 70 - 80 %.
Z odborného lekárskeho posudku zo dňa 11.01.2022 tiež vyplynulo, že ide o stav s overenou stredne
ťažkou nepriechodnosťou jednej žily, pričom z lekárskych nálezov vyplýva obliterácia stentu, čo jej
hľadiska znamená, že stent je uzavretý, a pokiaľ je uzavretý nemôže byť stredne ťažko nepriechodný.
Žalobkyňa namietala, že nebola osobne vyšetrená.

6. Žalobkyňa žiadala zrušiť rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa
pre ich nepreskúmateľnosť z dôvodu nezrozumiteľnosti a nedostatku dôvodov, ako aj z dôvodu,
že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
z dôvodu, že vec bola nesprávne právne posúdená a skutkový stav, ktorý vzal orgán za základ

napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe zotrval na zákonnosti a vecnej
správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vychádzajúc
zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne, posudkový lekár sociálneho poistenia M. poisťovne, ústredie

so sídlom v G. je žalobkyňa invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou a celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť žalobkyne je 50 %, s dátumom vzniku invalidity od 14. januára 2020. Za rozhodujúce zdravotné
postihnutie posudkový lekár určil chronickú tromboflebitídu panvových a stehenných žíl, riešenú

operačne stentami s čiastočnou priechodnosťou vena iliaca externá vpravo (ostatné žily priechodné),
ochorenie, ktoré zaradil podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov
do kapitoly IX - choroby obehovej sústavy, oddielu B - choroby ciev, položky 4 - stavy po vykonanej
operácii cievnych uzáverov alebo by-passe a po perkutánnej endovaskulárnej liečbe, písmena b) -pri stredne ťažkých funkčných poruchách, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 50 % (z rozpätia 50 % - 60 %). Podľa posudkového lekára má žalobkyňa dokázanú
poruchu zrážania krvi, ktorá v roku 1998 a 1999 spôsobila flebotrombózu dolných končatín, ultrazvukové

vyšetrenie v roku 2002 tromboflebitídy vylúčilo. Nešlo o závažné ochorenie v tom čase, počas platnosti
zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, pre uznanie invalidity „z mladosti“, ktoré žiadala
žalobkyňa v odvolaní aj v správnej žalobe, bolo potrebné splniť podmienku uznania „plnej" invalidity,
o čo v žiadnom prípade do roku 2002, kým bola nezaopatrená, nešlo. Ďalšie cievne vyšetrenia do
roku 2019 rovnako nepotvrdzujú závažnú poruchu zrážania. Subjektívne mimoriadne ťažkosti žalobkyňa

neudávala, klinický nález bol bez opuchov a na sono vyšetrení dolných končatín bola potvrdená
dobrá rekanalizácia. Funkčný stav zhodnotil cievny lekár ako H. 2 zo 6. V novembri 2019 mala
žalobkyňa implantované stenty žíl panvového riečiska, katetrizácia potvrdila kompletnú priechodnosť,
koža bola bez defektov (vredov). Uzáver stentu jednej iliackej žily je dokumentovaný až 14. januára
2020 ako stredne ťažký, vľavo bola priechodnosť zachovaná, funkčný stav bol zhodnotený pri chronickej
venóznej insuficiencii ako H. 4. Takýto stav s overenou stredne ťažkou nepriechodnosťou jednej žily,

je prognosticky ďalej menej významný ako uzáver artérie (tepny), preto je podľa prílohy č. 4 k zákonu
č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov odôvodnené len posúdenie dolnej hranice zákonom
stanoveného rozpätia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, v kapitole IX, oddiele B,
položke 4, písmene b), na 50 %.

8. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyňou požadované posúdenie v kapitole IX, oddiel B, položke
3.5., pri posúdení nepripadalo do úvahy, nakoľko je rezervované iba pre obliterácie tepien a nie žíl.
Posudkový lekár sa vyjadril aj k iným ochoreniam, ktoré nie sú závažného charakteru a žalobkyňa sa
na tieto ochorenia aktuálne nelieči, prekonané operácie nezanechali komplikácie, preto podľa znenia
§ 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Ž. z. je zvýšenie miery poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť rozhodujúceho postihnutia o iné ochorenia neopodstatnené.
Posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v G. v odbornom posudku o
invalidite zo dňa 11. januára 2022, ako aj generálny riaditeľ žalovanej v napadnutom rozhodnutí,
dátum vzniku invalidity, zaradenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne a určenie miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia, riadne

vysvetlili a odôvodnili. Rovnako odôvodnili nezvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť žalobkyne podľa znenia § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006
Z. z.. K námietke žalobkyne, že jej zdravotný stav bol posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho
poistenia v jej neprítomnosti, žalovaný uviedol, že účastníci konania sú posudzovaní v neprítomnosti
v nadväznosti na prijaté opatrenia v súvislosti s pandémiou COVID 19, v záujme vzájomnej ochrany

zdravia a zamedzenia možného šírenia tohto ochorenia, v súlade s § 293eu, v spojení s § 153 ods. 5
zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 66/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z.
Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré ďalšie zákony. K námietke
tiež uviedol, že pri opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne vysporiadal s jej námietkami,
uvedenými v odvolaní, zhodnotil k odvolaniu pripojené odborné lekárske správy a nepovažoval za vecne

potrebné k posúdeniu jej zdravotného stavu prizvať odborného lekára - angiológa.

9. Žalobkyňa v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného uviedla, že je ešte viac presvedčená o
nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v žalobe. Vyjadrila presvedčenie, že
po zrušení napadnutého nezákonného rozhodnutie žalovanej, ako i rozhodnutia orgánu I. stupňa a

vrátení veci orgánu I. stupňa na ďalšie konanie je potrebné uložiť správnemu orgánu povinnosť posúdiť
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobkyne v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v
príslušnom odbore tak, ako o tom hovorí § 153 ods. 8 Zákona, resp. uložiť povinnosť vykonať znalecké
dokazovanie pre komplexné posúdenie zdravotného stavu žalobkyne. Nevyhnutnosť posúdiť zdravotný
stav špecialistom z príslušného odvetvia, resp. odboru zvýrazňuje podľa žalobkyne fakt, že v bode

1. žaloby tvrdí, že jej diagnózu je nutné subsumovať pod inú diagnózu, nakoľko pre moju diagnózu
neexistuje samostatná položka v prílohe č. 4 Zákona, pričom žalovaná riadne nezdôvodnila prečo sa
nejednáoporovnateľnédiagnózy.Žalobkyňadoplnilalekárskesprávyzroku2017,ktorénebolisúčasťou
administratívneho spisu.

10. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobkyňa podala žiadosť o priznanie invalidného
dôchodku. Prvostupňový správny orgán vyhotovil odborný posudok o invalidite dňa 30.08.2021,
podľa ktorého bolo za rozhodujúce zdravotné postihnutie určené stav po dezobliterácii uzatvorených
pánvových ciev s implatntáciou stentov obojstrane, stav po trombóze pánvových žíl obojstranne suzáverom stentu vľavo (vo vonkajšej pánvovej žile vľavo). Uvedené ochorenie bolo zatriedené pod
položku Kapitoly IX - choroby obehovej sústavy, Oddel B - choroby ciev, položka 4 - stavy po vykonanej
operácii cievnych uzáverov alebo bypasse a po perkutánnej endovaskulárnej liečbe, písmeno b pri

stredne ťažkých funkčných poruchách s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
rozsahu 50%. Na podklade takto zisteného stavu prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX
XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX rozhodol o priznaní invalidného dôchodku žalobkyni vo výške XXX,XX
eur. Za základ rozhodnutia vzal skutočnosti zistené v odbornom lekárskom posudku.

11. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom
namietala posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky
G., týkajúci sa dátumu vzniku invalidity a určenej percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. Vyjadrila nesúhlas s posúdením zdravotného stavu v jej neprítomnosti a s postupom
posudkového lekára pri posúdení jej zdravotného stavu. Uviedla, že jej dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav trvá viac ako XX rokov, pričom po XX rokoch jej jeden dlhodobý zdravotný problém odstránili a druhý

jej vznikol. Žiadala o opätovné posúdenie zdravotného stavu v jej prítomnosti, v prítomnosti jej právneho
zástupcu a v prítomnosti znalca v odbore angiológia. Žiadala o priznanie dátumu vzniku invalidity od
decembra 1998 a priznanie invalidného dôchodku z mladosti. K odvolaniu účastníčka konania pripojila
fotokópie napadnutého rozhodnutia zo dňa 2. novembra 2021, úradnej zápisnice zo dňa 26. augusta
2021 a odborných lekárskych správ.

12. O odvolaní rozhodol napadnutým rozhodnutím č.XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný
tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie zamietol. Uviedol pritom,
že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým
lekárom sociálneho poistenia a to posudkom zo dňa 11.01.2022. Posudkový lekár posúdil zdravotný

stav žalobkyne v jej neprítomnosti na základe dostupnej lekárskej dokumentácie, pričom uzavrel, že
žalobkyňa medicínsky trpí: Chronickou tromboflebitídou panvových a stehenných žíl, riešené operačne
stentami s čiastočnou priechodnosťou vena iliaca externá vpravo, ostatné žily priechodné Chronická
venózna insuficiencia DK, funkčne C4 s varixami DK Heterogyzót MTHFR, v anamnéze adnexektómia
2001 vľavo. Rozhodujúce zdravotné postihnutie subsumoval pod ochorenie podľa Kapitoly IX - choroby

obehovej sústavy, Oddiel B - choroby ciev, Položka 4 - stavy po vykonanej operácii cievnych uzáverov
alebo bypasse a po perkutánnej endovaskulárnej liečbe, Písmeno b - pri stredne ťažkých funkčných
poruchách s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50%. Ďalej v posudku
bolo uvedené, že žalobkyňa má dokázanú poruchu zrážania krvi, ktorá v roku 1998 a 1999 spôsobila
flebotrombózu dolných končatín, ultrazvukové vyšetrenie v roku 2002 tromboflebitídy vylúčilo. Nejednalo

sa o závažné ochorenia, umožnili jej ukončiť vysokoškolské vzdelanie 31.05.2002. Vtedy počas platnosti
zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení pre uznanie invalidity "z mladosti", ktoré žiada v
svojom odvolaní bolo potrebné splniť podmienku uznania "plnej" invalidity, o čo sa v žiadnom prípade
do roku 2002, kým bola nezaopatrená nejednalo. Ďalšie cievne vyšetrenia do roku 2019 podľa posudku
nepotvrdzujú závažnú poruchu zrážania. Subjektívne mimoriadne ťažkosti neudávala, klinický nález bol

bez opuchov a na sono vyšetrení DK bola potvrdená dobrá rekanalizácia. Funkčný stav zhodnotil cievny
lekár ako CEAP 2 zo 6. V novembri 2019 mala implantované stenty žíl panvového riečiska, katetrizácia
potvrdila kompletnú priechodnosť, koža bola bez defektov (vredov). Uzáver stentu jednej iliackej žily je
dokumentovaný až 14.01.2020 ako stredne ťažký, vľavo bola priechodnosť zachovaná, funkčný stav bol
zhodnotený pri chronickej venóznej insuficiencii ako CEAP 4. K námietkam žalobkyne žalovaný uviedol,

že uzáver stentu jednej iliackej žily je dokumentovaný až 14. januára 2020 ako stredne ťažký, vľavo bola
priechodnosť zachovaná, funkčný stav bol zhodnotený pri chronickej venóznej insuficiencii ako CEAP
4. Takýto stav s overenou stredne ťažkou nepriechodnosťou jednej žily, je prognosticky ďalej menej
významný ako uzáver artérie (tepny), preto je podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení
neskorších predpisov odôvodnené len posúdenie dolnej hranice zákonom stanoveného rozpätia miery

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, v kapitole IX, oddiele B, položke 4, písmene b), na 50
%. Ďalej žalovaný v rozhodnutí uviedol, že posúdenie len kŕčových žíl s recidivujúcimi tromboflebitídami
pôvodne môže byť zaradené len do kapitoly IX, oddielu B, položky 5, písmena b), s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 15 %. Poukázal na to, že v celom sledovanom období
od roku 2008 nebola účastníčka konania uznaná dočasne práceneschopnou pre ochorenia ciev,

dokumentované pracovné neschopnosti boli pre respiračné ťažkosti a v gravidite, čo podľa žalovaného
potvrdzuje nezávažný priebeh tohto ochorenia v minulosti. Žalovaný mal za to, že skutkový stav bol
objektívne zistený, nie sú diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkovým
lekárom sociálneho poistenia M. poisťovne, ústredie so sídlom v G.. Subjektívne ťažkosti účastníčkykonania sú dokázanými diagnózami vysvetlené a nie je potrebné prizývať odborného lekára - angiológa.
Podľa žalovaného odvolanie žalobkyne neobsahuje žiadne nové skutočnosti. Požadované posúdenie
v kapitole IX, oddiel B, položke 3.5., pri posúdení nepripadá do úvahy, nakoľko je rezervované iba pre

obliterácie tepien a nie žíl. Celkove posudkový lekár sociálneho poistenia M. poisťovne, ústredie so
sídlomvG.nemaldôvodnazmenuposudkuzodňa30.augusta2021a16.decembra2021.Napodklade
takto zisteného stavu žalovaný odvolanie zamietol.

13. Správny súd konštatuje, že z prepúšťacej správy Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb,

a.s. Z. zo dňa 14.11.2019 plynie, že žalobkyňa bola hospitalizovaná pre prítomný uzáver pánvových
žíl bilaterálne za účelom flebografického vyšetrenia a dezobliterácie pánvových žíl. Rovnako z obsahu
lekárskej správy Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb, a.s. Z. zo dňa 10.09.2019 -12.09.2019
plynie, že žalobkyňa má odtok krvi z dolných končatín realizovaný najmä kolaterálami cez dolné
epigastrické vény do interkostálnych vén.

14. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou
napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe
(§ 134 ods. 2 písm. e) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v spojení s § 203 ods. 2 SSP).
Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré
je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva (§ 6 ods. 2 písm. c) SSP

v spojení s § 199 ods. 1 písm. a) SSP), nariadil vo veci pojednávanie, na ktoré predvolal žalobkyňu a
žalovaného.

15. Žalobkyňazotrvalanažalobeajejdôvodochakoajnasvojomvyjadreníažiadalažalobounapadnuté
rozhodnutie ako aj rozhodnutie orgánu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť tomuto orgánu na ďalšie

konanie. Žalobkyňa poukázala na to, že jej zdravotný stav sa po operácii v roku 2019 zlepšil a nie zhoršil.

16. Žalovaný zotrval na vecnej správnosti rozhodnutia a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

17. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej
správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za
podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

18. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej

správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,

e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

19. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

20. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

21. Podľa§71ods.2zákonaosociálnompoistenídlhodobonepriaznivýzdravotnýstavjetakýzdravotný

stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.22. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca
s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej

schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.

23. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

24. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona.

25. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí.

26. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty
sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a
schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je
dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

27. Podľa § 71 ods. 9 zákona o sociálnom poistení ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie,
ktoréjepríčinoudlhodobonepriaznivéhozdravotnéhostavu,určísamierapoklesuschopnostivykonávať
zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré
je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

28. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred
vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará
potrebné podklady na rozhodnutie.

29. Podľa § 195 ods. 4 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri
posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či
svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania.

30. Podľa § 196 ods. 3 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže

ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre
rozhodnutie potrebný znalecký posudok.

31. Podľa§209ods.1zákonaosociálnompoistenírozhodnutieorganizačnejzložkySociálnejpoisťovne
sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne

záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí
mať predpísané náležitosti.

32. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka
Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola

vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala.

33. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového
rozhodnutia, administratívneho spisu, žaloby a vyjadrení strán dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.Správny súd má za to, že záver žalovaného, že u žalobkyne vznikla invalidita až dňa 14.01.2020
z dôvodu poklesu miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 50% je predčasný,
nemajúci oporu v administratívnom spise. Správny súd konštatuje, že z lekárskych správ (správa z

novembra 2019) je zrejmé, že žalobkyňa trpela uzávermi žíl už pred určeným dátumom 14.01.2020. V
dôsledku operácie síce prišlo ku krátkodobému zlepšeniu priechodnosti hlavných žíl, avšak v konečnom
dôsledku operácia neodstránila problém na ľavej nohe, pričom došlo k uzáveru na ľavej končatine,
ktorý bol podkladom uznania invalidity u žalobkyne. Z pohľadu súdu je rozhodnutie žalovaného aj
prvostupňového správneho orgánu z uvedeného dôvodu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov,

nakoľko z obsahu lekárskych správ je zrejmé, že zdravotný stav žalobkyne sa po operácii zlepšil,
ale len čo do priechodnosti žily pravej končatiny, pričom čo do priechodnosti žily ľavej končatiny
bolo zlepšenie krátkodobé a následne bola hlavná žila opätovne nepriechodná, tak ako to vyplýva z
obsahu lekárskej správy z hospitalizácie. Správny súd k argumentácii žalovaného, že predchádzajúci
zdravotný stav možno posúdiť len podľa položky 5 oddielu B kapitoly IX uvádza, že túto považuje
za nesprávnu, nakoľko podľa § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z. je potrebné posúdiť ochorenie,

ktoré nie je uvedené v prílohe č. 4 podľa ochorenia, ktoré je mu zatriedené najbližšie. Ak žalobkyňa
mala nefunkčné žily -cievy už pred operáciou a po operácii nastalo zlepšenie jej zdravotného stavu,
nemožno posúdiť predchádzajúci zdravotný stav podľa položky, ktorá nedostatočne vystihuje zdravotný
stav žalobkyne. Správny súd súčasne konštatuje, že samotný žalovaný aj správny orgán prvého stupňa
posúdili zdravotný stav žalobkyne ako dlhotrvajúci a nemenný, preto priznali invalidný dôchodok od

14.01.2020, čomu svedčí dlhodobo nepriaznivý stav žalobkyne, ktorý existoval už pred uvedeným
dátumom. Skutočnosť, že žalobkyňa nebola práceneschopná z uvedeného ochorenia, nemôže byť
dôvodom na posúdenie zdravotného stavu žalobkyne, nakoľko v rámci zdravotného systému často
pacienti neriešia svoj zdravotný stav až do momentu, keď nedokážu fungovať, čo však neznamená, že
ich zdravotné problémy neexistovali už predtým. Z uvedených dôvodov má správny súd za to, že v tomto

prípade je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keď skutkový stav, ktorý vzal orgán
verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi
spismi resp. v nich nemá oporu.

34. K námietke žalobkyne, že nebola osobne vyšetrená správny súd konštatuje, že podľa § 293eu

zákona o sociálnom poistení mohol žalovaný rozhodnúť na podklade listinných dôkazov bez osobného
vyšetrenia žalobkyne. Treba však uvážiť aj skutočnosť, že v januári 2022 bolo zrejmé (z vyhlásení
predstaviteľov vlády), že pandemické opatrenia budú končiť, a preto ak osobnému vyšetreniu bránil
pandemický stav, malo byť toto vyšetrenie zrealizované po jeho skončení, nakoľko v januári 2022 jeho
skončeniebolomožnédôvodnepredvídať.Správnysúdmázato,žežiadosť(právo)žalobkyneoosobné

vyšetrenie posudkovým lekárom malo prednosť pred skorým rozhodnutím žalovaného.

35. K námietke žalobkyne o nesprávnom posúdení ochorenia podľa položky 4 a nie položky 3
kapitoly IX oddielu B prílohy 4 zákona č. 461/2003 Z.z. správny súd uvádza, že táto námietka za stavu
zisteného v tomto konaní na podklade administratívneho spisu nateraz nie je dôvodná s poukazom

na nasledovné. Zistenia posudkových lekárov sú odbornými závermi na podklade odborných nálezov,
pričom uvedenú činnosti vykonávajú posudkoví lekári ako odborníci na základe zákona po splnení
zákonom stanovených podmienok na výkon ich činnosti. Preto námietky odborného charakteru (akým
je aj zatriedenie zdravotných problémov žalobkyne pod položku 3 a nie položku 4 kapitoly IX oddielu
B prílohy 4 zákona č. 461/2003 Z.z.) musia byť potvrdené odborným nálezom (lekárskou správou,

znaleckýmposudkomatď).Pritakomtoposúdení nemôžeísťlenoúvahu(presvedčenie)žalobkyne,hoc
bysazdalologické,nakoľkoideovysokoodbornýzáver,ktorýsasohľadomnaodôvodnenierozhodnutia
žalovaného a prvostupňového správneho orgánu javí ako správne. Rovnako tak v závere žalovaného,
že ide o rozsah zníženia pracovnej schopnosti 50%, keď záverom žalobkyne o vyššej miere zníženia
pracovnej schopnosti nesvedčia závery lekárskych nálezov. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na

to, že záver o skoršom vzniku invalidity prijal na podklade lekárskej správy - nálezu z novembra 2019,
a teda nejedná sa o voľnú úvahu. Preto ak žalobkyňa je presvedčená o tom, že položka bola určená
nesprávne, musí takúto okolnosť preukázať a nie je možné na základe jej presvedčenia žalovanému
(prvostupňovému správnemu orgánu) uložiť povinnosť vykonať znalecké dokazovanie. Odhliadnuc od
uvedeného správny súd konštatuje, že nič nebráni žalobkyni, aby si zabezpečila znalecký posudok

(odborné vyjadrenie) znalca (odborníka) z príslušnej oblasti, ktoré následne bude slúžiť ako podklad
pre rozhodnutie správneho orgánu, resp. pre posudkového lekára, ktorý bude hodnotiť zdravotný stav
žalobkyne. Správne orgány sú povinné sa vysporiadať so všetkými dôkazmi (a musia vychádzať z
odborných nálezov), ktoré žalobkyňa predloží aj v budúcnosti, a preto aj žalobkyňa samotná musí byťiniciatívna za účelom preukázania svojho zdravotného stavu, nakoľko je v jej záujme preukázať svoje
tvrdenia. Správny súd má za to, že posudkový lekár vykonáva svoju činnosť v súlade so zákonom.
Uvedené však nevylučuje, že spraví chybu, prípadne zdravotný stav posúdi nesprávne. Preto funguje v

rámciposudzovanieinvalidnýchdôchodkovodvolacíprincípasúčasnepovyčerpaníriadnychopravných
prostriedkov možno rozhodnutie napadnúť správnou žalobou ako v tomto prípade. Ľudia ani organizácie
nie sú neomylní, pričom často pracujú pod časovým stresom z veľkého množstva práce, a preto ak je
to možné, je potrebné im potrebnou súčinnosťou zabezpečiť podklady pre správne rozhodnutie.

36. Podľa § 192 ods. 3 písmeno a) SSP ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie
žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

37. S poukazom na uvedené dospel správny súd k záveru, že žalovaný rozhodnutie žalovaného trpí
vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu, ako aj vadou nepreskúmateľnosti, pričom zistený

skutkový stav nemá oporu v administratívnom spise. Z tohto dôvodu bolo rozhodnutie žalovaného
zrušené podľa § 191 ods. 1 písm. d), e), f) SSP. Vo vzťahu k tomu, že žalobkyňa nebola vyšetrená aj
porušenie§191ods.1písm.g)SSP.Vzhľadomnato,žeuvedenýminedostatkamitrpeloajprvostupňové
správne rozhodnutie zrušil súd aj toto rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na
ďalšie konanie.

38. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

39. Podľa § 175 ods. 1 SSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a
v konaní úspešnej žalobkyni priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených

trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa § 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v
Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému
správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo

zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“)
a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k poru-šeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti aleboj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právnehoposúde-nia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľpoukáženasvoje
podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažova-teľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektro-nickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhod-
nutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.