Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. august 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/83/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200143
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1021200143.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek
senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Moniky Školníkovej v právnej veci žalobcu: Botel Gracia, s.r.o.,
so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 46 794 140, zastúpeného advokátskou kanceláriou
advocatius s. r. o., so sídlom Palackého 12, 814 99 Bratislava, IČO: 36 868 752, proti žalovanému:
Verejné prístavy, a. s., so sídlom Prístavná 10, 821 09 Bratislava, IČO: 36 856 541, zastúpenému

advokátskou kanceláriou GARAJ & Partners s.r.o., so sídlom Jozefská 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35
951 125, o splnenie povinnosti, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k.
25Cb/38/2021-201 zo dňa 15.03.2022 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 25Cb/38/2021-201 zo dňa
15.03.2022 v napadnutom výroku II. p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II napadnutým uznesením konanie zastavil (výrok I) a priznal žalovanému
nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II).

2. Súd prvej inštancie predmetné rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca podaním, doručeným súdu

dňa 11.05.2021 vzal pred prvým pojednávaním žalobu v celom rozsahu späť a žiadal, aby súd konanie
zastavil. S poukazom na ustanovenie § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“) bolo konanie zastavené,
nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo pred predbežným prejednaním sporu, resp. pojednávaním. O nároku
na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že predmetný nárok priznal žalovanej strane
sporu v plnom rozsahu, a to z dôvodu, že žalobca vzal svoju žalobu voči žalovanému späť bez uvedenia

dôvodu, čím z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania.

3.Protiuvedenémurozhodnutiusúduprvejinštanciepodalžalobcavčastivýrokuonáhradetrovkonania
v zákonnej lehote odvolanie, dôvodiac podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) C.s.p. tým, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci.

4. Žalobca v odvolaní namieta nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie vo vzťahu k doručovaniu
späťvzatia žaloby, ktoré bolo žalovanému súdom prvej inštancie doručované až dňa 29.12.2021, t.
j. takmer 8 mesiacov po späťvzatí žaloby, ktorý procesný postup nie je s prihliadnutím na povahu
konania v súlade so základným princípom uvedeným v čl. 17 C.s.p. a § 157 ods. 1 C.s.p., a ktorým

procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil Žalobcovi právo na rýchle a hospodárne konanie
a rozhodnutie bez prieťahov, garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré je súčasťoupráva na spravodlivý proces. V dôsledku vyššie uvedeného postupu súdu prvej inštancie bol žalobca
uznesením zaviazaný k povinnosti náhrady trov konania (právneho zastúpenia), ktorá povinnosť by
mu nevznikla v prípade, ak by súd prvej inštancie bez zbytočného prieťahu doručil späťvzatie žaloby

žalovanému, čím by predišiel nadbytočným úkonom žalovaného v konaní, navyše keď v predmetnom
konanínedošlokpredbežnémuprejednaniusporuanikpojednávaniu,vzhľadomkčomu,spoukazomna
§ 146 ods. 1 C.s.p. nebol k späťvzatiu žaloby potrebný súhlas žalovaného. Pri späťvzatí žaloby žalobca,
vzhľadom k skutočnosti, že ju zobral späť pred prvým pojednávaním, žiadal zároveň súd prvej inštancie
o vrátenie súdneho poplatku podľa § 11 ods. 34 a 45 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch

a poplatku za výpis z registra trestov krátený o 1 %. Súd prvej inštancie nepostupoval správne,
keď o vrátení súdneho poplatku, na vrátenie ktorého má žalobca nárok nerozhodol bezodkladne v
uznesení, ktorým konanie zastavil, ktorým postupom uprel práva žalobcu na vrátenie súdneho poplatku
v dôsledku svojej nečinnosti. Podľa žalobcu, ak by súd prvej inštancie konal bez prieťahov, rýchlo
a hospodárne, nedošlo by k situácii, keď k prevzatiu právneho zastúpenia žalovaného došlo až dňa
02.09.2021. Žalobca v odvolaní ďalej poukazuje na § 145 ods. 3 C.s.p., že ak žalovanému ešte nebol

vymedzený predmet konania doručením žaloby a s predmetom konania je oboznámený až doručením
žaloby a späťvzatím žaloby, súd má postupovať analogicky aj v prípade úplného späťvzatia žalobného
návrhu. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby súd neprihliada len do začatia predbežného
prejednania sporu alebo pojednávania, pričom pojednávanie tvorí jeden celok, a to aj v prípade jeho
odročenia. Nadbytočnosť, účelovosť a nehospodárnosť prevzatia právneho zastúpenia žalovaného dňa

02.09.2021 (4 mesiace po späťvzatí žaloby), preukazuje žalobca tiež s poukazom na § 146 ods. 1 CSP,
z ktorého vyplýva, že nakoľko v predmetnom konaní nedošlo k predbežnému prejednaniu sporu ani k
pojednávaniu, súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby zákon nevyžaduje, vzhľadom k čomu prevzatie
právneho zastúpenia žalovaného dňa 02.09.2021, ako ani podanie žalovaného zo dňa 17.01.2022 nemá
v konaní opodstatnenie. Podľa názoru žalobcu tak súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené

nesprávne právne posúdil vec podľa § 256 ods. 1 C.s.p., keď nezohľadnil uvedené skutočnosti, týkajúce
sa prieťahov súdu prvej inštancie v doručovaní späťvzatia žaloby a s tým súvisiaci nadbytočný a
nehospodárny úkon - prevzatie právneho zastúpenia.

5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods.1 C.s.p. bez
nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu, a po oboznámení
sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaním žalobcu dospel k záveru, že odvolanie proti výroku
č. II uznesenia nie je dôvodné.

7. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

8. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

9. Žalobca ako dominus litis disponuje po začatí konania subjektívnym právom vziať žalobu späť
a v prípade splnenia zákonných podmienok tým docieliť zastavenie konania alebo jeho časti bez
meritórneho rozhodnutia (§ 145 C.s.p.). Jedná sa zároveň o úkon fakultatívny, nakoľko žiadne

ustanovenie právneho poriadku neukladá žalobcovi povinnosť vziať podanú žalobu späť, a to za
akýchkoľvek podmienok. Žalobca nie je povinný uviesť dôvody späťvzatia žaloby a zákon samotnú
legitimáciu na späťvzatie žaloby žiadnym konkrétnym dôvodom nepodmieňuje. Z hľadiska komplexného
vnímania sporového konania je však samotná príčina, ktorá viedla žalobcu k predmetnému úkonu, do
značnej miery relevantná. Je preto vhodné, aby žalobca priamo v podaní, ktorým žalobu vzal späť

uviedol dôvod, ak má tento právny význam v zmysle procesných predpisov. S poukazom na zásadu
oficiality pri rozhodovaní o náhrade trov konania musí mať súd pri posudzovaní procesného zavinenia
podľa § 256 ods. 1 C.s.p. preukázané, či v konečnom dôsledku došlo k zastaveniu konania z dôvodu
na strane žalovaného. Z formálneho hľadiska je procesné zavinenie zastavenia konania pri späťvzatí
žaloby vždy na strane žalobcu, ktorý ako jediný môže disponovať žalobou, pričom predmetný úkon

späťvzatia realizuje na vlastnú procesnú zodpovednosť. Avšak uvedený reštriktívny záver nemožno
bez ďalšieho generalizovať pri rozhodovaní súdu o náhrade trov konania. V prípade, ak žalovaný
svojím správaním, spočívajúcim predovšetkým v splnení žalovanej povinnosti po začatí konania vyvolá
u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia žaloby, považuje sa na účely náhrady trov konania žalovaný zastranu, ktorá procesne zastavenie konania zavinila. V rámci zastavenia konania nemôže toto dospieť
do štádia meritórneho rozhodovania, preto k určeniu, kto vznik nákladov súdneho konania spôsobil
nemožno použiť kritérium úspechu vo veci - týmto kritériom sa stáva práve zavinenie toho (chápané

čisto v procesnom zmysle slova), kto zavinil, že súdne rozhodnutie neskončilo meritórnym rozhodnutím.
Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi
tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre
ktorú žalujúca strana neskôr predmetnú žalobu vzala späť s tým, aby bolo konanie zastavené. Termín
„zavinenie“ nemožno interpretovať (s poukazom na ustálenú judikatúru) v doslovnom jazykovom zmysle,

ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom je príčinou správanie sporovej strany, teda aj jeho prejav
vôle, spočívajúci v späťvzatí žaloby (bližšie viď napr. uznesenie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 457/2018-10 zo
dňa 15.08.2018).

10. Odvolací súd mal za preukázané, že uvedené sporové konanie bolo zastavené podľa § 145 ods. 1
C.s.p. v dôsledku späťvzatia žaloby zo strany žalobcu podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa

11.05.2021, a to bez uvedenia dôvodu. Z danej skutočnosti v spojení so zásadou procesného zavinenia
zároveň vychádzal súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, kedy mal za to, že keďže
žalobca podaným späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania (nakoľko neuviedol žiaden
relevantný dôvod späťvzatia žaloby ), nárok na náhradu trov konania prináleží žalovanej strane sporu
(§ 256 ods. 1 C.s.p). Keďže všeobecne platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci,

ktorá je doplnená zásadou zavinenia a zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov
konania, v prípade, že žalobca vzal žalobu späť bez uvedenia dôvodu, musel si byť vedomý a počítať
s prípadným uložením povinnosti nahradiť vzniknuté trovy konania protistrane.

11. K argumentácii žalobcu v odvolaní považuje odvolací súd za potrebné ďalej dodať, že súd prvej

inštancie vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe uznesením zo dňa 8.4.2021, žalovaný sa k žalobe
vyjadril dňa 9.5.2021 a späťvzatie bolo doručené súdu až následne dňa 11.5.2021. K názoru žalobcu,
že v prípade, ak by súd prvej inštancie následne bez zbytočného prieťahu doručil späťvzatie žaloby
žalovanému, predišiel by nadbytočnému úkonu žalovaného - prevzatie právneho zastúpenia, odvolací
súd uvádza, že ide iba o domnienku žalobcu, žalovaný mal právo kedykoľvek počas konania si zvoliť

právneho zástupcu a naviac napadnutým výrokom rozhodnutia súd prvého stupňa rozhodol zatiaľ iba o
nároku žalovaného na náhradu trov, nie však o výške týchto trov a teda z rozhodnutia nie je ani zrejmé
aké úkony budú uplatnené a zahrnuté do trov konania.

12. Zároveň námietka žalobcu, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď o vrátení súdneho

poplatku nerozhodol bezodkladne v uznesení, ktorým konanie zastavil, nemá oporu v zákone, ktorý
nestanovuje povinnosť súdu rozhodnúť o vrátení súdneho poplatku podľa § 11 z. č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v rozhodnutí, ktorým rozhoduje o zastavení
konania a o uvedenom nároku môže súd prvého stupňa rozhodovať až následne.

13. Odvolací súd teda dospel k záveru, že súd prvej inštancie v danom prípade rozhodol vecne správne
a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správne
potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §

255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 C.s.p., žalovanému v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a ani si
žiadne neuplatnil.

15. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).