Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 27. jún 2021

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/85/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119206427
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2021:6119206427.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobcu: E. J., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXX, zast.: JUDr. Dalibor Motyčka,

advokát, so sídlom Štefánikova trieda 76/52, Nitra, proti žalovanej: I. P., nar. XX.X.XXXX, bytom S.
XXX, zast.: Sidor a partneri, s.r.o., so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec, o zaplatenie sumy 11.000 eur
s príslušenstvom, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

I.Súd žalobu zamieta.

II.Súd priznáva žalovanej náhradu trov konania ako aj trov odvolacieho konania v plnej výške, ktorú
je povinný zaplatiť žalobca s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie

samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica doručenou súdu dňa
7.1.2019 domáhal od žalovaných I. P., E. P., P. P., I. P., E. P. a Q. P. zaplatenia sumy 11.000 eur s
príslušenstvom spoločne a nerozdielne z titulu bezdôvodného obohatenia, čo odôvodnil tým, stavba
v podielovom spoluvlastníctve žalovaných je neoprávnene postavená ne pozemku v jeho výlučnom
vlastníctve, tento protiprávny stav trvá od roku 1992. Znaleckým posudkom bol nájom pozemku za jeden
kalendárny rok určený vo výške 1.100 eur, uplatňuje si za dobu 10 rokov bezdôvodné obohatenie vo
výške 11.000 eur za úmyselné užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu.

2.Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 25.12019 platobný rozkaz sp.zn. 20Up/37/2019, proti ktorému
podala odpor len žalovaná I. P., ktorá vzniesla námietku premlčania, uvádzala, že žalobca bol ako riadny
vlastník zapísaný na liste vlastníctva v roku 2015, nebola zo strany žalobcu nikdy vyzývaná na vydanie
bezdôvodného obohatenia, o uplatnenom nároku sa dozvedela až po doručení platobného rozkazu.
Ostatní žalovaní odpor nepodali, platobný rozkaz sa stal vo vzťahu k ostatným žalovaným právoplatným
a vec bola postúpená Okresnému súdu Nitra ako súdu vecne a miestne príslušnému na jej prejednanie

len vo vzťahu k žalovanej I. P..

3. Okresný súd Nitra vo veci rozhodol dňa 20.1.2020 rozsudkom č.k. 12C/85/2019-166 nasledovne:
„Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 11.000 eur s 5%-ným úrokom z omeškania ročne od
7.1.2019 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v spojení s platobným
rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 20Up/37/2019 zo dňa 25.1.2019. Súd priznáva
žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinná zaplatiť žalovaná s tým, že o výške tejto

náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.“4. Proti uvedenému rozsudku podala žalovaná odvolanie, Krajský súd v Nitre uznesením č.k.
6Co/70/2020-215 zo dňa 30.11.2020 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

5. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca trvá na podanej žalobe. Domáha
sa zaplatenia sumy z dôvodu neoprávneného užívania pozemku vlastníkmi stavby. Tento stav trvá
od r. 1992 najmenej. Dedičské konanie bolo zapísané v r. 1983-1984. Žalovaná nemala záujem na
riešení veci, k dohode nedošlo. Žalobca si dal vypracovať znalecký posudok, ktorým bola určená

výška nájmu 1.100 eur na rok. Žalovaní sú dlhoročnými vlastníkmi stavby, jedná sa o blízke osoby v
zmysle Občianskeho zákonníka. V dedičskom konaní nadobudli stavbu, to bolo r. 1984-1985. Muselo
im byť známe, že so stavbou nenadobúdajú aj vlastníctvo k pozemku. Poukazoval na hodnovernosť
údajov v Katastri nehnuteľností pokiaľ sa nepreukáže opak. Vlastnícke právo u žalobu je nesporné.
Opakovane bolo zákonným spôsobom potvrdené. Námietky žalovanej proti vlastníctvu žalobcu sú
tendenčné, nespochybnila jeho vlastnícke právo, nemá naliehavý právny záujem rozporovať vlastníctvo

žalobcu. Žalobca sa domáha zaplatenia istiny, úroku z omeškania, náhrady trov konania. Voči ostatným
spoluvlastníkom bol vydaný platobný rozkaz, ktorý je právoplatný a vykonateľný. Následne uviedol, že
dôvodná je objektívna 10 ročná premlčacia doba, počas doby viac ako 26 rokov dochádza k porušovaniu
práv žalobcu. Nie je sporné, že žalobca je vlastníkom pozemku a žalovaná je vlastníkom stavby. Žalobca
sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie 10 rokov. Pre posúdenie úmyslu žalovanej

treba vychádzať práve z tohto času. Žalovaná nevyvinula žiadnu snahu na usporiadanie právnych
vzťahov. Je to jej úmysel obohatiť sa na úkor žalobcu. Úmysel je možné vidieť práve v dlhodobom
ignorovaní tohto stavu. Odkazoval na rozhodnutie KS v Prešove sp.zn. 7Co/84/2011, a rozsudok NS
ČR sp.zn. 33Odo/882/2006, zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a
predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba

to, že stav obohatenia vznikol. Nevyžaduje sa nejaký úkon, je to situácia, keď žalovaná pasívne tento
stav akceptuje a nepriamo prijíma výhody vo forme bezdôvodného obohatenia. Už v r. 1993 mala
žalovaná vedomosť, že nie je usporiadaný vzťah medzi stavbou a pozemkom. Nevyvinula žiadnu snahu
k usporiadaniu, neoprávnene užíva pozemok žalobcu. Vznesená námietka premlčania je v rozpore s
dobrými mravmi. Odkazoval na rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo/137/2017, a II.ÚS/176/2011. Úmysel

žalovanej je zrejmý aj s poukazom na rozsudok z r. 1993, z konania žalovanej vyplýva, že si je vedomá
tohto stavu, nekonala, získava bezdôvodné obohatenie na ťarchu žalobcu.

6. Žalovanánapojednávaníuviedla,ževýzvazostranyžalobcubolapodanáoneskorene,nárokžalobcu
považujezapremlčaný.Žalobcanemalnalistevlastníctvavlastníctvozapísané,parcelasaidentifikovala

až počas ROEP v r. 2015. Sú uvádzané rôzne označenia parcely, je to tak uvádzané aj v znaleckom
posudku. Malo by to byť presné, raz je uvádzaná parc. XXXX/X potom XXXX/XX, ako E parcela, ako
C parcela. Bola sa na to informovať aj na Katastri, nevedeli jej to vysvetliť, parcela nebola prepísaná na
žalobcu, nemohla byť predmetom dedenia. V rámci ROEP podávala námietky rod. U. aj p. P.. Podával
ich aj žalobca. Žalobca sa to nesnažil riešiť, nevedel, ktorú parcelu vlastní.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, žalovanej, oboznámením
sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav:

Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci S., okres F., v katastrálnom

území S., zapísanej na LV číslo XXXX ako: parcela registra "E" číslo XXXX/XX, druh pozemku:
Zastavané plochy a nádvoria o výmere 800 m2. Ako titul nadobudnutia je na liste vlastníctva uvedené
D 1647/1983-38/84/ PKV XXX pod B6 a PKV XXX. pod B10/, ROEP - S. Z 1577/2015.
Žalovaní - I. P., E. P., P. P., I. P., E. P. a Q. P. sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa v obci S., okres F., v katastrálnom území S., zapísanej na LV číslo XXX ako: rodinný dom so

súpisným číslom XXX na parcele XXXX/XX a to I. P. v spoluvlastníckom podiele 1/10-ina k celku, E.
P. v spoluvlastníckom podiele 1/10 - ina k celku, P. P. v spoluvlastníckom podiele 1/10-ina k celku, I.
P. v spoluvlastníckom podiele 1 /10-ina k celku, E. P. v spoluvlastníckom podiele 1/10-ina k celku, Q.
P. v spoluvlastníckom podiele 1/10-ina k celku. Spoluvlastnícky podiel nadobudli dedením, ako titul
nadobudnutia je na liste vlastníctva zapísané D 2978/83, žiadosť Z 9738/13-37/14.

Právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba 127 nie je evidovaný na liste vlastníctva.
Stavba v podielovom spoluvlastníctve žalovaných je postavená na pozemku vo výlučnom vlastníctve
žalobcu.Žalobca tvrdil v podanej žalobe, že tento protiprávny stav pretrváva najmenej od roku 1992, pričom
žalovaní nemajú záujem na usporiadaní vlastníckych vzťahov.
Žalobca v žalobe uvádzal, že opakovane ústne aj písomne vyzýval žalovaných na usporiadanie

vzájomných vzťahov.
Žalovaná tvrdila, že žalobcom nikdy nebola vyzvaná na vydanie bezdôvodného obohatenia, žalobca
doložil písomnú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti zo dňa
25.6.2018 adresovanú všetkým žalovaným a podací hárok o podaní zásielky na pošte ako doporučený
list 1.trieda.

Okresným súdom Nitra bol vydaný platobný rozkaz dňa 25.3.1993 vo veci žalobcu proti žalovanej
Q. P., o zaplatenie sumy 1.600.-Sk, právoplatný dňa 14.4.1993, jednalo sa o zaplatenie nájomného
za užívanie nehnuteľnosti parcely č. XXXX/XX za obdobie od 10.3.1991 do 10.3.1993, ktorá bola vo
vlastníctve žalobcu a užívala ju Q. P. bez právneho titulu. V žalobe zo dňa 10.3.1993 žalobca uvádzal,
že je vlastníkom parcely č. XXXX/XX o výmere 800m2 na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v
Nitre D 1647/83 zo dňa 11.8.1983, nehnuteľnosť bola zapísaná v PKV XXX.

Žalovaná doložila do spisu výpis z PKV č.XXX, v ktorej je zapísaná parcela, ktorá je predmetom tohto
konania ako parc. č. XXXX/XX stavebná plocha /záhrada/ Za humná o výmere 800m2, pod radovým
číslom B6 bol zapísaný ako vlastník D. J. v podiele 6/14 a pod radovým číslom B10 D. J. v podiele 8/14,
spolu 14/14 = 1 celá.
Ďalej predložila Rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor číslo C227/14 zo dňa

10.11.2014, z ktorého vyplýva, že v rámci ROEP sa zapísala do návrhu ROEP parcela registra E
č. 2599/22 zastavané plochy a nádvoria o výmere 800m2 v prospech vlastníka - žalobcu titulom
rozhodnutia D 1647/83-14 v podiele 1/1. Rozhodnutie bolo potvrdené aj Okresným úradom Nitra
Odborom opravných prostriedkov číslo Co 1/2015-2/Br zo dňa 27.1.2015. Z odôvodnenia rozhodnutia
vyplýva, že k parcele č. XXXX/XX nebola predložená na zápis verejná alebo iná listina preukazujúca

vlastnícke právo v prospech Q. P., ktorá podala k ROEP námietky, žiadala o zápis parcely č. XXXX/XX,
avšak dôkazy preukazujúce jej vlastníctvo k tejto parcele nedoložila žiadne, len výpis z PKV č. XXX a
na základe PKV nebolo možné vykonať zápis vlastníckeho práva do návrhu ROEP ako uviedol Okresný
úrad Nitra vo svojom rozhodnutí.
Žalobca dal vypracovať znalecký posudok na zistenie výšky bezdôvodného obohatenia, znalecký

posudok č.398/2018, vyhotovil znalec Ing. H. R. a znaleckým posudkom bol nájom pozemku za jeden
kalendárny rok určený vo výške 1.100 eur.

8. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa§451ods.2OZ,bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je

dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 517 odsek 1, odsek 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 559 ods. 2 OZ, dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania
a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka v znení neskorších právnych predpisov výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

9. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania a argumentu žalobcu, že vznesenie námietky premlčania
je v rozpore s dobrými mravmi, súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že vznesenie námietky premlčania
je v rozpore s dobrými mravmi. Všeobecne platí, že vznesenie námietky premlčania voči uplatňovanej
pohľadávke, nemožno pokladať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Dobrým mravom zásadne

neodporuje, ak niekto namieta premlčanie práva uplatňovaného voči nemu, pretože inštitút premlčania
prispieva k istote v právnych vzťahoch, je inštitútom zákonným, a teda použiteľným vo vzťahu k
akémukoľvek právu, ktoré sa podľa zákona premlčuje. Uplatnenie námietky premlčania by sa priečilo
dobrým mravom len vo výnimočných prípadoch, kedy by bolo výrazom zneužitia tohto práva na úkor
účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by za tejto situácie zánik
nárokuvymáhanejpohľadávkybolneprimeranetvrdýmpostihomvporovnanísrozsahomacharakterom

ním uplatňovaného práva a dôvody pre ktoré svoje právo včas neuplatnil. Tieto okolnosti by pritom mali
byť naplnené v takej intenzite, aby odôvodňovali tak významný zásah do právnej istoty. Podmienky, za
ktorých je možné odmietnuť prihliadnutie na premlčanie, t. j. prihliadnuť na premlčanie a zánik nároku
v dôsledku vznesenej námietky premlčania, spočívajú v odstránení mimoriadnej tvrdosti zákonných
účinkov premlčania a súčasne v tom, aby oprávnený presvedčivo dokázal, že svoje právo nemohol

z nejakého relevantného objektívneho dôvodu na súde uplatniť včas, najmä v dôsledku úmyselného
konania dlžníka poškodiť veriteľa. Pri tomto hodnotení súd musí vychádzať predovšetkým z okolností
konkrétneho prípadu, pričom súd prihliada predovšetkým na to, za akých okolností bola námietka
premlčania vznesená a za akých okolností k premlčaniu došlo (dôvody, pre ktoré nedošlo k uplatneniu
práva), a prípadne samotnú ujmu, ktorá veriteľovi v dôsledku účinkov premlčania hrozí. Úmysel poškodiť

druhého účastníka námietkou premlčania však nemožno vyvodiť z okolností a dôvodov, z ktorých je
vznik uplatneného nároku vyvodzovaný, ale z tých konkrétnych okolností, za ktorých bola námietka
premlčania uplatnená. Tieto okolnosti by pritom museli byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite,
aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť
námietku premlčania. Tieto podmienky však v danej veci podľa názoru súdu splnené nie sú, pretože

žalovaná vzniesla námietku premlčania hneď pri prvom úkone , ktorý jej patril, teda v odpore proti
platobnému rozkazu, žalovaná nenesie zodpovednosť za to, že žalobca nepodal žalobu na súd skôr,
žalobcovi nič nebránilo podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia v premlčacej lehote tak aby
nemusela byť vznášaná námietka premlčania. Nielen žalovaná si je vedomá skutočnosti, že žalobca
je vlastníkom pozemku a žalovaná podielovým spoluvlastníkom stavby, ale týchto skutočností je si

vedomý aj žalobca a napriek tomu podal žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia až v roku 2019,
hoci sám tvrdí, že tento stav trvá už 26 rokov. Rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo/137/2017, na ktoré
odkazoval právny zástupca žalobcu, sa nedá aplikovať na prejednávaný spor, pretože tu Najvyšší
súd riešil špecifický prípad, v ktorom námietku premlčania v konaní o náhradu škody, za ktorú podľa
zákona č. 58/1969 Zb. zodpovedá štát, vznesie štát v procesnom postavení žalovaného, rovnako ani

rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.z.n II.ÚS/176/2011 sa nedá aplikovať na prejednávaný spor. Súdna
prax ustálila, že dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní (§ 100 ods.
1 OZ ) nemožno považovať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 OZ
a použitím tohto ustanovenia tak nemožno reparovať už zaniknuté právo veriteľa na vymáhanie jeho
pohľadávky (Rozsudok Najvyššieho súdu SR., sp. zn. 1Cdo 148/2004).

10. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku
zapísaného na LV č. XXXX pre kat. úz. S. a to parcely registra E parc. č. XXXX/XX zastavané plochy
a nádvoria o výmere 800 m2. Nehnuteľnosti nadobudol dedením v roku 1983. Žalovaná spochybňovala
vlastníctvo žalobcu, avšak dôkazy, ktorá ona sama predložila len potvrdili vlastníctvo žalobcu k tejto

parcele. Stále hovoríme o jednej a tej istej parcele číslo XXXX/XX, žiadnej inej parcely sa toto konanie
netýka. Aj v rámci ROEP sa zapísala do návrhu ROEP parcela registra E č. XXXX/XX zastavané plochy
a nádvoria o výmere 800m2 v prospech vlastníka - žalobcu a to titulom dedičského rozhodnutia č.k. D
1647/83-14 v podiele 1/1. K parcele č. XXXX/XX nebola predložená na zápis verejná alebo iná listina
preukazujúca vlastnícke právo v prospech Q. P., ktorá podala k ROEP námietky, dôkazy preukazujúce

jej vlastníctvo k tejto parcele nedoložila žiadne, len výpis z PKV č. XXX a na základe PKV nebolo možné
vykonať zápis vlastníckeho práva do návrhu ROEP, pretože ten svedčil v prospech žalobcu tak ako je
popísané v zistenom skutkovom stave.11. Ďalej bolo zistené, že na pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobcu sa nachádza stavba - rodinný
dom v podielom spoluvlastníctve žalovaných v obci S., okres F., v katastrálnom území S., zapísanej
na LV číslo XXX ako: rodinný dom so súpisným číslom XXX na parcele XXXX/XX a jej podielovými

spoluvlastníkmi súd I. P. v spoluvlastníckom podiele 1/10-ina k celku, E. P. v spoluvlastníckom podiele
1/10 - ina k celku, P. P. v spoluvlastníckom podiele 1/10-ina k celku, I. P. v spoluvlastníckom podiele
1 /10-ina k celku, E. P. v spoluvlastníckom podiele 1/10-ina k celku, Q. P. v spoluvlastníckom podiele
1/10-ina k celku. Uvedená skutočnosť nebola sporná.

12. Medzi žalobcom a žalovanými nie je a nikdy nebola uzavretá nájomná zmluva ohľadne užívania
pozemku a ani žiadna iná zmluva. Vedľa seba stoja dve rovnocenné vlastnícke práva v zmysle § 123 a
§ 124Občianskeho zákonníka a to vlastnícke právo žalobcu k pozemku a vlastnícke právo žalovaných
k stavbe - rodinnému domu. Právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba XXX nie je evidovaný na liste
vlastníctva a stavba v podielovom spoluvlastníctve žalovaných je neoprávnene postavená na pozemku
vo výlučnom vlastníctve žalobcu. U žalovaných došlo k bezdôvodnému obohateniu. V súvislosti s

užívaním cudzej veci je danosť nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého takýmto
užívaním bez právneho dôvodu jednoznačne daná. Záväzok vzniknutý z bezdôvodného obohatenia
podľa ustanovenia § 489 OZ je objektívnej povahy. Vzniká na základe objektívnej skutočnosti v zákonom
predvídaných situáciách s poukazom na ustanovenie § 451 a a § 454 OZ, bez ohľadu na to,
ktorého zo strán záväzkového právneho vzťahu zaťažuje dôvod jeho vzniku. Na vznik záväzkového

právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa existencia zavinenia ani existencia protiprávneho
úkonu nevyžaduje.

13. V konaní bolo preukázané, že žalovaní užívajú nehnuteľnosť - pozemok vlastnícky patriaci žalobcovi,
ktoré právo by mu inak prislúchalo iba z titulu platne uzatvorenej nájomnej zmluvy. Takéto užívanie

nehnuteľnosti - pozemku žalovanými vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu, zakladá na strane
žalovaných bezdôvodné obohatenie tým, že neplatením úhrady za užívanie predmetného pozemku
nedošlo k zmenšeniu ich majetku o úhrady, ktoré by inak museli na základe relevantného právneho
titulu oprávňujúceho ich k užívaniu pozemku žalobcovi platiť. Výška bezdôvodného obohatenia,
ktorá zodpovedá výške obvyklého nájomného v danom mieste a čase za užívanie obdobných

nehnuteľností, ktoré by inak žalovaní museli z platne nájomnej zmluvy za užívanie platiť predstavuje
výšku bezdôvodného obohatenia.

14. Podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť
neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe sankcie spočívajúcej

v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. K vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je
vždy potrebné splnenie základných predpokladov, a to zistenie bezdôvodného obohatenia jedným
subjektom, majetková ujma iného subjektu, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia a príčinná
súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a majetkovou
ujmou druhého subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho

úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Skutková podstata bezdôvodného obohatenia vzniknutého
plnením bez právneho dôvodu, zahŕňa prípady, keď právny dôvod plnenia neexistoval od začiatku a
tiež prípady, keď pôvodne existujúci právny dôvod plnenia dodatočne odpadol. Obohatenie spočíva v
tom, že sa plnením dostane majetkovej hodnoty tomu, komu bolo plnené, takže v jeho majetku dôjde
buď k zvýšeniu aktív alebo k zníženiu pasív, prípadne sa jeho majetkový stav nezmenší, hoci by sa

tak za bežných okolností, pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia stalo, pretože za prijaté plnenie
by musel poskytovať náhradu. Plnením bez právneho dôvodu je aj užívanie cudzieho pozemku bez
nájomnej zmluvy, či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec; prospech vzniká tomu, kto realizuje
užívateľské oprávnenie bez toho, aby za to platil náhradu a bez toho, aby sa jeho majetkový stav
zmenšil o prostriedky vynaložené inak v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať.

Takýto užívateľ nie je schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci
vrátiť, a preto je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou, ktorá musí zodpovedať
finančnému oceneniu prospechu, ktorý účastníkovi užívaním veci vznikol. Majetkovým vyjadrením tohto
prospechu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase
na užívanie veci i s prihliadnutím k druhu právneho dôvodu, ktorým sa spravidla právo užívania veci

realizuje; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, a preto výška náhrady by mala zodpovedať obvyklému
nájomnému, ktoré by bol ako nájomca za bežných okolnosti povinný platiť, ak by vec užíval na základe
platnej nájomnej zmluvy.15. Žalobca je výlučným vlastníkom pozemku - nehnuteľnosti, ktorý žalovaní užívajú bez nájomnej
alebo inej zmluvy, či právneho titulu oprávňujúceho ich na legitímne užívanie. Žalovaní tým realizuje
užívateľské oprávnenie, plnenie prijímajú bez právneho dôvodu, bez poskytovania náhrady za

vykonávanie im nepatriacich oprávnení a bez toho, aby sa ich majetok zmenšil o prostriedky vynaložené
v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo nehnuteľnosť - pozemok žalobcu užívať. Užívanie
pozemku žalovanými vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu, zakladá na ich strane bezdôvodné
obohatenie, tým, že neplatením úhrady za užívanie pozemku nedošlo k zmenšeniu ich majetku o úhrady,
ktoré by inak museli na základe relevantného právneho titulu oprávňujúceho ich k užívaniu pozemku

žalobcovi platiť. Žalobca znaleckým posudkom preukázal výšku bezdôvodného obohatenia, ktorá
zodpovedá výške obvyklého nájomného v danom mieste a čase za užívanie obdobných nehnuteľností,
ktoré by inak žalovaní museli z platnej nájomnej zmluvy za užívanie platiť a to je suma 1.100 eur za
jeden kalendárny rok. Znalecký posudok, ani výšku nájmu pozemku za jeden kalendárny rok žalovaná
nenamietala.

16. Čo sa týka posúdenia vznesenej námietky premlčania v tomto smere je pre súd prvej inštancie
záväzný právny názor vyslovený odvolacím súdom. K inštitútu premlčania, k premlčacej dobe pri
práve na vydanie bezdôvodného obohatenia ako aj k otázke získania bezdôvodného obohatenia
úmyselným konaním a bez úmyselného konania sa Krajský súd v Nitre vyjadril v bodoch 18.19.20
odôvodneniasvojhorozhodnutia.Priprávenavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohateniajestanovená

subjektívna - dvojročná premlčacia doba a objektívna trojročná, resp. desaťročná premlčacia doba.
Ich začiatok je stanovený odlišne, sú na sebe nezávislé čo do svojho plynutia, jeho začiatku aj konca.
Ak skončí plynutie niektorej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu (ak bola
vznesená námietka premlčania) a nemožno ho priznať. Pre začiatok behu subjektívnej premlčacej
doby sa vyžaduje skutočná, nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor

bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Pritom nie je rozhodujúce, že oprávnený sa
mohol o získaní tohto obohatenia na jeho úkor dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti prípadne
aj skôr. Naproti tomu, plynutie objektívnej premlčacej doby je upravené bez akejkoľvek závislosti na
subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení získanom na jeho úkor a plynie odo
dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu. V prejednávanom spore nárok žalobcu v súvislosti s

posúdením subjektívnej premlčacej doby súd považoval za premlčaný, podľa 107 ods. 1 OZ právo
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa keď sa oprávnený
dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, tieto skutočnosti sú
žalobcovi známe tak ako on sám tvrdí už 26 rokov, žalobca je výlučným vlastníkom pozemku, ktorý
nadobudol titulom dedenia v roku 1983, žalovaná je podielovým spoluvlastníkom stavby na pozemku

vo vlastníctve žalobcu v podiele 1/10, ktorý nadobudla titulom dedenia v roku 1983. Žalobca tvrdil v
podanej žalobe, že tento protiprávny stav pretrváva najmenej od roku 1992, teda prinajmenšom už v
roku 1992 žalobca vedel kto sa na jeho úkor obohatil a že dochádza k bezdôvodnému obohateniu,
dokonca svojho nároku sa domáhal na súde, Okresným súdom Nitra bol vydaný platobný rozkaz dňa
25.3.1993 vo veci žalobcu proti žalovanej Q. P., o zaplatenie sumy 1.600.-Sk, jednalo sa o zaplatenie

nájomného za užívanie nehnuteľnosti parcely č. XXXX/XX za obdobie od 10.3.1991 do 10.3.1993, ktorá
bolavovlastníctvežalobcu aužívalajuQ.P.bezprávnehotitulu.Dvojročnásubjektívnapremlčaciadoba
začala žalobcovi plynúť najneskôr v roku 1992 a uplynula mu v roku 1994, nárok žalobcu v súvislosti
s posúdením trojročnej objektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 2 OZ, podľa ktorého najneskôr
sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, mu uplynula v roku

1995, k bezdôvodnému obohateniu došlo už prinajmenšom v roku 1992. Žaloba bola Okresnému súdu
BanskáBystricadoručenádňa7.1.2019,tedapouplynutídvojročnejajtrojročnejpremlčacejdoby. Čosa
týka úmyselného zavinenia, tak ako uviedol Krajský súd v Nitre vo svojom rozhodnutí, občianske právo
nedefinuje pojem zavinenia a pri skúmaní tejto otázky tradične vychádza z trestného práva hmotného,
v ktorom definícia úmyselného zavinenia je obsiahnutá v § 15 Trestného zákona, v zmysle ktorého

v prípade zisťovania úmyslu páchateľa je potrebné vždy skúmať jeho vedomostnú zložku a vôľovú
zložku, na ktorých je zavinenie založené. Pri úmyselnom zavinení je zastúpená tak vedomostná, ako aj
vôľová zložka, pričom sa rozoznávajú dve formy úmyselného zavinenia, a to úmysel priamy a úmysel
nepriamy. Pri nedbanlivosti je daná len vedomostná zložka. Z civilnoprávneho hľadiska pri bezdôvodnom
obohatení síce nie je možné pri zavinení hovoriť o páchateľovi a o porušení alebo ohrození záujmov

chránených Trestným zákonom, analogicky však ide o úmyselné získanie neoprávneného majetkového
prospechu, ktorý v takomto prípade predstavuje úmyselné bezdôvodné obohatenie jedného subjektu
na úkor iného. Je preto nutné dôsledne skúmať vôľovú a vedomostnú zložku zavinenia v súvislosti
s ust. § 107 ods. 2 OZ, aplikujúc analógiu podľa trestného práva hmotného pri právnom posúdeníformy zavinenia v nadväznosti na určenie dĺžky objektívnej premlčacej doby, a to s dôrazom na čas
konaniaprotiprávnehoúkonu,resp.získanianeoprávnenéhomajetkovéhoprospechu.Kbezdôvodnému
obohateniu došlo z objektívneho hľadiska prinajmenšom v roku 1992 a to plnením bez právneho dôvodu,

čím je užívanie cudzieho pozemku bez nájomnej zmluvy, či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu
vec; prospech vzniká žalovanej, ktorá realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, aby za to platila
náhradu a bez toho, aby sa jej majetkový stav zmenšil o prostriedky vynaložené inak v súvislosti s
právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať. Žalovaná nie je schopná spotrebované plnenie v
podobe výkonu práva užívania cudzej veci vrátiť, a preto je povinná nahradiť bezdôvodné obohatenie

peňažnou formou, ktorá musí zodpovedať finančnému oceneniu prospechu. Žalobca bol povinný v
konaní preukázať, že v čase, kedy došlo k obohateniu, teda v roku 1992, mala žalovaná úmysel
získať majetkový prospech na jeho úkor, čo v konaní nepreukázal, a v prípade nepreukázania úmyslu
žalovanej (vedomostnej aj vôľovej zložky úmyslu) musí byť potom aplikovaná všeobecná trojročná
objektívna lehota. Samotný fakt, že žalovaná v čase nadobudnutia spoluvlastníctva v dedičskom konaní
si musela byť vedomá, že zdedila len podiel k stavbe a nie aj k pozemku, na ktorom je postavená však

ešte nepreukazuje úmysel žalovanej získať majetkový prospech na úkor žalobcu. Situácia ohľadne
užívania nehnuteľností - tento protiprávny stav trvá minimálne od roku 1992 ako uviedol žalobca v
žalobe, k usporiadaniu vzájomných vzťahov medzi žalobcom ako vlastníkom pozemku a žalovanými
ako podielovými spoluvlastníkmi stavby nedošlo. Čo sa týka poukazovania na rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 7Co/84/2011 ten podľa názoru súdu nie je možné aplikovať na prejednávaný spor,

pretože sa týka spotrebiteľského sporu a dlhodobého ignorovania zákonnej povinnosti uvádzať RPMN,
rozsudok NS ČR sp.zn. 33Odo/882/2006 sa netýkal otázky premlčania bezdôvodného obohatenia.
Bezdôvodné obohatenie v prejednávanom spore určite vzniklo pred dňom 7.1.2009, na preukázanie
úmyslu žalovanej získať bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu nepostačujú argumenty uvádzané
žalobcom, žalovaná rozporuje vlastníctvo žalobcu a to sa vylučuje s argumentom, že sa úmyselne

bezdôvodne obohacuje na úkor žalobcu.

17. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej súd náhradu
trov konania priznal v plnej výške, rovnako aj trovy odvolacieho konania, nakoľko vo veci mala žalovaná
úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný

úspech, čo je v tomto prípade žalovaná, keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, má právo na
náhradutrovkonaniaprotineúspešnejstrane,tedažalobcoviavkonanínebolizistenéžiadnevýnimočné
okolnosti, ani dôvody hodné osobitného zreteľa, a to ani v okolnostiach danej veci, ani u strán sporu
a to s poukazom na ustanovenie § 257 CSP. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 1, 2 CSP rozhodol súd
len o nároku na náhradu trov konania a o výške bude rozhodovať samostatným uznesením vyšší súdny

úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre
prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.