Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. január 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoCsp/47/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717216051
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7717216051.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov Mgr.
Angeliky Sopoligovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v
Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej L. Š., G.. XX.X.XXXX, E. K. C. XX, o zaplatenie
2.029,91 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k.
7Csp/309/2017-141 zo dňa 22.7.2020

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v napadnutej zamietavej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania tak, že
žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 844,18 eur s úrokmi vo výške 17,90% ročne od 16.11.2017
do zaplatenia, najdlhšie do 17.6.2024, sumu 96,27 eur s 5% úrokmi z omeškania od 20.10.2017 do
zaplatenia, úroky z omeškania 1,30 eur, úroky vo výške 17,90% ročne z nezaplatenej istiny vo výške
2.049,49 eur od 20.10.2017 do 15.11.2017, úroky vo výške 17,90% ročne z istiny 1.185,73 eur od
16.11.2017 do zaplatenia, najdlhšie do 17.6.2024, úroky z omeškania vo výške 5% ročne z istiny
2.049,49 eur od 20.10.2017 do 15.11.2017 a úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 844,18 eur

od 16.11.2017 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

P r i z n á v a žalobcovi proti neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
rozhodol v tomto znení:

I. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu odvolacích trov konania voči žalovanej v plnom
rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
III. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovanej v
rozsahu11,48%stým,žeovýškenáhradytrovprvoinštančnéhokonaniabuderozhodnutésamostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia
sumy 2 029,91 eur s príslušenstvom titulom zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa
19.6.2015.
3. Vo veci súd prvej inštancie rozhodol už rozsudkom č.k. 7Csp/309/2017-83 zo dňa 13.2.2019, ktorým
žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1 185,73 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy 1 185,73 eur od 20.10.2017 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal

nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 11,48%. Na základe odvolania podaného
žalovaným, Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 5Co/235/2019-124 zo dňa 18.2.2020 zrušil
napadnutý rozsudok v rozsahu II. a III. výroku a vec vrátil súdu prvej inštancie na opätovné posúdenie arozhodnutie a uložil mu povinnosť dôsledne rešpektovať postup pri odôvodnení rozhodnutia v intenciách
§ 220 ods. 2 CSP, povinnosť vysporiadať sa s každou jednou skutočnosťou tvrdenou žalobkyňou,
povinnosť vychádzať z právnych záverov uvedených v rozhodnutiach na ktoré sa v odvolaní poukazuje,

pričom rozhodnutie riadne odôvodní nie iba všeobecným konštatovaním, tak aby bolo preskúmateľné a v
prípade ak vypočíta RPMN odchylne od výpočtu žalobcu, uvedie všetky hodnoty resp. údaje stanovené
v prílohe 2 zákona č. 129/2010 Z.z., aby bolo možné preskúmať správnosť jeho záverov.
4.Nazákladeuvedenéhopovrátenívecinanovérozhodnutiesasúdprvejinštancieopätovneoboznámil
so žalobou, vyjadreniami strán, jednotlivými listinnými dôkazmi a vzal za preukázané, že medzi stranami

sporu bola uzavretá dňa 19. 6. 2015 zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX -
Pôžička, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 2 300,- eur s počtom anuitných
splátok 108, s termínom splatnosti prvej anuitnej splátky 17. 7. 2015, s poplatkom za poskytnutie úveru
69,- EUR, so splatnosťou úveru 17. 6. 2024, s výškou RPMN 20,85 %, s priemernou RPMN 16,33
%, s odplatou 21,45 %. Mal za preukázané, že uzatvorená úverová zmluva, ako právny vzťah medzi
spotrebiteľom a dodávateľom, predstavuje spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka, zároveň spadá aj pod charakteristiku spotrebiteľského úveru upraveného zákonom číslo
129/2010 Z. z ., a preto na právny vzťah medzi účastníkmi aplikoval zákon o spotrebiteľských úveroch
č. 129/2010 Z. z., účinný ku dňu uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy.
5. S poukázaním na § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. dôvodil, že údaj o RPMN
predstavuje jeden z najdôležitejších údajov v zmluve o spotrebiteľskom úvere, nakoľko zohľadňuje

všetkynáklady,ktorémusíspotrebiteľzaúveruhradiťajenajlepšímindikátoromposúdeniavýhodnostiči
nevýhodnosti úveru, preto zákonodarca stanovil prísne obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ktoré sprísnil aj tým, že pri údaji o RPMN sa podľa citovanej právnej úpravy musia v zmluve uviesť
všetkypredpokladypoužiténajehovýpočet.Dospelkzáveru,že vpredmetnejzmluveospotrebiteľskom
úvere spomínaný údaj chýba napriek tomu, že je v nej uvedená hodnota RPMN, čo však podľa názoru

súdu prvej inštancie v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nepostačuje, a preto v zmluve chýba
povinný údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., spočívajúci v uvedení všetkých
predpokladov použitých na výpočet RPMN. Poukázal zároveň na právny názor vyslovený aj v rozsudku
KS v Prešove, sp. zn. 3Co/124/2016 zo dňa 3. 11. 2016 a sp. zn. 3Co/7/2017 zo dňa 6. 4. 2017. V
dôsledku absencie vyššie uvedenej obligatórnej náležitosti zmluvy považoval úver za bezúročný a bez

poplatkov, v dôsledku čoho žalovanej voči žalobcovi vznikla povinnosť vrátiť len to, čo jej bolo skutočne
poskytnuté, t. j. sumu 1 185,73 eur ( rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru 2 300,- eur a uhradenou
čiastkou zo strany žalovanej 1 114,27 eur), na ktorú súd už zaviazal žalovanú rozsudkom sp. zn. 7Csp
309/2017 zo dňa 13. 2. 2019, preto nárok žalobcu v prevyšujúcej časti v zmysle výroku I. zamietol ako
nedôvodný.

6. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods 2 CSP
úspešnému žalobcovi voči žalovanej v plnom rozsahu.
7. O trovách konania na súde prvej inštancie rozhodol taktiež podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 2
CSP a pomerne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu
11,48% (úspech 55,74% - neúspech 44,26%).

8. Rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti (I. výrok) a výrok o náhrade trov
prvoinštančného konania napadol včas podaným odvolaním žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
f/ a h/ CSP . Za nesprávny považuje záver súdu, že zmluva o úvere neobsahuje všetky predpoklady
použité na výpočet RPMN, nakoľko podľa žalobcu zmluva obsahuje údaje o výške úveru, dátum prvej
splátky, dátum poslednej splátky, termín splatnosti splátky, úrokovú sadzbu, anuitnú splátku, poplatok

za poskytnutie úveru a dátum uzavretia zmluvy. Poukázal na to, že v zmysle prílohy č 2 zákona č.
129/2010Z.z.,základnárovnica,ktorávyjadrujeRPMN,kladiedorovnováhynaročnomzákladecelkovú
súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu splátok alebo
platieb poplatkov na strane druhej a hodnoty uvedené v príslušnom vzorci boli uvedené aj v samotnej
zmluve o úvere. Zdôraznil, že zákon v čase uzavretia zmluvy, ako ani v súčasnosti, nepožaduje uvádzať

v zmluve konkrétny matematický výpočet RPMN a nepožadoval ani predpoklady pre výpočet RPMN
špeciálne v zmluve označovať, ako predpoklady pre výpočet RPMN, Podľa žalobcu zákon vyžaduje, aby
potrebné údaje boli v zmluve uvedené a to žalobca splnil. Podotkol, že zmyslom zákona nie je bezúčelný
formalizmus alebo vynucovanie náležitostí zmluvy bez akéhokoľvek konkrétneho účelu, ale účelom
je dosiahnutie zrozumiteľnosti zmluvy, aby bol spotrebiteľ schopný posúdiť rozsah svojho záväzku.

Žalovaný má za to, že všetky potrebné náležitosti boli v zmluve uvedené. Poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu Prešov č.k. 14Co/26/2017 zo dňa 27.3.2018 a uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k.
6Co/237/2017-124 zo dňa 26.9.2018. Vzhľadom na uvedené navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
zmeniť, vyhovieť žalobe v plnom rozsahu, žalovanú zaviazať na zaplatenie dlhu v lehote 3 dní odprávoplatnosti rozsudku a zároveň mu priznať náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v
rozsahu 100%. Navrhoval, aby odvolací súd zmenil v napadnutom rozsahu napadnutý rozsudok tak, že
návrhu žalobcu vyhovie a žalovaného zaviaže uhradiť dlh v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a

zároveň mu prizná aj nárok na náhradu trov konania a trov odvolacieho konania.
9. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“),
prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP
v rozsahu danom v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa §

365 písm. f/ a h/ CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné v celom rozsahu a rozsudok
je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť.
11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach po predchádzajúcom oznámení
miesta a času na úradnej tabuli a webovej stránke súdu pri zachovaní lehoty podľa § 219 ods. 3 CSP.
12. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.
13. Odvolací dôvod § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t.j. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je
nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového
zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych

(v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého
zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie
nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP
(dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to vzhľadom na

to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov

účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z ust. § 191 až § 194 CSP.
14. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (spočívajúcemu v nesprávnom právnom
posúdení veci) odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej

aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké
práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je
potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové
zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý tiež

správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil, teda v skutkových
okolnostiach z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.
15. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku v napadnutej časti v medziach žalobcom uplatnených
odvolacích dôvodov a z hľadiska odvolacích námietok obsiahnutých v odvolaní dospel k záveru, že
odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení sporu v prejednávanej veci je preukázaný

a odvolateľom dôvodne uplatnený.
16. Odvolateľ svojimi odvolacími námietkami v intenciách odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.
h/CSP nastolilpredmetomodvolaciehoprieskumusprávnosťzáverusúduprvejinštancieobezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu, že zmluva o úvere napriek skutočnosti, že obsahuje údaj o RPMN,
neobsahuje povinný údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. spočívajúci v uvedení

všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN. S uvedeným záverom súdu prvej inštancie sa
odvolací súd nestotožňuje.
17. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy o úvere t.j. k 19.6.2015, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostípodľaObčianskehozákonníka musíobsahovaťročnúpercentuálnumierunákladovacelkovú

čiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítanénazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvy
o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej
miery nákladov.18. Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva obligatórna povinnosť uvádzať v zmluve o
spotrebiteľskom úvere údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), pričom sa v zmluve majú
uviesť všetky predpoklady, ktoré pre výpočet RPMN boli použité.

19.Predloženázmluvaospotrebiteľskomúvereč.XXXXXXXXXXXXXXXXzodňa19.6.2015(čl.5spisu)
v časti 1. Základné podmienky bod 1.2. obsahuje údaje o výške úveru (2300,00 eur), type a výške
úrokovej sadzby (fixná do splatnosti, 17,9%), poplatok za poskytnutie úveru (69,00 eur), výške anuitnej
splátky (43,36 eur), termíne splatnosti 1. anuitnej splátky (17.7.2015), počte anuitných splátok (108),
výšku jednotlivých poplatkov a výšku RPMN 20,85% s tým, že pri údaji o výške RPMN je uvedené,

že táto bola vypočítaná za predpokladu, že úver bol vyčerpaný jednorazovo v plnej výške, poplatky a
úrokovásadzbaostanúpocelúdobuzmluvnéhovzťahunezmenenéavychádzajúczparametrov-výška
anuitnej splátky, počet splátok, výška poplatku za poskytnutie úveru.
20. Zákon teda nepožadoval uvádzať v zmluve konkrétny matematický výpočet RPMN, či základnú
rovnicu pre výpočet s doplnenými údajmi a ani relevantné údaje pre výpočet nemuseli byť súhrnne
uvedené v jednom odseku zmluvy. Z uvedeného má odvolací súd za preukázané, že v zmluve o

spotrebiteľskom úvere boli uvedené všetky predpoklady, ktoré pre výpočet RPMN boli použité a ktoré
vyžaduje § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a to aj s ohľadom na predpoklady potrebné pre
výpočet RPMN v zmysle prílohy č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
21. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd považuje právny záver súdu prvej inštancie o
bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere z dôvodu absencie obligatórnej náležitosti zmluvy o

úvere podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. za nesprávny, a preto odvolací súd postupom
podľa § 388 CSP rozsudok v odvolaním napadnutom zamietajúcom výroku zmenil. Odvolací súd pri
vyčíslení priznaného nároku vzal do úvahy aj skorší rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 13.2.2019,
ktorým právoplatne uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 185,73 eur s úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1 185,73 eur od 20.10.2017 do zaplatenia, a teda pri uplatnenom

nároku žalobcu vo výške 2 029,91 eur a zaviazaním žalovanej skorším rozsudkom na zaplatenie sumy
1 185,73 eur, predmetom konania ostala istina vo výške 844,18 eur (2 029,91 eur - 1 185,73 eur s
príslušenstvom).
22. Žalovaná počas celého priebehu konania bola pasívna, vecne a argumentačne nepochybila
príslušenstvo istiny uplatnené žalobcom vo forme úrokov či úrokov z omeškania. K uplatneným

zmluvným úrokom vo výške 17,90% p.a. odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Cdo/42/2020 z 16.06.2020, v ktorom dovolací súd konštatoval, že zo žiadneho ustanovenia
Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka či zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva zákaz
dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného splatenia
úveru. Obchodný zákonník, ani Občiansky zákonník nemodifikuje moment trvania záväzku platiť úrok,

ani jeho výšku v prípade omeškania dlžníka s platením úveru ani v prospech dlžníka, ani v prospech
veriteľa. Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho
došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to,
prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na
akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník

disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné
úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania. Pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil
úroky až do zaplatenia istiny. Dojednanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do
zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú
situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby

splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku
sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu
peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že jej výška musí byť stanovená v
čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie koľko bude povinný za poskytnuté peniaze
veriteľovi zaplatiť. Túto vedomosť však dlžník - spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje

navyšovanie tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový
úsek svojho omeškania, nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže bez
fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne
azrozumiteľne.Ztohtodôvodupotomdojednanie,ktorýmsadlžník-spotrebiteľzaviažeplatiťdohodnuté
úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie
je teda porušením ustanovenia § 53 ods.1 OZ. Na druhej strane postavenie veriteľa - dodávateľa
sa aj bez uvedeného dojednania nezhorší, pretože v prípade, ak mu v dôsledku nesplatenia úveru
v dohodnutej dobe vznikne škoda jeho právo zostáva zachované, pravda po zohľadnení zaplatenýchúrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu paušalizovanej náhrady škody. Dovolací súd dospel k záveru,
že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by
pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. V súlade s vyššie uvedenými závermi

modifikoval odvolací súd priznané zmluvné úroky, berúc do úvahy pôvodne dohodnutú splatnosť úveru
- 17.6.2024.
23. Vzhľadom na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd rozhodol o nároku sporových
strán na náhradu trov celého konania podľa ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 2, § 262
ods. 1 CSP. Žalobca bol v spore úspešný a preto mu odvolací súd priznal náhradu trov konania pred

súdom prvej inštancie i trov odvolacieho konania proti žalovanej v plnom rozsahu. O výške prisúdenej
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí (§ 262 ods. 2 CSP).
24. TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).