Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. máj 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 38C/45/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117223772
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Linda Anovčinová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2117223772.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v právnej veci sporu žalobcov: 1/ Obec

Zvončín, so sídlom Zvončín 82, IČO: 34 075 836, 2/ AGROPO, s.r.o., so sídlom Zvončín 107, IČO: 34
125 795, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Halagan, s.r.o., advokátskou kanceláriou, so sídlom
Framborská 253/21, Žilina, IČO: 50 626 329, 3/ F.. B. W., A.. XX.XX.XXXX, S. W. X. A. F. XXX, 4/
Poľovnícke združenie Dolinky Zvončín, so sídlom Zvončín 34, IČO: 50 401 467, žalobcovia v 1., 3. a 4.
radezastúpeníJUDr.JurajomProcházkom,advokátom,sosídlomLakšárskaNováVes403,žalobcav2.
rade zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Halagan, s.r.o., so sídlom Framborská 253/21, Žilina, IČO:
50626329,protižalovanému:G..Ľ.X.,A..XX.XX.XXXX,S.W.Š.I.XXXX/XX,S.,zaúčastiintervenienta

na strane žalovaného: Poľovnícke združenie ZELENÝ HÁJ SUCHÁ, so sídlom Špačinská cesta 114,
Trnava, IČO: 50 734 458, obaja zastúpení JUDr. Norbertom Horváthom, advokátom, so sídlom Slnečná
592/2, Galanta, IČO: 30 958 300, o určenie neplatnosti uznesení zhromaždenia vlastníkov poľovného
revíru, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný a intervenient na strane žalovaného m a j ú voči žalobcom v 1., 2., 3. a 4. rade n á r

o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. až 4. rade (ďalej aj ako „žalobcovia“) sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava
dňa 29.12.2017 v zmysle pripustenej zmeny petitu voči žalovanému domáhali vydania rozhodnutia,
ktorým by súd určil neplatnosť uznesení č. 1 až 7 uvedených v notárskej zápisnici č. A., A. XXXXX/XXXX
zo dňa 06.12.2017 osvedčujúcej priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v katastrálnom
území N.A., X. A. F., S., O. Y. T. Q. spoločnom poľovnom revíri N. M.U. X. konaného dňa 29.11.2017 v G.
na notárskom úrade U.. P. N., A. Q. G.. Zároveň žiadali priznať nárok na náhradu trov v plnom rozsahu.

2. Žalobu žalobcovia odôvodnili poukazom na ust. § 137 písm. d) CSP, keďže rozhodnutím Okresného
úradu v S., odbor pozemkového poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zo dňa 11.05.1998, č.
sp.zn. Y., právoplatného dňa 08.06.1998 bol z poľovných pozemkov v katastrálnych územiach N.,
X. A. F., S., O. Y. T.D. vytvorený spoločný poľovný revír N. M. X. vo výmere 1.824 ha. Vlastníci
poľovných pozemkov v spoločnom poľovnom revíri N. M. X., zastúpení splnomocnencom spoločnosťou
AGROPO, s.r.o., IČO: 34 125 795 (žalobca v 2. rade) a žalobca v 2. rade ako vlastník poľovných
pozemkov zvolal v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve v znení

neskorších predpisov zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov v spoločnom poľovnom revíri
N. M. X. na 30.08.2016. Zhromaždenia sa zúčastnili vlastníci a ich splnomocnenci, reprezentujúci
podľa listiny prítomných 53,5811% vlastníkov poľovných pozemkov v spoločnom poľovnom revíri N. M.
X., počítaných podľa im patriacej výmery poľovných pozemkov. Zhromaždenie vlastníkov poľovnýchpozemkov v spoločnom poľovnom revíri N. M. X., konané dňa 30.08.2016 schválilo postúpenie výkonu
práva poľovníctva v spoločnom poľovnom revíri N. M. X. formou zmluvy o užívaní poľovného revíru
po dobu 10 rokov odo dňa jej zaevidovania príslušným správnym orgánom v prospech žalobcu v

4. rade. Priebeh zhromaždenia osvedčila notárka U.. Y. Q. notárskou zápisnicou č. A. XXX/XXXX,
A. XXXXX/XXXX. Zmluva bola dňa 22.11.2017 predložená Okresnému úradu v S. na zaevidovanie.
Žalovaný zvolal na deň 29.11.2017 do G. zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov začlenených
do spoločného poľovného revíru N. M. X., ktoré sa uskutočnilo v priestoroch notárskeho úradu U.. P.
N., A. Q. G., ktorá priebeh zhromaždenia osvedčila notárskou zápisnicou č. A. XXX/XXXX, A. XXXXX/

XXXX. Zhromaždenie schválilo postúpenie výkonu práva poľovníctva v spoločnom revíri N. M. X. formou
zmluvy o užívaní poľovného revíru na dobu 10 rokov Poľovníckemu združeniu N. M. X. A. F.. Zmluva bola
dňa 13.12.2017 predložená Okresnému úradu v S. na zaevidovanie. Žalobcovia namietali, že notárska
zápisnica notárky U.. P. N. Č.. A. XXX/XXXX, A. XXXXX/XXXX neobsahuje zákonom predpísané
údaje o jednotlivých vlastníkoch zastupovaných žalovaným ako zvolávateľom zhromaždenia vlastníkov
poľovných pozemkov začlenených do spoločného poľovného revíru N. M. X., ktoré sa uskutočnilo

dňa 29.11.2017 v priestoroch notárskeho úradu U.. P. N.. Tieto údaje nie sú obsiahnuté ani v ďalších
prílohách. Žalobcovia ďalej poukázali na str. 2, bod IV. Notárskej zápisnice, kde sa konštatuje, že
zhromaždenia sa zúčastňuje pod 1/ G.. Ľ. X., zástupca vlastníkov predstavujúcich v prepočte 48,51%
z celkovej výmery poľovného revíru. Ani z listiny prítomných nie je nijako preukázané uvedením
názvu a sídla právnickej osoby alebo mena, priezviska a bydliska fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom

poľovných pozemkov, akú výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým osobám a podiel
výmery vlastnených poľovných pozemkov na celkovej výmere revíru, ktoré žalovaný údajne zastupoval
ako zvolávateľ zhromaždenia. Notárka zápisnica U.. N. Č.. A. XXX/XXXX, A. XXXXX/XXXX neobsahuje
zákonom predpísané údaje o jednotlivých vlastníkoch, zastupovaných žalovaným ako zvolávateľom
zhromaždenia a ani prítomným na zhromaždení neboli predložené žiadne doklady preukazujúce, že

zhromaždenie zvolal zástupca najmenej 1/3 vlastníkov poľovných pozemkov počítaných podľa výmery,
teda nebola splnená zákonná podmienka platnosti zvolania zhromaždenia určená v § 5 ods. 3 zákona
č. 274/2009 Z.z. Žalobcovia ďalej argumentovali tým, že dohoda o plnomocenstve pre účely § 5 zákona
č. 274/2009 Z.z. musí mať písomnú formu musí obsahovať jasný a zrozumiteľný prejav vôle každého
zo spoluvlastníkov zúčastnených na rozhodovaní. Listina, ktorá je súčasťou zápisnice U.. P. N. Č..

A. XXX/XXXX, A. XXXXX/XXXX neobsahuje zákonom predpísané údaje o jednotlivých vlastníkoch
prítomných dňa 29.11.2017. V čase konania zhromaždenia podľa čl. VI. ods. 3 nájomných zmlúv o
nájme poľnohospodárskych pozemkov patriacich do roku 2018, resp. do roku 2019 bol žalobca v 2.
rade ako nájomca poľnohospodárskych pozemkov splnomocnený prenajímateľmi poľnohospodárskych
pozemkov zastupovať ich vo veciach uzatvárania zmlúv o postúpení výkonu práva poľovníctva. Celkom

ku dňu 29.11.2017 zastupoval žalobca v 2. rade ako splnomocnenec vlastníkov poľovných pozemkov
predstavujúcich 869,6599 ha, čo predstavuje 47,6784% výmery poľovného revíru. Ku dňu 29.11.2017
nebola u žiadnej z predmetných zmlúv ukončená jej platnosť. Na zhromaždení dňa 29.11.2017 neboli
predložené žiadne doklady preukazujúce, že na zhromaždení má žalovaný legitimitu vystupovať ako
zástupca vlastníkov predstavujúcich v prepočte 48,51% z celkovej výmery poľovného revíru. Celkový

počet vlastníkov prítomných na zhromaždení predstavoval v prepočte údajne 77,95% z celkovej
výmery poľovného revíru, bez nepreukázaných 48,51% vlastníkov zastupovaných údajne žalovaným
bolo legitímne na zhromaždení len 29,44% vlastníkov, a teda nebola splnená zákonná podmienka
uznášaniaschopnosti zhromaždenia určená v § 5 ods. 4 zákona č. 274/2009 Z.z. Naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti uznesení zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených

do spoločného poľovného revíru N. M. X. konaného dňa 29.11.2017 v G. v súlade s § 137 psím.
d) CSP žalobcovia preukazujú tým, že napadnuté zhromaždenie schválilo postúpenie výkonu práva
poľovníctva v spoločnom poľovnom revíri formou zmluvy o užívaní poľovného revíru na 10 rokov
Poľovnému združeniu N. M. X. A. F.. Zmluva bola dňa 13.12.2017 predložená Okresnému úradu v S.,
ktorý listom zo dňa 15.12.2017 už dňa 22.11.2017 začaté konanie o zaevidovaní zmluvy o postúpení

výkonu poľovníctva v spoločnom poľovnom revíri formou zmluvy o užívaní poľovného revíru uzavretú
splnomocnencami zhromaždenia vlastníkov so žalobcom v 4. rade Poľovníckym združením Dolinky,
IČO: 50 401 467 z dôvodu nepríslušnosti na preskúmanie zákonnosti uskutočnených zhromaždení
vlastníkov a odkázal žalobcu v 4. rade na súd. K žalobe žalobcovia pripojili Rozhodnutie Okresného
úradu v S. zo dňa 11.05.1998 č. sp.zn. Y., Zmluvu o užívaní poľovného revíru N. M. X. zo dňa 30.08.2016,

Notársku zápisnicu U.. P. N., notárky v G. č. A. XXX/XXXX, A. XXXXX/XXXX s listinou prítomných, List
Okresného úradu v S. zo dňa 15.12.2017, Nájomná zmluva o nájme poľnohospodárskych pozemkov zo
dňa 19.01.2009, Prehlásenie spol. AGROPO, s.r.o. zo dňa 28.11.2017.3. Podaním doručeným súdu dňa 26.01.2018 vstúpil do konania ako intervenient na strane žalovaného
subjekt - Poľovnícke združenie N. M. X., ktorý sa zároveň vyjadril k žalobe. Vo vyjadrení intervenient
uviedol, že žalovaný nie je v prejednávanej veci pasívne vecne legitimovaný. Naopak pasívne vecne

legitimovaným subjektom sú osoby, ktoré žalobou napadnuté rozhodnutie prijali. Žalovaný bol len
splnomocnencom časti vlastníkov poľovných pozemkov, čo nezakladá jeho hmotnoprávny vzťah
vyplývajúci z rozhodnutí prijatých na zhromaždení vlastníkov. V prípade ak by súd žalobe žalobcov v
rozsahu nimi označeného okruhu žalovaných vyhovel, tento rozsudok by bol bez priameho právneho
účinku voči tým, ktorí žalobou napadnuté rozhodnutie prijali (rozhodnutie súdu v rámci predmetnej veci

by malo nepochybne dopad na všetkých z nich), t.j. voči ktorým žaloba smerovať mala, čo samo o sebe
zakladá dôvod na zamietnutie žaloby. Intervenient vo svojom vyjadrení pripustil, že Listina prítomných zo
zhromaždenia vlastníkov z obsahového hľadiska nie je v súlade s ust. § 5 ods. 5 zákona č. 274/2009 Z.z.,
avšak nejde o vadu spôsobujúcu neplatnosť žalobou napadnutých uznesení zhromaždenia vlastníkov.
Tento nedostatok je možné verifikovať listinami oprávňujúcimi žalovaného na zvolanie zhromaždenia
vlastníkov a zastupovanie na ňom.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 26.09.2018 namietal nedostatok svojej pasívnej
vecnej legitimácie, keď pasívne vecne legitimovaným subjektom v prejednávanej veci sú osoby, ktoré
žalobou napadnuté rozhodnutia prijali. Žalovaný bol len splnomocnencom časti vlastníkov poľovných
pozemkov, čo nezakladá jeho hmotnoprávny vzťah vyplývajúci zo žalobou napadnutých rozhodnutí

prijatých na zhromaždení vlastníkov. Žalovaný preto nerozumie z akého dôvodu žaloba nesmeruje voči
všetkým účastníkom zhromaždenia vlastníkov (v zmysle listiny prítomných sa zhromaždenia fyzicky
zúčastnilo 11 subjektov) alebo aspoň voči časti z nich nevystupujúcich na strane žalobcov, ale výlučne
vočižalovanému.Vovzťahuknámietkenedostatkupasívnejvecnejlegitimáciesúpotomirelevantnéust.
§ 24 ods. 1 a § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na ktoré poukazujú žalobcovia. V prípade vyhovenia

žalobe by bol tento rozsudok bez priameho právneho účinku voči tým, ktorý žalobou napadnuté
rozhodnutiaprijali.Vzhodestvrdeniamiintervenientažalovanýuviedol,ženedostatoknáležitostívlistine
prítomných zo zhromaždenia vlastníkov nespôsobuje neplatnosť uznesení prijatých na zhromaždení
vlastníkov.

5. Žalobcovia v replike doručenej súdu dňa 07.11.2018 k vyjadreniu žalovaného a intervenienta uviedli,
že žalovaný zvolal na deň 29.11.2017 zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov. S poukazom na
ust. § 5 ods. 3, ods. 5 zákona č. 274/2009 Z.z. a § 39 ods. 1 a § 23 Občianskeho zákonníka uviedli,
že notárska zápisnica U.. P. N. Č.. A. XXX/XXXX, A. XXXXX/XXXX neobsahuje zákonom predpísané
údaje o jednotlivých vlastníkoch, zastupovaných žalovaným ako zvolávateľom zhromaždenia vlastníkov

poľovných pozemkov dňa 29.11.2017 a tieto údaje neobsahuje ani v ďalších prílohách. Ani z ďalších
listín nie je nijako preukázané, že akú výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým osobám
a podiel výmery vlastnených poľovných pozemkov na celkovej výmere revíru, ktoré údajne žalovaný
zastupovalakozvolávateľzhromaždenia.Zasplneniezákonnýchpožiadavieknazvolaniezhromaždenia
vlastníkov poľovných pozemkov a zdokladovanie účasti prítomných osôb na zhromaždení formou

listiny prítomných zodpovedá zvolávateľ. Zvolávateľ má teda hmotnoprávnu povinnosť naplniť zákonné
požiadavky na zvolanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov uloženú v ust. § 5 ods. 3
a 5 zákona č. 274/2009 Z.z. Námietka žalovaného o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie potom
neobstojí s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka, ktoré sankcionuje obchádzanie zákona
absolútnou neplatnosťou vykonaného právneho úkonu. Zvolávateľ si povinnosť uloženú § 5 ods. 5

zákona č. 274/2009 Z.z. nesplnil. Dňa 29.11.2017 na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov
konal žalovaný ako zvolávateľ splnomocnený vlastníkmi bez toho, že by akokoľvek preukázal zákonným
spôsobom - písomnými plnomocenstvami jednotlivých osôb, ktoré sú vlastníkom jednotlivých poľovných
pozemkov, akú výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým osobám a podiel výmery
vlastnených pozemkov na celkovej výmere revíru, ktoré žalovaný údajne zastupoval ako zvolávateľ i ako

účastník zhromaždenia. Práve úkony žalovaného ako zvolávateľa i ako splnomocnenca vlastníkov dňa
29.11.2017 na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov obchádzali zákon a sú absolútne neplatné,
a preto nemôžu zakladať platnosť zhromaždenia a ani voľbu splnomocnencov zhromaždenia.

6. Žalovaný a intervenient v duplike doručenej súdu dňa 24.09.2019 nad rámec doterajších vyjadrení

uviedli, že žaloba žalobcov v znení ako je doručená súdu je neprípustná. Podľa § 137 písm. d) Civilného
sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej v texte len „CSP“),
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného
predpisu. V danom prípade je nutné zdôrazniť, že niet osobitného právneho predpisu, z ktorého byvyplývala možnosť domáhať sa určenia žalobcami uvedenej právnej skutočnosti. Ďalej dôvodili tým, že
z hľadiska vymedzenia pojmu právna skutočnosť je potrebné vychádzať z ust. § 2 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, keď nová právna úprava (ust. § 137 písm. d) CSP) na rozdiel od pôvodnej právnej úpravy

(ust. § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku) pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba
za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu. Zákonodarca uviedol, že jeho záujmom bolo vylúčiť
všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných
právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Na základe
vyššie uvedených skutočností navrhuje žalovaný a rovnako tak aj intervenient súdu žalobu v plnom

rozsahu zamietnuť a žalovanému i intervenientovi priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%.

7. Žalobca v 2. rade doručil súdu dňa 11.08.2020, na pojednávaní stanovisko, v ktorom uviedol,
že žalobca v 2. rade sa zúčastnil zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov konaného dňa
29.11.2017 ako vlastník poľovného pozemku, tak ako to vyplýva aj z notárskej zápisnice A. XXX/XXXX

a listiny prítomných, ktorá je jej súčasťou. Žalobca v 2. rade sa nestotožnil s názorom žalovaného a
intervenienta o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Uviedol, že rozhodnutie vlastníkov
poľovných pozemkov prijaté na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov je následne deklarované
do jednotlivých uznesení prijatých na zhromaždení. Z platne prijatých uznesení následne vyplývajú
práva a povinnosti, tak pre užívateľa poľovného revíru, ako aj vlastníkov poľovných pozemkov. Tak

ako je uvedené na strane 4 notárskej zápisnice už na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov
konaného 29.11.2017 G.. Q.Y. (splnomocnený zástupca vlastníkov poľovných pozemkov) uviedol, že
nebolo preukázané, že zhromaždenie bolo zvolané v súlade so zákonom o poľovníctve. V notárskej
zápisnicič.A.XXX/XXXXzodňa06.12.2017nastr.2jeuvedenéG..D.T.,predsedajúcimzhromaždenia,
že splnomocnenia udelené žalovanému (ktorý zhromaždenie zvolal) zostali v rukách zvolávateľa.

Na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov teda žiaden z účastníkov zhromaždenia nevidel
splnomocnenia vlastníkov poľovných pozemkov udelené zvolávateľovi. Žalobcovia v žalobe namietajú,
že žalovaný nepreukázal legitimitu na zastupovanie vlastníkov poľovných pozemkov vlastniacich 48,51
% poľovných pozemkov z celkovej výmery poľovného revíru, a teda zhromaždenie nemohlo byť
platne zvolané. Žalovaný podľa žalobcov nepreukázal legitimitu na zvolanie zhromaždenia vlastníkov

poľovných pozemkov, ktoré sa konalo dňa 29.11.2017 ani pred súdom. Jediným zvolávateľom
zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov konanom dňa 29.11.2017 bol žalovaný. Jedine žalovaný
teda zapríčinil taký právny stav, že zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov konané dňa
29.11.2017 je nulitným právnym aktom. Uznesenia č. 1 - 7 prijaté na zhromaždení vlastníkov poľovných
pozemkov konanom dňa 29.11.2017 nezakladajú žiadne práva ani povinnosti pre vlastníkov poľovných

pozemkov, nakoľko boli prijaté ničotným právnym aktom. Žalobca v 2. rade sa preto nestotožňuje s
právnym názorom žalovaného, že žalovaní majú byť všetci vlastníci poľovných pozemkov patriacich do
poľovného revíru Zelený M. X., ktorých žalovaný zastupuje. Nestotožňuje sa ani s právnym názorom
intervenienta, že žalovaní majú byť všetci, ktorí sa zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov
zúčastnili. Stranami súdneho konania o neplatnosť právneho úkonu musia byť všetci, ktorí právny úkon

uzavreli,atobuďakožalobcoviaalebožalovaní.Oneplatnosťprávnehoúkonujemožnéaležalovaťlenv
prípade, ak k uzatvoreniu právneho úkonu dôjde. Ak ale právny úkon bol prijatý nulitným právnym aktom,
nemohol takýto právny úkon vzniknúť. Ak právny úkon nevznikol, nie je dôvod, aby žalovaní boli všetci
vlastníci poľovných pozemkov patriacich do poľovného revíru N. M. X.Á. a už vôbec nie je dôvod, aby
žalovaníbolilenniektorívlastnícipoľovnýchpozemkov.Vkonečnomdôsledkupodľaúdajovuvedenýchv

notárskej zápisnici výmera poľovného revíru je 1824 ha. Je nereálne žalovať niekoľko stoviek vlastníkov
poľovných pozemkov a ak by mala byť žaloba z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie
odmietnutá(žežalovanínebolivšetcivlastnícipoľovnýchpozemkov),išlobyoodmietnutiespravodlivosti
súdom. Z listiny prítomných, ktorá je súčasťou notárskej zápisnice, vyplýva, že žalovaný je vlastníkom
poľovných pozemkov vo výmere 48,51 % z celkovej výmery poľovného revíru. Táto skutočnosť je však

nepravdivá a nebola ničím preukázaná. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 25.09.2018
uvádza,žežalovanýprizvolanízhromaždeniaZastupovalvlastníkovpoľovnýchpozemkov,avšakžiadne
plné moci ani na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov konanom dňa 29.11.2017, ani v súdnom
konaní predložené neboli. Žalovaný nemal legitimitu na zvolanie zhromaždenia, také zhromaždenie bolo
ničotné, a teda nemohli byť na ňom prijaté žiadne platné uznesenia. Jedine žalovaný je zodpovedný

za protiprávny stav, a preto je pasívne vecne legitimovaný. K námietke žalovaného a intervenienta o
nedostatku naliehavého právneho záujmu uviedol, že naliehavý právny záujem odvodzuje z ustanovení
§ 137 písm. d) CSP. Žalobcovia sú vlastníkmi alebo nájomcami s právom rozhodovať o výkone práva
poľovníctva poľovných pozemkov patriacich do spoločného poľovného revíru N. M. X.. Zhromaždenievlastníkov poľovných pozemkov konané dňa 29.11.2017 bolo nulitným právnym aktom. Uznesenia č.
1 - 7 prijaté na tomto zhromaždení sú preto právne neúčinné. Odstrániť tento protiprávny stav nie je
možné nijakým iným spôsobom, len vyslovením neplatnosti týchto uznesení. Aj keď ustanovenie § 16

ods. 2 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve priamo nedáva možnosť žiadateľovi o evidenciu zmluvy
o užívaní poľovného revíru (žalobcovi v rade 4) obrátiť sa na súd, túto možnosť dáva žiadateľovi o
užívanie poľovného revíru zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Ako vyplýva z listu Okresného
úradu S., pozemkový a lesný odbor zo dňa 15.12.2017, pred okresným úradom prebieha od 13.12.2017
proces evidovania zmluvy o užívaní poľovného revíru predloženým Poľovníckym združením X. A. F.

(intervenient). Spolu so žiadosťou o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru bola okresnému
úradu predložená aj notárska zápisnica A. XXX/XXXX. Dňa 22.11.2017 predložilo Okresnému úradu S.,
pozemkový a lesný odbor zmluvu o užívaní poľovného revíru N. M. X. spolu s notárskou zápisnicou
č. N 519/2016 aj Poľovnícke združenie Dolinky Zvončín (žalobca v rade 4). Ako vyplýva z obsahu
listu zaslaného Okresným úradom S., pozemkový a lesný odbor zo dňa 15.12.2017 žalobcovi v 4.
rade, v rámci riešenia predbežnej otázky pri evidencii zmluvy bol žalobca v 4. rade vyzvaný, aby sa

s otázkou určenia platnosti resp. neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru obrátil súd, nakoľko
okresný úrad nemá právomoc posudzovať platnosť, resp. neplatnosť vyššie uvedených zmlúv. V prípade
aksúdžalobevyhoviearozhodneoneplatnostiuzneseníprijatýchnazhromaždenívlastníkovpoľovných
pozemkov konanom dňa 29.11.2017 z dôvodu, že zhromaždenie bolo nulitným právnym aktom, zmení
sa hmotnoprávne postavenie žalobcov v 4. rade. Okresným úradom lesným a poľnohospodárskym

odborom v S. o užívaní poľovného revíru rozhodnutím zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov
konanom dňa 30.08.2016 pre PZ Dolinky Zvončín (žalobcu v 4. rade) bude zaevidovaná zmluva.
Žalobca v 4. rade na základe vyššie uvedeného teda nemá povinnosť v tomto konaní preukazovať
naliehavý právny záujem, nakoľko ide o žalobu ktorou možno požadovať aby sa rozhodlo o určení
právnej skutočnosti ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu v tomto prípade zákona č. 71/1967

Zb. o správnom konaní. V prípade ak súd žalobe vyhovie a rozhodne o neplatnosti uznesení prijatých
na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov konanom dňa 29.11.2017 z dôvodu, že zhromaždenie
bol nulitným právnym aktom, zmení sa aj hmotnoprávne postavenie žalobcov v 1., 2. a 3. rade. Podaná
žaloba je jediný vhodný procesný nástroj ochrany práva týchto žalobcov, ktorí sú vlastníkmi poľovných
pozemkov. Žalobou o určenie či tu právo je alebo nie je sa odstráni spornosť práva vyplývajúceho z

uznesení (č. 2 - č. 7 uvedených v notárskej zápisnici č. XXX/XXXX) prijatých nulitným právnym aktom.
Bez tohto určenia sa právne postavenie žalobcov v 1., 2. a 3. rade (vlastníkov poľovným pozemkov)
stane neistým, a teda je tu daný naliehavý právny záujem na určení v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP.

8. Žalovaný a intervenient v stanovisku k podaniu žalovaného v 2. rade doručenom súdu na pojednávaní

dňa 11.08.2020 poukázala na ust. § 167 CSP, podľa ktorého proces zasielania písomných vyjadrení
súdu pred prvým pojednávaním, resp. predbežným prejednaním sporu zo strany sporových strán
končí maximálne duplikou žalovaného, resp. intervenienta. V prípade vyjadrenia žalobcu v 2. rade
sa jedná o podanie nad rámec vyššie uvedeného ustanovenia doručené súdu, resp. žalovanému a
intervenientovi v deň konania pojednávania. Cieľom žalobcu v 2. rade zrejme nie je dosiahnutie čo

možno najskoršieho právoplatného skončenia tohto konania, ale práve naopak jeho „držanie pri živote“
s cieľom brániť týmto spôsobom Okresnému úradu S., pozemkový a lesný odbor v možnosti meritórneho
posúdenia a vybavenia žiadosti o evidenciu zmluvy o užívaní Poľovného revíru N. v uzavretej v prospech
intervenienta ako jeho budúceho užívateľa. Ďalej poukázal na koncentračnú zásadu zakotvenú v ust. §
153 CSP. Ďalej uviedli, že žalobcovia doposiaľ logicky nevysvetlil, ktorý osobitný predpis (jeho konkrétne

ustanovenie) má byť tým predpisom, z ktorého má vyplývať možnosť domáhať sa právnej ochrany
prostredníctvom žaloby o určenie právnej skutočnosti podľa ust. § 137 písm. d) CSP. Uviedli, že je
potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že Okresný úrad S. v čase po podaní žaloby na súd svojím
Opatrením č. E.-F.-XXXX/XXXXXX zo dňa 19.01. 2018 odmietol zaevidovať Zmluvu o užívaní PR
Zvončín uzavretú v prospech žalobcu vo 4. rade s argumentom, že sa jedná o absolútne neplatný právny

úkon. Zdôraznili, že aj v zmysle súdnej praxe je nesporné, že absencia osobitného predpisu pri určovacej
žalobe podľa ust. § 137 písm. d) CSP je sama o sebe dôvodom na zamietnutie určovacej žaloby v
celom rozsahu a je vylúčené, aby sa súd v uvedenom prípade zaoberal vecou v jej merite. V prípade
posúdenia podanej žaloby v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP poukazujú na nedostatok naliehavého
právneho záujmu žalobcov na prípadnom požadovanom určení ako samostatný dôvod na zamietnutie

žaloby. Vychádzajúc z obsahu petitu žaloby je nutné konštatovať, že naliehavý právny záujem v danom
prípade nevyplýva z osobitného predpisu a preto bolo povinnosťou žalobcov ho preukázať. K argumentu
žalobcov vo vzťahu o údajnej existencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, podľa
ktorej cieľom žaloby je zjavne to, aby sa intervenient nestal užívateľom poľovného revíru (nie je taktovýslovne tvrdená, ale z obsahu žaloby jednoznačne vyplýva), uviedli, že už v čase podania žaloby bola
uzavretáZmluvaoužívanípoľovnéhorevíruvprospechintervenientaakoužívateľaPRN.,pričomžaloba
túto skutočnosť z hľadiska obsahu jej petitu vôbec nezohľadňuje. Žalovaný a intervenient zdôraznili,

že zmluva o užívaní poľovného revíru nadobúda v súlade s ust. § 14 ods. 3 písm. g) zákona č.
274/2009 Z.z. účinnosť jej zaevidovaním zo strany príslušného okresného úradu, ktorý je v súlade
s ust. § 16 ods. 1 veta druhá zákona č. 274/2009 Z.z. povinný vykonať dokazovanie, z ktorého má
vyplynúť splnenie základnej hmotnoprávnej podmienky na možnosť, resp. povinnosť zaevidovania
prípadnej zmluvy o užívaní poľovného revíru, t.j. či ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru

vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru a či bolo
zhromaždenie vlastníkov, na základe rozhodnutí ktorého bola táto zmluva uzavretá zvolané v súlade
s ust. § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve (zástupcom minimálne 1/3 vlastníkov poľovných pozemkov
(väčšinou počítanou podľa podielov) za podmienky včasného (5 pracovných dní vopred) zverejnenia
pozvánky na zhromaždenie vlastníkov vo všetkých dotknutých obciach) a teda ako prejudiciálnu otázku
preskúmať, či sú žalobou napadnuté rozhodnutia platné. V úplne krajnom prípade, ak by aj okresný

úrad zaevidoval Zmluvu o užívaní poľovného revíru uzavretú v prospech intervenienta bez splnenia
podmienok stavených v ust. § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z., žalobcom by v zmysle relevantných
ustanovení Správneho súdneho poriadku (zákon č. 162/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov)
prináležalo právo na podanie správnej žaloby, ktorou by sa mohli domáhať preskúmania opatrenia o
evidencii tejto zmluvy. Ďalším dôvodom na zamietnutie žaloby je nesprávne určený okruh žalovaných.

Žalobcovia v súvislosti s vymedzením okruhu žalovaných vôbec nevysvetlili, z akého dôvodu žalujú
práve osobu, ktorú označili za žalovaného, v súvislosti s čím, žalovaný a intervenient poukazujú na
ust. § 77 CSP. Pasívna vecná legitimácia svedčí práve s prihliadnutím na vyššie zdôraznenú existenciu
nerozlučnéhospoločenstvavšetkýmvlastníkompoľovnýchpozemkovvrámciPRN.(prípadnémeritórne
rozhodnutie súdu, ktorým by bolo žalobe žalobcov vyhovené by sa nevzťahovalo na všetkých vlastníkov

poľovných pozemkov v rámci dotknutého poľovného revíru). V rámci predmetného civilného súdneho
konania by sa tak v žalobe neoznačení vlastníci poľovných pozemkov nemohli účinne brániť. Čo sa
týka žalobnej námietky nepredloženia listín oprávňujúcich zvolať zhromaždenie vlastníkov a zastupovať
na ňom jednotlivých vlastníkov poľovných pozemkov účastníkom zhromaždenia vlastníkov, žalovaný a
intervenient uviedli, že takáto povinnosť zvolávateľovi zhromaždenia vlastníkov nevyplýva zo žiadneho

všeobecne záväzného právneho predpisu a v z praktického hľadiska by znamenala len predĺženie
prezentácie. Ďalej uviedli, že všetky dokumenty potrebné k vykonaniu dokazovania potrebného na
verifikáciu toho, či zmluva o užívaní poľovného revíru uzavretá v prospech intervenienta spĺňa zákonné
požiadavky na možnosť, resp. nutnosť jej evidencie predložili, resp. na výzvu predložia okresnému
úradu ako vecne a miestne príslušnému orgánu štátnej správy na úseku poľovníctva podľa ust. § 74

ods. 2 písm. b) zákona o poľovníctve. Z pohľadu žalovaného a intervenienta sa jedná jednoznačne
o predčasne podanú žalobu. Jediný náznak toho, že sa o predčasne podanú žalobu nejedná, vyvolal
okresný úrad tým, že svojím opatrením č. E.-S.-F.-XXXX/XXXXXX Y. E.-S.-F.-XXXX/XXXXXX zo dňa
15.12.2017 vyzval žalobcu vo 4. rade a intervenienta na podanie civilných žalôb týkajúcich sa niektorej
z vyššie uvedených zmlúv o užívaní PR N.. Intervenient považujúc tento postup za rozporný so

zákonom (ust. § 16 ods. 1, ods. 2 zákona o poľovníctve) podal na správny súd správnu žalobu na
preskúmanie zákonnosti opatrenia zo dňa 15.12.2017. Zdôraznili, že opatrenie z 15.12.2017 neurčuje
aký druh žaloby si má subjekt majúci záujem „spochybniť“ zmluvu o užívaní poľovného revíru uzavretú
v prospech intervenienta, resp. rozhodnutia prijaté na zhromaždení vlastníkov zvoliť. Podľa žalovaného
a intervenienta je otázne, načo došlo k podaniu predmetnej žaloby zo strany žalobcov, ak považujú

rozhodnutia prijaté na zhromaždení vlastníkov za nulitné, keď absolútna neplatnosť nastáva priamo zo
zákona, pôsobí od začiatku a voči každému. Z takéhoto právneho úkonu nikdy nemôžu nastať právne
následky. Orgány verejnej správy, teda aj okresný úrad, musia na tento druh neplatnosti prihliadať aj bez
návrhu z úradnej moci (ex officio). Ďalej tiež poukázali na neurčitosť petitu aj po pripustení jeho zmeny.

9. Žalobcovia v 1., 3. a 4. rade reagujúc na písomné podanie žalovaného a intervenienta súdu dňa
02.02.2021 doručili ich vyjadrenie, v ktorom uviedli, že Okresný úrad S., prerušil konanie o evidencii
zmlúv o užívaní poľovného revíru N. M. X. A. F. do doby právoplatného rozhodnutia súdu vo veci
určenia neplatnosti uznesení zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v katastrálnych územiach
N., X. A. F., S. O. Y. T. v spoločnom poľovnom revíri „N. M. X.“, konaného dňa 29.11.2017 v G. na

notárskom úrade JUDr. P. N., A. Q. G.. Postup správneho orgánu je nepochybne plne v súlade s
ustanovením § 40 ods. 1 Správneho poriadku. V danej veci ide nepochybne o rozhodnutie súdu vo
veci podstatnej pre ďalší postup správneho orgánu v konaní o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného
revíru, uzavretej splnomocnencami zhromaždenia vlastníkov so žalobcom v 4. rade. Neobstojí tvrdeniežalovaného a intervenienta o tom, že by žalobcovia mali záujem na predlžovaní času súdneho konania.
Je zrejmé, že v predmete žaloby ide o vyriešenie predbežnej (prejudiciálnej) otázky, zodpovedanie
ktorej podmieňuje konečné rozhodnutie správneho orgánu vo veci zaevidovania zmluvy o užívaní

poľovného revíru. Ďalej argumentovali tým, že pre prípustnosť podania takejto žaloby je postačujúce,
ak je takáto možnosť vyvoditeľná, resp. vyplýva z osobitného predpisu. Niet pochýb o tom, že právnou
skutočnosťou je aj právny úkon, ktorý je právnou teóriou charakterizovaný ako tzv. subjektívna právna
skutočnosť. Súdne rozhodnutie v predmete podanej žaloby podľa súčasnej procesnoprávnej úpravy
môže byť založené len na žalobe o určenie právnej skutočnosti podľa ust. § 137 písm. d/ CSP,

keďže ust. § 40 Správneho poriadku je možné považovať za osobitný predpis vo vzťahu k ust. § 137
písm. d/ CSP. Naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení vyplýva z obsahu listov
Okresného úradu v S. zo dňa 15.12.2017 i z 13.07.2020. K namietanej neexistencii pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného poukázali na skutočnosť, že notárska zápisnica č. A. XXX/XXXX, A. XXXXX/
XXXX neobsahuje zákonom predpísané údaje o jednotlivých vlastníkoch, „zastupovaných“ žalovaným
ako zvolávateľom zhromaždenia vlastníkov poľovníckych pozemkov. Stav právnej neistoty je možné

odstrániť len žalobou smerujúcou voči jedinej osobe na uvedenom zhromaždení fyzicky prítomnej a
zákonom určeným dokladom dokazujúcim jej prítomnosť aj jednoznačne definovanej. Žiadna iná osoba
okrem žalobcov a žalovaného, ktorá by bola alebo mala byť vlastníkom poľovných pozemkov v PR
N. M. X. A. F. nie je v notárskej zápisnici č. A. XXX/XXXX, A. XXXXX/XXXX uvádzaná. Nie je preto
možné žalovať akékoľvek ďalšie osoby, ktoré by mali tvoriť procesné spoločenstvo na strane žalovanej.

Považujeme v tejto súvislosti za potrebné zdôrazniť a dať do pozornosti súdu skutočnosť, že žalovaný
a intervenient nepredložili súdu jediné plnomocenstvo udelené vlastníkom poľovných pozemkov v PR
N. M. X. A. F., ktorú údajne žalovaný na zhromaždení zastupoval.

10. Súd vo veci nariadil pojednávanie, pričom po prednesoch sporových strán zotrvávajúcich na svojej

písomnej argumentácii, vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými
sporovými stranami, pričom zistil nasledujúci skutkový stav.

11. Okresný úrad v S., odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva svojím
rozhodnutím zo dňa 11.05.1998 vytvoril z poľovných pozemkov v katastrálnych územiach N., X. A. F.,

S., O. Y. T. spoločný poľovný revír „N. M. X.“ vo výmere 1.824 ha. Dňa 31.12.2017 skončila platnosť
zmlúv o prenájme výkonu poľovníctva v spoločnom revíri N. M. X.. Dňa 30.08.2016 bola uzavretá
Zmluva o užívaní poľovného revíru „N. M. X.“ medzi prenajímateľmi - vlastníkmi poľovných pozemkov
zastúpení splnomocnenými zástupcami zvolenými zhromaždením vlastníkov poľovných pozemkov,
ktoré sa konalo v M. dňa 30.08.2016 a jeho priebeh bol osvedčený notárom U.. Y. Q. a notárskou

zápisnicou č. A. XXX/XXXX, A. XXXXX/XXXX: U. O. Y. U. P. a nájomcom Poľovnícke združenie T.
N.. Žalovaný ako splnomocnený zástupca vlastníkov poľovných pozemkov zvolal na deň 29.11.2017
zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do spoločného poľovného revíru N. M. X.,
ktorého priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou č. A. XXX/XXXX, A. XXXXX/XXX7 notárky U.. P.
N.. Na základe zvolávateľom overenej listiny prítomných a predložených dokladov sa zhromaždenia

vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do spoločného poľovného revíru N. M. X. uznanom
Rozhodnutím Okresného úradu v S. Č..U.. Y. zo dňa 11.05.1998 s výmerou 1.84 ha zúčastnili vlastníci
alebo ich oprávnení zástupcovia 1 až 11. Prezenčná listina prítomných tvorí neoddeliteľnú súčasť
notárskej zápisnice. Prítomní na zhromaždení boli 1/ G.. Ľ. X. zástupca vlastníkov poľovných pozemkov
opomere48,51%zcelkovejvýmery,2/G.A..P.P.,vlastník azástupcavlastníkovpoľovnýchpozemkovo

pomere 1,15 % z celkovej výmery, 3/ T. X., vlastník a zástupca vlastníkov poľovných pozemkov o pomere
1,80% z celkovej výmery, 4/ T. D., vlastník a zástupca vlastníkov poľovných pozemkov o pomere 1,75%
z celkovej výmery, 5/ LESY Slovenskej republiky, š.p., správca majetku Slovenskej republiky a správca
majetku neznámych vlastníkov o pomere 5,70%, 6/ G.. P. M., vlastník poľovných pozemkov o pomere
0,41% z celkovej výmery, 7/ Obec Zvončín, vlastník poľovných pozemkov o pomere 1,96% z celkovej

výmery, 8/ G.. Ľ. Q., zástupca vlastníka poľovných pozemkov o pomere 0,22% z celkovej výmery, 9/
F.. B. W., zástupca vlastníkov poľovných pozemkov o pomere 2,67% z celkovej výmery, 10/ AGROPO,
s.r.o., vlastník poľovných pozemkov o pomere 0,94% z celkovej výmery, 11/ Slovenský pozemkový
fond, správca poľovných pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky a neznámych vlastníkov o
pomere 12,83% z celkovej výmery. Splnomocnenia udelené G.. Ľ. X., ako aj ostatné splnomocnenia na

požiadanie zvolávateľa zostali v rukách zvolávateľa. Na základe listiny prítomných bolo zhromaždenie
uznášaniaschopné, keďže z celkovej výmery spoločného poľovného revíru 1.824 ha sa zhromaždenia
zúčastnili a svoje vlastníctvo preukázali 11 účastníci, ktorí majú aj za zastupovaných spolu 77,95%, t.j.
zhromaždenia sa zúčastnila viac ako nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítanápodľa výmery všetkých poľovných pozemkov začlenených do spoločného poľovného revíru N.Ý. M.
X.. Po schválení programu zhromaždenie prijalo uznesenia č. 1 až 7. Z listu Okresného úradu S.,
pozemkový a lesný odbor zo dňa 15.12.2017 vyplýva, že k 31.12.2017 uplynutím doby, na ktorú bola

uzatvorená zmluva o nájme výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri N. M. X.. Dňa 22.11.2017
predložiloPoľovníckezdruženieT.N.žiadosťoevidenciuzmluvyspolusozmluvamioužívanípoľovného
revíru N. M. X. a notársku zápisnicu A. XXX/XXXX a dňa 13.12.2017 predložilo Poľovnícke združenie
N. M. X. A. F. žiadosť o evidenciu zmluvy so zmluvami o užívaní poľovného revíru N. M. X. a notárskou
zápisnicou A. XXX/XXXX. Nakoľko boli okresnému úradu predložené dve podania, kde sa domáhajú

dvaja rôzni navrhovatelia zaevidovať zmluvu o užívaní toho istého poľovného revíru a pre uzatvorenie a
následné zaevidovanie zmluvy je potrebná nadpolovičná väčšina vlastníkov, došlo k zrejem k situácií, že
niektorí vlastníci hlasovali, a teda uzatvorili zmluvy s oboma poľovníckymi organizáciami. Takýto postup
nie je možný. Zmluvná strana je po podpise, teda uzatvorení zmluvy svojim prejavom vôle viazaná, čo ju
obmedzuje v ďalšom nakladaní s predmetom zmluvy v prospech iného subjektu. Správny orgán nemá
právomoc skúmať platnosť zmluvy, preto ich vyzval, aby sa v otázke určenia platnosti, resp. neplatnosti

zmluvy o užívaní poľovného revíru obrátili na súd. okresný úrad preveruje notársku zápisnicu o priebehu
zhromaždenia vlastníkov iba z hľadiska existencie a obsahu vymedzených kritérií. Ak dôjde k sporu o
to, či bolo zhromaždenie vlastníkov platne zvolané, či na ňom zúčastnené osoby disponovali plnými
mocami, resp. či boli oprávnené konať za vlastníkov, či došlo k platnému prejavu vôle a aj k platnému
uzatvoreniu zmluvy, o týchto skutočnostiach môže rozhodovať iba súd. Z listu Okresného úradu S. zo

dňa 04.01.2018 adresované žalovanému vyplýva, že pre presné a úplné zistenie skutkového stavu je
okresný úrad povinný preskúmať, či zmluvu o užívaní poľovného revíru podpísali vlastníci spoločného
poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného
revíru. Zo zápisnice zo dňa 25.01.2018 napísanej na Okresnom úrade S. o vykonanom dokazovaní, že
zmlúv o užívaní poľovného revíru N. M. X. predloženú Poľovníckym združením N. M. X. so sídlom v S.

podpísali vlastníci spoločného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z
výmery poľovného revíru v súlade s ust. § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. vyplýva, že preskúmaním
podkladovejdokumentáciebolozistené,žepredloženédokladyovlastníctvepoľovnýchpozemkov,resp.
o zastupovaní vlastníkov poľovných pozemkov sú v súlade s ust. § 5 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z.z. na
výmeru 988,8781 ha, čo predstavuje 54,21% z celkovej výmery poľovného revíru N. M. X.. Zo zápisnice

zo dňa 17.01.2018 napísanej na Okresnom úrade S. o vykonanom dokazovaní, že zmluva o užívaní
poľovného revíru N. M. X. predloženú Poľovníckym združením T. N. podpísali vlastníci spoločného revíru
vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru v súlade
s ust. § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. vyplýva, že preskúmaním podkladovej dokumentácie bolo
zistené, že nájomné zmluvy uzatvorené podľa zákona č. 504/2003 Z.z. a § 663 Občianskeho zákonníka

boli uzatvorené pred účinnosťou nového zákona o poľovníctve. Predmetné splnomocnenie bolo vo
väčšine prípadov udelené pred cca 9 rokmi a z právneho hľadiska nie je v súlade s ust. § 5 ods. 2 zákona
č. 274/2009 Z.z., pretože tam absentuje § 7 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z.z. Z listu Okresného úradu S.
zo dňa 19.01.2018 vyplýva, že dňa 22.11.2017 predložilo Poľovnícke združenie T. N. žiadosť, pričom
k žiadosti predložená zmluva o užívaní poľovného revíru N. M. X. uzatvorená dňa 30.08.2016 nie je

uzatvorená v súlade s § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z., pretože ju nepodpísali vlastníci vlastniaci
najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Z uvedených dôvodov
ju Okresný úrad S. považuje za absolútne neplatnú.

12. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

13. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len
zákon č. 274/2009 Z.z.) vlastníci poľovných pozemkov rozhodujú o podaní žiadosti o uznanie poľovného
revíru na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len „zhromaždenie“).

14. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z.z., zhromaždenie zvoláva zástupca najmenej jednej tretiny
vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len „zvolávateľ“) počítanej z výmery pozemkov navrhovaných
na začlenenie do poľovného revíru písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byťzverejnená vo všetkých dotknutých obciach obvyklým spôsobom najmenej 5 pracovných dní pred
konaním zhromaždenia.

15. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 274/2009 Z.z., zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná
najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov
navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou
počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru.

16. Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 274/2009 Z.z., prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do
listiny prítomných, ktorá obsahuje názov a sídlo právnickej osoby, alebo meno, priezvisko a bydlisko
fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom poľovných pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich
jednotlivýmosobámapodielvýmeryvlastnenýchpoľovnýchpozemkovknavrhovanejvýmerepoľovného
revíru. Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných. Priebeh zhromaždenia sa
osvedčuje notárskou zápisnicou, ktorej prílohou je listina prítomných.

17. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z., o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej
len „užívanie poľovného revíru“) rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci
spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5.

18. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z.z., vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci
spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej
poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru.

19. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z.z., poľovný revír nemožno rozdeliť na časti na účel ich

samostatného užívania.

20. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z., evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu
zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali
vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov

z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca
priebeh zhromaždenia.

21. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z.z., okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie
poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo

ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1.

22. Podľa § 22 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ), zástupcom je ten, kto je
oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

23. Podľa § 23 ods. 1 OZ, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu
(zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

24. Podľa § 136 ods. 1 OZ, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

25. Podľa § 137 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach
vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

26. Podľa § 139 ods. 2 OZ, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou
počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne,

rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

27. Podľa § 77 ods. 1 CSP, nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také
spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca
alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

28. Súd s poukazom na § 143 ods. 1 CPS nepripustil zmenu petitu žaloby jej rozšírením, keď žalobcovia
okrem určenia neplatnosti uznesení prijatých na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov žiadali
určiť aj neplatnosť zmluvy o užívaní poľovného revíru N. M. X. uzatvorenej dňa 30.11.2017 na stranejednej T. D. ako splnomocnencom zhromaždenia vlastníkov a intervenientom (ako nájomcom) na druhej
strane, nakoľko výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.
Žalobcovia navrhli rozšírenie žaloby o ďalší nárok až na pojednávaní konanom dňa 20.05.2021, bez

toho aby vôbec k návrhu na zmenu petitu predložili relevantné dôkazy, teda samotnú zmluvu, ktorej
určenie neplatnosti navrhovali.

29. Skutkový stav opísaný vyššie nebol medzi stranami sporný. Nesporné bolo, že dňa 29.11.2017
žalovaný ako zvolávateľ zvolal do G. zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do

spoločného poľovného revíru N. M. X., ktoré sa uskutočnilo v priestoroch notárskeho úradu U.. P. N.,
notárky v G.. Priebeh zhromaždenia osvedčuje notárska zápisnica č. A. XXX/XXXX, A. XXXXX/XXXX,
keď na zhromaždení boli prijaté uznesenia č. 1 až 7. Zhromaždenie, okrem iného, schválilo postúpenie
výkonu práva poľovníctva v spoločnom revíri N. M. X. formou zmluvy o užívaní poľovného revíru na dobu
10 rokov Poľovníckemu združeniu N. M. X. A. F., ktorá zmluva bola následne dňa 13.12.2017 predložená
Okresnému úradu S. na zaevidovanie. Notárska zápisnica U.. N. Č.. A. XXX/XXXX, A. XXXXX/

XXXX neobsahuje údaje o jednotlivých vlastníkoch, zastupovaných žalovaným ako zvolávateľom
zhromaždenia a ani prítomným na zhromaždení neboli predložené žiadne doklady preukazujúce, že
zhromaždenie zvolal zástupca najmenej 1/3 vlastníkov poľovných pozemkov počítaných podľa výmery.

30. Sporným medzi stranami je, či bolo zhromaždenie zvolané platne alebo ide o nulitný právny

akt, nakoľko žalovaný ako zvolávateľ doposiaľ nepreukázal, že zastupoval 1/3 vlastníkov poľovných
pozemkovzačlenenýchdospoločnéhopoľovnéhorevíruN.M.X..Žalovaný,akoajintervenientnastrane
žalovanéhonamietalinedostatokpasívnejvecnejlegitimáciežalovaného,akoajnedostatoknaliehavého
právneho záujmu a neexistenciu dôvodnosti žaloby v zmysle § 137 písm. d) CSP.

31. Sporovými stranami v civilnom spore sú žalobca a žalovaný. Okruh sporových strán vymedzuje v
rámci svojho dispozičného oprávnenia žalobca. Od procesného vymedzenia sporových strán je však
potrebné odlišovať tzv. vecnú legitimáciu. V prípade žalobcu ide o aktívnu vecnú legitimáciu a v prípade
žalovaného ide o pasívnu vecnú legitimáciu. Podmienkou úspešného uplatnenia práva na súde tvorí
aktívna a pasívna vecná legitimácia, ktorá sa odvodzuje od hmotného práva. Žalobca a žalovaný

musia mať pre splnenie vecnej legitimácie určitý hmotnoprávny vzťah k prejednávanej veci, t.j., že
sú nositeľmi hmotnoprávneho oprávnenia alebo povinnosti. Na otázku vecnej legitimácie nadväzuje aj
inštitút nerozlučného spoločenstva, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok
musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný. Nerozlučným spoločenstvom je
tiež potom aj nútené spoločenstvo, ktoré je takým procesným spoločenstvom, v ktorom osobitný predpis

vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. V prípade, ak nie je splnená
podmienka účasti všetkých subjektov, súd žalobu podľa § 78 ods. 2 CSP zamietne.

32. Súdna prax je jednotná v názore, podľa ktorého stranami súdneho konania o neplatnosť právneho
úkonu musia byť všetci, ktorí právny úkon uzavreli (prípadne ich právni nástupcovia) a to buď

ako žalobcovia, alebo ako žalovaní; v prípade zmluvy ak niektorá zo zmluvných strán (prípadne
jej právny nástupca) nie je stranou v súdnom spore, súd musí žalobu zamietnuť pre nedostatok
vecnej legitimácie (porovnaj napríklad rozsudok bývalého Najvyššieho súdu Československej republiky
sp.zn. 3Cz/61/1987 zo dňa 29.02.1988, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
3Cdo/122/2002 zo dňa 01.05.2003 uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 30/2004,

uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/158/2010 zo dňa 17.02.2011 a
sp.zn. 5Cdo/211/2013 zo dňa 13.05.2014 ale aj uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.
30Cdo/2806/2005 zo dňa 21.12.2005, sp.zn. 29Cdo/1879/2011 zo dňa 18.09.2012). V spore o určenie
neplatnosti právneho úkonu však nejde len o to, či konkrétny subjekt (žalobca alebo žalovaný) mohol
mať podľa hmotného práva vplyv na vznik sporného právneho úkonu, ale tiež o to, či a ako sa

následné určenie neplatnosti tohto právneho úkonu premietne do jeho právnych pomerov (porovnaj
rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 30Cdo/366/2015 zo dňa 20.05.2015). Aktívne vecne
legitimovaná strana, ktorá tvrdí a je schopná preukázať, že je nositeľom tvrdeného hmotného práva a
pasívne vecne legitimovaná je strana, o ktorej žalobca tvrdí, že je nositeľom tvrdenej hmotnoprávnej
povinnosti a v konaní to aj skutočne preukáže. V prípade sporu o určenie neplatnosti právneho úkonu je

tak vecná legitimácia strán (spolu s existenciou naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom
určení) predpokladom úspešnosti žaloby.33. Uznaný poľovný revír okamihom jeho vzniku treba posudzovať ako spoločnú vec za použitia § 853
OZ a § 136 a nasl. OZ. Poľovný revír predstavuje spojenie lesných a poľných pozemkov, spravidla
viacerých vlastníkov, ktoré vytvára kompaktné prostredie pre chov a lov voľne žijúcej zveri v súlade

s požiadavkami právnych predpisov, pričom užívateľom poľovného revíru je buď priamo jeho vlastník
alebo iný subjekt. Poľovný revír je považovaný za tzv. spoločnú vec a vlastník, resp. vlastníci postupujú
právo užívania poľovného revíru k celému poľovnému revíru (k celku) a užívateľ (nájomca) poľovného
revíru je následne oprávnený vykonávať právo poľovníctva na všetkých pozemkoch, ktoré sú súčasťou
poľovného revíru, nielen na niektorých poľovných pozemkoch. Otázku hospodárenia so spoločnou

vecou riešia vlastníci spoločnej veci na zhromaždení. Uznesenia prijaté na zhromaždení vlastníkov sú
záväzné pre všetkých vlastníkov spoločnej veci, teda aj takých, ktorí sa na vydaní uznesenia nepodieľali,
alebo hlasovali proti jeho prijatiu. Ustanovenie § 139 ods. 1 OZ upravuje vzťah spoluvlastníkov k tretím
osobám. Vychádza z jednotnosti vlastníctva a je výrazom ochrany tretích osôb. Preto zákon prezumuje
u všetkých spoluvlastníkov spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť a na druhej strane aj solidárne
oprávnenie všetkých spoluvlastníkov. Je však potrebné rozlišovať právne úkony týkajúce sa veci ako

takej a úkony týkajúce sa iba podielu toho ktorého spoluvlastníka. Ak totiž úkon spoluvlastníka sa bude
týkať len jeho podielu, vystupuje tento spoluvlastník samostatne. Ak sa však úkon týka hospodárenia
celej veci, ide o úkon, na ktorom sa podieľajú všetci spoluvlastníci solidárne. To sa v súdnom konaní
o určenie neplatnosti uznesenia vlastníkov spoločnej veci premieta v tzv. nerozlučnom spoločenstve,
pretože dôsledky tohto súdneho rozhodnutia ohľadne rozhodovania celej veci, sa týkajú všetkých

spoluvlastníkov.

34. Žalobcovia v 1. až 4. rade sa v predmetnej veci domáhajú určenia neplatnosti uznesení
zhromaždenia vlastníkov pozemkov v poľovnom revíri N. M. X. prijatých na zhromaždení vlastníkov
poľovných pozemkov konanom dňa 29.11.2017, ktorý poľovný revír je spoločnou vecou. Predmetom

tohto zhromaždenia bolo rozhodovanie vlastníkov o hospodárení a užívaní so spoločnou vecou, a teda
sa týkala všetkých. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov mal súd za preukázanú vychádzajúc z notárskej
zápisnice U.. P. N. Č.. A. XXX/XXXX, A. XXXXX/XXXX, O.eďže títo sa zúčastnili daného zhromaždenia
vlastníkov, okrem iného aj ako vlastníci pozemkov začlenených do spoločného poľovného revíru.
Aktívna vecná legitimácia napokon nebola sporná. Ďalej sa súd zaoberal pasívnou vecnou legitimáciou

žalovaného, ktorej nedostatok bol aj zo strany žalovaného namietaný. Vychádzajúc z vykonaného
dokazovania dospel súd k záveru, že pasívna vecná legitimácia v spore o určenie neplatností uznesení
na strane žalovaného nie je daná. Žalovaný na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov bol
prítomný len ako splnomocnenec - zástupca vlastníkov poľovných pozemkov, nie ako samotný vlastník.
Žalobcovia tvrdili, že žalovaný konajúci ako zástupca vlastníkov nemal na takéto konanie plnú moc,

a preto ním vykonané právne úkony za zastúpených vlastníkov sú absolútne neplatné, teda aj prijaté
uznesenia. Súd však poukazuje na to, že v zmysle § 22 ods. 1 veta druhá OZ, zo zastúpenia vznikajú
práva a povinnosti priamo zastúpenému. Úkony vykonané zástupcom zaväzujú vlastníkov poľovných
pozemkov a nie žalovaného. Keďže predmetom sporu je určenie neplatnosti prijatých uznesení na
zhromaždení vlastníkov, na posúdenie toho, či bolo zhromaždenie zvolané platne a či boli platne prijaté

uznesenia na zhromaždení vlastníkov je potrebné, aby v konaní vystupovali všetci vlastníci. Ak tomu tak
nie je, na strane žalovaného sa potom jedná o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Keďže vlastníci
poľovných pozemkov v poľovnom revíri N. M. X. napadnutými uzneseniami rozhodovali o spoločnej
veci, už v zmysle vyššie uvedeného vyplýva, že tvoria nerozlučné spoločenstvo. V zmysle § 5 zákona
č. 274/2009 Z.z. o využití práva poľovníctva rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo

vlastníci spoločného poľovného revíru. Právo hlasovať na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov
majú všetci vlastníci. Prípadné určenie neplatnosti prijatého uznesenia na zhromaždení sa tak prejaví v
právnom postavení vlastníka (obnovenie práva hlasovať na prípadnom ďalšom zhromaždení vlastníkov
o tej istej otázke), stranami sporu o určenie neplatnosti uznesenia prijatého na zhromaždení vlastníkov
poľovných pozemkov musia byť všetci vlastníci poľovných pozemkov (pozri rozsudok Krajského súdu v

Banskej Bystrici sp.zn. 17Co/425/2016 zo dňa 27.09.2017). Na zhromaždení vlastníkov dňa 29.11.2017
sa okrem žalovaného, ktorý bol preukázateľne na zhromaždení len ako zástupca vlastníkov, nie
ako vlastník samotný, sa okrem žalobcov v 1. až 4. rade zúčastnili aj ďalší vlastníci (napr. 2/ G..
P. P., X/ T. X., X/ T. D. atď.), prípadne ich zástupcovia, ako je zrejmé z notárskej zápisnice. Súd
dodáva, že nutnosť účasti všetkých subjektov (v danom prípade vlastníkov poľovných pozemkov), či

už na strane žalobcov alebo žalovaných, vyplýva zo skutočnosti, že vzhľadom na spoločné práva a
povinnosti, ktoré sú predmetom konania, nie je možné pripustiť, aby stranou konania neboli všetci
účastníci dotknutého právneho vzťahu, pretože nemožno pripustiť, aby sporné uznesenia boli záväzné
len pre jednu skupinu vlastníkov poľovných pozemkov a pre inú skupinu nie. V prípade ak by súdvzal za dôvodnú argumentáciu žalobcov o pasívnej vecnej legitimácii žalovaného konajúceho len ako
splnomocnenca časti vlastníkov poľovných pozemkov a žalobe by vyhovel, znamenalo by to, že pre tých,
ktorí boli stranami sporu, v ktorom došlo k určeniu neplatnosti uznesení, by bol rozsudok súdu záväzný

(§ 228 CSP), pričom pre ostatných vlastníkov poľovných pozemkov, nachádzajúcich sa v spoločnom
poľovnom revíri N. M. X., ktorí by stranami sporu neboli, by tento rozsudok záväzný nebol. Nutnosť
účasti všetkých vlastníkov poľovných pozemkov tak vplýva z charakteru spoločných práv a povinností,
ktoré sú predmetom sporu. Je nepostačujúce, aby vlastníci poľovných pozemkov, ktorí sa cítia na svojich
právach dotknutí, označili za žalovaného len splnomocnenca. Vecne legitimovaní sú tak všetci vlastníci

pozemkov (nie ich zástupca, resp. splnomocnenci) v uznanom poľovnom revíri.

35. Keďže žalobcovia neoznačili ako žalovaných preukázateľne všetkých vlastníkov poľovných
pozemkov, trpí žaloba vadou nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Vecná legitimácia strán v spore
vyplýva v prejednávanom prípade z hmotného práva. Súd preto nezaťažovala ani poučovacia povinnosť
ohľadnesprávnehookruhustránvspore(odhliadnucodtoho,žesporovéstranyboliprávnezastúpené)a

anipovinnosťvykonaťdokazovanienazistenievšetkýchdoúvahyprichádzajúcichvecnelegitimovaných
subjektov. Súd preto žalobu pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietol.

36.Súdnevykonaldokazovanievýsluchomžalobcaminavrhnutýchsvedkov,nakoľkotítonaichvýsluchu
nezotrvali. Ich výsluch by však pre zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie

bol nadbytočný a nehospodárny. Žalobcovia poukázali na to, že nosným dôkazom vo veci je notárska
zápisnica č. A. XXX/XXXX, A. XXXXX/XXXX, s ktorým záverom sa stotožnil aj súd. Pre nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie sa súd už ďalšími námietkami sporových strán nezaoberal, nakoľko by neboli
spôsobilé privodiť iné rozhodnutie súdu v prejednávanom spore.

37. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

40. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa
pomeru úspechu vo veci, keď žalovaný a intervenient na strane žalovaného boli v spore plne úspešní
(žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá), preto im priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov
konania v plnom rozsahu (100%), keď stranami neboli tvrdené a súd sám nezistil žiadne dôvody podľa §
257 CSP, pre ktoré by nárok na náhradu trov konania nepriznal. O výške náhrady trov konania rozhodne

súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.