Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. apríl 2022

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/502/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115227071
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2022:2115227071.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, v právnej veci

žalobkyne: Q. N., R.. XX.X.XXXX, D. H. U. XXX, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s.,
so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr.
Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361 368, o určenie, že
zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, o zaplatenie 367,29 eur s príslušenstvom a o zaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia v sume 1841,13 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o určenie, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.9.2008 je bezúročná
a bez poplatkov a v časti o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1841,13 eur,

zastavuje.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

III. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 4.11.2015 domáhala vydania rozhodnutia,
ktorýmbysúdurčil,žeúverposkytnutýjejnazákladeZmluvyoúvereč.XXXXXXXXXXzodňa12.9.2008
je bezúročný a bez poplatkov a zároveň ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej primerané

finančné zadosťučinenie v sume 1.841,43 eur a sumu vo výške 367,29 eur s úrokom z omeškania odo
dňa nasledujúceho od podania žaloby z titulu bezdôvodného obohatenia ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobkyňa odôvodnila svoju žalobu tým, že dňa 12.9.2008 uzatvorila s právnym predchodcom
žalovaného, Poštovou bankou, a.s., Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobkyni
poskytnutý úver vo výške 50.000,- Sk (1.659,70 eur). Žalobkyňa vykonávala dohodnuté splátky na
splácanie úveru, pre náhle zhoršenie jej finančnej situácie sa však ešte v roku 2009 dostala so splácaním

úveru do omeškania. Celkovo zaplatila na splatenie úveru sumu 185,56 eur. Po platbe uskutočnenej
dňa 13.1.2009, žalobkyňa nemala žiadne informácie o stave úveru, s výnimkou zasielaných výziev na
zaplatenie zameškaných splátok. Dňa 15.5.2009 bol žalobkyni doručený list, ktorým právny predchodca
žalovaného vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 6.5.2009 a od 7.5.2009 začala plynúť premlčacia
lehota. Po predčasnom zosplatnení žalobkyňa zaplatila dňa 20.10.2009 jednu platbu vo výške 50 eur.
Od mája 2013 do októbra 2015 boli žalobkyni vykonávané zrážky zo mzdy a za dané obdobie jej boli
vykonané zrážky v celkovej výške 1.841,43 eur. Predchodca žalovaného poskytol žalobkyni úver vo

výške 1.659,70 eur a žalobkyňa jednotlivými splátkami a vykonanými zrážkami mu zaplatila celkovo
sumu vo výške 2.026,99 eur. Žalobkyňa preto žiada o vydanie sumy 367,29 eur, čo predstavuje rozdiel
medzi sumou, ktorú na splatenie úveru zaplatila a sumou, ktorá jej bola poskytnutá z titulu úveru.
Žalobkyňa považuje zmluvu o úvere za bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko nemá všetky zákonnénáležitosti, keď v nej absentuje výška a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Žalobkyňa
si zároveň uplatnila aj primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.841,43 eur, ktorú považuje za
primeranú výške úveru, preplatku ktorý na splatenie úveru žalovanému zaplatila a jej ujme. Žalobkyňa na

preukázanie svojho nároku predložila listinné dôkazy, a to Zmluvu o úvere a Potvrdenie zamestnávateľa
žalobkyne o výške vykonaných zrážok.

3. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Namietal nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovaného,
keďže spolu s pôvodným veriteľom tvorí žalovaný nerozlučné procesné spoločenstvo, nakoľko došlo

k postúpeniu pohľadávky, čo má súd preukázané, a na strane žalovaného nie sú všetci účastníci
napadnutého právneho úkonu. Žalovaný namietal aj nedostatok právomoci súdu prejednať daný spor,
pretože žalobkyňa nijako nezdôvodnila, z akého právneho dôvodu podala návrh práve na tunajší súd.
Namietal aj nedostatok ďalšej procesnej podmienky, naliehavého právneho záujmu, keď absentuje
odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Uviedol, že predchodca žalovaného si
splnil všetky svoje záväzky vyplývajúcemu mu z uzatvorenej zmluvy. Pokiaľ ide o určenie bezúročnosti a

bezpoplatkovosti úveru, pretože zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov uviedol, že zmluva nemusí priamo takéto údaje obsahovať ale postačí, ak sa táto informácia
na základe zmluvy o úvere dá identifikovať.

4. Dňa 16.11.2016 doručila žalobkyňa do spisu čiastočné späťvzatie žaloby v časti o určenie, že

Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.9.2008 je bezúročná a bez poplatkov a v časti o zaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1841,13 eur.

5. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

6. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

7. Podľa§146ods.1CSP,súdkonanienezastaví,akžalovanýsospäťvzatímžalobyzvážnychdôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby

skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

8. Žalobkyňa zobrala žalobu v časti späť pred pojednávaním vo veci samej, z toho dôvodu súd konanie
v tejto časti vo výroku I. zastavil, keď nebol potrebný súhlas žalovaného s týmto čiastočným späťvzatím,
vzhľadom na okamih, ktorým ku späťvzatiu došlo. Predmetom konania tak zostal len uplatnený nárok

žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 367,29 eur.

9. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní súdu uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere,
uzavretá medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného, neobsahovala všetky zákonom
povinné náležitosti, následkom čoho sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobkyňa tak bola

povinná žalovanému vrátiť len sumu, ktorú si požičala, bez úrokov a ďalších poplatkov. Žalobkyňa však
zaplatila viac ako jej bolo na základe zmluvy požičané a tento rozdiel tvorí bezdôvodné obohatenie
žalovaného, ktoré je povinný vydať. Veritelia sú povinní v zmysle právnej úpravy ochrany spotrebiteľa
poskytnúť spotrebiteľom všetky komplexné informácie týkajúce sa ich záväzkov, aby boli schopní
posúdiť, či bude v ich možnostiach záväzok splácať. Nie je preto v súlade so zákonom, ak veriteľ

poskytne len časť údajov s tým, že zvyšné údaje si spotrebiteľ vypočíta sám. Žalobkyňa ako spotrebiteľ
nemala šancu posúdiť, či je bankou predložená zmluva v súlade so zákonom, alebo nie, tiež nemala
možnosť ju meniť.

10. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní súdu poukázal na to, že zo strany žalobkyne došlo k

nesprávnemu právnemu posúdeniu keď dospela k záveru, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov,
pretože zmluva nemusí obsahovať výšku, počet, termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, rovnako
ani presný rozpis ako sa bude splátka započítavať. Zmluva, ktorú žalobkyňa uzavrela s jeho právnym
predchodcom obsahuje všetky obligátne náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Zo
strany žalobkyne nebola namietaná žiadna ďalšia skutočnosť, ktorá by mala spôsobovať bezúročnosť

a bezpoplatkovosť úveru. Zo strany žalobkyne nedošlo k vráteniu celej sumy, teda istiny spoločne s
dohodnutými úrokmi, na ktoré má veriteľ právo aj po vyhlásení predčasnej splatnosti.11. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

13. Podľa § 297 veta prvá CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.

14. Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímsaslistinnýmidôkazmioznačenýmiapredloženými
žalobkyňou a zistil nasledovný skutkový stav veci, na základe ktorého rozhodol.

15. Právny predchodca žalovaného, Poštová banka a.s. ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzavreli dňa
12.9.2008 Zmluvu o úvere, na základe ktorej sa predchodca žalovaného zaviazal poskytnúť žalobkyni

úver vo výške 50.000,- Sk (1.659,70 eur), ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v 70 mesačných
splátkach vo výške 1.413,- Sk (46,90 eur), s dátumom splatnosti prvej splátky úveru 12.10.2008, s
dátumom konečnej splatnosti 12.7.2014, s mesačnou periodicitou splácania úveru k 12. dňu mesiaca,
s RPMN 25,62 %, s priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov 20,40 %, s ročnou
úrokovou sadzbou 24 % a s celkovou výškou nákladov v sume 43.262,74 Sk (1.436,06 eur). Predchodca

žalovaného poskytol žalobkyni sumu 1.659,70 eur, pričom žalobkyňa na zmluvu zaplatila celkom sumu
2.026,99 eur.

16. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len
„Občiansky zákonník“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na

plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

17. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako
aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

18. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len
„Obchodný zákonník), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

19. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

20. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj „ZoSÚ“) v znení
účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere

zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

21. Podľa § 3 ods. 1 a 2 ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, veriteľom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od

formyposkytovanéhospotrebiteľskéhoúverumôžebyťveriteľomajpredávajúci.Spotrebiteľomjefyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

22. Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere

okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v

okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo

najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

23. Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, pri nesplnení podmienok podľa
odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak
však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a
l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

24. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

25. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj

všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

26. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.

27. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

28. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.

29. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa a právny predchodca žalovaného dňa 12.9.2008
uzavreli zmluvu o úvere. Nebolo sporné ani to, že žalobkyni bola poskytnutá zo strany predchodcu
žalovaného suma 1.659,70 eur a žalobkyňa na zmluvu zaplatila celkom sumu 2.026,99 eur, tiež ani to,
že pohľadávka z uvedenej zmluvy bola postúpená na žalovaného.30. Právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnou zmluvou je právnym vzťahom
založenýmspotrebiteľskouzmluvouajenevyhnutnéposudzovaťhonielenpodľapríslušnýchustanovení

Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, Zákona č. 258/2001 Z. z., Zákona č.
250/2007 Z. z.), keďže žalovaný pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet
podnikania a žalobkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, pretože jej bol poskytnutý úver za iným účelom
ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. V zmysle zásady lex specialis derogat

legi generali má potom špeciálna právna úprava, ktorou je Zákon o spotrebiteľských úveroch, ako
i ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, prednosť pred všeobecnou právnou úpravou,
ktorou je Obchodný zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi
zmluvy posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o
spotrebiteľských úveroch a zákona o ochrane spotrebiteľa.

31. Súd sa v prvom rade zaoberal námietkou žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej
legitimácie. Žalovaný svoju námietku odôvodnil výlučne tým, že žalobkyňa jeho vecnú legitimáciu nijako
nepreukazuje a okrem toho má za to, že tvorí s pôvodným veriteľom nerozlučné procesné spoločenstvo,
nakoľko došlo k postúpeniu pohľadávky, čo má súd za preukázané, pričom na strane žalovaného nie
sú všetci účastníci napadnutého právneho úkonu. Uvedená námietka žalovaného nie je podložená

dostatočnými skutkovými tvrdeniami, keď žalovaný musí vedieť, či je alebo nie je v hmotnoprávnom
vzťahusožalobkyňou,nazákladektoréhosažalobkyňadomáhasvojichnárokov.Akosamotnýžalovaný
uviedol, súd má za preukázané, teda v konaní nebolo medzi stranami sporné, že došlo k postúpeniu
pohľadávky(nárokzktorejjepredmetomprejednávanejveci)zprávnehopredchodcužalovaného,tedaz
pôvodného veriteľa na žalovaného, takže žalovaný je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu. Ako vyplýva

z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, postúpenie pohľadávky má dopad na právne postavenie
všetkých účastníkov, tak na postupcu ako pôvodného veriteľa, na postupníka ako aj na dlžníka.
Priamym následkom postúpenia pohľadávky je, že postupca stráca postúpenú pohľadávku so všetkým
príslušenstvom, takže ju už nie je oprávnený vymáhať a nie je oprávnený ani prijať plnenie od dlžníka.
Postúpením pohľadávky postupca prestal byť veriteľom a namiesto neho sa veriteľom stane postupník,

nadobúdatedapohľadávkuspoluspríslušenstvomavšetkýmiprávami,ktorésúspohľadávkouspojené.
Z tohto dôvodu nie je možné, aby na strane žalovaného boli všetci účastníci zmluvného vzťahu, ako to
navrhoval žalovaný a preto dospel súd k záveru, že jeho námietka o nedostatku pasívnej legitimácie
nie je dôvodná. Je potrebné tiež uviesť, že v prospech pôvodného žalovaného PRO CIVITAS s.r.o., boli
tiež vykonávané zrážky zo mzdy na úhradu pohľadávky zo zmluvy, žalobkyňa teda oprávnene podala

žalobu voči žalovanému, ako veriteľovi pohľadávky z vyššie uvedenej zmluvy.

32. Ďalej sa súd zaoberal aj námietkou žalovaného ohľadom nedostatku právomoci súdu prejednávať
daný spor, keď žalobkyňa nijako nezdôvodnila, z akého právneho dôvodu podala žalobu na tunajší
súd. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že rovnako ani žalovaný bližšie nezdôvodnil svoju námietku,

keď neuviedol žiadne tvrdenia, ktoré by viedli k záveru o nedostatku právomoci tunajšieho súdu
konať v prejednávanej veci. Súd sa teda nemal s akými námietkami a tvrdeniami vysporiadať v rámci
posudzovania tejto otázky.

33. Pokiaľ ide o samotný nárok žalobkyne, ktorý zostal po jej čiastočnom späťvzatí predmetom tohto

konania, žalobkyňa žiadala vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 367,29 eur, spočívajúce v sume, o
ktorú preplatila poskytnutý úver zo strany veriteľa, keď na splatenie úveru, ktorý považuje za bezúročný
a bez poplatkov, poskytnutý jej v sume 1.659,70 eur, zaplatila celkovo sumu 2.026,99 eur (2.026,99
- 1.659,70 = 367,29 eur). Žalobkyňa považovala úver za bezúročný a bez poplatkov z toho dôvodu,
že zmluva nemá všetky zákonné náležitosti, keď v nej absentuje výška splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov, ako aj presný rozpis ako sa bude splátka započítavať.

34. V predmetnom konaní nebolo sporné, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má všeobecné náležitosti
podľa Občianskeho zákonníka. Sporným nebolo ani to, že vymedzuje tiež celkovú výšku úroku, výšku
mesačnej splátky, počet splátok a termíny splátok. Pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere,

ktorú uzatvorili pôvodný veriteľ a žalobkyňa, obsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov a ich presný rozpis, je potrebné mať na zreteli, že pri posudzovaní náležitostí zmluvy
o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 2 ZoSÚ, rozhodovacia prax súdov prešla určitým vývinom,
výsledkom ktorého je záver, že nemožno od dodávateľov žiadať, aby v zmluvách o úvere uvádzalipresný rozpis splátok po častiach, samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky. Eurokonformný
výklad uvedeného ustanovenia zákona umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje,
aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená

určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky
a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k
dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej splátke, výška ktorej je konštantná,
pripadaťnaistinu,úrokainéplatby.Pokiaľpredmetnézákonnéustanovenieuvádzapojmy„výška“,alebo
„počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu

možno dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Zmluva o úvere,
ktorá je predmetom konania, uvedené údaje o výške splátky, počte a aj termíne splatnosti jednotlivých
splátok, obsahuje. Súd preto v zmysle vyššie citovaného vysvetlenia, z dôvodu nedostatku rozpisu
jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky, nepovažoval úver za bezúročný a bez poplatkov.
Súd sa zaoberal len žalobkyňou uvádzaným nedostatkom zmluvy, a nakoľko na prípadný nedostatok
ďalších podstatných náležitostí zmluvy žalobkyňa nepoukazovala, vyhodnotil predmetnú zmluvu o úvere

za uzavretú v zmysle zákonných ustanovení. Vzhľadom na záver, ku ktorému súd dospel, pri nedostatku
ďalších tvrdení žalobkyne odôvodňujúcich dôvodnosť jej nároku, súd žalobu o vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výroku II. ako nedôvodnú zamietol, keď nedospel k záveru, že pre absenciu žalobkyňou
namietaných obsahových náležitostí zmluvy, by sa na túto malo nahliadať ako na zmluvu bez úrokov
a bez poplatkov. Žalobkyňa teda v konaní nepreukázala vznik bezdôvodného obohatenia žalovaného

na jej úkor.

35. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

38. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak exitujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

41. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP.
Žalobkyňa zavinila zastavenie konania v časti určenia, že úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov,
akoajvčastiozaplatenieprimeranéhofinančnéhozadosťučinenia,nazákladečohožalovanémuvzniklo
právo na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobkyni. Žalobkyňa nebola úspešná ani v konaní o ďalšom
uplatnenom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, z čoho vyplýva hrubý úspech žalovaného

100 % a hrubý úspech žalobkyne vo výške 0 %, a teda konečný čistý úspech žalovaného je 100 %
(100 % - 0 %). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaného voči žalobkyni na náhradu účelne
vynaložených trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku III. rozsudku,
keď nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu postupu podľa § 257 Civilného sporového poriadku a v konaní
takýto dôvod tvrdený ani nebol.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, protiktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).