Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. jún 2022

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 23C/32/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118206000
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2022:3118206000.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobcu S. L., narodeného

XX.XX.XXXX, bytom v H. M., K. XXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Petrom Kocselanským, advokátom
so sídlom v Nitre, Fraňa Mojtu 24, IČO 34 041 427, proti žalovanému Fakultnej nemocnici Trenčín, so
sídlom v Trenčíne, Legionárska 28, IČO 00 610 470, právne zastúpenému Mgr. Dr. Antonom Kušnírom,
advokátom so sídlom v Žiline, Jána Reka 13, IČO 31 074 863, o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 92.503,08 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

III. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva náhrada trov konania v rozsahu 50,30 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca uviedol, že bol hospitalizovaný v žalovanej Fakultnej nemocnici Trenčín na oddelení chirurgie
dňa 09.05.2016 a bola mu indikovaná chirurgická liečba zmiešanej hiátovej hernie. Táto operácia
sa mala vykonať laparoskopicky, takto bol pred operáciou informovaný, z neznámeho dôvodu lekári
následne svoje rozhodnutie zmenili a operovali ho klasickým rezom, s čím by on určite nesúhlasil.
Následne po operácii dňa 12.05.2016, keď ležal v bolestiach a nevedel, čo podpisuje, mu dali dodatočne
podpísať súhlas s takýmto spôsobom operácie. Počas operácie došlo k peroperačnému poškodeniu

pažeráka a nastala komplikácia,
ktorá nebola včas rozpoznaná a správne liečená. Podľa záveru Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou (ďalej len ÚDZS) došlo k podceneniu dôsledkov sutúry (zošitia), ktorá patrí k veľmi
rizikovým výkonom. V pooperačnom priebehu prakticky na druhý deň došlo k rozostupu rany aj s
klinickým dopadom, čo však nebolo na danom pracovisku žalovaného okamžite rozpoznané. Bol
preloženýnaoddelenieAnestéziológieaintenzívnejmedicíny(ďalejlenOAIM).Jehozávažnýzdravotný
stav iatrogénneho poškodenia musel byť následne riešený na Klinike hrudníkovej chirurgie v Bratislave

a postup žalovaného v oblasti diagnostiky pooperačnej komplikácie bol vyhodnotený ako nesprávny.
Základnou chybou pooperačného manažmentu bolo, že takýto pacient patrí na oddelenie Jednotky
intenzívnej starostlivosti (ďalej len JIS), musí byť dôsledne monitorovaný, na totálnej parenterálnej
výžive, so silným antibiotickým krytím a pri prvých príznakoch rozostupovania rany je potrebné
okamžite realizovať CT vyšetrenie s následnou liečbou. ÚDZS konštatoval, že zdravotná starostlivosť
zo strany Chirurgickej kliniky FN Trenčín nebola poskytnutá správne, došlo k pochybeniu ohľadom
pooperačnej starostlivosti, mal byť ako pacient umiestnený na JIS chirurgickej kliniky až do zhojenia

sutúry poškodenia pažeráka, pričom ďalšou chybou bolo, že pri vzniku rozostupu rany pažeráka
došlo k oddialeniu liečby v dôsledku oneskorenej diagnostiky. Zhoršenie jeho zdravotného stavu dňa
12.05.2016 žalovaný potvrdil vo svojom stanovisku, hoci o tom v zdravotnej dokumentácii až do 13:50
hod. nie je záznam a RTG vyšetrenia hrudníka o 14:30 hod. už vykazuje vzduch pod kožou a nakrku, teda jeho stav po operácii bol nedostatočne sledovaný. Po jeho preklade na Kliniku hrudníkovej
chirurgie v Bratislave absolvoval 13.05.2016 operáciu, pri ktorej mu musel byť odstránený pažerák, ktorý
bol pri operácii na pracovisku žalovaného prepichnutý a následne nezvratne poškodený. Vývoj jeho

zdravotnéhostavupokračovaltak,žepooperáciibol16.06.2016prevezenýspäťdoFakultnejnemocnice
Trenčín na oddelenie ARO, kde bol do 14.07.2016, odkiaľ bol preložený na oddelenie chirurgie, kde
bol dlhodobo hospitalizovaný až do 14.10.2016, kedy bol prepustený do domáceho liečenia. Došlo
k závažným následkom: bez pažeráka (kŕmený cez PEG), kolostómia na sliny - celková slabosť -
neschopnosť chôdze, vykonávanie potreby do plienok, usadený vápnik na pravej nohe a na bedrovom

kĺbe, ochrnutá pravá noha od kolena dole, narušená psychika, vyšetrený u psychiatra, panický strach
z lekárov. V novembri 2016 musel byť opätovne hospitalizovaný na oddelení Ortopédie FN Trenčín,
kde mu liečili usadený vápnik v bedrovom kĺbe na pravej nohe v dôsledku dlhodobej nehybnosti v
zložitom pooperačnom stave a mal som porušený sedací nerv. Po príchode z tejto hospitalizácie musel
absolvovať pravidelné prehliadky obvodného lekára, fyzioterapiu, rehabilitáciu, liečbu u neurológa,
psychiatra, ortopéda a gastroenterológa a pravidelné kontroly na klinike v Bratislave. Dňa 31.03.2017

na Klinike hrudníkovej chirurgie v Bratislave musel absolvovať opätovnú operáciu pažeráka z hrubého
čreva a jeho aktuálny stav je taký, že má doživotné zníženie kvality príjmu potravy, bolesti a tlaky
na hrudi, bolesti po prijatí potravy, panický strach z lekárov, narušenú psychiku, výrazne sa zhoršilo
jeho spoločenské uplatnenie, bol aktívnym hráčom na hudobnom nástroji pozauna ako i spevákom, mal
funkčnú hudobnú skupinu, ktorú musel opustiť ako i všetky dovtedajšie aktivity, záľuby a v podstate

normálny život a žije ako invalid na špeciálnej diéte a v podstate len prežíva. Došlo aj k narušeniu jeho
rodinného života, kedy manželka túto situáciu tak zle znášala, že bola rok liečená na psychiatrii pre
pocity úzkosti a reaktívneho depresívneho syndrómu vyvolaného jeho zdravotným stavom, čo viedlo k
jej dlhodobej pracovnej neschopnosti, v rámci ktorej sa ešte aj musela starať o jeho základné životné
úkony a potreby.

2. Na základe lekárskych posudkov sa žalobca domáhal bolestného, zhodnoteného na 475 bodov,
v sume 8 388,50 eur (pri hodnote bodu 17,66 eur), náhrady za sťažené spoločenské uplatnenie,
zhodnotenej na 2 250 bodov, v sume 39 735,00 eur. Vzhľadom na závažný zdravotný stav však žalobca
žiadal priznať z dôvodov hodných osobitného zreteľa aj zvýšenie náhrady za sťažené spoločenské

uplatnenie o 50 %, teda o 19 867,50 eur, teda celková suma za náhradu za sťažené spoločenské
uplatnenie bola 59 602,50 eur. Žalobca mal za to, že spĺňa všetky predpoklady k tomu, aby bol uznaný za
invalidného,keďžejevšakpoberateľomstarobnéhodôchodku,invalidnýdôchodokmuzvlášťpriznávaný
z tohto dôvodu nebol. Jeho uplatnenie v spoločenskom, rodinnom a pracovnom živote je buď vylúčené
alebo značne sťažené. Okrem toho, že sa musel vzdať svojej celoživotnej záľuby, hry na hudobnom

dychovom nástroji, nakoľko úplne stratil intenzitu dychu, ako i spevu, pretože po operácii pažeráka a
jeho odstránení vôbec nemôže spievať, musel opustiť funkčnú hudobnú skupinu, teraz sa pohybujem
s ťažkosťami a vykonáva len nutné životné úkony, musel sa vzdať doterajších normálnych aktivít a v
podstate normálneho života. Je úplne narušený i jeho intímny život, ktorý je v podstate disfunkčný pod
vplyvom toho, čo musel prežiť po operácii, neustáleho strachu, úzkosti a obavy o život. Trpí organickou

depresívnou poruchou s rozvojom organického psychosyndrómu, má pravostrannú hemiparézu a ťažkú
parézu (ochrnutie) pravého ihlicového nervu. Ďalej trpí závažnou komplikáciou, ktorá ho vyraďuje z
bežného života, ako je inkontinencia (spontánny únik) moču a stolice. Má poruchu príjmu potravy s
obmedzením výživy určenú na 70-90 %. Je imobilný, pričom mobilita je sťažená základným ochorením
a je plne odkázaný na pomoc inej osoby pri pohybovaní a pri použití prostriedkov verejnej hromadnej

dopravy. V dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia je odkázaný na sprievodcu.

3. Žalobca poukázal na to, že mal snahu dohodnúť sa mimosúdne, žalovaný už začal komunikovať s
príslušnou poisťovňou, napokon však uviedol, že k akémukoľvek plneniu potrebuje súdne rozhodnutie.
Žalobca preto vymáha svoj nárok súdnou cestou a je toho názoru, že sú v danej veci splnené všetky

zákonnépredpokladykuplatneniuzodpovednostizaškodunajehozdraví,zaktorúzodpovedážalovaný.

4. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že ÚDZS vykonal na základe podnetu
žalobcu dohľad u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, žalovaného vo veci prešetrenia zdravotnej
starostlivosti poskytovanej žalobcovi zo strany Chirurgickej kliniky Fakultnej nemocnice Trenčín.

Výsledkom vykonaného dohľadu bol Protokol č. 582/2016 o vykonanom dohľade na mieste zo
dňa 26.08.2016 (ďalej Protokol) a Oznámenie o výsledku prešetrenia podnetu zo dňa 03.10.2016
(ďalej Oznámenie), v ktorom ÚDZS v závere konštatuje, že výkonom dohľadu boli pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti zo strany Fakultnej nemocnice Trenčín, Chirurgickej kliniky v dohliadanomobdobí zistené nedostatky, spočívajúce v neposkytnutí dostatočnej pooperačnej starostlivosti, pacient
nebol po operácii dostatočne sledovaný, mal byť umiestnený na JIS Chirurgickej kliniky až do zhojenia
sutúry poškodenia pažeráka, došlo k oddialeniu liečby v dôsledku oneskorenej diagnostiky vzniku

rozostupu rany pažeráka (dehiscencie sutúry pažeráka), čiže neboli správne vykonané všetky zdravotné
výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia
žalovaného alebo zlepšenia stavu žalovaného pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy
(postup lege artis). Napriek tomu, že ÚDZS konštatuje porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.
z. o zdravotnej starostlivosti, pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti S. L., a je pravdou, že zo strany

Fakultnej nemocnice Trenčín, Chirurgickej kliniky došlo k pochybeniu, v Oznámení ani v Protokole
nie je na žiadnom mieste konštatovaná a ani preukázaná príčinná súvislosť medzi deklarovanými
pochybeniami žalovaného pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a spôsobenou škodou, zhoršením
zdravotného stavu S. L.. Zo záverov ÚDZS nevyplýva, že postupom žalovaného bolo spôsobené
zhoršenie zdravotného stavu S. L., že ujma deklarovaná žalobou
bola spôsobená konaním, resp. postupom žalovaného, a bola tak príčinou spôsobenej škody žalobcovi.

5. Žalobca so stanoviskom žalovaného o neexistencii príčinnej súvislosti nesúhlasil. Mal za to, že
v tomto spočívajúca obrana žalovaného je účelová a ničím nepodložená. Súdu predložil dostatok
tvrdení a listinných dôkazov k tomu, aby bolo možné konštatovať, že protiprávne konanie žalovaného
spôsobilo škodný následok, závažné poškodenie jeho zdravia s trvalými následkami. Podľa dlhodobo

zaužívanejsúdnejpraxeovzťahpríčinnejsúvislostiidevtedy,akškodavzniklanásledkomprotiprávneho
konania škodcu, teda ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku, a
teda je doložené, že nebyť protiprávneho úkonu žalovaného, ku škode na jeho zdraví by nedošlo.
Zo záverov ÚDZS jednoznačne vplýva, že žalovaný subjekt, prostredníctvom svojich zamestnancov,
odborníkov a lekárov, konal tak, že buď konal nesprávne alebo na druhej strane to, čo vykonať mal,

neurobil. Neboli vykonané všetky zdravotné úkony na správne určenie choroby so zabezpečením
včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia jeho, ako pacienta, alebo zlepšenia stavu, pri zohľadnení
súčasných poznatkov lekárskej vedy. O protiprávnosť konania žalovaného išlo v tomto prípade v
tom, že lekári hrubo zanedbali svoje povinnosti, ktoré im vyplývajú z charakteru vykonávanej činnosti
lekára, na čo sú dostatočne vzdelaní a odborne pripravovaní. Porušením právnej povinnosti má zákon

na mysli objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako zodpovedná osoba skutočne konala (prípadne
opomenula konať) a tým, ako konať mala, aby splnila povinnosti jej uložené právnym predpisom alebo
inou právnou skutočnosťou. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky
zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom
uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy

a v súlade so štandardnými postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a
štandardnými terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta. ÚDZS konštatoval,
žežalovanýkonalvrozporesovšeobecnýmzáväznýmprávnympredpisom,keďneposkytovalzdravotnú
starostlivosť správne. Protiprávnosť konania žalovaného vyplýva aj z charakteru vykonávanej činnosti,
a to činnosti lekára, ktorý je povinný uskutočniť všetky úkony smerujúce k zachovaniu zdravia,

vyliečenia pacienta a nie naopak zanedbaním svojich povinností a spôsobiť neodvratné poškodenie
zdravotného stavu poškodeného, v tomto prípade žalobcu. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka rieši
tzv. predpokladané zavinenie škodcu, pretože podľa tohto zákonného ustanovenia zodpovednosti za
škodu sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Žalovaný, okrem nič nehovoriaceho všeobecného
konštatovania nepredložil jediný dôkaz a jediné tvrdenie o tom, že sa zbavuje zodpovednosti a že túto

nezavinil. Podstatnou priamou príčinou spôsobenia škody jeho zdraví bolo porušenie právnej povinnosti
žalovaného, ako zdravotníckeho zariadenia, pri poskytovaní zdravotníckej starostlivosti, ktorá mu bola
poskytnutá zle, nesprávne a neodborne, nedodržaním známych poznatkov lekárskej vedy.

6. Žalovaný zotrval na svojom stanovisku. V Protokole ÚDZS nie je konštatovaná a ani preukázaná

príčinná súvislosť medzi deklarovanými pochybeniami žalovaného pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti a spôsobenou škodou, zhoršením zdravotného stavu žalobcu. Nevyhnutnou podmienkou
pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti je existencia bezprostrednej príčinnej súvislosti medzi
konaním non lege artis a vzniknutou škodou. Príčinná súvislosť je zložená z viacerých typov: prerušená
príčinná súvislosť - ide o dve alebo viac udalostí, pri ktorých každá by spôsobila rovnakú škodu (napr.

smrť pacienta), ku škode však došlo iba jednou udalosťou, kumulatívna príčinná súvislosť - ide o viac
škodných udalostí, ktoré však spolu vytvoria celkovú škodnú udalosť, alternatívna príčinná súvislosť -
ide o viac škodných udalostí a škodcov, pri ktorých však nevieme určiť, koho konaním bola
spôsobená škoda. Tento druh príčinnej súvislosti sa v medicíne takmer nevyskytuje. Príčinná súvislosťmedzi zavineným protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody na zdraví musí byť bezpečne
preukázaná; nestačí tu iba pravdepodobnosť. Ak niektorú zo skutočností, ktoré prichádzajú v úvahu ako
príčiny vzniku škody, bez ktorých by škodlivý následok nebol nastal, je treba posúdiť z toho hľadiska, či

išlo o konanie alebo opomenutie protiprávne, potom dôkaznú povinnosť, pokiaľ ide o protiprávny úkon
aj príčinnú súvislosť, má poškodený žalobca. Hľadisko časovej súvislosti medzi porušením právnych
povinností škodcu a skutkovou udalosťou, z ktorej vznikla škoda, nie je samo o sebe rozhodujúce.
Vecná súvislosť príčiny a následku je rozhodujúca, kým časová súvislosť napomáha pri posudzovaní
vecnej súvislosti. Neexistuje možnosť prisúdiť napr. čiastočnú náhradu škody v prípadoch, v ktorých

príčinná súvislosť bola preukázaná iba ako príčinná súvislosť možná (pravdepodobná), avšak nie určitá.
Ide o vzťah, keď prvý jav je príčinou druhého a druhý jav je následkom prvého - teda druhý jav by
nemohol nastať bez prvého. Vždy musí byť preukázané, že medzi protiprávnym konaním a spôsobenou
škodou je príčinná súvislosť. V prípade, ak žalobca nepreukáže, že medzi nesprávnym postupom
žalovaného a jeho poškodením zdravia je tento vzťah, tak súd nemôže priznať nárok na náhradu škody.
Rozhodujúcim pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu v konaní je zistenie, či žalovaný

poskytol žalobcovi zdravotnú starostlivosť nesprávne a zároveň tiež, či medzi prípadným pochybením
pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a zhoršením zdravotného stavu žalobcu preukázateľne existuje
príčinná súvislosť. Žalovaný ďalej považoval za potrebné namietnuť aj výšku uplatnenej náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia. Nesúhlasil so zvýšením tejto náhrady, nakoľko súd môže zvýšiť túto
náhradu len v prípadoch osobitného zreteľa, a teda invalidity, avšak žalobca do dnešného dňa nie je

uznaný za invalidného a taktiež sa nejedná o akýkoľvek iný prípad hodný osobitného zreteľa.

7. Žalobca v priebehu konania navrhol rozšírenie žaloby. Na základe toho istého skutkového stavu a
vychádzajúc z toho istého porušenia svojho zdravia, spočívajúceho v nesprávnom poskytnutí zdravotnej
starostlivosti zo strany žalovaného, u neho medzičasom došlo k ďalšiemu zhoršeniu zdravotného

stavu, ktoré sa prejavilo v oblasti psychosomatickej a v oblasti duševného stavu. Na základe toho
si dal vypracovať súkromný znalecký posudok znalcom z odvetvia psychiatria Z.. Z. S., za účelom
zhodnotenia svojho duševného stavu následkom prekonaných operácií a ťažkej životnej situácie, v
ktorej sa nachádza. Znalkyňa skonštatovala, že pred plánovaným operačným výkonom na pažeráku bol
somaticky aj psychicky zdravý. Peroperačným poškodením pažeráka a následnými život ohrozujúcimi

somatickými komplikáciami, dlhodobou hospitalizáciou a zlomom v životnej línii s neschopnosťou
návratu k pôvodnému zamestnaniu sa rozvinula psychopatológia posttraumatickej stresovej poruchy
a depresívnej poruchy, ktorá zapríčiňuje jeho významné zneschopnenie spoločenského fungovania
ako aj bežného života. Vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných
nepriaznivýchpsychologickýchčiniteľovatiesnivýchsituáciíspoukazomnato,žeprognózaazávažnosť

je nepriaznivá, boli zhodnotené vo výške 1300 bodov. Vážne duševné poruchy po iných ťažkých
poraneniach, okrem poranenia hlavy, boli zhodnotené vo výške 780 bodov. Podľa tohto znaleckého
posudku tak vznikol žalobcovi ďalší nárok na základnú náhradu za sťažené spoločenské uplatnenie vo
výške 36 732,80 eur ( 2 080 bodov x 17,66 eur). Žalobca zároveň žiadal z dôvodov hodných osobitného
zreteľazvýšenietejtonáhradyo50%,tedaosumu18366,40eur,taktoztohotituluurčilcelkovúnáhradu

na sumu 55 099,20 eur. Vo výsledku sa žalobca domáha zaplatenia 8 388,50 eur titulom bolestného a
123 090,20 eur titulom sťaženého
spoločenského uplatnenia. Zmena žaloby bola pripustená uznesením zo dňa 10.06.2020, č. k.
23C/32/2018-143.

8. Diagnóza žalobcu, priebeh jeho liečenia a jeho terajší stav v spore neboli sporné, boli dostatočne
popísané žalobcom a doložené listinnými dôkazmi. Sporným zostalo, či došlo k protiprávnemu konaniu
na strane žalovaného a či v dôsledku takéhoto konania došlo k poškodeniu zdravia žalobcu.

9. Z oznámenia Úradu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 03.10.2016 bolo zistené, že

úrad vykonal prešetrenie zdravotnej starostlivosti, poskytnutej žalobcovi zo strany žalovaného. Podľa
dostupnej zdravotnej dokumentácie, stanoviska poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a odborného
stanoviska konzultanta úradu mal žalobca refluxnú ezofagitídu, diagnostikovanú zmiešanú hiátovú
herniu s indikáciou chirurgickej liečby hernie laparoskopicky. 09.05.2016 bol žalobca prijatý na
Chirurgickú kliniku FN Trenčín pre plánovaný operačný výkon pre zmiešanú hiátovú herniu, k

operačnému zákroku bol objednaný v chirurgickej ambulancii 06.04.2016. V príjmovej ambulancii
žalobca nepodpísal informovaný súhlas pre nedostupnosť príslušného tlačiva na ambulancii, čo bolo
v dekurze zaznamenané. V zdravotnej dokumentácii bol založený všeobecný informovaný súhlas s
operáciou pažeráka s dátumom 09.05.2016 v čase 12.00 hod. s podpisom žalobcu a MV.. Tentolekár podľa zistení dohliadajúceho subjektu odmietol, že by dával žalobcovi niečo podpisovať, podľa
sestry bol súhlas s operáciou podpísaný až 12.05.2016 dopoludnia. 10.05.2016 sa žalobca podrobil
operačnému výkonu, ktorý bol urobený pomocou laparotómie. Počas operačného výkonu došlo k

poškodeniu prednej steny pažeráka, po privolaní primára bol poškodený pažerák zošitý a prekrytý
lalokom prednej steny žalúdka. Bola ponechaná sonda do žalúdka, pacient bol uložený na pooperačnej
izbe a bola indikovaná antibiotická liečba, tu bol pooperačný priebeh bez komplikácií. 11.05.2016 bol
žalobca preložený na oddelenie, evidované sú záznamy z vizity o 7.51 hod., záznam sestry o 10.30
a 23.30 hod., pri druhom zázname je uvedené, že pacient je bez zmeny, neudáva ťažkosti, toho času

spí, vytiahol si žalúdočnú sondu. V zdravotnej dokumentácii nie je záznam, súvisiaci s tým, že podľa
tvrdenia žalobcu už o 21.00 hod. mal tento telefonovať, že nemôže dýchať. Nasledujúci deň, 12.05.2016,
mal žalobca opätovne telefonovať o 05.45 hod. že nemôže dýchať, prvý záznam lekára o ťažkostiach
s dýchaním je v zdravotnej dokumentácii o 13.50 hod.. V rovnaký deň pri rannej vizite v čase o 09.55
hod. je zaznamenané, že pacient je cirkulačne stabilizovaný, cíti sa slabý, brucho má voľné, citlivé,
vypadla mu sonda, rana prelepená, nekrváca. Po zázname z 13.50 hod. je o 14.30 realizované RTG

vyšetrenie hrudníka, o 15.25 konštatované spastické dýchanie, priebežne podanie liekov, vyšetrenie CT,
laboratórne vyšetrenie, v lokálnej anestézii drenáž hrudníka, pridávané ďalšie antibiotiká. O 22.00 hod.
bol pacient preložený na OAIM, o 22.45 realizovaná gastrofibroskopia s potvrdením perforačného otvoru
na prednej stene pažeráka v dĺžke asi 2 cm. Nasledujúci deň bol pacient preložený na špecializované
pracovisko v Bratislave. Z dostupných údajov dozerajúci úrad zistil nezrovnalosti ohľadne písomného

informovaného súhlasu s liečbou, ktorý bol podpísaný po operácii a antidatovaný. V priebehu operácie
došlo k peroperačnému poškodeniu pažeráka, čo je jedna z možných komplikácií, dôležité je včas
poškodenie poznať a správne ho liečiť. Operatér poranenie správne rozpoznal a ošetril ho. Úlohu pri
možnostitakéhotopoškodeniamôžezohraťajstavorganizmupacienta,konkrétnepažeráka,ktorýmôže
byť predoperačne poškodený zápalmi, zrastami či prítomnými anatomickými zmenami. Poškodenie je

možné priamo zošiť s poistením, ako sa stalo v prípade žalobcu, ide ale o rizikový výkon, čo bolo v
danom prípade podcenené. V pooperačnom priebehu prakticky na druhý deň došlo k rozostupu rany s
priamym dopadom, čo nebolo okamžite rozpoznané.
Pacient bol následne riešený na Klinike hrudníkovej chirurgie v Bratislave, postup v oblasti diagnostiky
pooperačnej komplikácie nebol správny, pacient patril na JIS oddelenie, mal byť dôsledne monitorovaný,

na totálnej parenterálnej výžive so silným antibiotickým krytím a pri prvých príznakoch rozostupovania
rany bolo potrebné CT vyšetrenie s následnou liečbou. Na základe uvedeného dozerajúci úrad
konštatoval, že došlo k pochybeniu ohľadom pooperačnej starostlivosti, pacient mal byť do zhojenia
sutúry poškodenia pažeráka na JIS chirurgického oddelenia a ďalšou chybou bolo, že liečba rozostupu
rany bola oddialená v dôsledku oneskorenej diagnostiky.

10. Vo veci bol predložený znalecký posudok znaleckej organizácie forensic - inštitút forenzných
medicínskych expertíz, s.r.o., vypracovaný pre potreby trestného konania na posúdenie poskytovania
zdravotnej starostlivosti žalobcovi zo dňa 15.07.2020. Pre potreby tohto znaleckého dokazovania boli
použité výsluchy svedkov z trestného konania, manželky žalobcu P. L., žalobcu, Z.. E. Z., Z.. M. C.,

Z.. M. L. a Z.. Z. Z. a preskúmaná zdravotná dokumentácia žalobcu. Svedkyňa P. L. k veci uviedla,
že stav manžela nebol vážny, s formou operačného zákroku , ktorý mu bol vykonaný by nesúhlasil,
poučenie a súhlas mu boli dané k podpisu až po operácii 12.05.2016, čo sa dozvedela z manželovho
telefonátu.11.05.2016 asi o 21.00 hod. jej manžel telefonoval, že nemôže dýchať, spätne telefonovala na
oddelenie, kde ležal, aby ho skontrolovali, pretože nemal pri lôžku signalizáciu. 12.05.2016 o 5.45 hod.

telefonoval opäť, že nemôže dýchať, preto asi o 10.00 hod. prišla do nemocnice a musela odísť, nakoľko
neboli návštevné hodiny. Po opätovných prosbách manžela, že sa dusí, opätovne prišla do nemocnice
po 13.00 hod. a prosila lekára, aby manželovi pomohol. Tento napokon popočúval manžela a následne
ho poslal na RTG pľúc, bolo pre ňu nepochopiteľné, že na problém s dýchaním sa neprišlo pri malej
a veľkej vizite. O 17.23 hod. manželovi vykonali CT vyšetrenie, medzičasom prosili lekárov, aby dali

manželovi kyslík, dali mu ho o 16.45 hod.. 13.05.2016 jej z nemocnice o 7.00 hod. telefonicky oznámili,
že manžela prevážajú na špecializované pracovisko do Bratislavy. Žalobca uviedol, že sa o tom, že mu
bude vykonaná otvorená operácia dozvedel prakticky až na operačnom stole. Mal za to, že vážny stav,
kedy mu musel byť odstránený pažerák, mu spôsobili lekári chybou pri operácii a zlou starostlivosťou
po operácii. Z.. Z. vykonal dňa 10.05.2016 operáciu GERD a hiátovej hernie u žalobcu. Pripreparácii

a uvoľňovaní pažeráka došlo k poškodeniu jeho steny, tento bol ošetrený sutúrou a prekrytím lalokom
zo žalúdka. Pacient bol ponechaný na nazogastrickej sonde, uložený na pooperačnú izbu a krytý
antibiotikami. Zároveň tento lekár uviedol, že operácia bola vykonaná laparotomicky vzhľadom na to,
že sa jednalo o zmiešanú herniu, o tom ale mal byť pacient informovaný. O tom, kedy bude pacientpreložený z JIS izby rozhoduje lekár pooperačnej izby. Z.. C. asistoval pri operácii. Vyjadril sa tak,
že klinický stav žalobcu vyžadoval operačné riešenie. Ide o komplikovanú operáciu v problematickom
teréne, ktorá bola v prípade žalobcu sťažená zrastami pri zmene polohy žalúdka a pažeráka. Došlo k

poškodeniu pažeráka, čo bolo včas rozpoznané a adekvátne ošetrené. Z.. L. bol prítomný na rannej
vizite 12.05.2016 o 7.00 hod., na žiadne významné ťažkosti u žalobcu si nespomenul. Na priebeh veľkej
vizity si nespomenul, asi o 10.00 hod bol u žalobcu Z.. Z. v sprievode nejakej lekárky, asi o 13.00
hod. ho zavolali k žalobcovi, že sa mu zle dýcha. Nariadil snímku pľúc, podanie liekov na uvoľnenie
kŕču priedušiek s tým, že pri nezlepšení stavu bude potrebné CT vyšetrenie a prípadný preklad na

špecializované oddelenie. O zhoršenom dýchaní pacienta nemal vedomosť skôr, ako o 13.00 hod.,
prítomnosť vzduch na krku, zistená RTG vyšetrením sa môže objaviť pri rozpade sutúry, podľa jeho
názoru mal byť pacient umiestnený na JIS izbe až do zahojenia sutúry. Totálna parenterálna výživa na
štandardnom oddelení je problematická, pretože ide
o kanyláciu centrálnej žily, čo štandardné oddelenie nemá robiť. Z.. Z. uviedol, že žalobca bol po
operácii stabilizovaný a pre absolútny nedostatok lôžok na JIS tímovo pacienta preložili na ďalšie

sledovanienachirurgickéoddeleniemužovstým,žepoprípadnomzhoršenístavusaopäťpreložínaJIS
izbu.12.05.2016 okolo 14.00 hod. bol informovaný o zhoršenom stave pacienta, inicioval CT vyšetrenie,
preklad na JIS izbu a konzultáciu so špecializovaným pracoviskom v Bratislave. Pacienta vyšetroval dva
krát, prvý krát hneď ráno po operácii, druhý krát tesne pred RTG a CT vyšetrením. Samotné vypadnutie
nazogastrickej sondy nie je dôvod na preloženie pacienta na JIS izbu. Znalecký ústav ďalej zo zdravotnej

dokumentácie(odbornéhostanoviskaMUDr.X.K.)zistil,žeootvorenejoperáciižalobcubolorozhodnuté
deň po príjme pacienta, kedže išlo o zmiešanú herniu, bez vedomostí o jeho nesúhlase s takouto
operáciou. Deň po operácii, 12.05.2016, je v zdravotnom zázname len údaj o vypadnutej nazogastrickej
sonde, až o 13.50 je záznam o zhoršenom dýchaní, až 14.30 RTG vyšetrením zistený stav prítomnosti
vzduchu subkutánne na krku, pričom ide o stav, ktorý nenastane za čas od zápisu o 13.50 hod..

11. Zo záverov znaleckej organizácie vyplynulo, že oprácia hiátovej hernie môže byť vykonaná dvoma
spôsobmi, laparoskopicky a klasickou laparotómiou, oba spôsoby sú postupmi lege artis. V prípade
žalobcu bola vykonaná otvorená revízia brušnej dutiny, preparácia pažeráka bola sťažená pre väčšie
množstvo tukového tkaniva v okolí orgánov, V neprehľadnom teréne došlo k poraneniu prednej steny

pažerákavcelejjehohrúbke,ranabolaošetrenáapacientovibolaponechanásondaceznosdožalúdka.
Po vykonaní sutúry pažeráka nebol stiahnutý fornix žalúdka z hrudníka do dutiny brušnej a zašité crura
bránice retroezofageálne, teda operácia nebola kompletne dokončená, plastika hiátovej hernie teda
nebola vykonaná správne. Poranenie pažeráka bolo včas zistené a správne ošetrené. Podľa údajov
zo zdravotnej dokumentácie pooperačná starostlivosť nebola lege artis, pretože pacient mal byť pri

dodržanísprávnehopostupupooperačnejstarostlivostihospitalizovanýnaoddeleníJIS.Vpooperačnom
priebehu došlo prakticky hneď na druhý deň po operácii k dehiscencii aj s klinickým dopadom, čo však
nebolo okamžite rozpoznané, tým bol pacient priamo ohrozený na živote. Znalecká organizácia zároveň
uviedla, že samotná hospitalizácia na JIS by nezaručila, že k aktívnemu prístupu v diagnostike by
došlo skôr, ako po vzniku ťažkostí pacienta. Následné operačné výkony a perioperačná starostlivosť v

UN Bratislava a ďalší terapeutický a ošetrovateľský postup FN Trenčín boli vykonané správne. Aj keď
ambulantný chirurg navrhol laparoskopický postup, o definitívnom výkone rozhoduje operatér a vedenie
kliniky. Za každých okolností ale pacient musí byť vopred informovaný o možnostiach liečby, ako bude
realizovaný operačný zákrok a aké sú možné riziká a následky, podľa toho sa pacient rozhodne, či daný
operačný zákrok podstúpi, alebo nie. Priebeh poučenia z dostupných zdrojov nebolo možné presne

určiť, nebolo teda zjavné, či žalobca pred operáciou dostal vysvetlenie, akým spôsobom bude operácia
vedená. Akýkoľvek elektívny operačný zákrok, vykonaný na pacientovi bez jeho predchádzajúceho
informovaného súhlasu znamená neoprávnený zásah do telesnej integrity pacienta, teda ide o postup
non lege artis. Pri operácii v dôsledku neprehľadných pomerov a zmenenej steny pažeráka opakovanými
zápalmi došlo k perforácii pažeráka, ktorá sa potvrdila až pri zavádzaní hrubšej nasogastrickej sondy

do žalúdka cez pažerák. Išlo o medicínske riziko výkonu. Následkom perforácie zošitia rany došlo k
septickému stavu, čo malo za následok odstránenie pažeráka, vyústenie proximálnej časti pažeráka na
krku, do zošitého žalúdka bola zavedená sonda na podávanie stravy, boli zavedené dýchacie kanyly,
napojenie na umelú pľúcnu ventiláciu, došlo k preležaninám, atrofii svalstva, zápalu pľúc, paréze dolnej
pravej končatiny, parciálnej lézii fibulárneho nervu a sekundárnej encefalopatii (bol popísaný len

stav pred rekonštrukčnou operáciou, náhradou pažeráka inou časťou tráviaceho traktu). U žalobcu ako
pacienta vznikli evidentné trvalé následky.12.SvedokZ..E.Z.uviedol,ževčasevykonanejoperáciežalobcubolzamestnanýakosekundárnylekár
chirurgického oddelenia Fakultnej nemocnice Trenčín. U žalobcu prebehla operácia hiatovej hernie,
mohla prebehnúť laparoskopicky alebo formou otvorenej operácie, obidve možnosti vo svojom výsledku

majú pre pacienta rovnaký benefit. Pokiaľ bol pacient doporučený k operačnému zákroku, bol prijímaný
v príjmovej ambulancii s predoperačnými vyšetreniami a v tom čase mal byť poučený o tom, aký zákrok
a akým spôsobom sa vykoná, konkrétne o tom, že existujú dve možnosti výkonu chirurgického zákroku.
Následne v deň operácie sa na stretnutí lekárov rozhodlo akým spôsobom operácia prebehne, na tzv.
rannom sedení sa rozhodne aký konkrétny zákrok sa u ktorého pacienta vykoná podľa dostupných

podkladov, konečné slovo má primár oddelenia. Informovaný súhlas pacienta s liečbou rieši príjmová
ambulancia, nerobí sa to tak, že by v deň operácie išiel lekár za pacientom a informoval ho o jeho
zdravotnom stave, obvykle to ani nie je možné vzhľadom k tomu, že už je medikovaný a pripravovaný na
operačný zákrok. Pacient si v zásade nemôže vyberať medzi možnými výkonmi, operáciu môže celkom
odmietnuť. Pacient je po operácii preložený na pooperačnú miestnosť, ktorá má charakter jednotky
intenzívnej starostlivosti, kde sú sledované jeho základné životné funkcie pomocou prístrojov, na čo v

prvom pláne dozerá anesteziológ. Nie je všeobecne vzato možné, aby v takejto miestnosti boli dlhšiu
dobu všetci pacienti po operácii, podľa existujúceho zdravotného stavu sa následne pacient preloží
na bežné nemocničné oddelenie, o čom sa rozhoduje pri rannej vizite. Nie je dôvod, aby pacient po
takom operačnom zákroku, ktorý absolvoval žalobca, bol na jednotke intenzívnej starostlivosti až do
zhojenia rany, to trvá dlhšiu dobu a jednoducho to nie je možné. Do operačného programu sa zaraďujú

pacienti, ktorí súhlasia s operačným výkonom, v prípade diagnózy žalobcu nie je možné, aby súhlasil
s možnosťou laparoskopie a nesúhlasil s otvorenou operáciou, ak by takýto nesúhlas uviedol, tak by k
operácii nepristúpil vôbec, pretože nemôže predpokladať, čo sa v priebehu výkonu zákroku udeje. On
sám pred operáciou neskúmal, aký a či žalobca súhlas dal. Ak by došlo k rozostupu rany s klinickým
dopadom,akosakonštatujevovyjadrenízÚradudohľadunadzdravotnoustarostlivosťou,takýtopacient

patrí na JIS. S. roztrhnutia sutury pažeráka, sú o tom, že pacient môže trpieť bolesťami, môže mať
zvýšenú teplotu, zhoršené dýchanie. Na otázky PZ žalovaného svedok upresňuje, že na operácii boli
prítomní on, jeho asistent, anesteziológ, inštrumentárka, ďalšia obehová sestra, konkrétne mená si
nespomenie, ale všetci zúčastnení sú uvedení v protokole. Pokiaľ ide o to, či mohla zhoršiť zdravotný
stav žalobcu vytiahnutá sonda, bez ohľadu na to, či si ju pacient vybral nedopatrením alebo cielene,

vytiahnutie sondy môže spôsobiť poškodenie rany pažeráka, ktorá bola zošitá, pretože sa umiestňuje
pod ranu, aby odvádzala obsah žalúdka. Je možné roztrhnutie sutúry zistiť skôr v izbe JIS vzhľadom k
tomu,ženatakejtoizbejemenejpostelí,viacejsestier.Určitýmspôsobomsadázistiťmožnákomplikácia
z prístrojov, napr. zvýšený tep, zvýšený tlak, saturácia, pričom ale monitor tiež nemusí byť nastavený
nepretržite ale len na určité hodiny.

13. Z písomného vyjadrenia Z.. G. D. zo dňa 18.11.2020 bolo zistené, že 12.05.2016 prišla do FN Trenčín
na základe naliehavých a opakovaných prosieb manželky žalobcu. Táto ju žiadala o pomoc, pretože
žiadnyzlekárovsňounechcehovoriť.Asio14.00hodzháňalalekára,sestrajejoznámila,ženaoddelení
už žiadny nie je, ďalší nastúpi o 15.30 hod., napriek tomu požadovala, aby sa o pacienta s akútnymi

ťažkosťami začal starať ošetrujúci lekár. Pacienta videla vo vysokom stave dýchavičnosti, nemohol ani
hovoriť, podľa jej názoru bolo potrebné ho premiestniť na oddelenie IS s inhaláciou kyslíkom a inými
potrebnými úkonmi.

14. Podľa § 420 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil

porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď
bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

15. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

16. Podľa § 4 ods. 3, 4, § 6 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách
súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení účinnom do 31.12.2017 poskytovateľ je

povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak
sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej
liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov
lekárskej vedy. Na poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa vyžaduje informovaný súhlas (§ 6 ods. 4),ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (§ 6 ods. 9). Informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s
poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona. Informovaný
súhlas je aj taký preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo

odmietnutie poučenia, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (§ 6b, § 27 ods. 1, § 40 ods. 2).

17. Výkon zdravotníckeho povolania je v prvom rade poslaním. Každý zdravotnícky pracovník by mal
pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti sledovať primárny cieľ svojho povolania, ktorým je uzdravenie
pacientov, zmierňovanie ich utrpenia a bolestí, ako aj všetkých patologických prejavov ich chorôb.

Každýpacientmáprávoneutrpieťškoduspôsobenúnedostatočnýmfungovanímzdravotníckychslužieb,
zanedbaním zdravotnej starostlivosti, ako aj právo na prístup k zdravotníckym službám, ošetreniu a
liečbe, ktoré spĺňajú vysoko stanovené medicínske štandardy. Právna zodpovednosť v medicíne v
sebe zahŕňa významné špecifiká a osobitosti, pretože ide o zložitý právny vzťah medzi pacientom
a zdravotníckym zariadením, resp. medzi pacientom a zdravotníckym pracovníkom. Výkon zdravotnej
starostlivosti predstavuje vždy či už väčší alebo menší zásah do telesnej a psychickej integrity každého

pacienta. Právna zodpovednosť príslušných subjektov v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti
na úseku ochrany života a zdravia, ochrany telesnej integrity a psychickej integrity, nemajetkových -
osobnostných práv (príp. i majetkových práv) prostriedkami verejného a súkromného práva vzniká, ak
sa tieto subjekty zodpovednosti správajú v rozpore s právami a povinnosťami, ktoré zakotvujú príslušné
právne predpisy.

18. Za základné podmienky, resp. predpoklady vzniku právnej zodpovednosti v medicíne, ktoré musia
byť splnené na to, aby bolo možné uvažovať o založení právnej zodpovednosti zdravotníckeho
pracovníka, treba považovať porušenie právnej povinnosti zdravotníckeho pracovníka postupovať
spôsobom de lege artis medicinae, existenciu škodlivého následku vo forme škody, resp. ujmy na

živote alebo zdraví, príp. inej majetkovej či nemajetkovej ujmy pacienta, existenciu kauzálneho nexu
medzi konaním non de lege artis medicinae a vzniknutým škodlivým následkom, a taktiež zavinenie
ako subjektívny predpoklad vzniku zodpovednosti ako vnútorného psychického vzťahu zodpovedného
zdravotníckeho pracovníka k vlastnému protiprávnemu konaniu, ktoré sa prieči objektívnemu právu.

Porušenie právnej povinnosti

19. Protiprávnosť je rozpor ľudského správania s objektívnym právom, ktorý sa prejavuje ako stav
poruchy alebo ohrozenia právom chránených spoločenských vzťahov. Protiprávnosť je vzťahom
ľudského správania sa k objektívnemu právu, je rozporom s objektívnym právom, a teda nie je rozporom

správania sa so subjektívnym právom. Porušenie subjektívneho práva, resp. právneho pomeru, k
obsahu ktorého subjektívne právo patrí, nie je predpokladom protiprávnosti, ale právnej zodpovednosti,
ktorá predpokladá jednak protiprávnosť, t. j. rozpor s objektívnym právom, jednak porušenie alebo
ohrozenie právneho pomeru, resp. subjektívneho práva, t. j. ujmu, resp. škodu. Protiprávnosť ako
prvok zodpovednostnej skutkovej podstaty musí byť skutočne daná, ak má dôjsť k vzniku právnej

zodpovednosti, predpokladajúcej naplnenie všetkých prvkov zodpovednostnej skutkovej podstaty, teda
predpokladov zodpovednosti za škodu, resp. ujmu. Protiprávnosť musí byť nielen daná, ale aj dokázaná.

20. Zdravotnú starostlivosť možno považovať za de lege artis medicinae poskytnutú, t. j. správne
poskytnutú, ak sa pri poskytovaní zdravotnej starostlivosť vykonajú všetky zdravotné výkony na správne

určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia pacienta alebo
zlepšenia zdravotného stavu pacienta pri zohľadnení súčasných poznatkov medicíny. Medicínsky úkon
je vykonaný v zmysle princípu de lege artis medicinae vtedy, ak boli bez zbytočného odkladu vykonané
všetky vyšetrovacie a diagnostické úkony smerujúce k správnemu určeniu diagnózy a bol zabezpečený
správny preventívny alebo terapeutický postup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Otázku, či

zdravotnícky pracovník postupoval správne, t. j. de lege artis medicinae, resp. nesprávne, protiprávne,
t. j. non de lege artis mediciane, je potrebné posudzovať z pohľadu ako sa konkrétny zdravotný
stav pacienta javil ošetrujúcemu zdravotníckemu pracovníkovi v čase, keď rozhodoval o ďalšom
terapeutickom, liečebnom postupe, nikdy však ex post, teda za situácie, keď je už výsledok známy.
Ošetrujúci zdravotnícky pracovník nezodpovedá za výsledok poskytovania zdravotnej starostlivosti,

za dosiahnutie vyliečenia pacienta, zodpovedá však za správne využitie všetkých diagnostických a
terapeutickýchpostupovvsúladesosúčasnýmipoznatkamimedicínyaostatnýchbiomedicínskychvied.21. Nielen postup non de lege artis medicinae je protiprávnym konaním zo strany zdravotníckych
pracovníkov, z ktorého je vyvodzovaná právna zodpovednosť. Právna zodpovednosť možno vyvodiť
taktiež pre porušenie povinnosti zdravotníckych pracovníkov poskytovať vyšetrovacie, diagnostické,

liečebné a preventívne úkony zdravotnej starostlivosti iba na základe slobodného a informovaného
súhlasu pacienta, ktorému by malo predchádzať poučenie zo strany ošetrujúceho zdravotníckeho
pracovníka. Prevedenie akéhokoľvek medicínskeho úkonu bez toho, aby mu predchádzal informovaný
súhlas pacienta, je protiprávnym konaním zo strany zdravotníckych pracovníkov, ktoré je v rozpore s
objektívnym právom, resp. v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, t. j. zákonom č.

576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

22. Ak si zdravotnícky pracovník neplní svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť, vyplývajúcu z
ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka, zameranú na ochranu zdravia, treba vyvodiť, že si neplní
svoju právnu povinnosť, a teda takýto zdravotnícky pracovník koná protiprávne, resp. v rozpore so
zákonom (Občianskym zákonníkom). Všeobecná prevenčná povinnosť, vyplývajúca z Občianskeho

zákonníka,savzťahujenakaždého,pričomideoprávnupovinnosťkaždéhododržiavaťnielenpovinnosti
uložené právnymi predpismi a povinnosti prevzaté zmluvne, ale i bez konkrétne stanoveného pravidla
správania sa, počínať si natoľko obozretne, aby konaním alebo opomenutím nevznikla škoda inému
alebo jemu samému. Je nesporné, že správať sa v rozpore so všeobecnou prevenčnou povinnosťou
znamená správať sa protiprávne.

23. "... Štandardizované medicínske postupy sú zovšeobecnené, prevažne vychádzajú z priemerných
hodnôt (parametrov) a samy osebe preto ešte nemusia dostatočne zohľadňovať mieru individuality
stavu pacienta. Aj v rámci týchto bežných, zaužívaných postupov a metód si každý zásah do
tela ľudského jedinca vyžaduje osobitný prístup, a tak sa môže stať, že pre poskytnutie správnej

(adekvátnej, zodpovedajúcej) zdravotnej starostlivosti pacientovi bude vzhľadom na jeho individuálny
stav v niektorých prípadoch štandardizovaný postup celkom postačujúci a v niektorých prípadoch
ho bude potrebné modifikovať a prispôsobiť ďalším relevantným okolnostiam. ... Pokiaľ pacient
tvrdí, že mu pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti vznikla ujma (škoda), táto ujma je vždy (môže
byť len) individuálna, personalizovaná, a preto nemožno právne posúdenie veci založiť len na

zistení, že poskytnutie zdravotnej starostlivosti ako takej bolo v súlade so všeobecne zaužívanými,
štandardizovanými (priemerovanými) medicínskymi postupmi. Vždy bude potrebné skúmať aj to, či
zvolený, inak štandardný, priemerný postup bol s ohľadom na osobité okolnosti týkajúce sa konkrétneho
pacienta (individuálny stav pacienta, t.j. stavbu jeho tela, zdravotný stav, vek či ďalšie rozhodujúce
faktory) dostatočne vhodný a primeraný a či v tejto súvislosti nedošlo, resp. nemohlo dôjsť k zanedbaniu,

prípadne zlyhaniu v tom smere, že vzhľadom na tieto osobité, jedinečné okolnosti na strane pacienta
nebolo pre väčšiu pravdepodobnosť dostavenia sa želaného výsledku operácie, minimalizovania rizík
a eliminovania nežiaducich resp. nechcených "vedľajších účinkov" vhodnejšie zvoliť inú metódu alebo
odlišný postup. ... So zreteľom na uvedené dovolací súd uzatvára, že zdravotná starostlivosť je
poskytnutá správne nielen za podmienky, že bola poskytnutá štandardnými postupmi v súlade so

súčasnými dostupnými poznatkami lekárskej vedy, ale súčasne za podmienky, že bola poskytnutá
pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta. Len taký postup poskytovateľa zdravotnej starostlivosti
(zdravotníckeho zariadenia) pri vykonávaní zdravotného výkonu možno považovať za postup de lege
artis medicinae. ... Dovolací súd nijako nespochybňuje, že výsledok operácie nie je dopredu striktne
daný, ale vždy len predpokladaný, že neexistuje univerzálne pravidlo, ako pri zdravotnom výkone

postupovať, ale skutočnosť, či je alebo nie je niečo potrebné pri ňom vykonať, závisí iba od rozhodnutia
lekára, a že ak by sa pri zdravotnom výkone aj ešte niečo ďalšie vykonalo resp. nevykonalo, automaticky
to neznamená, že by bol výsledok zdravotného výkonu pre pacienta priaznivejší. Každý pacient totiž
reaguje vždy individuálne a túto reakciu nemožno dopredu predvídať. Avšak súd je povinný vec posúdiť
nie z hľadiska medicíny, ale z hľadiska práva a právnych princípov, a preto skutočnú príčinu škodlivého

následku v medicínsko-právnych sporoch bude možné určiť len s určitou mierou jej pravdepodobnosti,
teda či povinná osoba vykonala aj všetky tie opatrenia, ktoré sú z hľadiska rozumne uvažujúcej a
primerane obozretnej a informovanej osoby potrebné na jeho odvrátenie alebo zmiernenie (porov. nález
ÚS SR II. ÚS 716/2016). ... Podstatou medicínsko-právneho sporu nie je to, či bola alebo nebola
zdravotná starostlivosť poskytnutá, ale to, či bola poskytnutá spôsobom adekvátnym vo vzťahu k

individuálnemu
stavu konkrétneho pacienta, teda sa zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti pri uskutočňovaní
zdravotného výkonu (operácie) vzhľadom na individuálny stav pacienta včas a adekvátne reagovalo;
inými slovami, či poskytovateľ zdravotnej starostlivosti pri uskutočňovaní zdravotného výkonu urobilvzhľadom na individuálny stav pacienta všetko pre to, aby bol výsledok zdravotného výkonu čo možno
najpriaznivejší a riziká nechcených účinkov (následkov) čo možno najnižšie, pretože len vtedy je
skutočne zachované základné právo na ochranu zdravia podľa čl. 40 Ústavy SR, ktoré je zaručené

každému. Ak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta a pri
zachovaní primeranej obozretnosti všetko pre čo možno najpriaznivejší výsledok zdravotného výkonu
vykonal, potom možno uzavrieť, že z jeho strany nebola porušená žiadna právna povinnosť a v takom
prípade vzťah zodpovednosti za škodu (ujmu) nevznikne ani vtedy, ak by sa u pacienta predpokladaný
(želaný) výsledok nedostavil. ..." (Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/140/2019.)

24. V danej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zdravotná starostlivosť nebola zdravotníckym
zariadením poskytnutá žalobcovi správne v celom rozsahu.

25. V prvom rade je potrebné považovať za protiprávne konanie zdravotníckeho zariadenia vykonanie
laparotomického operačného zákroku bez súhlasu pacienta, žalobcu. Informovaný súhlas pacienta síce

v zmysle zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti nemusí mať nevyhnutne písomnú formu,
ale musí byť jednoznačné, že bol daný. Súhlas pacienta možno považovať za informovaný iba vtedy,
ak je daný na základe objektívnych a pravdivých informácií, ktoré poskytol pacientovi profesionálny
zdravotnícky pracovník, v prípade lekárskych výkonov zásadne lekár. Informovaný súhlas predpokladá,
že pacientovi sa dostalo informácie o povahe ochorenia, alebo iných dôvodoch, pre ktoré je treba

vykonať liečbu, alebo liečebný či diagnostický výkon, teda informácie o zákroku, o spôsobe, akým
bude zákrok vykonaný, a jeho predpokladanom priebehu. Chýbať nemôže ani informácia o dôsledkoch
výkonu pre pacientovo zdravie, a to tak pozitívnych, tak prípadne aj negatívnych, informácia o rizikách
spojených s výkonom alebo liečbou, informácia o reálnych alternatívach lekárom doporučeného výkonu,
pokiaľ takéto alternatívy existujú, informácia o liečebnom režime spojenom s výkonom a obdobím po

výkone, vrátane prípadných obmedzení pacienta v obvyklom spôsobe života. Žalobca akceptoval svoj
zhoršený zdravotný stav a potrebu ho liečiť operačne, čo bol napokon dôvod, pre ktorý sa dostavil
do nemocnice. Žalovaný nepreukázal, že žalobca bol poučený o tom, že laparoskopický zákrok nie je
jedinou možnosťou, že do úvahy prichádza aj laparotómia hiátovej hernie, teda tzv. otvorená operácia,
podľa aktuálnej situácie, aké sú možné komplikácie a aké tieto komplikácie môžu mať následky. Z

dokazovania vyplynulo, že v prijímacej ambulancii (dňa 09.05.2016) žalobca nepodpísal informovaný
súhlas pre nedostupnosť príslušného tlačiva, čo je uvedené v zdravotnom zázname, zároveň bol v
zdravotnej dokumentácii založený písomný súhlas, datovaný 09.05.2016 s podpisom žalobcu. Tvrdenie
žalobcu o tom, že "niečo" podpisoval bezprostredne po operácii sa preto javí ako dôveryhodné. Z
vyjadrení lekárov k tejto otázke nie je zrejmé, ako, kedy a kým bol podpis žalobcu zadovážený, z

toho ale možno dovodiť najmä to, že žalobca nebol náležite a v plnom rozsahu informovaný o tom,
aké lekárske možnosti prichádzajú do úvahy a s akými následkami. Ani jeden z lekárov, ošetrujúcich
žalobcu, neuviedol, že by žalobcu takýmto spôsobom poučil, a dal mu tak možnosť slobodne o svojom
zdraví rozhodnúť. Možno akceptovať, že pacient si sám, podľa svojho uváženia nemôže "vybrať", aká
zdravotná starostlivosť mu má byť poskytnutá, teda medzi dvoma možnosťami operácie ako je to v tomto

prípade, ale mal byť informovaný o tom, že do úvahy prichádzajú dve možnosti a operatér, resp. klinika
zvážia, ktorou možnosťou budú postupovať. Žalobca mal mať možnosť odmietnuť operačný zákrok
ako taký, alebo ho akceptovať aj s rizikom prípadných komplikácií. Vykonanie operačného zákroku bez
súhlasu pacienta, čo je možné v tomto prípade konštatovať, bolo teda protiprávnym konaním.

26. V druhom rade mal súd za zo, že zdravotnícke zariadenie nepostupovalo správne pri poskytovaní
pooperačnejstarostlivosti.Nebolizistenénedostatkyprioperáciisamotnej,samotnéporaneniepažeráku
je možným rizikom pri takomto druhu operácie, poranenie bolo reparované správnym spôsobom. ÚDZS
aj znalecká organizácia ale zhodne konštatovali, že takýto pacient patrí na JIS oddelenie s dôsledným
monitorovaním, do zhojenia sutúry pažeráka, na totálnej parenterálnej výžive, so silným antibiotickým

krytím, pri prvých príznakoch poškodenia sutúry je potrebné okamžite realizovať CT vyšetrenie a
následnú liečbu. Čím neskôr sa s takouto liečbou začne, tým horšie môžu byť následky pre pacienta.
Žalobca bol deň po operácii (11.05.2016) ráno preložený na klasické oddelenie, 7.51 hod. záznam z
vizity bez zásadných ťažkostí, 10.30 hod. záznam sestry, 23.30 hod. záznam sestry s konštatovaním,
že pacient spí, vytiahol si sondu. 12.05 2016 9.55 hod. ranná vizita s tým, že pacient je stabilizovaný,

vypadla mu sonda, 13.50 hod. záznam, že pacient má ťažkosti s dýchaním, 14.30 hod. RTG vyšetrenie
hrudníka so záverom pneumónia vpravo (stav prítomnosti vzduchu subkutánne na krku je stav, ktorý
nenastanezačasodzápisuo13.50),15.25hod.záznamospastickomdýchaní,indikovanáliečba,17.00
hod. indikovaný preklad na JIS oddelenie, ťažkosti s dýchaním, 19.25 hod. popis CT vyšetrenia, 21.40hod. po predchádzajúcej konzultácii drenáž hrudníka, 22.00 hod preklad pacienta na OAIM, 22.45 hod.
realizovaná gastrofibroskopia s potvrdením perforačného otvoru na prednej stene pažeráka v dĺžke asi
2 cm s doporučením operačnej liečby, nasledujúci deň (13.05.2016) pacient o 6.30 hod. odovzdaný na

prepravu na špecializované pracovisko v Bratislave. Záznamy nie sú kompatibilné s tvrdením manželky
žalobcu o jeho telefonátoch (11.05.2016 o 21.00 hod. a 12.05.2016 o 5.45 hod.) o zhoršenom dýchaní.
Zhoršené dýchanie pacienta zistil lekár o 13.00 hod. (po naliehaní manželky žalobcu), po RTG vyšetrení
bola zistená prítomnosť vzduchu na krku, pričom jednou z príčin mohol byť rozpad sutúry. Žalobcu
so zhoršením dýchania asi o 14.00 hod. videla MUDr. D.. Podľa lekárov vypadnutie sondy nie je bez

ďalšieho indikáciou na preloženie pacienta na JIS, na druhej strane na JIS mal byť žalobca až do
zhojenia sutúry a vytiahnutie sondy môže spôsobiť poškodenie rany pažeráka, ktorá bola zošitá, pretože
sa umiestňuje pod ranu, aby odvádzala obsah žalúdka. Aj keď podľa znaleckého ústavu umiestnenie
pacientanaJISsamoosebenemusíznamenaťvčasnúdiagnostiku,podľasvedkaMUDr.Z.umiestnenie
na JIS dáva k skoršej diagnostike viac možností. Z pohľadu vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že
pooperačná starostlivosť o žalobcu v dňoch 11. a 12.05.2016 nebola dostatočná. Zdravotnícki pracovníci

nezohľadnili individuálny stav žalobcu po operácii dostatočným spôsobom. Nezohľadnili dostatočne
možné následky po komplikácii počas operácie, ktorá sama o sebe bola náročná, v obťažnom teréne,
vek pacienta a stav jeho organizmu, resp. pažeráka, ktorý mohol byť poškodený už pred operačným
zákrokom opakovanými zápalmi, resp. zrastami v dôsledku dlhodobého ochorenia žalobcu. 11.05.2016
v čase od 10.30 do 23.30 hod. nie je v zdravotnej dokumentácii záznam o kontrole pacienta, 12.05.2016

o 9.55 hod. len opakovane konštatované vypadnutie sondy, žiadnym spôsobom neriešené, až o 13.50
hod. (po 4 hodinách) konštatované zhoršené dýchanie. Podľa znaleckého ústavu je sutúra pažeráka
veľmi rizikovým výkonom a takémuto pacientovi musí byť venovaná náležitá pozornosť, na JIS oddelení.
Pokiaľ bol druhý deň po operácii žalobca premiestnený na štandardnú izbu, pričom nie je podstatné z
akých dôvodov (nedostatok JIS izieb), mala mu byť o to viac venovaná väčšia pozornosť, než akej sa mu

dostalo, rozpad sutúry pažeráka mohol byť diagnostikovaný skôr a je možné, že následné poškodenie
zdravia žalobcu nemuselo byť také
intenzívne. Preto súd dospel na základe odborných posúdení a zistených skutkových okolností k
záveru, že zanedbanú pooperačnú starostlivosť o žalobcu možno vyhodnotiť ako protiprávne konanie
zdravotníckeho zariadenia, teda žalovaného.

Škodlivý následok.

27. Škodlivý následok predstavuje tú samotnú ujmu, resp. škodu, ktorá protiprávnym konaním
zdravotníckeho pracovníka pacientovi vznikla. Škodlivým následkom v súvislosti so vznikom právnej

zodpovednosti v medicíne je aj ujma na zdraví, t. j. poškodenie zdravia pacienta, v dôsledku konania
zdravotníckeho pracovníka spôsobom non de lege artis medicinae.

28. V danej veci nepochybne škodlivý následok u žalobcu nastal, operačný zákrok nemal za následok
zlepšenie jeho zdravotného stavu, ale naopak, v dôsledku potreby ďalších zákrokov, vyššie popísaných,

trvalé zhoršenie jeho zdravotného stavu.

Príčinná súvislosť.

29. Obligatórnym predpokladom vzniku právnej zodpovednosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti

je existencia príčinného vzťahu medzi protiprávnym konaním zdravotníckeho pracovníka a škodlivým
následkom na strane pacienta. Nexus causalis rozhoduje o tom, či je tu vôbec príčinný základ právnej
zodpovednosti. Musí byť vždy preukázané, že škodlivý následok je skutočne následkom konkrétneho
protiprávneho konania, resp., že medzi protiprávnym konaním non de lege artis medicinae a škodlivým
následkom v podobe ujmy na zdraví pacienta, je príčinná súvislosť. Je teda potrebné preukázať, že

medzi odborným pochybením zdravotníckeho pracovníka poskytovať zdravotnú starostlivosť spôsobom
de lege artis medicinae a ujmou na zdraví pacienta, resp. úmrtím pacienta je vzťah príčiny a
následku, a teda preukázať, že škodlivý následok je skutočne následkom daného protiprávneho konania
zdravotníckeho pracovníka, nenastal spôsobom akým nastal, resp. by nenastal vôbec. Vzhľadom nato,
že existencia príčinnej súvislosti sa nepredpokladá, musí byť bezpečne preukázaná, nestačí tú iba

pravdepodobnosť.

30. "Miera dôkazu o existencii príčinnej súvislosti medzi skúmanými javmi určená stupňom absolútnej
istoty, a tým vylučujúca jej procesnoprávne poznanie na základe obvyklého priebehu určitéhoskutkového deja, o pravdivosti ktorého nie sú rozumné pochybnosti, aj keď alternatívne možnosti
jeho iného priebehu nemožno teoreticky úplne vylúčiť, je z ústavnoprávneho hľadiska neprimeraná.
V sporových súdnych konaniach, ktoré majú svoj pôvod vo vzťahoch lekár (zdravotnícke zariadenie)

a pacient (klient), je aplikácia štandardného typu dôkazného sylogizmu (affirmanti incumbit probatio)
nepostačujúca, ak zároveň narúša spravodlivú rovnováhu medzi dotknutými stranami tým, že
nezohľadňuje typicky v týchto sporoch sa vyskytujúcu dôkaznú núdzu na strane poškodeného pacienta
danú objektívnymi limitmi vyplývajúcimi z jeho postavenia, v dôsledku čoho dochádza k porušeniu aj
jedného z aspektov práva na spravodlivé súdne konanie, ktorým je rovnosť jeho strán. Všeobecný súd

je v takom prípade povinný proporcionálne vyvážiť vzájomné asymetrické postavenie týchto subjektov,
pretože ináč sú na žalobcu (poškodeného) ako slabšiu stranu v ich vzájomnom vzťahu kladené
neúmerné nároky, čím sa mu v súdnom konaní fakticky znemožňuje presadenie jeho hmotnoprávnych
nárokov. Spravodlivé usporiadanie procesných vzťahov medzi stranami sporu v týchto typových
situáciách preto vyžaduje, aby slabšie postavenie poškodeného pacienta bolo kompenzované napríklad
odklonom od tejto základnej

konštrukcie delenia bremena tvrdenia alebo dôkazného bremena, a to napríklad jeho sekundárnym
prenesením na žalovaného." (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 716/2016 z 24.
októbra 2017.)

31. Súd už konštatoval, že protiprávne konanie žalovaného spočívalo aj v absencii informovaného

súhlasu k realizácii operačného výkonu tzv. otvorenou operáciou. Platí aj v tomto prípade, že pre nárok
nanáhraduškodymusíškodabyťvpríčinnejsúvislostisprotiprávnymkonaním,príčinouškodymôžebyť
len tá okolnosť, bez existencie ktorej by škodlivý následok nenastal. Žalobca tvrdil, že s informáciami o
možných komplikáciách by s takýmto zákrokom nesúhlasil. Žalobca mal dlhotrvajúce zdravotné ťažkosti
a lekárom mu bolo doporučené riešiť situáciu operačným zákrokom, za tým účelom sa dostavil do

nemocnice. Možno z toho dovodiť, že s operáciou ako takou súhlasil, ako bolo dokazovaním zistené,
nemalmožnosťvybraťsispôsoboperačnéhozákroku.Hocivcelomrozsahuinformovanýmalbyť,javísa
byť jeho tvrdenie o tom, že s otvorenou operáciou by nesúhlasil, ako účelové a pod prizmou následkov a
ťažkostí,ktoréunehonáslednenastali.Malibamožnosťnepodstúpiťoperačnýzákrokaznášaťnásledky
takéhoto rozhodnutia, ktoré by sa rovnako mohli odraziť v zhoršení jeho zdravotného stavu. Súd dospel

k záveru, že niet príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti pri udeľovaní informovaného súhlasu
k zákroku vykonanom na tele žalobcu a škodou na zdraví žalobcu, nebolo jednoznačne preukázané,
že škodlivý následok nastal práve v dôsledku nedostatku informovanosti. Je možné aj všeobecne
konštatovať, že pochybenie zdravotníckeho zariadenia, spočívajúce v nedostatku riadneho poučenia
pacientaomožnýchrizikáchanásledkochvykonávanéhozákrokupredjehovykonaním,niejevpríčinnej

súvislosti so vznikom škody na zdraví. To znamená, že ani škodlivý následok vo sfére zdravia (ak sa
jedná o bežný zákrok vykonaný s cieľom zdravie zlepšiť, resp. chorobný stav odstrániť), ktorý nastal po
zákroku vykonanom bez riadneho informovaného súhlasu, nie je v príčinnej súvislosti s nedostatkom
poučenia (uznesenie NS ČR z 20.09.2005 sp. zn. 25Cdo/465/2005).

32. Ďalej súd vyhodnotil, že protiprávne konanie žalovaného, spočívajúce v nedostatočnej pooperačnej
starostlivosti, vo vzťahu príčinnej súvislosti so škodlivým následkom je. Nedá sa síce jednoznačne
tvrdiť, že pri pooperačnej starostlivosti bez popísaných nedostatkov by škodlivý následok nenastal, ale
nedá sa to ani vylúčiť. Pokiaľ by zdravotnícke zariadenie konalo bez pochybení, nedopustilo by sa
protiprávneho konania a nenieslo by zodpovednosť za poškodenie zdravia žalobcu, príčinná súvislosť

by neexistovala. V prípade, ak je určité konanie spojené s istou mierou rizika (napr. poskytovanie
zdravotníckej starostlivosti), ktoré je zároveň konajúcou osobou predvídateľné a ovládateľné, je takýto
subjekt potom povinný vykonať aj všetky tie opatrenia, ktoré sú z pohľadu rozumne uvažujúcej a
primerane obozretnej a informovanej osoby potrebné na jeho odvrátenie alebo zmiernenie. V prípade,
ak sa následne takéto riziko materializuje, potom možno zmysluplne predpokladať, že všetky opatrenia,

potrebné na jeho odvrátenie alebo zmiernenie, vykonané neboli. Určenie príčinnej súvislosti predstavuje
v procese dokazovania náročnú úlohu, ktorá z pohľadu základnej procesnej konštrukcie, na ktorej je
vybudovaný systém sporového konania, zaťažuje žalobcu. V medicínskoprávnych sporoch nie je často
možné jednoznačne určiť skutočnú príčinu vzniku škodlivého následku, ale túto možno stanoviť len s
určitou mierou jej pravdepodobnosti. Žalovaný sa v zásade obmedzil na popretie príčinnej súvislosti

medzi jeho prípadným protiprávnym konaním a škodlivým následkom u žalobcu. Vychádzajúc zo
záverov ústavného súdu, vyššie citovaných, ale žalovanému na úspech v spore nestačilo len popierať
tvrdenia žalobcu, ale mal aj preukázať, že jeho tvrdenia sú pravdepodobnejšie ako tvrdenia žalobcu.
Poukaz na to, že zlý zdravotný stav žalobcu prispel podstatnou mierou k spôsobu vykonanej operácie ak následkom, ktoré nastali, nebol v tomto smere postačujúci. Skutkové okolnosti ohľadne pooperačnej
starostlivosti , tvrdené žalobcom a dokazovaním zistené, neboli konkrétnym spôsobom namietané, s
výnimkou poukazu na to, že žalobca si nezodpovedne vytiahol žalúdočnú sondu. Nepreukázalo sa, že

si ju vytiahol vedome a úmyselne, naopak sa preukázalo, že tomuto faktu lekári dlhšiu dobu nevenovali
žiadnu pozornosť.

Zavinenie

33. Zavinenie sa definuje ako vnútorný psychický vzťah toho, kto porušil právo, jednak k vlastnému
konaniu, ktoré je v rozpore s platným právom či záväzkom, uskutočneným na základe a v medziach
práva, a jednak k jeho protiprávnemu výsledku, resp. k škodlivému následku. Skutková podstata
všeobecnej subjektívnej občianskoprávnej zodpovednosti za zavinené protiprávne konanie je založená
na subjektívnom zodpovednostnom princípe, vychádza z prezumpcie zavinenia, tzn., že zavinenie sa
prezumuje a je na škodcovi, v tomto prípade na zdravotníckom zariadení, aby preukázal, že spôsobenú

škodu poškodenému pacientovi nezavinil. V danej veci žalovaný nepreukázal, že spôsobenú škodu
nezavinil.

34. Z vyššie uvedeného vyplýva, že boli naplnené všetky predpoklady k vzniku právnej zodpovednosti
žalovaného za škodu na zdraví žalobcu, preto bola žaloba podaná dôvodne.

Výška náhrady škody.

35. Podľa § 442 ods. 1, § 444 Občianskeho zákonníka hrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk). Pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho

spoločenského uplatnenia.

36. Skutočnú škodu nemožno obmedziť len na škodu spôsobenú na veciach. Pod pojem tzv. skutočná
škoda treba zahrnúť aj škodu, ktorú poškodený utrpel na iných majetkových právach, alebo aj ujmu,
ktorú poškodený utrpel na zdraví, resp. na živote. V prípade ujmy na zdraví do kategórie skutočnej škody

patrí aj nárok na náhradu bolestného a sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 444).

37. Podľa § 2 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, 5, § 10 ods. 4 veta prvá zákona č. 437/2004
Z. z. náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia bolesť je ujma spôsobená
poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Sťaženie spoločenského

uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre
životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie
jeho spoločenských úloh (ďalej len "následok"). Náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí
byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.
Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku. Náhrada za sťaženie spoločenského

uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému
vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.
Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku. Pri
určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza
z celkového počtu bodov, ktorým

sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku. V prípadoch
hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia zvýšiť najviac o 50%. Bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže
posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti
poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na

zdraví.

38. Z lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, ktorý vypracoval Doc. Z..
Q. C., PhD. dňa 6.11.2017, bolo zistené, že lekár zhodnotil bolestné celkovým počtom bodov 475, s
tým, že konštatoval aj nutnosť zvýšiť bodové hodnotenie, a to celkovo o 135 bodov, z dôvodu nutnosti

dvojdutinového operačného výkonu, komplikovaného hojenia rany s perforáciou žalúdka, dlhodobého
predpokladu UPV pri resekcii pažeráka pre mediastinitídu a rozvoj bronchopneumónie, rekonštrukciu
pasáže pažeráka s interpozíciou hrubého čreva. Pokiaľ ide o hodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia bol celkový počet 2250 bodov, rovnako bolo použité zvýšenie v súlade s § 10 ods. 4 zákona437/2004 Z. z. celkom o 650 bodov, z dôvodu výrazných adhezívnych zmien v pohrudničnej a brušnej
dutine, fraktúrou rebier, pomliaždenín interkostálnych nervov pri opakovaných operačných výkonoch,
príjmu stravy len do gastrostómie až do obnovenia kontinuity, následne doživotne zníženou kvalitou

príjmu potravy. Podľa opatrenia MZ SR z 18.05.2016 výška náhrady za bolesť a výška náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia bola na rok 2016 za jeden bod 17,66 eur.

39. Zo žalobcom predloženého znaleckého psychiatrického posudku č. 29/2019 z 03.12.2019 znalkyne
MUDr. Z. S. bolo zistené konštatovanie dvoch duševných porúch, posttraumatickej stresovej poruchy,

chronifikovanej a depresívnej poruchy, epizódy stredne ťažkej. V prípade prvej poruchy bolo ďalej
konštatované, že po psychickej traume sa môže objaviť akútna stresová porucha v prvom mesiaci
po traume, neskôr posttraumatická stresová porucha a tiež aj iné klinické obrazy. Dĺžka liečby sa
doporučuje v trvaní 1-2 roky, je možné, že sa po ukončení liečby symptomatika poruchy vráti. V prípade
druhej diagnózy trvá akútna liečba 6-8 týždňov, na ňu nadväzuje pokračovacia liečba v trvaní 6-8
mesiacov, pričom cieľom je zabrániť návratu symptómov duševnej poruchy. Prvé zmienky depresie

sa objavili v zdravotnej dokumentácii žalobcu 22.06.2016. Znalkyňa vypracovala znalecký posudok na
základe preskúmania zdravotnej dokumentácie žalobcu a klinického psychiatrického vyšetrenia. V rámci
zisťovania osobnej anamnézy žalobca uviedol, že nesúhlasil s operačným zákrokom typu, ktorý bol
realizovaný, následne bezprostredne po operácii mal ťažkosti s dýchaním, nikto si ho nevšímal, chcel
ísť domov zomrieť. Z ďalšieho priebehu liečenia si z toho prakticky nič nepamätá alebo len veľmi málo.

Bol stále priviazaný, dostavili sa ďalšie zdravotné komplikácie. Snažil sa zlepšiť si stav fyzioterapiou
a rehabilitáciou. 40 rokov robil v Sklárni v Nemšovej ako strojník sklárskych automatov, po odchode
na dôchodok chodiť hrávať, hral na pozón, gitaru, spieval, mal svoju skupinu. V dôsledku ochorenia
musel odvolať hranie, ktoré mal zabezpečené na 1 rok dopredu. Hudba ho bavila, teraz už nemôže ani
rozprávať poriadne, bol veselý a spoločenský, teraz je stále zavretý medzi 4 stenami. Spáva krátku

dobu, s obmedzeniami, prakticky v sediacej polohe. V priebehu viacerých operácií mu reálne hrozilo, že
to všetko neprežije. Nesmie zjesť hocičo, rýchlo a unaví, musí kontrolovať množstvo potravy, radikálne
sa mu znížila fyzická hmotnosť, v minulosti bol živý pohyblivý typ, cvičil, teraz má akurát psa, s ktorým
sa prejde. Nechodí vôbec do nemocnice v Trenčíne, má strach, depresiu. Znalkyňa ohodnotila sťaženie
spoločenského uplatnenia žalobcu celkom 2 080 bodmi.

40. Podľa rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín zo dňa 01.12.2016, číslo TN3/
RPPKPČ/SOC/2016/51102-0003, bol žalobcovi vydaný preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím so sprievodcom. Pre potreby tejto inštitúcie bol vypracovaný 01.12.2016 lekársky posudok,
výsledkom ktorého bolo, že v prípade žalobcu ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, s mierou

funkčnej poruchy, vzhľadom na konštatované diagnózy, 90 %.

41. Výška náhrady za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia bola uplatnená podľa bodového
ohodnotenia z lekárskych posudkov, pričom žalobca žiadal zvýšiť náhradu za sťažené spoločenské
uplatnenie o 50 %. Bodové ohodnotenie žalovaný nenamietal, namietol len dôvodnosť zvýšenia náhrady

za sťažené spoločenské uplatnenie bez konkrétnej argumentácie.

42. Pri vypracovaní bodového ohodnotenia lekárom v súlade s § 10 ods. 4 zákona 437/2004 Z.
z. je primerané zvýšenie základného počtu bodov umožnené už touto zákonnou úpravou, a to až
na dvojnásobok. Primerané zvýšenie podľa tohto ustanovenia predpokladá existenciu skutočností

umožňujúcich záver, že obmedzenie poškodeného nemožno vyjadriť len základným odškodnením.
Postup podľa ustanovenia § 5 ods. 5 zákona 437/2004 Z. z. je svojou povahou výnimočný, lebo
kvalitatívne predstavuje zmenu podmienok vyjadrenú pojmom dôvody hodné osobitného zreteľa.

43. "Pri rozhodovaní o zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia súd zohľadňuje jednak

tie stránky, ktoré sú spoločné pre život všetkých ľudí (možnosť vykonávať bežné životné úkony,
postarať sa o svoju hygienu, stravovanie, obliekať sa, žiť prípadne rodinným životom, realizovať sa
v partnerskom vzťahu, mať deti), jednak tie stránky, ktoré sú osobitné u každého jednotlivca zvlášť
vzhľadom na jeho spoločenské dovtedajšie pôsobenie (stupeň jeho angažovanosti v najrozmanitejších
sférach spoločenského života, za ktoré už doterajšia súdna prax považuje napríklad oblasť kultúry,

športu, umenia, politiky, vedy). Jednotiacim hľadiskom pri určovaní adekvátneho zvýšenia náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia je, aby obe tieto stránky boli zohľadnené tak, že ich vzájomná
jednota vyjadrí primeranosť priznanej náhrady vo vzťahu k povahe následkov poškodenia zdravia. V
prípade niektorého poškodeného je v praxi opodstatnené klásť dôraz na prvú z uvedených stránok,v prípade iného poškodeného (naopak) na druhú spomenutú stránku; rozhodujúcou však zostáva ich
jednota. Žalobca 1/ v podstate správne uvádza, že identické poškodenie zdravia má pri dvoch osobách
rovnakého veku a zdravotného stavu v čase pred poškodením zdravia zásadne rovnaké negatívne

následky na realizáciu v bežnom živote, takže z tohto hľadiska nemá právny význam, či v prípade
jednej z nich ide o osobu, ktorá sa pred poškodením zdravia mimoriadne angažovala v spoločenskom
živote. Nemožno však prehliadať aj vyššie spomenutú druhú stránku, ktorú je potrebné pri rozhodovaní
tiež zohľadňovať. Vo všeobecnosti treba pripustiť, že v niektorom individuálnom prípade pôjde o tak
mimoriadne závažné poškodenie zdravia osoby spoločensky sa dosiaľ nijako osobitne neangažovanej

(napríklad v prípade mimoriadne ťažkého poškodenia zdravia v detskom veku), ktoré - aj s prihliadnutím
na minimalizovanú predpokladanú budúcu kvalitu jej života - odôvodní priznanie zvýšenia náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia až v hornej hranici stanoveného limitu (§ 5 ods. 5 zákona č.
437/2004 Z. z.). Takéto zvýšenie je aj podľa názoru dovolacieho súdu vyhradené prípadom straty
životnýchpríležitostípocelýzvyšokživota,vktorýchjepoškodenýtakmervyradenýzoživotaakedyjeho
predpoklady pre plnenie životných funkcií sú bezmála alebo celkom zmarené. Dovolací súd v súvislosti

s tým pripomína, že súčasná právna úprava za relevantnú okolnosť z hľadiska určenia výšky
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia považuje aj vek poškodeného (na ktorý žalobca v
danom prípade osobitne poukazuje). Zohľadnenie veku poškodeného predpokladá ustanovenie § 10
ods. 4 veta prvá zákona č. 437/2004 Z. z. To isté hľadisko treba mať bezpochyby na zreteli tiež pri
úvahe o opodstatnenosti aplikácie § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. Invalidita - hľadisko priamo v

tomto ustanovení uvádzané - skutočne nevyjadruje stupeň angažovania sa poškodeného v spoločnosti
pred poškodením jeho zdravia. To však ešte samo o sebe neznamená, že aj ďalšie (v zákone síce
výslovne neuvedené, avšak v praxi súdov považované za relevantné) hľadiská musia byť tiež bez
vzťahu k tomu, aké bolo predchádzajúce uplatnenie poškodeného v spoločenskej sfére. Na druhej
strane ale nemožno celkom vylúčiť prípad, v ktorom zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia blížiace sa až k hornému limitu (50 %) nebude v prevažnej miere odôvodnené individuálnymi
(najmämedicínskymi)zisteniamitýkajúcimisarealizáciepoškodenéhovoblastibežnéhoživotakaždého
človeka (pri uspokojovaní jeho životných, biologických potrieb), ale skôr bude odôvodňované zisteniami
súdu o osobitne vysokej (až mimoriadnej) miere predchádzajúceho uplatnenia sa poškodeného a jeho
nasadenia v oblasti spoločenskej, kultúrnej, umeleckej, vedeckej alebo politickej. Zvýšenie náhrady za

sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. sa teda neobmedzuje
len na prípady vysokej úrovne predchádzajúceho uplatnenia poškodeného v spoločnosti (v kultúrnej,
umeleckej, športovej a podobnej sfére života), ale je opodstatnené aj v prípadoch ďalších, v ktorých
to odôvodňujú individuálne okolnosti zistené vykonaným dokazovaním. ... Súd musí dbať o to, aby
priznaná výška tejto náhrady bola založená na objektívnych a rozumných dôvodoch a aby medzi výškou

priznanej náhrady a spôsobenou škodou existoval vzťah primeranosti. Za spravodlivé rozhodnutie o
nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia treba považovať také rozhodnutie, ktoré
rešpektuje princíp proporcionality. Tento princíp vyžaduje, aby existoval vzťah primeranosti medzi
priznanou výškou náhrady a spôsobenou ujmou (3 Cdo 464/2015)." (Z rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Cdo/209/2017.)

44. V prípade žalobcu došlo k poškodeniu zdravia v jeho veku 68 rokov. Bol na starobnom dôchodku,
nebol teda odkázaný na príjem z pracovnej činnosti. Aj v tomto veku ale zostal aktívny, venoval sa svojej
celoživotnejzáľube,aktivitevhudobnejskupine,hrenahudobnýnástrojaspevu.Tátoaktivitavdôsledku
poškodenia jeho zdravia zostala celkom zmarená. S bežnými spoločenskými a ľudskými aktivitami pred

operáciou nemal problém, po operácii sa zmenil jeho život už pri bežných každodenných činnostiach,
ako je spánok, ktorý zostal krátky a nepokojný, strava s výraznými obmedzeniami, kedy musí prísne
kontrolovať druh, množstvo a čas prijímanej potravy, rodinný, spoločenský a intímny život ovplyvnili tiež
zistené duševné poruchy, inkontinencia a znížená možnosť mobility s odkázanosťou na pomoc tretej
osoby. Stránky života, bežné u iných ľudí sú teda v prípade žalobcu výrazne zhoršené, bez predpokladu

možného zlepšenia v budúcnosti a dá sa dôvodne predpokladať, že v prípade nižšieho veku by do úvahy
prichádzala znížená pracovná schopnosť a priznanie invalidity. Pre život človeka sú aj v dôchodkovom
veku dôležité možnosti realizovať svoje záľuby, viesť spoločenský život, stretávať sa bez obmedzení
s inými ľuďmi. V týchto aktivitách poškodenie zdravia žalobcu rovnako zásadne obmedzuje. Žalobcovi
sa teda zásadne zmenil jeho dovtedajší svet v každej oblasti života a zostal obmedzený aj v bežných

aktivitách, stal nesebestačným, odkázaným na pomoc iných osôb.

45. Žalobcovo poškodenia zdravia a jeho dopad na možnosti uspokojovania jeho životných potrieb a
jeho spoločenského uplatnenia predstavujú závažný prípad, v ktorom základné odškodnenie sťaženiaspoločenskéhouplatnenianebolodostatočnýmodškodnením,atoajberúcdoúvahyzvýšeniebodového
ohodnotenia z lekárskeho posudku. Súd mal za preukázanú existenciu okolností hodných osobitného
zreteľa k zvýšeniu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 zákona č.

437/2004 Z. z.. Vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu primeraným je zvýšenie tejto náhrady o
10 %. Zistené okolnosti na strane žalobcu neodôvodňovali ním navrhované zvýšenie o 50 %. Pred
operáciou žil žalobca bežný život so záľubami, nedosahoval mimoriadne výkony či už v osobnej,
pracovnej, kultúrnej alebo športovej oblasti, bol vo veku, kedy už mal za sebou aktívny pracovný život,
získal svoje rodinné zázemie. Hoci poškodenie jeho zdravia bolo závažné, nebolo absolútne a umožňuje

mu realizovať určité činnosti, zodpovedajúce jeho zdravotným možnostiam.

46. Podľa základného bodového ohodnotenia náhrada za bolestné je 8 388,50 eur (475 bodov x 17,66
eur), základná náhrada za sťažené spoločenské uplatnenie z lekárskeho posudku je 39 735,00 eur (2
250 bodov x 17,66 eur), zvýšenie tejto náhrady o 10 % je 3 973,50 eur, náhrada za sťažené spoločenské
uplatnenie z psychiatrického posudku je 36 732,80 eur (2 080 bodov x 17,66 eur), zvýšenie tejto náhrady

o 10 % je 3 673,28 eur. Celkom teda súd priznal žalobcovi náhradu škody vo výške 92 503,08 eur a v
zostávajúcej časti žalobu zamietol.

47.Otrováchkonaniabolorozhodnutépodľazásadyúspechuvzmysle§255ods.1Civilnéhosporového
poriadku. Žalobca bol úspešný v rozsahu 75,15 %, žalovaný v rozsahu 24,85 %, súd preto priznal

žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 50,30 % (75,15 - 24,85).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť

len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Pokiaľ si žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia
prostredníctvom exekúcie.