Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. november 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoPr/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211208264
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8211208264.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v spore žalobcu: P. D., nar. XX.XX.XXXX, O. XX, W., zast. JUDr. Jozefom
Stašákom, advokátom so sídlom v Bardejove, Andraščíkova 3, proti žalovanému: G. XXX XX M. XX,
zast., JUDr. Ivanou Blajskovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Kalinčiakova 115/4, o určenie
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a vyslovenie, že pracovný pomer naďalej trvá
s prísl., o späťvzatí odvolania a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov, č.k.

5Cpr/1/2011-269 zo dňa 23.11.2016 takto

r o z h o d o l :

Zastavuje odvolacie konanie čo do výroku o zastavení konania o vyslovenie, že pracovný pomer naďalej
trvá.
Potvrdzuje uznesenie vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania vo vzťahu ku konaniu o vyslovenie,
že pracovný pomer naďalej trvá.
Zrušuje uznesenie vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania vo vzťahu ku konaniu o určenie

neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie o vyslovenie, že pracovný pomer
naďalej trvá. O trovách konania rozhodol tak, že vo vzťahu ku konaniu o určenie neplatnosti okamžitého
skončeniapracovnéhopomeruavyslovenia,žepracovnýpomernaďalejtrvá,stranámnepriznalnáhradu

trov konania.
2. V odôvodnení uviedol, že pôvodnou žalobou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru a vyslovenia, že pracovný pomer naďalej trvá a tiež žiadal náhradu
mzdy s príslušenstvom. Podaním zo dňa 19.08.2016 žalobca zobral žalobu späť v časti o vyslovenie,
že pracovný pomer naďalej trvá a navrhol konanie v tejto časti zastaviť. Súd prvej inštancie s poukazom
na ust. § 144, § 145 ods. 1, 2 a § 146 ods. 1 CSP uviedol, že čiastočným rozsudkom zo dňa

18.02.2015, č.k. 5Cpr/1/2011-217 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove so dňa 19.04.2016,
č.k. 19CoPr/5/2015-257 určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným listom zo
dňa 31.10.2011 žalobcovi je neplatné. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 17.06.2016. Na pojednávaní
dňa 06.02.2015 bol uznesením súdu prvej inštancie vylúčený nárok na náhradu mzdy na samostatné
konanie (vedené pod sp. zn. 6C/109/2016).
3. Keďže žalobca vzal späť žalobu v časti vyslovenia, že pracovný pomer naďalej trvá a žalovaný sa k

uvedenému nevyjadril (napriek výzve súdu zo dňa 25.08.2016), súd predpokladal, že nemá námietky
podľa § 157 ods. 2 CSP, preto konanie v tejto časti postupom podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil.
4. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 256 CSP (procesné zavinenie na čiastočnom zastavení
konania) v spojení s § 255 CSP (úspech žalobcu v časti o vyslovenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru) tak, že stranám nepriznal ich náhradu, keďže prakticky boli obe strany sporu
zároveň úspešné a neúspešné vo vzťahu k týmto dvom uplatneným nárokom a je namieste vysloviť, že

obe strany si budú znášať trovy konania v tejto časti samé. Naviac ani jedna zo strán si náhradu trovkonania neuplatnila. O trovách konania bude samostatne rozhodované v rámci konania o vylúčenej veci
o náhradu mzdy (ako o samostatnom nároku).
5. Proti uvedenému uzneseniu podaním zo dňa 12.12.2016 žalobca podal odvolanie. V odvolaní uviedol,

že späťvzatie žaloby v časti určenia trvania pracovného pomeru ruší a podľa ust. § 123 a nasl. CSP žiada
súd, aby ďalej pokračoval v konaní. Odvolaním napadá oba výroky uznesenia sp. zn. 5Cpr/1/2011-269
zo dňa 23.11.2016, a to z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP. Uviedol, že súd ho mal vyzvať
na doplnenie neúplného podania, t.j. dôvodov späťvzatia časti žaloby v zmysle § 129 CSP. Namietal
preto nesprávny procesný postup súdu.

6. Vyslovil svoj nesúhlas aj s výrokom napadnutého uznesenia čo do nepriznania náhrady trov celého
konania. Trvá na náhrade trov konania. Uviedol, že nie je spravodlivé, aby žalobca po úspešnom konaní
sám znášal trovy konania, keď 5 rokov nepracoval a náhradu mzdy si môže uplatniť najviac za 3 roky.
Ak v odôvodnení uznesenia sa uvádza, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatne v rozhodnutí
o vylúčení veci o náhradu mzdy, toto odôvodnenie však nekorešponduje s výrokom napadnutého
uznesenia. V druhom výroku napadnutého uznesenia totiž bolo rozhodnuté o trovách celého konania.

Navrhol preto podľa § 389 CSP v spojení s § 391 CSP napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a
vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uplatnil si náhradu trov konania.
7. Podaním zo dňa 02.10.2017 žalobca súdu oznámil, že svoje odvolanie voči prvému výroku
napadnutého uznesenia, t.j. výroku, ktorým konanie o vyslovenie, že pracovný pomer naďalej trvá bolo
zastavené, berie späť a navrhol v tejto časti konanie zastaviť. Vo vzťahu k druhému výroku napadnutého

uznesenia na podanom odvolaní trvá. Späťvzatie odvolania proti prvému výroku uznesenia odôvodnil
tým, že spor sa predlžuje a žalobca má záujem vrátiť sa čím skôr do práce k žalovanému. Okamžité
skončenie pracovného pomeru je z novembra 2011. Neskončenie sporu je prekážkou brániacou
žalobcovi nastúpiť do zamestnania a dôvodom pre žalovaného na neumožnenie návratu do práce.
Navrhol preto druhý výrok napadnutého uznesenia zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a rozhodnutie. Uplatnil si náhradu trov konania.
8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu,
ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 389 a nasl. C.s.p. a bez

nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu bolo dôvodné
len čiastočne.
9. Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté vzalo späť, odvolací súd odvolacie
konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ust. predchádzajúcich odsekov primerane

(§ 369 ods. 1, 3 a 4 CSP).
10. Vzhľadom na to, že žalobca, ktorý pôvodne podal odvolanie aj proti prvému výroku uznesenia
súdu prvej inštancie, t.j. výroku o zastavení konania o vyslovenie, že pracovný pomer naďalej trvá a
následne odvolanie proti uvedenému výroku vzal späť, odvolací súd postupom podľa vyššie citovaného
zákonného ustanovenia odvolacie konanie čo do výroku o zastavení konania o vyslovenie, že pracovný

pomer naďalej trvá, zastavil. Odvolací súd len dopĺňa, že aj v prípade, ak by nebolo odvolanie proti
uvedenému prvému výroku uznesenia vzaté späť, odvolací súd by musel odvolanie proti tomuto výroku
odmietnuť z dôvodu, že týmto výrokom bolo zastavené konanie po tom, čo žalobca žalobu v uvedenej
časti vzal späť. Zastavenie konania teda bolo z dôvodu jeho dispozičného úkonu, t.j. späťvzatia žaloby,
čo znamená, že jeho podaniu ohľadom späťvzatia žaloby v uvedenej časti bolo vyhovené. Odvolanie

proti výroku, ktorým súd vyhovel návrhu žalobcu nie je možné podať (§ 369 ods. 1, ods. 3, 4 CSP).
11. Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v
konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo braním práva (§ 251 CSP).
12. Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane (§ 256
ods. 1 CSP).

13. Odvolací súd vo vzťahu k výroku o trovách konania v konaní o vyslovenie, že pracovný pomer
naďalej trvá rozhodol správne. Žalobca späťvzatím žaloby zavinil, že konanie o vyslovenie, že pracovný
pomer naďalej trvá bolo zastavené. Nárok na náhradu trov konania by preto prináležal protistrane, t.j.
žalovanému. Žalovaný odvolanie proti uvedenému výroku nepodal a z dôvodu odvolania žalobcu nie
je možné rozhodnúť v jeho neprospech, t.j. tak, aby žalobcovi bolo uložené nahradiť žalovanému trovy

konania čo do vzťahu ku konaniu o vyslovenie, že pracovný pomer naďalej trvá, ktoré bolo zastavené.
Preto aplikujúc zásadu zákazu zmeny k horšiemu (reformatio in peius) bol výrok napadnutého uznesenia
vo vzťahu k nepriznaniu náhrady trov konania čo do vyslovenia, že pracovný pomer naďalej trvá,
postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdený.14. Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 18.02.2015, č.k.
5Cpr/1/2011-217 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, zo dňa 19.04.2016, č.k.
19CoPr/5/2015-254 bolo určené, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným listom zo

dňa 31.10.2011 žalobcovi je neplatné, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.06.2016. Súd
prvej inštancie preto nesprávne rozhodol o trovách konania vo vzťahu k uvedenému výroku.
15. Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (§ 142 ods. 1 OSP
účinného do 30.06.2016).

16. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP, t.j.
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP, účinný od 01.07.2016).
17. Odvolacísúdmápretozato,žesúdprvejinštancieotrováchkonaniavovzťahukurčeniuneplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru, v čom bol žalobca úspešný, nerozhodol správne. Vo vzťahu
k uvedenému konaniu mal žalobcovi priznať náhradu trov konania, lebo vo vzťahu k uvedenému žalobca
bol úspešný v celom rozsahu.

18.Odvolacísúdpretozrušiluzneseniesúduprvejinštancievovýrokuonepriznanínáhradytrovkonania
vo vzťahu k určeniu neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a v rozsahu zrušenia vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a to postupom podľa § 389 ods. 1 písm.
c) CSP a § 391 ods. 1, 2 CSP.
19. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania medzi stranami spor

čo do konania o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Keďže žalobca bol v
celom rozsahu úspešný v tomto konaní, prináleží mu aj plná náhrada účelných trov konania vo vzťahu
k nemu. Nové rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavkám
ust. § 236 CSP.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného

sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).