Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gabriela Brišková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Odmietajúce odvolanie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/78/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120203546
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2120203546.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobkyne: STEFE Trnava,
s. r. o., so sídlom Františkánska 16, Trnava, IČO: 36 277 215, proti žalovanej: K. J., nar. X. W. XXXX,
trvalý pobyt H. ulica XXXX/XX, G., o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu
Okresného súdu Trnava zo dňa 6. decembra 2021, č. k. 13C/17/2020-42, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd odvolanie žalovaného o d m i e t a.
II. Žalobcovi sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. schválil zmier v nasledovnom znení: žalovaná
je povinná vypratať byt č. XX o výmere 24,71 m2, na treťom podlaží bytového domu súpisné č. XXXX,
vchod č. XX, postaveného na parcele registra „C“ č. 8666 o výmere 574 m2 na H. ulici v G., katastrálne
územie G., obec G., okres Trnava, zapísaný na LV č. X, ktorý je vedený Okresným úradom Trnava,
katastrálny odbor, do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a výrokom II. priznal žalobkyni voči
žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 126
ods. 1 a 2, § 685 ods. 1, § 710 ods. 1 a 2, § 712a ods. 9 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v
znení neskorších predpisov), § 4 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s
nájmom bytov a s bytovými náhradami, § 148 ods. 1 a 2, § 179 ods. 1 a 2, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a
2 CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov). Konštatoval uzavretie
zmieru sporovými stranami pred začatím pojednávania dňa 6.12.2021, ako aj jeho súlad so všeobecne
záväznými právnymi predpismi. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 262 ods.
1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalobkyne v konaní v plnom rozsahu.
2. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalovaná, ktoré odôvodnila tým, že ako matka troch detí
nemá kam ísť, potrebuje odklad kvôli deťoch pokiaľ si niečo nenájde. Je slobodná matka. Žiadala preto
o odklad pokiaľ si nesplatí podlžnosti.
3. Uznesením súdu prvej inštancie bola žalovaná vyzvaná svoje podanie, označené ako odvolanie,
doplniť o zákonom stanovené náležitosti odvolania.
4. Žalovaná na výzvu súdu nereagovala a podanie označené ako odvolanie nedoplnila.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), skôr ako mohol pristúpiť k meritórnemu
preskúmaniuvecinazákladepodanéhoodvolania,muselsazaoberaťnaplnenímformálnychpodmienok
pre jeho podanie, medzi nimi prednostne otázkou či ide o rozhodnutie, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie je nevyhnutné odmietnuť podľa §
386 písm. c) CSP, keďže ide o rozhodnutie, proti ktorému opravný prostriedok prípustný nie je.6. Podľa § 355 ods. 2 CSP je proti uzneseniu súdu prvej inštancie prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.
7. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.
8. Schvaľovanie zmieru nie je rozhodovaním vo veci samej, o ktorej súd rozhoduje rozsudkom podľa §
212 CSP (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M.,
a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 558 s.). V prípade zmieru je vec
sama konzumovaná dohodou sporových strán, ktorá tak nahrádza meritórne rozhodnutie. Súd schvaľuje
zmier uznesením, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP a contrario, porov. Števček, M.,
Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 558 s.). Z obsahu spisu vyplýva uzavretie zmieru sporovými
stranami v konaní pred súdom prvej inštancie dňa 6. decembra 2021, ktorý žalobkyňa a žalovaná v
zápisnici o pojednávaní aj podpísali.
9. Ustanovenie citované v odseku 4 (§ 355 ods. 2 CSP) stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam
súduprvejinštanciejemožnépodaťodvolanie,pokiaľjevýslovneustanovené,žeodvolanieprípustnéje.
V súčasnosti účinný Civilný sporový poriadok uvádza taxatívny výpočet uznesení, proti ktorým odvolanie
prípustné je (§ 357 CSP), pričom uznesenie, ktorým bol schválený zmier do takéhoto výpočtu nepatrí.
Ak teda Civilný sporový poriadok v prípade konkrétneho rozhodnutia prípustnosť odvolania nezakladá,
odvolanie je neprípustné (na uvedené nemá vplyv, či odvolanie podá osoba na to oprávnená - strana
konania).
10. S poukazom na vyššie uvedené, z dôvodu, že odvolanie žalovanej smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, odvolací súd odvolanie žalovanej podľa § 386 písm. c) CSP
odmietol.
11. Výsledok odvolacieho konania podaním odvolania, ktoré nebolo prípustné proti napadnutému
rozhodnutiu, zavinila žalovaná. Žalobkyni však nebola náhrada trov odvolacieho konania priznaná,
pretože si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatňovala a nebolo preukázané, že takéto trovy konania
by jej boli vznikli, pričom je v súlade s článkom 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú
ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa žalobkyni náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (porov.
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo 14/2018), podľa § 396 ods. 1, čl. 4, §
262 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP.
12. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.