Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce, Pripúštajúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. december 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoCsp/33/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6920201938
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6920201938.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Martina Štubniaka a sudkýň

JUDr. Janky Benkovičovej a JUDr. Janky Boroškovej, v spore žalobcu Slovenská sporiteľňa, a. s., so
sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpeného Roman Kvasnica a partneri
s.r.o., so sídlom Žilinská cesta 130, Piešťany, IČO: 36 866 598, proti žalovaným 1/ D. I., narodenej XX.
XX. XXXX, bytom S. XXX, U., zastúpenej Centrom Správnej Pomoci Prievidza, so sídlom 1. mája 388/8,
Lehota pod Vtáčnikom, IČO: 51 876 141, 2/ N. I., narodenému XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/XX, U., o
zaplatenie 7.321,73 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu
Rimavská Sobota č. k. 13Csp/49/2020-229 z 11. mája 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalovanej 1/ o d m i e t a .

II. Čiastočné späťvzatie žaloby p r i p ú š ť a, rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k.
13Csp/49/2020-229 zo dňa 11. 05. 2021 v prvom výroku v časti, v ktorej okresný súd uložil žalovaným 1/
a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.818,72 Eur, úrok 4,49 % ročne zo sumy 3.818,72 Eur od 12. 10.
2021 do zaplatenia a úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 3.818,72 Eur od 12. 10. 2021 do zaplatenia
z r u š u j e a konanie v časti, v ktorej okresný súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi

sumu 3.818,72 Eur, úrok 4,49 % ročne zo sumy 3.818,72 Eur od 12. 10. 2021 do zaplatenia a úrok z
omeškania 5 % ročne zo sumy 3.818,72 Eur od 12. 10. 2021 do zaplatenia z a s t a v u j e.

III. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 13Csp/49/2020-229 zo dňa 11. 05. 2021 v prvom
výroku v časti, v ktorej okresný súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.503,01
Eur, úroky vyčíslené k 16. 06. 2020 vo výške 954,49 Eur, úroky z omeškania vyčíslené k 16. 06. 2020 vo
výške 922,20 Eur, úrok 4,49 % ročne zo sumy 7.321,73 Eur od 17. 06. 2020 do 11. 10. 2021, úrok 4,49
% ročne zo sumy 3.503,01 Eur od 12. 10. 2021 do zaplatenia, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy

8.276,22 Eur od 17. 06. 2020 do 11. 10. 2021, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 4.457,50 Eur od
12. 10. 2021 do zaplatenia, v splátkach vo výške 300,- Eur mesačne splatných vždy do 25. dňa každého
mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť,
pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením ktorejkoľvek splátky s tým, že plnením jedného zo
žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť plniť druhého žalovaného, a v druhom výroku o trovách
konania p o t v r d z u j e .

IV. Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
% do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške s tým, že
plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť plniť druhého žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp.
„prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
7.321,73 Eur, úroky vyčíslené k 16. 06. 2020 vo výške 954,49 Eur, úroky z omeškania vyčíslené k 16.

06. 2020 vo výške 922,20 Eur, úrok vo výške 4,49 % ročne zo sumy 7.321,73 Eur od 17. 06. 2020 do
zaplatenia a úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 8.276,22 Eur od 17. 06. 2020 do zaplatenia, všetko v
splátkach vo výške 300,- Eur mesačne splatných vždy do 25. dňa každého mesiaca počnúc mesiacom
nasledujúcim po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, pod hrozbou straty výhody
splátok v prípade nezaplatenia ktorejkoľvek z nich s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká

v rozsahu plnenia povinnosť plniť druhého žalovaného (prvý výrok). Žalovaným 1/ a 2/ súčasne uložil
povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia o
výškenáhradytrovkonaniastým,žeplnenímjednéhozožalovanýchzanikávrozsahuplneniapovinnosť
plniť druhého žalovaného (druhý výrok).

2.Súdprvejinštancietaktoplnevyhovelžalobcompodanejžalobe,ktorousadomáhalsvojichnárokovzo

zmluvy o splátkovom úvere č. XX. zo dňa 09. 05. 2014, na základe ktorej poskytol ako veriteľ žalovaným
1/ a 2/ ako dlžníkom splátkový úver na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľnosti v celkovej výške
8.500,- Eur s dohodnutou fixnou úrokov sadzbou na obdobie 5 rokov vo výške 4,49 % ročne. Žalovaní
1/ a 2/ sa zaviazali poskytnutý úver splatiť v 172 splátkach po 67,34 Eur splatných vždy do 20. dňa v
mesiaci so splatnosťou prvej dňa 20. 06. 2014 a poslednej dňa 20. 09. 2028. Pohľadávka žalobcu voči

žalovaným 1/ a 2/ bola zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX. k. ú.
U. v zmysle zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy zo dňa 09. 05.
2014. Žalovaní 1/ a 2/ svoj dlh splácali spočiatku riadne a včas, k zhoršeniu platobnej disciplíny došlo
v mesiacoch január až apríl 2017, kedy nesplácali pohľadávku vôbec. V roku 2017 realizovali 8 úhrad
v celkovej výške 683,- Eur. Dňa 12. 12. 2017 realizovali poslednú úhradu vo výške 76,- Eur a následne

prestalisplácaťúplne.Listomzodňa06.11.2017žalobcavyzvalžalovaných1/a2/kúhradedlžnejsumy
a súčasne ich upozornil, že ak dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradia, môže pristúpiť k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti. Výzva bola doručená obidvom žalovaným dňa 09. 11. 2017. Keďže k zaplateniu
omeškaného dlhu nedošlo, vyhlásil žalobca ku dňu 30. 01. 2018 mimoriadnu splatnosť pohľadávky a
súčasne vyzval žalovaných na jej úhradu. Zaslané oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru

bolo doručené žalovanej 1/ dňa 05. 02. 2018, žalovaný 2/ odmietol toto oznámenie prevziať. Ku dňu
16. 06. 2020 dlh predstavoval sumu 9.198,42 Eur (7.321,73 Eur istina + 954,49 Eur úroky + 922,20 Eur
úroky z omeškania) plus úroky z úveru vo výške 4,49 % ročne z istiny 7.321,73 Eur od 17. 06. 2020
do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8.276,22 Eur (7.321,73 Eur + 954,49
Eur) od 17. 06.2020 do zaplatenia.

3. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že dňa 09. 05. 2014 došlo medzi žalobcom a žalovanými
1/ a 2/ k uzavretiu zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. K námietke žalovaného 2/, že zmluvu
uzatváral v postavení ručiteľa súd uviedol, že zmluva jednoznačne preukazuje, že žalovaný 2/ ju uzavrel
v postavení spoludlžníka so žalovanou 1/, keď zo žiadneho zmluvného ustanovenia nevyplýva, že by

vrátenie úveru bolo zabezpečené ručením. Pokiaľ žalovaný 2/ zmluvu podpísal bez toho, aby si ju
prečítal, nešlo o konanie, z ktorého mu neplynú žiadne právne následky. Následne prvoinštančný súd
konštatoval, že predmetná úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“), nejde však o spotrebiteľský úver, pretože to vylučuje § 1 ods. 3 písm.
a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy

o úvere a skutočnosť, že úver bol žalovaným poskytnutý za účelom nadobudnutia, úpravy a údržby
nehnuteľnosti (čl. I bod 1 zmluvy o úvere) a súčasne bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti.
Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že v zmluve o úvere bola uvedená výška úveru 8.500,- Eur, druh úveru
- úver na bývanie, účel úveru - vyplatenie existujúcich úverov, výška úrokovej sadzby 4,49 % ročne
fixná 5 rokov, zľavnená úroková sadzba 3,99 % ročne, výška mesačnej splátky 69,34 Eur, splatnosť

splátok vždy do 20. dňa v mesiaci, počet splátok 172, splatnosť prvej splátky dňa 20. 06. 2014 a
konečná splatnosť dňa 20. 09. 2028. Žalovanými vznesená námietka premlčania bola nedôvodná,
pretože trojročná premlčacia doba podľa § 103 OZ začala plynúť od 21. 10. 2017 ako dňa nasledujúceho
po splatnosti (neuhradenej) splátky splatnej dňa 20. 10. 2017, pre ktorú došlo k vyhláseniu predčasnej
splatnosti úveru podľa § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ listom žalobcu zo dňa 30. 01. 2018, pričom trojročná

premlčacia doba do podania žaloby na súde dňa 07. 07. 2020 neuplynula. Pokiaľ potom žalovaná 1/
v podanom odpore len vo všeobecnosti namietala uplatnenú pohľadávku s príslušenstvom bez bližšej
špecifikácie svojich námietok, bolo takéto popretie podľa § 153 ods. 2 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“) neúčinné a nakoľko žalovaný 2/ dôvod a výšku pohľadávky nenamietal, súd prvejinštancie žalobe vyhovel a dlžnú sumu umožnil žalovaným zaplatiť v splátkach s poukazom na § 232
ods. 3 a 4 CSP. Napokon označil za nedôvodné aj námietky žalovanej 1/ týkajúce sa neprijateľných
zmluvných podmienok. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s §

262 ods. 1 a 2 CSP a tieto priznal v rozsahu 100 % žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný.

4. V zákonnej lehote podali proti rozsudku odvolanie obaja žalovaní.

5. Žalovaná 1/ podala odvolanie, v ktorom doslovne odcitovala znenie § 365 ods. 1 písm. a) až

h) a § 365 ods. 2 CSP a potom už len uviedla, že „má za to, že súd prvej inštancie nevykonal
navrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,súdprvejinštanciedospelnazáklade
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.“

6. Žalovaný 2/ vo svojom odvolaní uviedol, že už na prvoinštančnom súde vysvetlil, že nikdy nebol

dlžníkom z predmetnej zmluvy o úvere. Podpísal papier, ktorý „vymenili z ručiteľa na dlžníka“ a tak sa
stal obeťou podvodu. Má splácať dlh, o ktorom vie len toľko, že žalovanej 1/ išiel ručiť s tým, že ako
prvá ručila ona nehnuteľnosťou.

7. Žalobca vo svojom vyjadrení navrhol odvolania oboch žalovaných odmietnuť. Odvolanie žalovanej 1/

neobsahuje náležitosti podľa § 363 a nasl. CSP, keď v ňom absentuje podpis a nie je zrejmé, čo sleduje
a v akom rozsahu a z akých dôvodov rozsudok napáda a čoho sa domáha. Žalovaný 2/ zasa v odvolaní
iba zopakoval svoju argumentáciu použitú v prvoinštančnom konaní, pričom jeho skutkové tvrdenie o
tom, že bol len ručiteľom nemá oporu v zistenom stave. Aj keby však žalovaný 2/ figuroval v predmetnom
úverovom vzťahu ako ručiteľ, jeho pasívna vecná legitimácia by aj tak bola daná dohodou o ručení a nie

zmluvou o splátkovom úvere. Aj v odvolaní žalovaného 2/ pritom absentuje rozsah, v ktorom rozsudok
napáda a čoho sa domáha.

8. V následnej reakcii žalovaný 2/ už iba opakoval, že sa stal obeťou podvodu, mal byť ručiteľom a nie
dlžníkom a preto žiada, aby bol „vyňatý“ zo zodpovednosti za splnenie zmluvy.

9. Žalobca následne podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 02. 11. 2021 vzal žalobu späť ohľadne
zaplatenia istiny v sume 3.818,72 Eur dôvodiac tým, že po rozhodnutí prvoinštančného súdu prebehla
dobrovoľná dražba založenej nehnuteľnosti. Dňa 12. 10. 2021 bol na úverový účet pripísaný výťažok
z dražby v sume 3.818,72 Eur, čím došlo k čiastočnej úhrade žalovaného nároku. Dlžná istina sa tak

znížila na sumu 3.503,01 Eur.

10. Na výzvu odvolacieho súdu žalobca podaním doručeným dňa 09. 11. 2021 upresnil, že čiastočná
úhrada v sume 3.818,72 Eur sa dotkla aj príslušenstva a preto navrhuje, aby žalovaným 1/ a 2/ bola
uložená povinnosť zaplatiť mu čiastku 3.503,01 Eur, úroky vyčíslené k 16. 06. 2020 vo výške 954,49 Eur,

úroky z omeškania vyčíslené k 16. 06. 2020 vo výške 922,20 Eur, úrok 4,49 % ročne zo sumy 7.321,73
Eur od 17. 06. 2020 do 11. 10. 2021, úrok 4,49 % ročne zo sumy 3.503,01 Eur od 12. 10. 2021 do
zaplatenia, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 8.276,22 Eur od 17. 06. 2020 do 11. 10. 2021, úrok z
omeškania 5 % ročne zo sumy 4.457,50 Eur od 12. 10. 2021 do zaplatenia s tým, že plnením jedného
zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť plniť druhého žalovaného.

11. Žalovaná 1/ sa na základe výzvy odvolacieho súdu vyjadrila, že nesúhlasí „so späťvzatím žaloby
žalobcom“. Žalovaný 2/ vo svojom podaní zo dňa 22. 11. 2021 uviedol, že nesúhlasí s čiastočným
späťvzatím žaloby žalobcom.

12. Podľa ust. § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

13. Podľa ust. § 370 ods. 1 až 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale
skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd
späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby

pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť
sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.14. Pretože v prejednávanej veci vzal žalobca žalobu čiastočne späť po vyhlásení rozsudku súdu prvej
inštancie (rozsudok bol vyhlásený dňa 11. 05. 2021 a čiastočné späťvzatie žaloby bolo realizované
podaním došlým odvolaciemu súdu dňa 02. 11. 2021) avšak skôr, ako jeho rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť a žalovaní 1/ a 2/ vyjadrili s čiastočným späťvzatím žaloby nesúhlas, odvolací súd musel
posúdiť, či ich nesúhlasy sú založené na vážnych dôvodoch ako to určuje § 370 ods. 2 CSP. Totiž len
v takom prípade možno čiastočné späťvzatie žaloby nepripustiť.

15.Vdanomprípadevšakžalovaná1/neuviedlažiadendôvod,prektorýsčiastočnýmspäťvzatímžaloby

žalobcom nesúhlasí a rovnako tak ani žalovaný 2/ neprezentoval dôvod, pre ktorý by odvolací súd nemal
čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom akceptovať. Inými slovami, ani jeden zo žalovaných vážny dôvod
pre nepripustenie čiastočného späťvzatia žaloby neuviedol a preto odvolací súd nemal inú možnosť
a musel v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami pripustiť čiastočné späťvzatie žaloby
žalobcom, rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť v rozsahu čiastočného späťvzatia žaloby a konanie v
tomto rozsahu zastaviť, ako je to uvedené vo výroku II. tohto rozsudku, t. j. v rozsahu zaplatenia sumy

3.818,72 Eur, úroku 4,49 % ročne zo sumy 3.818,72 Eur od 12. 10. 2021 do zaplatenia a úroku z
omeškania 5 % ročne zo sumy 3.818,72 Eur od 12. 10. 2021 do zaplatenia, keďže práve v tomto rozsahu
zobral žalobca žalobu späť.

16. V dôsledku uvedeného postupu zostalo predmetom odvolacieho konania preskúmanie správnosti

rozsudku prvoinštančného súdu čo do uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi sumu
3.503,01 Eur, úroky vyčíslené k 16. 06. 2020 vo výške 954,49 Eur, úroky z omeškania vyčíslené k 16.
06. 2020 vo výške 922,20 Eur, úrok 4,49 % ročne zo sumy 7.321,73 Eur od 17. 06. 2020 do 11. 10. 2021,
úrok 4,49 % ročne zo sumy 3.503,01 Eur od 12. 10. 2021 do zaplatenia, úrok z omeškania 5 % ročne
zo sumy 8.276,22 Eur od 17. 06. 2020 do 11. 10. 2021 a úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 4.457,50

Eur od 12. 10. 2021 do zaplatenia, a to všetko v splátkach po 300,- Eur mesačne.

17. Krajský súd, ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami
§ 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219
ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej 1/ je potrebné odmietnuť podľa § 386 písm. d)

CSP a v časti, ktorá zostala predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby je potrebné rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

18. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

19. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

20. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

21. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

22. Podľa § 373 ods. 1 CSP, ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve
odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania.
Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.23. Podľa § 386 písm. d) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak
pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

24. Uvedenie dôvodov, pre ktoré odvolateľ považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne
(t. j. uvedenie odvolacích dôvodov) je obligatórnou náležitosťou odvolania podľa § 363 CSP. Zákonná
povinnosť uviesť v odvolaní odvolacie dôvody však neznamená, že odvolateľ iba odcituje jednotlivé
ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP (resp. § 365 ods. 2 CSP), pre ktoré rozhodnutie napáda,

resp. na tieto iba poukáže. Odvolateľ musí aj obsahovo vymedziť, v čom je ten-ktorý odvolací dôvod
naplnený a teda musí uviesť konkrétne tvrdenia a konkrétne dôkazy na preukázanie ním tvrdeného
odvolacieho dôvodu. Je tomu tak preto, že podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP odvolací súd preskúmava
rozhodnutie súdu prvej inštancie len v rozsahu a z dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie v podanom odvolaní,
resp. podľa § 365 ods. 3 CSP doplní do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 379 CSP
je totiž odvolací súd viazaný rozsahom odvolania a podľa § 380 ods. 1 CSP je odvolací súd viazaný

odvolacími dôvodmi. Viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi znamená, že na iné pochybenia
súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť podľa § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania odvolací súd
pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Odvolací súd preto
pri rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené, resp.
doplnené v lehote na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo.

25. Žalovaná 1/ v podanom odvolaní odcitovala znenie ust. § 365 ods. 1 a 2 CSP a následne už len
zopakovala znenie § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP bez toho, aby špecifikovala, v čom konkrétnom
podľa nej spočíva nesprávnosť napadnutého rozsudku. Žalovaná 1/ teda neuviedla v odvolaní žiadne
(konkrétne) odvolacie dôvody, z hľadiska ktorých by potom odvolací súd mohol napadnuté rozhodnutie

preskúmať. Absencia uvedenej náležitosti odvolania, t. j. uvedenie odvolacích dôvodov je potom tak
závažnou vadou, že to z vyššie uvedených dôvodov neumožňuje odvolaciemu súdu v odvolacom konaní
pokračovať.

26. Nakoľko teda žalovaná 1/ v odvolaní a ani neskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania neuviedla

odvolacie dôvody, aby bolo zrejmé z akých konkrétnych dôvodov považuje rozhodnutie súdu prvej
inštancie za nesprávne, vykazovalo jej odvolanie vadu, pre ktorú nebolo možné v odvolacom konaní
pokračovať. Absencia odvolacích dôvodov je súčasne vadou odvolania, na odstránenie (doplnenie)
ktorej súd odvolateľa nemôže v zmysle ust. § 373 ods. 1 CSP vyzývať. Odvolací súd preto musel
odvolanie žalovanej 1/ podľa § 386 písm. d) CSP odmietnuť. Odvolací súd poznamenáva, že sa

nezaoberal ostatnými nedostatkami odvolania, pretože ich prípadné odstránenie by nič nezmenilo na
absencii odvolacích dôvodov, na ktorých doplnenie (ako už bolo uvedené) nie je možné odvolateľa
vyzývať.

27. Pokiaľ ide o odvolanie podané žalovaným 2/, odvolací súd ho považoval za také, ktoré obsahovo (§

124 ods. 1 CSP) napĺňa všetky požiadavky kladené ust. § 363 CSP na uvedenie náležitostí odvolania.
Aj keď žalovaný 2/ v odvolaní neoznačil konkrétne, ktorý odvolací dôvod, resp. dôvody vymenované
v ust. § 365 ods. 1 CSP uplatňuje, ním popísaná odvolacia argumentácia nesprávnosti napadnutého
rozsudku je subsumovateľná pod ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, teda že prvoinštančný súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ako už bolo uvedené, pod uvedením

odvolacích dôvodov sa totiž nerozumie ani označenie „konkrétneho písmena“ § 365 ods. 1 CSP ani
citácia niektorého z nich ale hoc aj laické (neprávnické) popísanie vád prvoinštančného konania, v
ktorých odvolateľ vidí nesprávnosť napádaného rozhodnutia. To žalovaný 2/ v odvolaní splnil a hoci
v odvolaní absentuje odvolací návrh (ktorým však odvolací súd nie je viazaný podľa § 381 CSP) a aj
výslovné uvedenie rozsahu odvolania (z ktorého je ale obsahovo zrejmé, že žalovaný 2/ napáda celý

rozsudok, keďže odmieta svoju zodpovednosť za splnenie záväzkov z úverovej zmluvy), nič to nemení
na skutočnosti, že žalovaným 2/ podané odvolanie bolo prejednateľným a nebolo možné ho vybaviť bez
vecného prieskumu napadnutého rozhodnutia, t. j. jeho odmietnutím, ktoré je podľa § 386 písm. d) CSP
pri chýbajúcich náležitostiach odvolania možné len v prípade nemožnosti pokračovania v odvolacom
konaní. O takú situáciu v prípade žalovaným 2/ podaného odvolanie nešlo.

28. Odvolací súd už uviedol, že podľa § 380 CSP je pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia viazaný
dôvodmi, ktoré odvolateľ vymedzil v podanom odvolaní. Výnimku predstavujú len nedostatky týkajúce
sa procesných podmienok, na ktoré odvolací súd prihliada ex offo, teda aj bez toho, aby by boli vodvolaní uplatnené. To znamená, že ak odvolací súd nezistí v rámci odvolacieho konania vady ohľadne
procesných podmienok, napadnuté rozhodnutie môže preskúmať len z hľadiska dôvodov vymedzených
odvolateľom.

29. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd konštatuje, že nezistil žiadnu vadu v rámci
postupu prvoinštančného súdu, ktorá by sa týkala procesných podmienok. Preto mohol vyhodnotiť
správnosť napadnutého rozsudku iba z hľadiska odvolacích dôvodov uvedených žalovaným 2/ v
podanom odvolaní.

30. Odvolanie žalovaného 2/ obsahuje (len) odvolaciu námietku vzťahujúcu sa k § 365 ods. 1 písm.
f) CSP, ktorá spočíva v tom, že na základe vykonaného dokazovania bolo nesprávne zistené, že bol
dlžníkom z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere datovanej dňom 09. 05. 2014, keďže ju uzatváral
ako ručiteľ.

31. Zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 09. 05. 2014 však podľa odvolacieho súdu nepochybne
vyplýva, že žalovaný 2/ ju uzavrel v postavení dlžníka spolu so žalovanou 1/. Žalovaný 2/ je totiž
nielen označený ako dlžník v záhlaví predmetnej zmluvy (a spolu s ním aj žalovaná 1/), ale aj svoj
podpis v závere zmluvného textu pripojil k podpisu žalovanej 1/ označenej ako „dlžník“. V rubrike
obsahujúcej podpis žalovaného 2/ sa súčasne nenachádza žiadne označenie, na základe ktorého by

mal žalovaný 2/ vstupovať do úverového vzťahu v pozícii ručiteľa vo vzťahu k žalobcovi. Predovšetkým
však žiadne ustanovenie zmluvy o splátkovom úvere neobsahuje vyhlásenie žalovaného 2/, že berie
na seba povinnosť voči žalobcovi ako veriteľovi, že uspokojí úverovú pohľadávku, ak ju neuspokojí
žalovaná 1/. Ust. § 546 Občianskeho zákonníka totiž takýmto spôsobom upravuje vznik ručiteľského
záväzku (ručenia). Zmluva v čl. V označenom ako „Zabezpečenie“ pritom jasne uvádza, že úverová

pohľadávka bude zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti na základe záložnej zmluvy. Niet
tu žiadnej zmienky o zabezpečení úveru ručením. Zmluva o splátkovom úvere teda nevznikla medzi
žalobcom ako veriteľom a žalovaným 2/ ako ručiteľom a preto prvoinštančný súd dospel k správnemu
skutkovému zisteniu, že ju žalovaný 2/ uzavrel ako dlžník spolu so žalovanou 1/ ako dlžníčkou.

32. Vzhľadom na uvedené odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalovaného 2/ ako nedôvodné a preto
napadnutý rozsudok v tej časti, ktorá zostala predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby
žalobcomakovecnesprávnypotvrdilvrátanezávisléhovýrokuotrováchkonania,kdesúdprvejinštancie
správne aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP, ohľadne ktorého žalovaný 2/ v odvolaní ani neuviedol žiadnu
konkrétnu odvolaciu argumentáciu.

33. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania aplikoval odvolací súd ust. § 255 ods. 1 CSP a §
256 ods. 1 CSP. Žalovaní 1/ a 2/ procesne zavinili, že na podklade čiastočného späťvzatia žaloby bolo
konanie v časti zastavené, pretože k čiastočnej úhrade žalovaného nároku v rozsahu sumy 3.818,72 Eur
s príslušenstvom došlo po podaní žaloby. V tejto časti mal teda právo na náhradu trov konania žalobca

podľa § 256 ods. 1 CSP. Žalobca bol úspešný v odvolacom konaní ohľadne zvyšku žalovaného nároku
a preto aj v tejto časti má podľa § 255 ods. 1 CSP právo na náhradu trov konania. Z týchto dôvodov
odvolací súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške
náhradytrovodvolaciehokonaniarozhodnepodľa§262ods.2CSPsúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.