Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. september 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/185/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0019200380
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:0019200380.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov
senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu Z. I., E.. XX.XX.XXXX, I. Y.
XXX, zastúpeného Mgr. Matúšom Mackom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Karpatská 804/10 proti
žalovanému Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická 743/147, IČO: 36 234 176,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Piaristická

707/25, IČO: 47 234 679, o zaplatenie 613,00 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Michalovce č.k. 19Csp/7/2019-70 zo dňa 26. júna 2019

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
rozhodol v tomto znení:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 613,00 Eur do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Priznáva žalobcovi ako strane plne úspešnej v konaní náhradu trov v pomere 100%, ktoré je povinný
nahradiť žalobcovi žalovaný.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej

inštancie dňa 21.1.2019 domáhal proti žalovanému zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia
vo výške 613,00 eur z dôvodu, že v konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp.zn.
5Csp/178/2016 o vydanie bezdôvodného obohatenia bol žalobca ako spotrebiteľ v konaní úspešný,
keďže súd vyhovel ním podanej žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia rozsudkom zo dňa
24.4.2017, ktorý je právoplatný a vykonateľný, s odkazom na zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Uzavretá zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX neobsahovala údaje v zmysle § 9 ods.

2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch, a to konečnú splatnosť úveru a rovnako aj bola uzavretá
s rozporom s ust. § 9 ods. 1 písm. j/, y/, k/ a preto súd považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez
poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, čím sa žalovaný bezdôvodne obohatil
(§ 451 OZ), ktoré je povinný žalobcovi vydať (§ 456 OZ). Žalobca uplatnený nárok odôvodňoval podľa
ust. § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa
10.10.2013 sp.zn. 14Co/91/2012, ako aj ďalšie citované rozhodnutia súdov s tým , že apeloval na
potrebu deklarovania porušenia práv a povinností , pričom v predmetnom konaní žalobca vychádzal
len z vydania bezdôvodného obohatenia. Žalovaný rovnako, čo sa týka uplatneného nároku odkazoval
aj na rozhodnutie NS SR sp.zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.1.2019.

4. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil
v zmysle ust. § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru,že v konaní je nepochybné, že porušenie práva žalovaného vo vzťahu k žalobcovi je konštatované v
právoplatnom a vykonateľnom rozsudku Okresného súdu Michalovce 5Csp/168/2016 a preto už len
posudzoval primeranosť výšky bezdôvodného obohatenia a keďže cieľom finančného zadosťučinenia

nie je náhrada prípadných škôd alebo ujmy spotrebiteľa, ale ide o funkciu satisfakčnú a sankčnú, tak
sumu 613,00 eur považoval za primeranú a dostatočnú pre naplnenie funkcie sledovanej ust. § 3 ods. 5
zákonač.250/2007Z.z.Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodolpodľa§255ods.1CSPvychádzajúc
z plného úspechu žalobcu v konaní.

5. Proti rozsudku v zákonnej lehote (včas) podal odvolanie žalovaný. Uplatnil odvolacie dôvody podľa
§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Konkrétne odôvodňoval znenie ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z.z. a mal za to, že žalobca vo svojej žalobe neuviedol, akým konkrétnym spôsobom mal žalovaný
právo a povinnosti žalobcu ako spotrebiteľa poškodiť, keďže len konštatovanie, že uzatvorená úverová
zmluva nemá náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nemožno
považovať za porušenie práv a povinností, ktoré by mali za následok poškodenie spotrebiteľa, nakoľko

pre spotrebiteľa by z toho vyplynula len výhoda bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru.
Mal za to, že ak súd vyhlási úver za bezúročný a bez poplatkov, z dôvodu chýbajúcich náležitostí,
a nepreukázania vzniku ujmy na strane spotrebiteľa, spotrebiteľ získa výhodu bezúročného a
bezpoplatkového úveru, ktorý by mu neposkytla žiadna banka a ani inštitúcia , a preto je nedôvodné len
v takomto prípade mu priznať aj primerané finančné zadosťučinenie v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona

č. 250/2007 Z.z. s tým, že poukazoval aj na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa
10.10.2013 č.k. 14Co/91/2012-141, ako aj ďalšie, ktoré citoval. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP), spor prejednal na základe podaného odvolania
žalovaného podľa § 385 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania a po konštatovaní, že odvolanie bolo
podané včas a oprávnenou osobou a po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu
predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP, z hľadiska uplatnených odvolacích

dôvodov, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

8. Žalovaný ako odvolateľ uplatnil v podanom odvolaní odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm.
f/ a h/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom

z obsahu odvolania rovnako vyplýva aj odvolací dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP.

9. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený inou procesnou vadou konania,
danou aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku, čo konštatoval aj Najvyšší súd SR v Stanovisku

občianskoprávneho kolégia zo dňa 03.12.2015 uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR
a súdov Slovenskej republiky 1/2016.

10. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu

veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku

ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.
Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu,
keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov
alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne
vierohodnosti.

11. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v
súlade s § 191 ods. 1 CSP (dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konanianajavo) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéalebovyšlipočaskonanianajavo.Nesprávnesú

itakéskutkovézistenia,ktorézaložilnachybnomhodnotenídôkazov.Ideosituáciu,keďjelogickýrozpor
v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo
byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 - § 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj

inéokolnostiakosúvzájomnánadväznosť,súladaleborozpormedziskutočnosťami,ktorézvykonaného
dôkazu vyplývajú a pod. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne
správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods. 1 CSP, lebo hodnotil
každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy,
ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom,
je zrejmý nesúlad.

12. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný
skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

13. Odvolací súd konštatuje, že uplatnené odvolacie dôvody v spore sú naplnené.

14. Odvolací súd poukazuje na to, že zmyslom ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, je
odškodniťspotrebiteľa,ktoréjezáverečnýmprostriedkomochranyspotrebiteľavprípade,žepreventívne
pôsobenie nesplní svoj účel, aby boli nahradené a zmiernené následky s tým, že zo samotného pojmu
primeraného finančného zadosťučinenia vyplýva nevyhnutnosť primeranosti vo vzťahu k porušenej

povinnosti a preto aj podľa odvolacieho súdu samotné konštatovanie vyjadrené v právoplatnom a
vykonateľnom rozsudku, že úverová zmluva nezodpovedá ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, s následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti daného úveru v zmysle § 11
tohto zákona, nemôže postačovať na priznanie finančného zadosťučinenia v zmysle ust. § 3 ods. 5
zákona o ochrane spotrebiteľa, bez splnenia aj ďalších podmienok a to skúmania konkrétnych okolností,

zaktorýchdošlokporušeniuprávažalobcu,závažnostivzniknutej,resp.hroziacejujmy,vzneníokolností
na strane oboch strán sporu, keďže finančné zadosťučinenie má v danom prípade spĺňať funkciu
účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany, nakoľko finančné zadosťučinenie je nárokom, ktorým
sa reparujú predovšetkým ujmy nemateriálnej povahy. Preto pri rozhodovaní o finančnom zadosťučinení
aj podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa sa nemá brať zreteľ na materiálne

prvky, keďže jeho poslanie má byť kompenzácia ujmy spôsobenej žalobcovi ako spotrebiteľovi. V danom
prípade ujmy, ktorá mu nastala z dôvodu, že prípadne uplatnený nárok preplatil a to aj so zreteľom na
výšku, a z toho dôvodu mu vznikla nejaká ujma, ktorú ale treba odôvodniť so zreteľom na jej následok,
ako aj následné posudzovanie „primeranosti“ poskytnutej finančnej ujmy, ktorej výška je uplatnená v
tomto konaní, keďže primerané finančné zadosťučinenie nemôže slúžiť neprimeranému finančnému

obohacovaniu spotrebiteľa.

15. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd apeluje na to, že každú vec treba
posudzovať individuálne, čo sa týka konkrétnych okolností daného prípadu, vychádzajúc z odôvodnenia
podanej žaloby, ako aj vykonaného dokazovania a v danom prípade z ujmy, ktorá bola žalobcovi

ako spotrebiteľovi spôsobená, keďže len samotné konštatovanie, že predmetná úverová zmluva bola
uzavretá v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. k/, j/, n/ a y/ zákona č. 129/2010 Z.z., dôsledkom čoho je
poskytnutý úver bezúročný a bezpoplatkový v zmysle § 11 tohto zákona, s odkazom na právoplatný
a vykonateľný rozsudok zo dňa 24.4.2017 č.k. 5Csp/168/2016 vydaný Okresným súdom Michalovce,
nepostačuje na primerané priznanie finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007

Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

16. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam, odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a §391 ods. 1 CSP s tým, že úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude opätovne vec prejednať a
vo veci rozhodnúť tak, aby vec správne právne posúdil a to so zreteľom na preukázanie vzniku ujmy
vychádzajúcej z konkrétnych skutočností na strane žalobcu ako spotrebiteľa, ktorú treba odškodniť

ale primerane s tým, že vznik ujmy, ako aj primeranosť priznaného finančného zadosťučinenia treba
dôsledne v konaní preskúmať a odôvodniť (§ 220 ods. 2 CSP), (§ 391 ods. 3 CSP).

17. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o doterajších trovách konania, vrátane trov
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).