Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Oľga Trnková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Cdo/181/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718205720
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Trnková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:6718205720.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu C. U., bývajúceho v P., C. XXX/XB,
zastúpeného JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom v Banskej Bystrici, Komenského 3, proti žalovanej
KOOPERATIVE poisťovni, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4,
IČO: 00 585 441, zastúpenej JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie
8/A, o zaplatenie 6 059,97 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn.

7Csp/64/2018, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. novembra
2019 sp. zn. 11Co/134/2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. novembra 2019 sp. zn. 11Co/134/2019 z r u š u j
e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 17. januára 2019 č. k.

7Csp/64/2018-84 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6 059,97 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6 059,97 eur od 7. decembra 2017 do zaplatenia, všetko v
lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.) a nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu
100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania (výrok
II.). Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobca si podanou žalobou uplatnil voči žalovanej nárok
na plnenie zo zmluvy o havarijnom poistení motorového vozidla z dôvodu, že 28. júna 2017 došlo

k dopravnej nehode, ktorej účastníkom bol aj žalobca na poistenom motorovom vozidle. Vykonaným
dokazovaním mal preukázané, že strany sporu uzatvorili zmluvu o havarijnom poistení motorového
vozidla, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Osobitné poistné podmienky poistenia motorových vozidiel,
Zmluvné dojednania pre havarijné poistenie eurokasko a Všeobecné poistné podmienky pre poistenie
majetku. Podľa záznamu o dopravnej nehode z 28. júna 2017 došlo v tento deň k dopravnej nehode,
ktorej jedným z účastníkov bol žalobca na poistenom osobnom motorovom vozidle. Z oznámenia

o hlásení a priebehu poistnej udalosti vyplynulo, že vznik uvedenej poistnej udalosti bol oznámený
žalovanej 28. júna 2017. Zo zápisov o obhliadke poškodeného motorového vozidla z 29. júna 2017 a
6. júla 2017 zistil, že spoločnosť J. realizovala obhliadku poškodeného motorového vozidla so zápisom
rozsahu poškodenia. Z predložených listinných dôkazov mal ďalej preukázané, že spoločnosť H. (v
súčasnosti O.) realizovala opravu motorového vozidla po poistnej udalosti a vystavila žalobcovi faktúru
na sumu 6 378,92 eur s DPH. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobca si riadne a

včas uplatnil u žalovanej nárok na poistné plnenie, ktorý vyplýva z platne uzatvorenej poistnej zmluvy a
z príslušných ustanovení Všeobecných poistných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou danej
zmluvy. Skonštatoval, že v konaní neboli preukázané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali správnosť
postupu žalovanej pri šetrení poistnej udalosti, resp. záver o technickej neprijateľnosti poškodenia
vozidla. Keďže žalovaná si svoju povinnosť z poistného zmluvného vzťahu nesplnila a neposkytla
žalobcovi poistné plnenie, uložil jej povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 6 059,97 eur v zmysle

predloženej faktúry za opravu motorového vozidla po zohľadnení dojednanej spoluúčasti vo výške
5 %. Zároveň zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5 %ročne z dlžnej sumy od 7. decembra 2017, t. j. dňom nasledujúcim po uplynutí 15 dňovej lehoty po
skončení vyšetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinností poistiteľa plniť v zmysle § 797 ods.
3 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č.

160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovanej rozsudkom z 13.
novembra 2019 sp. zn. 11Co/134/2019 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom
rozsahu zamietol (výrok I.) a žalovanej priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho

konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, ktoré jej je žalobca povinný zaplatiť v lehote 3 dní od
právoplatnostiuzneseniasúduprvejinštancieoichvýške(výrokII.).Popreskúmanívecidospelkzáveru,
že odvolanie žalovanej je opodstatnené. Rozsudok súdu prvej inštancie bez nariadenia pojednávania
zmenil (§ 388 CSP) a žalobu zamietol z dôvodu absencie skutkových tvrdení žalobcu vo vzťahu k
právnemu základu uplatneného nároku na úhradu poistného plnenia. Uviedol, že zo žaloby nevyplýva,
akým spôsobom došlo k škodovej udalosti, kto bol označený ako vinník dopravnej nehody a akým

spôsobom k dopravnej nehode došlo. Za týchto okolností nemožno konštatovať, že žalobca uniesol
bremeno tvrdenia. Dôvodil, že nie každé poškodenie poisteného motorového vozidla má nutne za
následok plnenie z poistnej zmluvy, predovšetkým v prípade, ak nie je preukázané (a ani tvrdené) kto
poistnú udalosť spôsobil (kto za ňu zodpovedá), aký je rozsah poškodenia motorového vozidla a či medzi
poistnou udalosťou a vzniknutou škodou je príčinná súvislosť (či škoda zakladajúca nárok na poistné

plnenie vznikla pri poistnej udalosti). V prejednávanom prípade nemôže byť absencia skutkových tvrdení
nahradená listinnými dôkazmi, ktoré v konaní predložil žalobca. Z oznámenia o hlásení poistnej udalosti
súd prvej inštancie vyvodil iba to, že dané oznámenie bolo žalovanej žalobcom doručené. Dostatočným
podkladom pre kladné rozhodnutie súdu o uplatnenom nároku nie sú ani zápisy o ohliadke motorového
vozidla, z ktorých nevyplýva, či všetky popísané poškodenia motorového vozidla vznikli pri dopravnej

nehode 28. júna 2017. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
založil na skutočnosti, ktorá z vykonaných dôkazov nevyplýva. Absencia opisu vzniku škodovej udalosti
má za následok, že uplatnený nárok nemôže byť preukázaný iba (nečitateľným) oznámením o vzniku
poistnej udalosti a ďalšími predloženými dôkazmi (zápis o ohliadke motorového vozidla, faktúra za
opravu motorového vozidla), ktoré vypovedaciu hodnotu k potrebnému opisu škodovej udalosti sami o

sebe nemajú. Výrok o trovách konania odôvodnil § 396 ods. 2, 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP.

3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Navrhol, aby dovolací súd
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal žalobcovi nárok
na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu. Dovolanie podal z dôvodu existencie procesnej

vady zmätočnosti rozhodnutia, pričom jeho prípustnosť vyvodzoval z § 420 písm. f/ CSP. Namietal, že
odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyvodil odlišné skutkové zistenia a na ich
základe aj iné právne závery bez toho, aby vo veci doplnil alebo zopakoval dokazovanie. Postupoval tak
v rozpore s § 383, § 384 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP, čím došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý
proces. Tvrdil, že ak sa chcel odvolací súd odchýliť od skutkových zistení súdu prvej inštancie, mal

v súlade so zásadou priamosti a ústnosti civilného konania dokazovanie sám v potrebnom rozsahu
zopakovať. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len
„najvyšší súd“) sp. zn. 2Obdo/33/2017, sp. zn. 5Cdo/131/2009 a nálezy Ústavného súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. II. ÚS 506/2013 a sp. zn. II. ÚS 400/2009.

4. Žalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila.

5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§
427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo
napadnutérozhodnutievydané(§424CSP),beznariadeniapojednávania(§443CSP),dospelkzáveru,

že dovolanie je prípustné i dôvodné, a preto treba rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť.

6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutiaodvolaciehosúdu,protiktorýmjedovolanieprípustné,súvymenovanév§420a§421CSP.

7. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).8. Žalovaný prípustnosť dovolania vyvodzoval z § 420 písm. f/ CSP, v zmysle ktorého je dovolanie
prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,
ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

9. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ CSP, sú a/ zásah súdu
do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane,
aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.

10. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku

všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).

11. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov,
ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP). Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom
rozsahu zopakuje sám (§ 384 ods. 1 CSP). Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie
vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem

(§ 385 ods. 1 CSP).

12. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že ak odvolací súd v rámci preskúmavania rozhodnutia
súdu prvej inštancie dôjde k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie zopakuje. Uvedená

povinnosť odvolacieho súdu vyplýva z princípu priamosti, ktorý v tomto prípade znamená, že odvolací
súd nemôže dôkazy vykonané súdom prvej inštancie sám len prehodnotiť. O nové hodnotenie dôkazov
ide tam, kde má odvolací súd iný názor na spoľahlivosť dôkazného prostriedku. Zároveň, ak chce
odvolací súd vstúpiť do procesu modifikácie skutkového stavu, na ktorom je rozhodnutie súdu prvej
inštancie založené, obligatórne musí byť nariadené odvolacie pojednávanie (Števček, M., Ficová, S.,

Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1279, 1287).

13. Odvolací súd je ako riadny opravný súd súčasne aj skutkovým súdom. Úvahy odvolacieho súdu o
správnosti skutkových záverov súdu prvej inštancie sú však značne obmedzené, pretože v zásade je

viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie. V prípade pochybností o jeho správnosti
má možnosť dospieť k iným skutkovým záverom, ak tieto vyplynú z poznatkov, ktoré odvolací súd získal
tak, že opakoval dôkazy vykonané súdom prvej inštancie alebo vykonal nové dôkazy. Podmienenie
zmeny skutkových záverov ustálených súdom prvej inštancie opakovaním alebo vykonaním nových
dôkazov vyplýva z požiadavky rešpektovať zásadu priamosti a ústnosti civilného konania, ktorá má pre

odvolacie konanie rovnaký význam a následky, ako pre súd prvej inštancie. Zásada priamosti je dôležitá
nielen pre zisťovanie skutkového základu rozhodnutia, ale aj pre odchýlenie sa od skutkových zistení
súdu prvej inštancie. Pri opakovaní a doplnení dokazovania je uvedená zásada oproti konaniu pred
súdom prvej inštancie ešte sprísnená, pričom pre opakovanie dôkazov platia tie isté procesné postupy
ako pri vykonávaní pôvodného dôkazu (rozhodnutie najvyššieho súdu z 26. septembra 2018 sp. zn.

4Cdo/98/2017).

14. V posudzovanej veci dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je v
celom rozsahu dôvodný. Vychádzal pritom z listinných dôkazov predložených žalobcom, konkrétne
zo zmluvy o havarijnom poistení motorového vozidla uzatvorenej medzi stranami sporu, Osobitných

poistných podmienok poistenia motorových vozidiel, Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie
eurokasko, Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku, záznamu o dopravnej nehode
z 28. júna 2017, oznámenia o hlásení a priebehu poistnej udalosti, zápisov o obhliadke poškodeného
motorového vozidla z 29. júna 2017 a 6. júla 2017 a faktúry za opravu motorového vozidla. Námietkyžalovanej pokladal za neodôvodnené. Z uvedeného vyplýva, že žalobca v konaní pred súdom prvej
inštancie uniesol dôkazné bremeno a preukázal opodstatnenosť uplatneného nároku. Odvolací súd však
rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zmenil tak, že žalobu zamietol z dôvodu absencie

skutkových tvrdení žalobcu vo vzťahu k právnemu základu uplatneného nároku na úhradu poistného
plnenia. Vychádzajúc z obsahu rozhodnutia odvolacieho súdu možno konštatovať, že podľa názoru
odvolacieho súdu žalobca dôkazné bremeno neuniesol a na základe ním predložených (a vykonaných)
dôkazov nemožno žalobe vyhovieť.

15. Z obsahu spisu je zrejmé, že odvolací súd, hoci dospel k odlišným skutkovým zisteniam ako súd
prvej inštancie a od jeho skutkových zistení sa odchýlil a inak posúdil otázku (ne)unesenia dôkazného
bremena žalobcom, nenariadil vo veci pojednávanie a nevykonal potrebné dokazovanie (zopakovanie
alebo doplnenie). Odvolací súd tak pred vydaním konečného rozhodnutia postupoval v rozpore s § 383,
§ 384 ods. 1, § 385 ods. 1 CSP a tiež s ustálenou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu (pozri napr. sp.
zn. 5Cdo/131/2009, 7Cdo/110/2018) a ústavného súdu (sp. zn. II. ÚS 400/2009, II. ÚS 506/2013). Týmto

nesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilžalobcovi,abyuskutočňovaljemupatriaceprocesnépráva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f/ CSP.

16. Skutočnosť, že v konaní došlo k procesnej vade podľa § 420 písm.f/ CSP je okolnosťou, pre ktorú
musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom

tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne. Dovolací súd preto rozhodnutie
odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP).

17. V novom rozhodnutí odvolací súd rozhodne znova o trovách pôvodného konania a o trovách
dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).

18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.