Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. jún 2021

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 6C/8/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720200458
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Bauer
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2021:5720200458.4

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Bauerom v spore žalobcov: 1/ R. Y., L.. XX.XX.XXXX, P. J.
I. XXXX/XX, Martin a 2/ Ľ. Y., L.. XX.XX.XXXX, P. J. I. XXXX/XX, Martin, proti žalovanému: F. D., L..
XX.XX.XXXX, P. J. G.. M.. Y. XXXX/XX, E., o náhradu škody na zdraví a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a v celom rozsahu.

II. Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 07.02.2020 sa žalobcovia domáhali voči žalovanému, žalobkyňa 1/
náhrady škody na zdraví vo výške 1.200 € a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške vo výške 200 € a
žalobkyňa 2/ náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 400 €. Utrpeli nie zanedbateľnú psychickú ujmu.

Žalobkyňa 2/ sa strhávala niekoľko týždňov zo sna. Trpela nespavosťou. Dlhšiu dobu bola v strese.
Uviedli, že dňa 26.06.2018 podala žalobkyňa 1/ trestné oznámenie vo veci podozrenia z trestného
činu úmyselného ublíženia na zdraví na žalovaného, ktoré bolo preklasifikované na priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu, a to hlavne na základe znaleckého posudku MUDr. Hajtmana, s čím
nesúhlasila. Znalecký posudok jej nebol zaslaný ani po opakovanej žiadosti. Znalecký posudok je
nepravdivý. Absolútne nekorešponduje so skutočnosťou. Dňa 07.02.2018 žalobkyňu 1/ fyzicky napadol

žalovaný, čím jej spôsobil viaceré poranenia. Stalo sa to v bare Modrá Lagúna vo Vrútkach medzi 20.30
hod. a 21.00 hod., kedy sa začalo z baru ozývať dunenie, bubnovanie, spojené s vibráciami. Boli to
iba silné tupé údery opakujúce sa v rýchlom slede za sebou. Na mieste zistila, že v bare neboli hostia.
Majiteľ sa zrejme takýmto vyvolávaním vibrácií snažil zaujať, či upozorňovať na seba potencionálnych
okoloidúcich, či zábavy chtivých zákazníkov. Nehľadel na fakt, že koná v bezprostrednej blízkosti obydlí.
V tomto prípade 10-15 metrov od ich okna. Žalobkyňa 1/ opatruje svoju chorú matku, žalobkyňu 2/,

ktorá má 81 rokov a viaceré vážne diagnózy (epilepsia, astma, vysoké KV riziko). Matka je zdravotne
ťažko postihnutá. Chránená osoba. Je čiastočne imobilná. Má invalidný vozík. Konanie majiteľa baru
jej začalo spôsobovať akútne zdravotné problémy s dýchaním aj so srdcom. Musela v tej chvíli hneď
konať. Cez políciu by to trvalo dlho. V bare bola za necelú minútu. Vzala so sebou aj stručný chorobopis
matky s cieľom upozorniť majiteľa baru, čo svojim konaním matke spôsobuje. Upozornila ho tiež na
jej vážne zdravotné problémy spojené s hlukom, či vibráciami. Matka trpí neustálou bolesťou hlavy a

tie techno údery doslova pôsobia ako údery do hlavy. Konanie žalovaného žalobkyni 2/ náhle zhoršilo
zdravotný stav. Má spazmatickú bronchiálnu astmu. Začalo jej náhle sťahovať krčné svaly. Mala rovnaké
problémy aj žalobkyňa 1/. V tej chvíli to vyriešila slabšou dávkou lexaurínu, ktorý je jej predpísal ORL
lekár. Žalobkyňa 1/ teda vošla do baru, v ktorom v tom čase neboli hostia. Bol tam majiteľ, ktorý stál
pri konci barového pultu. Vedľa neho zrejme jeho priateľ, či kamarát, ktorý bol štíhly, vysoký. Mal tmavé
vlasy. Modrý sveter, či mikinu. Majiteľ baru neskôr polícii nepravdivo uviedol, že svedkom situácie bol

akýsi nízky, zavalitejší pán. Za barovým pultom stála zamestnankyňa baru, ktorá celú situáciu sledovala.
Žalovanému hovorila o zdravotných problémoch žalobkyne 2/. V miestnosti bol veľký hluk. Nedalo sainak, iba kričať. Snažila sa mu ukázať skrátený záznam zdravotných problémov matky, dúfajúc, že
situáciupochopíaprestanesasprávaťbezohľadne.Žalovanýibaposmešneodpovedal,čiešteniemŕtva
a pustil hudbu ešte hlasnejšie. Otočil sa chrbtom a išiel hrať, či skôr naznačil, že ide hrať šípky. Stav

žalobkyne 2/ ho nezaujímal. Svojim konaním sa ho snažil ešte zhoršiť. V žiadnom prípade nebolo možné
sa s tým zmieriť. Žalobkyňa 1/ mala strach o matku. Postavila sa teda pred neho. Iné jej neostávalo, aby
bolo možné s ním komunikovať. No skôr ako stihla niečo povedať, žalovaný ju nečakane kopol do nohy.
Nevie, či chodidlom, či kolenom. Prebehlo to veľmi rýchlo. Ocitla sa na zemi. Chránila si hlavu ako s ňou
kmásal. Úmyselne ju kopol do zvlášť bolestivejšej časti v oblasti kolena, kde sa nachádza kĺb, ktorý ju

doteraz bolí. Noha sa jej hneď podlomila a ako padala na zem, udrela si chrbát, krížovú časť, prípadne
si mierne udrela aj hlavu. Spadla jej pri tom čiapka na zem. Žalovaný ju po páde schmatol za bundu
za krkom a ťahal ju von z krčmy, pričom celý čas ju plocha látky tlačila okolo krku, čím je spôsobil aj
zranenie krčnej chrbtice. Súbežne s tým, ako ju žalovaný kopol, ju chytil za zápästie pravej ruky, ktoré
jej stlačil, či skrútil v snahe dostať ju na zem. Je vidieť, že má pozdĺž ramena modrinu, ktorá pokračuje
aj na opačnej strane ruky, ktorá zrejmé vznikla trhnutím ruky. Potom, ako ju žalovaný napadol a vliekol

po zemi škrtiac bundou von z krčmy, ostala sedieť pri stene, skôr ležať, žalovaný odišiel. Následne sa
vrátil. Stál nad ňou. Mala dojem, že ju chce ešte udrieť. No hodil jej iba do tváre čiapku, ktorá ostala
v bare. Nikto z baru sa nepresvedčil o tom, či nepotrebuje žalobkyňa 1/ pomoc. Žalovaného vôbec
nezaujímalo, aké následky môže mať jeho konanie pre žalobkyňu 2/, ktorá je odkázanou osobou. Keď sa
žalobkyňa 1/ vrátila k matke, táto bola veľmi rozrušená z toho, čo sa stalo. Po spáchaní skutku zavolala

na políciu. Opísala, čo sa stalo. Príslušník PZ jej povedal, že má počkať pri dverách pred domom, že
za ňou prídu príslušníci PZ. Čakala asi 15-20 minút. Povedali, že boli najprv za majiteľom baru, ktorý
im klamal. Spomínala im, že im volala hlavne kvôli prípadnému kamerovému záznamu. Povedali jej,
že žalovaný im povedal, že vošla do baru a začala veľmi vulgárne nadávať. Takéto vulgárne výrazy
však nepoužila. Príslušník PZ spomínal, že žalovaný označil ako prípadného svedka, akéhosi nízkeho,

tučnejšiehopána,ktorýsavčasenapadnutiavbarenachádzal,čoniejepravdou.PríslušníkPZsaopýtal
žalobkyni 1/, či ju nemajú odviesť na ošetrenie, čo musela odmietnuť, keďže nemohla nechať matku
žalobkyňu 2/ samotnú. Na základe jej trestného oznámenia bol vyhotovený znalecký posudok MUDr.
Hajtmana, ktorý je nepravdivý. Hrubo bagatelizujúci jej stav. O znalecký posudok opakovane žiadala,
keďžemánároknajedenzvyhotovenýchoriginálov.Máprávopoznaťcelýobsah.Prokurátorsastotožnil

s obsahom znaleckého posudku, teda aj on žalobkyňu 1/ asi považuje za nedôveryhodnú podvodníčku.
Ide jej hlavne o fakt, že nepravdivý znalecký posudok legitimizoval žalovaného. Všetky nepravdivé opisy
môžu byť v budúcnosti zneužiteľné. Bude požadovať ďalší znalecký posudok. V deň napadnutia ju dvaja
príslušníci PZ, ktorí vypočuli v bare najskôr žalovaného, informovali, že v bare bol iba jeden hosť, nižší,
tučný pán. O niekoľko mesiacov tvrdil žalovaný niečo iné. Pribudli iní svedkovia. Žiadala, aby predvolali

spomínaných dvoch príslušníkov PZ, aby potvrdili, čo im žalovaný bezprostredne po skutku uviedol.
Vyšetrovateľ ani prokurátor nijako na vec nereagovali. Navrhla vykonať ďalšie znalecké dokazovanie.
Overiť skutočností, či absolvoval žalovaný výcvik súvisiaci s násilím, či mal žalovaný v čase skutku v
týchto priestoroch, v ktorých podnikal, drahý alkohol, cigarety, poistené.

2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne 1/, žalovaného, listinnými dôkazmi založenými spise
a obsahom pripojeného priestupkového spisu zistiac nasledovný skutkový stav:

3. Písomným podaním podaným na súde dňa 09.06.2020 sa žalovaný vyjadril k podanej žalobe. Uviedol,
že popiera akúkoľvek škodu, čo do dôvodu a výšky. Žalobkyni žiadnu škodu nespôsobil. Dôkazy, ktoré

navrhla žalobkyňa, sú v rozpore s princípom rovnosti strán sporu. Na základe dostupných informácií
mala žalobkyňa viesť viacero sporov so súdmi, bývalým zamestnávateľom, či spoločnosťou Gaya, ktorá
sa má týkať hluku a jej problémom s duševným zdravím. Nepreukázala príčinnú súvislosť poškodenia
jej zdravia, či zdravia jej matky s konaním žalovaného. Navrhol žalobu zamietnuť a zároveň si uplatnil
nárok na náhradu trov konania.

4. Písomným podaním doručeným súdu dňa 21.07.2020 sa žalobkyne vyjadrili k vyjadreniu žalovaného.
Uviedli, že žalovaný a jeho falošní svedkovia klamú. Udalosti opísala pravdivo. V bare sa nenachádzala
ani jeho manželka ani uvedení svedkovia. Neprebehla ani konfrontácia. Udalosti v bare prebehli rýchlo
asi 3 minúty. Stála iba vo dverách baru. Potrebovala sa vrátiť, čo najskôr k matke. S barmankou vôbec

nekomunikovala. K baru bola nútená pristúpiť, až keď jej dal žalovaný tie zvuky na maximum. Nebolo
možné v hluku komunikovať. Rukou naznačila, že treba stíšiť. Potrebovala situáciu rýchlo riešiť. Čo sa
týka príčinnej súvislosti, uvádzané dôkazy nie je možné považovať za skutočne dôkazy. Prokurátor vosvojom uznesení vychádza z práce vyšetrovateľa, no polícia nepostupovala objektívne. Nič skutočne
neoverovala. Vyšetrovateľ bol v úlohe zapisovateľa. Kopíroval počiatočné nekonanie vo veci.

5. Žalobkyňa 1/ v priebehu sporu opakovane doručovala súdu viaceré rozsiahle podania, ktorých obsah
viac menej nesúvisel s predmetom sporu. Opakovala totožné tvrdenia o nepravdivosti znaleckého
posudku MUDr. Hajtmana a účelovom konaní orgánov činných v trestnom konaní ako aj manipulácii
trestného a priestupkového konania.

6. Zo správy profesora MUDr. Andreja Hajtmana, PhD., otolaringológ, vyplýva, že dňa 07.06.2014
žalobkyňa 1/ navštívila ambulanciu. Začalo jej byť zle. Uviedla, že jej začalo byť zle od apríla 2014. V
práci mala provizórnu klimatizáciu na siedmom poschodí, ktorá tam ani nemala byť. Vibruje jej na krk.
Po zapnutí ventilátora fyzicky trpela. Počula akoby zvuky harmoniky. Nosí štuple do uší. Z ORL hľadiska
nevyžaduje špecifickú medikáciu. Odporučené psychiatrické vyšetrenie.

7. Zo správy MUDr. Stanislavy Blahutovej, psychiater, z júna 2014 vyplýva, že pacientka bola
doporučená na vyšetrenie lekárom ORL pre nadmernú vnímavosť vonkajších zvukov, vibrácii. Matka
je liečená pre depresívnu poruchu. Má vnímanie zostrené na zvuky. Myslenie centrované na vlastné
obtiaže. Afektivita labilná. Emotivita živá. Záujmy primerané osobnosti. Osobnosť akcentovaná s
paranoidnými rysmi so zníženou toleranciou na zvukové vnemy.

8. Z lekárskeho posudku vystaveného MUDr. Ľubomírom Bulkom, traumatológ, vyplýva, že žalobkyňa
1/ utrpela dňa 07.02.2018 podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie predlaktia vpravo a pomliaždenie
kolena vpravo, ktoré lekár ohodnotil vo výške 55 bodov.

9. Z ambulantného záznamu ortopedickej kliniky MUDr. Milan Čipkala zo dňa 08.02.2018 vyplýva, že
pacientka bola napadnutá neznámym páchateľom. V krčme dostala úder do pravého kolena, zápästia.
Škrtilju.Objektívne:krk,kožačistá,tonussvalstvavnorme,hybnosťvnorme.Pravézápästie,kožačistá,
prítomnýmiernyopuch,hematóm,hybnosťzápästiaaprstovvnorme,Pravékoleno,kožačistá,prítomný
mierny opuch, hematóm z ľavej strany predkolenia, koleno bez náplne, hybnosť v norme, RTG: t.č. bez

jednoznačných traumatických zmien skeletu končatín. Doporučený kľudový režim a lokálne analgetické
gély. Zo správy MUDr. Milana Čipkalu zo dňa 04.04.2018 vyplýva, že žalobkyňa 1/ rehabilitácie ukončila.
Cíti sa lepšie. Objektívne je pravé koleno, koža čistá, koleno bez náplne. Doporučený postupne možný
bežný režim.

10. Zo správy MUDr. Miroslavy Červeňovej, rehabilitačná ambulancia, zo dňa 05.03.2018 vyplýva, že
pacientka bola doporučená na rehabilitáciu chirurgom po úraze. Napadnutá páchateľom. Doporučený
magnet + lakeť striedať s kolenom 10 krát. Dňa 16.04.2018 pacientka sa cíti lepšie. Pretrvávajú bolesti
kolena vpravo. Bolesti chrbtice ustúpili. Ešte udáva občasne bolesti v oblasti pravého lakťa.

11. Z odborného vyjadrenia MUDr. Andreja Hajtmana, PhD., súdny znalec z odboru zdravotníctvo,
zo dňa 16.11.2018 vyplýva, že na základe preštudovaných materiálov je možné konštatovať, že
dňa 07.02.2018 v čase okolo 20.30 hod. v pohostinstve Modrá Lagúna na ul. 1.Československej
brigády utrpela žalobkyňa 1/ natiahnutie (ľahké) pomliaždenie krčnej chrbtice, pomliaždenie vzdialenej
časti pravého predlaktia a pomliaždenie pravého kolena. Neboli zistené na krku poškodenej žiadne

vonkajšie poranenia. Uvedená diagnóza bola stanovená len na základe údajov od poškodenej o bolesti
pri lekárskom vyšetrení. Je teda rovnako dobré možné pripustiť alternatívu, že poškodená zranenie
simuluje, čo však nie je možné jednoznačne preukázať, no ani vyvrátiť. Stanovená diagnóza distorzie
krčnej chrbtice v danom prípade nie je správna, nakoľko uvedená diagnóza má oveľa pestrejší klinický
obraz a najčastejšie vzniká pri dopravných úrazoch a prudkých a násilných ohnutiach hlavy proti trupu

a nie pri ťahaní za golier tak, ako to uvádza poškodená vo svojej výpovedi. Preto znalec pripúšťa
len natiahnutie, ľahké pomliaždenie krčnej chrbtice. Zmliaždenie alebo pomliaždenie mäkkých tkanív
končatín (v danom prípade dolnej časti pravého predlaktia a vonkajšej časti pravého kolena) vzniká
typický priamym prudkým úderom pevným predmetom tvrdého povrchu tupo hranatého tvaru a menšej
kontaktnej plochy, kedy dochádza k prudkému pritlačeniu mäkkých tkanív kože a tenkej vrstvy podkožia

pod zasiahnutou oblasťou o kostenný podklad a k prudkému stlačeniu mäkkých štruktúr, na ktoré
sa prenáša pôsobiace násilie dané silou pohybujúceho sa udierajúceho predmetu alebo hypoteticky
aj pohybujúcej sa končatiny dopadajúcej/narážajúcej na tvrdý predmet. Pomliaždeniu v oblasti krčnej
chrbtice môže rovnako dôjsť priamym úderom pevným predmetom, resp. nárazom tela na pevnúprekážku oblasťou krku alebo aj nepriamym mechanizmom ako je prudký pohyb v zmysle rotácie alebo
úklon do strany, či predozadného kývavého pohybu, ktorý môže vzniknúť aj bez cudzieho zavinenia,
napr. pri dopravnej nehode, prudkom brzdení alebo aj pri bežných činnostiach po dlhšom držaní hlavy v

jednej polohe a náhlej zmene postavenia hlavy otočením, či ohnutím krku. Možno pripustiť aj možnosť
silnejšieho úchopu krku rukami inej osoby a jeho násilné ohýbanie, či vykrúcanie. No v takom prípade
by bolo vysoko pravdepodobné, že na krku zanechá úchop osoby stopy v podobe krvných podliatín,
eventuálne odrenín od nechtov. V danom prípade sa vo všeobecnosti jedná o poranenie, ktoré sú
vysoko nešpecifické a z tohto dôvodu nie je možné jednoznačne potvrdiť, ale ani vylúčiť ich vznik tak,

ako uvádza poškodená vo svojej výpovedi. Pomliaždenia na pravej hornej a dolnej končatine mohli
vzniknúť aj pri pasívnom náraze uvedených oblastí na pevný predmet tak, ako to opisuje svedok C. B.
vo svojej výpovedi. Skutok neviedol k vzniku vážneho zranenia, ani nebol smerovaný na životne dôležitý
orgán. Jedná sa o ľahké poranenia, ktoré si nevyžadujú vystavenie práceneschopnosti. Doba liečenia
predstavuje dobu 3-5 dní a je daná vstrebaním opuchu a krvných výronov mäkkých tkanív. Zranenie
spôsobuje len minimálne obmedzenie sťaženia obvyklého spôsobu života. Nemali by sa vyskytnúť

žiadne trvalé následky. Celkový počet priznaných bodov za bodové ohodnotenie poranenia je 30, z toho
15 za pomliaždenie pravého predlaktia a 15 za pomliaždenie pravého kolena, čo predstavuje výšku
náhrady za bolesť 548 €.

12. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil aj s obsahom pripojeného priestupkového spisu č. OÚ-MT-

OVVS-2019/007188/136/C:
Uznesením zo dňa 06.09.2018 poverený príslušník OO PZ Vrútky, ČVS: ORP-510/VR-MT-2018, začal
trestné stíhanie vo veci prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., pretože osoba F. D.
v čase okolo 20.30 hod., keď sa ako vedúci prevádzky nachádzal v pohostinstve Modrá Lagúna na
ul. 1. Československej brigády č. 2404 vo Vrútkach spolu s barmankou a zatiaľ s neznámym mužom,

pričom v tom čase prišla do pohostinstva žalobkyňa 1/, ktorá tam prišla z dôvodu, že chcela, aby majiteľ
pohostinstva stlmil hlasnú hudbu, ktorá z pohostinstva vychádzala, a to preto, že táto hudba škodí jej 81
ročnej matke, ktorá je v zlom zdravotnom stave a hlasná hudba ju ohrozuje na živote, preto, keď prišla
do pohostinstva tak išla rovno za majiteľom, ktorého chcela osloviť s tým, aby stlmil hudbu, pričom, keď
ju zbadal tak jej hneď povedal, aby vypadla z pohostinstva, že si ju tu nepraje, na to sa mu poškodená

snažila ukázať lekársku správu matky a žiadala, aby dal hudbu tichšie a rukou naznačila, že to ide dať
tichšie, ale ničoho sa nedotkla, pričom, keď toto videl žalovaný tak ju surovo chytil za ruku a odhodil jej
ju preč a začal po nej kričať, aby vypadla a tiež jej povedal niečo v tom zmysle, že, či jej matka stále žije,
či už nie je mŕtva, posmešne sa usmial, dal hudbu hlasnejšie, otočil sa jej chrbtom, že ide hrať šípky, keď
to videla poškodená, postavila sa pred neho, načo ju žalovaný kopol kolenom do jej pravej nohy, a to do

oblasti ohybu kolena z vonkajšej strany, keď ju potom chytil za zápästie pravej ruky, ktorú jej následne
trhol a vykrútil jej zápästie, načo poškodená spadla na zem, na chrbát, pričom jej spadla čiapka z hlavy,
následne ju chytil za golier bundy vzadu na krku a ťahal ju smerom vonku z podniku, kde pritom ako
ju ťahal tak ju škrtil, vytiahol ju pred podnik, kde ju nechal ležať na zemi a odišiel dnu, pričom sa po
chvíli vrátil a hodil jej ešte čiapku, ktorá jej padla na zem a potom sa opäť vrátil do pohostinstva a už sa

vôbec nezaujímal o poškodenú, menovaná sa po chvíli pozbierala a išla domov, odkiaľ zavolala políciu,
následne na druhý deň sa jej zdravotný stav zhoršil, tak vyhľadala lekársku pomoc, kde bolo zistené,
že utrpela hematóm v oblasti pravého kolena z vonkajšej strany, hematóm na zápästí a na ramene, kde
nemohla poriadne pohnúť rukou a bolelo ju rameno a lakeť a tiež mala podvrtnutú krčnú chrbticu na
pravej strane, kde ju bolel krk a mala závraty, po útoku nemohla poriadne spať, kde musela lieky od

bolesti, nemohla poriadne chodiť, pociťovala bolesť v kolene, pričom musela absolvovať aj rehabilitácie,
nakoľko sa stará o svoju matku a nie je v zamestnaní, tak na PN nebola a zo zranení sa liečila od
08.02.2018 do 03.05.2018.
Uznesením Krajského riaditeľstva PZ v Žiline zo dňa 23.11.2018, ČVS: KRP-116-Ž-VT-ZA-2018, bolo
trestné stíhanie postúpené príslušnému orgánu Okresnému úradu v Martine, odboru všeobecnej a

vnútornej správy na prejednanie priestupku, lebo nejde o trestný čin, ale o skutok, ktorý je priestupkom.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že z výsluchu svedka podaného O. D., ktorý bol vykonaný dňa
17.10.2018 bolo zistené, že svedkyňa sa dňa 07.02.2018 v čase okolo 20.30 hod. zdržiavala v podniku
Modrá Lagúna, ktorého vlastníkom v tej dobe bola ona. Od septembra 2018 podnik neprevádzkuje. V
tento deň v podniku pracovala ako barmanka. V tom čase bol v podniku okrem nej jej manžel F. D., C.

D. ako aj pán C. B.. Oboch menovaných pozná ako zákazníkov, ktorí chodievali občas hrávať šípky. V
tom čase manžel sedel v zadnej časti baru a hral s nimi šípky. V tom vošla do podniku jej známa žena,
ktorú, ale po mene nepozná. Pozná ju len z predošlých incidentov, kedy prišla do podniku vykrikovať
a sťažovať, že hrá nahlas hudba. Po jej príchode do baru žena vošla hneď za barový pult a keď juspozorovala začala sa naťahovať po hudobnom prístroji, ktorý bol za barom umiestnený na polici vo
výške asi cca 2 metre. Upozornila poškodenú, že tam nemá, čo hľadať a niekoľkokrát ju vyzvala, aby
odišla. Výzvy nerešpektovala. Keď to videl jej manžel, podišiel k žene za barový pult a chytil ju za ruku,

keď sa načahovala ku hudobnému prístroju tak, aby ho nezhodila alebo nepoškodila a taktiež ju dôrazne
vyzval, aby upustila od konania, aby odišla. Po chvíli spoza barového pultu odišla, ale naďalej kričala.
Manžel F. D. šiel potom k šípkam, kde sa táto žena pred neho postavila opäť s krikom. Bránila mu rukami
v hraní šípok a tiež do neho strkala rukami. Opäť ju vyzval, aby od tohto konania upustila. Žena jeho
výzvy nerešpektovala. Vtedy ju chytil za pažu a chcel ju vyviesť z podniku von. Žena sa mu vytrhla.

Začala rozhadzovať rukami a kopala, pričom nohami skopla barové kovové stoličky, ktoré pováľala.
Pozhadzovala z barového pultu nejaké veci. Následne jej manžel, aby žene zabránil v konaní, a aby
neudrela ju alebo nepoškodila zariadenie baru uchopil, objal oboma rukami vo výške ramien a popred
barový pult túto ženu vyniesol von pred podnik. Žena si potom ako ju manžel vyviedol z podniku pred
vchodové dvere sadla na zem a neustále kričala. Svedkyňa sa ju snažila ukľudniť. Asi po pol hodine
prišli policajti, ktorí uviedli, že žena im oznámila, že bola fyzicky napadnutá jej manželom F. D.. Podľa

svedkyne ju manžel fyzicky nenapadol, ani nekopol a nezhodil na zem. Vyviedol ju z baru, aby im žena
neublížila, nakoľko bola veľmi agresívna, a aby nepoškodila zariadenie baru. Iným spôsobom by konaniu
nevedel zabrániť. Z výsluchu svedka žalovaného F. D. bolo zistené, že tento v súčasnej dobe pracuje
ako šofér, živnostník. V uvedenom čase sa zdržiaval v podniku Modrá Lagúna, ktorého vlastníkom bola
jeho manželka. Okrem neho sa tam nachádzali ešte jeho manželka, C. D. a C. B.. S nimi sedel v zadnej

časti baru a hrali šípky. V tom čase prišla do podniku jemu známa žena, ktorú po mene nepoznal. Vošla
za barový pult. Rozhadzovala rukami popri pohároch uložených na barovom pulte. Následne prešla
na koniec barového pultu, kde bolo vo výške cca 1,8-2 metre na polici uložené zosilňovacie hudobné
zariadenie. K nemu sa rukami natiahla. Hneď ako to zbadala jeho manželka išla za barový pult a snažila
sa jej vysvetliť, že tam nemá, čo hľadať. Ako videl, že sa žena naťahuje k hudobného zariadeniu za

barovým pultom a nevedel, čo s ním chce urobiť, nerešpektovala výzvu barmanky, tak pristúpil k tejto
žene za barový pult a chytil za zápästie s úmyslom zastaviť jej konanie. Žena sa neustále naťahovala
k hudobnému zariadeniu, hysterčila, vykrikovala nezmysly. Bál sa, že zariadenie chce zhodiť alebo
poškodiť. Tak ju držal za zápästie ruky až kým žena od konania neupustila. Potom, čo sa na chvíľku
ukľudnila, sa jej snažil vysvetliť, že za barom nemá, čo hľadať, že hudba nahlas už nehrá a niekoľkokrát

ju s manželkou vyzvali, aby opustila podnik. Považoval to za vybavené. Otočil sa a išiel hrať šípky. Žena
opäť začala verbálne útočiť. Postavila sa pred neho. Rozhadzovala sa rukami a vyhrážala sa, že mu
všetko rozbije. Niekoľkokrát ju vyzval, aby odišla. Nerobila scény a nevyhrážala sa. Keďže nechcela od
svojho konania upustiť a neustále sa zaháňala rukami popred jeho tvár, pričom sa ho aj niekoľkokrát
snažila kontaktom posotiť. Neustále kričala a nadávala, tak túto ženu uchopil, v podstate objal oboma

rukami vo výške jej ramien tak, aby nemohla rukami zraniť jeho, a to pred barový pult, a pomedzi barové
kovovéstoličky.Tútoženuvyniesolvonpredpodnikapritomženaneustálekopalanohamiokolosebado
zariadeniabaruadovchodovýchdverípodniku.Ženuvyniesolpredpodnik,kdejupostavilnanohy,pustil
z objatia a upozornil ju, aby sa jej konanie viac neopakovalo. Ženu nekopol ani nezhodil na zem, ani inak
na ňu fyzicky nezaútočil. Z výsluchu svedka C. B. vyplýva, že v uvedenom čase sa zdržiaval v podniku

Modrá Lagúna spolu s kamarátom C. D., kde hrali šípky s majiteľom baru, žalovaným. V tom čase vošla
do podniku jemu známa žena z minulých incidentov, ktorá sa už v minulosti sťažovala na hranie hudby
v jukeboxe a tiež vravela, že má matku na smrteľnej posteli, a že jej hudba vadí. Vošla do podniku a
všimol si ju až vtedy, keď barmanka ženu vyzývala, aby opustila podnik. Nevedel prečo ju na to vyzýva,
no následne začala vo veľkom amoku žena nadávať ako barmanke tak žalovanému a vtedy pochopil,

že jej opäť vadila pustená hudba. V čase, keď vošla žena do podniku hudba v podniku nehrala nahlas.
Nadávala barmanke aj žalovanému a sťažovala, že má ťažko chorú matku, a aby hudbu nepúšťali s
vyhrážkami, že to tam rozbije. Následne videla, že žena vošla za barový pult, kde sa naťahovala na
policu, na ktorej bolo umiestnené hudobné zariadenie. Barmanka ju opäť vyzvala, aby odišla. Žena výzvy
nepočúvala a vrieskaním sa vyhrážala, že to tam rozbije. Vtedy žalovaný pristúpil k barovému pultu a

niekoľkokrát slušne ženu so zvýšeným hlasom vyzval, aby spoza pultu odišla. Následne, keď nechcela
opustiť priestor tak k nej za pult pristúpil žalovaný a po chvíli spoza pultu táto žena vyšla. Žalovaný prišiel
pred šípkomat, kde mali rozohrané šípky. Bol na rade, a keď sa postavil na čiaru a chcel hádzať šípku,
žena sa s krikom aj vyhrážkami postavila pre neho a bránila mu v hádzaní. Žalovaný povedal, aby odišla
a povedal jej, že nemá čas sa ňou zapodievať. Vo svojom konaní naďalej pokračovala. Uchopila ho za

ruku, v ktorej držala šípku. Vtedy ženu uchopil za jej ľavú ruku tým spôsobom, že jej chytil ľavú pažu
jeho pravou rukou a chcel ju vyviesť von z podniku. Ako ju chytil za ľavú pažu a chcel ju vyviesť žena
sa mu vytrhla a neustále vykrikovala a začala strkať do neho a neustále sa oháňala rukami a kopala do
barových stoličiek, ktoré pozhadzovala na zem aj nejaké veci, ktoré boli poukladané na polici pri pulte.Ako žalovaný túto ženu uchopil nebolo nič násilné. Chcel ju len slušne vyviesť z podniku a jej konanie
bolo pre neho nepríjemné. Ako ju vyvádzal z podniku, keď sa mu vytrhla už viac nesledoval, nakoľko zo
zeme zbieral popadané veci, ktoré porozhadzovala táto žena. Po asi 10-15 sekundách sa žalovaný vrátil

do podniku a v kľude pokračoval v hraní šípok. Po nejakej chvíli prišli do podniku policajti, ktorí uviedli,
že im žena oznámila fyzické napadnutie žalovaným. Žalovaný ženu nekopol ani nehodil na zem, ani ju
inak nenapádal. Iba ju nenásilne vyviedol z podniku. Práve ona bola iniciátorka celého konfliktu a jej
agresivita neustále stúpala. Z výsluchu svedka C. D. vyplýva, že v uvedenom čase sa nachádzal spolu s
kamarátom C. B. v podniku Modrá Lagúna, kde hrali šípky s majiteľom, žalovaným. V tom čase vošla do

podniku neznáma žena, ktorá žiadala manželku žalovaného, ktorá pracovala ako barmanka, aby vypli
hudbu.Keďdopodnikuvošlažena,bolaarogantnáaarogantneažpanovačneodbarmankypožadovala,
aby vypla hudbu, že má matku na smrteľnej posteli. Vtedy sedel pri barovom pulte a čakal, kedy bude
na rade pri hádzaní šípok na terč. Všimol si, že žena, ktorá sa hádala s barmankou vošla za barový
pult. Začala sa naťahovať k hudobnému zariadeniu, ktoré sa nachádzalo hore na polici a nerešpektovala
výzvy barmanky, aby opustila priestor za pultom. Žalovaný pristúpil k tejto žene a dôrazne ju zvýšeným

hlasom upozornil, aby opustila priestor za barom. Po chvíli priestor opustila, na čo žalovaný predstúpil
k šípkomatu, pričom žena sa postavila pre neho a bránila mu vhádzaní na terč. Žalovaný niekoľkokrát
vyzval ženu, aby opustila podnik, na čo žena nereagovala a neustále rozhadzovala rukami popred tvár
žalovaného. Kričala a urážala ho. Následne ju žalovaný uchopením za jej ruku chcel vyviesť z podniku,
no žena sa mu vytrhla a začala sa zaháňať rukami a kopať. Kopala do kovových barových stoličiek, ktoré

popadali na zem a tiež rukami pozhadzovala nejaké veci z pultu, ktoré potom zbierali zo zeme. Následne
ženu žalovaný rukami oblapil okolo pásu tak, aby jej znemožnil pohyb jej rukami, aby neporozhadzovala
poháre na barovom pulte a okolo barového pultu. Vyviedol ju pred podnik. Po vyvedení sa vrátil do baru.
Pozbierali zo zeme veci a v kľude pokračovali v hraní šípok. Po chvíli prišli policajti, ktorí uviedli, že mala
byť fyzicky napadnutá. Žalovaný ju vyviedol z podniku bez použitia násilia.

Uznesením zo dňa 28.02.2019, číslo 2 Pv/451/18/5506-9 prokurátorka Okresnej prokuratúry v Martine
zamietla sťažnosť poškodenej R. Y. proti uzneseniu o postúpení veci, pretože nie je dôvodná.
Rozhodnutím o zastavení konania Okresný úrad Martin, odbor všeobecnej vnútornej správy,
dňa 04.09.2019, číslo OÚ-MT-OVVS-2019/007188/136-C, zastavil konanie vo veci priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal žalovaný dopustiť tým, že dňa 07.02.2018 v čase okolo

20.30 hod. v bare Modrá Lagúna vo Vrútkach po tom, čo do baru prišla R. Y. a žiadala, aby stlmil hudbu,
pretože hlasná hudba škodí jej 81 ročnej matke a následne po tom, čo menovaná rukou naznačila, že
ide dať hudba tichšie, chytil za ruku a odsunul jej ju, čím mal úmyselne narušiť občianske spolunažívanie
hrubým správaním, zastavil, pretože skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom. Opätovne boli
vypočutí svedkovia O. D., C. B. S. C. D., žalovaný, ktorí vypovedali obdobne ako v rámci trestného

konania. Na pojednávanie sa nedostavila svedkyňa R. Y., ktorá doručila správnemu orgánu písomné
vyjadrenie, v ktorom uviedla, že bola predvolaná ako svedkyňa vo veci priestupku pri občianskemu
spolunažívaniu. Nevie, na aký podnet správny orgán koná, ale na ďalší termín pojednávania sa už
nedostaví. Namietala postup vyšetrovateľa, ktorý vec postúpil správnemu orgánu. Namietala prítomnosť
svedkov pri incidente. Namietala odborné vyjadrenie spracované MUDr. Andrejom Hajtmanom. V rámci

priestupkového konania boli vypočutí aj svedok Mgr. W. D., C. Q.. Mgr. W. D. sa do baru Modrá Lagúna
dostavil na základe vyslania operačného strediska, ktoré volala R. Y.. Uviedla, že má problémy s hlasnou
hudbou. Po príchode, na ktoré sa dostavil aj s kolegom C. Q., síce počul hudbu, ale táto bola v prípustnej
norme. Bar bol otvorený do desiatej a v čase, keď prišli do baru bolo len 21.30 hod. Obvinený uviedol,
že mal problém s R. Y., ktorá vtrhla do baru. Upozornili ju, že nemá za barom, čo robiť a vyviedli z

baru von. Na mieste boli stotožnení zákazníci, svedkovia incidentu, C. D. a C. B., ktorí potvrdili verziu
obvineného. Za barom sa tiež nachádzala žena, zrejme barmanka. Následne išli za poškodenou, ktorá
uviedla, že má problémy s jej umierajúcou matkou. Povedala im, že spadla alebo, že bola sotená, ale
viditeľné známky zranenia nemala. Bolo jej odporučené ošetrenie. Chceli jej privolať záchrannú službu,
čo odmietla. Svedok Ing. C. Q. uviedol, že pracuje na železničnej polícii a občas chodí vypomáhať

ako člen hliadky na OO PZ Vrútky. Boli vyslaní spolu s kolegom Mgr. W. D. na preverenie oznámenia
poškodenej na rušenie nočného kľudu. Matne si spomína, že poškodená hovorila, že hudba z baru
ruší jej chorú matku, a že bola napadnutá. Po príchode do baru obvinený uviedol, že poškodená vošla
za bar, že stišovala hudbu, že ju vyzýval, aby z baru odišla, že ju nenapadol. Spomína si na to, že v
bare sa nachádzalo niekoľko zákazníkov, s ktorými sa rozprával kolega. V konaní nebolo bez pochyby

preukázané, že sa obvinený dopustil skutkov kladených mu za vinu, preto bolo konanie zastavené.

13. Žalobkyňa 1/ (rovnako aj v procesnom postavení splnomocnenej zástupkyne žalobkyne 2/) na
pojednávaní zotrvala na podanej žalobe v celom rozsahu ako aj písomných vyjadreniach. Uviedla, ženetrvá na kontrolnom znaleckom posudku. Nemá k dispozícii znalecký posudok vyhotovený v trestnom
konaní. Žiada, aby bol do spisu pripojený posudok MUDr. Hajtmana. Všetky dôkazy nachádzajúce sa vo
vyšetrovacom a priestupkovom spise považuje za nezákonné. Nemohla sa s nimi oboznámiť. Nebola

konfrontácia. Nemohla sa vyjadriť ku všetkým skutočnostiam. Dozvedela som sa o tom všetkom až po
ukončení konania. Myslí si, že aj policajti, ten, čo pracuje na železničnej polícii, tam ani nebol prítomný.
Mali tam kamery. Mohli overiť situáciu. Marili vyšetrovanie. Ak na súde čokoľvek predloží, dá do spisu,
protistrana bude mať k tomu prístup a bude si môcť vytvoriť alibi. Podstatné je, ako súd vyhodnotí
dôkazy, ktoré sú vo vyšetrovacom a priestupkovom spise. Čakala ako budú konať ostatní, polícia aj

žalovaný. Bola v tiesni, keďže nechcela, aby sa to premlčalo. Tak to podala takto. Znalecký posudok jej
mal byť zaslaný poštou v čase vyhotovenia, aby sa mohla k nemu vyjadriť. Chcela by navrhnúť dôkazy
za účelom preukázania, že žalovaný v krčme nepracoval pol roka pred incidentom, ale dlhšiu dobu.

14. Žalovaný na pojednávaní zotrval na svojom písomnom vyjadrení. Uviedol, že celé je to nešťastná
udalosť. Nevie, prečo si žalobkyňa 1/ vybrala práve ich podnik. Dostali licenciu. Splnili všetky pravidlá

podľa všeobecne záväzného nariadenia mesta. Nočný kľud je po 22.00 hod. Ak by prišla žalobkyňa 1/
po 22. hod., že hrá nahlas hudba, uznal by jej nárok a hudbu stíšil. Chodila opakovane do podniku. Našli
si už s manželkou inú prácu a ešte stále riešia tento incident. Žalobkyňa 1/ si myslí, že iba ona hovorí
pravdu a 10 - 12 ľudí si vymýšľa proti nej. Je len obyčajný šofér. Nemám konexie na to, aby ovplyvňoval
vyšetrovateľa, prokuratúru a svedkov. Žalobkyňa 1/ podala trestné oznámenie s tým, že ovplyvňuje deti

a hádže jej kamene do okna.

15. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) Každý je povinný počínať si tak, aby
nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 420 ods. 1 OZ Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 OZ Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 418 ods. 2 OZ Takisto nezodpovedá za škodu, kto ju spôsobil v nutnej obrane proti hroziacemu
alebo trvajúcemu útoku. O nutnú obranu nejde, ak bola zrejme neprimeraná povahe a nebezpečnosti
útoku.
Podľa § 11 OZ Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej

cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1, 2, 3 OZ Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť

v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady
podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k
porušeniu práva došlo.

16. Na základe uvedených skutočností súd žalobu zamietol v celom rozsahu, nakoľko nemal preukázanú

jej dôvodnosť. Žalobkyne sa v konaní domáhali náhrady nemajetkovej ujmy, žalobkyňa 1/ vo výške 200 €
a žalobkyňa 2/ vo výške 400 €. Žalobkyňa 1/ sa domáhala aj náhrady škody na zdraví vo výške 1.200 €. V
časti uplatnených nárokov na náhradu nemajetkovej ujmy nemal súd preukázané splnenie predpokladov
na vznik nároku na nemajetkovú ujmu. Pre úspešné priznanie nemajetkovej ujmy musia byť kumulatívne
splnenépredpoklady,ato:/1/zásah,ktorýjespôsobilývyvolaťnemajetkovúujmu,/2/vzniknemajetkovej

ujmy, /3/ príčinná súvislosť medzi zásahom a vznikom nemajetkovej ujmy a /4/ zavinenie. Za závažnú
ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva
došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však
nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto
v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj

každá iná fyzická osoba. Žalobkyne neuniesli dôkazné bremeno, nepreukázali zásah spôsobilý vyvolať
ujmu a samotný vznik závažnej ujmy, ktorá by odôvodňovala priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch. V priebehu sporu nepredložili ani jeden dôkaz, ktorý by preukazoval vznik nimi tvrdiacej
ujmy. Jednalo sa len o ich subjektívne pocity. Konanie žalovaného (hlasná hudba) nevykazuje znaky
neoprávneného zásahu, ktorý by bol objektívne spôsobilý privodiť žalobkyniam nemajetkovú ujmu. A už

vôbec nie v takom rozsahu, aby odôvodňoval priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Nebolo
preukázané, že by konanie žalovaného spočívajúce v hlasnej hudbe, bolo protiprávne. Svedkovia ako
aj privolaní príslušníci OO PZ zhodne uviedli, že hudba nedosahovala výraznú hlasitosť. Skutočnosť, žežalobkyňa 1/ má nadmernú vnímavosť vonkajších zvukov, vibrácii, je senzitívna na hluk, nie je dôvodom,
pre vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy.

17. Vo vzťahu k žalobkyňou 1/ uplatnenému nároku na náhradu škody na zdraví platí taktiež, že pre jej
úspešnépriznaniemusiabyťsplnenérovnaképredpokladyakoprinemajetkovejujme,ato:/1/porušenie
právnej povinnosti, /2/ vznik škody, /3/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom
škody a /4/ zavinenie. Súdu nebolo preukázané porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného.
Konanie žalovaného tak, ako bolo v konaní preukázané, nemožno charakterizovať ako protiprávny

úkon. Za protiprávne konanie ako predpoklad zodpovednosti za škodu je označované konanie, ktoré
je v rozpore s objektívnym právom. Vykonaným dokazovaním, najmä oboznámením sa s výsluchom
svedkov v priebehu trestného a priestupkového konania a znaleckým posudkom, nebolo preukázané,
že skutok sa stal tak, ako ho opisuje žalobkyňa 1/. Vyhodnotiac všetky dôkazy jednotlivo ako aj vo
vzájomnej súvislosti nemožno dať za pravdu žalobkyni 1/ o priebehu skutku. Žalobkyňa 1/ neuniesla
dôkazné bremeno o priebehu škodovej udalosti. Žalovaný ako majiteľ prevádzky bol podľa názoru súdu

oprávnený konať tak, aby zabránil žalobkyni 1/ v prípadnom poškodení zariadenia podniku a obťažovaní
ako jeho samotného, tak aj prítomných hostí. Ak by aj súd pripustil protiprávnosť konania žalovaného,
jeho konanie by bolo nutné posúdiť ako nutná obrana. Žalobkyňa 1/ bola opakovane vyzývaná, aby
opustila priestor prevádzky a nenarúšala chod podniku, čo nerešpektovala. Preto žalovaný nemal inú
možnosť, ako žalobkyňu 1/ vyviesť pred podnik a zabrániť prípadným škodám. Nebolo preukázané,

že žalovaný aktívne na žalobkyňu 1/ zaútočil, ako to sama opisovala. Teda, že by využil kopance
alebo iné hmaty. Skutočnosť, že žalovaný sa nedopustil protiprávneho konania, potvrdzujú aj závery
znaleckého posudku, resp. trestného a priestupkového konania. Keďže absentuje aspoň jeden zo
základných predpokladov zodpovednosti za škodu (protiprávne konanie), z dôvodu procesnej ekonómie
sa súd nezaoberal tým, či došlo k naplneniu všetkých predpokladov pre priznanie náhrady škody ako

ani samotnou výškou škody.

18. Aj keď žalobkyňa 1/ v priebehu sporu navrhovala vykonať rôzne dôkazy (znalecké dokazovanie,
výsluchy svedkov a pod.), svoje návrhy v priebehu sporu opakovane menila a v konečnom štádiu
už na svojich návrhoch netrvala. Dôvody, pre ktoré žalobkyňa 1/ navrhla vykonať dôkazy, podľa

názoru súdu objektívne nevyvolávali pochybnosti o správnosti záverov znaleckého posudku a výpovede
svedkov. Jednalo sa len o subjektívny názor žalobkyne 1/ na vykonané dôkazy. Výpovede svedkov
boli ucelené a konzistentné ako v trestnom tak aj v priestupkovom konaní. Ich opätovné vypočutie
súd nepovažoval za účelné a hospodárne. Sama žalobkyňa 1/ uviedla, že podstatné je, ako súd
vyhodnotí dôkazy nachádzajúce sa vo vyšetrovacom a priestupkovom spise. V neposlednom rade súd

uvádza, že v civilnom konaní nie je oprávnený riešiť nesúhlas žalobkyne 1/ s priebehom trestného, resp.
priestupkového konania. Podľa ustanovenia § 150 ods. 1 C. s. p., majú strany povinnosť pravdivo a
úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Samotné civilné sporové
konanie je konaním dôkazným, čo znamená, že stranu zaťažuje v konaní povinnosť tvrdenia a povinnosť
navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť. Ak strana sporu v konaní nesplní

svoju povinnosť tvrdenia alebo povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy, alebo ak sa navrhnuté
dôkazy nevzťahujú na jeho tvrdenia, dostáva sa do situácie dôkaznej núdze, kedy súdu neostáva iné, len
zhodnotiť túto procesnú situáciu v jej neprospech vo výsledku (rozhodnutí vo veci samej), lebo tvrdená
okolnosť nebude preukázaná.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tak, že úspešnému
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.