Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. máj 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3Tos/45/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614010027
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5614010027.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov
JUDr. Vladimíra Sučika a Mgr. Miroslava Mazúcha, na neverejnom zasadnutí konanom 9. mája 2019 o
sťažnosti odsúdeného Ing. E. L. proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/12/2014
zo 4.2.2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného Ing. E. L. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš napadnutým uznesením, sp.zn. 2T/12/2014 zo 4.2.2019 podľa § 419
ods. 1 Tr. por., s poukazom na § 52 ods. 1 Tr. zák. vyslovil, že odsúdený Ing. E. L. sa v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia uloženej mu rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn.
2T/12/2014 zo 14.3.2016, neosvedčil a nariadil výkon súhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 2
roky a 10 mesiacov. Podľa § 419 ods. 4 Tr. por. a § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. okresný súd zaradil

odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas sťažnosť odsúdený Ing. E. L.. V písomných dôvodoch
sťažnosti prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že sa nedá povedať, že viedol riadny život, avšak
je toho názoru, že by súd mal skúmať aj príčiny porušenia, ktorého sa dopustil počas skúšobnej doby

a dopad, ktorý bude mať zaradenie jeho osoby do výkonu trestu preňho, ako aj pre celú jeho rodinu.
Áno, išlo o spáchanie úmyselného trestného činu, ktorý bol charakterovo a skutkovo rovnaký, ako
ten, pre ktorý bol odsúdený. Po návrate z výkonu trestu odňatia slobody sa zaradil plnohodnotným
spôsobom do spoločnosti. Finančné prostriedky na svoju obživu si zabezpečuje poctivo, legálne. Našiel
si prácu ako robotník. Miera závažnosti jeho protiprávneho konania, ktorého sa dopustil v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia nie je tak veľká, aby súd vyslovil, že sa neosvedčil v skúšobnej dobe.

Súd pri rozhodovaní, či sa osvedčil alebo neosvedčil v skúšobnej dobe, by mal skúmať celú dĺžku jeho
skúšobnej doby a hlavne, ako sa počas celej tejto doby správal a aký viedol život a nebrať do úvahy len
jedno protiprávne pochybenie z jeho strany. V celkovom kontexte splnenia zákonných podmienok aj s
prihliadnutím na závažnosť vyššie spomínaného porušenia, odpis z registra trestov, odpis priestupkov,
lustráciu, fakt, že proti nemu nie je podaná žiadna iná obžaloba a ani sa nevedie iné trestné stíhanie,
má za to, že sa v skúšobnej dobe osvedčil. Poukázal tiež na to, že trest povinnej práce, na ktorý bol

odsúdený v trestnej veci sp. zn. 3T/101/2017, vykonal a hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený.
Navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a sám vo veci rozhodol tak, že vysloví, že sa v
skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil.

Príslušný prokurátor v písomnom vyjadrení ku sťažnosti odsúdeného uviedol, že okresný súd po
vyhodnotení všetkých dôkazov rozhodol správne, keď vyslovil, že odsúdený sa v skúšobnej dobe

neosvedčil a nariadil mu výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky a 10
mesiacov. Okresný súd napadnuté uznesenie riadne a vyčerpávajúco odôvodnil a správne uviedol,že podmienečne odsúdený má viesť počas skúšobnej doby nepretržite riadny život, má dodržiavať
právny poriadok a ďalšie zákonné normy občianskej spoločnosti, tiež plniť si povinnosti voči štátu,
rodine a spoločnosti. Je evidentné, že v konaní pod sp. zn. 3T/101/2017 z 12.9.2018 bol Ing. E. L.

počas skúšobnej doby právoplatne odsúdený za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §
348 ods. 1 písm. a) Tr. zák., pretože na výzvu riadne nenastúpil v určenom termíne do výkonu trestu
odňatia slobody a nenastúpenie trestu náležite neodôvodnil. Nástup trestu sa týkal iného trestného
konania. Je pravda, že mu za tento prečin bol uložený trest povinnej práce v trvaní 100 hodín, ktorý
trest vykonal, a preto sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. V danom prípade je však dôležitá tá

okolnosť, že odsúdený spáchal skutok počas plynutia skúšobnej doby, kedy mal viesť riadny život. Tiež
poukázal na to, že odsúdený sa dopustil úmyselného prečinu, ktorým prejavil neochotu rešpektovať
súdne rozhodnutie v inej trestnej veci. Vzhľadom na jeho kriminálnu minulosť súd ani nemal dôvod
posudzovať jeho konanie ako mimoriadne vybočenie a rozhodnúť inak, ako nariadením výkonu trestu,
najmä predĺžením skúšobnej doby s probačným dohľadom. Z týchto dôvodov navrhol Krajskému súdu
v Žiline, aby podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť
napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo, prihliadnuc pritom i na prípadné chyby,
ktoré neboli sťažnosťou vytýkané, a zistil, že sťažnosť odsúdeného Ing. E. L. nie je dôvodná.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé

rozhodnutie.

Povinnosť vyplývajúca z citovaného zákonného ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por., t.j. zistiť skutkový stav
veci náležite a v takej kvalite, aby o ňom nevznikli dôvodné pochybnosti, platí nielen pre rozhodovanie
o otázke viny a trestu, či nároku na náhradu škody, ale aj pre rozhodovanie ktorejkoľvek otázky, ktorú

treba v trestnom konaní riešiť. Uplatňuje sa v každom štádiu trestného konania, teda aj vo vykonávacom
konaní. Preto náležite musí byť zistené tiež to, či podmienečne odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny
život a či vyhovel uloženým podmienkam. Z týchto zistení treba vychádzať pri rozhodovaní.

Podľa § 52 ods. 1 Tr. zák. ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život, dodržiaval podmienky

probačného dohľadu a splnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi
nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Výnimočne môže
súd, vzhľadom na okolnosti prípadu, ponechať probačný dohľad v platnosti, hoci odsúdený svojím
konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže
a) primerane predĺžiť probačný dohľad, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú

hranicu probačného dohľadu ustanoveného v § 51 ods. 2,
b) uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo povinnosti, alebo
c) nariadiť kontrolu uložených primeraných obmedzení alebo povinností technickými prostriedkami, ak
sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu a ak takáto kontrola nebola doposiaľ nariadená.

Okresný súd v danom prípade postupoval dôsledne a dokazovaním, ktoré na verejnom zasadnutí
vykonal, si vytvoril dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie, že Ing. E. L. sa v skúšobnej dobe
odsúdenia na trest odňatia slobody, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený, neosvedčil.

Treba stručne pripomenúť, že rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/12/2014 zo

14.3.2016 bol Ing. E. L. uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. v bode 1/ a pokračovacieho prečinu sprenevery podľa § 213 ods.
1 Tr. zák. a bol odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 10 mesiacov s
podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 4 roky a 6 mesiacov so súčasným
uložením probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Zároveň mu bol uložený aj trest

zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 20 mesiacov. Bola mu uložená okrem iného
aj povinnosť ospravedlniť sa konateľom poškodenej spoločnosti STOLAMED s.r.o., Anne Stolárovej a
Ivanovi Stolárovi, konateľovi spoločnosti INVEST REVITAL HOLDING s.r.o., Rastislavovi Horváthovi a
poškodenému K. R.. V zmysle § 50 ods. 3 Tr. zák. z dôvodu uloženia súhrnného trestu súd započítaldo skúšobnej doby podmienečného odsúdenia skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia určenú pri
skorších odsúdeniach, a to od 11.3.2014 do 29.2.2016 a od 29.2.2016 do 14.3.2016. Po započítaní
skúšobná doba podmienečného odsúdenia uplynula dňa 10.9.2018.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že odsúdený v čase základnej skúšobnej doby (dňa 21.4.2017
prevzal výzvu na nastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody, v stanovenej lehote 7 dní od doručenia
tejto výzvy na ňu nereagoval a do výkonu trestu nenastúpil) sa dopustil prečinu marenia výkonu
úradnéhorozhodnutiapodľa§348ods.1písm.a)Tr.zák.,zaktorýbolprávoplatneodsúdenýrozsudkom

Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 3T/101/2017 z 12.9.2018 na trest povinnej práce vo výmere
10 hodín, ktorý vykonal.

Nadriadený súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní otázky, či sa podmienečne odsúdený osvedčil, možno
hodnotiť len tie okolnosti, ktoré nastali v skúšobnej dobe. Pri posudzovaní otázky, či sa podmienečne

odsúdený osvedčil, je relevantné to, či viedol riadny život a či vyhovel uloženým podmienkam, pričom
treba skúmať správanie odsúdeného počas celej skúšobnej doby a hodnotiť len tie okolnosti, ktoré
nastali v skúšobnej dobe.Za vedenie riadneho života treba považovať to, že odsúdený dodržiaval právny
poriadok a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, plnil si svoje povinnosti voči štátu, rodine i
spoločnosti, nezneužíval svoje práva voči spoluobčanom, nenarušoval občianske spolužitie v bydlisku

ani zamestnaní, nedopúšťal sa priestupkov, iných deliktov a trestných činov.

Krajský súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle
ktorej ak podmienečne odsúdený v skúšobnej dobe závažným spôsobom poruší právne normy, najmä
tým, že spácha úmyselný trestný čin, svedčí to spravidla o tom, že sa neosvedčil, že podmienečné

odsúdenie nesplnilo svoj cieľ a že podmienečne odložený trest treba vykonať (R 19/1976).

Skutočnosť, že odsúdený bol v skúšobnej dobe uznaný za vinného zo spáchania trestného činu, resp.
priestupku,nemožnovkaždomprípadeautomatickyposudzovaťakodôvodnanariadenievýkonutrestu.
Tu treba rozlišovať závažnosť trestného činu, priestupku spáchaného v skúšobnej dobe a treba zisťovať,

či odsúdený má snahu napraviť sa a viesť riadny život. V prípade spáchania priestupku je rozhodujúca
materiálna stránka priestupku a nie jeho právne (formálne) posúdenie.

Je nesporné, že Ing. E. L. bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ktorého sa dopustil v
skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. V okolnostiach danej veci je nepochybné, že odsúdený sa

dopustil úmyselného prečinu, ktorým prejavil neochotu rešpektovať súdne rozhodnutie v inej trestnej
veci. Ako správne poukázal súd prvého stupňa, na závere, že odsúdený v skúšobnej dobe neviedol
riadny život, nič nemení skutočnosť, že v trestnej veci Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.
zn. 3T/101/2017 odsúdený vykonal trest povinnej práce, v dôsledku čoho sa hľadí na neho akoby
nebol odsúdený. Aj napriek skutočnosti, že v prípade uvedeného odsúdenia, sa na odsúdeného

hľadí, akoby nebol odsúdený, treba uviesť, že zahladenie odsúdenia nebráni súdu, aby pri hodnotení
osoby obvineného prihliadal ku skutočnosti, že obvinený v minulosti spáchal trestný čin. Krajský súd
v uvedených súvislostiach naviac uvádza, že skutočnosť, že páchateľ spáchal skutok, ktorý má znaky
trestného činu, a skutočnosť, že bol za tento skutok právoplatne odsúdený, sú dve rozdielne skutočnosti
(udalosti) objektívneho sveta. Právo rozlišuje tieto dve rozdielne právne skutočnosti a spája s nimi vznik

odlišných právnych pomerov a odlišné právne následky pre páchateľa. Ak teda právna fikcia, že sa
na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený, znamená v podstate právny zánik skutočnosti odsúdenia,
neznamená to i zánik skutočnosti, že páchateľ spáchal trestný čin. Rozlišovanie týchto dvoch právnych
skutočností nie je umelé, pretože ide o skutočnosti s odlišným obsahom, ktoré majú odlišný význam a
dosah, napr. pri výmere trestu.

Zo správania odsúdeného počas skúšobnej doby je teda zrejmé, že výkon podmienečného trestu
zjavne nepostačuje na jeho nápravu, pretože odsúdený napriek uloženému podmienečnému trestu
naďalej nerešpektoval rozhodnutia štátnych orgánov, ani samotný zákon. Podmienečné odsúdenie ho
neovplyvnilo natoľko, aby si uvedomil, že je povinný, podobne ako ostatní občania tejto republiky viesť

riadny život, naviac ak „nad ním visel Damoklov meč“ v podobe hrozby výkonu trestu v prípade porušenia
základných pravidiel spolunažívania medzi občanmi.Pri vyhodnotení najmä osobnostného postoja odsúdeného s rešpektovaním zákonov platných v
Slovenskej republike nemožno prehliadnuť, že má výrazné sklony k páchaniu protispoločenského
konania a zákony nie je schopný rešpektovať ani po uložení príslušných sankcií.

Za takejto situácie nemožno vysloviť iné, len že odsúdený neviedol v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia riadny život. Na zabezpečenie účelu trestu u odsúdeného, najmä za účelom zabezpečenia
funkcie individuálnej, ale aj generálnej prevencie, je potrebné odsúdenému nariadiť výkon trestu odňatia
slobody.

Na výkon trestu odňatia slobody okresný súd správne odsúdeného zaradil v zmysle § 48 ods. 2 písm.
a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože pre takéto rozhodnutie
boli splnené všetky tam predpokladané podmienky, a teda že nebol v posledných desiatich rokoch vo
výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

K sťažnostným dôvodom nadriadený súd poznamenáva, že sú len iným právnym hodnotením

existujúceho skutkového stavu a neobsahujú žiadne skutočnosti, ktoré by okresnému súdu v čase jeho
rozhodovania známe neboli. Krajský súd naviac poznamenáva, že v slovenskej spoločnosti je úplne
bežné, že maloleté deti a manželka sú závislé na jedinom príjme, a to na príjme otca a manžela. Pokiaľ
existuje takáto situácia aj v rodine odsúdeného, nejde teda o žiadnu mimoriadnu situáciu, ktorá by bola
v populácii neobvyklá, a preto nemôže byť dôvodom pre vyslovenie, že odsúdený sa v skúšobnej dobe

podmienečného odsúdenia osvedčil.

S ohľadom na uvedené okolnosti krajský súd podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného
Ing. E. L. zamietol, pretože nebola dôvodná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.