Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. október 2020

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 19C/21/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120264310
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jenčová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2020:6120264310.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad - sudkyňou JUDr. R. V. v spore žalobcu: JUDr. W. N., I.. XX.X.XXXX, trvale bytom

Teplická 2156/3, Poprad, občan SR, proti žalovanému: R..O..F.., M..L..T.., so sídlom N. XXX, M., R.:
XX XXX XXX, právne zastúpený: V.. V. M., F., M. M. F. Š. I. XX, Spišská Nová Ves, T. E. XX.XXX,XX
€ s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni istinu XX.XXX,XX eur, úrok z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy X.XXX,XX eur od 21.1.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
X.XXX,XX eur od 21.2.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy X.XXX,XX
eur od 21.3.2020 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Trovy konania súd stranám n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žalobou podanou Okresnému súdu Banská Bystrica žiadala, aby súd zaviazal žalovaného
uhradiť jej žalovanú istinu s príslušenstvom. Uviedla, že pracovný pomer bol založený medzi ňou ako
zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom Pracovnou zmluvou uzatvorenou dňa 30.5.2017. V
zmysle bodu 6.1 Pracovnej zmluvy sa zamestnávateľ zaviazal vyplácať mzdu zamestnancovi na jeho
bankový účet, a to v 20.deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po odpracovanom mesiaci, pričom
výška mzdy bola naposledy Dodatkom č. 2 zo dňa 30.6.2019 zmenená na sumu X XXX,- € v hrubom.

Žalobkyninebolavyplatenámzdazamesiacdecember2019,splatnádňa20.1.2020vovýške XXXX,XX
€,zamesiacjanuár2020,splatnádňa20.2.2020vovýškeXXXX,XX€azamesiacfebruár2020,splatná
dňa 20.3.2020 vo výške X XXX,XX €,, a to ani v čiastočnom rozsahu. Navyše žalovaný s ňou skončil
pracovný pomer okamžite dňom 10.3.2020, pričom ku skončeniu pracovného pomeru jej neumožnil
vyčerpať dovolenku za predchádzajúci kalendárny rok a za prvé dva odpracované mesiace roku 2020,
čo predstavuje spolu 19 dní, za ktoré jej patrí náhrada mzdy vo výške X XXX,XX €. Tiež ku dňu skončenia
pracovného pomeru jej nevyplatil zamestnávateľ alikvótnu časť mzdy za mesiac marec 2020 vo výške

XXX,XX €, a to za 5 pracovných dní za mesiac marec 2020. Pri skončení pracovného pomeru si s ňou
zamestnávateľ nedohodol žiaden termín, v ktorom jej vyplatí mzdu a náhradu mzdy za nevyčerpanú
dovolenku ku dňu skončenia pracovného pomeru. Na jej výzvy na zaslanie výplatných pások a ani na
poslednú výzvu zo dňa 11.3.2020 na zaplatenie mzdy žalovaný nereagoval.

2. Okresný súd Banská Bystrica, ako Upomínací súd, vydal vo veci platobný rozkaz v zmysle žalobného
návrhu. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, čím sa platobný rozkaz zrušil a na návrh

žalobkyne bola vec postúpená miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu Poprad.

3. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný namietol vydanie platobného rozkazu nepríslušným
súdom s poukazom na ustanovenie § 23 Civilného sporového poriadku. Poukázal tiež na neplatnosťDodatku č. 2 k Pracovnej zmluve z 30.5.2017 s tým, že pri podpise pracovnej zmluvy, ako i dodatku
k nej musí byť uvedené meno obchodnej spoločnosti (s.r.o.), konateľa spoločnosti konajúceho v mene
spoločnosti. Dodatok č. 2 bol uzatvorený neoprávnene, nakoľko v zmysle úplného výpisu z Obchodného

registra podpisuje konateľ spoločnosti R..O..F.. M..L..T.. tak, že konateľ koná za spoločnosť samostatne.
Písomnosti zakladajúce práva a povinnosti spoločnosti podpisuje konateľ samostatne a to tak, že k
písanému alebo tlačenému obchodnému menu spoločnosti pripojí svoj vlastnoručný podpis. Žalovaný
mal za to, že pri žalobkyni platí pracovná zmluva zo dňa 30.5.2017, v ktorej bola uvedená mzda vo výške
XXX,- € brutto mesačne za pracovný čas s rozsahom 20 hodín týždenne.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu poukázala na ustanovenie § 15 ods. 4 písm. a) zákona č. 307/2016
Z. z. a mala za to, že platobný rozkaz Okresným súdom Banská Bystrica nebol vydaný nezákonne
nepríslušným súdom. K meritu veci uviedla, že žalovaný dňa 22.4.2020 jej zaslal výplatné lístky, ktoré
obsahom zodpovedajú Dodatku č. 2 k Pracovnej zmluve, teda dodatku, ktorého platnosť žalovaný
namieta. Sám žalovaný zo mzdy dohodnutej Dodatkom č. 2 zaplatil príslušnú daň a aj poistné, čo podľa

jej názoru potvrdzuje platnosť tohto dodatku. Navyše mzdu vo výške dohodnutej predmetným dodatkom
jej vyplatil aj v predchádzajúcom období, čím uznal tento dodatok, a teda aj jej nárok titulom mzdy. Aj
keby bol dodatok neplatný, táto neplatnosť nemôže byť na jej ujmu, ona ju nespôsobila. Tvrdenie o mzde
vo výške XXX,- € brutto mesačne je tiež zavádzajúce, pretože Pracovná zmluva sa menila celkom 4
krát, pričom Dodatok týkajúci sa zvýšenia mzdy bol napr. Dodatok č. 1 zo dňa 30.5.2017, ktorým bola

dohodnutá výška mzdy na X XXX,- € v hrubom. Konanie žalovaného považovala len za snahu oddialiť
splnenie jeho záväzkov voči nej.

5. Na toto vyjadrenie k odporu reagoval žalovaný tak, že trvá na svojom vyjadrení a poukázal na zjavný
nepomer medzi dohodnutou mzdou X XXX,- € a počtom hodín, ktoré sú uvedené v pracovnej zmluve,

išlo o polovičný úväzok. Je pravdou, že Dodatkom č. 1 došlo k zvýšeniu mzdy, ale takto zvýšená
mzda predstavuje len 1/3 zo sumy, ktorá jej bola priznaná Dodatkom č. 2 k Pracovnej zmluve. Konanie
vtedajšiehokonateľaspoločnosti,ktorýpodpísalDodatokč.2považuježalovanýzaprotiprávnekonanie,
ktoré poškodzuje finančné záujmy spoločnosti. Poukázal aj na tú skutočnosť, že žalovanej bola daná
výpoveď pre závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

Konateľ spoločnosti R.. Ľ. N. už nie je ani konateľom, ani zamestnancom spoločnosti.

6. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení považovala vyššie uvedené stanovisko žalovaného len za snahu
o oddialenie povinnosti žalovaného zaplatiť jej nevyplatenú mzdu a náhradu mzdy. Poukazovanie
žalovaného na zjavný nepomer medzi dohodnutým pracovným časom a výškou mzdy je vo vzťahu k

prejednávanej veci bezpredmetné. Rozsah pracovného času bol výsledkom dohody medzi žalovaným
akozamestnávateľomaňouakozamestnancom,dohodnutýprivznikupracovnéhopomeru.Kuzvýšeniu
mzdy došlo zo strany žalovaného počas trvania pracovného pomeru celkom štyri krát a v konečnom
dôsledku ani žalovaný vo svojom poslednom vyjadrení nespochybňuje výšku mzdy žalobcu upravenú
Dodatkom č. 1 zo dňa 31.10.2017, čím de facto uznal časť ňou uplatneného nároku. Naproti tomu

žalovaný spochybňuje platnosť Dodatku č. 2 k pracovnej zmluve s odôvodnením, že považuje konanie
vtedajšieho konateľa za protiprávne poškodzujúce finančné záujmy spoločnosti. Ona je toho názoru, že
konštatovanie žalovaného o poškodzovaní jeho finančných záujmov ešte nie je dôvodom na to, aby sa
žalovanýzbavilsvojichpovinnostiplniťsiriadneavčassvojezáväzky.Vovzťahukuporušeniupovinnosti
žalovaného nevyplatením mzdy a náhrady mzdy túto skutočnosť skonštatoval aj Inšpektorát práce, a to

Oznámením o výsledku prešetrenia podnetu zo dňa 17.06.2020. Inšpektorát práce nariadil žalovanému
ako zamestnávateľovi odstrániť zistené porušenia povinnosti vyplatiť žalobcovi, okrem iného aj mzdu
a náhradu mzdy, ktorá je predmetom tohto konania, pričom žalovanému bolo nariadené odstrániť
nedostatky voči nej do 16.06.2020, avšak k takémuto odstráneniu nedostatkov zo strany žalovaného
nedošlo. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného, ktorými poukazuje na spôsob skončenia pracovného

pomeru s ňou uviedla, že tieto sú, podľa jej názoru irelevantné. Spôsob, akým bol skončený pracovný
pomer je predmetom konania vedenom na tunajšom súde č. k. XCpr/X/XXXX o neplatnosť skončenia
pracovného pomeru, avšak ani vyfabulované dôvody skončenia pracovného pomeru žalovaného s ňou
nezbavujú povinnosti žalovaného zaplatiť jej uplatňovaný nárok titulom nevyplatenej mzdy, náhrady
mzdy a úrokov z omeškania. Ani skutočnosť, či R.. N. je alebo nie je konateľom žalovaného nie je vo

vzťahu k vyplateniu mzdy podstatná, keďže nárok na vyplatenie mzdy žalovaného nezanikol zmenou
v osobách štatutárneho orgánu žalovaného. Nad rámec uviedla, že okamžité skončenie pracovného
pomeru zo strany žalovaného, resp. jeho súčasných členov štatutárneho orgánu, je pomstou voči nej,
keďže po dlhší čas poukazovala na konanie súčasných konateliek a im blízkych osôb v rozpore sozákonom a záujmami žalovaného ako obchodnej spoločnosti, pričom vypracovala niekoľko trestných
oznámení aj na súčasné konateľky žalovaného a na im blízke osoby. Doposiaľ prinajmenšom v
jednom konaní bolo manželovi konateľky F. X., R.. W. X., vznesené obvinenie zo zločinu nedovoleného

ozbrojovania a obchodovania so zbraňami, a to aj na základe oznámenia o podozrení zo spáchania
trestného činu vypracovanom žalobkyňou a podaným niekdajším konateľom žalovaného R.. Ľ. N..
Poukázala na Oznámenie o výsledku prešetrenia podnetu

7. Žalobkyňa na pojednávaní v plnom rozsahu trvala na podanej žalobe, poukázala na dôkazy, ktoré

k žalobe pripojila. Uviedla, že napriek výsledkom prešetrenia podnetu Inšpektorátom práce a uloženiu
povinnosti odstrániť nedostatky, sa tak do dnešného dňa nestalo a žalovaný neuhradil ňou uplatnené a
opodstatnené nároky. Mala za to, že z podaného oznámenia Inšpektorátu práce jednoznačne vyplýva aj
tá skutočnosť, že sú dva dodatky k pracovnej zmluve platné a celé konanie žalovanej strany považuje
za určitý spôsob, ako oddialiť plnenie si povinností, ktoré žalovaný voči nej má. Dodatok č. 2 je platný
s poukazom na to, že aj v samotnom znení tohto dodatku je uvedené, že je neoddeliteľnou súčasťou

pracovnej zmluvy, táto netrpí žiadnymi vadami, zakladajúcimi jej neplatnosť, čím nemôže byť neplatný
ani tento dodatok. S poukazom na § 17 ods. 3 Zákonníka práce uviedla, že v prípade, ak by aj súd
vyhodnotil dodatok za neplatný, takáto neplatnosť jej, ako zamestnancovi, nemôže byť na ujmu, nakoľko
ju ona nespôsobila. Uplatňovaný nárok v konečnom dôsledku potvrdzuje aj sám žalovaný, a to zaslaním
výplatných lístkov, ktoré jasne a nepopierateľne zohľadňujú mzdu dohodnutú v predmetnom dodatku.

Žalovaný mzdu v tomto dodatku v predchádzajúcom období za jún až november 2019 v dohodnutom
rozsahu uhradil na jej účet a s takto dohodnutej mzdy riadne odviedol daň aj poistné. Trovy konania
si neuplatnila.
8.Právnyzástupcažalovanéhonapojednávaníuviedol,jehoklientneuznávanárokžalobkyneuplatnený
v tomto konaní. Uplatňovaný nárok XXXX,- € a polovičný pracovný čas považujú za neprimeraný

a v rozpore s dobrými mravmi. Keď bol vyzývaný sudkyňou na vyjadrenie sa k výsledku kontroly
Inšpektorátu práce, k tomu sa vyjadriť nechcel.
9. Z výsledkov vykonaného dokazovania, z Pracovnej zmluvy zo dňa 30.5.2017, z Dodatku č. 2 k
Pracovnej zmluve zo dňa 30.6.2019, z poslednej výzvy na vyplatenie mzdy a náhrady mzdy zo dňa
11.3.2020,zvýplatnýchlístkovzaobdobieoddecembra2019domarca2020,zDodatkuč.1kPracovnej

zmluve zo dňa 31.10.2017, z Oznámenia o výsledku prešetrenia podnetu Inšpektorátu práce Prešov zo
17.6.2020 mal súd preukázané, že pracovný pomer medzi žalobkyňou ako zamestnancom a žalovaným
ako zamestnávateľom vznikol na základe Pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 30.5.2017. V zmysle článku
VI bod 1 Pracovnej zmluvy sa zamestnávateľ zaviazal vyplácať mzdu zamestnancovi v sume XXX,- €
brutto mesačne s výplatným termínom 20. deň kalendárneho mesiaca nesledujúceho po odpracovanom

mesiaci. Dodatkom č. 2 zo dňa 30.6.2019 k Pracovnej zmluve bol článok VI. Pracovnej zmluvy zmenený
tak, že zamestnávateľ sa zaviazal zaplatiť zamestnancovi za vykonanú prácu základnú mzdu v sumu X
XXX,- € brutto mesačne. Výplatný termín nebol zmenený. Dodatok č. 2 je podpísaný zamestnávateľom
(podľa vykonaného dokazovania ide o podpis bývalého konateľa R.. N.) a za zamestnanca žalobkyňou.
Meno obchodnej spoločnosti je uvedené pri zamestnávateľovi v úvode tohto dodatku a ak malo byť

uvedenévzmysleobchodnéhoregistraajpripodpisenadodatku,akototvrdil,alenepreukázalžalovaný,
táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu žalobkyne. Ona ju žiadnym spôsobom nespôsobila. V konaní
nebolo sporné, že žalobkyni nebola vyplatená mzda za mesiac december 2019, splatná dňa 20.1.2020
vo výške X XXX,XX €, za mesiac január 2020, splatná dňa 20.2.2020 vo výške X XXX,XX € a za
mesiac február 2020, splatná dňa 20.3.2020 vo výške X XXX,XX €, a to ani v čiastočnom rozsahu, teda

ani napríklad v rozsahu Dodatku č. 1 k pracovnej zmluve, kde bola mzda určená na sumu X XXX,- €
brutto (tam dohodnutú mzdu žalovaný nenamietal). Žalovaný so žalobkyňou skončil pracovný pomer
okamžite dňom 10.3.2020 (neplatnosť skončenia pracovného pomeru je predmetom konania vedeného
na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. XCpr/X/XXXX), pričom ku dňu skončenia pracovného pomeru
jej neumožnil vyčerpať nevyčerpanú dovolenku v rozsahu 19 dní, za ktoré jej patrí náhrada mzdy vo

výške priemerného zárobku, teda spolu ide o sumu X XXX,XX €, čo žalovaný v konaní tiež nenamietal a
vyplýva to aj z výplatných lístkov. Ku dňu skončenia pracovného pomeru žalovaný nevyplatil žalobkyni
ani alikvótnu časť mzdy za mesiac marec 2020 vo O. XXX,XX €, a to za 5 pracovných odpracovaných
dní za mesiac marec 2020. Počet odpracovaných dní v tomto mesiaci tiež je zrejmý z výplatného lístka.
Súčasťou spisu sú výplatné lístky, ktoré žalobkyňa v konaní predložila po tom, ako jej ich žalovaný

doručil s prípisom zo dňa 22.4.2020 (č.l.40 - 42). Žalovaný teda nespochybňoval v konaní skutočnosť, že
žalobkyni mzdu, ani náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku nevyplatil, namietal len platnosť Dodatku
č. 2 k Pracovnej zmluve, v ktorom jej bola mzda zvýšená na sumu X XXX,- brutto. Jeho tvrdenia
sú irelevantné, výška mzdy nepochybne vyplýva z uzavretej Pracovnej zmluvy a Dodatku č. 2 k tejtoZmluve. Ak by aj súd v hypotetickej rovine uvažoval o neplatnosti Dodatku č. 2, táto skutočnosť by
nemohlabyťvžiadnomprípadenaujmužalobkyne,tájunespôsobila.Zákonníkprácezakotvujeochranu
zamestnanca pred neplatnými právnymi úkonmi, resp. pred následkami neplatného právneho úkonu, a

to tak, že neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak túto neplatnosť nespôsobil
zamestnanec sám.
10. Podľa § 118 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. - Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytovať
zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

11. Podľa § 129 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. - Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné
obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve
alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

Podľa § 129 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. - Zákonníka práce pri skončení pracovného pomeru vyplatí
zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru,

ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia
pracovného pomeru.

12. Podľa § 130 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. - Zákonníka práce mzda sa vypláca vo
výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. So zamestnancom

vykonávajúcim domácku prácu možno dohodnúť výplatu mzdy aj za dodanie každej skompletizovanej
pridelenej práce. Mzda podľa § 118 ods. 4 písm. a) sa vypláca v mesiaci jún príslušného kalendárneho
roka a mzda podľa § 118 ods. 4 písm. b) sa vypláca v mesiaci december príslušného kalendárneho roka.

Podľa § 130 ods. 8 zákona č. 311/2001 Z. z. - Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný, po vykonaní

zrážok podľa § 131, poukázať mzdu alebo jej časť určenú zamestnancom na ním určený účet v banke
alebo v pobočke zahraničnej banky v Slovenskej republike, ak o to zamestnanec písomne požiada alebo
ak sa zamestnávateľ so zamestnancom na takom postupe dohodne tak, aby určená suma peňažných
prostriedkov mohla byť pripísaná na tento účet najneskôr v deň určený na výplatu. Ak o to zamestnanec
požiada, môže zamestnávateľ časti mzdy určené zamestnancom poukazovať aj na viac účtov, ktoré si

zamestnanec sám určil.

13. Podľa § 116 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. - Zákonníka práce zamestnancovi patrí za vyčerpanú
dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

14. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. - Zákonníka práce neplatnosť právneho úkonu nemôže
byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom
neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.

15. Opodstatnenosť nároku žalobkyne je naviac oproti už uvedenému preukázaná aj Oznámením

o výsledku prešetrenia podnetu Inšpektorátu práce Prešov, odbor inšpekcie práce, oddelenie
pracovnoprávnych vzťahov zo dňa 17.6.2020, v ktorom inšpektorát práce konštatuje, že na základe
podnetu žalobkyne vykonal inšpekciu práce u žalovaného zameranú na dodržiavanie pracovnoprávnych
predpisov v kontrolovanom období od marca 2019 do marca 2020. Inšpekciou bolo zistené, že žalovaný
porušil povinnosť vyplatiť žalobkyni mzdu za august až november 2019 a náhradu mzdy za dovolenku

čerpanú v mesiaci november 2019, tieto nároky uhradil žalobkyni až 23.12 2019. Čo sa týka predmetu
tohto konania inšpekciou bolo zistené, že žalovaný ako zamestnávateľ porušil aj povinnosť vyplatiť
žalobkyni mzdu mesiace december 2019 až február 2020, alikvotnú časť mzdy za mesiac marec 2020,
čo je v rozpore s ustanovením § 118 ods. 1 v nadväznosti na § 130 ods. 2, 8 Zákonníka práce. Rovnako
ako mzda nebola vyplatená ani náhrada za dovolenku čerpanú v mesiaci marec 2020 (pozn. 2 dni podľa

výplatného lístka), čo je v rozpore s § 116 ods. 1 v nadväznosti na § 130 ods. 2, 8 Zákonníka práce
a nebola vyplatená ani náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku pri skončení pracovného pomeru
v mesiaci marec 2020, čo je v rozpore s § 116 ods. 3 v nadväznosti na § 130 ods. 2, 8 Zákonníka
práce. Inšpektorát práce v tomto Oznámení konštatoval aj ďalšie porušenia povinností žalovaného v
zmysle Zákonníka práce a nariadil mu odstrániť zistené nedostatky do 60 dní od prevzatia dodatku č. 2

k protokolu, tento bol prevzatý dňa 16.6.2020. Je nepochybné, že žalovaný ako zamestnávateľ ignoruje
aj toto uloženie povinnosti Inšpektorátom práce Prešov a aj napriek takto uloženým povinnostiam, ktoré
nesplnil, prezentoval v konaní tvrdenia nijako nesúvisiace s uloženými povinnosťami a jeho zákonnýmipovinnosťamiakozamestnávateľa,podľanázorusúduzdôvodusnahyoddialiťsplnenietýchtozáväzkov
voči žalobkyni tak, ako to konštatovala aj žalobkyňa.
16.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

17. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s výplatou mzdy žalobkyni, priznal jej súd aj zákonný
úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti mzdy za mesiace december 2019 až február

2020 (splatnosť mzdy podľa Pracovnej zmluvy bola 20.deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
odpracovanom mesiaci). Za mesiac marec 2020 a za nevyčerpanú dovolenku si žalobkyňa úrok z
omeškania žalobou neuplatnila, súd nemohol rozhodnúť ultra petit.

18. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako

je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

19. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala v
konaní plný úspech, preto by mala nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu
100%, trovy si však výslovne neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.

O Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

O Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

O Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnésúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

O Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

O Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možnoi meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.O Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

O Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak,
aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).