Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. november 2007

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/199/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4106200699
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2007:4106200699.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr.

Ingrid Doležajovej a Mgr. Ingrid Vallovej, v právnej veci navrhovateľa : Ing. J. D., bytom v N., S. č. X/A,.
zastúpený JUDr. P. G., advokátom so sídlom v N., F. č. XX,. proti odporcovi: B. a.s. N., so sídlom N. č.
XXX,. zastúpený JUDr. P. K., advokátom so sídlom v N., F. M. č. XX,. o určenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Nitre zo dňa
28. júna 2007 č.k. 15C/6/2006-158 , takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 3.619,-
Sk, JUDr. P. K., advokátovi so sídlom v N., F.. M. č. XX,. do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 11. 1. 2006 sa navrhovateľ domáhal určenia, že okamžité
zrušenie pracovného pomeru navrhovateľa, vykonané listom odporcu z 21. 11. 2005 je neplatné.
Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní o návrhu navrhovateľa rozhodol rozsudkom zo dňa 28.
septembra 2006 č. k. 15C/6/2006-71 tak, že návrhu navrhovateľa vyhovel a určil, že okamžité zrušenie
pracovného pomeru odporcu s navrhovateľom vykonané listom odporcu zo dňa 21. novembra 2005 je
neplatné. O trovách konania rozhodol tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi ich náhradu

vo výške 2.848,- Sk do rúk JUDr. M. K., advokáta , Š. XX.. N., všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.Konanieohľadomnáhradymzdyzastavil.Svojerozhodnutiesúdprvéhostupňaodôvodnil ust.
§ 68 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 Zákonníka práce ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel
k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodne podaný. Považoval za preukázané, že skutky, ktoré sú
opísané v listine odporcu datovanej dňom 21. 11. 2005 sa stali a týchto skutkov sa dopustil navrhovateľ.
Súd prvého stupňa sa zaoberal splnením zákonných podmienok pre uloženie okamžitého skončenia
pracovného pomeru a v tejto súvislosti uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo

urobené písomne, bol v nej skutkovo vymedzený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru tak,
aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a bolo aj v stanovenej lehote doručené navrhovateľovi.
Keďže skutky, za ktoré odporca uložil navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru sa stali
dňa 7. 11. 2005 a v dňoch 4. 11. 2005 až do 20. 11. 2005 čerpal navrhovateľ dovolenku nemohol
navrhovateľ podľa názoru súdu prvého stupňa závažne porušiť pracovnú disciplínu. O trovách konania
rozhodol súd prvého stupňa podľa ust. § 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal
ich náhradu vo výške 2.848,- Sk.

Na odvolanie odporcu Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 22. marca 2007 č.k. 9Co 291/2006-94
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej - vyhovujúcej časti, ako aj v časti trov konania zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.Súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu opätovne vo veci rozhodol rozsudkom
zo dňa 28. júna 2007 č.k. 15C/6/2006-158 tak, že návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania

rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť
odporcovi náhradu trov konania v sume 20.855, -Sk do rúk JUDr. P. K., advokáta so sídlom v N., F.
M. XX. do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 68 ods. 1 písm.
b/ ZP, § 84 ods. 1, 2, 3, 4 ZP ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho mal preukázané, že
pracovný pomer medzi účastníkmi konania vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 21. 9. 1998,

pričom odporca vydal pracovný poriadok, ktorým bližšie konkretizoval ustanovenia Zákonníka práce dňa
14. 2. 2005, kedy bol navrhovateľ aj s pracovným poriadkom oboznámený na porade konanej v tento
deň. Podľa zistenia súdu prvého stupňa pracovný poriadok bol u odporcu vydaný a navrhovateľovi bol
aj prístupný na pracovisku Ing. K., pretože tieto skutočnosti potvrdili v konaní vypočutí svedkovia Ing.
A. K., Ing. V. P., J. Š., Ing. A. P. a E. K.. Uvedený pracovný poriadok súd prvého stupňa považoval za
platný aj napriek tomu, že bol vydaný bez predchádzajúceho súhlasu zástupcov zamestnancov, pretože

takýto inštitút u odporcu neexistuje. Súd prvého stupňa považoval za preukázané, že navrhovateľ ako
zamestnanec odporcu porušil závažne pracovnú disciplínu a naplnil tak skutkovú podstatu § 68 ods.
1 písm. b/ Zákonníka práca a to svojím konaním popísaným v listine odporcu zo dňa 21. 11. 2005
označenej ako - Okamžité skončenie pracovného pomeru. Konanie navrhovateľa podľa záveru súdu
prvého stupňa bolo v rozpore s pracovným poriadkom - časť IV. pracovná disciplína bod 3.2., pretože

ohováral a osočoval svojich kolegov a iné osoby, pričom uvedený skutok navrhovateľ urobil dňa 7. 11.
2005, keď čerpal dovolenku. Záverom súd prvého stupňa uviedol, že na daný prípad sa nedá aplikovať
ust. § 11a ods. 1 veta Zákonníka práce, pretože u odporcu neexistuje zástupca zamestnancov pre
bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci podľa osobitného predpisu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho zmeny
a vyhovenia návrhu. V písomne podanom odvolaní navrhovateľ okrem iného uviedol, že odporca
nepreukázal tú skutočnosť, že pracovný poriadok bol každému zamestnancovi prístupný a na mieste
pre zamestnancov všeobecne prístupnom, kde by si tento dokument mohli kedykoľvek prečítať
a robiť si z neho poznámky, pričom určite sa za takéto miesto nepovažuje kancelária jednej zo

zamestnankýň. Namietal tiež, že pracovný poriadok nebol pred jeho vydaním odsúhlasený zástupcami
zamestnancovavtejtosúvislostipoukázalnaust.§84Zákonníkapráce,ktorýstanovuje akopodmienku
záväznosti pracovného poriadku skutočnosť, že pracovný poriadok musí byť vopred odsúhlasený
zástupcami zamestnancov, pričom takýmto zamestnancom je aj zástupca pre bezpečnosť a ochranu
zdravia pri práci, ktorého bol odporca povinný podľa zák. č. 330/1996 Z.z. vymenovať. V prípade

nezriadenia uvedeného orgánu ide o porušenia zákona o BOZP zo strany zamestnávateľa, pričom
nesplnenie zákonnej povinnosti nemôže mať negatívne dôsledky voči zamestnancovi. Keďže zástupcu
zamestnancov odporca nevymenoval a pracovný poriadok nebol s týmto zástupcom zamestnancov
riadne prerokovaný nemožno pracovný poriadok odporcu považovať za pracovný poriadok v zmysle
ust. § 84 ZP. Vzhľadom k tejto skutočnosti navrhovateľ tvrdil, že pracovný poriadok odporcu nie je právne

záväzný, a preto nemôže definovať pojem závažné porušenie pracovnej disciplíny ,dôsledkom čoho je
okamžité zrušenie pracovného pomeru to dňa 21. 11. 2005 neplatným právnym úkonom a v zmysle §
47 Zákonníka práce preto nemohlo dôjsť k platnému skončeniu pracovného pomeru.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok ako vecne

správny potvrdiť. V písomnom vyjadrení okrem iného uviedol, že zástupca zamestnancov pre BOZP
má právomoc, ktorá sa týka zastupovania zamestnancov iba v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj

konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1OSP) a po prejednaní veci na odvolacom pojednávaní (§
214 ods. 1 OSP) dospel k záveru, že súd prvého stupňa v danej veci správne zistil skutkový a z neho ja
vyvodil správny právny záver. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.

Podľa Čl.2 Základných zásad zákonníka práce pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu
vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z
pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti
zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.Podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak
zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote
jednéhomesiacaododňa,keďsaodôvodenaokamžitéskončeniedozvedel,najneskôrvšakdojedného
roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí mesačnej lehoty rovnako platia ustanovenia
§ 63 ods. 3 a 4.

§ 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec
urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený
dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 11a ods. 1 Zákonníka práce zástupcovia zamestnancov sú príslušný odborový orgán,
zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník. Zástupcom zamestnancov je aj zástupca
zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci podľa osobitného predpisu.

Podľa§ 47 ods. 2 písm. b/ Zákonníka práce zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa

vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú
disciplínu.

Podľa § 74 výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je
zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca

zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom.
Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

Podľa§ 84 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže vydať pracovný poriadok po predchádzajúcom

súhlase zástupcov zamestnancov, inak je neplatný.

Podľa§84 ods.2Zákonníkaprácepracovnýporiadokbližšiekonkretizujevsúladesprávnymipredpismi
ustanovenia tohto zákona podľa osobitných podmienok zamestnávateľa.

Podľa § 84 ods. 3 Zákonníka práca pracovný poriadok je záväzný pre zamestnávateľa a pre všetkých
jeho zamestnancov. Nadobúda účinnosť dňom, ktorý je v ňom určený, najskôr však dňom, keď bol u
zamestnávateľa zverejnený.

Podľa § 84 ods. 4 každý zamestnanec musí byť s pracovným poriadkom oboznámený. Pracovný

poriadok musí byť každému zamestnancovi prístupný.

K základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru patrí osobný výkon
práce podľa pokynov zamestnávateľa a dodržiavanie pracovnej disciplíny. Dodržiavanie pracovnej
disciplíny spočíva v plnení povinností, ktoré ustanovujú právne predpisy, pracovný poriadok a iné

vnútorné predpisy zamestnávateľa, pracovná zmluva alebo pokyny vedúceho zamestnanca. Okamžité
skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru. Ide o
jednostranný právny úkon
zamestnávateľa, ktorý smeruje ku skončeniu pracovného pomeru so zamestnancom okamihom
doručenia jeho písomného vyhotovenia zamestnancovi. Zamestnávateľ môže so zamestnancom

okamžite skončiť pracovný pomer len z dôvodov taxatívne uvedených v zákone Jedným z dôvodov ,
pre ktorý môže zamestnávateľ použiť tento výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru, je
porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom závažným spôsobom. Povinnosť dodržiavať pracovnú
disciplínu patrí medzi základné povinnosti zamestnanca ( 47 ods. 1 písm. b/, § 81 a 82 Zákonníka
práce). Na okamžité skončenie pracovného pomeru sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie

zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, a musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných
povinností závažným spôsobom. Intenzita porušenia pracovnej disciplíny je jedným zo základných
hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny. Za porušenie pracovnej
disciplíny závažným spôsobom možno považovať napríklad opakovanú neospravedlnenúneprítomnosť v práci, požívane alkoholických nápojov na pracovisku ale aj napadnutie nadriadeného
alebo spoluzamestnanca a pod. Dôvody, ktoré oprávňujú zamestnávateľa okamžite skončiť pracovný
pomer so zamestnancom, sa musia uplatniť do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zamestnávateľ o

dôvode dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. Pri nedodržaní
uvedenej lehoty, toto právo zamestnávateľa zaniká (§ 36 ods. 1 Zákonníka práce). Zamestnávateľ je
povinný okamžité skončenie pracovného pomeru vopred prerokovať so zástupcom zamestnancov.
Bez tohto predchádzajúceho prerokovania je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné.
Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať okamžité skončenie pracovného pomeru do desiatich

kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v tejto lehote k
prerokovaniu tohto zrušovacieho prejavu nedôjde, platí zákonný predpoklad, že k jeho prerokovaniu
došlo (§ 74).

V prejednávanej veci z obsahu vykonaného dokazovania vyplýva a túto skutočnosť potvrdil aj
navrhovateľ, že dňa 7. 11. 2005 v dopoludňajších hodinách sa navrhovateľ dostavil pred hlavnú farmu

C., pričom do areálu firmy ho odmietol vpustiť jeho priamy nadriadený Ing. M. K.. Na farmu C. sa
navrhovateľ dostavil za účelom vrátenia registračnej pokladnice, na čo bol odporcom vyzvaný a to počas
dovolenky , ktorú čerpal v dňoch 4. 11. 2005 až 20. 11. 2005. V súvislosti s odovzdávaním registračnej
pokladnice sa navrhovateľ nachádzal v priestoroch vrátnice a keď ho Ing. K. vyzval, aby do areálu farmy
nevstupoval, pred opustením vrátnice Ing. K. slovne napadol hrubým a vulgárnym spôsobom. Uvedené

konanie navrhovateľa odporca posúdil ako závažné porušenie pracovnej disciplíny a dňa 21. 11. 2005
s poukazom na § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce a časť IV. bod 3.2. Pracovného poriadku uložil
navrhovateľovi okamžité zrušenie pracovného pomeru.

V prejednávanej veci bolo potrebné právne posúdiť, či uvedený správaním navrhovateľa dňa

7. 11. 2005 došlo k takému závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, pre ktorú môže
zamestnávateľ zamestnancovi uložiť okamžité skončenie pracovného pomeru, ako najtvrdšiu sankciu v
pracovnoprávnych vzťahoch. Ustanovenie§ 47 ods. 2 písm. b/ Zákonníka práce ukladá zamestnancovi
povinnosť podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom
pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu. Pojem pracovná disciplína nie je v zákonníku práce

výslovne definovaný. Vo všeobecnosti sa za porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom podľa
názoru odvolacieho súdu považuje aj slovné, vulgárne napadnutie nadriadeného zamestnanca, k čomu
zo strany navrhovateľa nesporne dňa 7. 11. 2005 došlo a to za prítomnosti ďalšieho zamestnanca.
Takétosprávanienavrhovateľajenielenvrozpores§47ods.2písm.b/Zákonníkapráce aleajvrozpore
s Čl. 2 Základných zásad Zákonníka práce, pretože vulgárne nadávky adresované nadriadenému

zamestnancovi možno jednoznačne označiť za konanie , ktoré je porušením pracovnej disciplíny a je
aj v rozpore s dobrými mravmi. Slová
„ty kurva špinavá brankárska, aby si ešte neoľutoval“, ktoré bezpochyby navrhovateľ svojmu
nadriadenému povedal, nie je možné hodnotiť inak ako porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým
spôsobom a tiež ako konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd posúdil uvedené

konanie navrhovateľa ako porušenie pracovnej disciplíny v súvislosti s výkonom práce, pretože
navrhovateľ, aj keď v ten deň čerpal riadnu dovolenku porušil pracovnú disciplínu na pracovisku, a to v
súvislosti s plnením pracovných úloh - vrátenie registračnej pokladnice.

Odvolací súd sa zaoberal predovšetkým tým, či v danej veci boli splnené všetky formálne a

hmotnoprávne podmienky platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a dospel k záveru, že
posudzované okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 21. 11. 2005 je treba považovať za
platný právny úkon a jeho dôsledkom je skončenie pracovného pomeru medzi účastníkmi konania.
Odvolací súd vychádzal z toho, že zo strany navrhovateľa došlo k závažnému porušeniu pracovnej
disciplíny dňa 7. 11. 2005 popísaným spôsobom v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa

21. 11. 2005. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo dané navrhovateľovi písomne a bolo mu
aj doručené v zákonnej jednomesačnej lehote. Zároveň v ňom bol riadne vymedzený skutkový stav
tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Skutočnosť ,že okamžité skončenie pracovného
pomeru navrhovateľa nebolo vopred prerokované so zástupcami zamestnancov nerobí v danom
prípade tento právny úkon neplatným, pretože v konaní bolo preukázané, že u odporcu nebol zriadený

odborový orgán, zamestnanecká rada ani zvolený zamestnanecký dôverník. Odvolací súd vychádzal
z toho názoru, že odporca nebol povinný žiadať predchádzajúci súhlas od zástupcu zamestnancov
pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci určeného podľa osobitného predpisu, keďže tento zástupca
zamestnancov zastupuje iba v otázkach bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nesupluje činnosťodborových orgánov, prípadne zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka. Tento záver
platí aj ohľadne platnosti a účinnosti pracovného poriadku, ktorý prijal odporca bez predchádzajúceho
súhlasu zástupcov zamestnancov. Skutočnosť, že zamestnanci odporcu tieto orgány nekreovali , hoci

tak urobiť mohli, nezavinil odporca. Je vecou zamestnancov, aby za účelom hájenia svojich záujmov
si svojich zástupcov zvolili, a pokiaľ tak neurobili nemá povinnosť odporca pri jednotlivých úkonoch
žiadať predchádzajúci súhlas, alebo prerokovať ich so zástupcami zamestnancov, v opačnom prípade
by zamestnávateľ nemohol uložiť zamestnancovi ani okamžité zrušenie pracovného pomeru ani vydať
pracovný poriadok.

V konaní bolo taktiež preukázané, že s vydaným pracovným poriadkom boli zamestnanci odporcu
riadne oboznámení a o jeho prijatí sa navrhovateľ včas dozvedel, pričom tento pracovný poriadok
bol zamestnancom prístupný. V pracovnom poriadku (časť IV, bod 3.2.) odporcu je uvedené, že za
závažné porušenie pracovnej disciplíny a považuje aj ohováranie a osočovanie kolegov, preto je
možné konštatovať, že navrhovateľ svojím konaním porušil aj pracovný poriadok, ktorý má normatívny

charakter.

Záverom odvolací súd uvádza, že navrhovateľ na odvolacom pojednávaní žiadal, aby odvolací súd
pripustil vo veci dovolanie a to na otázku : „ či zástupca zamestnancov - BOZP, je taký zástupca
zamestnancov, ktorý je oprávnený byť súčinný pri okamžitom zrušení pracovného pomeru, ako ja

pri schvaľovaní pracovného poriadku“. Odvolací súd nepovažoval za potrebné v danom prípade
výslovne vo výroku svojho rozhodnutia pripustiť dovolanie, pretože súd prvého stupňa keď návrh
navrhovateľa zamietol rozhodol vo veci opätovne po zrušení jeho prvého rozsudku, ktorým pôvodne
návrhu navrhovateľa vyhovel, pričom v druhom rozhodnutí bol súd prvého stupňa viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu uvedeným v uznesení Krajského súdu v Nitre zo dňa 22. marca 2007 č.

k. 9Co/291/2006-94.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a v
konaní úspešnému odporcovi priznal ich náhradu spolu vo výške 3.619,- Sk , ktorú sumu uložil podľa §
160 ods. 1 a § 149 ods. 1 OSP navrhovateľovi zaplatiť v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku

právnemu zástupcovi odporcu JUDr. P. K., advokátovi so sídlom v N., F. M. č. XX v zmysle vyhl. MS
SR č. 655/2007 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Odporcovi
priznaná náhrada trov konania pozostáva z trov právneho zastúpenia, ktoré právny zástupca odporcu
poskytol odporcovi v odvolacom konaní a to za 2 úkony právnej služby ( písomné vyjadrenie k odvolaniu
a zastúpenie na odvolacom pojednávaní dňa 29. 11. 2007 ) keď hodnota jedného úkonu právnej služby

predstavuje sumu 1371,- Sk ( podľa § 11 ods. 1 cit. vyhláška) plus 178, -Sk režijný paušál ( podľa § 16
ods. 3 cit. vyhlášky) plus 19 % DPH ( podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky) t. j. 521,- Sk (zo sumy 2.742,-
Sk) spolu 3.619,- Sk .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.