Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. apríl 2021

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 13P/115/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6220201735
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Minárik
ECLI: ECLI:SK:OSVK:2021:6220201735.6

Uznesenie

Okresný súd Veľký Krtíš v právnej veci navrhovateľky: C. N., R.. XX.XX.XXXX, T. D. XXX XX U. XX,
T..Č.. I. XXX, XXX XX I. - Č. U., zastúpenej Advokátska kancelária GEREG & MESSINGEROVÁ, s.r.o.,
IČO: 47253011, so sídlom Horná Strieborná 4, Banská Bystrica, proti druhému manželovi: N. N., R..
XX.XX.XXXX, T. D. XXX XX U. XX, zastúpenému JUDr. Zuzanou Šimovou , PhD., LL.M, advokátkou
so sídlom M. Rázusa 32, Lučenec, za účasti Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš, o rozvod manželstva a

úpravu práv a povinností rodičov k mal. I. N.Q., R.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenému Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši ako opatrovníkom, na čas po rozvode, o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu, o vzájomnom návrhu druhého manžela
na určenie neplatnosti manželstva a o návrhu na zmenu neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd m e n í uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 13P/115/2020-242 zo dňa 05. 03. 2021 vo
výrokoch o styku s maloletým dieťaťom tak, že n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v nasledovnom

znení:

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým dieťaťom každý týždeň kalendárneho roka v piatok od
09.00 h do 12.00 h za prítomnosti matky a za prítomnosti zamestnanca Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Zvolen, s tým, že maloleté dieťa si prevezme v čase začatia styku pred Obecným úradom I. a na

rovnakom mieste po realizácií styku dieťa matke odovzdá. Matka je povinná maloleté dieťa na stretnutie
riadne pripraviť a otcovi v stanovený čas riadne odovzdať.

II. V prevyšujúcom rozsahu zostáva uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 13P/115/2020-242 zo
dňa 05. 03. 2021 nedotknuté.

III. Neodkladné opatrenie t r v á do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu
práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, ktoré je vedené Okresným súdom Veľký Krtíš pod sp.
zn. 13P/115/2020.

IV. Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné jeho vyhlásením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajší súd dňa 14.10.2020, ktorý je súdom vedený pod sp. zn. 13P/115/2020,

sa navrhovateľka (matka maloletého) domáhala rozvodu svojho manželstva s druhým manželom a
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. I., R.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode tak, že
maloletý bude zverený do jej osobnej starostlivosti, druhý manžel (otec) bude zaviazaný prispievať na
jeho výživu výživným v sume 200 Eur a styk otca s mal. upravený nebude.

2. Návrhom podaným dňa 19.10.2020, o ktorom sa vedie konanie pod sp. zn. 14P/128/2020 sa

navrhovateľka domáhala, aby súd upravil práva a povinnosti k mal. na čas do právoplatného skončeniakonania o rozvod manželstva tak, že maloletý bude zverený do jej osobnej starostlivosti, otec bude
zaviazaný prispievať na jeho výživu výživným v sume 200 Eur a styk otca s mal. upravený nebude.

3. Uznesením č. k. 13P/115/2020-53 zo dňa 25.11.2020 súd obe vyššie citované konania spojil na
spoločné konanie, ktoré je ďalej vedené pod sp. zn. 13P/115/2020.

4.Návrhom,súdudoručenýmdňa21.1.2021,sadruhýmanželdomáhalurčenianeplatnostimanželstva.
Predmetné konanie, ktoré je na tunajšom súde vedené pod sp. zn. 14P/4/2021, súd uznesením

vyhláseným na pojednávaní dňa 25.2.2021 spojil na spoločné konanie s konaním vedeným pod sp. zn.
13P/115/2020.

5. Uznesením č.k. 13P/115/2020-242 zo dňa 05. 03. 2021 tunajší súd nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým upravil styk druhého manžela (otca) s maloletým tak, že druhý manžel je dočasne oprávnený
stretávať sa s maloletým každý týždeň kalendárneho roka v piatok od 15:00 hod. do 18:00 hod. za

prítomnosti J. N., R.. XX.X.XXXX, T. D. J. XXXX/XX, D. (ďalej len „J. N.“ alebo „matka druhého manžela“
alebo „matka otca“), s tým, že si maloletého prevezme od J. N. a po realizácii styku maloletého J.
N. odovzdá. Matke uložil povinnosť maloletého na stretnutie s druhým manželom pripraviť a maloleté
dieťa riadne a včas odovzdať J. N., a to pred Obecným úradom I., bez prítomnosti druhého manžela.
J. N. je povinná maloletého od matky prevziať a po realizácii styku matke maloletého riadne a včas

pred Obecným úradom I. bez prítomnosti druhého manžela odovzdať. Ďalej súd určil nad výchovou mal.
dohľad, matke uložil povinnosť dočasne absolvovať s maloletým pediatrické vyšetrenie do 30 dní odo
dňa vykonateľnosti tohto neodkladného opatrenia a následne vždy v lehote do 60 dní od posledného
pediatrického vyšetrenia a záverom vyslovil, že neodkladné opatrenie trvá do právoplatného skončenia
konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému, ktoré je vedené

Okresným súdom Veľký Krtíš pod sp. zn. 13P/115/2020.

6. Predmetné uznesenie tunajší súd v časti styku odôvodnil nasledovne: „Okresný súd z listinný dôkazov,
o ktorých už pojednával v bodoch 11 - 18 odôvodnenia a z jednotlivých písomných podaní citovaných
už vyššie, mal za osvedčené, že maloletý I., t. č. vo veku necelé 2 roky pochádza zo vzájomného

manželského spolužitia jeho rodičov. Rodičia spolu s maloletým žili od jeho narodenia v spoločnej
domácnosti v obci Závada, a to do 10.9.2020, kedy matka spoločnú domácnosť opustila a odišla bývať
aj s maloletým k svojim rodičom. Od uvedeného dňa (t. j. takmer 6 mesiacov) otec maloletého nevidel,
a hoci je nutné konštatovať, že matka otcovi sprostredkúva krátke e-mailové informácie o maloletom, ku
ktorým zvykne prikladať i fotky, z jej výsluchu vyplynulo, že maloletému otca nespomína okrem prípadu,

ak otec maloletému pošle nejaký list, ktorý mu matka prečíta. V tejto súvislosti konajúci súd len v krátkosti
poukazuje sa skutočnosť, že okrem príslušných ustanovení Zákona o rodine (ktoré boli citované vyššie
a z ktorých vyplýva, že dieťa má právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, na výchovu
zo strany oboch rodičov a na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného
styku s obidvomi rodičmi), aj Dohovor o právach dieťaťa prijatý v New Yorku 20. novembra 1989 a

vyhlásený pod č. 104/1991 Zb., v článku 3 ods. 1 ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým
hľadiskompriakejkoľvekčinnostitýkajúcejsadetí,nechužuskutočňovanejverejnýmialebosúkromnými
zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Záujmom dieťaťa
pritom nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov, a ak to nie je možné,
tak toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady. Okrem toho je však nezanedbateľná aj úloha a

dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa, pričom právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom vyplýva najmä z článku 7 Dohovoru o právach dieťaťa. Aby druhý rodič svoju úlohu v
živote dieťaťa aj reálne mohol vykonávať, je nevyhnutné umožniť mu stýkanie sa s maloletým dieťaťom
v dostatočnom rozsahu. Pokiaľ sa totiž vzťah uvedeného druhého rodiča s maloletým dieťaťom má čo
i len zachovať (a v ideálno prípade nie len zachovať, ale aj prehlbovať), je nutné poskytnúť tomuto

vzťahu časový priestor. Len tak bude totiž môcť maloleté dieťa druhého rodiča viac spoznať a získavať
s ním nové zážitky. Vzhľadom na vyššie uvedené, rešpektujúc právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť
zo strany obidvoch rodičov a jeho právo na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi (vyplývajúce z § 24 ods. 4 ZR), bol súd v prvom rade názoru, že
vzhľadom k skutočnosti, že maloletý svojho otca takmer 6 mesiacov nevidel a rodičia sa naďalej nevedia

na úprave styku dohodnúť, je nevyhnutné styk otca s maloletým dieťaťom neodkladným opatrením
upraviť, keď hrozí bezprostredné nebezpečenstvo oslabenia až absolútneho zániku už vybudovaných
väzieb medzi maloletým dieťaťom a jeho otcom. Pokiaľ sa jedná o formu ako aj frekvenciu uvedeného
styku, súd nespochybňuje, že telefón, či osobitne prostriedky elektronickej komunikácie sú dnes bežnousúčasťou života eliminujúcou vzdialenosti a iné okolnosti neumožňujúce sa osobám stretnúť tvárou v
tvár, a teda že tieto spôsoby vzájomnej interakcie sú spôsobilé do istej miery suplovať osobné kontakty
rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, so svojim dieťaťom. Na druhej starane je

potrebné uviesť, že využitie týchto spôsobov vzájomnej interakcie prichádza do úvahy najmä v prípade,
ak sú tu neprekonateľné, prípadne len veľmi obtiažne prekonateľné prekážky osobného styku osôb,
prípade ako doplnok k osobnému stýkaniu sa dieťaťa s jeho rodičom. Ako príklad je možné uviesť
styk rodiča a dieťaťa, z ktorých každý býva v inej krajine, či v značnej vzdialenosti, či prípady, kedy
osobný styk rodiča s dieťaťom je znemožnený nepriaznivou majetkovou situáciou, či osobnou situáciu

jedného z nich (napr. dlhodobá hospitalizácia na infekčnom oddelení bez možnosti návštev a podobne).
V prejednávanom prípade vystupujú do popredia určité prekážky v osobnom styku otca s maloletým
dieťaťom, tieto však sú eliminovateľné spôsobom, aký súd zvolil na úpravu styku otca s maloletým
dieťaťom. Touto prekážkou je aktuálne vedené trestné stíhanie voči otcovi maloletého dieťaťa, ktorý sa
mal voči navrhovateľke a jej rodičom dopustiť nebezpečného vyhrážania tak, ako je to bližšie popísané v
odseku 12 odôvodnenia tohto rozhodnutia, v ktorej súvislosti bol otcovi o. i. uložený aj zákaz zdržiavať sa

v blízkosti obydlia poškodenej navrhovateľky. Hoci súd na tomto mieste za plného rešpektovania zásady
prezumpcie neviny nemôže hľadieť na otca ako na vinného zo spáchania uvedeného trestného činu, na
druhej strane nemôže opomínať, že voči otcovi vznesené obvinenie bolo, že boli u neho konštatované
dôvodyväzbyažemuboluvedenýzákazpriblíženiasakbydliskunavrhovateľkyuložený.Zauvedeného
stavu súd nepovažuje za prípustné, aby sa otec dostavil pre maloletého k bydlisku matky, čim by došlo

k priamemu porušeniu vyššie uvedeného zákazu, ale ani za vhodné, aby sa otec s matkou vzájomne
stretli inde, čo i len za účelom odovzdania maloletého (hoci matka pripustila túto možnosť v prípade
realizácie styku na ÚPSVaR Zvolen, pri ktorom styku chcela byť dokonca prítomná). Na druhej strane
však dosiaľ nič nenaznačuje, že by otec bol schopný maloletému akýmkoľvek spôsobom zavinene
ublížiť, keď uvedenú možnosť vylúčil nie len on, ale vo svojom výsluchu aj samotná navrhovateľka.

Zároveň podľa názoru súdu nehrozí ani to, že by maloletý pri styku s otcom utrpel nejakú psychickú
ujmu, keď hoci svojho otca nevidel osobne skoro 6 mesiacov, v spoločnej domácnosti s ním býval
jeden a pol roka a navyše, matka otca maloletému, hoci sporadicky, spomína. Napokon prekážkou
osobného styku otca s maloletým nie je ani aktuálna situácia spojená s pandémiou vírusu COVID-19,
keď z aktuálneho uznesenia Vlády SR č. 123/2021, ktorým bola obmedzená sloboda pohybu a pobytu

vyplýva, že uvedené obmedzenie sa nevzťahuje cestu dieťaťa a jeho sprevádzajúcej osoby za rodičom
alebo osobou, ktorá má právo styku s dieťaťom a cestu späť, ani na cestu rodiča, inej oprávnenej
osoby a cestu dieťaťa realizovanú v súvislosti s rozhodnutím súdu vo veci styku rodiča (prípadne inej
oprávnenej osoby) s dieťaťom, vo veci striedavej osobnej starostlivosti alebo cestu realizovanú na účel
stretnutia sa s dieťaťom po dohode rodičov a cestu späť. Uvedené stýkanie zároveň citované uznesenie

nepodmieňuje nutnosťou testovania sa, preto súd zároveň nevyhovel požiadavke matky, aby obaja
rodičia pred stykom otca s maloletým boli testovaní PCR testami. V tejto súvislosti súd považuje za
dôležité poukázať aj na skutočnosť, že v prípade záujmu o toto testovanie len z dôvodu styku s dieťaťom,
by náklady testovania musel hradiť každý z rodičov (a to každý týždeň) a navyše z dôvodu, že súd
nepovažuje za vhodné, aby sa rodičia osobne stretli, je otázna aj možnosť vzájomnej kontroly toho,

kto test absolvoval a s akým výsledkom. Aktuálna pandémia je podľa názoru súdu skôr prekážkou,
aby sa otec s maloletým stretával na ÚPSVaR Zvolen, a to jednak z dôvodu absencie súhlasu tohto
subjektu so stykom na „jeho pôde“ ako aj z dôvodu obmedzeného režimu fungovania viacerých úradov
na celom území SR. Zároveň zo zhodných tvrdení účastníkov konania vyplynulo, že otec minimálne
pár hodín s maloletým strávil aj bez prítomnosti matky, že s ním chodil napr. na prechádzky, či ho

kočíkoval v čase, keď matka dieťaťa bola v škole. Vzhľadom k tomu mal súd za to, že je možné a zároveň
potrebné upraviť osobný styk otca s maloletým v rozsahu 3 hodiny každý týždeň (t. j. po úprave petitu na
pojednávaní tak, ako otec navrhoval), a to vždy v piatok od 15.00 hod do 18.00 hod, čo plne zodpovedá
i dennému režimu maloletého, ktorý matka popísala v rámci svojho výsluchu. Zároveň z dôvodu, aby s
zamedzilo osobnému stretnutiu matky s otcom pri odovzdávaní dieťaťa a ďalším konfliktom, súd uložil

matke povinnosť odovzdať dieťa v čase začatia styku nie priamo otcovi, ale jeho matke J. N., a to na
verejne prístupnom mieste pred Obecným úradom I., bez prítomnosti otca, keď nemal za osvedčené
výhrady matky prezentované v jej písomných vyjadreniach o tom, že maloleté dieťa matku otca (t. j svoju
starú matku) nepozná. Naopak z jej výsluch ako aj z výsluchu matky otca vyplynulo, že stará matka
sa s maloletým pravidelne stretávala. Zároveň súd J.R. N. uložil dieťa od matky v čase začatia styku

prevziať, po skončení styku dieťa matke odovzdať a otcovi povinnosť dieťa po styku odovzdať J. N.,
aby ho táto v čase ukončenia styku mohla, opäť bez prítomnosti otca a opäť na verejne prístupnom
mieste, odovzdať. Zároveň vzhľadom na obavy matky z nepozornosti otca pri kontakte s maloletým
súd upravil styk otca s maloletým za prítomnosti J. N.. Uvedeným spôsobom podľa názoru súdu budet. č. zabezpečený dostatočný časový priestor aby maloletý opätovne trávil čas so svojim otcom, tento
čas zodpovedá dennému režimu maloletého a zároveň spôsobom odovzdávania maloletého dieťaťa
bude eliminovaná možnosť vzniku konfliktnej situácie medzi jeho rodičmi, čomu napomôže nie len, že

odovzdávanie bude realizované cez starú matku maloletého a bez prítomnosti otca, ale aj skutočnosť, že
sa bude realizovať na verejne prístupnom mieste. Napokon, z obsahu písomných podaní oboch rodičov
vyplýva, že pravidelne využívajú motorové vozidlo, teda súd nepredpokladá problém s tým, že by sa
odovzdanie pred Obecným úradom Sása z objektívnych dôvodov nemohlo realizovať.“

7. Na pojednávaní dňa 21.4.2021 matka navrhla, aby sa ďalšie stretávanie otca s maloletým
uskutočňovalo za jej prítomnosti a tiež za prítomnosti kvalifikovanej osoby, ktorá by bola garantom
objektívnosti stretnutia. Poukázala pritom na to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
matka chce plniť rozhodnutie súdu tak, ako bolo vydané, avšak vzhľadom na vek maloletého dieťaťa
a vzhľadom na odcudzenie dieťaťa k otcovi nie je možné tento styk realizovať tak, ako bolo upravené
neodkladným opatrením. Otec na uvedenom pojednávaní zotrval na požiadavke, aby sa jeho styk s mal.

dieťaťom realizoval, uznal však, že bez prítomnosti matky nie je možné dôjsť ku kľudnému odovzdaniu
dieťaťa a preto rovnako navrhol aby sa styk realizoval za prítomnosti matky s tým, že si príde pre toto
dieťa sám a nie J. N., ako to bolo v pôvodnom rozhodnutí. Zároveň súhlasil, aby sa styk realizoval
aj za prítomnosti tretej osoby, najlepšie za súčinnosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej aj
„ÚPSVaR“). Zástupkyňa Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš na uvedenom pojednávaní uviedla, že by

malo dôjsť k zmene predchádzajúceho neodkladného opatrenia v časti úpravy styku tak, aby sa styk
realizoval za prítomnosti matky a tiež za prítomnosti odborného zamestnanca najlepšie Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Zvolen. Kolízna opatrovníčka na tomto pojednávaní rovnako navrhla, aby sa
nariadené neodkladné opatrenie v časti styku zmenilo tak aby sa styk realizoval za prítomnosti matky
a aby si dieťa od matky prebral priamo otec. Pokiaľ sa jedná o miesto realizácie styku navrhla, aby sa

tento realizoval na pôde Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

8. Matka pri svojom výsluchu k otázke styku otca s maloletým uviedla, že prvý styk sa realizoval dňa 12.
03.2021,kdeonadostalasprávuotom,žeJ.N.sanemôženatentostykdostaviťkvôlichorobeažeteda
príde náhradná osoba, a to K. N.. S pani N. sa stretli a posadila maloletého do auta. Maloletý pri tomto

plakal a matka nevie, čo sa dialo počas samotného styku, ale keď sa maloletý vrátil, mal vyplakané oči,
pol hodinu nevedel nájsť žiadne slová a odvtedy vždy, keď chodia autom a matka zastaví, tak maloletý
je plačlivý a hovorí len: „Domov, domov.“ Druhýkrát, čo sa týka styku, tak jej opätovne J. N. napísala,
že jej zdravotný stav nie je zlepšený a že opätovne príde pani N.. Toto však matka odmietla a styk sa
druhýkrát nerealizoval. Pokiaľ sa jedná o styk tretíkrát, tak to sa už dostavila pani J. N.. Prišla aj so

šoférom a doniesli maloletému buginu, hoci maloletý v bugine dávno nesedel. Oni sa vôbec nezaujímali
o to, čo by maloletého bavilo, akým spôsobom by bolo možné dostať ho bez problémov do auta, čo
matka J. N. vytkla. Následne ona volala otcovi a pravdepodobne ten zavolal políciu. Matka s maloletým
a s matkou otca medzičasom išli do herne v obci Sása. Matka odmieta dať syna na styk v prípade,
že tento bude plakať. Chce, aby toto odovzdávanie prebiehalo v pohode, aby maloletý sám chcel ísť.

On vždy, keď zbadá matku otca, tak plače, hoci matka mu hovorí, že pôjde s ňou a pôjde za tatom. Po
odchode polície matka maloletého J. N. napriek tomu dala, maloletý sa však metal a tejto sa vyšmykol
a matka s ním išla na urgent. K styku s otcom teda nedošlo. Pokiaľ sa týka štvrtého styku, prišli pred
obecný úrad a maloletý plakal ešte len vychádzali z auta. J. N. maloletého posadila do buginy, maloletý
sa jej z tejto buginy vyšmykol a štvornožky cúval za matkou. Tentokrát matka volala policajnú hliadku

a všemožne sa snažila maloletého presvedčiť, aby sa ten styk realizoval, čo sa nepodarilo a následne
tento styk ukončili. Opätovne išla s maloletým na urgent, kde mu predpísali Prometazin. Následne matka
v lekárni zistila, že tento je nedostupný, tak mu predpísali Sedatív PC a k tomu Diazepam s tým, že
po skončení toho styku a aj nasledujúci deň ráno mu matka dala Sedatív PC a nasledujúci deň ešte
poobede bol maloletý strašne nekľudný a vtedy mu dala jednu tabletu Diazepamu. Čo sa týka styku 09.

04. 2020 tak matka za účelom, aby bola prítomná nejaká nestranná osoba, oslovila občianske združenie
Návrat a tohto styku sa zúčastnila pani T. a styk sa realizoval približne 50 minút, resp. pokus o jeho
realizáciu. Keď sa s J. N. stretli, matka sa opätovne snažila mal. presvedčiť o tom, aby s J. N. ostal
na ten čas, kým ho odovzdá otcovi. Maloletý však plakal tak, že sa nevládal nadýchnuť a matka sa
rozhodla tento styk ukončiť. Posledný styk bol realizovaný minulý piatok a priebeh bol de facto rovnaký.

Akonáhle sa matka otca k mal. priblíži, on strašne plače. Po 17 min. bol tento styk ukončený. Zároveň
sa matka, otec a maloletý streli ešte na referáte poradenskopsychologických služieb, kde najskôr bola s
maloletým matka v miestnosti, kde maloletý bol od začiatku ostýchavý, potom sa však ukľudnil a mohli sa
k nemu priblížiť aj pracovníci úradu práce. Po vstupe otca však bol maloletý nepokojný. Matka skúšalamaloletého presvedčiť, aby ostal s otcom sám, čo bola nasledujúca fáza, že matka opustí miestnosť.
Maloletému sa to nepáčilo a keď matka z tejto miestnosti odišla, ten strašne plakal. Následne sa vrátila
a takto sa pokúsili o tento styk niekoľkokrát, ale nebolo to úspešné. V závere pred skončením styku sa

otcovi podarilo dať maloletému čokoládové vajíčko a dal mu dokonca pusu. Ďalej uviedla, že sa snaží
syna pripraviť na tento styk, avšak už keď mu balí tašku, maloletý hovorí: „Nie, nie“. Príprava na styk
prebieha takým spôsobom, že maloletému vysvetľuje, že má ísť za tatom a maloletý aj sám odpovedal,
že ide za tatom, opisoval svojim jednoduchým spôsobom, že čo mu ukáže. Toto bolo prvé dva styky,
ďalší raz už nechcel ani počuť, že by sa mal stretnúť. Ďalej uviedla, že situáciu s dieťaťom konzultovala

aj s detskou psychiatričkou, a to dňa 19. 04. 2021, ktorej hlavným odporúčaním bolo zmeniť prístup otca
a 20.4.2021 konzultovala aj s detskou psychologičkou a tá jej odporučila nejakým spôsobom upraviť
styk v záujme maloletého.
9. Otec pri svojom výsluchu uviedol, že pokiaľ sa jedná o prvý styk zúčastnila sa ho pani K. N. z dôvodu
choroby jeho matky. Keď maloletý spolu s ňou prišli k otcovi, je pravdou, že maloletý mal uplakané
oči, potom sa však ukľudnil. Prechádzali sa zväčša v prírode. Otec bol šokovaný z toho, že maloletý

nevedel povedať ani jedno slovíčko, napríklad, keď videli psa, on takéto slovíčka bežne v domácnosti
používal. Otec mal maloletého na rukách, maloletý sa pritom smial, všetko prebiehalo viac menej v
poriadku a pri odovzdaní mu dokonca maloletý zaspával na rukách, čiže nedalo sa povedať, že by bol
nejakým spôsobom nekľudný alebo podobne. Ďalej hoci otec nebol prítomný pri odovzdávaní dieťaťa v
tých ostatných situáciách, nakoľko tam bola prítomná jeho matka, tak z kamerových záznamov vie, že

pokusy odovzdávania trvajú aj 40 minút, že jeho matka sa snaží pomaly to dieťa prevziať od matky, na čo
matka dieťaťa v určitom bode povie, že viacej dieťa trápiť nebude a tento styk ukončí. Na kamerových
záznamochotecvideltiežto,žekeďprivážajúdieťaaeštejetotodieťalenvaute,maloletédieťaneplače,
ono doslova kričí. Pokiaľ sa jedná o stretnutie na referáte poradenskopsychologickej služieb, tak po
tom, čo otec vošiel do miestnosti, maloletý neplakal, hoci je pravdou, že sa ťahal k matke. Otec sa k

nemu pomaly približoval, oslovil ho a povedal ako ho ľúbi. Následne matka po určitom čase dostala
pokyn, aby opustila miestnosť, s tým, že maloletý na to reagoval tak, že išiel k dverám, ktorými matka
odišla a otcovi sa aj podarilo maloletého zaujať a chvíľku sa pohrali, hoci je pravdou, že miestami bol
maloletý aj plačlivý. Tak ho zobral na ruky a spolu otvorili dvere a mamu zavolali naspäť. Podľa jeho
názoru by riešením bolo aby si mohol sám prísť po dieťa. Takisto mu nevadí, aby bol ktokoľvek prítomný

pritom styku a pri tomto styku môže byť prítomná tiež matka. Jemu ide iba o to, aby sa s dieťaťom
pravidelne stretával.

10. Svedkyňa X. H. vo svojej výpovedi uviedla, že jej bol dňa 08. 02. 2021 doručený e - mail od pani J. N.,
či by nebola ochotná byť prítomná pri odovzdávaní maloletého dieťaťa, s čím ona súhlasila. Dňa 12. 03.

2021 došlo k odovzdaniu maloletého s tým, že jej predtým pani N. J. písala, že ona prísť nemôže a že
príde iná osoba, ktorá si pre maloleté dieťa aj prišla. Všetci spoločne išli do parku a táto pani sa snažila
dieťa zaujať rôznymi hračkami, dieťa sa však nechcelo od matky pustiť a matka sa snažila všemožne
toto dieťa zaujať a presvedčiť, aby sa ten styk realizoval. Svedkyňa následne z parku odišla a nevie, či
reálne k odovzdaniu dieťaťa na styk došlo alebo nedošlo. Druhý krát svedkyňa dostala e - mail od pani

J. N. dňa 26. 03. 2021, kde už uviedla, že ona bude prítomná a či by svedkyňa nebola ochotná takisto
sa zúčastniť tohto styku. Ona opätovne súhlasila a prišla tam matka s dieťaťom i pani J. N., ktorá mala
so sebou detský kočík. Maloletý neskutočne plakal. Matka sa ho opätovne snažila ukľudniť a keďže bolo
horšie počasie, svedkyňa ponúkla herňu, ktorú majú k dispozícii, že by sa ten styk mohol realizovať
tam. Miestnosť im otvorila a maloletý stále plakal, matka sa ho neustále snažila nejakým spôsobom

utíšiť a zaujať. Následne svedkyňa odišla.

11. Z výsluchu svedkyne I. D. vyplynulo, že táto navrhovateľke pomáhala pri stretnutiach otca s
maloletým. Pokiaľ sa jedná o to prvé stretnutie maloletý pri tomto odovzdávaní plakal, nakoniec sa ho
však odovzdať podarilo. Po návrate zo styku bol maloletý ustráchaný, hovoril stále „domov, domov“.

Druhý styk realizovaný nebol. Pokiaľ sa týka tretieho styku, tak maloletý na tento styk nechcel, nechcel
sa obliekať, nechcel následne vyjsť z auta, stále plakal. Matka sa ho snažila ukľudniť. Následne, keď
sa nedarilo nejako to odovzdanie realizovať, tak otec dieťaťa alebo jeho matka J. N. zavolali policajtov.
Došlo tam aj k tomu, že maloletý J. N. padol, hoci svedkyňa nebola pri tomto prítomná, vie to len od
navrhovateľky. Následne zobrali maloletého na urgent, bola to veľmi krízová situácia. Jedna z nich

šoférovala, druhá maloletého v aute tíšila. Pokiaľ sa jedná o štvrtý styk, tak J. N. doniesla maloletému
kočík, avšak maloletý opätovne už v aute plakal a svedkyňa s navrhovateľkou násilím museli maloletého
z auta vytiahnuť, aby sa styk mohol realizovať. Následne sa pani J. N. snažila dostať ho do kočíka, čo sa
jej nepodarilo, nakoľko maloletý sa nechcel od matky odtrhnúť. Nakoniec sama matka maloletého dalado kočíka, ten však z tohto kočíka vypadol a po kolenách šiel k matke. Následne maloletého zobrali
na urgent, kde mu predpísali Sedativ PC a v prípade potreby aj Diazepam. Maloletý je odvtedy plačlivý,
veľmi nekludný, ešte viac je odvtedy naviazaný na matku ako predtým bol. Je strašne ustráchaný a

podobne. Pokiaľ sa jedná o piate stretnutie tam bola prítomná aj pani z Občianskeho združenia Návrat,
ktorá však iba sledovala ako sa styk, resp. to odovzdanie realizuje, avšak do tohto žiadnym spôsobom
nezasiahla. Pokiaľ sa jedná o prípravu matky na odovzdanie dieťaťa, tak matka sa už od pondelka snaží
vždy maloletého nachystať, že sa má stretnúť s otcom, ukazuje mu na fotkách, že toto je tato, že pôjdu
za babkou a čo tam budú robiť, snaží sa ho nabádať na to, aby sa maloletý vyjadril, čo otcovi ukáže,

čo mu povie a podobne. Podľa jej názoru by bolo ideálne, aby sa ten styk realizoval v súčasnosti za
prítomnosti matky.

12. Zo správy z konzultácie s účastníkmi konania o rozvode manželstva zo dňa 19. 04. 2021 súd
zistil, že vzájomná interakcia matka-otec-dieťa mala prebehnúť v 4 fázach. Prvá: príchod matky s
dieťaťom, aklimatizácia dieťaťa v novom prostredí, s dvomi neznámymi osobami, interakcia matka-

dieťa. Druhá: príchod otca, aklimatizácia dieťaťa na jeho príchod, interakcia rodičia-dieťa. Tretia: odchod
matky z miestnosti, interakcia otec-dieťa, resp. aklimatizácia dieťaťa na neprítomnosť matky. Štvrtá:
návrat matky do miestnosti, interakcia rodičia-dieťa, postupný záver stretnutia - rozlúčka, odchod matky
sdieťaťom.Prváfázastretnutiaprebehlavznamenízoznamovaniasadieťaťasprostredímaprítomnými
osobami. Matka vystupovala v úlohe prostredníka, s tým, že dieťaťu zrozumiteľným spôsobom a jemu

príjemným hlasom, kontinuálne a v rýchlom slede, komentovala prostredie, svoje situačné zámery a
konanie (súvisiace s hračkami a dianím v miestnosti), aj nabádala dieťa k spolupráci s ňou alebo
pracovníčkami ÚPSVaR. Dieťa pritom mala prevažne v náručí, na kolenách, v objatí. Chlapček si,
v rámci prirodzeného počiatočného ostychu, hračky od matky nevzal, postupne sa osmelil a sám si
niektoré hračky vybral, vzal a položil ich späť na podložku. Dlhšie zameriavanie sa matky a tým aj

dlhšie upriamovanie pozornosti dieťaťa na rôznorodú manipuláciu s nafukovacím balónom v závere tejto
časti stretnutia, primäli dieťa v tejto súvislosti reagovať čoraz spontánnejšie až jeho nálada napokon
vygradovala do spontánnej radosti a hlasného smiechu. Na zaklopanie a príchod otca do miestnosti
chlapček reagoval s výraznou ostražitosťou a jemným mrnčaním. Primkol sa bližšie k matke, zaostril
pozornosť otcovým smerom, nadviazal s ním očný kontakt a skúmal jeho tvár, keď si otec na chvíľu zložil

rúško a prihováral sa mu prívetivým hlasom, so širokým úsmevom. Matka, držiac dieťa v náručí ešte
chvíľu, mäkkým hlasom a slovami akceptujúcimi príchod otca, zároveň s upozornením aby sa nebálo,
pokračovala v komentovaní diania pre dieťa. Potom stíchla. Otec nenástojil na okamžitom dotyku, objatí
alebo prebratí dieťaťa od matky. Snažil sa pritiahnuť jeho pozornosť hračkami, ktoré postupne vykladal
z tašky a komentoval podobne ako predtým matka. I., ktorý sa striedavo viac alebo menej túlil k matke,

ktorá ho v istej chvíli začala nabádať aby sa zahral s tatom, ho (chvíľu viac, chvíľu menej) so záujmom
sledoval, ale ako predtým pri matke, hračky si od neho neprevzal. Keď sa ho matka vzápätí snažila
zložiť na podložku na hranie s poznámkou, že bude musieť odísť z miestnosti (pomenovala niekoľko
konkrétnych dôvodov), dieťa sa jej nechcelo pustiť a začalo plakať, postupne až kričať. Matka (podľa
predchádzajúcej rámcovej dohody) napriek tomu opustila miestnosť a zavrela za sebou dvere. Chlapček

neprestávalplakať,odotca,ktorýsaknemupomalypribližoval,abysahopokúsilupokojiťdotykomalebo
objatím a chlácholivým ubezpečovaním, že maminka hneď príde späť, sa rýchlo presúval k dverám,
ktorými odišla matka. Od otca si zobral čiastočne nafúknutý balón, ktorý už nepustil. Vzápätí sa primkol
k dverám, znovu sa rozplakal a nechcel od nich ustúpiť ani keď ich otec otváral, aby zavolal matku. Dieťa
sa upokojilo potom, ako sa matka vrátila, vzala si ho od otca a s ním na rukách tak sa krátko prešla

mimo miestnosti stretnutia. Po opätovnom návrate zostala stáť s dieťaťom v náručí s tichšie vysloveným
predpokladom, o možnosti stretnutie ukončiť. Otec, pripravený na daný úkon, nadhodil otázku potreby
dieťa prebaliť, čo mu matka odsúhlasila. Napriek tomu, že otec ani v tomto štádiu nenástojil na prebratí
dieťaťa od matky, pokus odovzdať ho otcovi, resp. položiť ho na podložku vedľa neho, dieťa rozrušil v
intenzite porovnateľnej s predchádzajúcim podobným pokusom a matka ho znovu upokojila vonku. Po

ďalšom zlyhaní odovzdania do rúk otca, matka akceptovala jeho návrh a sama dieťa prebalila, pričom
použila plienku od otca. Dieťa sa počas prebaľovania a vzápätí po ňom nebránilo otcovmu prihováraniu.
Otec potom začal postupne ponúkať rôzne sladkosti dieťaťu aj matke, z ktorých matka tie ponúknuté
jej tichým hlasom odmietla, otáčajúc hlavu aj pohľad smerom od neho. I. si sladkosti ponúkané jemu
spočiatku ostýchavo, potom zvedavo obzeral a nakoniec sa, vystieraním oboch ručičiek smerom k nim,

celkom naliehavo dožadoval aby mu boli odovzdané. Otec mu na koniec podával sladkosti a spoločne
ich vkladali do tašky, pričom sa im ruky niekoľkokrát dotkli a dieťa sa na otca dokonca usmialo. Potom
si zbalilo svoje hračky, dožadovalo sa obutia čižmičiek a odchodu domov. Dieťa, po cca. jednej hodine
intenzívne sa meniacich a rozrušujúcich podnetov a zážitkov, bolo síce rozladené, emočne mimoriadnevyčerpanéavcelkuospalé,alenapriektomuznáručiamatky,otcovinarozlúčkudovoliloabyhojedenkrát
pobozkal na líce. Na podnet matky dokázalo aj odmávať psychologičke na rozlúčku.

13. Ďalej súd na pojednávaní vykonal dokazovanie pozorovaním maloletého a jeho reakcii na
prítomnosť otca za súčasnej prítomnosti matky, a to bez prítomnosti právnych zástupkýň. Maloletý bol
neustále v blízkosti matky, matka ho mala na rukách, alebo bola v tesnej jeho blízkosti. Za splnenia
tohto predpokladu bol maloletý vo väčšine prípadov kludný s otcom dokonca komunikoval nejakými
jednoduchšími slovami, dokázal mu niečo podať, dokázal mu niečo dať, prijal jeho pohladenie, prijal

jeho pusu, podobne ho dokonca aj oslovil ako „tati“, Keď matka mala nejakú vôľu trošku ho položiť na
zem, čo sa aj stalo, zvládli to, ale už to bolo s takou jemnou nevôľou. Po chvíli sa ukludnil, čiže už aj
keď stál na zemi, tak sa dokázal nejako hrať.

14. V lekárskej správe zo dňa 02. 04. 2021 sa uvádza: „dieťa v piatok od 15.00 h. do 18.00 h má
byť u otca, kde údajne nechce chodiť. Hádže sa na zem, zvracia. Aktuálne nie je chorý. Objektívne

je dieťa čulé ale uplakané, ustráchané, nechce sa dať vyšetriť, drží sa matky. Koža čistá, bez
známok poranenia, či zlého zaobchádzania. Diagnóza: porucha správania viazaná na vzťahy v rodine.
Predpísaný Prometazín.“ Ďalej je v predmetnej správe uvedené: „matka sa vrátila, že Prometazín je
nedostupný a na upokojenie dieťaťa bude vhodný aj Sedativ PC. Eventuálne pri výraznom nekľude
možno jednorazovo podať Diazepam 2 mg..“ Následne bol predpísaný Diazepam 2 mg, 20 tabletové

balenie po 2 mg a odporúčanie lekára „1 tabletka pri nekľude“.

15. Kolízna opatrovníčka v reakcii na vykonané dokazovanie uviedla, že stretnutie dieťaťa s otcom na
súde prebehlo kľudnejšie ako to, ktoré sa realizovalo na referáte poradenskopsychologických služieb,

kde bola kolízna opatrovníčka prítomná. Vyjadrila presvedčenie, že väzba maloletého na otca sa
určitým spôsobom stratila. Treba ju rozvíjať toho času za prítomnosti matky. K stretnutiu na referáte
poradenskopsychologických služieb uviedla, že najskôr v prvej fáze bola vnútri v miestnosti prítomná
matka s dieťaťom. Dieťa bolo relatívne v pohode. Matka ho oboznamovala s tým prostredím, s tými
hračkami. Ukazovala mu, začala mu stavať ohrádku a podobne. Maloletý sa však do tejto hry nejako

nezapájal. Po vstupe otca maloletý začal byť ostražitejší, začal pomrnkávať. Nedá sa však povedať,
že by nejako výraznejšie plakal. Nebránil sa dotyku otca a podobne. Po odchode matky bol maloletý
odovzdaný teda do náručia otca, kde sa metal. Otec sa ho snažil nejakým spôsobom ukľudniť, čo sa mu
však nepodarilo a jeho ukľudnenie nastalo až potom, keď sa matka vrátila. Následne otec navrhol, aby
spoločne maloletého prebalili. Maloletý sa prebaliť nechal, avšak od matky a v závere stretnutia otec dal

ešte maloletému sladkosti, čo maloletý prijal.

16. Podľa § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“)
neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava,
že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa § 360 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku; ďalej aj „CMP“)
neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

18. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

19. Podľa čl. 5 písm. h/ zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj „ZR“) záujem maloletého dieťaťa
je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a
posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňujú najmä

podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi
osobami.

20. Podľa § 24 ods. 4 ZR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri
schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom

rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby,
stabilitubudúcehovýchovnéhoprostrediaakuschopnostirodičadohodnúťsanavýchoveastarostlivosti
o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosťzo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného,
rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

21. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese. Jeho
zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v jeho schopnosti dočasnou a provizórnou úpravou zabrániť
nepriaznivým následkom, ktoré mohli pred začatím konania, v začatom konaní, či po jeho skončení
nastať. Neodkladné opatrenie nemá charakter konečného rozhodnutia a jeho účelom je zvyčajne len
dočasná úprava pomerov účastníkov. Nariadením neodkladného opatrenia pred začatím konania alebo

v jeho priebehu navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci
samej. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd
zistiťvšetkyskutočnosti,ktorésúpotrebnéprevydaniekonečnéhorozhodnutiaapriichzisťovanínemusí
byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené
aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy (prípadne, že

nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje verejný záujem). Pokiaľ ide o výklad pojmu osvedčovanie,
tak uvedený pojem na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie.

22. Ako už bolo uvedené vyššie, tunajší súd už uznesením č.k. 13P/115/2020-242 zo dňa 05. 03.

2021 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk druhého manžela (otca) s maloletým tak,
že tento je oprávnený sa s mal. stýkať každý týždeň kalendárneho roka v piatok od 15:00 hod. do
18:00 hod. za prítomnosti J. N., s tým, že si maloletého prevezme od J. N. a po realizácii styku
maloletého J. N. odovzdá. Matke uložil povinnosť maloletého na stretnutie s druhým manželom pripraviť
a maloleté dieťa riadne a včas odovzdať J. N., a to pred Obecným úradom Sása, Námestie SNP

329/1 Sása, bez prítomnosti druhého manžela. J. N. je povinná maloletého od matky prevziať a po
realizácii styku matke maloletého riadne a včas pred Obecným úradom Sása, Námestie SNP 329/1 Sása
bez prítomnosti druhého manžela odovzdať. Ďalej z doteraz vykonaného dokazovania vyplynulo, že
po nariadení citovaného neodkladného opatrenia bolo realizovaných niekoľko pokusov o odovzdania
dieťaťa otcovi prostredníctvom jeho matky (v jednom prípade tiež prostredníctvom p. K. N.), s tým, že k

reálnemu odovzdaniu dieťaťa otcovi došlo len v jednom prípade. V ďalšom prípade matka odmietla dieťa
odovzdať ak nebude prítomná osoba určená v neodkladnom opatrení (J. N.), a žiadne z nasledujúcich
odovzdaní dieťaťa ocovi prostredníctvom jeho matky sa realizovať nepodarilo. Dieťa pri každom pokuse
o odovzdanie strašne plakalo, s tým, že matka k uvedenému plaču uviedla, že plakalo až tak, že sa
nevládalo ani nadýchnuť, svedkyňa Hladká, že plakalo „neskutočne“ a otec, ktorý plač dieťaťa videl na

videu, uviedol, že sa nejednalo o plač, ale dieťa doslova kričalo. Podľa zhodných tvrdení matky, otca a
svedkyne D. maloletý strašne plače už v aute, keď prídu na miesto stretnutia a keď sa ho snažia z auta
vybrať a uvedené vybratie maloletého z auta je možné len násilím. Pri pokuse odovzdať maloletého
matke otca sa maloleté dieťa vzpiera, metá so sebou, v čoho dôsledku jeden krát spadlo z rúk J. N.. S
menovanou dieťa odmieta zostať čo i len na čas potrebný pre jeho odovzdanie otcovi, čomu nasvedčuje

i priebeh ďalšieho stretnutia, kedy po tom, čo matka vložila maloletého do kočíka, ktorý J. N. priniesla,
maloletý z toho kočíka vypadol a cúvajúc po štvornožky šiel naspäť za matkou. Výsledkom uvedených
pokusov o stretnutie je, že okrem jedného stretnutia, ktoré sa skutočne aj realizovalo (hoci jeho opis
účastníkmi konania je značne odlišný, keď matka a svedkyňa D. popisujú, že maloletý mal po návrate
vyplakané oči, bol ustráchaný a hovoril stále „domov, domov“, otec tento styk popisuje tak, že hoci

bol maloletý mierne uplakaný, keď k nemu prišiel, styk s otcom zvládol a dokonca pri odovzdávaní
dieťaťa po styku mu maloletý zaspával na rukách), v žiadnom z ďalších prípadov nedošlo ani len k
odovzdaniu tohto dieťaťa J. N., nie ešte k jeho odovzdaniu otcovi. Navyše, z výpovede matky, svedkyne
D. i z vyššie citovanej lekárskej správy vyplynulo, že maloletý je uplakaný, ustráchaný, ešte viac ako
v minulosti naviazaný na matku, odlúčenie od matky je pre neho veľmi stresujúcim zážitkom, ktorý

jednoznačneveľminepriaznivovplývanajehopsychiku,vktoréhodôsledkubolamaloletémupredpísaná
aj medikamentózna liečba pre diagnózu porucha správania viazaná na vzťahy v rodine. Vyššie citované
závery sú potvrdené aj správou z konzultácie s účastníkmi konania o rozvode manželstva zo dňa 19.
04. 2021, z ktorej vyplynulo, že v prítomnosti matky maloletý dokáže nadviazať kontakt aj s pre neho
cudzími osobami (ktorými boli v danom čase pracovníčky ÚPSVaR Veľký Krtíš), že za prítomnosti matky

dokáže maloletý akceptovať prítomnosť svojho otca, sledovať ho, prijať od neho sladkosti, pohladenie,
pusu a podobne. Po odchode matky však dieťa nie je t. č. schopné s otcom zotrvať, reaguje plačom,
či primknutím sa k dverám, ktorými matka odišla. Obdobné závery vyplynuli aj zo stretnutia otca s
maloletým za prítomnosti matky v priebehu pojednávania na tunajšom súde, keď maloletý v prípade, žebol v matkinom náručí, či na jej kolenách, bol pokojný, s otcom komunikoval jednoduchšími slovami
a vetami, dokázal mu niečo podať, dokázal mu niečo dať, prijal jeho pohladenie, prijal jeho pusu,
dokonca aj oslovil ako „tati“, Keď však matka mala nejakú vôľu trošku ho položiť na zem, čo sa aj stalo,

maloletý na uvedené reagoval nepokojom a nevôľou. Z uvedeného teda vyplynulo, že maloletý je toho
času naviazaný na svoju matku do tej miery, že styk so svojim otcom bez jej prítomnosti nedokáže
bez psychickej ujmy absolvovať. Uvedenú skutočnosť si pritom začína uvedomovať i jeho otec. Ďalej
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v prítomnosti tretích nestranných osôb (v prvom prípade to
boli zamestnankyne ÚPSVaR Veľký Krtíš a v druhom prípade sudca, prokurátorka okresnej prokuratúry

a kolízna opatrovníčka) dokážu rodičia maloletého dieťaťa využiť svoj potenciál a poskytnúť svojmu
synovi oporu v podobných situáciách tým, že sa navzájom dopĺňajú a podporujú jeho pozitívny vzťah k
obom rodičom a zároveň dokážu medzi sebou komunikovať slušne a zamerať svoju pozornosť výlučne
na svoje maloleté dieťa bez potreby riešenia osobných partnerských konfliktov. Vzhľadom k uvedenému
je nie len podľa názoru matky, otca, kolízneho opatrovníka a zástupkyne okresnej prokuratúry, ale aj
podľa názoru súdu nevyhnutné, aby sa styk otca s maloletým realizoval nie len za prítomnosti matky,

ktorá pre maloletého predstavuje záruku bezpečia, ale aj za prítomnosti tretej nestrannej osoby. Zároveň
vzhľadom k skutočnosti, že maloletý od okamihu, kedy spolu s matkou od otca odišiel (10.9.2020), t. j.
za posledných 7 mesiacov, videl otca len celkovo tri krát , a aj to len v rozsahu necelých troch hodín,
necelej hodiny a v poslednom prípade len zhruba 15 minút, mal súd naďalej za to, že je potrebné do
skončenia konania upraviť jeho styk s otcom neodkladným opatrením.

23. Pokiaľ sa jedná o otázku kde by sa mal styk realizovať a kedy by sa mal realizovať, súd v prvom rade
nepovažoval za vhodné presne stanovovať miesto realizácie styku napr. na ÚPSVaR Zvolen (vzhľadom
na miesto bydliska matky s dieťaťom). Naopak, vzhľadom na vek dieťaťa (2 roky), pre ktorý je typická
i detská zvedavosť spojená z neochotou zotrvávať na jednom mieste, či neschopnosť dlhšie venovať

pozornosť jednej činnosti (hračke, miestu a podobne), ktorá bola dobre pozorovateľná či už v rámci
konzultácie s účastníkmi konania o rozvode manželstva zo dňa 19. 04. 2021 (ktorá sa realizovala v
miestnosti ÚPSVaR Veľký Krtíš, s tým, že maloletý sa už po necelej hodine domáhal opustenia tejto
miestnosti), či v rámci jeho stretnutia s otcom v priestoroch okresného súdu (kde sa maloletý domáhal
odchodu z miestnosti súdu, hoci prispôsobenej pre maloleté deti, už po približne 10 - 15tich minútach),

mal súd za to, že je vhodné, aby mohol otec v rámci styku prispôsobovať jeho miesto aktuálnym
potrebám, záujmom či nálade maloletého, ďalej poveternostným podmienkam, aby mohol maloletým
tráviť čas i vonku a aby mohol miesto styku s maloletým v jeho priebehu i meniť (z parku na ihrisko,
z ihriska do herne, z herne na prechádzku a pod.). Preto súd stanovil len miesto, kde k odovzdaniu
maloletého dôjde (pred Obecným úradom I.), keď uvedené miesto sa zdá byť vhodné vzhľadom k

vzdialenosti k miestu bydliska maloletého, i z hľadiska možností prípadného trávenia času s maloletým
(park, detské ihrisko a v prípade nepriaznivého počasia detská herňa), ktoré možnosti umožňujú s
maloletým napr. stráviť hodinu v parku, ďalšiu hodinu v detskej herni, následne ísť na prechádzku, či
na detské ihrisko a podobne. Pokiaľ sa jedná o čas, v ktorom by sa styk mal realizovať, obaja rodičia
maloletého sa vzhľadom na denný režim maloletého zhodli, že uvedený styk by bolo vhodné realizovať

od 9.00 hod do 12.00 hod, s tým, že súd i všetci účastníci konania považovali za primeranú jeho
frekvenciu v každý týždeň kalendárneho roku v piatok.

24. Pri úvahách o tom kto by mal byť treťou osobou, ktorá by sa styku mala popri matke zúčastniť,
považoval súd za významné, aby sa jednalo o osobu, ktorá má jednak oprávnenie opatrenia

sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately realizovať, jednak odborné znalosti potrebné pre
ich realizáciu a napokon i dostatočné praktické skúsenosti s ich realizáciou. Podľa názoru právnej
zástupkyne otca, prokurátorky okresnej prokuratúry ako aj podľa názoru kolízneho opatrovníka by
takouto osobou mohol byť odborný zamestnanec ÚPSVaR Zvolen. S uvedeným názorom sa plne
stotožnil i konajúci súd, keď s poukazom na § 73 ods. 2 zákona č. 305/2005 Z. z. zákona o

sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj
„zákon č. 305/2005 Z. z.“ ) úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zabezpečuje sústavnú ochranu života,
zdravia a priaznivého vývinu dieťaťa, a to opatreniami sociálnoprávnej ochrany detí (podľa § 1 ods. 2
citovaného zákona sociálnoprávna ochrana detí je súbor opatrení na zabezpečenie ochrany dieťaťa,
ktorá je nevyhnutná pre jeho blaho a ktorá rešpektuje jeho najlepší záujem podľa medzinárodného

dohovoru a na zabezpečenie výchovy a všestranného vývinu dieťaťa v jeho prirodzenom rodinnom
prostredí) a sociálnej kurately (podľa ods. 3 § 1 citovaného zákona sociálna kuratela je súbor opatrení
na odstránenie, zmiernenie a zamedzenie prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu,
fyzickéhovývinuasociálnehovývinudieťaťaaplnoletejfyzickejosobyaposkytovaniepomocivzávislostiod závažnosti poruchy a situácie, v ktorej sa nachádza dieťa alebo plnoletá fyzická osoba), s tým,
že podľa § 11 ods. 1 zákona č. 305/2005 Z. z. opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately na obmedzenie a odstraňovanie negatívnych vplyvov, ktoré ohrozujú psychický vývin, fyzický

vývin alebo sociálny vývin dieťaťa a plnoletej fyzickej osoby, sú najmä (ale nie „len“) ponúknutie pomoci
dieťaťu,rodičomaleboinejplnoletejfyzickejosobealeboponúknutiesprostredkovaniapomocipririešení
výchovných problémov alebo rodinných problémov, či sledovanie negatívnych vplyvov pôsobiacich
na dieťa a rodinu, zisťovanie príčin ich vzniku a vykonávanie opatrenia na obmedzenie pôsobenia
nepriaznivých vplyvov. Podľa § 93b zákona č. 305/2005 Z. z. zamestnanec orgánu sociálnoprávnej

ochrany detí a sociálnej kurately je na účel vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a
sociálnej kurately oprávnený nie len osobne preverovať v prostredí podľa § 4 ods. 1 písm. a) a
b) citovaného zákona informácie
o tom, že by dieťa mohlo byť vystavené ohrozeniu života, zdravia alebo neľudskému alebo zlému
zaobchádzaniu, či osobne preverovať starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin dieťaťa
alebo osobne zisťovať dôvody nevhodného správania sa detí v prostredí podľa § 4 ods. 1 písm. a),

b) a d) najmä návštevou dieťaťa a rozhovorom s dieťaťom, s
rodičomdieťaťa,sinouosobu,ktorásaosobnestaráodieťa,alebosfyzickouosobu,ktorámásdieťaťom
blízky vzťah, ale aj osobne zisťovať alebo osobne preverovať informácie o negatívnych vplyvoch na
život, zdravie, fyzický vývin, psychický vývin a sociálny vývin dieťaťa v otvorenom prostredí, ďalej

vyhotoviť (a to aj bez súhlasu prítomnej fyzickej osoby) obrazový záznam, obrazovo-zvukový záznam
a zvukový záznam, ak je to potrebné na účely preukázania ohrozenia života dieťaťa, zdravia dieťaťa,
neľudského alebo zlého zaobchádzania s dieťaťom, či vyhotoviť (a to aj bez súhlasu prítomnej fyzickej
osoby) zvukový záznam na účely preukázania priebehu vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately. Uvedeným opraveniam zamestnanca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a

sociálnej kurately potom zodpovedajú aj povinnosti rodiča dieťaťa alebo inej osoby, ktorá sa osobne
stará o dieťa, a to povinnosť umožniť zamestnancovi orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately výkon jeho oprávnení a poskytnúť mu potrebné informácie a doklady na účely výkonu opatrení
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a na požiadanie orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a
sociálnej kurately s ním osobne spolupracovať pri ochrane práv a právom chránených záujmov dieťaťa.

Z ohľadom na vyššie uvedené súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že ochranu zdravia a najmä ochranu
priaznivého psychického vývinu dieťaťa v rámci realizácie jeho styku s otcom môže najlepšie zabezpečiť
ÚPSVaR Zvolen prostredníctvom svojich zamestnancov, navyše v rámci ich štandardnej pracovnej doby,
čomu bol prispôsobený aj čas realizácie styku otca s maloletým dieťaťom (v piatok, ktorý je štandardným
pracovným dňom a v čase od 9.00 hod do 12.00 hod).

25. Preto súd výrokom I. zmenil uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 13P/115/2020-242 zo dňa
05. 03. 2021 vo výrokoch o styku s maloletým dieťaťom tak, že nariadil neodkladné opatrenie, v zmysle
ktorého je otec (druhý manžel) oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý týždeň kalendárneho
roka v piatok od 09.00 h do 12.00 h za prítomnosti matky a za prítomnosti zamestnanca Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny Zvolen, s tým, že maloleté dieťa si prevezme v čase začatia styku pred
Obecným úradom I., R. a na rovnakom mieste po realizácií styku dieťa matke odovzdá. Matka je povinná
maloleté dieťa na stretnutie riadne pripraviť a otcovi v stanovený čas riadne odovzdať. V prevyšujúcom
rozsahu (výrok o nariadení dohľadu nad výchovou maloletého, o povinnosti matky dočasne absolvovať
s maloletým pediatrické vyšetrenie do 30 dní odo dňa vykonateľnosti tohto neodkladného opatrenia

a následne vždy v lehote do 60 dní od posledného pediatrického vyšetrenia a o tom, že neodkladné
opatrenie trvá do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností
rodičov k maloletému) zostalo predchádzajúce neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného
súdu Veľký Krtíš č.k. 13P/115/2020-242 zo dňa 05. 03. 2021 nedotknuté.

26.SúdzároveňvýrokomIV.tohtouzneseniavyslovil,ženariadenéneodkladnéopatreniejevykonateľné
už jeho vyhlásením, a to z dôvodu, aby sa predišlo ďalšiemu pokusu o realizáciu pôvodne nariadeného
neodkladného opatrenia, t. j. pokusu o odovzdanie dieťaťa otcovi prostredníctvom J. N., a to s poukazom
na problémy s týmto odovzdávaním spojené, o ktorých súd pojednával už v odsekoch vyššie. Vzhľadom
k skutočnosti, že neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletým za prítomnosti matky bolo

nariadené na pojednávaní v stredu v popoludňajších hodinách a styk s maloletým by sa mal realizovať
už v piatok, súd za použitia analógie (čl. 3 CMP) aplikoval na vykonateľnosť tohto uznesenia ust. § 365
ods. 3 CMP, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej veci, keď podľa
názoru súdu v prípade realizácie styku podľa pôvodne nariadeného neodkladného opatrenia je priaznivýpsychický vývoj maloletého vážne ohrozený a naopak jeho okamžitá realizácia za prítomnosti matky a
zamestnanca ÚPSVaR je v najlepšom záujme maloletého (čl. 4 CMP).

27. Pokiaľ sa jedná o dĺžku trvania nariadeného neodkladného opatrenia, túto súd limitoval (§ 330 ods.
1 CSP) na okamih právoplatného skončenia konania vo veci samej, ktoré je tunajším súdom vedené
pod sp. zn. 13P/115/2020.

28. Po vyhlásení tohto rozhodnutia sa navrhovateľka (matka), druhý manžel (otec), kolízna opatrovníčka

a zástupkyňa okresnej prokuratúry práva na odvolanie voči všetkým vyhláseným výrokom vzdali.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Veľký Krtíš.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a

uvedie sa spisová značka. Okrem toho sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená

starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,
môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.