Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 11. september 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/27/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813010828
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Javorková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3813010828.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov

JUDr. Lucie Horvátovej a JUDr. Mariána Dunčka na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. septembra
2022 prejednal odvolanie obžalovaného

H. M.,

nar.XX.XX.XXXX v W., trvale bytom P. F., prechodne bytom F. 3- N., U. XX, C. republika, na verejnom
zasadnutí neprítomného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/244/2013 zo dňa 08.02.2022 a takto
v pomere hlasov 2:1

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa v napadnutom rozsudku celý výrok
o uloženom treste odňatia slobody.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný H. M. pri nezmenenom výroku o vine v rozsudku súdu prvého

stupňa o d s u d z u j e podľa § 199 ods. 2 Tr. zák. s použitím §§ 38 ods. 2, 39 ods. 1 a 41 ods. 2
Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa obžalovaný zaraďuje na výkon uloženého trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/244/2013 zo dňa 18.02.2014 bol obžalovaný H. M.
uznaný vinným zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na
ustanovenie § 139 písm. c) Tr. zák. a z prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona na

skutkovom základe, že
1. dňa 26.7.2009 v čase od 05.45 hod. do 06.00 hod. v obývačke bytu číslo X na J. W. v F. po tom,
čo s ním družka - poškodená O. T. odmietla mať dobrovoľne pohlavný styk, jej nasilu vyzliekol krátke
nohavice, pričom jej jednou rukou držal ruky, svojimi nohami jej roztiahol nohy a vykonal na nej súlož aj
napriek tomu, že sa bránila kopaním a žiadala ho, aby prestal, čím jej spôsobil hematóm bicepsu pravej
hornej končatiny a tri hematómy predkolenia pravej dolnej končatiny,
2. dňa 20.11.2009 o 17.00 hod. v F., na J. M. H. číslo X/XX, vylákal od poškodeného Y. F. 1.000 eur

ako zálohu na nákup materiálu na prerobenie kúpeľne poškodeného, hoci vedel, že práce nevykoná a
materiál nenakúpil, kúpeľňu neprerobil, čím spôsobil poškodenému Y. F. škodu 1.000, - eur,Uznesením Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3To/33/2014 zo dňa 04.06.2014 bol podľa § 321 ods. 1 písm.
a), b), c), ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok zrušený vo výroku o vine zo zločinu znásilnenia podľa § 199
ods.1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 písm. c) Tr. zák. vo vzťahu ku skutku

pod bodom 1/ rozsudku a v celom výroku o úhrnnom treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu.
Krajský súd podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.
Výrok o vine v bode 2/ vyššie citovaného rozsudku sa stal právoplatným.

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/244/2013 zo dňa 09.09.2014 bol obžalovaný uznaný

vinným zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 písm.
c/ Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom vyššie. Vzhľadom k právoplatne uznanej vine v bode 2/ z
prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému ukladal podľa § 199 ods. 2 Tr. zák., § 37
písm. h) Tr. zák., § 41 ods. 2 veta prvá pred bodkočiarkou Trestného zákona v zmysle Nálezu Ústavného
súdu SR č.k. PL. ÚS 106/2011 zo dňa 28.11.2012 úhrnný trest odňatia slobody v trvaní
116 mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol obžalovaný na výkon uloženého

trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 3To/8/2015 zo dňa 08.03.2016 bol podľa § 321 ods. 1
písm. b), d) ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok zrušený vo výroku o vine zo zločinu znásilnenia podľa §
199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 písm. c/ Tr. zák. vo vzťahu ku skutku pod bodom

1/ napadnutého rozsudku a v celom výroku o úhrnnom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. bola vec súdu prvého stupňa vrátená, aby ju znovu prejednal a rozhodol.

Rozsudkom súdu prvého stupňa bolo dňa 08.02.2022 rozhodnuté tak, že bol obžalovaný uznaný vinným
zozločinuznásilneniapodľa§199ods.1,ods.2písm.b/Tr.zák.spoukazomna§139písm.c/Tr.zák.na

skutkovomzákladeuvedenomvyššie.Vzhľadomkprávoplatneuznanejvinevbode2/zprečinupodvodu
podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému ukladal podľa § 199 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. h), § 38
ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 116 mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol obžalovaný na výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, nakoľko ho odvolaním v zákonnej lehote napadol obžalovaný. V
dôvodoch svojho odvolania uviedol, že svoju vinu zo zločinu znásilnenia od začiatku popiera. Výpoveď
poškodenej o údajnom skutku považuje za nevierohodnú. Nie je žiadny násilník, mal niekoľko partneriek,
pričom voči žiadnej z nich sa nedopustil znásilnenia, resp. násilného trestného činu. Poškodená nemala

žiadnezranenia,ktorébypotvrdzovalijejvýpoveďoúdajnomznásilnení,malaibamodrinynapredkolení,
o ktorých nevedela, kedy jej boli spôsobené. V noci spávala nahá, je nezmysel, že jej mal pred skutkom
vyzliekaťkrátkenohavice.Výpoveďpoškodenejniejepodporenážiadnymvecnýmdôkazom,hneďvdeň
skutku mala byť vyšetrená MUDr. U. P., ktorý vykonal ster s pošvy za účelom zistenia DNA v ejakuláte,
avšak prítomnosť prostatického antigénu v stere nebola preukázaná. Znalec MUDr. A. P., PhD. v

posudku uviedol viaceré dôvody, pre ktoré nemusel byť prostatický antigén prítomný v spermiách zistený
vo vzorke výteru z pošvy aj za predpokladu nechráneného pohlavného styku. Ním uvádzané dôvody sú
buď vylúčené, málo pravdepodobné alebo nepreukázané. Súd konštatuje, že uvedené faktory mohli mať
vplyv na negatívne závery posudku, pričom sa s odstupom času nedajú potvrdiť ani vyvrátiť. Napriek
tomu považuje záver znaleckého posudku o neexistencii prostatického antigénu v pošve poškodenej

za nerelevantný vo vzťahu k posúdeniu viny, alebo neviny obžalovaného. Pripustil pohlavný styk s
poškodenou dňa 24.07.2009, poškodená udávala 23.07.2009 alebo 24.07.2009. Okolnosti posledného
ich pohlavného styku teda nie je možné s odstupom času preukázať. Dôvodom prečo prostatický antigén
nebol zistený v stere z pošvy poškodenej je ten, že 26.07.2009 ráno pohlavný styk nemali a poškodenú
neznásilnil. V tento deň spolu fajčili na balkóne a vyšli spolu z bytu, kde sa rozlúčili. Keďže popiera

spáchanie zločinu znásilnenia považuje napadnutý rozsudok za nezákonný a preto navrhuje, aby ho
odvolací súd zrušil, spod obžaloby ho oslobodil a uložil mu primeraný podmienečný trest za prečin
podvodu, z ktorého bol právoplatne uznaný za vinného.

Odvolanie zdôvodnil aj obhajca obžalovaného, ktorý uviedol, že toto podáva čo do výroku o vine aj

treste, nakoľko napadnutý rozsudok považuje za nezákonný. Spáchanie zločinu znásilnenia nebolo
obžalovanému preukázané, ani doplnením dokazovania, tak ako ho nariadil nadriadený súd. Z výsluchu
svedka MUDr. U. P. a z jeho lekárskej správy vyplýva, že nález pohlavných orgánov poškodenej
bol v norme, nezistil na nej žiadne poranenia. Hematómy mala na predkolení a hornej končatine.K týmto poškodeniam poškodená nevedela uviesť, kedy jej mali byť spôsobené. Domnievala sa, že
25.07.2009 jej mali byť tieto spôsobené obžalovaným. Hematómy však nie sú dôkazy nedobrovoľného
pohlavného styku. U poškodenej nebola preukázaná prítomnosť prostatického antigénu v stere z

pošvy, ako to potvrdila znalkyňa Mgr. D. N.. Táto zároveň poukázala na časový interval, počas ktorého
ejakulát degraduje. Znalec MUDr. A. P., PhD. uviedol možné dôvody nezistenia prostatického antigénu
prítomného v spermiách. Obhajoba však považuje za rozhodujúce vyjadrenie tohto znalca, že zo
spisového materiálu nevyplýva dostatočný medicínsky dôkaz, že v tele poškodenej sa nachádzali
spermie. Napriek tomuto bol obžalovaný uznaný za vinného. Obhajoba sa nestotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozsudku, kde súd považoval za vierohodnú výpoveď poškodenej a nepriamych svedkov.
Neprítomnosť prostatického antigénu v stere z pošvy poškodenej potvrdzuje výpoveď obžalovaného,
že s ňou dňa 27.9.2009 nemal pohlavný styk. Verziu poškodenej o skutku nepovažuje obhajoba za
vierohodnú nielen pre absenciu vecných dôkazov, ale aj pre skutočnosť, že poškodená vôbec nekričala
o pomoc, hoci ku skutku malo dôjsť medzi 5 a 6 hodinou , kedy by v čase nočného pokoja jej krik musel
počuť aj niekto od susedov. Pre prípad, že by sa odvolací súd stotožnil s názorom prvostupňového

súdu o vine, ktorú obžalovaný v žiadnom prípade nepripúšťa napádajú aj výrok o treste, ktorý sa im
javí ako neprimerane prísny. Súd nesprávne aplikoval priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák.,
ktorú pri použití § 41 ods. 2 Tr. zák. možno považovať za dvojité pričítanie v neprospech obžalovaného.
V danom prípade prichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 38 ods. 7 Tr. zák. Prečin podvodu a
zločin znásilnenia sú úplne odlišné druhy trestnej činnosti, pričom k nim malo dôjsť pred dvanástimi

rokmi. Uloženie trestu obžalovanému v trvaní 116 mesiacov je preceňovanie represívnej zložky sankcie.
Poukázal na § 34 ods. 1 Tr, zák. a zdôraznil, že účel trestu u obžalovaného by bolo možné dosiahnuť
aj uložením trestu kratšieho trvania za použitia § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu pod
dolnú hranicu trestnej sadzby. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný sa nedopúšťal žiadnej
násilnej trestnej činnosti. Navrhujú zrušiť výrok o vine v časti znásilnenia, oslobodiť ho spod obžaloby

podľa § 285 písm. a/ Tr. por. a uložiť mu primeraný podmienečný trest odňatia slobody za spáchaný
prečin podvodu. Ak odvolací súd nezruší napadnutý rozsudok v časti výroku o vine, navrhuje ho zrušiť
v časti výroku o treste a uložiť mu primeraný trest kratšieho trvania za použitia § 38 ods. 7, a § 39 ods.
1 Tr,. zák. pod dolnou hranicou trestnej sadzby.

Na verejnom zasadnutí, ktoré požiadal obžalovaný vykonať v jeho neprítomnosti navrhol prokurátor
krajskej prokuratúry odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné. Obhajca obžalovaného na
dôvodoch odvolania zotrval.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods.

1 Tr. por., a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade
podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné, avšak
len ohľadom výroku o treste.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere
nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba a ani krajský súd nezistil takú chybu, ktorá by odôvodňovala
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

K odvolacím námietkam obžalovaného ohľadom výroku o vine krajský súd uvádza nasledovné. V
rámci preskúmavania súdom prvého stupňa zisteného a ustáleného skutkového stavu odvolací súd
dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal vo veci všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy v rozsahu
nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci. Dôkazy správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne
tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam

i právnym záverom. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a vecne správne
odôvodnil v napadnutom rozsudku.

Úvahy a závery okresného súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne
správne, a odvolací súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje. Súd prvého stupňa vypočul poškodenú,

svedkov, znalcov, a boli konštatované a oboznamované ďalšie k výpovedi poškodenej podporné listinné
dôkazy. Na základe týchto dôkazov bolo preukázané konanie obžalovaného tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.Ani odvolací súd nemal žiadne pochybnosti o vierohodnosti výpovede poškodenej ústiacej následne aj
do správnej právnej kvalifikácie skutku. V prvom rade je potrebné uviesť, že na naplnenie všetkých
zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu znásilnenia je potrebné, aby páchateľ použil násilie

alebo hrozbu bezprostredného násilia za účelom donútenia ženy k súloži. Za násilie sa pritom považuje
použitie fyzickej sily zo strany páchateľa na prekonanie alebo zamedzenie vážne mieneného odporu
ženy a dosiahnutie súlože proti jej vôli. Intenzita násilia pri danom konaní pritom nerozhoduje.
Súložou sa v zmysle výkladu zákona a súdnej praxe rozumie spojenie pohlavných orgánov muža a
ženy tak, aby došlo hoci čo aj k čiastočnému zasunutiu pohlavného orgánu muža do pošvy ženy. Tým

je trestný čin dokonaný. Nevyžaduje sa teda, aby sa muž aj pohlavne uspokojil s výronom semena.
Neprítomnosť ejakulátu v pošve ženy preto vôbec neznamená, že ku trestnému činu znásilnenia
nemohlo dôjsť.

Svedkovia, s ktorými poškodená bola bezprostredne po skutku potvrdili, že bola smutná, pôsobila
deprimovane, z toho dôvodu sa jej pýtali, čo sa stalo a videli aj na nej zranenia na rukách a nohách.

Tieto zranenia boli navyše verifikované aj lekárskou správou ošetrujúceho lekára poškodenej, ktorému
sa hneď po skutku zverila, že bola znásilnená H. M.. Lekár konštatoval hematóm pravej hornej končatiny
a tri hematómy predkolenia pravej dolnej končatiny. Uvedené presne zodpovedá súboju , ktorý popisuje
poškodená ako sa odohral s obžalovaným. Teda , že sa bránila rukami, keď jej nasilu roztiahol nohy,
odtláčala ho od seba aj nohami , načo jej obžalovaný chytil obe ruky a vnikol do nej.

Obžalovaným prezentovaný odvolací argument spočívajúci v tom, že poškodená nemala zranenia na
vagíne preto nemôže uspieť. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že poškodená po
skutku zranenia mala, a tieto verifikovali lekárske správy a videli ich aj iné osoby. Skutočnosť, že
poškodená nemala zranenia práve na vagíne nemôže obstáť najmä v súvislosti s tým, ako poškodená

zápas medzi ňou a obžalovaným popísala.

Nedajú sa opomenúť ani zranenia , ktoré utrpel samotný obžalovaný a nález jeho krvi nájdený na
posteľných obliečkach, ktoré vnímajúc ich spolu a v kontexte s výpoveďou poškodenej jednoznačne
nasvedčujú fyzickému konfliktu medzi obžalovaným a poškodenou. Svoje zranenia obžalovaný

hodnoverne nevysvetlil, uviedol , že si ich spôsobil v práci, čo však zamestnávateľ nepotvrdil. Uvedené
teda dokazuje, že odpor kladený poškodenou bol vážne mienený a intenzívny, o čom svedčili aj jej
zranenia, či zranenie obžalovaného.

Znalecký posudok vypracovaný v rámci súdom doplneného dokazovania v uvedenej trestnej veci v

smere naznačenom krajským súdom skonštatoval , že na odber vzorky z pošvy ženy má vplyv množstvo
faktorov. Zároveň z tohto jasne vyplynulo, že už pri odbere vzorky z pošvy poškodenej nebolo správne
postupované. Poškodená sama s určitosťou nevedela uviesť, či obžalovaný pri znásilnení ejakuloval.
Preto argument obžalovaného o neprítomnosti spermie vzhľadom na vyššie uvedené taktiež neobstojí.

Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že všeobecného lekára viac zaujímalo, aby mu
poisťovňa zaplatila úkon vyšetrenia poškodenej, ako samotná kvalita ním vykonaného vyšetrenia. Táto
kvalita vyšetrenia podľa znalca nebola na dostatočnej úrovni, čo výrazným spôsobom skresľovalo jeho
výsledky . Lekár najskôr po vysvetlení poskytnutom mu poškodenou , že bola obeťou trestného činu,
poslal poškodenú na políciu, aby priniesla príslušné tlačivo. Tam naň poškodená dlhšiu dobu čakala, a

následne sa vrátila na vyšetrenie k lekárovi, ktorý jej mal vyčítať, kde bola tak dlho. K nedostatočnému
vyšetreniu poškodenej teda prišlo s odstupom hodín za necitlivého a neprofesionálneho správania sa
ošetrujúceho lekára, a teda jeho zavinením.

K argumentu obžalovaného, že ku skutku došlo ráno a ak by poškodená kričala, počuli by ju susedia je

potrebné uviesť, že v prvom rade obžalovaný sa jej hrozil, že ak bude kričať zobudí jej maloletého syna
a tento sa bude musieť na ich súlož pozerať. Za ďalšie donútenie ženy k súloži znamená, že páchateľ
prekonávážnemienenýodporženyaleboženapodľahnelenpreto,ženemáinúmožnosť.Zvykonaného
dokazovania je zrejmé, že poškodená najskôr kládla aktívny odpor, v záujme uchrániť maloletého
od sledovania znásilnenia a pre hrozby obžalovaného už následne potom, ako ju však obžalovaný

premohol nekričala. Uvedené však žiadnym spôsobom nemá vplyv na jej základné právo rozhodovať
sa dobrovoľne o svojom pohlavnom živote.Tu však krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že na výpoveď poškodenej, ktorej vierohodnosť
nebola ničím spochybnená, ako priameho dôkazu trestného činu nadviazala ucelená, logická a
ničím nenarušená reťaz nepriamych dôkazov smerujúcich k jednému záveru, a tým je záver o vine

obžalovaného. Či už to boli svedecké výpovede svedkov, ktorí poškodenú videli ihneď po skutku, ktorí
na nej videli aj fyzické zranenia a aj známky určitej traumy, alebo listinné dôkazy preukazujúce tvrdenia
poškodenej ohľadom jej zranení .

Súd prvého stupňa v súlade s právnym názorom nadriadeného súdu dôslednejšie preveroval obranu

obžalovaného, dokonca dal vypracovať znalecký posudok na preskúmanie odobratej vzorky z pošvy
poškodenej, ktoré preverenie však neprinieslo výsledky v smere spochybňujúcom vinu obžalovaného.
Zároveň nebola zistená ani žiadna motivácia poškodenej uvádzať nepravdu na obžalovaného a
podrobovať sa tak nepríjemnému lekárskemu vyšetreniu, opakovaným výsluchom o uvedenom
závažnom trestnom čine, či už na polícii alebo pred súdom. Sama podľa svedkov najskôr konanie
obžalovaného ani nechcela oznamovať.

K výroku o treste súd prvého stupňa nesprávne u obžalovaného prihliadol na priťažujúcu okolnosť
uvedenú v ustanovení § 37 písm. h) Tr. zák., v dôsledku čoho nesprávne pri ukladaní trestu vychádzal
z upravenej trestnej sadzby, t.j. zvýšenej hornej hranice o jednu tretinu (116 mesiacov podľa § 38 ods.
4 Tr.zák.), nakoľko pri použití aj ustanovenia § 41 ods. 2 Tr.zák. by sa jednalo o dvojité pričítanie tej istej

priťažujúcej okolnosti v neprospech páchateľa.

Odvolací súd preto súdom prvého stupňa uložený trest odňatia slobody, hoci na samej dolnej hranici
nesprávne upravenej trestnej sadzby považoval za neprimerane prísny - § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.
Jednak vzhľadom na okolnosti skutku, ale najmä i dobu 13 rokov od spáchania skutkov, ktoré sa stali v

roku 2009. Preto krajský súd nepoužijúc vyššie citované ustanovenia ukladal trest mimoriadne znížený
pod dolnou hranicou trestnej sadzby , ktorý na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravy páchateľa
bude úplne postačovať.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa

má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Súd pri rozhodovaní o mimoriadnom znížení trestu musí zistiť nielen skutočnosti nasvedčujúce

mimoriadnym okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa, ale aj odôvodniť prečo považuje uloženie
trestu v rámci trestnej sadzby za neprimerané. Mimoriadnou okolnosťou prípadu umožňujúcou zníženie
trestu pod zákonom stanovenú hranicu môže byť aj dĺžka trestného konania. Nie však v prípade, ak
bola ovplyvnená prevažne postojom páchateľa k trestnému stíhaniu , napr. úmyselným vyhýbaním sa
úkonom trestného konania.

Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a
závažnosti spáchaného trestného činu, vrátane možností nápravy páchateľa. Pomery páchateľa sa
týkajú okolností, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu, a tiež okolností, pre ktoré je
rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. Ich význam pre mimoriadne zníženie trestu sa

zhodnotí podobne ako význam okolností prípadu. Vyžaduje sa , aby išlo o pomery takého charakteru,
z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by páchateľ
pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia.

K okolnostiam prípadu odvolací súd uvádza nasledovné. Obžalovaný primárne nemal úmysel

poškodenú znásilniť. Jeho násilné konanie ovplyvnené rozrušením z rozchodu, ktorý mu poškodená
vtedy oznámila na počiatku ich fyzického konfliktu smerovalo len k tomu, aby poškodená zostala žiť s
ním, a nevrátila sa k bývalému priateľovi. Obžalovaný chcel vyriešiť vzniknutú konfliktnú situáciu medzi
ním a poškodenou vo svoj prospech, nakoľko poškodená sa k nemu vtedy nesprávala tak, ako to od nej
očakával . Úmysel znásilniť poškodenú u neho „vznikol“ až po požití alkoholu a postupne na základe jej

správania sa voči nemu. Poškodená najskôr večer pred skutkom odmietala s ním mať pohlavný styk. Po
krátkej prestávke v noci, kedy obaja spali a následnom dožadovaní sa pohlavného styku a po fyzickom
konflikte medzi nimi došlo k predmetnému skutku.Vtedy sa u obžalovaného vystupňoval afekt, konal impulzívne a aj agresívne. Išlo teda o konanie
obžalovaného ovplyvnené nepriaznivou životnou situáciou. To, že sa pred skutkom ani po skutku
nedopustil násilnej trestnej činnosti značí , že takéto agresívne konanie mu nie je vlastné. V danej

vyhrotenej situácii iba nezvládol rozchod s priateľkou a vzniknutý problém v ich vzťahu, či jej následný
návrat k bývalému priateľovi.

K pomerom obžalovaného odvolací súd uvádza nasledovné. Trestné konanie voči obžalovanému
muselo byť od 21.09.2018 do 05.03.21 prerušené, nakoľko obžalovaný vykonával dva tresty odňatia

slobody v Českej republike, kde aj v súčasnosti žije. Doposiaľ bol 15 krát súdne trestaný. Z uvedeného
vyplýva, že obžalovanému rozhodne nemožno pričítať , že by sa týmto úmyselne vyhýbal trestnému
konaniu. Uvedené však nijako nezmierňuje skutočnosť, že v osobe obžalovaného ide o recidivistu,
ktorého napraviteľnosť je ťažšia, pretože v čase, keď už jednoznačne vedel, že je právoplatne uznaný
vinným z trestného činu podvodu, páchal ďalšiu trestnú činnosť, čo dáva celkovo negatívny obraz o
jehoosobe.Napriektomudospelvšakkrajskýsúdkzáveru,ževyššieuvedenéokolnostiprípaduvrátane

dlhej doby, ktorá uplynula od spáchania skutkov umožňujú mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody.

Preto odvolací súd v napadnutom rozsudku z dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. por.
zrušil celý výrok o uloženom treste odňatia slobody. Odvolací súd obžalovanému potom podľa § 322
ods. 3 Tr. por. sám uložil trest odňatia slobody mimoriadne znížený pod dolnú hranicu upravenej trestnej

sadzby podľa § 199 ods. 2 Tr.zák. s použitím §§ 38 ods. 2 , 39 ods. 1, 41 ods. 2 Tr. zák. v trvaní 5 rokov.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že obžalovanému bude
postačovať uloženie takéhoto trestu odňatia slobody , ktorý považuje odvolací súd za primeraný,
zákonný, spravodlivý a spôsobilý splniť svoj účel v zmysle § 34 ods. 1, 3 a 4 Tr. zák., najmä v podobe

zabezpečenia nápravy a prevýchovy obžalovaného, ako aj ochrany spoločnosti.

Odvolací súd na výkon takto uloženého trestu odňatia slobody obžalovaného zaradil podľa § 48
ods. 2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaný
síce bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestných činov vo výkone trestov odňatia

slobody, ktoré mu boli uložené za úmyselné trestné činy v Českej republike. Podľa ustanovenia §
7b Tr. zák. právoplatné odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie v trestnom konaní na
účely trestného konania sa zohľadní rovnako , ako keby bolo vydané súdom Slovenskej republiky, ak
bolo vydané pre čin trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Toto ustanovenie však
nadobudlo účinnosť 01.01.2013 , preto jednak nebolo možné na toto ustanovenie

prihliadnuť,zároveňsprísneniustupňastráženiaobžalovanémubrániloajnepodanieodvolaniazostrany
prokurátora.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.