Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. február 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/244/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813010828
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3813010828.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Noemy Turanovičovej a
prísediacich Bc. Tomáša Vavra a Mgr. Miroslava Klamára v trestnej veci obžalovaného H. M. na hlavnom
pojednávaní dňa 18.2.2014 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný H. M., nar. XX.X.XXXX v Bojniciach, trvale bytom P. F., toho času bytom F. X - N., X. XX,
Česká republika,

j e v i n n ý , ž e :

1. dňa 26.7.2009 v čase od 05.45 hod. do 06.00 hod. v obývačke bytu číslo X na Ulici W. v Prievidzi
po tom, čo s ním družka - poškodená O. T. odmietla mať dobrovoľne pohlavný styk, jej nasilu vyzliekol
krátke nohavice, pričom jej jednou rukou držal ruky, svojimi nohami jej roztiahol nohy a vykonal na nej
súlož aj napriek tomu, že sa bránila kopaním a žiadala ho, aby prestal, čím jej spôsobil hematóm bicepsu
pravej hornej končatiny a tri hematómy predkolenia pravej dolnej končatiny,

2. dňa 20.11.2009 o 17.00 hod. v Prievidzi, na Ulici M. H. číslo X/XX, vylákal od poškodeného Y. F. 1.000
eur ako zálohu na nákup materiálu na prerobenie kúpeľne poškodeného, hoci vedel, že práce nevykoná
a materiál nenakúpil, kúpeľňu neprerobil, čím spôsobil poškodenému Y. F. škodu 1.000, - eur,

t e d a :

v bode 1

násilím donútil ženu k súloži a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe,

v bode 2

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku malú škodu,

t ý m s p á c h a l :

v bode 1

zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1, 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie
§ 139 písmeno c) Trestného zákona,

v bode 2

prečin podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona,

a za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 199 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 37 písmeno h) Trestného zákona, § 38 odsek
4 Trestného zákona, § 41 odsek 2 prvá veta pred bodkočiarkou Trestného zákona v zmysle Nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS 106/2011-85 zo dňa 28.11.2012, uverejneného v
Zbierke zákonov SR dňa 21.12.2012 pod č. 428/2012 k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 116
(stošestnásť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť Y. F., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom F., H.. X/XX, škodu vo výške 1000 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní - ku skutku pod bodom 2 rozsudku prijal v zmysle § 257 odsek 7 Trestného
poriadku vyhlásenie obžalovaného H. M. (ďalej len obžalovaný) a zároveň rozhodol, že dokazovanie v
rozsahu priznaného skutku nevykoná, ku skutku pod bodom 1 vypočul obžalovaného, vypočul svedkov
O. T. (ďalej len poškodená), vypočul svedkov Y. T., U. H., U. P., oboznámil sa s listinnými dôkazmi.

Obžalovaný spáchanie skutku pod bodom 2 priznal, jeho spáchanie úprimne oľutoval. Spáchanie
skutku pod bodom 1 jednoznačne poprel. Pripustil, že mal s poškodenou pohlavný styk, no išlo o styk
dobrovoľný, s ktorým poškodená súhlasila. Styk mávali spolu pravidelne i v predchádzajúce dni. S
poškodenou sa rozprával, že sa vráti k bývalému priateľovi, fajčili spolu na balkóne, poškodená plakala.
Ako sa rozišli, telefonoval mu svedok P., že ak ublížil poškodenej, tak ho zabije. Priznal, že mal zistené
zranenie na ramene a pod okom, to mu však vzniklo v predchádzajúce dni, rozhodne nie po zápase
s poškodenou. Obžalovaný zotrval na svojej výpovedi i pri konfrontácii s poškodenou vykonanej na
hlavnom pojednávaní.

Poškodená vypovedala, že s obžalovaným žila pár mesiacov, napriek tomu sa rozhodla, že sa vráti
k svojmu bývalému priateľovi (s ním žije až do súčasnosti). Oznámila to obžalovanému večer pred
skutkom. Sedeli na balkóne, rozprávali sa, obžalovaný ju žiadal, aby si to rozmyslela. Ona zotrvala na
svojom rozhodnutí. Obžalovaný odišiel preč, vrátil sa pod vplyvom alkoholu, došlo ku konaniu, v ktorom
naznačil, že by chcel s ňou mať pohlavný styk, nakoniec keďže s tým nesúhlasila, upustil od svojho
konania. Už v tom čase spal vo vedľajšej miestnosti jej maloletý syn. Spala v obývačke na matracoch
na zemi, spala tak ako inokedy, v tričku. Ani vtedy nekričala, hoci s obžalovaným zápasila, aby syna
nezobudila. Nadránom sa zobudila na to, že obžalovaný bol pri nej, chcel s ňou mať pohlavný styk, s
čím ona nesúhlasila, povedala mu, že s ním už nechce mať nič, že od neho odchádza, aby ju nechal.
Obžalovaný jej povedal, že ak chce zobudiť syna, ktorý spal vo vedľajšej miestnosti, nech kričí, že aspoň
sa bude na to pozerať. Pohlavnému styku sa bránila tak, že obžalovaného od seba odtláčala, zápasili
spolu, hovorila mu, aby ju nechal. Keď jej obžalovaný držal ruky, tak ho odtláčala i nohami. Obžalovaný
jej nasilu roztlačil nohy. Je pravdou, že nekričala, práve pre to, že vedľa spal syn. Obžalovaný vykonal na
nej súlož. Nakoniec obžalovaný ešte povedal, že keď odchádza, aby mala na neho pamiatku, ak bude
tehotná. Ráno išla k sestre, snažila sa, aby na nej nič nespozorovala, tá to však vycítila, že sa niečo
stalo, naliehala na ňu, aby povedala, čo sa jej stalo, a tak jej povedala, čo sa stalo. Povedala jej, že ju
obžalovaný znásilnil. Sestra trvala na tom, že musí ísť podať trestné oznámenie. Potom o tom oboznámili

i terajšieho priateľa - svedka P.. Vznikli jej zranenia - otlačky na ruke, na nohách, vznikli po zápase s
obžalovaným. Nevedela sa vyjadriť, či nejaké zranenia mal obžalovaný, ak tak vypovedala v prípravnom
konaní, že po buchnutí mohol mať, zotrvala na tejto výpovedi. Svedkyňa pripustila, že s obžalovaným
mala normálnym pohlavný styk ešte v dni pred tým dňom, kedy malo dôjsť ku skutku pod bodom 1,
bola psychicky rozpoložená, u obžalovaného hľadala zabudnutie po rozchode s priateľom. Nakoniec sa
však rozhodla, že sa k priateľovi vráti a ukončí spolužitie s obžalovaným. Poškodená zotrvala na svojej
výpovedi i pri konfrontácii s obžalovaným vykonanej na hlavnom pojednávaní.

Svedkyňa Y. T. vypovedala, že prišla k nej poškodená. Bolo na nej vidieť, že sa niečo stalo, bola
roztrasená, zisťovala, čo sestre - poškodenej je, pretože to nebola ona, tak ako sa bežne správala, bola
veselej povahy, tá najprv tvrdila, že nič, no keď naliehala, čo sa stalo, tak jej povedala, že ju obžalovaný
znásilnil. Obžalovanému povedala, že sa rozchádzajú, malo sa to stať v obývačke, tam ju mal znásilniť,
a že bude mať aspoň na neho pamiatku, ak jej nakoniec spravil dieťa. Mala na nohe a kolenách modriny.
Povedala jej, že musí ísť podať trestné oznámenie na políciu, poškodená to nechcela, chcela ísť len za
matkou. Nakoniec ju zaviezla k matke.

Svedkyňa U. H. vypovedala, že poškodenú doviezla staršia dcéra. Poškodená plakala, nechcela jej
najprv povedať, čo sa stalo. Nakoniec jej povedal, že ju obžalovaný znásilnil. Vnuk mal spať vo vedľajšej
miestnosti, obžalovaný jej roztiahol nohy, bolo to nasilu. Videla na nej i podliatiny, modriny. Mal jej to
spraviť preto, aby ostala tehotná.

Svedok U. P. vypovedal, že telefonovala mu sestra poškodenej - svedkyňa T. a tá mu povedala,
že obžalovaný poškodenú znásilnil. Prišiel za nimi, opäť mu to potvrdili, keď sa pýtal, ako ju mohol
obžalovaný znásilniť, poškodená mu povedala, že vo vedľajšej izbe spal syn, a že obžalovaný povedal,
že ak bude kričať, tak nech sa syn zobudí, aspoň sa bude na to pozerať. Naliehal i on, aby išla
podať trestné oznámenie, aby išla na vyšetrenie. Telefonoval i obžalovanému, chcel od neho vedieť, či
poškodenej ublížil.

Súd sa oboznámil s výpoveďou svedka S. D. z prípravného konania, svedok sa ku skutku nevedel
vyjadriť, vypovedal, že obžalovaný u nej pracoval ako brigádnik v byte jeho matky. Či pri tejto práci si
spôsobil nejaké zranenie, svedok sa nevedel vyjadriť, no myslel si, že nemal pri čom, nesťažoval sa mu
ani obžalovaný, že by mu frkla do oka omietka.

Súd sa oboznámil so znaleckým posudkom č.l. 97 - 105, na predložených stopách zaistených pri ohliadke
miesta činu - posteľnom prádle boli zistené biologické materiály - ľudské vlasy, na návlečke - stope č.
2 bola zistená ľudská krv, ktorej pôvodcom bol zistený pôvodca - obžalovaný. Na predloženom stere z
pošvy poškodenej nebola zistená prítomnosť prostatického antigénu prítomného v sperme.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi - č.l. 106, 107 - uznesením a zápisnicou o vrátení vydaného
posteľného prádla, zápisnicou o prehliadke tela poškodenej č.l. 108 - odobratie steru z pošvy
poškodenej, lekárskou správou č.l. 109, z ktorej vyplýva, že u poškodenej pri vyšetrení boli zistené -
hematóm bicepsu pravej hornej končatiny, tri hematómy predkolenia pravej dolnej končatiny, tieto podľa
udania obžalovanej mali byť spôsobené dňa 26.7.2009 v ranných hodinách, kedy ju mal obžalovaný
znásilniť v byte, kde spolu bývali, boli odobraté i stery z pošvy poškodenej. Listinnými dôkazmi -
zápisnicou o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou č.l. 114 - 118, pri ktorej boli zaistené stopy -
obliečky.

S poukazom na vyššie uvedené dôkazy jednotlivo i súhrnne, i keď obžalovaný spáchanie trestnej činnosti
pod bodom 1 rozsudku popiera, bráni sa, že k pohlavnému styku v daný čas skutku s poškodenou
došlo, no dobrovoľne, so súhlasom poškodenej, s prihliadnutím na ostatné vykonané dôkazy, z nich
predovšetkým vzhľadom na jednoznačnú výpoveď poškodenej ale i nepriame dôkazy - výpovede
svedkov Y. T., U. H., U. P., ktorí popísali rozpoloženie poškodenej v čase, keď sa s ňou krátko po
tom, čo ku skutku malo dôjsť, stretli, popísali skutočnosti a okolnosti, ktoré sa bezprostredne od
poškodenej dozvedeli a tieto sú v zhode s výpoveďou poškodenej, prihliadnuc i na listinný dôkaz -
lekársku správu, ktorá potvrdila existenciu zranení - podliatenín v oblasti nohy a ruky u poškodenej, tak
ako o tom vypovedala poškodená, mal súd jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že
obžalovaný násilím donútil ženu k súloži a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe - osobe, s
ktorou žil v čase skutku v spoločnej domácnosti, čím tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnil

zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu znásilnenia podľa § 199 odsek 1, 2 písmeno b) Trestného
zákona. Súd nemá akékoľvek pochybnosti o pravdivosti výpovede poškodenej, ktorá sama vypovedala
a potvrdzuje to i výpoveď ostatných vypočutých svedkov, v čase skutku žila s obžalovaným, nemala
akýkoľvek dôvod uvádzať nepravdu a okolnosti dobrovoľnosti resp. nedobrovoľnosti pohlavného styku s
obžalovaným. Výpoveď obžalovaného ohľadne dobrovoľnosti styku súdu javí sa byť ako nevierohodná
práve pre vzniknuté zranenie u poškodenej ako i psychické jej rozpoloženie, o ktorom vypovedali
svedkovia, účelová motivovaná snahou zbaviť sa trestnoprávnej zodpovednosti. Vzhľadom na prijaté
vyhlásenie obžalovaného ku skutku pod bodom 2 mal súd preukázané, že konanie obžalovaného
vykazuje zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona,
pretože iného uviedol do omylu, na škodu cudzieho majetku seba obohatil a inému spôsobil malú škodu,
ktorou sa rozumie škoda dosahujúca minimálne 266 eur.

Štát chráni súkromné vlastníctvo fyzických ako i právnických osôb. Chráni ich pred neoprávnenými
zásahmi tretích osôb. Obžalovaný svojimi konaniami porušil tento záujem spoločnosti. Objektom zločinu
znásilnenia je právo ženy slobodne rozhodovať a svojom pohlavnom živote.

Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi - správami a charakteristikami osoby obžalovaného č.l. 151,
152, 153, 154 - 157, 232, 233, 234, z ktorých vyplýva, že o obžalovanom v mieste trvalého bydliska
sú známe len evidenčné údaje, nie sú o ňom tam známe žiadne negatívne poznatky, bol postihnutý v
priestupkovom konaní, pre priestupok proti majetku. Z odpisu registra trestov č.l. 157, 230 - 231, 235 -
237 vyplýva, že v posledných 10 rokoch nebol na území Slovenskej republiky súdne trestaný, bol súdne
trestaný len v zahraničí v Českej republike, pre úmyselnú trestnú činnosť inej povahy.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia §
34 odsek 1 Trestného zákona, pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania
činu, jeho následok, nevzhliadnuc u obžalovaného ani jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36
Trestného zákona, ale vzhliadnuc jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písmeno h) Trestného
zákona - spáchanie viac trestných činov a tým prevyšovanie priťažujúcich okolností a tým nutnosť
upraviť trestnú sadzbu, z ktorej súd pri ukladaní musí vychádzať v zmysle § 38 odsek 4 Trestného
zákona, zohľadniac pomery páchateľa, možnosť nápravy, doterajší spôsob jeho života, zohľadniac i
ostatné okolnosti, vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona, ukladajúc obžalovanému
trest úhrnný za použitia ustanovenia § 41 odsek 2 prvá veta pred bodkočiarkou Trestného zákona v
zmysle Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS 106/2011-85 zo dňa 28.11.2012,
uverejneného v Zbierke zákonov SR dňa 21.12.2012 pod č. 428/2012 a potom súd dospel k záveru, že na
prevýchovu obžalovaného, morálne odsúdenie jeho konania, no predovšetkým na ochranu spoločnosti
bude postačovať a ako zákonný, primeraný vzhliadol trest odňatia slobody pri spodnej hranici upravenej
trestnej sadzby v zmysle § 38 odsek 4 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 116
(stošestnásť) mesiacov nepodmienečne. Pretože obžalovaný nebol pred spáchaním trestnej činnosti v
posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, na výkon tohto trestu ho v zmysle § 48 odsek
2 písmeno a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Vyššie uvedený druh a výmera trestu mal súd za to, že bude plniť účel trestu tak z pohľadu individuálnej
ako i generálnej prevencie.

Poškodený uplatňoval nárok na náhradu škody vo výške odovzdaných finančných prostriedkov,
ustálených v skutkovej vete podanej obžaloby, obžalovaný výšku uplatnenej a ním spôsobenej škody
nenamietal. Súd obžalovaného v sume ustálenej v skutkovej vete rozsudku zaviazal k náhrade ním
spôsobenej škody poškodenému Y. F..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.