Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Beáta Javorková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/90/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121010993
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Javorková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3121010993.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov
JUDr. Michala Antalu a JUDr. Lucie Horvátovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 12. septembra
2022 prejednal sťažnosť odsúdeného

P. S.,

nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom O., O. K. XXXX/XX, t. č. vo výkone trestu v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody Leopoldov,
ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6Pp/39/2022 zo dňa 30.06.2022 a takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného zamieta, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 1T/12/2017 zo dňa 06.07.2017, právoplatným dňa
19.09.2017 bol P. S. odsúdený pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 3 Tr. zák.
k trestu odňatia slobody vo výmere 7 rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.
Uznesením súdu prvého stupňa bol podľa § 415 ods. 1 Tr. por. s použitím § 66 ods. 1 písm. b), ods. 2

Tr. zák. zamietnutý návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu vyššie uvedeného trestu
odňatia slobody.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odsúdený sťažnosť. V písomných dôvodoch sťažnosti
uviedol, že sa nestotožňuje s hodnotením ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Vo zvyšku sťažnosti
uvádzal skutočnosti, týkajúce sa zaobchádzania príslušníkov ZVJS voči jeho osobe (bitka a šikana
od príslušníkov ZVJS, nazeranie do osobných veci, prevracanie skriniek, umiestnenie do fajčiarskej

izby,..), kvôli čomu podával aj sťažnosti riaditeľovi ústavu na výkon trestu, ako aj ďalšie skutočnosti,
ktoré nesúvisia s predmetom veci.
V doplnenej sťažnosti odsúdený požiadal o odvolanie advokáta, nakoľko vyslovil nespokojnosť s
právnymi službami poskytovanými obhajcom, a to neúčasť na pojednávaní a nereagovanie na telefonáty
a správy.
Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený súdu prvého stupňa, primárne zistiac, že podaná sťažnosť

je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote, na neverejnom zasadnutí
podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré
tomuto výroku predchádzalo, a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal
možnosť vyjadriť sa k priebehu svojho výkonu trestu odňatia slobody, ako aj k dôvodom, pre ktoré

navrhoval svoje podmienečné prepustenie.Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa ďalej vyplýva, že tento sa dôsledne zaoberal zákonnými
podmienkami pre podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., ktoré musia byť splnené
súčasne (kumulatívne). Možno prisvedčiť jeho názoru, že odsúdený spĺňa len formálnu podmienku

z pohľadu výkonu potrebnej výmery trestu odňatia slobody, pričom u neho nie je splnená ani jedna
materiálna podmienka. Prvá materiálna podmienka spočíva v polepšení sa odsúdeného počas výkonu
trestu odňatia slobody. Na očakávaní vedenia riadneho života odsúdeného po prepustení na slobodu je
založená druhá materiálna podmienka.
Krajský súd považuje v prvom rade za potrebné zdôrazniť, že o výmere trestu, teda aj o dĺžke pôsobenia

výchovného účinku tohto trestu na odsúdeného, rozhoduje už súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci
rozsudok. Na druhej strane ale zákonodarca ustanovil možnosť predčasného podmienečného
prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Z právnej úpravy tohto inštitútu nepochybne
vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci výkonu
trestu odňatia slobody do takej miery, že i kratším výkonom tohto trestu, než ho uložil súd v
odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení a pri nadväzujúcom plnení

povinností odsúdeného a jeho správaním preukazujúcim polepšenie dosiahnuť výchovný účel trestu.
Teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri jeho
pobyte na slobode.
Zákonodarca neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého odsúdeného (podľa § 66 ods. 1
Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť...), ale ponecháva na úvahu súdu na základe

dôkazov posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého
odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby
vykonal celý uložený trest odňatia slobody.
V zhode s názorom súdu prvého stupňa krajský súd konštatuje, že počas doterajšieho výkonu trestu
odňatia slobody u odsúdeného nedošlo k adekvátnej náprave. Správanie odsúdeného počas výkonu

trestu odňatia slobody nie je na požadovanej úrovni. Z hodnotenia odsúdeného počas výkonu trestu
odňatia slobody vyplýva, že tento plnením povinností a svojím správaním nepreukázal polepšenie.
Opakovane porušoval zásady slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádzal
do kontaktu, porušoval ústrojovú disciplínu a odmietol splniť príkaz príslušníka zboru väzenskej a
justičnej stráže. Počas výkonu trestu bol desaťkrát disciplinárne potrestaný. Stanovené ciele programu

zaobchádzania odsúdený neplnil. Súd prvého stupňa tak správne vyhodnotil, že nedošlo k náprave tých
povahových vlastností, ktoré ho priviedli do výkonu trestu odňatia slobody.
Súd prvého stupňa rovnako správne dospel k záveru, že odsúdený nespĺňa ani druhú materiálnu
podmienku v podobe očakávania, že bude na slobode viesť riadny život. Vzhľadom na správanie
odsúdeného a vysokú intenzitu porušovania noriem správania sa vo výkone trestu odňatia slobody

nemožno dôvodne predpokladať, že by sa odsúdený napravil už po výkone časti uloženého trestu
odňatia slobody, a že by po podmienečnom prepustení viedol na slobode riadny život.
K námietkam týkajúcim sa nespokojnosti s právnymi službami prideleného obhajcu, krajský súd uvádza,
že z nezávislosti advokácie (právnickej profesie) na štáte vyplýva, že vedenie obhajoby je vo svojej
podstate záležitosťou medzi obhajcom a obvineným/odsúdeným, či už mu bol obhajca pridelený

v režime právnej pomoci poskytovanej štátom, alebo si ho platí klient sám. Podľa čl. 6 ods. 3 písm. c)
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sú zmluvné štáty/príslušné vnútroštátne orgány
povinné zasiahnuť iba vtedy, ak nedostatky na strane ustanoveného obhajcu sú očividné, alebo ak
sú na ne dostatočne upozornené iným spôsobom. Z relatívnej nezávislosti výkonu advokátskej praxe
vyplýva, že štát advokáta neriadi a nenesie zodpovednosť za jeho činy (rozhodnutie ESĽP vo

veci Alvarez Sanchez proti Španielsku). Pokiaľ sa však obhajca dopustí zjavnej procesnej chyby,
v dôsledku ktorej by malo dôjsť k odmietnutiu podaného opravného prostriedku, mal by príslušný súd
prijať určité pozitívne opatrenia.
Z uvedeného je teda zrejmé, že súdy v zásade nemajú povinnosť zasahovať do vzťahu medzi klientom
(obvineným/odsúdeným) a obhajcom a ani posudzovať, či hodnotiť kvalitu poskytovaných právnych

služieb. Naviac z predloženého spisu je zrejmé, že odsúdený na verejnom zasadnutí dňa 30.06.2022
súhlasil a žiadal, aby sa konalo v neprítomnosti obhajcu.
K sťažnostnej námietke týkajúcej sa nevhodného správania príslušníkov zboru väzenskej a justičnej
stráže krajský súd dodáva, že nie je v kompetencii súdov zaoberať sa ochranou práv odsúdených počas
výkonu trestu. Odsúdení majú možnosť podať sťažnosť, ktorou sa domáhajú ochrany svojich práv alebo

právom chránených záujmov, o ktorých sa domnievajú, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou
ústavunavýkontrestuodňatiaslobodyalebojejpríslušníkovpodľazákonač.9/2010Z.z.osťažnostiach.
Na vybavenie sťažností odsúdených sú príslušné kompetentné orgány.Z vyššie konštatovaných dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.