Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. jún 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/33/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813010828
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3813010828.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Romana
Hargaša a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci proti obžalovanému H. M. pre zločin znásilnenia podľa §
199 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 písm. c/ Tr. zák. a pre prečin podvodu podľa §
221 ods. 1 Tr. zák. na neverejnom zasadnutí 4. júna 2014 prejednal odvolanie obžalovaného H. proti
rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 18. februára 2014, sp. zn. 3T/244/2013 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. a/, b/, c/, ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok sa z r u š u j e vo
výroku o vine zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie
§ 139 písm. c/ Tr. zák. vo vzťahu ku skutku pod bodom 1 rozsudku, v celom výroku o úhrnnom treste
odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa v zrušenej časti v r a c i a súdu prvého stupňa na nové konanie

a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 18. februára 2014, sp. zn. 3T/244/2013, bol obžalovaný
H. M. uznaný za vinného zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na
§ 139 písm. c/ Tr. zák. pod bodom 1 a z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. pod bodom 2 na
skutkovom základe, že

1/ dňa 26.7.2009 v čase od 05.45 hod. do 06.00 hod. v obývačke bytu číslo 1 na ul. W. v F. po tom,
čo s ním družka - poškodená O. T. odmietla mať dobrovoľne pohlavný styk, jej nasilu vyzliekol krátke
nohavice, pričom jej jednou rukou držal ruky, svojimi nohami jej roztiahol nohy a vykonal na nej súlož aj
napriek tomu, že sa bránila kopaním a žiadala ho, aby prestal, čím jej spôsobil hematóm bicepsu pravej
hornej končatiny a tri hematómy predkolenia pravej dolnej končatiny.

2/ dňa 20.11.2009 o 17.00 hod. v Prievidzi, na ul. M. H. č. X/XX vylákal od poškodeného Y. F. 1.000 eur
ako zálohu na nákup materiálu na prerobenie kúpeľne poškodeného, hoci vedel, že práce nevykoná a
materiál nenakúpil, kúpeľňu neprerobil, čím spôsobil poškodenému Y. F. škodu 1.000 eur.

Za tieto trestné činy bol obžalovaný okresným súdom odsúdený podľa § 199 ods. 2 Tr. zák. s použitím

§ 37 písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. a podľa § 41 ods. 2 prvá veta pred bodkočiarkou Tr. zák.
v zmysle Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS 106/2011 - 85 zo dňa 28.11.2012,
uverejneného v Zbierke zákonov SR dňa 21.12.2012 pod č. 428/2012, na úhrnný nepodmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 116 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému
uložená povinnosť nahradiť poškodenému Y. škodu vo výške 1.000 eur.Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení, teda v zákonnej pätnásťdňovej lehote, podal odvolanie
obžalovaný H. M. pre nesprávnosť výroku o vine zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. b/
Tr. zák. vo vzťahu ku skutku pod bodom 1 rozsudku a výrokov o úhrnnom treste odňatia slobody a o

spôsobe jeho výkonu, avšak podané odvolanie do rozhodnutia odvolacieho súdu o ňom bližšie písomne
neodôvodnil.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por.,

na neverejnom zasadnutí dňa 4. júna 2014 preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a
odôvodnenosť len výrokov o vine zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. vo vzťahu
ku skutku pod bodom 1 rozsudku a o úhrnnom treste odňatia slobody i o spôsobe jeho výkonu, teda
len výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a mohli
by pritom odôvodňovať podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Po splnení prieskumnej povinnosti

zistil, že napadnutý rozsudok vo výroku o vine zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. b/ Tr.
zák. s poukazom na ustanovenie § 139 písm. c/ Tr. zák. vo vzťahu ku skutku pod bodom 1 rozsudku, ako
aj v celom výroku o úhrnnom treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu je chybný pre podstatné
chyby konania, ktoré týmto napadnutým výrokom rozsudku predchádzali a ktoré spočívali v porušení
ustanovení, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci a právo obhajoby (§ 321 ods.1 písm. a/ Tr.

por., § 168 ods. 1 Tr. por., § 258 ods. 1, 2 a 3 Tr. por., § 122 ods. 2 a 3 Tr. por., § 261 a 263 ods. 3
Tr. por., § 58 ods. 5, 6 Tr. por. ), tiež pre nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení i preto, že súd
prvého stupňa sa nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, v dôsledku toho sú
pochybnosti o správnosti skutkových zistení a na objasnenie veci treba všetky dôkazy vykonať znovu
( § 321 ods.1 písm. b/, c/ Tr. por.).

Súd prvého stupňa nevykonal zákonu zodpovedajúcim spôsobom a pri dodržaní práva obhajoby
všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci vo vzťahu
ku skutku pod bodom 1, tieto potom dostatočne nevyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu
ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel preto k predčasným skutkovým zisteniam i

právnym záverom. V odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne a presvedčivo neuviedol, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, nevysvetlil, ako sa vyrovnal
s obhajobnými tvrdeniami a námietkami obžalovaného, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď
posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny i trestu, preto
odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por. a v uvedených

smeroch nie je preskúmateľné.

Podľa ustanovenia § 258 ods. 1 až 3 Tr. por. ak obžalovaný po prednesení obžaloby a vyjadrení
poškodeného neurobil vyhlásenie uvedené v § 257 ods. 1 písm. b) alebo c), predseda senátu potom,
ako zistí podmienky na vykonanie hlavného pojednávania, zistí osobné údaje obžalovaného a poučí ho

o jeho právach. Potom umožní prokurátorovi vyslúchnuť obžalovaného. Obžalovaného treba vyslúchnuť
na obsah obžaloby, a ak bol uplatnený nárok na náhradu škody, aj na tento nárok. Pritom sa postupuje
podľa § 122 ods. 2 a 3. Výsluch môže predseda senátu prerušiť len vtedy, ak výsluch nie je vedený v
súlade so zákonom alebo ak je výsluch vedený inak nevhodným spôsobom, alebo ak predseda alebo
člen senátu považujú za nevyhnutné položiť obžalovanému otázku, ktorú nemožno odložiť na dobu po

skončení výsluchu. Po skončení výsluchu obžalovaného prokurátorom má právo vypočuť obžalovaného
jeho obhajca. Ustanovenie odseku 2 tu platí primerane. So súhlasom predsedu senátu sú prokurátor,
obhajca, poškodený alebo zúčastnená osoba oprávnení po skončení výsluchov klásť obžalovanému
doplňujúce otázky. O ich poradí rozhodne predseda senátu.

Podľa ustanovenia § 122 ods. 1, 2 Tr. por. obžalovanému musí byť daná možnosť podrobne sa k
obvineniu vyjadriť, najmä súvisle opísať skutočnosti, ktoré sú predmetom obvinenia, uviesť skutočnosti,
ktoré obvinenie zoslabujú alebo vyvracajú, a ponúknuť o nich dôkazy. Obžalovanému sa môžu klásť
otázky na doplnenie výpovede alebo na objasnenie neúplností, nejasností alebo rozporov. Otázky
sa musia klásť ohľaduplne a zrozumiteľne. Obžalovanému sa však nesmú klásť otázky, v ktorých je

obsiahnuté, ako na otázku odpovedať, otázky klamlivé ani otázky, ktoré by obsahovali skutočnosti, ktoré
sa majú zistiť až z jeho výpovede. Otázky nesmú neodôvodnene zasahovať do súkromia vypočúvaného
okrem zisťovania pohnútky činu.Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že výsluchom obžalovaného, ktorý je jedným z dôkazných
prostriedkov a obsah jeho výpovede dôkazom (§ 119 ods. 2), sa začína najdôležitejšia fáza hlavného
pojednávania, t.j. dokazovanie. Určením výsluchu obžalovaného ako prvého úkonu v rámci dokazovania

na hlavnom pojednávaní sa sleduje cieľ umožniť súdu, ale aj prokurátorovi a obhajcovi, aby si urobili
predstavu o tom, na ktoré skutočnosti sa treba v rámci objasňovania veci zamerať. Pri vykonávaní
dôkazov na hlavnom pojednávaní súd aj prokurátor sú viazaní všeobecnými ustanoveniami šiestej
hlavy prvej časti Trestného poriadku. Obhajca a obžalovaný pri vykonávaní dokazovania na hlavnom
pojednávaní (§ 119 ods. 3) sú týmito ustanoveniami viazaní primerane, predovšetkým v rozsahu

ustanovenia § 119 ods. 2. Predseda senátu po zistení podmienok na vykonanie hlavného pojednávania,
pozisteníosobnýchúdajovobžalovanéhoapoučeníhoojehoprávach,umožníprokurátorovivyslúchnuť
obžalovaného k obsahu obžaloby a ak poškodený riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody a
navrhol, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť túto škodu nahradiť, aj k
nároku a návrhu poškodeného. Pri výsluchu obžalovaného pritom prokurátor postupuje podľa § 122
ods. 2 a 3, t.j. obžalovanému umožní podrobne sa k obžalobe vyjadriť, súvisle (bez prerušovania

otázkami) opísať priebeh skutkového deja, uviesť dôkazy na potvrdenie vlastných argumentov a až
potommukladieotázky,atoohľaduplne,zrozumiteľne,nesmieklásťotázkykapcióznealebosugestívne,
otázkami nesmie zasahovať do jeho intímneho súkromia, okrem zisťovania pohnútky činu. Výsluch
nie je vedený v súlade so zákonom, ak je napríklad v rozpore s ustanovením § 2 ods. 2, § 121 ods.
1, § 122 ods. 3. Nevyhnutnosť položenia otázky predsedom senátu, sudcom alebo prísediacim môže

vyplynúť z vyjadrenia obžalovaného, na ktoré pre ucelenosť alebo upresnenie treba výpoveď hneď
doplniť odpoveďou na otázku, ktorá práve z tohto dôvodu neznesie odklad na neskorší čas. Pre výsluch
obžalovaného obhajcom v zásade primerane platí postup podľa § 122 ods. 2 a 3 s tým, že spravidla
už netreba obžalovaného znova vyzvať, aby sa podrobne vyjadril k žalovanému skutku a súvisle opísal
skutočnosti, ktoré sú predmetom obžaloby, keďže tak už urobil v rámci jeho výsluchu prokurátorom.

Bude zrejme vhodnejšie zamerať jeho výsluch na základe jeho usmernenia otázkami na konkrétne
skutočnosti významné z hľadiska obhajoby obžalovaného. Po tomto výsluchu obžalovaného obhajcom
môžu klásť otázky obžalovanému aj prokurátor, poškodený, obhajca alebo zúčastnená osoba. O ich
poradí rozhodne predseda senátu opatrením, keďže ide o ústne rozhodnutie operatívno-technickej
povahy (§ 10 ods. 19). Ak je niektorá zo strán nespokojná s opatrením predsedu senátu a požiada

o zmenu rozhodnutia, o žiadosti rozhodne senát (len ak ide o vec prejednávanú senátom, nie teda v
prípade, ak rozhoduje samosudca).

Podľa § 261 ods. 4 Tr. por. sa ustanovenia § 258 ods. 2 a 3 a § 259 Tr. por. použijú primerane aj na
vykonanie dôkazu výsluchom svedka. Podľa § 132 ods. 1, 2 Tr. por. na začiatku výsluchu sa treba

svedka opýtať na jeho pomer k prerokovávanej veci, ako aj k stranám a podľa potreby aj na iné okolnosti
potrebné na zistenie jeho nezaujatosti a hodnovernosti. Svedkovi, rovnako ako obžalovanému, sa musí
dať možnosť, aby súvisle vypovedal všetko, čo sám o veci vie, a odkiaľ sa dozvedel ním uvádzané
skutočnosti.Možnohovypočúvaťlendomierynevyhnutnejpretrestnékonanie,môžusamuklásťotázky
na doplnenie výpovede alebo na objasnenie neúplností, nejasností alebo rozporov. Otázky sa musia

klásťohľaduplneazrozumiteľne.Svedkovisanesmúklásťotázky,vktorýchjeobsiahnuté,akonaotázku
odpovedať, otázky klamlivé ani otázky, ktoré by obsahovali skutočnosti, ktoré sa majú zistiť až z jeho
výpovede. Otázky nesmú neodôvodnene zasahovať do súkromia vypočúvaného s výnimkou zisťovania
pohnútky obvineného, obzvlášť ak ide o svedka chorého alebo svedka poškodeného trestným činom
proti ľudskej dôstojnosti.

Výpoveď obžalovaného alebo svedka z prípravného konania sa stáva súčasťou jeho výpovede na
hlavnom pojednávaní len ak v nich nie sú podstatné rozpory. Ak vzniknú takéto podstatné rozpory,
môže súd tieto odstrániť, resp. ich hodnotiť len ak postupom podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku
(u obžalovaného) a postupom podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku (u svedka) došlo k vykonaniu

týchtodôkazovprečítanímvýpovedízprípravnéhokonanianahlavnompojednávaní.Zápisnicuoskoršej
výpovedi obžalovaného alebo jej časť možno teda prečítať len postupom a za splnenia podmienok
uvedených v ustanovení § 258 ods. 4 Tr. por., t. j. na návrh prokurátora alebo obhajcu sa zápisnica
o skoršej výpovedi obžalovaného alebo jej časť prečíta, ak sa objavia podstatné rozpory medzi jeho
skoršou výpoveďou a údajmi na hlavnom pojednávaní a ak bol skorší výsluch vykonaný spôsobom

zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona. V prípade rozporov vo výpovediach sa prečíta tá časť
zápisnice o skoršom výsluchu obžalovaného, ktorej sa namietané rozpory priamo týkajú. Na tieto
rozpory treba obžalovaného upozorniť a spýtať sa ho na ich príčinu. Zápisnicu prečíta tá zo strán, ktorú
určí predseda senátu, pokiaľ zápisnicu neprečíta sám alebo ním poverený člen senátu. Zápisnicu oskoršej výpovedi svedka alebo jej časť možno teda prečítať len postupom a za splnenia podmienok
uvedených v ustanovení § 264 ods. 1 Tr. por., t. j. ak sa svedok odchýli v podstatných bodoch od
svojej skoršej výpovede, môže mu byť na návrh prokurátora, obžalovaného alebo obhajcu zápisnica

o jeho skoršej výpovedi predložená na vysvetlenie rozporov v jeho výpovediach, ak bol skorší výsluch
vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona. Predloženie skoršej výpovede pritom
spočíva v prečítaní tých častí zápisnice o skoršom výsluchu, ku ktorým sa má vyslúchaný vyjadriť a
vysvetliť rozpory medzi svojimi výpoveďami. Zápisnicu prečíta tá zo strán, ktorú určí predseda senátu,
ak zápisnicu neprečíta sám alebo ním poverený člen senátu.

Odvolací súd sa podrobne oboznámil s priebehom doterajšieho súdneho konania vedeného
predsedníčkou senátu - hlavné pojednávanie dňa 18. februára 2014 (zápisnica na č.l. 277 - 280, nosič,
na ktorom je zachytená kópia zvukového záznamu z hlavného pojednávania na č.l. 282), pričom z
vypočutia nahrávok o výsluchu obžalovaného H. M., poškodenej O. T. i svedkov Y. T. a U. P. zistil,
že pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní bolo postupované v rozpore so zákonom a bolo

porušené právo obhajoby obžalovaného. Obžalovanému H. M. nebolo totiž dostatočne umožnené
podrobne sa k obžalobe vyjadriť a súvisle, bez prerušovania otázkami, opísať priebeh skutkového deja
a uviesť dôkazy na potvrdenie vlastných argumentov a rovnako ani uvedeným svedkom nebola daná
dostatočná možnosť, aby súvisle a podrobne vypovedali všetko, čo sami o veci vedia, t. j. aby uviedli
všetky okolnosti súvisiace s priebehom skutku pod bodom 1 i okolnosti, ktoré predchádzali tomuto

skutku a nasledovali po ňom, resp. aby sa vyjadrili, odkiaľ sa dozvedeli nimi uvádzané skutočnosti.
Obhajobné vyjadrenie obžalovaného i vyjadrenia poškodenej O. T. i svedkov Y. T. a U. P. bolo totiž
opakovane prerušované tak otázkami prokurátorky, ako aj otázkami predsedníčky senátu, pritom s
odkazom na ich vyjadrenia v skoršej výpovedi z prípravného konania a navyše čítaním ich výpovedí
z prípravného konania bez splnenia zákonných podmienok uvedených v ustanoveniach § 258 ods. 4

Trestného poriadku (u obžalovaného) a § 264 ods. 1 Trestného poriadku (u svedka). Ak obžalovaný
alebo svedok pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uvedie, že si už presne nepamätá okolnosti, o
ktorých má vypovedať, je potrebné ho vyzvať, aby napriek tomu najprv uviedol súvislý opis dotknutých
skutočností a až potom môže byť na odstránenie rozporov oproti skoršej výpovedi obžalovaného alebo
svedka použitý postup predložením zápisnice o tejto výpovedi podľa § 258 ods. 4 a § 264 ods. 1 Tr.

por. Dodržanie takého postupu musí zabezpečiť predseda senátu (§ 253 ods. 1 Tr. por.) aj v prípade,
že výsluch svedka vykonáva strana (§ 258 ods. 1 a § 261 ods. 3 Tr. por.). Podľa § 258 ods. 4 a § 264
ods. 1 Tr. por. je pritom možné obžalovanému i svedkovi zápisnicu o jeho skoršej výpovedi predložiť
len na návrh prokurátora, obžalovaného alebo jeho obhajcu (výnimku je možné pripustiť len pre prípad,
že o vykonaní výsluchu rozhodol súd bez návrhu). Z obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní a ani zo

zvukovej nahrávky však nevyplýva, že by prokurátorka predniesla návrh na prečítanie skoršej výpovede
obžalovaného a uvedených svedkov alebo časti ich výpovedí z dôvodu podstatných rozporov medzi
skoršou výpoveďou obžalovaného a uvedených svedkov a ich údajmi na hlavnom pojednávaní, tiež, že
by súd postupom podľa § 258 ods. 4 Tr. por. u obžalovaného a § 264 ods. 1 Tr. por. u svedkov rozhodol
o prečítaní konkrétne identifikovanej (označenej) výpovede z prípravného konania alebo jej časti, že

by ho poznačil v zápisnici a rozhodol o tom, kto zápisnicu o skoršej výpovedi alebo jej časť prečíta. Z
uvedených hľadísk to znamenalo neprípustný a kontradiktórnemu charakteru výsluchu odporujúci zásah
predsedu senátu do dokazovania, resp. výsluchu svedka navrhnutého obžalobou. Navyše zvukový
záznamzhlavnéhopojednávaniajeneúplnýanezrozumiteľný(nepočuteľnýodčasu40.38do49.28min.
bezmožnostiovereniajehosprávnosti)včasti,keďposkončenívýsluchupoškodenej kládlapoškodenej

nielen doplňujúce otázky poškodenej aj predsedníčka senátu, ale mala byť vykonaná aj konfrontácia
medzi obžalovaným a poškodenou O. T..

Trestný poriadok účinný od 1. januára 2006 výrazne obmedzil vykonávanie rozsiahleho dokazovania v
prípravnom konaní s dôrazom, aby vlastné dokazovanie bolo vykonané pred nestranným a nezávislým

súdom. Právo obvineného na obhajobu sa aplikuje predovšetkým prostredníctvom jeho základného
práva vyjadriť sa v priebehu celého trestného konania ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za
vinu a k dôkazom o nich. V prípravnom konaní môže obvinený žiadať, aby sa jeho obhajca zúčastnil na
jednotlivýchprocesnýchúkonoch(§34ods.1Trestnéhoporiadku).Aknemáobhajcu,môžeobvinenému
povoliť účasť na vyšetrovacích úkonoch policajt, a to najmä vtedy, ak úkon spočíva vo výsluchu svedka,

pri ktorom je dôvodný predpoklad, že ho nebude možné vykonať v konaní pred súdom (§ 213 ods. 1
T. por.). Obvinený, resp. jeho obhajca, musí mať vždy reálnu možnosť uplatniť právo na obhajobu a je
len na ňom, či ho využije. Obvinený tak môže urobiť až potom, ako bol riadne upovedomený o čase a
mieste vykonania výsluchu konkrétneho svedka. Iba všeobecné poučenie obvineného (a jeho obhajcu)o možnosti zúčastniť sa vyšetrovacích úkonov podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Tr. por. nemožno považovať
za dostatočné, lebo takéto poučenie nezohľadňuje povinnosť policajta, ktorá mu vyplýva z ustanovenia
§ 213 ods. 3 Tr. por., ani podmienky čítania zápisnice o výpovedi svedka, vyplývajúce z § 263 ods. 3,

ods. 4 Tr. por. Tieto ustanovenia úzko súvisia a musia byť aplikované v jednote a nie izolovane.

Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť záver, že výsluchy svedkov, ak k nim došlo po začatí
trestného stíhania (tzv. vo veci), ale pred vznesením obvinenia, t.j. v dobe, v ktorej obvinený nemohol
realizovať svoje právo na obhajobu (lebo formálne ešte neexistoval), majú len z tohto dôvodu charakter

nezákonného dôkazu (dôkazu získaného nezákonným spôsobom). V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že
pred vznesením obvinenia výsluchy svedkov slúžia najmä nato, aby sa zistila osoba páchateľa trestného
činu, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, pričom nie každý výsluch svedka je právne relevantný na
účely ďalšieho trestného konania.

Orgány činné v trestnom konaní však musia dbať na to, aby sa zákonne získaný dôkaz nestal dôkazom

absolútne neúčinným, ale naopak, aby bol procesne použiteľný v konaní pred súdom. Použiteľnosť
dôkazu v konaní pred súdom môže okrem iného zmariť skutočnosť, že výsluch svedka nebol vykonaný
kontradiktórnym spôsobom, t.j. pri zachovaní práv obvineného na obhajobu. Ak ide o výsluch svedka,
ktorý sa po vznesení obvinenia dostáva do postavenia blízkej osoby vo vzťahu k obvinenému v zmysle
§ 127 ods. 4, resp. ods. 5 Tr. zák., v dôsledku čoho nadobúda práva uvedené z § 130 ods. 1, ods.

2 Tr. por., je výsluch takého svedka vykonaný pred vznesením obvinenia pre ďalšie trestné konanie
právne neúčinný (§ 263 ods. 4 Tr. por.). V prípade, ak je výpoveď svedka jediným usvedčujúcim
dôkazom alebo vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom, o ktorý prokurátor mieni oprieť obžalobu, je
preto nevyhnutné výsluch svedka vykonať až po vznesení obvinenia so zachovaním práva obvineného
na obhajobu. Prokurátor, ako nositeľ dôkazného bremena v konaní pred súdom, musí z hľadiska

preukázania zavinenia obvineného (vo vzťahu k stíhanému skutku) vziať do úvahy závažnosť výpovede
svedka v prípravnom konaní a existenciu nebezpečenstva, že výsluch svedka pred súdom nebude
možné vykonať, napr. z dôvodu zmeny pobytu, odchodu do zahraničia, úmrtia svedka atď., vrátane
možnosti podstatnej zmeny výpovede svedka v konaní pred súdom. V záujme preukázania dôvodnosti
postavenia obvineného pred súd (§ 234 ods. 1 Tr. por.) treba vykonať dôkazy v prípravnom konaní tak,

aby tieto boli použiteľné aj v konaní pred súdom, lebo v opačnom prípade prokurátor berie na seba riziko,
že v prípade porušenia zásady kontradiktórnosti v prípravnom konaní, nebude môcť výpoveď svedka v
konaní pred súdom reálne použiť.

V posudzovanej veci vo vzťahu k svedeckej výpovedi poškodenej O. T. z prípravného konania ide práve

o takýto prípad. Uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci podľa § 199 Tr. por. i uznesenie o vznesení
obvinenia podľa § 206 ods. 1 Tr. por. boli vydané vyšetrovateľkou pod ČVS: ORP-788/OVK-PD-2009
dňa 26.7.2009. Vzhľadom na postupnosť vo veci vykonaných dôkazov je pritom zrejmé, že sa tak stalo
v rozdielnom časovom úseku napriek tomu, že zo skutku označeného v uznesení o začatí trestného
stíhania vo veci je zrejmé, že ho mala spáchať osoba konkretizovaná blízkym vzťahom k poškodenej

- druh poškodenej, teda nešlo o neznámeho páchateľa a pri správnom zákonnom postupe malo byť
zároveň vznesené aj obvinenie, keďže uvedenou identifikáciou bol už dostatočne odôvodnený záver, že
trestný čin spáchala určitá osoba - druh poškodenej. Obžalovaný H. M. bol po začatí trestného stíhania
vypočutý dňa 26.7.2009 v čase od 17.05 hod. do 18.00 hod. (čl. 51 až 54), avšak v procesnom postavení
svedka napriek tomu, že bol prinajmenšom osobou podozrivou zo spáchania predmetného skutku.

Uznesenie o vznesení obvinenia mohlo byť preto najskôr vydané až po ukončení jeho výsluchu dňa
26.7.2009 v časovom úseku od 18.00 hod. do 19.00 hod., keďže v procesnom postavení obvineného bol
vypočutý dňa 26.7.2009 v čase od 19.00 hod. do 20.10 hod. (čl. 16 až 21). Poškodená O. T. však bola
prvýkrát vypočutá v procesnom postavení svedka dňa 26.7.2009 v čase od 15.30 hod. do 16.40 hod.
(čl. 34 až 39), teda po začatí trestného stíhania vo veci, avšak pred vznesením obvinenia, ku ktorému

došlo síce 26.7.2009, avšak až po 18.00 hod. Nielen z uznesenia o vznesení obvinenia, ale už aj z
uznesenia o začatí trestného stíhania je pritom zrejmé, že osobou podozrivou zo spáchania skutku mal
byť obvinený H. M., ktorý vo vzťahu k poškodenej O. T., jeho družke, bol blízkou osobou v zmysle §
127 ods. 5 Tr. zák.. Z hľadiska ustanovení § 130 ods. 1, 2 Tr. por., § 34 ods. 1 Tr. por., 213 ods. 1 Tr.
por. i § 263 ods. 4 Tr. por., t. j. z hľadiska dodržania práv poškodenej, práv obvineného na obhajobu i

zabezpečenia, aby sa zákonne získaný dôkaz nestal dôkazom absolútne neúčinným, ale naopak, aby
bol procesne použiteľný v konaní pred súdom, bolo odôvodnené vykonať výsluch poškodenej až po
vznesení obvinenia, navyše keď boli splnené podmienky na postup predpokladaný v ustanovení § 206
ods. 2 Tr. por., t. j. rozhodnúť o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia jedným uznesením, alebovýsluch poškodenej zopakovať po vznesení obvinenia. V posudzovanej veci bola síce poškodená O.
T. opakovane vypočutá aj po vznesení obvinenia a to dňa 26.7.2009 v čase od 20.20 hod. do 20.40
hod. (čl. 40 až 44), dňa 10.8.2009 v čase od 7.50 hod. do 8.15 hod. (čl. 45 až 48) a dňa 12.5.2010 v

čase od 14.00 do 14.25 hod. (čl. 48 až 50), avšak ani v jednom prípade súvisle ku skutku nevypovedala.
Poukázala v nich totiž iba na výpoveď z 26.7.2009 pred vznesením obvinenia, ktorej sa pridržala s
tým, že vypovedala pravdivo a nechce nič zmeniť ani doplniť, čo však nemožno považovať za výsluch
vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam Trestného poriadku. Navyše obvinený H. M. nemal
ani v jednom prípade reálnu možnosť uplatniť právo na obhajobu, keďže nebol riadne upovedomený

o čase a mieste vykonania výsluchu poškodenej a nemal možnosť sa na ňom zúčastniť. Vzhľadom
na uvedené dôvody je zrejmé, že svedecké výpovede poškodenej O. T. zo dňa 26.7.2009 pred i po
vznesení obvinenia, ako aj zo dňa 10.8.2009 a 12.5.2010 nebolo možné považovať za procesne účinné
a použiteľné výpovede svedka v konaní pred súdom, nebolo možné na ne prihliadať a ani ich čítať
postupom podľa § 264 ods. 1 Tr. por., ale bolo potrebné túto svedkyňu na hlavnom pojednávaní vypočuť
zákonným spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 261 Tr. por., t. j. aby súvisle a podrobne vypovedala

všetko, čo sama o veci vie, aby uviedla všetky okolnosti súvisiace s priebehom skutku pod bodom 1 i
okolnosti, ktoré predchádzali tomuto skutku a nasledovali po ňom.

Podľa obžalobného návrhu malo dôjsť k znásilneniu dňa 26.7.2009 v čase od 05.45 hod. do 06.00 hod.,
pričom obžalovaný mal poškodenej spôsobiť hematóm bicepsu pravej hornej končatiny a tri hematómy

predkolenia pravej dolnej končatiny. Z odborného lekárskeho vyjadrenia gynekológa MUDr. U. (čl. 109)
všakvyplýva,žepodľavyjadreniapoškodenejmalodôjsťkznásilneniudňa26.7.2009okolo5.15hod.,čo
je v rozpore s tvrdením prokurátora v obžalobe i vyjadrením poškodenej. Navyše poškodená na hlavnom
pojednávaní sa vyjadrila, že nevie, či hematómy vznikli už večer alebo až ráno, keďže pred znásilnením
medzi ňou a obžalovaným došlo k opakovanému fyzickému kontaktu (dvakrát) večer dňa 25.7.2009, ako

aj ráno dňa 26.7.2009 o 5.15 hod., po ktorom ešte aj zaspala (vypovedala tak už vo výpovedi 26.7.2009,
ktorá bola podkladom pre vznesenie obvinenia a ktorá je pritom nepoužiteľná v konaní pred súdom).
Uvedenými rozpornými okolnosťami sa však okresný súd tiež nezaoberal a ani nevykonal dôkazy na
ich odstránenie výsluchom už uvedeného lekára, ako aj poškodenej. Vzhľadom na doteraz naznačené
skutočnosti skutkové zistenia súdu prvého stupňa vo vzťahu ku skutku pod bodom 1 a z nich vyvodené

právne závery o vine obžalovaného nemajú zákonnú, dostatočnú a jednoznačnú oporu vo vykonaných
dôkazoch, sú pochybnosti o ich správnosti a v nadväznosti na to aj o výroku o úhrnnom treste odňatia
slobody a o spôsobe jeho výkonu.

Vzhľadom na uvedené dôvody dospel odvolací súd k záveru, že okresnému súdu sa nepodarilo na

hlavnom pojednávaní prezentovať taký postup pri vedení kontradiktórneho hlavného pojednávania,
ktorým sa má zabezpečiť objasnenie veci a právo obhajoby a tento postup v rozpore s ustanoveniami
§ 168 ods. 1 Tr. por., § 258 ods. 1, 2 a 3 Tr. por., § 122 ods. 2 a 3 Tr. por., § 261 a 263 ods. 3 Tr.
por., § 58 ods. 5, 6 Tr. por. bol dôvodom pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 321 ods.1 písm.
a/ Tr. por. (porušenie práva obhajoby, nepreskúmateľnosť rozsudku). Z uvedených dôvodov pritom

vyplýva, že pre zistené podstatné chyby konania nebol skutkový stav veci náležite zistený a tieto chyby
nemohol odvolací súd sám napraviť, preto na podklade odvolania obžalovaného zrušil podľa § 321
ods.1 písm. a/, b/, c/ Tr. por. napadnutý rozsudok vo výroku o vine zo zločinu znásilnenia podľa §
199 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 písm. c/ Tr. zák. vo vzťahu ku skutku
pod bodom 1 rozsudku, v celom výroku o úhrnnom treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu

a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Vykonanie
nového konania a dokazovania zrejme môže viesť k iným skutkovým zisteniam a právnym záverom,
preto odvolací súd v zmysle § 326 ods. 1 písm. b/ Tr. por. rozhodol na neverejnom zasadnutí (zistené
chyby nebolo možné odstrániť na verejnom zasadnutí). Vzhľadom na obsah žiadosti obžalovaného zo
dňa 28.5.2014 o ustanovenie obhajcu z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na úhradu trov

obhajoby považuje pritom za potrebné upozorniť na povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 40 ods. 2
Tr. por., t. j. na povinnosť predsedu senátu ustanoviť obžalovanému obhajcu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.