Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. júl 2022

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 13C/31/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7504899728
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Hovančáková
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2022:7504899728.34

Uznesenie

Okresný súd Košice - okolie v spore žalobcu: O.. Q. F., F.. XX.X.XXXX, Q. T. E. XX, P., proti žalovanému:
R. U.Á., F.. XX.X.XXXX, Q. T. J. XX, H., zast. advokátkou JUDr. Danicou Holováčovou, so sídlom
Čajakova 5, Košice, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Slovenská kancelária poisťovateľov,
so sídlom Bajkalská 19B, Bratislava, zast.: Allianz- Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského
rad 4, Bratislava, o sťaženie spoločenského uplatnenia s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Štátu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice - okolie (ďalej len „súd“) dňa 3.8.2004
domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 99.581,75 eur (3.000.000,- Sk) titulom zvýšenia náhrady

za sťaženie spoločenského uplatnenia s príslušenstvom (17,6 % úrokom z omeškania) v súvislosti s
úrazom, ktorý žalobca utrpel pri dopravnej nehode dňa 23.9.2001.
2. Na pojednávaní dňa 15.1.2008 žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 77.175,86 eur
(2.325.000,- Sk), s ktorým späťvzatím súhlasil žalovaný a intervenient na strane žalovaného.
3. Na pojednávaní dňa 8.6.2022, žalobca predložil súdu písomné podanie, ktorým vzal žalobu späť v
celom rozsahu a navrhol konanie zastaviť s odôvodnením, že medzi stranami sporu došlo na základe

samostatnej Dohody o urovnaní (ktorú zároveň predložil) k dohode o ukončení predmetného sporu.
Súčasne navrhol, aby súd žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal.
4. Z dohody o urovnaní zo dňa 6.6.2022 podpísanej oboma stranami sporu vyplýva, že strany sporu
sa dohodli, že zmierlivo ukončia spor najmä z dôvodov závažných osobných trvalých zdravotných
problémovnaobochstranáchaneefektívnostiazdĺhavostiďalšiehokonania.Zdohodysúčasnevyplýva,
že strany si nebudú voči sebe uplatňovať nárok na náhradu trov konania.

5. Žalovaný na pojednávaní so späťvzatím žaloby vyjadril súhlas a súčasne vyjadril, že sa vzdáva práva
na náhradu trov konania. So späťvzatím žaloby súhlasil aj intervenient a uviedol, že v konaní mu žiadne
trovy nevznikli.
6. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
7. Podľa § 145 ods. 1, 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí

vo veci samej.
8. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
9. Keďže žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť, súd v súlade s citovaným ust. CSP, za súčasne
vyjadreného súhlasu žalovaného a intervenienta na strane žalovaného so späťvzatím žaloby, konanie

bez ďalšieho s poukazom na dispozičné právo žalobcu so žalobou zastavil.10. Podľa § 262 ods. 1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.
12. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa
13. Vzhľadom k tomu, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku späťvzatia žaloby, súd pri rozhodovaní
o nároku na náhradu trov konania skúmal procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch

procesných stranách. Dôvodom späťvzatia žaloby bola mimosúdna dohoda sporových strán o
zmierlivom ukončení sporu, preto na mieste je rozhodnúť tak, že ani jedna strana nemá nárok na
priznanie náhrady trov konania majúc za to, že pri mimosúdnej dohode o urovnaní sporu nemožno
pričítať procesné zavinenie na zastavení konania ani jednej zo strán sporu. Navyše súčasťou dohody
sporových strán bolo aj to, že si vzájomne žiadnu náhradu trov konania uplatňovať nebudú, preto súd
rozhodol tak, že nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu nepriznáva.

14. V konaní vznikli trovy aj štátu a to titulom zaplatenia znalečného, ktoré bolo uhradené z finančných
prostriedkov štátu.
15. V súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania štátu, žalobca navrhol, aby súd aplikoval
ust. § 257 CSP, nakoľko existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre ich nepriznanie. V písomnom
odôvodnení doručenom súdu dňa 8.7.2022 žalobca poukázal na jeho dlhodobo veľmi vážnu a existenciu

ohrozujúcu sociálnu situáciu s poukazom na trvale sa zhoršujúci zdravotný stav s trvalým následkami,
na ktoré poukazoval v priebehu konania predloženými lekárskymi správami. Ako ďalší dôvod uviedol
neexistenciu relevantného príjmu, keď v súčasnosti vykonáva na pracovnú zmluvu poradenskú činnosť
s čistým príjmom 380,- eur mesačne, pričom po odrátaní základnej nedotknuteľnej mzdy vo výške
214,83 eura a odrátaní prednostnej pohľadávky predstavujúcej výživné na študujúcu dcéru mu ostáva

suma 0,83 eur, čo predstavuje jeho katastrofickú sociálnu situáciu. Poukázal pritom na to, že samotným
predmetom žaloby bolo uplatnenie nárokov z titulu zhoršenia jeho zdravotného stavu a sťaženia
spoločenského uplatnenia, v dôsledku autonehody zavinenej žalovaným. V konaní vznikli náklady
spojené s nariadeným znaleckým dokazovaním, ktoré v súčasnosti nie je schopný finančne znášať.
16. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 21.7.2022 prostredníctvom právnej

zástupkyne uviedol, že ohľadne vzniknutých trov štátu sú dôvody na aplikáciu ust. § 257 CSP tak na
strane žalobcu ako aj na strane žalovaného, majúc za to, že významnými z hľadiska aplikácie § 257
CSP sú pomery strán, okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj a správanie
strán v priebehu konania, vysloviac, že vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav obidvoch sporových
strán, ktorý sa počas konania výrazne zhoršil predovšetkým vzhľadom na ich vek ako aj traumu z

predmetného konania, ktoré prebiehalo 18 rokov, kedy žalovaný je už v dôchodkovom veku a aj samotný
žalobcajeodkázanýnainvalidnýdôchodok,súsplnenézákonnépredpokladypreaplikáciuvýnimočného
ustanovenia ust. § 257 CSP.

17. V novej úprave Civilného sporového poriadku, účinnej od 1.7.2016 absentuje osobitné ustanovenie,

ktoré by upravovalo náhradu trov, ktoré platil štát. Súd preto pri rozhodovaní vychádzal z článku 4 ods. 1
CSP, podľa ktorého ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia
tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu
vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
18. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich

náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že
tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť konkrétnych sporových
konaní, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov
konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.

19. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu sudcovského moderačného práva v zmysle § 257
CSP, aby išlo o dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto
ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do
popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama
nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje

osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán. Súd prihliada aj na postoj strán v konaní
a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane
alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných
osobitného zreteľa. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiťako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Z hľadiska
sudcovskej moderácie, moderovať možno aj trovy zastaveného konania.
20. Niet pochýb, že zámerom zákonodarcu nebolo odopretie prístupu k súdu a spravodlivosti osobám,

ktoré z rôznych dôvodov nie sú spôsobilé znášať náklady znaleckého dokazovania, ak jeho vykonanie
bolo súdom vyhodnotené ako opodstatnené, niet dôvodu vykonať taký výklad zákona pri rozhodovaní
o náhrade trov znaleckého dokazovania, ktoré zaťaží povinnosťou hradiť tieto trovy štát ako garanta
fungovania súdnej ochrany v rámci výkonu verejnej moci. Takýto výklad práva rešpektuje tak všeobecné
princípyspravodlivosti,akoajšpeciálnuprávnuúpravuoposkytovaníznalečnéhopodľazák.č.382/2004

Z.z. (čl. 16 ods. 1 CSP).
21. Zohliadniac vyššie uvedené, vychádzajúc zo záveru, že v posudzovanom prípade ani jedna
zo sporových strán nenesie procesnú zodpovednosť za zastavenie konania, keď z vyjadrení oboch
sporových strán vyplýva, že strany sporu sa dohodli na zmierlivom ukončení ich dlhoročného
vzájomného sporu predovšetkým pre dlhodobo pretrvávajúci nepriaznivý zdravotný stav obidvoch
sporových strán, pre ktoré žalobca pristúpil k späťvzatiu žaloby, s prihliadnutím na okolnosti danej veci

spočívajúcimi v predmete konania, ktorým je náhrada škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia,
v ktorom konaní vykonanie znaleckého dokazovania bolo opodstatnené, berúc na zreteľ i osobnú a
majetkovú situáciu oboch sporových strán, súd za opodstatnenú a legitímnu pri rozhodovaní o náhrade
trov štátu považoval aplikáciu ustanovenia § 257 CSP tak, že žiadnu zo sporových strán nezaťaží
povinnosťou náhrady trov, ktoré v konaní hradil štát, z ktorých dôvodov súd rozhodol tak, že štátu nárok

na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Košiciach prostredníctvom Okresného súdu Košice - okolie (§ 355 ods. 2, § 357 písm. a) a § 362 ods.
1 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.