Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. jún 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/96/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613208680
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1613208680.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.AdelyUnčovskejačlenovsenátu

JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s.,
IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 147, Piešťany, zastúpeného: Advokátska kancelária ERASMUS
LEGAL, s.r.o., IČO: 36 789 615, so sídlom Justičná 9, Bratislava proti žalovanej: D. L., nar. XX.X.XXXX,
bytom K. Š. XXX o zaplatenie 1 905,73 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Malacky zo dňa 3.12.2019, č.k. 6C/335/2015-84, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd opravuje záhlavie rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 3.12.2019, č.k.
6C/335/2015-84 v časti označenia žalovanej tak, že správne má znieť: „D. L.“.

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti potvrdzuje.

Žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1
176,83 eur spolu s 8 % úrokom z omeškania z tejto sumy od 11.4.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania
v rozsahu 23,93%, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 54 ods. 1, 2 a § 517 ods. 2 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1 ods. 1, § 2, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods.
2, § 4 ods. 3, 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“),§497zákonač.513/1991Zb.Obchodnýzákonníka§3ods.1NariadeniavládySRč.87/1995
Z.z. a vecne tým, že strany sporu uzavreli dňa 29.12.2008 úverovú zmluvu, ktorá je podľa zákona o
spotrebiteľskýchúverochzmluvouospotrebiteľskomúvere.Konštatoval,žepredmetnázmluvaobsahuje

nesprávny údaj o priemernej RPMN podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch vo
výške 19,1%, ktorá je v rozpore s citovanou právnou úpravou. Uviedol, že pri poskytnutom úvere v sume
1 659,69 eur a určených 84 mesačných splátkach po 34,49 eur predstavuje RPMN výšku 19,1%, potom
celková čiastka uhradená spotrebiteľom predstavuje sumu 2 897,16 eur (1 659,69 eur + 1 237,47 eur)
a nie sumu uvedenú v zmluve ako celkové náklady spotrebiteľa 1 125,80 eur, čo predstavuje celkovú
sumu, ktorú má spotrebiteľ splatiť vo výške 2 785,49 eur. Poukázal na to, že ak sa vypočíta počet splátok
84 x výška splátky 34,49 eur a k tomu sa pripočíta výška poistenia v sume 1,33 eur, celkové náklady

spotrebiteľa predstavujú sumu 3 008,88 eur a RPMN potom predstavuje výšku 20,72 eur. Uzavrel, že
v zmluve sú na základe uvedeného nesprávne uvedené v neprospech spotrebiteľa aj celkové náklady
spotrebiteľa so splatením úveru. Zároveň dospel k záveru, že zmluva neobsahuje konečnú splatnosť
spotrebiteľského úveru ani údaje o termíne splatnosti jednotlivých splátok, t.j. neobsahuje konkrétnydátum splatnosti poslednej splátky úveru, keďže termín konečnej splatnosti je určený iba údajom 84
mesiacov po poskytnutí úveru a nie je uvedený ani dátum splatnosti jednotlivej splátky v mesiaci, od
čoho by bolo možné odvodiť konečnú splatnosť. Za splnenie zákonnej požiadavky nepovažoval ani

formuláciu 84 mesiacov po poskytnutí úveru, keďže zo zmluvy nevyplýva konkrétny dátum ani konkrétne
určenú dobu, dokedy je veriteľ povinný úver poskytnúť. Vzhľadom na absenciu resp. nesprávne uvedené
údaje o uvedených povinných náležitostiach vyvodil, že úver je potrebný považovať za bezúročný a bez
poplatkov, preto má žalobca nárok na zaplatenie sumy 1 176,83 eur, keďže žalovanej bol poskytnutý
úver vo výške 1 659,69 eur a žalovaná uhradila sumu 482,86 eur. Na základe uvedeného zaviazal

žalovaného len na zaplatenie nezaplatenej istiny a vo zvyšku žalobu zamietol. Zároveň uviedol, že
žalobcovi nevznikol nárok ani na úrok z omeškania v požadovanom rozsahu, keďže nepreukázal,
kedy doručil žalovanému výzvu na zosplatnenie úveru. Na základe uvedeného priznal žalobcovi úrok z
omeškania z priznanej sumy odo dňa doručenia žaloby žalovanej, t.j. od 11.4.2019 vo výške 8% ročne
a vo zvyšku žalobu zamietol. Súd prvej inštancie zamietol žalobu aj pokiaľ ide o čiastočný nárok na
zaplatenie sumy 3,32 eur za upomienku z dôvodu, že jej dojednanie v sadzobníku je neplatné pre rozpor

s dobrými mravmi, nakoľko upozornenie dlžníka na nesplnenie záväzku je činnosťou veriteľa, ktorou
sleduje predovšetkým svoj cieľ na riadnom a včasnom splnení záväzku, aj keď nemožno prehliadnuť,
že tak robí aj v záujme dlžníka; nejde však o zákonnú povinnosť veriteľa a akceptovateľným by bolo
uplatnenie iba nevyhnutných výdavkov vzniknutých v súvislosti s napomínaním dlžníka, napr. poštovné,
pričom poplatok nebol dohodnutý v zmluve. Vzhľadom na to, že úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov, uzavrel, že žalobca nemôže požadovať žiaden úrok a žiadne poplatky, ktoré boli uvedené v
zmluve alebo v sadzobníku. Vo vzťahu k uplatnenej sume na poistnom vo výške 13,20 eur konštatoval,
že v konaní nebolo preukázané, že medzi stranami došlo k dohode na (dobrovoľnom) poistení pre
prípad dlhodobej neschopnosti, pre prípad invalidity alebo smrti následkom úrazu. Vyslovil názor, že
poistenie tak ako bolo dojednané v ÚZ nezodpovedá ust. § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka o

poistení. Zároveň poukázal na to, že uvedenie údajov o prijatí súboru poistenia bolo už súčasťou vopred
pripravenej zmluvy a za takéhoto stavu možno potom s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať,
že žalovaná sa pre poistenie nerozhodla po uzavretí úverovej zmluvy a prípadnom zvážení rizika, resp.
vzniku poistnej udalosti, ale že prijatie už vopred naformulovaného poistenia bolo jednou z podmienok
uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy, pričom uvedené spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, odporujúce dobrým mravom a preto posúdil
uvedené dojednanie ako neplatné. V súvislosti s úrokom z omeškania za oneskorenie úhrady 13. splátky
v sume 0,23 eur konštatoval, že uvedenú splátku žalovaná riadne uhradila dňa 20.2.2010, pričom
v zmluve nie je uvedený dátum splatnosti ani jednej splátky, teda žalovaná sa nemohla dostať do
omeškania s úhradou tejto splátky. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015

Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), pričom vychádzal z uplatnenej sumy 1 905,73 eur, od
ktorej odpočítal sumu 6,64 eur, ktorú žalobca zobral späť. Žalobcovi ako pomerne úspešnému priznal
nárok na náhradu trov konania v časti 23,93%.

3. Proti výroku II. a III. uvedeného rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.

b), f) a h) C.s.p., t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo vzťahu ku konštatovaniu o
absencii konečnej splatnosti úveru uviedol, že veriteľ použil objektívne zistiteľné kritériá, podľa ktorých

spotrebiteľ musí vedieť, kedy je konečná splatnosť úveru (poukázal pri tom na uznesenie Krajského súdu
v Banskej Bystrici zo dňa 20.9.2017, sp.zn. 15Co/75/2017 a uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 28.2.2019, sp.zn. 7Co/84/2017). Upozornil, že v zmysle Smernice č. 2008/48/ES a s odkazom na
rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15 nemôže byť náležitosť podľa § 4 ods. 2
písm. g) považovaná za obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. K deklarovanej absencii

RPMN, resp. jej nesprávnej výške uviedol, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé prečo má byť
výška RPMN nesprávne určená, resp. akým spôsobom dospel súd k rozdielnej výške RPMN. Podľa
jeho názoru je RPMN v zmluve uvedená v správnej výške 19,1%, pričom na jej výpočet použil žalobca
metódu tzv. polenia intervalov. Pokiaľ ide o celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, konštatoval, že ich výška je v zmluve uvedená v bode 42. zmluvy v sume 1 125,80 eur, pričom

vysvetlil, že v mesačnej splátke je zahrnutý aj poplatok za poistenie vo výške 1,33 eur, t.j. po odpočítaní
tohto poplatku z mesačnej splátky je výška splátky 33,16 eur a jej vynásobením počtom splátok 84
vzniká suma celkových nákladov spotrebiteľa vo výške 1 125,80 eur. Mal za to, že pokiaľ by v zmluve
uviedol mesačnú splátku vo výške 33,16 eur, musel by uviesť aj mesačný poplatok za poistenie, čím byboli v zmluve neprípustne uvedené dve sumy mesačných splátok. Upozornil, že poplatok za poistenie
nepatrí v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch do celkových nákladov spotrebiteľa. S poukazom
na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.2.2018, sp.zn. 3Cdo/146/2017 a rozsudok Súdneho

dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15 mal za to, že spôsob, akým v predmetnej úverovej zmluve
uviedol náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. g) a j) nemohol spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť
rozsah svojho záväzku a sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru možno považovať
za neprimeranú. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie nesprávne posúdil prvý deň omeškania s
plnením dlhu, nakoľko pre posúdenie uvedeného nemá žiadny vplyv doručenie výzvy - zosplatnenia

úveru dlžníkovi, keďže Občiansky zákonník v dotknutých ustanoveniach nevyžaduje doručenie takejto
výzvy dlžníkovi. Poukázal na to, že z predloženého podacieho hárku vyplýva, že predmetná výzva bola
odoslaná dňa 17.2.2011, pričom zásielka bola odoslaná doporučene a keďže sa odosielateľovi nevrátila
ako nedoručená, musela sa dostať do dispozičnej sféry dlžníka. Uviedol, že preukázanie doručenia
výzvy dlžníkovi sa nevyžaduje, čo vyplýva aj z rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Na základe
uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že zaviaže žalovaného

na zaplatenie sumy 722,26 eur, úroku z omeškania vo výške 0,76% ročne zo sumy 1 176,83 eur odo
dňa 11.4.2019 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,76% ročne zo sumy 707,90 eur odo dňa
11.4.2019 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,76 eur ročne zo sumy 1 884,73 eur odo dňa
2.3.2011 do 10.4.2019 a kapitalizovaného denného úroku z omeškania do dňa zosplatnenia vo výške
0,23% a náhrady trov konania.

4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

5.Podľaust.§378ods.1zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„C.s.p.“)nakonanie
na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento

zákon neustanovuje inak.

6. Podľa ust. § 224 C.s.p., súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní,
ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

7. Vo vzťahu k oprave rozsudku prvoinštančného súdu odvolací súd postupoval podľa § 224 C.s.p., v
spojení s § 378 ods. 1 C.s.p. a opravil označenie žalovanej v záhlaví napadnutého rozsudku, nakoľko
došlo k zrejmej nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozsudku, keď namiesto správneho označenia
žalovanej „D. L.“ súd prvej inštancie uviedol „D. L.“.

8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel
k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

9. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v
konaní a pri rozhodovaní (aj) s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom
do 30.6.2016. O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015
Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

10. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.13. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) tento zákon

upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského
úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

14. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie

spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

15. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so

spotrebiteľským úverom.

16. Podľa § 2 písm. e) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie poplatkami
akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem
úrokov.

17. Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

18. Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

19. Podľa 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru.

20. Podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

21. Podľa § 4 ods. 2 písm. m) zákona o spotrebiteľských úveroch výpočet nákladov uvedených v § 2

písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov;
pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

22. Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je
zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

23. Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

24. Odvolací súd v prejednávanej veci konštatuje, že v konaní nebolo sporné, že strany sporu uzavreli
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pri posúdení ktorej je potrebné aplikovať zákon č. 258/2001 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy. Rovnako nebolo sporné, že na základe
uvedenej zmluvy žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 1 659,70 eur, pričom v
zmluve bolo dojednané nasledovné náležitosti: celková výška úveru 50 000 Sk/1 659,70 eur, mesačná
splátka 1 039 Sk/34,49 eur, počet splátok 84, ročná úroková sadzba 16,09%, RPMN 19,1%, priemerná
hodnota RPMN 23,98%, celkové náklady spotrebiteľa 33 916 Sk/1 125,80 eur, lehota splatnosti

84 mesiacov po poskytnutí úveru, spôsob výplaty klientovi - bankovým prevodom, termín splatnosti
splátok - v pravidelných mesačných splátkach a to počínajúc kalendárnym mesiacom bezprostredne
nasledujúcim po dátume poskytnutia úveru, pokiaľ nie je uvedené inak; prvá splátka je splatná práve
po 1 mesiaci/mesiacoch od poskytnutia úveru; ak nasledujúci kalendárny mesiac po poskytnutí úveruneobsahuje poradové číslo dňa v mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý, splatnosť týchto splátok bude
stanovená na posledný deň v príslušnom kalendárnom mesiaci a súbor poistenia - klient označením
súboru poistenia A súhlasí s tým, aby bol poistníkom poistený na poistné riziko dočasnej straty

schopnosti splácať úver podľa tejto úverovej zmluvy v dôsledku pracovnej neschopnosti, na poistné
riziko neuhradeného zostatku dlhu v prípade plnej invalidity, smrti úrazom s tým, že úhrada za poistenie
je 40 Sk/1,33 eur (3,98% z pravidelnej mesačnej splátky úveru bez poistenia).

25.Prvoinštančnýsúdsprávnepostupoval,akvprvomradeskúmal,čispotrebiteľskázmluvauzatvorená

medzi stranami sporu obsahuje obligatórne náležitosti stanovené v zákone o spotrebiteľských úveroch.

26. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom prvoinštančného súdu, v zmysle ktorého predmetná úverová
zmluva neobsahovala údaj o konečnej splatnosti úveru. V úverovej zmluve je uvedená výška mesačnej
splátky (34,49 eur), počet splátok (84), lehota splatnosti (84 mesiacov po poskytnutí úveru) s tým,
že klient je povinný splácať úver v pravidelných mesačných splátkach a to počínajúc kalendárnym

mesiacom bezprostredne nasledujúcim po dátume poskytnutia úveru, pričom prvá splátka je splatná
práve po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru a ak nasledujúci kalendárny mesiac po poskytnutí úveru
neobsahuje poradové číslo dňa v mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý, splatnosť týchto splátok bude
stanovená na posledný deň v príslušnom kalendárnom mesiaci. Podľa názoru odvolacieho súdu je
potrebné prijať záver, že konečnú splatnosť úveru možno nepochybne určiť na základe uvedených

údajov v úverovej zmluve, a to z údaja o počte splátok a splatnosti úveru - 84 mesiacov po poskytnutí
úveru, ktorý bol v danom prípade poskytnutý bankovým prevodom klientovi.

27. Vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa výšky RPMN odvolací súd konštatuje, že z odôvodnenia
napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie pri jej výpočte (ako aj pri výpočte celkových

nákladov spotrebiteľa) pripočítal k zmluvne dojednanej výške splátky (34,49 eur) sumu mesačného
poistenia 1,32 eur, ktorá skutočnosť mala za následok výšku RPMN odlišnú ako je uvedená v zmluve.
Na tomto mieste je potrebné konštatovať, že i keď do celkových nákladov spotrebiteľa ako aj do
výpočtu RPMN sa nezapočítava suma poistenia v zmysle § 2 písm. c) bod 5 a § 2 písm. d) zákona
o spotrebiteľských úveroch, zo znenia zmluvy nie je vôbec zrejmé, že mesačná splátka vo výške

34,49 eur zahŕňa v sebe aj poistné vo výške 1,33 eur; táto skutočnosť z ničoho nevyplýva a pre
priemerného spotrebiteľa nie je z obsahu zmluvy zistiteľná. Okrem uvedeného v zmluve sú nesprávne
uvedené celkové náklady spotrebiteľa, keďže tie by mali predstavovať sumu poskytnutých finančných
prostriedkov, úroky a poplatky s výnimkou položiek uvedených v § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských
úveroch, pričom v konaní predloženej zmluve absentuje v uvedených celkových nákladoch suma

poskytnutých finančných prostriedkov. Celkové náklady spotrebiteľa v danom prípade predstavovali
sumu 2 776,22 eur (poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1 659,70 eur a úroky v sume 1 116,52 eur).
Ak teda odvolateľ poukazoval na to, že súd prvej inštancie nesprávne vypočítal RPMN, keď vychádzal
z mesačnej splátky vo výške 34,49 eur, ktorá v sebe obsahovala aj mesačné poistné vo výške 1,33 eur,
je nutné konštatovať, že táto skutočnosť (že splátka uvedená v zmluve zahŕňa aj splátku poistenia) zo

znenia zmluvy nijakým spôsobom nevyplýva, naviac zmluva neobsahuje výpočet nákladov uvedených
v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery
nákladov, t.j. v danom prípade výpočet nákladov spojených s poistením, ktorého absencia spôsobuje,
že úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkový.

28. Odvolací súd na základe uvedeného, aj s ohľadom na zásadu proporcionality, na ktorú poukazoval
odvolateľ, vyvodil, že vzhľadom na absenciu výpočtu nákladov, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu RPMN
v spojení s nesprávnym výpočtom celkových nákladov spotrebiteľa a nejasného a nejednoznačného
deklarovania obsahu mesačnej splátky, je sankcia uplatnená voči veriteľovi v zmysle § 4 ods. 3 zákona o
spotrebiteľskýchúverochprimeraná.Aktedasúdprvejinštancievyvodil,žepredmetnýúverjebezúročný

a bez poplatkov (aj keď čiastočne z iných dôvodov), jeho záver je správny.

29. Vo vzťahu k námietke odvolateľa ohľadom posúdenia prvého dňa omeškania dlžníka s plnením dlhu
sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie, a to vzhľadom na dojednané úverové
podmienky (Hlava 14., § 8) , v ktorých sa za deň doručenia zásielky považuje 10. deň po uložení zásielky,

ktorú skutočnosť žalobca v konaní nepreukázal. Ak súd prvej inštancie ustálil prvý deň omeškania deň
nasledujúci po dni doručenia žaloby žalovanej, postupoval správne.30. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti
podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil.

31.Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§255ods.1C.s.p.vspojenís§262ods.
1 a § 396 ods. 1 C.s.p., a nárok na ich náhradu nepriznal úspešnej žalovanej zohľadňujúc skutočnosť,
že jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.

2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).