Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. jún 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/35/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6921203637
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6921203637.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov
senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Jána Auxta, v právnej veci žalobcu: X. W., nar. XX. XX. XXXX,
bytom I., B. XXXX/XX, právne zastúpený advokátom Mgr. Martinom Jankovičom, so sídlom Revúca,
Železničná 257/19, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so
sídlomBratislava,Štefanovičova4,IČO:00585441,ozaplatenie98,39Eurspríslušenstvom,oodvolaní

žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 9C/43/2021-43 zo dňa 22. februára
2022, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 9C/43/2021-43 zo dňa 22. februára. 2022 p o
t v r d z u j e.

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v

lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetným uznesením Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej aj len „súd prvej inštancie“, alebo
„okresný súd“) prvým výrokom konanie zastavil. Druhým výrokom rozhodol o trovách konania tak, že
žiadnej zo strán nepriznal nárok na ich náhradu.

2. V odôvodnení uznesenia okresný súd uviedol, že žalobca podal na tamojší súd žalobu, ktorou
sa od žalovaného domáhal zaplatenia žalovanej sumy 98,39 Eur s príslušenstvom titulom nároku
na priznanie odmeny za úkon právnej pomoci označený ako „Spracovanie a zaslanie predžalobnej
výzvy“. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že z pripojeného spisu Okresného súdu Rimavská Sobota
sp. zn. 13C/41/2020 zistil, že o uplatnenom nároku žalobcu na priznanie odmeny za úkon právnej
pomoci označený ako „Spracovanie a zaslanie predžalobnej výzvy“ už bolo právoplatne rozhodnuté

uznesením č. k. 13C/41/2020-159 zo dňa 18. 06. 2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 30. 10.
2021 a vykonateľnosť dňom 03. 11. 2021. Súd prvej inštancie v ďalšom odôvodnení uznesenia uviedol
citáciu ust. § 161 ods. 1, 2 CSP a § 230 CSP a uviedol, že z obsahu súdneho spisu spisová značka
13C/41/2020malzapreukázané,ževpredmetnomprípadeideospormedzitýmiistýmistranamisporus
totožným nárokom na priznanie odmeny za úkon právnej pomoci označený ako „Spracovanie a zaslanie
predžalobnej výzvy“, o ktorom nároku bolo uznesením sp. zn. 13C/41/2020-159 zo dňa 18. 06. 2021

rozhodnuté, pričom uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 10 .2021 a vykonateľnosť
dňa 03. 11. 2021. V prípade nároku na priznanie odmeny za úkon právnej pomoci- predžalobnú výzvu
poukázal súd na to, že ide stále o ten istý nárok, odmenu za úkon právnej pomoci, ktorý nárok si žalobca
takto uplatnil v konaní 13C/41/2020 a o tomto nároku bolo právoplatne rozhodnuté. Po právoplatnosti
tohto rozhodnutia si žalobca nemôže opakovane uplatniť ten istý nárok len s poukazom na to, že si tento
nárok uplatňuje pod iným právnym režimom. Súd pri posudzovaní žalobného nároku strán posudzuje

aj právny základ nároku, ktorý si žalobca uplatňuje bez ohľadu na to, ako tento nárok žalobca právne
kvalifikuje. Už v konaní 13C/41/2020 bol nárok v žalobe žalobcom kvalifikovaný ako nárok na odmenu zaúkonprávnejpomoci-predžalobnúvýzvu,ataktootomtonárokurozhodolužsúdvkonaní13C/41/2020,
ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a preto o uvedenom nároku už nemožno rozhodnúť znova.
V danom prípade ide o úkon právnej pomoci v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ktorá odmena

však nebola právoplatným rozhodnutím priznaná, keďže nešlo o úkon právnej pomoci v konaní pred
súdom. Z uvedeného dôvodu nemožno nárok žalobcu právne kvalifikovať ako príslušenstvo hlavného
nároku. Preto súd prvej inštancie vzhliadol prekážku právoplatne rozhodnutej veci ako neodstrániteľnú
podmienku konania a podľa § 161 ods. 2 CSP konanie zastavil. O trovách konania rozhodol súd podľa
§ 256 ods. 1 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko žalobca

procesne zavinil zastavenie konania tým, že podal totožnú žalobu v tej istej veci, a zároveň žalovanému
žiadne trovy preukázateľne v konaní nevznikli.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu s poukazom na existenciu odvolacích dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o existencii prekážky veci

rozhodnutej, nakoľko totožnosť prejednávanej veci s vecou súdom uvádzanou súd videl v totožnosti
strán sporu ako i v predmete konania. Žalobca však už v podanej žalobe uviedol, že Okresný súd
Rimavská Sobota v uznesení, sp. zn. 13C/41/2020-159 zo dňa 18. 06. 2021 poukázal na záver nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 26. 09. 2019 I. ÚS 207/2019, v ktorom bolo konštatované, že
podľa novej právnej úpravy (§ 251 CSP) sa za trovy konania považujú len také výdavky, ktoré vznikli

v konaní, t.j. v období od začatia konania (§ 156 CSP) do jeho skončenia (začiatok právoplatnosťou
súdneho rozhodnutia, ktorým sa konanie končí). Žalobca sa nestotožnil so závermi súdu v odôvodnení,
že žalobca nemôže opakovane uplatniť ten istý nárok len s poukazom na to, že si tento uplatňuje
pod iným právnym režimom. Ak si žalobca po prvýkrát uplatnil a skutkovo odôvodnil, že sa domáha
priznania odmeny za úkon právnej služby - spracovanie a zaslanie predžalobnej výzvy protistrane až

v štádiu rozhodovania súdu o výške trov konania a tomuto jeho nároku nebolo vyhovené z dôvodu,
že tento úkon právnej služby nespadá do režimu rozhodovania o výške trov konania, keď tento úkon
právnej služby nemožno priznať v rámci trov konania, a contrario z toho vyplýva, že tento nárok je
možné priznať len v rámci nachádzacieho, základného konania, ako príslušenstvo k hlavnému nároku.
Zo žaloby vo veci samej o zaplatenie 10.000,- Eur s príslušenstvom podanej v rámci konania sp. zn.

13C/41/2020, kde tento spis žiadal žalobca pripojiť k predmetnému konaniu, je zrejmé, že žalobca si ako
príslušenstvo k hlavnému nároku neuplatnil sumu 98,39 Eur vzniknutú pred vedením súdneho konania,
a to za spracovanie a zaslanie predžalobnej výzvy žalovanému. Z toho dôvodu, aj keď možno hovoriť o
totožnostistránvpredmetnomkonaníavkonanívedenompodsp.zn.13C/41/2020,nemožnoužhovoriť
osplneníidruhejnevyhnutnejpodmienkynaaplikovaniezásadyresiudicata,at.j.žejedanáajtotožnosť

predmetu konania v tomto spore ako aj v spore vedenom na tomto súde pod sp. zn. 13C/41/2020.
Podporne žalobca poukázal na závery uznesenia Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26Cob/96/2016 zo dňa
30. 11. 2016, v ktorom bolo konštatované, že výdavky spojené s predžalobnou výzvou nemajú charakter
trov konania tak, ako ich definuje procesný predpis a nie je ich preto možné v rámci rozhodovania o
náhrade trov konania priznať. Žalobca tak dospel k záveru, že trovy konania, ktoré vzniknú strane sporu

pred začatím súdneho konania možno uplatňovať len v tzv. základnom konaní ako príslušenstvo, a to
zažalované buď spolu s istinou, resp. samostatne ako príslušenstvo, nakoľko takto vynaložené výdavky
nespadajú pod režim trov konania, sú vylúčené z rozhodovania súdu o nároku na náhradu trov konania,
ako aj z rozhodovania o výške trov konania. Možno mať preto za to, že v inom predošlom súdnom
konaní sp. zn. 13Co/41/2020 nemohlo byť o nároku uplatňovanom predmetnou žalobou v tomto spore

právoplatne rozhodnuté. Ďalej žalobca poukázal na znenie § 18 ods. 3 veta druhá zákona č. 514/2003
ktoré stanovuje, že súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody pred príslušným orgánom. Preto je ich možné priznať v rámci takzvaného príslušenstva hlavného
nároku v rámci základného konania, ako tzv. náklad spojený s uplatnením pohľadávky s odkazom
na ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie súdu prvej inštancie žalobca označil za

nepredvídateľné, pričom uvedené má podľa názoru žalobcu za následok naplnenie odvolacieho dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Taktiež namietal, že súd prvej inštancie vychádzal vo svojich záveroch
z nesprávnych skutkových zistení, keď mal za to, že nárok žalobcu uplatnený podanou žalobu v tomto
smere mal byť už podľa názoru súdu prejednávaný v konaní vedenom pod sp. zn. 13C/41/2020, pričom
opak bol pravdou, keď sumu vo výške 98,39 Eur si žalobca neuplatňoval podanou žalobou v návrhu

jej petitu v konaní vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. 13C/41/2020 a tak nebolo možné vyvodiť
záver o totožnosti nárokov predmetov týchto konaní. Žalobca preto považuje uznesenie súdu prvej
inštanciezaarbitrárne,nepredvídateľné,vychádzajúceznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci,majúce
za následok aj inú vadu konania znamenajúci nesprávne rozhodnutie o veci. Navrhol, aby odvolacísúd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

4. Odvolanie žalobcu bolo doručené žalovanému dňa 21. 03. 2022 s možnosťou k uvedenému sa
vyjadriť.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril dňa 31. 03. 2022. Uviedol, že žalovaný naďalej zotrváva na
svojom právnom názore prezentovanom vo svojom vyjadrení „Odpoveď na výzvu k úhrade dlžnej sumy

zo dňa 18. 11. 2021“, ktorá bola právnym zástupcom žalobcu v prílohe zaslaná konajúcemu súdu spolu
s návrhom na vydanie platobného rozkazu. Preto navrhol, aby rozhodnutie Okresného súdu Rimavská
Sobota napadnuté odvolaním odvolací súd potvrdil ako vedne správne.

6. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu bolo doručené žalobcovi dňa 20. 04. 2022 s možnosťou
k uvedenému sa vyjadriť.

7. K vyjadreniu žalovaného sa podaním zo dňa 02. 05. 2022 vyjadril žalobca prostredníctvom
svojho právneho zástupcu. Uviedol, že žalovaný v tomto podaní v celom rozsahu odkázal na svoje
predchádzajúce podanie, konkrétne na ,,Odpoveď na výzvu k úhrade dlžnej sumy zo dňa 18. 11. 2021“.
S takýmto vyjadrením žalovaného z hľadiska jeho obsahu a formy žalobca nemôže súhlasiť, nakoľko

je toho názoru, že pokiaľ Civilný sporový poriadok stanovuje konkrétne, pomerne prísne podmienky na
odvolanie ako riadny opravný prostriedok, t. j. že tento procesný úkon musí obsahovať určité podstatné
náležitosti, aj vyjadrenie k odvolaniu by malo v sebe zahŕňať minimálne tvrdenia a argumenty, v čom
považuje protistrana odvolanie v tomto prípade žalobcu za nedôvodné, t. j. čo sa ním sleduje, a to aj s
odkazom na ust. § 127 ods. 1 písm. d) CSP. Podľa názoru žalobcu je neprípustné, aby žalovaný v celom

rozsahu odkázal na svoje predchádzajúce podanie. V prípade, ak odvolací súd predsa len pripustí formu
aobsahvyjadreniažalovanéhokodvolaniu,žalobcasavyjadrilkodpovedižalovanéhonavýzvukúhrade
dlžnej sumy zo dňa 18. 11. 2021: Žalobca si je vedomý skutočnosti a táto medzi stranami sporu ani nie
je sporná, že sa jedná o spor vedený medzi totožnými stranami sporu, ako v konaní sp. zn 13C/41/2020
a je tak splnená jedna z dvoch podmienok na uplatnenie zásady res iudicata, avšak nie je splnená

druhá podmienka, že by sa žalobca domáhal uplatnenia toho istého nároku od žalovaného. Žalobca
sa v hlavnom, nachádzacom konaní vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. 13C/41/2020 domáhal
od žalovaného zaplatenia nemajetkovej ujmy prináležiacej príbuznému z titulu zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v dôsledku smrti jeho brata, keď za hlavný predmet konania
v žalobe označil nemajetkovú ujmu 10.000,- Eur spolu s príslušenstvom, úrokom z omeškania. Žalobca

však za predmet konania neoznačil žiadne iné príslušenstvo k hlavnému nároku, a teda ani do úvahy
prichádzajúce príslušenstvo v podobe trov konania za úkon právnej služby spočívajúci v spracovaní a
zaslaní predžalobnej výzvy žalovanému. Ak následne si žalobca tento úkon právnej služby vyúčtoval v
rámci rozhodovania o výške trov konania v spore vedenom pod sp. zn. 13C/41/2020, a tento mu nebol
priznaný s odkazom na ust. § 251 CSP, teda v čase po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti

rozsudkuvovecisamej,ktorýmdošlokmeritórnemuprejednaniuuplatnenýchnárokovvsúdnomkonaní,
t. j. nemajetkovej ujmy a k prináležiaceho úroku z omeškania, je zrejmé, že žalobca si neuplatnil v rámci
tzv. nachádzacieho konania príslušenstvo v podobe odmeny za spracovanie a zaslanie predžalobnej
výzvy. Navyše, takýto nárok si žalobca v podanej žalobe o zaplatenie nemajetkovej ujmy a ani v priebehu
žiadneho pojednávania neuplatnil a tento ani skutkovo nevymedzil. Z tohto dôvodu považuje žalobca

podaný návrh na vydanie platobného rozkazu v predmetnej veci za dôvodný a dôvodne uplatnený.

8.Vyjadreniežalobcukvyjadreniužalovanéhobolodoručenéžalovanémudňa17.05.2022smožnosťou
k uvedenému sa vyjadriť.

9. Žalovaný sa k uvedenému vyjadreniu vyjadril podaním zo dňa 25. 05. 2022. Uviedol, že právny
zástupca žalobcu si v konaní 13C/41/2020 uplatnil 5 úkonov právnej služby, ktoré boli vyčíslené podľa
vyhl. č. 655/2004 Z. z. na celkovú sumu 617,99 Eur s DPH. Z tejto čiastky mu konajúci súd priznal
nárok na 4 úkony právnej služby v celkovej výške 519,69 Eur s DPH. Rozdiel vo výške 98,39 Eur s DPH
predstavuje nepriznanie právneho úkonu zo dňa 22. 07. 2020 a jedná sa o „pokus o mimosúdne riešenie

sporu!,ktorýjetohočasupredmetomsúdnehokonania9C/43/2021.Súdprvejinštanciesavodôvodnení
riadne vysporiadal so skutočnosťou, prečo úkon zo dňa 22. 07. 2020 nezahrnul do priznaných trov
právneho zastúpenia a vo svojom odôvodnení poukázal na závery Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I.
ÚS 207/2019. Žalovaný má za to, že zo strany žalobcu nemalo dôjsť k uplatneniu si predžalobnej výzvyspolu s trovami konania, ale mal byť tento úkon uplatnený samostatne, v rámci príslušenstva. Tým, že
si žalobca aj napriek zneniu § 251 CSP uplatnil predžalobnú výzvu spolu s trovami konania, zmaril si po
právoplatnom rozhodnutí o trovách konania možnosť uplatniť si tento úkon ako príslušenstvo. Žalovaný

má za to, že konajúci súd tak v konaní 13C/41/2020, kedy nepriznal žalobcovi v rámci trov konania úkon
predžalobnej výzvy, ako aj v konaní 9C/43/2021, kedy nárok žalobcu z dôvodu právoplatne skončenej
veci neuznal a konanie zastavil, svoje konanie zákonným spôsobom zdôvodnil. Žalovaný preto navrhol,
aby odvolací súd rozhodnutie napadnuté odvolaním potvrdil ako vecne správne.

10. V dôsledku podaného odvolania žalobcu, krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.
z. CSP), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v
súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil ako vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

12.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Na základe podaného odvolania žalobcu tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 CSP a
dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní uznesenia súdu prvej inštancie odvolací
súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, rozhodnutie
náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods.

2 CSP. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu a odvolacie dôvody uvedené v odvolaní, odvolací
súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné.
Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí vo veci
samej, ako aj s jeho dôvodmi, stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom zároveň konštatuje správnosť
dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v

konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok; čo sa týka preskúmania
veci samej, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti
žaloby žalobcu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom a rozsudok súdu je vecne správny.

14. Odvolací súd konštatuje, že z obsahu súdneho spisu v prejednávanej veci vyplýva, že v predmetnom

konaní sa žalobca domáha od žalovaného zaplatenia sumy 98,39 Eur za úkon právnej služby -
predžalobná výzva o úhradu 10.000,- Eur titulom nemajetkovej ujmy, ktorú právny zástupca žalobcu
zaslal žalovanému dňa 22. 07. 2020 a na ktorú žalobca reagoval listom zo dňa 28. 07. 2020.

15. Sumu 98,39 Eur žalobca uplatnil už v predchádzajúcom súdnom konaní vedenom Okresným súdom

Rimavská Sobota pod sp. zn. 13C/41/2020 titulom trov konania za úkon „predžalobná výzva“, ktorý
nárok si žalobca uplatnil v uvedenom konaní 13C/41/2020, o tomto nároku bolo súdom rozhodované
a v tejto časti odmeny za úkon právnej služby žalobcovi vyhovené nebolo, keď okresný súd dospel k
záveru, že uvedený úkon nespadá pod trovy konania, keďže trovami konania sa rozumejú len výdavky,
ktoré vznikli v čase od začatia konania do jeho skončenia. Podporne konajúci okresný súd poukázal i

na záver vyplývajúci z Nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 26. 09. 2019 sp. zn. I. ÚS 207/2019.

16. Vpredmetnejvecižalobcasamostatneuplatnil opätovnesumu98,39Eur,ktorápozostávazodmeny
zajedenúkonprávnejslužbyvovýške71,37Eur,zaspracovanieazaslaniepredžalobnejvýzvyoúhradu
10.000,- Eur titulom nemajetkovej ujmy zo dňa 22. 07. 2020, vychádzajúc zo základu výpočtu tohto

úkonu právnej služby zo sumy 1.500,- Eur limitujúc rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota č. k.
13C/41/2020-41 zo dňa 04. 06. 2021, ďalej pozostáva z režijného paušálu v roku 2020 vo výške 10,62
Eur ako aj z dane z pridanej hodnoty vo výške 16,40 Eur.

17. Súd prvej inštancie konanie o zaplatenie 98,39 Eur s príslušenstvom (predmetné konanie) zastavil

z dôvodu prekážky veci rozhodnutej.

18. Podľa ust. § 230 Civilného sporového poriadku, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa
prejednávať a rozhodovať znova.19. Predpokladom toho, aby konanie mohlo začať, riadne prebehnúť a súd mohol vydať meritórne
rozhodnutie, je splnenie všetkých procesných podmienok vyžadovaných zákonom. Medzi základné

procesné podmienky, ktoré je súd povinný skúmať ex offo a to v každom štádiu konania, je skutočnosť,
či tu nie je daná prekážka res iudicata - veci právoplatne rozhodnutej, ktorá bráni tomu, aby prebiehalo
súdne konanie v tej istej veci, o ktorej už bolo súdom (resp. iným príslušným orgánom) právoplatne
rozhodnuté. Prekážka res iudicata je daná, ak na súde inom príslušnom orgáne) už v čase podania
návrhu bolo skôr prejednané a právoplatne rozhodnuté konanie v totožnej veci, teda veci, ktorá má

rovnakých účastníkov konania, rovnaký predmet konania a sú tu dané rovnaké skutkové okolnosti,
od ktorých sa návrh odvodzuje. O tie isté strany ide aj vtedy, ak v konaní vystupujú nositelia práv z
rovnakého právneho vzťahu v opačnom procesnom postavení. Totožnosť predmetu konania je daná
vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových
tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (t.j. ak je založený na rovnakých skutkových okolnostiach a
rovnakom právnom dôvode). „Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je

významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania.
Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej
stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak“ (uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 13.10.2009, sp. zn. 5Cdo 120/2009). Zhodne judikuje podmienky res iudicata ustálená
súdna prax. Napr.: „Za tú istú vec treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv

právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. O
prekážku rozsúdenej veci nejde, ak chýba čo i len jeden z uvedených znakov (uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 20. októbra 2011, sp. zn. 5 Cdo 280/2010). Podmienky totožnosti strán sporu a totožnosti
predmetu konania musia byť splnené súčasne. Res iudicata je procesnou prekážkou konania, ktorá je
neodstrániteľná. Neodstrániteľné nedostatky konania majú ten procesný dôsledok na postup súdu, že

súd nemôže pokračovať v konaní a je povinný konanie podľa ustanovenia § 161 ods. 2 CSP zastaviť.

20. V predloženej veci totožnosť strán konania bola konštatovaná súdom prvej inštancie a uvedená
okolnosť nie je rozporovaná ani žalobcom a uvedenú podmienku pre možnosť konštatovania veci

rozhodnutej, konštatuje i odvolací súd.
21. O totožnosť predmetu konania ide v prípade, ak je v novom konaní prejednávaný ten istý nárok, o
ktoromužprávoplatnebolorozhodnuté,pričomsaopieraotenistýprávnydôvodvyplývajúcizrovnakého
skutkového stavu.

22. Odvolací súd konštatuje, že sumu 98,39 Eur si žalobca uplatnil titulom nároku na náhradu trov
konania za úkon právnej služby „predžalobná výzva“, o takto uplatnenom nároku už bolo súdom prvej
inštancie rozhodované a rozhodnuté tak, že žalobcovi tento nárok súdom priznaný nebol. V súdenej veci
uplatnenej novou odlišnou žalobou žalobca uplatňuje samostatne rovnakú sumu 98,34 Eur, vyplývajúcu
z totožného právneho dôvodu - odmeny za úkon právnej služby poskytnutý pred začatím súdneho

konania, vyplývajúcu z rovnakého skutkového stavu. Rovnako ako v predchádzajúcom konaní bol nárok
na zaplatenie sumy 98,34 Eur uplatnený z právneho dôvodu odmeny advokáta za úkon právnej služby,
z totožného dôvodu, avšak predmetnú sumu uplatňujúc si samostatne, žalobca uplatnil v predmetnom
konaní. Odvolací súd tak konštatuje, že v súdenej veci možno konštatovať nie len totožnosť strán sporu,
ale i totožnosť predmetu konania, keď totožný je i právny dôvod uplatňovaného nároku vyplývajúci z

totožného skutkového stavu. Na uvedenom závere nič nemení ani tá skutočnosť, namietaná žalobcom
v podanom odvolaní, že žalobca si uvedenú sumu (nárok) neuplatňoval žalobou vo veci samej (v
konaní Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 13C/41/2020), ale ako nárok na náhradu trov konania,
nakoľko stále ide o nárok uplatnený žalobcom z totožného právneho dôvodu, o ktorom má rozhodnúť
súd.

23. Súd prvej inštancie preto správne dospel k záveru o existencii prekážky veci rozhodnutej s
poukazom na rozhodnutie v konaní Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 13C/41/2020 a v
dôsledku uvedeného nedostatku procesnej podmienky správne konanie zastavil odvolaním napadnutým
uznesením. Odvolací súd z dôvodu vecnej správnosti uznesenie súdu prvej inštancie v jeho prvom

meritórnom výroku potvrdil ako vecne správne.

24. Ako výrok závislý, odvolací súd preskúmal i výrok uznesenia súdu prvej inštancie o trovách konania
(t.j.druhývýrokuznesenia),ktorýmsúdvyslovil,žežiadnazostránnemánároknanáhradutrovkonania.O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 256 ods. 1 CSP a konštatoval, že žalobca
procesne zavinil zastavenie konania tým, že podal totožnú žalobu v tej istej veci, avšak inak procesne
úspešnému žalovanému žiadne trovy v konaní preukázateľne nevznikli, preto súd žiadnej zo strán nárok

na ich náhradu nepriznal.

25. V podanom odvolaní žalobca rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania osobitne
nenamietal, neuviedol v čom považuje uvedené za nesprávne. Z dôvodu vecnej správnosti záverov súdu
prvej inštancie vo výroku uznesenia ako aj v jeho odôvodnení, konštatujúc celkový procesný úspech

žalovaného v konaní, odvolací súd potvrdil ako vecne správne uznesenie súdu prvej inštancie v jeho
druhom závislom výroku o trovách konania.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1
CSP a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní iniciovanom odvolaním žalobcu, žalobca nebol úspešný
ani sčasti, keďže odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení konania z dôvodu

prekážky veci rozhodnutej. Celý procesný úspech v odvolacom konaní tak prináleží žalovanému, ktorý
sa v odvolacom konaní k odvolaniu žalobcu a následnému vyjadreniu i vyjadroval, a teda žalovanému
preukázateľne v súvislosti s odvolacím konaním trovy vznikli, preto odvolací súd o trovách odvolacieho
konania rozhodol tak, že žalobcovi ako neúspešnej strane sporu v odvolacom konaní, uložil povinnosť
zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní odo dňa

právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o ich výške.

27. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

28. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).