Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. jún 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/189/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413220091
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4413220091.4

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a
členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcov: 1.
C.. M. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. Q., M. XX, 2. K. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. Q., M. XX
proti žalovanému: C. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. Q., M. R. H. XX, o vylúčenie veci z exekúcie, o
odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 26. januára 2017

č. k. 4C/207/2013-147 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcov zamietol a žalovanému priznal nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanovením §

55 ods. 1 Exekučného poriadku a uviedol, že žalobcovia sa žalobou zo dňa 21. 08. 2013 domáhali,
aby súd v zmysle § 55 ods. 1 Exekučného poriadku vylúčil z exekúcie nehnuteľnosť, a to byt č. XX vo
vchode č. XX na 4. poschodí bytového domu súp. č. XXXX na M. ul. XX v U. Q., vedenom na LV č.
XXXX kat. úz. U. Q., ako parc. č. 368 spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu
vo veľkosti podielu 8172/144223. Žalobu odôvodnili tým, že na základe uznesenia Okresného súdu
Nové Zámky sp. zn. 9C/414/2012, právoplatného dňa 11. 06. 2013, bolo určené, že žalobcovia v 1. a

2. rade sú spoločnými nájomcami predmetnej nehnuteľnosti. Na túto nehnuteľnosť však bolo zriadené
exekučné záložné právo v prospech oprávneného, v tomto konaní žalovaného, C. G., pre nevyplatenie
sumy 700 eur s príslušenstvom. Žalobcovia požiadali vlastníka bytu, Elektrosvit a. s. Nové Zámky o
prevod vlastníctva tohto bytu za zostatkovú hodnotu do ich vlastníctva, ako to ukladá § 18 zákona č.
182/1993 Zb. o prevode vlastníctva bytov a nebytových priestorov. Vlastník bytu im oznámil, že nie
je možné previesť vlastníctvo bytu, nakoľko okrem už spomínaného exekučného záložného práva v

prospech žalovaného, na byte viazne ďalšie exekučné záložné právo, a to v prospech ELISIUM s. r. o.
Nové Zámky pod č. EX 123/2012 zo dňa 24. 01. 2013. Keďže žalobcovia do bytu investovali značné
finančné prostriedky, pretože boli v domnení, že byt im vlastník prevedie do vlastníctva, majú naliehavý
právny záujem na vylúčení tohto bytu z exekúcie. Súd prvej inštancie uviedol, že platí zásada, že v
exekúcii sa môžu postihnúť len veci, ktoré patria povinnej osobe, teda osobe, voči ktorej sa exekúcia
vedie. Nemožno však vylúčiť, že sa v niektorých prípadoch postihnú aj veci iných osôb, teda osôb, ktoré

s prebiehajúcou exekúciou nemajú nič spoločné, nie sú to teda osoby, voči ktorým sa exekúcia vedie.
Pravidelne sa tak stáva pri exekúcii predajom hnuteľných vecí, keďže sa môže stať, že povinný má "pri
návšteve exekútora" vo svojej domácnosti aj veci, ktoré mu nepatria, napríklad mu niekto požičal počítač
a podobne. Tieto tretie osoby, teda osoby nezúčastnené na exekúcii, môžu v takom prípade podať
tzv. excindačnú žalobu. Excindačná (vylučovacia) žaloba slúži na ochranu tým osobám, ktoré majú k
majetkupostihnutémuexekúciouprávo,ktorévylučuje,abyboltentomajetokpoužitýknútenémuvýkonu

rozhodnutia, napríklad vlastnícke právo ku konkrétnej exekúciou postihnutej veci. Žalobu o vylúčenie
veci z exekúcie môže podať len tretia osoba, teda osoba odlišná od strán sporu, ktorá tvrdí, že má právona vec, ktorá bola postihnutá exekúciou, pričom toto právo nepripúšťa exekúciu na túto vec. Žaloba musí
smerovať voči osobe oprávneného v exekúcii. Tretia osoba teda musí žalobu o vylúčenie veci z exekúcie
smerovať voči veriteľovi povinného, teda osobe, ktorá je oprávneným v exekúcii, v ktorej sa cudzia vec

postihla. Žalobcovia podali žalobu o vylúčenie veci z exekúcie proti žalovanému, ktorý je v exekučnom
konaní osobou oprávnenou. Na základe predložených dôkazov je zrejmé, že žalobcovia sú spoločnými
nájomcami bytu č. XX vo vchode č. XX na 4. poschodí bytového domu súp. č. XXXX na M. ul. XX v U.
Q., vedenom na LV č. XXXX kat. úz. U. Q., ako parc. č. 368 spolu s podielom na spoločných častiach
a zariadeniach domu vo veľkosti podielu 8172/144223. Uzavreli s vlastníkom bytu, a to ELEKTROSVIT

a. s. Nové Zámky, dohodu o budúcej kúpnej zmluve, v zmysle ktorej im bude prevedené vlastníctvo
k predmetnému bytu po vymazaní exekučného záložného práva k predmetnému bytu. Z dokladov je
však zrejmé, že žalobcovia nie sú vlastníkmi predmetného bytu, teda nespĺňajú podmienky na podanie
excindačnej žaloby, pretože obe exekúcie, v ktorých bolo zriadené exekučné záložné právo na byt, sú
vedené proti povinnému ELEKTROSVIT a. s. Nové Zámky. Tento istý subjekt na základe LV č. XXXX
kat. úz. U. Q. je stále predmetného bytu. Z tohto dôvodu žalobcovia nemôžu vystupovať v konaní ako

aktívnelegitimovanástranasporu,nakoľkovichprípadeabsentujezákladnýpredpokladnaichprocesné
postavenie, a to vlastnícke právo k predmetu exekučného záložného práva. Z týchto dôvodov
súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní plne
úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli v zákonnej lehote odvolaním obaja žalobcovia, domáhajúc
sa ním jeho zmeny tak, že súd podanej žalobe v celom rozsahu vyhovie, resp. jeho zrušenia a vrátenia
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vytkli súdu prvej inštancie, že na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Podľa
názoru žalobcov v danej veci súd podal reštriktívny výklad zákona, čím sa samotné rozhodnutie stáva
arbitrárnym a to z dôvodu, že v ňom ide o takú interpretáciu a aplikáciu právnej normy zo strany súdu,
ktorá je v rozpore s účelom aplikovanej právnej normy. Majú za to, že v danom spore sú aktívne
legitimovaní ako tretie osoby, ktoré majú nárok vlastniť vec, nepripúšťajúcu exekúciu. Samotné konanie

žalovaného, ktorým sa domáhal na exekútorských úradoch zriadenia exekučného záložného práva je
vo vzťahu k nim konaním priečiacim sa dobrým mravom, a preto by nemalo požívať právnu ochranu.
Právo na vec podľa § 55 ods. 1 Exekučného poriadku je širšou kategóriou ako vlastnícke právo. Toto
vyplýva aj z II. prepracovaného a doplneného komentára k nemu od autora JUDr. G., preto excindačnú
žalobu popri vlastníkovi môžu podať ďalšie osoby, pokiaľ svoje právo k veci preukážu. Rozhodnutím

súduprvejinštancie,ktorýmbolaichaktívnalegitimáciavsporespochybnená,imbolaodobratámožnosť
vlastniť majetok, čiže nadobudnutie vlastníckeho práva, ktoré im vyplýva zo zákona, z rozhodnutia
súdu o potvrdení existencie nájomného vzťahu na dobu neurčitú a tiež zo zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve. Toto rozhodnutie im výslovne bráni vo výkone ich ústavných a občianskych práv a stavia ich
do znevýhodneného postavenia voči ostatným občanom SR. Záverom uviedli, že napádajú aj výrok

o povinnosti zaplatiť trovy konania žalovanému, nakoľko samotný výrok je neurčitý v tom smere, že
neobsahuje ani súdom priznanú výšku trov konania, ani lehoty na ich vyčíslenie.
3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcov podané nebolo.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcov
v 1. a 2. rade (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po

prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.
Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj nakonania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na
danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

8. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

9. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciouprávanazistenýskutkovýstav.Dochádzaknejvtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

10. Žalobou doručenou na súd prvej inštancie dňa 21. 08. 2013 sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali,

aby súd v zmysle § 55 ods. 1 Exekučného poriadku vylúčil z exekúcie nehnuteľnosť, a to byt č. XX vo
vchode č. XX na 4. poschodí bytového domu súp. č. XXXX na M. ul. XX v U. Q., vedenom na LV č. XXXX
kat. úz. U. Q. ako parc. č. 368 spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti
podielu 8172/144223, nehnuteľnosti zapísané ako výlučné vlastníctvo Elektrosvit a. s. Nové Zámky, a
to z exekúcií vedených pod sp. zn. Ex 664/2010 na Exekútorskom úrade JUDr. Ing. Jozefa Štoreka,

Nové Zámky a pod sp. zn. Ex 71/2013 na Exekútorskom úrade JUDr. Vojtecha Markoviča, Komárno.
Z odôvodnenia podanej žaloby vyplýva, že v predmetných exekučných konaniach prebieha exekúcia
zriadením exekučného záložného práva na spornú nehnuteľnosť v prospech oprávneného (žalovaného)
C. G.. Žalobcovia sú spoločnými nájomcami exekúciou zaťaženého bytu č. XX., pričom ich nájomný
vzťah k predmetnému bytu trvá od 26. 08. 1991 a bol zriadený na dobu neurčitú. Trvanie nájomného

vzťahu na dobu neurčitú potvrdzuje aj právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Nové Zámky sp. zn.
9C/414/2012 zo dňa 29. 04. 2013. V žalobe poukázali na ustanovenia § 16 ods. 1 a § 17 ods. 5 zákona
č. 182/1993 Z. z. a uviedli, že by bolo protizákonné a priečilo by sa dobrým mravom, ak by ich právo
na prevod vlastníctva k predmetnému bytu bolo zmarené výkonom exekúcie, ktorú zákon nepripúšťa.
Na prevod vlastníctva bytu za zostatkovú hodnotu majú zákonný nárok v zmysle uvedených ustanovení

zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, čo vlastník bytu v plnom rozsahu uznáva. Žalovaný
nemá právny nárok na uspokojenie pohľadávky predajom nehnuteľnej veci, ktorá nemôže byť vydražená
podľa Exekučného poriadku.

11. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie oprel o konštatovanie nedostatku aktívnej vecnej legitimácie

žalobcov v danom spore, keď podľa jeho záveru v ich prípade absentuje základný predpoklad na ich
procesné postavenie, a to vlastnícke právo k predmetu exekučného záložného práva. Z uvedeného
dôvodu podanú žalobu zamietol.

12. Po prejednaní veci odvolacím súdom, v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania žalobcov,

odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné a napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie je potrebné v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie
vec nesprávne právne posúdil, keď mal za to, že žalobcovia v 1. a 2. rade nie sú v danej veci aktívne
vecne legitimovanými subjektmi.

13. Podľa§55ods.1Exekučnéhoporiadku,právonavec,ktorénepripúšťaexekúciu,môžetretiaosoba
uplatniť voči oprávnenému na súde návrhom na vylúčenie veci z exekúcie podľa osobitného predpisu.

14. Vyššie uvedené zákonné ustanovenie § 55 ods. 1 Exekučného poriadku vyjadruje jednu zo
základných zásad exekučného konania, a to zásadu, podľa ktorej oprávnený má byť uspokojovaný
výlučnezmajetkupovinného(odsek1).Nemožnototižvylúčiť,žeúkonyexekútorapostihnúajveci,ktoré
nepatria povinnému, ale svedčí im právo tretej osoby, voči ktorému je exekúcia neprípustná. Chránia sa

len práva k veci, a to hnuteľnej alebo nehnuteľnej. Spravidla pôjde o vlastnícke a spoluvlastnícke právo
tretej osoby. Patrí sem aj oprávnená držba veci, ba aj detencia, ktorá sa opiera o právny dôvod (napr.
o nájomnú zmluvu). Záložné práva, zádržné (retenčné) práva a vecné bremená však nie sú dôvodom
na úspešné vylúčenie veci z exekúcie.15. S vyššie uvedeným výkladom ustanovenia § 55 ods. 1 Exekučného poriadku, tak ako ho
prezentovali i žalobcovia v podanom odvolaní, sa odvolací súd stotožňuje, keď súčasne súhlasí

s argumentáciou žalobcov v odvolaní, že výklad ustanovenia § 55 ods. 1 Exekučného poriadku
prezentovaný súdom prvej inštancie je reštriktívny a takáto interpretácia zákonnej normy je v rozpore
s účelom ustanovenia § 55 ods. 1 Exekučného poriadku. Právna norma pojednáva o tretej osobe,
ktorou je osoba, ktorá má právo na vec, pričom podľa názoru odvolacieho súdu, týmto právom je i
právo vyplývajúce z nájomného pomeru. V danom prípade je nesporné, že žalobcom patrí právo z

nájomného pomeru k spornej nehnuteľnosti so zákonným nárokom na kúpu nehnuteľnosti v zmysle
zákona č. 182/1993 Z. z. Potom je potrebné ustáliť taký záver, že žalobcovia sú v danom spore aktívne
vecne legitimovaní, a pokiaľ súd prvej inštancie dospel k opačnému záveru, vec nesprávne právne
posúdil, čo bolo dôvodnom na zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, keďže sa súd prvej inštancie doposiaľ s vecou samou z hľadiska posúdenia
dôvodnosti uplatneného nároku žalobcov, ktorí sú aktívne legitimovaní, nezaoberal. Preto úlohou súdu

prvej inštancie bude vecne sa vysporiadať s uplatneným nárokom žalobcov ako aktívne legitimovanými
stranami tohto sporu. Záverom, k námietke žalobcom o neurčitosti výroku o náhrade trov konania,
odvolací súd udáva, že v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie správne rozhodoval
len o nároku na náhradu trov konania, keď o výške náhrady (§ 262 ods. 2 CSP) súd rozhoduje
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, a to až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V dôsledku zrušenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie i v jeho súvisiacom výroku o trovách
konania bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o nároku na ich náhradu, v rozhodnutí,
ktorým sa konanie vo veci končí.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).