Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. október 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 31P/240/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115225651
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Topolčanská
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3115225651.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa
H. M. S., X.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky, B. C. Č.C., Š. S. R. K., L. R. XXX/X, X., právne
zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s.r.o. so sídlom J. XX, V. a otca, J. M. S.,
Š. S. X., L. F. Ú.V.. X-X/XX, XXXX L., H., zastúpeného splnomocneným zástupcom A.. H.. E.Á. L., L. C..

P. XX/X, J., o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a na
úpravu jeho styku s maloletým dieťaťom a o návrhu matky na neurčenie vyživovacej povinnosti otca k
maloletému dieťaťu a na zákaz styku otca s maloletým dieťaťom takto

r o z h o d o l :

I. Maloletý H. M. S. s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok.

II. Otec dieťaťa j e p o v i n n ý prispievať na výživné pre maloletého H. M. S. sumou 75,-

Eur mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od právoplatnosti tohto
rozsudku.

III. Otec dieťaťa m á p r á v o stretávať sa s maloletým H. M. druhý víkend v každom mesiaci vždy
v sobotu od 13.00 hod do 16.00 hod po dobu troch mesiacov a naďalej vždy druhý víkend v každom
mesiaci v sobotu od 11.00 hod do 18.00 hod.

IV. Za účelom realizácie styku s a rodičia s maloletým dieťaťom s t r e t n ú v Trenčíne v Obchodnom
centre Laugaricio pri vchode do obchodného centra.

V. Styk bude realizovaný za prítomnosti matky.

VI. Návrh matky na neurčenie výživného a na zákaz styku otca s maloletým H. M. s a z a m i e t a .

VII. Štátu s a právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

VIII. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Otecdieťaťasvojímnávrhomzodňa04.12.2015žiadal,abysúdrozhodolozverenímaloletéhodieťaťa
do osobnej starostlivosti matky, ďalej aby ho súd zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého

sumou 75,- Eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku a upravil jeho styk s maloletým synom
tak, že bude oprávnený stretávať sa s ním každý párny týždeň v sobotu od 13.00 hod do 13.00 hod v
nedeľu. Vo svojom návrhu uviedol, že maloletý pochádza z priateľského vzťahu svojich rodičov a hocimali v pláne sa zosobášiť, matka dieťaťa na poslednú chvíľu svoje rozhodnutie zmenila. Ďalej uviedol,
že približne tri mesiace pred narodením syna sa spoločne presťahovali z Bratislavy do Budapešti, pričom
v oboch mestách žili v spoločnej domácnosti, ktorej náklady v plnej výške hradil on sám. Po narodení

syna sa matka približne po troch týždňoch odsťahovala späť na Slovensko, a to bez toho, aby on o tom
vedel. Následne spolu tri mesiace nekomunikovali. Niekedy v mesiaci august 2014 s ním matka začala
komunikovať a posielať mu fotky maloletého, na čo on okamžite začal prejavovať o maloletého záujem
a počas víkendov ho začal navštevovať. Podľa svojich schopností aj prispieval na jeho výživu vo výške
50,- Eur mesačne. V tomto období sa rodičia maloletého opäť zblížili a navzájom sa navštevovali. Matka

prejavila túžbu po druhom dieťati, čo však otec odmietol, pretože už má štyri deti v domovskej krajine.
Po jeho odmietnutí mu matka začala sťažovať prístup k synovi. So synom sa mu tak nepodarilo stretávať
ani za pomoci polície, ktorú privolával. Otec má za to, že jeho syn potrebuje oboch rodičov, a aj on
má svoje rodičovské práva. V Maďarsku sa otec zdržiava na základe prechodného povolenia na pobyt,
pričom sa snaží získať povolenie na trvalý pobyt. Celý jeho pobyt v EÚ je financovaný z prostriedkov
jeho rodiny. V Nigérii má štyri maloleté deti.

2. Keďže otec dieťaťa je cudzí štátny občan, jedná sa v danej veci o vec s cudzím, medzinárodným
prvkom a preto súd v prvom rade skúmal, či je daná právomoc súdu Slovenskej republiky na konanie v
tejto veci. Právomoc tunajšieho súdu na konanie v časti zverenia maloletého dieťaťa a úpravy styku je
daná v zmysle článku 8 odsek 1 Nariadenia Rady (ES) číslo 2202/2003 o súdnej právomoci a uznaní a
výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, podľa ktorého

súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má
obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Rozhodným právom v časti zverenia
maloletého dieťaťa a úpravy styku je slovenské právo, a to podľa § 24 odsek 1, veta prvá zákona číslo
97/1963 Zb. o medzinárodnom práce súkromnom a procesnom, podľa ktorého vzťahy medzi rodičmi a
deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území

má dieťa obvyklý pobyt. Právomoc tunajšieho súdu na konanie v časti vyživovacej povinnosti je daná v
zmysle článku 3 písmeno b) Nariadenia Rady (ES) číslo 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznaní
a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, podľa ktorého v členských štátoch
je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného.
Teda maloletého dieťaťa. Rozhodným právom v časti vyživovacej povinnosti je slovenské právo, a to

podľa článku 3 odsek 1 Protokolu o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť (Haagsky protokol z
23.11.2007), podľa ktorého pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovené inak, vyživovacia povinnosť sa
spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu oprávneného. Teda maloletého dieťaťa.
3. Matka dieťaťa s návrhom otca v časti zverenia maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti
súhlasila, nesúhlasila s určením výživného ani s úpravou styku. Naopak protinávrhom žiadala, aby

súd neurčil žiadnu vyživovaciu povinnosť zo strany otca k maloletému a tiež, aby otcovi bol zakázaný
akýkoľvek styk s maloletým synom. Vo svojom návrhu uviedla, že tvrdenia otca v jeho návrhu sú
nepravdivé. S otcom dieťaťa sa zoznámila prostredníctvom sociálnej siete, pričom už v tom čase ju
zavádzal a klamal, keď sa prezentoval pod iným menom a tvrdil jej, že je vážený exportér a zaoberá sa
predajom áut do Afriky. Tiež sa prezentoval ako slobodný a bez záväzkov. Začali sa stretávať osobne,

následne otehotnela. Najskôr žili spolu v Bratislave, kde sa otec zdržiaval iba niekoľko hodín do mesiaca.
Neskôr v marci 2014 sa presťahovali do Budapešti, kde sa prejavila pravá tvár otca dieťaťa. Z jeho
strany sa začalo psychické a fyzické týranie, matka prejavila podozrenie, že otec obchodoval s drogami.
Otec ju niekoľkokrát fyzicky napadol, čo bolo aj dôvodom jej predčasného pôrodu. Viackrát u otca videla
nejaké tabletky, pravdepodobne drogy. U otca sa striedali časté zmeny nálad spojené s agresivitou,

majetníctvom a psychickým terorom voči matke. Nútil matku k tomu, aby prestala kojiť, toto jej zakazoval,
zakazoval tiež používať cumlík, nútil ju k obriezke syna. Otec sa často zdržiaval mimo Budapešti a ju
nechával bez akýchkoľvek finančných prostriedkov. Následne došlo k ďalšej hádke a fyzickému útoku,
matke sa podarilo spolu s maloletým ujsť z bytu a za pomoci domovníka privolať políciu. Následne
sa matka s maloletým vrátila na Slovensko. Matka ďalej popísala viaceré fyzické útoky zo strany otca

dieťaťa voči jej osobe, napríklad 02.05.2014 v čase jej tehotenstva, 05.06.2014 z dôvodu, že napriek
jeho zákazu kojila syna, či 30.04.2015. Ďalej matka poukázala na to, že ich vzťah bol zo strany otca
absolútneúčelovýscieľomakýmkoľvekspôsobomsizabezpečiťrezidenciunapobytvEurópe.Uvedené
potvrdil aj otec, ktorý mal uviesť, že maloletého splodil iba za týmto účelom. Syna prirovnal ku zvieraťu
z dôvodu, že nemá vykonanú obriezku. Otec podľa matky aj naďalej vykonáva nelegálnu činnosť, ktorú

však nevie špecifikovať. Ďalej poukázala na to, že maloletý otca vôbec nepozná. Tiež matka vyjadrila
obavy, že má strach, že by otec maloletého uniesol, pretože v tomto smere sa jej otec viackrát vyhrážal.
Tiež sa jej písomne vyhrážal, že príde o zrak a maloletého už neuvidí.4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil správu Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Trenčín o dávkach vyplácaných matke s prílohami, vyjadrenie kolízneho opatrovníka
k návrhu, vyjadrenie a návrh matky dieťaťa, správu kolízneho opatrovníka, zrušenie plnomocenstva,

záznam o poskytnutí lekárskej prvej pomoci, rodný list maloletého dieťaťa, prepúšťaciu správu,
fotografie matky - 23 listov, výpis z komunikácie na sociálnej sieti - 11 listov, uznesenie č. k.
31P/240/2015-111, správu z poradensko-psychologického procesu, zaslanie dokladov otcom, rodný
list maloletého, lekársku správu o zdravotnom stave otca, sobášny list otca, doklady western union -
38x, prílohovú obálku, vyjadrenie matky dieťaťa, sprievodný list k predbežnej správe, správu ústredia

práce, sociálnych vecí a rodiny, správu Sociálnej poisťovne, ako aj obsah opatrovanského spisu spisovej
značky 31P/240/2015.
5. Takto bolo súdom zistené, že maloleté dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu svojich rodičov.
Rodičia dieťaťa nežijú od júna 2014 v spoločnej domácnosti.
6. Otec dieťaťa je rozvedený. Má ďalšie štyri vyživovacie povinnosti: M., X.. XX.XX.XXXX, M., X..
XX.XX.XXXX, M., X.. XX.XX.XXXX C. C., X.. XX.XX.XXXX, tieto deti sa nachádzajú v Nigérii. Otec

žije v Maďarsku. Otec podnikal v oblasti vývozu automobilov do Afriky a s náhradnými dielmi. Toto
podnikanie skončil, pretože všetky peniaze dával matke. V súčasnosti otec pracuje v P. M. Y. L. na
základe zmluvy, pracuje v kuchyni. Dostáva kreditnú kartu, na základe ktorej môže stroviť 100,- Eur
mesačne. Ešte dostáva sprepitné dvakrát 50,- Eur za mesiac. A poberá plat vo výške 400,- Eur, takže
jeho celkový mesačný príjem je 600,- Eur mesačne. Iný príjem nemá. Tvrdenia matky o jeho iných

nelegálnych príjmoch, sú iba vykresľovaním otca v negatívnom svetle. Otec sám inicioval toto konanie,
sám chce prispievať na výživu maloletého. Otec uviedol, že podaným návrhom sa iba domáha svojich
práv, aby mu bol umožnený prístup k synovi, ktorý mu správaním matky je zamedzovaný. Súdne konanie
je jediný spôsob, keďže dohoda s matkou nie je možná. S matkou sa každý deň snažil dohodnúť na
stretnutí so synom. Matka sa ho pýtala, prečo sa oženil, on bol ochotný urobiť všetko pre ich vzťah a

preto, aby matka bola šťastná, prisľúbil jej aj to, že sa rozvedie, ale chce čas. V súčasnosti otec na
výživu maloletého neprispieva, pretože matka povedala, že nechce. Otec maloletého videl naposledy vo
februári 2015. V Budapešti otec býva v prenajatom jednoizbovom byte, kde za prenájom platí 370,- Eur
mesačne. Nemá zvýšené výdavky, zamestnávateľ mu hradí aj poistné. Súhlasil s tým, aby bol maloletý
zverený matke, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Je ochotný platiť výživné vo výške

75,- Eur mesačne. Otec, k obvineniu z násilia páchaného na matke, uviedol, že je to podvod, podľa
pozadia na fotkách, toto nie je fotené v ich byte v Maďarsku. Boh vie, že matke nikdy nepovedal, že syna
unesie do Nigérie. K incidentu, kedy domovník privolal do ich bytu v Maďarsku políciu, uviedol, že matke
sa sníval sen, že maloletý je s ním v Nigérii, to ju vystrašilo, uvedené bolo asi pod vplyvom zážitkov, ktoré
matkazažilaspredošlýmpartnerom,ktorýsajuúdajnepokúšalupáliťvaute.Otecpoprelužívaniedrogs

tým, že sa nebráni vykonaniu krvných testov na preukázanie tejto skutočnosti. Poukázal na to, že matku
finančne podporoval, zakupoval potraviny, či platil výdavky na bývanie, keď žili v spoločnej domácnosti.
Poukázal na to, že on nikdy matku nenapadol, to ona mu raz dala pri hádke facku. Ďalej poukázal na
to, že matkou prezentované fakty o tom, že je závislý na drogách, že je násilník, že sa nestará o svojich
blízkych, nepodporuje svoju rodinu, sú založené na jednostranných tvrdeniach matky. Fotky založené

do spisu, údajne preukazujúce fyzické násilie, nepreukazujú nič, nie je z nich možné odvodiť, miesto,
čas, pôvod ani útočníka. Naopak, fotky, ktoré súdu predložil on, preukazujú láskyplný vzťah medzi otcom
a maloletým v čase, keď mal k nemu prístup. Otec ďalej poukázal na to, že nebol obvinený, obžalovaný
ani odsúdený. Čo sa týka komunikácie na sociálnej sieti, ide o dvojstrannú komunikáciu medzi matkou a
otcom, ktorých vzťahy sú narušené a obsah konverzácie preto vyplýva z tejto skutočnosti. Otec uviedol,

že by súhlasil aj s úpravou styku druhý víkend v mesiaci, v sobotu od 11.00 hod do 18.00 hod za
prítomnosti matky. Otec poukázal na nedôveryhodnosť svedkyne - jeho bývalej manželky z dôvodu,
že táto o svojich tvrdeniach nemá žiadne doklady, nemá právne vzdelanie a nevie riadne špecifikovať
dôvod jej výsluchu na polícii. Z výpovede tejto svedkyne nie je zrejmé, v akej konkrétnej trestnej veci
vypovedala. Otec ďalej poukázal na to, že počas konzultácii na úrade práce mu bol zamedzovaný jeho

prístup k synovi, matka maloletému neumožnila sa ani len pozrieť na otca, zabraňovala akémukoľvek
kontaktu. Z uvedeného dôvodu nebolo možné zistiť citové väzby otca a dieťaťa. Preto sa prikláňajú k
vykonaniu znaleckého dokazovania. Poukázal na to, že žiadne z tvrdení matky ohľadne užívania drog
otcom dieťaťa a jeho hľadania políciou, sa nepotvrdilo. Dôkazom toho je jeho prítomnosť na súdnom
pojednávaní a preto ide iba o očierňovanie jeho osoby zo strany matky.

7. Matka dieťaťa dňa XX.XX.XXXX uzatvorila manželstvo s A. C. C.. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť
k maloletému X. C., narodenému XX.XX.XXXX. O maloletého X. sa stará jej manžel, ktorý nepracuje.
Matka pracuje ako inžinierka kvality v obchodnej spoločnosti X. R. X. G., kde dosahuje priemerný
čistý zárobok vo výške 1.410,- Eur mesačne. Tiež poberá rodinný prídavok na každé z maloletých detívo výške 23,68 Eur mesačne a rodičovský príspevok vo výške 214,70 Eur mesačne. S manželom a
deťmi žijú v dvojizbovom byte, ktorý patrí jej matke a jej matka býva v byte matky detí, na ktorý si
zobrala hypotéku. Náklady na bývanie má vo výške 220,- Eur mesačne. Za TV a internet platí 31,51

Eur mesačne. Stravné hradí vo výške 600,- Eur pre celú rodinu mesačne, ošatenie 200,- Eur, hygiena
60,- Eur, lieky a lekárske ošetrenia 60,- Eur. Matka vlastní auto Fiat Punto Grande, rok výroby 2009,
na pohonné hmoty platí 40,- Eur mesačne. Spláca hypotekárny úver 125,- Eur mesačne. Poukázala
na to, že otec sa jej viackrát vyhrážal a preto sa bojí o svoju rodinu. Jej manžel sa vzorne stará aj
o maloletého H. a maloletý ho nazýva otec. Matka súhlasila so zverením maloletého do jej osobnej

starostlivosti, neželela si, aby jej otec platil výživné, s úpravou styku nesúhlasila, trvala na zákaze styku
otca s maloletým. Dôvodom jej nesúhlasu je skutočnosť, že bola fyzicky aj psychicky týraná otcom
dieťaťa, a to aj počas jej tehotenstva. Naposledy sa otec so synom videl v auguste 2015. Matka ďalej
poukázala na to, že dňa 30.04.2015 otec na ňu a na maloletého zaútočil v Maďarsku, a to preto,
že chránila syna. Otec mal návštevu, maloletý bol nepokojný a nemohol zaspať. Otec uviedol, že sa
nebude prispôsobovať decku, a on je muž a teda ona a syn sa musia prispôsobovať jemu. Vtedy dostala

tupé nárazy do hlavy, na kolenách musela priznávať, že je hlúpa a že je žena. Otec vyzeral vtedy
ako zdrogovaný. Užívanie drog otcom môže dosvedčiť jeho manželka. Matka uviedla, že pri fyzickom
napadnutí nebola žiadna iná osoba, ale fyzické útoky potvrdzuje jej komunikácia s otcom na sociálnej
sieti. Z uvedeného dôvodu privolala, prostredníctvom domovníka, políciu raz dňa 05.06.2014, kedy sa
otec aj vyhrážal, že jej syna unesie. Písomný záznam od polície o tomto incidente matka nemá. Matka

tiež poukázala na jej komunikáciu s otcom na sociálnej sieti, v ktorej otec uvádza, že maloletý je len
zviera, pretože nemá obriezku, že mu nezáleží na vzťahu so synom, potrebuje ho iba na získanie
rezidencie na pobyt v Európe, že maloletého zavlečie do svojej krajiny a matka ho nikdy viac neuvidí,
maloletý ho nezaujíma, pretože otec má svoju rodinu. V súčasnosti maloletý vyrastá v kruhu milujúcej
rodiny. Z uvedených dôvodov má matka za to, že je v záujme maloletého, aby bol zakázaný styk s

jeho otcom. Navyše otec vo svojom návrhu uvádza nepravdu, že je nezamestnaný, pretože matke
zasielal fotky, z ktorých bolo zrejmé, aký luxusný život vedie, stavia hotel, má luxusné vozidlo. Tiež
podľa jej názoru otec obchoduje s drogami. Trestné oznámenie na otca dieťaťa z dôvodu brachiálnych
a verbálnych útokov nepodala. Lekára pri prvom napadnutí v Maďarsku navštívila a vtedy privolala aj
políciu. Matka opätovne poukazovala na to, že z otca dieťaťa má strach. Otec sa jej opakovane vyhrážal.

Matka odmietla súdu predložiť svoj sobášny list z dôvodu ochrany osobných údajov, pretože má obavu,
že keby sa otec dozvedel údaje o jej manželovi, mohol by ho ohrozovať. Ďalej matka žiadala, aby
súd vykonal dôkaz dopytom na políciu v Budapešti za účelom zistenia, či je vedené trestné stíhanie
otca, resp. či je vydaný trestný rozkaz na otca. Ku konzultáciám na úrade práce matka uviedla, že
k prieťahom v tomto smere došlo najmä z dôvodov na strane otca, ktorý sa niekoľkokrát bez udania

dôvodu a ospravedlnenia nedostavil. Ohradila sa voči tvrdeniu otca, že maloletému zakazovala pozrieť
sa na otca. Strach v maloletom vyvolal otcov dominantný a agresívny prístup. Skutočnosť, že otec je
hľadaný políciou dokazuje webová stránka maďarskej polície, kde je zverejnená fotka otca dieťaťa spolu
s dôvodom, pre ktorý je políciou hľadaný. V súčasnosti už jeho fotka na tejto webovej stránke zverejnená
nie je. Otec mal byť stíhaný za pranie špinavých peňazí, pričom bol hľadaný odo dňa 24.03.2017.

Navyše matka s vlastnej iniciatívy sa rozhodla otca informovať o podstatných veciach týkajúcich sa
maloletého, ale jej pokus o komunikáciu skončil zasa vyhrážaním zo strany otca dieťaťa. Citovala
konkrétne vyjadrenie otca: „Ani súd ma nezastaví. Mám veľa spôsobov, ako sa s ním stretnúť. Budem
ťa sledovať, pokiaľ budeš na tejto zemi“. Obavy matky sú tak opodstatnené.
8. Maloletý H. má 4 roky a navštevuje materskú školu za poplatok 50,- Eur mesačne. Za voľnočasové

aktivity mu matka hradí 120,- Eur.
9. Kolízny opatrovník súhlasil s tým, aby sa maloletý stretával s otcom raz mesačne za prítomnosti matky
na verejnom priestranstve na začiatok v trvaní troch hodín, a to minimálne na tri mesiace. Následne
by časové rozpätie styku bolo od 11.00 hod do 18.00 hod. Stretávať by sa mohli v obchodnom centre
Laugaricio, kde sú detské ihriská. Pričom matka z dôvodu obáv môže na tieto stretnutia chodiť aj s

manželom a druhým synom.
10. Okresný súd Trenčín uznesením č. k. 31P/240/2015-111 zo dňa 09.05.2017 uložil rodičom, aby sa
spolu s maloletým dieťaťom zúčastnili odborných konzultácií na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny
Trenčín, referáte poradensko-psychologických služieb, za účelom zistenia citových väzieb maloletého
dieťaťa na otca s poukazom na návrh na úpravu styku. Zo správy z poradensko-psychologického

procesu mal súd za preukázané, že vzhľadom na vek dieťaťa konzultácie prebiehali za prítomnosti
matky dieťaťa. Spolupráca s rodinou bola náročná. Termíny konzultácií boli niekoľkokrát presúvané z
viacerých dôvodov na stranách účastníkov konania. Dohodnúť termín vyhovujúci všetkým účastníkom
bolo zložité. Podarilo sa zrealizovať iba tri konzultácie (dňa 02.10.2017, 09.07.2018 a 24.04.2018,z toho dve bez prítomnosti otca, aj napriek tomu, že tento vopred svoju účasť potvrdil a jednu za
prítomnosti všetkých dotknutých. Maloletý počas konzultácie na otca nijako špecificky nereagoval,
pohľadom mu skôr uhýbal a túlil sa k matke tak, aby bol k otcovi chrbtom. Z celkového hľadiska pôsobil

pokojne, počas konzultácie sa väčšinou usmieval. Pri realizácii konzultácií v tak veľkých časových
odstupoch nie je možné zachovať kontinuitu poradensko-psychologického procesu a majú za to, že
dochádza iba k zbytočnému predlžovaniu súdneho konania. S ohľadnom na uvedené rodičom navrhli
súdnoznalecké dokazovanie. Postoj otca neuvádzajú, pretože poslednej konzultácie sa nezúčastnil a
nezbavil ich povinnosti mlčať v zmysle zákona. Záverom správy sa uvádza, že vzhľadom k veľkým

časovým odstupom medzi jednotlivými konzultáciami nie je možné za takýchto podmienok v dostatočnej
miere preskúmať všetky relevantné skutočnosti a tak dospieť k jednoznačným záverom z poradensko-
psychologického procesu. Odporúčajú preto súdnoznalecké dokazovanie z odboru detskej psychológie,
ponechávajú však na rozhodnutí súdu ako v danej veci rozhodne. Matka so znaleckým dokazovaním
súhlasila.
11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov O. H. O.Ő., C. J. C. F. Č.. Svedkyňa O. H. O. uviedla,

že je bývala manželka otca dieťaťa. Ďalej uviedla, že bývalý manžel jej veľakrát povedal, že matku
dieťaťa bil. Svedkyňa mu povedala, že či je pyšný na to, že bije ženu, on sa len smial. Nestalo sa to
len raz. O synovi sa vyjadril, že ho nepotrebuje. A potom, že ho chce zobrať, pretože má zlú matku.
Svedkyňa uviedla, že je tiež matka, tak nemôže pomáhať niekomu, kto chce zobrať dieťa od matky.
Ďalej svedkyňa uviedla, že rodina otca dieťaťa jej raz napísala, že otec obchoduje s drogami so ženou,

ktorá žije vo Viedni a uviedla jej meno. Pokiaľ ide o účet, ten otvorila pre otca dieťaťa vo viere, že je to
pre jeho podnikanie. Potom na účet prišli veľké peniaze, polícia účet zablokovala a otec povedal, že o
ničom nevie, že to sú jej peniaze. Otca hľadala budapeštianska polícia. Aj v súčasnosti je otec dieťaťa
hľadaný políciou. Svedkyňa bola asi pred dvoma týždňami vo veci bankového účtu vypovedať na polícii.
Ďalej uviedla, že nikdy so svojím manželom (otcom dieťaťa) nebola šťastná a nikdy spolu nežili. Hneď

ako sa zobrali, na druhý deň odišiel do Viedne a potom ho nevidela mesiac alebo dva. Sú právoplatne
rozvedení. Sesternica otca dieťaťa jej napísala, že otec chce maloletého zobrať do Afriky.
12. Svedkyňa C. J. uviedla, že je priateľkou matky dieťaťa a svedkyňa pozná oboch účastníkov konania.
Svedkyňa potvrdila, že po odchode matky s dieťaťom zo spoločnej domácnosti v roku 2014 išla s matkou
dieťaťa do Budapešti po jej osobné veci. Nemohli sa do ich bytu dozvoniť, keď neskôr otec otvoril, byt

bol zatemnený, zatiahnuté závesy, otec nevedel súvisle rozprávať. Otec vtedy odmietol návrh matky
na jeho stretávanie sa so synom, pourážal matku aj jej rodinu, že nebude žiť na Slovensku. Svedkyňa
potvrdila, že po návrate matky z Maďarska, videla na jej tele modriny, podliatiny, bola vo veľmi zlom
psychickom stave. Bola to úplne iná osoba. Nevedela sa však vyjadriť, kde matka k týmto podliatinám
prišla. Poukázala aj na to, že otec dieťaťa sa venuje okultným vedám, pretože v ich byte boli divným

spôsobom rituálne uložené obrúčky, sviečky a kríž. Podľa jej názoru otec sledoval matku, pretože vždy
keď opustila byt, vzápätí jej telefonoval kam ide, čo robí. Matka dieťaťa jej čítala rôzne správy, v ktorých
sa jej otec vyhrážal, urážal ju, vulgárne ju ponižoval. Ďalej uviedla, že nie je odborníčka na etnológiu.
13. Svedkyňa F. Č. uviedla, že matka dieťaťa je jej dcéra a otec dieťaťa je otcom jej vnuka. Svedkyňa
bola zúčastnená pri stretnutiach otca s maloletým dieťaťom. Podľa jej vyjadrenia otec násilnícky chytil

kočiar, hneď fotil. On je ako herec, lásku prejavoval silou. Maloletý plakal, zľakol sa, bol maličký. Pri
ďalšej návšteve otec hneď skočil na maloletého, prsty mu zabáral do tela, mačkal ho, malý bol fialový,
on s ním triasol, maloletý plakal a pomočil sa. Ako keby dostával kŕče. Na tele svojej dcéry pred jej
pôrodom videla hematóm, ktorý dcéra skrývala púdrom. Poslala ju umyť a jasne bolo vidieť, že bola
dobitá. Kryla otca a tvrdila, že sa udrela o roh poličky. K týraniu sa priznala až po jej odsťahovaní sa

z Budapešti. Po príchode z pôrodnice jej otec nepomáhal, nestaral sa. Dcéra jej povedala, ako ju otec
dieťaťa stĺkol a čo robil s maloletým. Zbil ju aj po pôrode, keď boli u nich jeho návštevy a malý plakal,
čo jeho návštevy rušilo, robil cirkus, triasol s malým, že nech je ticho. Keď chcela v noci kojiť, ju zbil,
napádal ju. Navyše otec sa pri stretnutiach so synom venoval mobilnému telefónu a nie synovi. Otec sa
bez príčiny začal smiať, hádzať sa na kolená. Svedkyňa má tiež vedomosť, že otec užíval drogy, pretože,

keď bol čistý, písal pekné SMS-ky, keď prišla polnoc, bolo to hrozné, písal veľmi vulgárne SMS-ky. Otec
mal pri stretnutiach vždy okuliare, matke pri stretnutí stlačil ruku. Otec nikdy nemal skutočný záujem o
maloletého, išlo mu iba o to odfotiť sa a ísť preč. Svedkyňa uviedla, že nebola svedkom toho ako otec
bil matku, ale bola svedkom toho, ako sa správal povýšene, že on je pánom, pri podaní tašky s jedlom
pre maloletého jej stláčal ruku. Na políciu týranie matky dieťaťa svedkyňa neoznámila s odôvodnením,

že žili v Maďarsku a nechcela sa do nich miešať.
14. Na tunajšom súde pod spisovou značkou 23Pc/10/2017 prebiehalo konanie o návrhu matky na
zapretie otcovstva k maloletému H.. Uvedené konanie bolo, z dôvodu späťvzatia návrhu matkou dieťaťa,
uznesením č. k. 23Pc/10/2017-10 zo dňa 20.10.2017 zastavené.15. Podľa 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24 , § 25 a 26 sa použijú primerane.
16. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov

maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja
rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak
súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a

ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň
jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
17. Podľa § 25 ods. 1 - 4 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým

dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého
dieťaťa,súdobmedzístykmaloletéhodieťaťasrodičomalebozakážestykmaloletéhodieťaťasrodičom,

akniejemožnézabezpečiťzáujemmaloletéhodieťaťaobmedzenímstykumaloletéhodieťaťasrodičom.
Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým
dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie
o osobnej starostlivosti.
18. Podľa § 28 ods.1, 2 a 3 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a)

sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b)
zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti
majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a
povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských

práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
19. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery

je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov

povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v
prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu
dobrovoľne neplní.

21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

22. Otec dieťaťa svojím návrhom žiadal, aby súd upravil rodičovské práva k maloletému dieťaťu, aby
súd zveril dieťa matke, jemu určil výživné a upravil styk. Matka svojím návrhom žiadala, aby súd zakázal
styk otca s maloletým a neurčil výživné. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že výchovné
prostredie medzi rodičmi u maloletého dieťaťa sporné nebolo. Otec ako aj sám kolízny opatrovníksúhlasili so zverením dieťaťa matke, tak ako to navrhoval otec. Preukázané bolo, že matka sa veľmi
dobre stará o dieťa. Na túto starostlivosť má vytvorené všetky podmienky. Súd preto za použitia § 36
Zákona o rodine zveril maloletého za súhlasu otca, na návrh otca ako aj kolízneho opatrovníka matke.

Pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti, súd osobitným spôsobom nepreukazoval osobné a majetkové
pomery otca, nakoľko matka svojím návrhom žiadala výživné neurčiť, čo je podľa platného Zákona o
rodine, s poukazom na § 62 ods. 3, právne neprípustné. Matka teda nechcela určiť žiadne výživné, súd
je však toho názoru, že v záujme dieťaťa bude, keď bude otec platiť výživné v ním navrhovanej výške,
pretože dieťa má právo na to, aby dostávalo od svojho otca tieto peniaze a týmto spôsobom sa otec

podieľal na jeho starostlivosti, pretože platiť výživné je prvoradá povinnosť každého rodiča. Pokiaľ ide
o návrh matky na neurčenie výživného, neexistuje podľa nášho platného právneho poriadku a Zákona
o rodine, aby výživné rodič neplatil, a preto aj z vyššieuvedených dôvodov súd návrh matky v časti
neurčenia vyživovacej povinnosti zamietol.
23. Právo styku rodiča s dieťaťom vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, kde sa okrem iného uvádza,
že práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len

rozhodnutím súdu a na základe zákona. Právo styku vyplýva tiež z viacerých ustanovení Dohovoru o
právach dieťaťa. V prípade, ak dôjde k rozpadu rodiny a je nevyhnutné rozhodnúť, s ktorým z rodičov
bude dieťa naďalej bývať, nezasahuje sa týmto rozhodnutím do výkonu rodičovských práv a povinností
druhého rodiča. Tieto zostávajú v nezmenenom rozsahu zachované. Priestor na realizáciu týchto
rodičovských práv a povinností a na výchovné pôsobenie na dieťa má takýto rodič práve v čase styku

s dieťaťom. Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa z blízkosti toho druhého je základným prvkom rodinného
života. Je chránená aj článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Z tohto článku vyplýva pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu
a obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb. Vyhliadky na vytvorenie takýchto väzieb sa postupne znížia
a napokon zaniknú, ak biologickému rodičovi a dieťaťu nikdy nie je dovolené stýkať sa, alebo len tak

zriedka, že žiadne prirodzené puto nemá nádej medzi nimi vzniknúť.
24. Výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je prípad,
keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasne stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo
úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností,
ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto musia byť natoľko závažné, že

ochrana záujmu dieťaťa vyvolá potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Jediným kritériom pre vyslovenie
obmedzenia alebo zákazu styku je teda aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa,
z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Pri rozhodovaní o návrhu niektorého z rodičov na obmedzenie,
prípadne zákaz styku druhého rodiča s dieťaťom, je predovšetkým nevyhnutné spoľahlivo odhaliť pravý
dôvod, prečo bol takýto návrh na súd podaný. Súd je teda povinný skúmať a rozlíšiť, či realizácia styku

rodiča s dieťaťom skutočne ohrozuje záujem dieťaťa, alebo či ide iba o predstieraný stav, vyvolávaný
zámerným spôsobom rodičom, ktorému je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Zásadne
nemožno obmedzenie alebo zákaz styku vysloviť v prípade, ak uvádzané dôvody vyplývajú zo vzťahu
medzi rodičmi, a nie zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Akékoľvek (aj oprávnené) výhrady jedného
rodiča voči druhému rodičovi, ktoré sa týkajú jeho postoja ako partnera, nemôžu byť dôvodom na zásah

do styku s dieťaťom.
25. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým, v konaní bolo preukázané, že otec nevidel maloletého
od roku 2015, videl ho až na konzultáciách na referáte. Je teda nesporné, že dieťa si od otca odvyklo, že
nemá k nemu vytvorený citový vzťah a že tento treba postupne budovať. V tomto konaní bolo vykonané
dokazovanie,okreminéhoajsvedeckýmivýpoveďami,pričomnebolapreukázanážiadnatrestnáčinnosť

otca a to, že by žil otec nemorálnym spôsobom a že by reálne mohol ublížiť dieťaťu. Obaja rodičia žiadali
nariadenie súdnoznaleckého dokazovania znalcom z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia
detí.Súdtentodôkaznepovažovalzaúčelnýahospodárnyato vzhľadomktomu,žeotecsasmaloletým
synom nevidel dlhšiu dobu, a nebolo by tak reálne možné za tejto situácie zistiť, aký vzťah majú otec a
maloletý syn. Súd preto upravil styk jedenkrát do mesiaca, najskôr na tri hodiny, neskôr od 11.00 hod do

18.00 hod. S poukazom na to, že dieťa nemá citové väzby na otca, súd upravil styk za prítomnosti matky,
aby táto mohla verifikovať starostlivosť otca o syna a byť dieťaťu na blízku, keby malo zo stretnutia stres
a aby sa ubezpečila a odbúrala stres z obáv, že otec jej dieťa zoberie. Styk súd upravil na verejnom
priestranstve,kdebudúostatníľudiaanevylúčilstretávanieďalšíchpríbuznýchzostranymatkypristyku.
Súd samozrejme neberie na ľahkú váhu obavy matky zo správania sa otca dieťaťa, ale za použitia

§ 25 Zákona o rodine nemal súd inú možnosť, ako zamietnuť návrh matky na zákaz styku, nakoľko
nenašiel tak vážny dôvod, aby takýmto spôsobom zasiahol do rodičovských práv otca tým spôsobom, že
mu zakáže styk s vlastným dieťaťom. Nad rámec uvedeného súd dodáva, že ak počas realizácie takto
určeného styku sa preukáže, že je týmto stykom ohrozovaný záujem maloletého dieťaťa, nič nebudebrániť matke, aby sa na súd obrátila s návrhom na obmedzenie alebo zákaz takéhoto styku. Ale za
súčasnej situácie, kedy sa styk otca so synom vôbec nerealizuje, nie je možné posúdiť, aby vplyv tieto
stretnutia budú mať na maloletého a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku.
26. O náhrade trov konania štátu rozhodoval súd s poukazom na § 155 Civilného sporového poriadku
s tým, že trovy, ktoré sú spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému
rozumie, znáša štát.
27. O trovách účastníkov konania rozhodoval súd v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín
(v troch vyhotoveniach). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o

maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých
je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným

zákonným spôsobom (§ 371 ods. 1 CMP).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).

Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie

exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento
zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno
vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z
rozhodnutia (§ 38 zákona č. 233/1995 Z. z.).