Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. december 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/856/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411215981
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1411215981.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: ZSE Distribúcia a.s., Čulenova 6, Bratislava, IČO:
36 361 518, zast. GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Vodná 3, Košice,
proti odporcovi: Š. T., nar. XX.XX.XXXX, K. I. X, J., t. č. v Ú. J., Q. X, J., o zaplatenie 1.303,32
eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 15.
mája 2014, č.k. 7C 126/2012-86 a proti uzneseniu tohto súdu zo dňa 14. novembra 2014, č.k. 7C

126/2012-132, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa mení tak, že odporcovi priznáva oslobodenie od súdneho
poplatku za odvolanie proti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
1.303,32 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 437,60 eur od 04.06.2010 do zaplatenia,
a spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 865,72 eur od 11.06.2011 do zaplatenia, ako i trovy
konania v sume 78 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a v sume 331,84 eur titulom trov právneho
zastúpenia, všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V celom rozsahu tak vyhovel návrhu
navrhovateľa, ktorý sa od odporcu domáhal zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom titulom náhrady

škody, spôsobenej neoprávneným odberom elektriny.

Vec rozhodol na pojednávaní dňa 15.05.2014 v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu,
ktorí svoju neúčasť ospravedlnili, a v neprítomnosti odporcu, ktorému termín pojednávania oznámil
s tým, že jeho účasť na pojednávaní nie je nutná, keďže bol vypočutý a oboznámený s obsahom
súdneho spisu ako aj s listinnými dôkazmi dožiadaným súdom, a na vedomie mu bola doručená

kópia zápisnice o pojednávaní zo dňa 20.03.2014, a kópie dokladov zo súdneho spisu. Uviedol, že
od doplňujúceho dokazovania výsluchom odporcu upustil. Vykonaným dokazovaním mal z listinných
dôkazov za preukázané, že dňa 14.04.2010 bola zamestnancami navrhovateľa po prvýkrát vykonaná
kontrola meracieho miesta, pri ktorej bolo zistené, že cit. „pri kontrole meracieho zariadenia sme zistili,
že chýbali podnikové plomby na kryte svorkovnice elektromera, elektromer bol napojený v prívodných
svorkách - neregistroval spotrebu elektrickej energie, záťaže L1=0,0 A, L2=0,0 A, L3=10,42 A,

elektromer mal byť odpojený, vypli sme na svorkovnici elektromera". Druhýkrát bola kontrola meracieho
zariadenia poverenými zamestnancami navrhovateľa vykonaná dňa 27.04.2011, a bolo zistené, že cit.
„odberelektrickejenergiebezplatnejzmluvy.Manipulovanépodnikovéplombysvorkovniceelektromera,
kde bolo odberné miesto odpojené a svojvoľne pripojené. Na svorkovnici elektromera spojené vývodné
a prívodné vodiče - elektromer neregistroval spotrebu elektrickej energie.". Z faktúr, vystavených
navrhovateľom, zistil, že vyúčtoval odporcovi vzniknutú škodu za obdobie od 11.01.2010 do 14.04.2010

v sume 437,60 eur s dátumom splatnosti 03.06.2010 (faktúra č. 3901190), a za obdobie od 28.10.2010
do 27.04.2011 v sume 856,72 eur s dátumom splatnosti 10.06.2011 (faktúra č. 3103589). Z listinnéhodôkazu „Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny“ vyplynulo, že hodnota istiaceho
prvku, nameraná hodnota prúdu je 10,42 A, denná spotreba je 28,76 KWh, trvanie odberu od 11.01.2010
do 14.04.2010 t.j. 93 dní, hodín denne 12, celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného

odberu je 2674,61 KWh, celková spotreba je 334,32 eur, náklady spojené so zistením neoprávneného
odberu sú 56,94 eur, náklady na výmenu meracieho zariadenia 0 eur, DPH z nákupnej ceny elektriny
46,34 eur, celková škoda spôsobená neoprávneným odberom predstavuje 437,60 eur. Odporca
žalovanú škodu navrhovateľovi neuhradil.

Takto zistený skutkový stav posúdil po právnej stránke podľa ust. § 39 ods. 1 písm. a), b) a c) zák.
č. 656/2004 Z.z. o energetike, § 1 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 vyhlášky č. 154/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje
spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny v znení neskorších predpisov,
a § 415 a § 420 Obč. zák., a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Uviedol, že od
vykonania dôkazov navrhnutých odporcom (jeho doplňujúci výsluch, a výsluch svedkyne X. T. N.)
upustil z dôvodu hospodárnosti konania ako aj z dôvodu nadbytočnosti, nakoľko neoprávnený odber

spôsobil odporca, a dôkazy, ktoré žiada v konaní vykonať, nemajú na prejednávanú vec vplyv, keď
skutočnosti z decembra 2008, na ktoré poukázal vo svojej výpovedi dožiadaným súdom, sú v tomto
konaní právne irelevantné. Poukázal tiež na to, že odporca mal možnosť pred dožiadaným súdom
uviesť dôvody svojich námietok, čo neurobil, a neodôvodnil svoje tvrdenia, v ktorých namieta výšku
žalovanej sumy (nepreukázal relevantnými dôkazmi), a tak neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení.

Listinnými dôkazmi mal za preukázané, že opísaným neoprávneným odberom v období od 11.01.2010
do 14.04.2010 a v období od 28.10.2010 do 27.04.2011 spôsobil odporca navrhovateľovi škodu.
V zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka, zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike, a
vyhlášky č. 154/2005 Z.z. je zodpovednosť za neoprávnený odber elektrickej energie koncipovaná ako
subjektívna zodpovednosť, ktorej je možné sa zbaviť len preukázaním opaku, teda vyvinením sa z

tejto zodpovednosti. Z predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že za predmetnú vzniknutú
škodu je zodpovedný odporca, ktorý bol pred zistením neoprávneného odberu ako posledný zmluvne
prihlásený ako odberateľ elektriny na predmetnom odbernom mieste, a to v období od 15.11.2007
do 12.04.2010, a nakoľko odporca spôsobil neoprávnený odber nedovoleným zásahom do určeného
merania, ktorému odstránil zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, zapríčinil, že určené meradlo

v oboch prípadoch neregistrovalo spotrebu elektriny. V tejto súvislosti poukázal na vykonanie kontroly
meracieho miesta zamestnancami navrhovateľa. Mal tiež za preukázané, že navrhovateľovi vznikla
škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny v celkovej výške 1.303,32 eur, vyfakturovaná
odporcovi vyššie uvedenými faktúrami navrhovateľa. Uviedol, že pri ustálení výšky navrhovateľom
uplatnenej škody vychádzal z navrhovateľom predloženého, vtedy platného cenníka za elektrinu pre

odberateľov v domácnosti. Pri ustálení výšky náhrady nákladov spojených so zistením a odstránením
neoprávneného odberu, ktoré navrhovateľovi vznikli tým, že dvaja poverení pracovníci vykonali kontrolu
odberného miesta a zamedzili trvaniu neoprávneného odberu, prihliadol na Evidenciu odporcu ako
zmluvného partnera, cenníky pre rok 2010 a 2011, kalkuláciu nákladov na dvoch pracovníkov pre rok
2010 a 2011. Odporcu zaviazal s poukazom na uvedené nesporné skutočnosti, preukázané listinnými

dôkazmi, na zaplatenie istiny 1303,32 eur, nakoľko svoj dlh voči navrhovateľovi neuhradil. Keďže sa so
zaplatením dostal do omeškania, zaviazal ho podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 Obč. zák. na zaplatenie úroku
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 437,60 eur od 04.06.2010 do zaplatenia, a zo sumy 865,72
eur od 11.06.2011 do zaplatenia.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., a navrhovateľovi, ktorý mal v konaní úspech,
priznal náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 78 eur a z trov
právneho zastúpenia za štyri úkony právnej služby v celkovej výške 331,85 eur.

Proti tomuto rozsudku podal odporca včas odvolanie, v ktorom namietal, že v konaní došlo k vadám

a porušeniu jeho ústavných práv, keď požadoval byť prítomný na pojednávaní, ale zo strany súdu
prvého stupňa mu nebolo vyhovené. Súdu prvého stupňa vytkol, že neúplne zistil skutkový stav,
pretože nevypočul navrhnutých svedkov a rozhodol bez podkladov, čím ho vystavil možnosti exekúcie
protizákonným spôsobom. Uviedol, že na rovnosť strán v spore upozornil aj dožiadaný súd, ktorý
vykonával jeho výsluch. Mal za to, že nakoľko sa nachádzal vo výkone trestu, mal byť na pojednávanie

predvedený. Takisto uviedol, že požiadal o právnu pomoc Centrum právnej pomoci v Bratislave, v čom
boli spôsobené prieťahy, za ktoré nemôže.Navrhovateľ žiadal vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdiť, a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že sa v plnom
rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, ku ktorým dospel na základe vykonaného

dokazovania. Trval na všetkých svojich písomných i ústnych vyjadreniach. Mal za to, že v konaní bolo
dostatočne preukázané, že na odbernom mieste odporcu došlo k neoprávnenému odberu elektrickej
energie v zmysle ust. § 39 ods. 1 zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike, a bol to práve odporca, ktorý
mal bezprostredne pred zistením neoprávneného odberu uzatvorenú Zmluvu o dodávke elektriny na
predmetné odberné miesto. Procesnú obranu odporcu tvrdenú v odvolaní považoval za zavádzajúcu,

právneirelevantnú,anezbavujúcuodporcuzodpovednostizaspôsobenúškodu.Malzato,žejehonárok
je dôvodný, tak ako to uvádza súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí. Podľa jeho názoru predložil
všetky relevantné a hodnoverné dôkazy, pričom súd prvého stupňa poskytol odporcovi dostatočný
priestor a možnosť preukázať opak, teda údajnú nedôvodnosť jeho návrhu, avšak odporca tieto svoje
práva nevyužil. Jeho odvolávanie sa na porušenie jeho práv zo strany súdu prvého stupňa, považoval
potom za špekulatívne a účelové. Uviedol, že odporca doposiaľ neoznačil žiaden dôkaz, ktorým by svoje

tvrdenia aj hodnoverne preukázal.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné,
a že postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Z predloženého spisu zistil, že odporca, ktorý sa v priebehu konania (i v súčasnosti) nachádzal v rôznych
ústavoch na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody, od počiatku konania žiadal byť predvolaný
a prítomný na každom pojednávaní o návrhu navrhovateľa, čo vyplýva z jeho písomných podaní (č.
l. 33, 48b, 85), ako i z jeho výsluchu dožiadaným súdom, vykonaným vyšším súdnym úradníkom dňa

14.01.2014, v ktorom uviedol, že dôvody svojich námietok voči návrhu navrhovateľa chce uviesť osobne
na pojednávaní, na ktoré žiada byť predvolaný, že chce klásť otázky ním navrhnutej svedkyni, od ktorej
žiadal zabezpečiť kompletnú dokumentáciu navrhovateľa, a že trvá na svojej účasti na pojednávaní.
Súd prvého stupňa po tomto výsluchu odporcu dožiadaným súdom vyzval navrhovateľa na vyjadrenie,
či žiada o predvedenie odporcu na stanovený termín pojednávania (keď takýto postup nemá oporu v

zákone), a odporcovi už len oznamoval jednotlivé termíny pojednávania „na vedomie“ s tým, že ho na
ne riadne nepredvolal, a nepožiadal o jeho predvedenie.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p. sa rozumie postup súdu,
ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom

konaní za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Medzi
najzávažnejšieprípadyodňatiamožnostikonaťpredsúdommožnozaradiťajsituáciu,keďsúdúčastníka
na pojednávanie riadne nepredvolal, čím mu uprel právo byť pri vykonávanom dokazovaní v zmysle
§ 122 O.s.p., v ktorom je vyjadrená zásada ústnosti a priamosti, ako aj právo vyjadriť sa ku všetkým
vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.).

Právo na spravodlivé prejednanie veci zahŕňa v sebe najmä princíp „rovnosti zbraní“, princíp
kontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie rozhodnutia a
ďalšie požiadavky spravodlivého súdneho konania. Konaním súdu sa rozumie jeho procesný postup a
toto konanie v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu v materiálnom ponímaní zabezpečovať

právo na súdnu ochranu. Procesný postup súdu pri konštituovaní rozhodnutia, ktorý nenachádza oporu v
zákone, je preto potrebné považovať za závažnú vadu nenapĺňajúcu materiálnu stránku práva na súdnu
ochranu, práva na spravodlivý proces, ktorá v konečnom dôsledku objektívne bráni riadnemu (účinnému
aefektívnemu)uplatneniudôležitýchprocesnýchprávúčastníkovkonania,ktoréprávaslúžianaochranu
ich práv a oprávnených záujmov v občianskom súdnom konaní. Nemožno opomenúť, že procesný úkon

účastníka súdneho konania, ktorý má podstatný vplyv na ďalšie súdne konanie je možné považovať
za súčasť základného práva na súdnu ochranu. Ak je účastník z uplatnenia tohto procesného úkonu
vylúčený alebo v značnej miere obmedzený pri jeho uplatnení v dôsledku nesprávneho postupu súdu,
dochádza v takomto prípade k stavu, kedy sa mu postupom súdu odníma možnosť konať pred súdom,
porušuje ústavné právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Základným právom účastníka konania

je, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti (tiež čl. 38 ods. 2 Ústavného zákona č. 23/1991 Zb.,
ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, obdobne čl. 48 ods. 2 Ústavy SR). Podľa judikatúry
Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods.1 ústavy inak ako v rozsahu sa spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na
súdnu ochranu ( I.ÚS 4/94).

Podľačl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepublikykaždýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovalabez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Z uvedeného vyplýva, že výklad a používanie jednotlivých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku
musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1

a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa ust. § 51 O.s.p. predvolanie na súd sa deje spravidla
písomne a v naliehavých prípadoch i telegraficky, telefaxom alebo telefonicky. Predvolať možno i ústne
na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu, na ktorom je predvolaný prítomný. Podľa ust. § 47 ods. 2
vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z.z. (Spravovací poriadok) osoby vo výkone trestu odňatia slobody alebo
voväzbesapredvolávajúprostredníctvomústavunavýkontrestuodňatiaslobodyaleboústavunavýkon
väzby so žiadosťou o ich predvolanie. Ak je predvolaná osoba vo väzbe v inej veci, treba k žiadosti

pripojiť písomný súhlas príslušného prokurátora alebo predsedu senátu s predvedením.

Súd prvého stupňa rozhodol vo veci návrhu navrhovateľa na pojednávaní dňa 15.05.2014 v
neprítomnosti odporcu, ktorý sa nachádzal a aj nachádza vo výkone väzby resp. trestu odňatia slobody,
a požiadal súd, aby zabezpečil jeho prítomnosť na pojednávaní s tým, že sa chce vyjadriť k viacerým

skutočnostiam. Nepostupoval potom správne, keď pojednával a rozhodol dňa 15.05.2014 v jeho
neprítomnosti, a neprihliadal na jeho žiadosti, v ktorých odporca výslovne uviedol, že sa nachádza vo
výkone väzby resp. trestu odňatia slobody, a chce byť na pojednávaniach prítomný, z čoho možno
vyvodiť, že žiadal, aby súd jeho prítomnosť na pojednávaniach vyššie uvedeným spôsobom zabezpečil.
Súd prvého stupňa bol povinný rešpektovať ústavné právo oboch účastníkov konania „byť prítomný

na pojednávaní“. Odvolací súd preto zastáva názor, že toto konanie súdu prvého stupňa, z ktorého
vzišlo odvolaním napadnuté rozhodnutie, neprebehlo podľa zásad spravodlivého súdneho konania.
Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho
vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a

tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak fyzická alebo právnická osoba splní predpoklady
ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými
oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (nález Ústavného súdu SR sp.
zn. II. ÚS 14/2001 a sp. zn. II. ÚS 132/02). Tým, že súd prvého stupňa tak nepostupoval, vylúčil odporcu
z realizácie jeho ústavných procesných práv, a to práva účasti na pojednávaní s možnosťou navrhnúť

dôkazy, a práva vyjadriť sa k dôkazom a ďalším skutočnostiam v konaní. Svojím postupom mu preto
odňal možnosť konať pred súdom. Táto vada je tak závažnou procesnou vadou, že rozhodnutie konaní
ňom postihnutou nemôže byť považované za správne.

Možno potom uzavrieť, že odporcovi bola postupom súdu prvého stupňa odňatá možnosť konať pred

súdom, keď nebol na pojednávanie riadne predvolaný (a zároveň predvedený). Za riadne predvolanie
nie je možné považovať zaslanie oznámenia o vytýčenom pojednávaní do Ústavu na výkon väzby a
trestu odňatia slobody, v ktorom väzbu alebo trest odňatia slobody vykonáva, nakoľko je nepochybné,
že sám odporca sa nemôže slobodne rozhodnúť, či sa pojednávania, ktoré sa má podľa oznámenia
konať, zúčastní.

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z vyššie uvedených dôvodov podľa ust. § 221
ods. 1 písm. f) a ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V novom
rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odporcovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov.
Svoje rozhodnutie odôvodnil právnej ust. § 138 ods. 1, 2 a 5 O.s.p. a vecne tým, že na základe údajov,
uvedených odporcom v tlačive, dospel k záveru, že odporca dostatočne nepreukázal pomery, ktoré by
odôvodňovali jeho oslobodenie od súdnych poplatkov. Z ním vyplneného tlačiva mal za preukázané, že
odporca je od 08.06.2011 vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody,

Chorvátska 5, Bratislava. Ďalej mal z priloženého Potvrdenia o príjme zamestnanca Ústavu na výkon
trestu preukázané, že od októbra 2013 do januára 2014 nemal odporca žiadny príjem, v mesiaci február
bol jeho čistý príjem odporcu 24,31 eur, v marci 27,77 eur, apríli 11,29 eur, v máji 30,38 eur, a od júna
do septembra 2014 nemal žiadny príjem. Uviedol, že z obsahu predloženého tlačiva mu však nebolozrejmé sociálne postavenie odporcu, jeho bytové pomery, jeho majetok, dlhy alebo výdavky, a takisto
odporca dostatočne neopísal ani svoje rodinné vzťahy. Podľa jeho názoru skutočnosť, že odporca je vo
výkone trestu, neodôvodňuje jeho oslobodenie od súdnych poplatkov s poukazom na ust. § 42 ods. 1,

2 a § 45 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov.

Proti tomuto uzneseniu podal odporca včas odvolanie, a žiadal vyhovieť jeho žiadosti a oslobodiť ho od
platenia súdnych poplatkov za odvolanie. Uviedol, že tlačivo zaslané mu súdom prvého stupňa riadne
a pravdivo vyplnil, a veci, ktoré nevedel, tam uviesť nemohol. Uviedol, že je nemajetný, bez finančných

prostriedkov, a nevie aké má pohľadávky, dozvedá sa o nich postupne. Čo sa týka jeho rodinných
pomerov uviedol, že je rozvedený a má tri maloleté deti. Poukázal na to, že v iných sporoch pod sp. zn.
25P 50/2012 a 4C 258/2013 ho zastupuje Centrum právnej pomoci, pričom ak by mal majetky a finančné
prostriedky, tak by ho nezastupovalo. Namietal, že nie je jeho vina, že nebol zaradený do práce.

Odvolací súd prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214

ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť, a
odporcovi priznať oslobodenie od súdneho poplatku za podané odvolanie proti rozsudku súdu prvého
stupňa.

Podľaust.§138ods.1O.s.p.nanávrhmôžesúdpriznaťúčastníkovicelkomalebosčastioslobodenieod

súdnychpoplatkov,aktopomeryúčastníkaodôvodňujúaaknejdeosvojvoľnéalebozrejmebezúspešné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie
a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

Podľa ust. § 138 ods. 4 O.s.p. ak bol účastníkovi priznaný nárok na právnu pomoc podľa osobitného

predpisu, takéto rozhodnutie má účinky oslobodenia od súdnych poplatkov v rozsahu, v ktorom mu bola
právna pomoc priznaná.

Odvolací súd konštatuje, že po vydaní napadnutého uznesenia súdom prvého stupňa sa situácia
odporcu zmenila, nakoľko Centrum právnej pomoci, kancelária Bratislava, Nám. Slobody 12, Bratislava,

priznalo odporcovi rozhodnutím sp. zn. 2352/2015-KaBA zo dňa 22.05.2015, právoplatným dňa
26.05.2015, nárok na poskytovanie právnej pomoci v prejednávanej veci podľa relevantných ustanovení
zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a na zastupovanie
mu určilo advokáta, po tom, čo ustálilo, že odporca spĺňa zákonom stanovenú podmienku, a to stav
materiálnej núdze bez finančnej účasti. Ak bol účastníkovi priznaný nárok na právnu pomoc, takéto

rozhodnutie má účinky oslobodenia od súdnych poplatkov v rozsahu, v ktorom mu bola právna pomoc
priznaná (ust. § 138 ods. 4 O.s.p.). V posudzovanej veci bol odporcovi priznaný nárok na právnu pomoc
v celom rozsahu, teda bez jeho finančnej účasti, vyjadrenej percentom, v ktorom by sa mal na trovách
advokáta podieľať.

Z tohto dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil,
a viazaný návrhom odporcu, mu priznal oslobodenie od platenia súdneho poplatku za odvolanie proti
rozsudku súdu prvého stupňa.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.