Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. november 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/214/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411215981
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1411215981.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov

senátu JUDr. Anny Kašajovej a Mgr. Ingríd Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: ZSE
Distribúcia a.s., ul. Čulenova č. 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, zastúpený: GRABAN, TORMA &
PARTNERS s.r.o., Kováčska 53, Košice, IČO: 36 730 564, proti žalovanému: Š. T., L.. X.X.XXXX, P. J.
K. I. Č.. X, J., t.č. ÚVTOS, zastúpený JUDr. Peter Belica, advokátom so sídlom M.R.Štefánika 36, Martin,
o zaplatenie 1.303,32 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava IV zo dňa 23. januára 2017 č.k. 7C 126/2012-270 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.303,32
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00% p.a. zo sumy 437,60 eur odo dňa 4.6.2010 do
zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00% p.a. zo sumy 865,72 eur odo dňa 11.6.2011 do
zaplatenia, a to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

2. Vychádzal po skutkovej stránke z obsahu žaloby odôvodnenej žalobcom tým, že dňa 14.4.2010
bola vykonaná kontrola meracieho miesta zamestnancami žalobcu, pri ktorej bolo zistené, že chýbali
podnikové plomby na kryte svorkovnice elektromera. Elektromer bol napojený v prívodných svorkách
- neregistroval spotrebu elektrickej energie - záťaže L1 =0,0A, L2=0,0A, L3 = 10,42A. Elektromer
mal byť odpojený a pracovníci ho vypli na svorkovnici elektromera. Dňa 27.4.2011 bola vykonaná
opätovná kontrola meracieho zariadenia poverenými zamestnancami žalobcu, pri ktorej bolo zistené
nasledovné:„odberelektrickejenergiebezplatnejzmluvy.Manipulovanépodnikovéplombysvorkovnice

elektromera, kde bolo odberné miesto odpojené a svojvoľne pripojené. Na svorkovnici elektromera
spojené vývodné a prívodné vodiče - elektromer neregistroval spotrebu elektrickej energie“. Z faktúr
vystavených žalobcom zistil, že žalobca žalovanému vyfakturoval vzniknutú škodu za obdobie od
11.1.2010 do 14.4.2010 faktúrou č. XXXXXXX v sume 437,60 eur s dátumom splatnosti 3.6.2010, a za
obdobie od 28.10.2010 do 27.4.2011 faktúrou č. XXXXXXX v sume 856,72eur s dátumom splatnosti
10.6.2011. Žalovaný žalobcovi napriek opakovaným výzvam a upomienkam dlžnú sumu neuhradil.

3. Po právnej stránke súd prvej inštancie posúdil vec podľa ust. § 39 ods. 1 písm. a), b) a c) zák. č.
656/2004 „z.z. o energetike, § 1 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 vyhlášky č. 154/2005 Z.z,, ktorou sa ustanovuje
spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny v znení neskorších predpisov, a
§ 415 a § 420 Obč. zák.4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal za preukázané, že dňa 14.04.2010 bola vykonaná
zamestnancami žalobcu po kontrola meracieho miesta, pri ktorej bolo zistené: „pri kontrole meracieho

zariadenia sme zistili, že chýbali podnikové plomby na kryte svorkovnice elektromera, elektromer bol
napojený v prívodných svorkách - neregistroval spotrebu elektrickej energie, záťaže L1=0,0 A, L2=0,0
A, L3=10,42 A, elektromer mal byť odpojený, vypli sme na svorkovnici elektromera". Druhýkrát bola
kontrola meracieho zariadenia poverenými zamestnancami žalobcu vykonaná dňa 27.04.2011, a bolo
zistené: „odber elektrickej energie bez platnej zmluvy. Manipulované podnikové plomby svorkovnice

elektromera, kde bolo odberné miesto odpojené a svojvoľne pripojené. Na svorkovnici elektromera
spojené vývodné a prívodné vodiče - elektromer neregistroval spotrebu elektrickej energie." Z faktúr,
vystavených žalobcom, zistil, že vyúčtoval žalovanému vzniknutú škodu za obdobie od 11.01.2010 do
14.04.2010 v sume 437,60 eur s dátumom splatnosti 03.06.2010 (faktúra č. XXXXXXX), a za obdobie od
28.10.2010 do 27.04.2011 v sume 856,72 eur s dátumom splatnosti 10.06.2011 (faktúra č. XXXXXXX).
Z listinného dôkazu „Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny“ mal za preukázané,

že hodnota istiaceho prvku, nameraná hodnota prúdu je 10,42 A, denná spotreba je 28,76 KWh, trvanie
odberu od 11.01.2010 do 14.04.2010 t.j. 93 dní, hodín denne 12, celková spotreba elektriny počas
trvania neoprávneného odberu je 2674,61 KWh, celková spotreba je 334,32 eur, náklady spojené so
zistením neoprávneného odberu sú 56,94 eur, náklady na výmenu meracieho zariadenia 0 eur, DPH
z nákupnej ceny elektriny 46,34 eur, celková škoda spôsobená neoprávneným odberom predstavuje

437,60 eur. Z listinného dôkazu „Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny“ mal za
preukázané, denná spotreba =29,890KWh, trvanie odberu od 28. 10. 2010 do 27.04.2011 t.j. 182 dní,
hodín denne 12, celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu = 5440,162 KWh,
celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu = 720,65,-eur, náklady spojené so
zistením neoprávneného odberu = 56,02,-eur, DPH z nákupnej ceny elektriny 89,05,-eur, celková škoda

spôsobená neoprávneným odberom = 865,72,-eur. Žalovaný žalovanú škodu žalobcovi neuhradil.

5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Listinnými dôkazmi mal
za preukázané, že opísaným neoprávneným odberom žalovaný spôsobil žalobcovi škodu (t.j. za
neoprávnený odber v období od 11.1.2010 do 14.4.2010 a v období od 28.10.2010 do 27.4.2011).

Konštatoval, že zodpovednosť za neoprávnený odber elektrickej energie je koncipovaná ako subjektívna
zodpovednosť, ktorej je možné sa zbaviť len preukázaním opaku (vyvinením sa z tejto zodpovednosti).
Z listinných dôkazov a zo svedeckých výpovedí dospel k záveru, že za predmetnú vzniknutú škodu je
daná zodpovednosť na žalovanom, ktorý bol pred zistením neoprávneného odberu posledne zmluvne
prihlásený ako odberateľ elektriny na predmetnom odbernom mieste (t.j. v období od 15.11.2007

do 12.4.2010) a nakoľko žalovaný spôsobil neoprávnený odber nedovoleným zásahom do určeného
merania, ktorému odstránil zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii zapríčinil, že určené meradlo
v oboch prípadoch neregistrovalo spotrebu elektriny. Poukázal na vykonanie kontroly meracieho miesta
zamestnancom žalobcu. Konštatoval, že zamestnanec žalobcu v deň prvej aj druhej kontroly vykonal
meranie elektrického prúdu priamo na vodiči a tieto zistené hodnoty následne použil vo výpočte

škody. Mal za preukázané, že žalobcovi vznikla škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny
vo výške 1303,32,- eur ktorá bola vyfakturovaná za obdobie od 11.1.2010 do 14.4.2010 faktúrou č.
XXXXXXX v sume 437,60 eur s dátumom splatnosti 3.6.2010 a za obdobie od 28.10.2010 do 27.4.2011
faktúrou č. XXXXXXX v sume 856,72eur s dátumom splatnosti 10.6.2011. Uviedol, že pri ustálení výšky
žalobcom uplatnenej škody vychádzal z žalobcom predloženého, vtedy platného cenníka za elektrinu

preodberateľovvdomácnosti.Priustálenívýškynáhradynákladovspojenýchsozistenímaodstránením
neoprávneného odberu, ktoré žalobcovi vznikli tým, že poverení dvaja pracovníci vykonali kontrolu
odberného miesta a zamedzili trvaniu neoprávneného odberu, prihliadol na Evidenciu žalovaného ako
zmluvného partnera, Cenníky pre rok 2010 a 2011, kalkuláciu nákladov na dvoch pracovníkov pre rok
2010 a 2011, a zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 1303,32,- eur nakoľko žalovaný svoj dlh voči

žalobcovi neuhradil. Vzhľadom k tomu, že sa žalovaný a o zaplatením dostal do omeškania, zaviazal
ho podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 Obč. zák. na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
437,60 eur od 04.06.2010 do zaplatenia, a zo sumy 865,72 eur od 11.06.2011 do zaplatenia.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods.1,2 CSP a

žalobcovi ako úspešnej strane v konaní, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v
ktorom žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť alebo rozsudok súduprvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vytýkal súdu prvej inštancie,
že neboli splnené procesné podmienky na vyhlásenie napadnutého rozsudku resp. súd vyhlásením
rozsudku a svojím nesprávnym postupom (odmietnutím vykonania relevantných dôkazov - najmä

vypočutím zamestnancov (osobné číslo: XXXX (k: 27.4.11). XXXX (k: 27.4.11), XXXX (k:.14.4.2010),
XXXXX (k: 14.4.2010)) žalobcu, ktorí vykonávali kontrolu meracieho miesta 14.4.2010 a 27.4.2011)
znemožnil mu ako strane, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, keďže prvoinštančný súd v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy (žalovaného).

8. Uviedol, že súd prvej inštancie nevysvetlil dostatočne, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a
právne argumenty strán, nevysvetlil dostatočne, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré
nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, nevysvetlil dostatočne,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, neodkázal dostatočne na
ustálenú rozhodovaciu prax. Odôvodnenie napadnutého rozsudku považoval za nepresvedčivé a

mal za to, že pri hodnotení dôkazov súd prvej inštancie tieto nevyhodnotil v súlade s § 191 CSP.
Konštatoval,ževykonanýmdokazovaním,ktorépodľajehonázorunebolodostatočné,nakoľkosúdprvej
inštancie pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu nevypočul technikov - zamestnancov žalobcu, bolo
jednoznačne preukázané, že žalovaný v zmysle § 420 ods. 3 OZ uniesol dôkazné bremeno zbavenia
sa zodpovednosti, keďže preukázal, že škodu nezavinil. Mal za to, že z dokazovania jednoznačne

vyplynulo, že elektromer bol verejnosti a tretím osobám aj závadovým osobám prístupný a na tom
mieste sa zdržiaval v sledovanom období minimálne a žiaden z vypočutých svedkov nepotvrdil, že
by manipuloval akokoľvek s podnikovými plombami, svorkovnicami elektromera. Uviedol, že škoda,
je založená na fikcií výpočtu škody, a nie na skutočnej zaregistrovanej spotrebe. Poukázal na to, že
dodržal svoju zákonnú povinnosť podľa § 29 ods. 2 písm. a) zákona č. 656/2004 Z.z. udržať odberné

elektrické zariadenia v odpovedajúcom technickom stave. Namietal aj spôsob výpočtu škody v časti
správnejdĺžkysledovanéhoobdobia,nakoľkomalzato,žezlistinnýchdôkazovokontroláchelektromera
z 14.4.2010 nevyplýva, že začiatok sledovaného obdobia je práve 11.1.2010 a z listinných dôkazov o
kontrolách elektromera z 27.4.2011 nevyplýva, že začiatok sledovaného obdobia je práve 28.10.2010.
Je toho názoru, že obligatórne znaky jeho zodpovednosti za žalovanú škodu neboli naplnené. Podľa

jeho názoru skutočnosť, že pred zistením neoprávneného odberu bol posledne zmluvne prihlásený
ako odberateľ nezakladá podľa v tom čase platných právnych predpisov zodpovednosť takejto osoby
za škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne
vyhodnotil ním vznesenú námietku „res iudicata“, nakoľko v konaní 10Cb 288/2011 je predmetom
neuhradená dodávka elektriny žalovaným voči inému subjektu: ZSE Energia, a.s., IČO: 36 677 281,

avšak obdobie splatnosti 10.11.2008 -30.4.2010 sa čiastočne prekrýva s obdobím, v ktorom sa žalobca
domáha náhrady škody v tomto konaní. Podľa jeho názoru bol súd prvej inštancie povinný túto námietku
vyhodnotiť v prospech neho bez ohľadu na to, že totožnosť strán sporu (iný subjekt ako žalobca) nebola
preukázaná, nakoľko sa žalovaný nárok v oboch konaniach čiastočne prekrýva.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na ust. § 39 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike
s tým, že z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že žalovaný v čase neoprávneného odberu
odberné miesto užíval, čo niekoľko krát sám priznal, a čo potvrdil aj výsluch svedka X. T. N., ktorý navrhol
žalovaný. Konštatoval, že žalovaný v odbernom mieste riadne býval a teda bol odberateľom elektriny
na predmetnom odbernom mieste, pričom a za túto elektrinu neplatil. Odmietol tvrdenie žalovaného,

že škodu spôsobenú neoprávneným odberom nezavinil. Konštatoval, že je nelogické, aby akákoľvek
osobaopakovane,t.j.ajpoodpojeníelektromerazamestnancamižalobcudňa14.04.2010,neoprávnene
a protizákonne manipulovala s elektromerom, ktorý je pod elektrickým napätím a ohrozovala tým svoj
život, s cieľom pripojiť odberné miesto žalovaného k distribučnej sústave žalobcu. Odmietol tvrdenie
žalovaného, že by neoprávnená manipulácia mohla byť výsledkom náhodného konania najmä, keď

k neoprávnenej manipulácii s elektromerom došlo opätovne po tom, čo zamestnanci žalobcu dňa
14.04.2010 zistili na odbernom mieste neoprávnený odber a odberné miesto odpojili. Poukázal na
Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 03.10.2011, č.k. 6Cdo 76/2010, podľa ktorého „Odvolací
súd dospel k správnemu záveru, že na žalobou uplatnený nárok na náhradu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny treba aplikovať ustanovenie § 39 ods. 1 a 2 zákona č. 656/2004

Z.z. (k spôsobu výpočtu vyhlášku č. 154/2005 Z.z.), ktorý právny predpis je vo vzťahu k Občianskemu
zákonníku predpisom špeciálnym. Tento právny predpis v ustanovení § 39 ods. 1 taxatívnym spôsobom
vymenováva prípady neoprávneného odberu elektriny, medzi ktoré patrí aj prípad odberu meraného
meracím zariadením, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a v odseku2 stanovuje, kto je povinný uhradiť škodu pri neoprávnenom odbere (je ním ten, kto elektrinu odoberal).
Odvolací súd podľa neho správne toto ustanovenie vyložil, keď dospel k záveru, že v prípade škody
spôsobenej neoprávneným odberom, odberateľ zodpovedá za neporušenosť meracieho zariadenia bez

ohľadu na zavinenie (je irelevantné, či neoprávnený odber zavinil) a teda, že pre vznik zodpovednosti za
neoprávnený odber dodávateľ nemá povinnosť preukázať, že zaistenie proti neoprávnenej manipulácii
porušil (zavinil) sám odberateľ. Táto legislatívna konštrukcia zvýhodňuje dodávateľa elektriny, čo je
odôvodnené predovšetkým ochranou dodávateľa proti neoprávneným odberom a verejným záujmom
na celkovej stabilite rozvodovej sústavy. Dodávateľ je preto pre tento prípad zodpovednostného vzťahu

povinný tvrdiť a preukázať existenciu zmluvného vzťahu na dodávku elektriny v konkrétnom odbernom
mieste s odberateľom, neoprávnenosť odberu v podobe porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej
manipulácii na meracom zariadení a že takýmto spôsobom meraný odber elektriny odoberal odberateľ,
čim vznikla dodávateľovi škoda. Naopak, odberateľ sa môže zodpovednosti za neoprávnený odber
zbaviť, ak by tvrdil a preukázal, že poškodenie elektromera spôsobila tretia osoba, prípadne, že k
poškodeniu došlo mimo sféru jeho zodpovednosti (napr. k poškodeniu elektromeru došlo až po jeho

odňatí zamestnancom dodávateľa).“
K trvaniu neoprávneného odberu žalobca poukázal na § 1 ods. 2 druhej vety Vyhlášky Ministerstva
hospodárstva Slovenskej republiky č. 154/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (ďalej len „Vyhláška"): „Ak nemožno zistiť čas trvania
neoprávneného odberu elektriny, účtuje sa neoprávnený odber elektriny odo dňa nasledujúceho po

vykonaní posledného odpočtu určeného meradla alebo po vykonaní kontroly odberného elektrického
zariadenia, alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla, alebo od doby ukončenia montáže
odberného elektrického zariadenia, ktorým bol neoprávnený odber elektriny uskutočnený najdlhšie za
obdobie posledných šiestich mesiacov. “ K namietanej prekážke rozsúdenej veci sa žalobca stotožnil
s postupom súdu prvej inštancie a uviedol, že prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy,

ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o
ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnutá, a ak sa týka rovnakého predmetu
konaniaatýchistýchosôb(uznesenieNajvyššiehosúduSR,zodňa13.10.2009,sp.zn.5Cdo120/2009).
Konštatoval, že predmetom preskúmavanej veci je nárok žalobcu na náhradu škody, ktorá vznikla
zo zákona (ZE) a v žalovaným namietanom konaní bol predmetom konania nárok spoločnosti ZSE

Energia, a.s. na zaplatenie dodávky elektriny, ktorú si žalovaný zmluvne dojednal s dodávateľom
elektriny ZSE Energia, a.s. Mal za to, že v namietanom konaní nešlo o rovnakých účastníkov a ani
o rovnaký predmet konania, nakoľko právo na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom
elektriny vzniká na predmetnom území (vymedzenom URSO, západné Slovensko) jedine žalobcovi,
ako jedinému subjektu disponujúcemu oprávnením distribuovať elektriny na tomto území. Poukázal

aj na zmätočnosť tejto námietky, nakoľko žalovaný sám uvádza, že ide o odlišné subjekty a odlišný
nárok a svoju námietku zakladá len na tvrdení, že obdobie splatnosti dodávky 10.11.2008-30.04.2010
sa údajne čiastočne prekrýva s obdobím neoprávneného odberu. Konštatoval, že zámerne uvádza
datovanie splatnosti uvedených pohľadávok za dodávku elektriny namiesto reálneho zúčtovacieho
obdobia, na ktoré sa dané pohľadávky spoločnosti ZSE Energia, a.s. vzťahujú. Uviedol, že nemôže

ísť o nárok vymáhaný od žalovaného duplicitne, nakoľko ZSE Energia, a.s. je v zmysle ZE dodávateľ
elektriny a svojim odberateľom fakturuje iba elektrinu dodanú do odberného miesta, t.j. elektrinu
oprávnene odobratú. Ak na odbernom mieste dochádza k neoprávnenému odberu, táto elektrina
je odoberaná priamo z distribučnej sústavy žalobcu a vzťah odberateľa s dodávateľom obchádza.
Elektrinu neoprávnene odobratú žalovaným nezaznamenal elektromer, nakoľko ten spotrebu v dôsledku

neoprávnenej manipulácie nezaznamenával a teda dodávateľ elektriny si v zmysle odpočtov spotreby
elektriny túto (nezaznamenanú) elektrinu ani nemohol fakturovať.

10. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu v plnom rozsahu zotrval na svojom odvolaní.

11. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného konštatoval, že skutkové tvrdenia žalovaného nie
sú spôsobilé poprieť skutočnosti uvádzané žalobcom. Opätovne poukázal na § 1ods. 2 druhej vety
Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 154/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob
výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny s tým, že pri výpočte škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny, ako aj pri určení trvania neoprávneného odberu elektriny postupoval

v súlade so zákonom a Vyhláškou, a keďže nebolo možné určiť skutočné trvanie neoprávneného
odberu (t.j. ktorého dňa žalobca porušil zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii s elektromerom a
neoprávnene sa pripojil do distribučnej sústavy žalobcu), určil trvanie neoprávneného odberu v obochsledovaných obdobiach v zmysle citovaného ustanovenia najdlhšie za obdobie posledných šiestich
mesiacov od zistenia neoprávneného odberu.

12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v celom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods.
1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a vo veci rozhodol postupom
podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd
prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

13. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvá veta C.s.p.).

15. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa

v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

17.Súdprvejinštancievykonaldostatočnédokazovanievpotrebnomrozsahuprezistenierozhodujúcich
skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby a rozhodnutie vo veci, preto nebola dôvodná

námietka žalovaného, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté dôkazy (výsluch svedkov-
technikov žalobcu) potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Vec posúdil správne i po právnej
stránke, keď na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné zákonné ustanovenia, preto nie je
dôvodná ani námietka žalovaného, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Svoje zistenia a závery, pre ktoré žalobu zamietol, aj riadne odôvodnil a vysporiadal sa so všetkými

rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými
argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom konania a preto za neopodstatnenú považoval
odvolací súd aj námietku žalovaného, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam.

18. K odvolacím námietkam žalovaného o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu
odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo
vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich
komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 191 ods. 1 C.s.p. dôkazy súd
hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom

starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany sporu. Pri
hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti
ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných
prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov. Kontrola výsledku hodnotenia
dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku

upraveného v ust. § 220 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy

a ako vec právne posúdi, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd má povinnosť dbať na
to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil
skutkový stav veci, aplikoval naň správne právne predpisy a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Z
odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti s hodnotiacou
väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu.

Okolnosti namietané žalovaným v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov
nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí
prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu.V súvislosti s námietkou žalovaného, že napadnuté rozhodnutie spočíva v neprávnom právnom
posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery, avšak v prejednávanej veci, s odvolaním sa na obsah už
uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich

právne posúdenie za správne.

19. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu
prvej inštancie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.303,32 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9,00% p.a. zo sumy 437,60 eur odo dňa 4.6.2010 do zaplatenia, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9,00% p.a. zo sumy 865,72 eur odo dňa 11.6.2011 do zaplatenia, a to všetko do 15

dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému
v rozsahu 100%.

20. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že na žalobou uplatnený nárok na náhradu škody
spôsobenej neoprávneným odberom elektriny treba aplikovať ustanovenie § 39 ods. 1 a 2 zákona

č. 656/2004 Z.z. (k spôsobu výpočtu vyhlášku č. 154/2005 Z.z.), ktorý právny predpis je vo vzťahu
k Občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym. Tento právny predpis v ustanovení § 39 ods. 1
taxatívnym spôsobom vymenováva prípady neoprávneného odberu elektriny, medzi ktoré patrí aj prípad
odberu meraného meracím zariadením, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii a v odseku 2 stanovuje, kto je povinný uhradiť škodu pri neoprávnenom odbere (je ním ten,

kto elektrinu odoberal). Prvoinštančný súd správne toto ustanovenie vyložil, keď dospel k záveru, že v
prípade škody spôsobenej neoprávneným odberom, odberateľ zodpovedá za neporušenosť meracieho
zariadenia bez ohľadu na zavinenie (je irelevantné, či neoprávnený odber zavinil) a teda, že pre
vznik zodpovednosti za neoprávnený odber dodávateľ nemá povinnosť preukázať, že zaistenie proti
neoprávnenej manipulácii porušil (zavinil) sám odberateľ. Táto legislatívna konštrukcia zvýhodňuje

dodávateľa elektriny, čo je odôvodnené predovšetkým ochranou dodávateľa proti neoprávneným
odberom a verejným záujmom na celkovej stabilite rozvodovej sústavy. Dodávateľ je preto pre tento
prípad zodpovednostného vzťahu povinný tvrdiť a preukázať existenciu zmluvného vzťahu na dodávku
elektriny v konkrétnom odbernom mieste s odberateľom, neoprávnenosť odberu v podobe porušenia
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na meracom zariadení a že takýmto spôsobom meraný

odber elektriny odoberal odberateľ, čim vznikla dodávateľovi škoda. Naopak, odberateľ sa môže
zodpovednosti za neoprávnený odber zbaviť, ak by tvrdil a preukázal, že poškodenie elektromera
spôsobila tretia osoba, prípadne, že k poškodeniu došlo mimo sféru jeho zodpovednosti (napr. k
poškodeniu elektromeru došlo až po jeho odňatí zamestnancom dodávateľa). (Rozsudok Najvyššieho
súdu SR 6Cdo76/2010).

Z vyššie uvedeného výkladu vyplýva, že v posudzovanej veci povinnosť tvrdiť a dokázať, že zásah do
určeného meradla spôsobil žalovaný a že na základe takéhoto zásahu neoprávnene odoberal elektrinu,
nezaťažovala žalobcu tak, ako to žalovaný nesprávne uvádza v odvolaní. Žalovaný v odvolaní preto
neopodstatnene namietal, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil zodpovednosť odberateľa elektriny
za neoprávnený odber a s tým súvisiacu otázku povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti na strane

žalobcu. V konaní nebolo sporné, že žalovaný užíval v rokoch 2010 a 2011 dom na adrese K. I. XXXX E.
J.. Zo strany žalovaného nebolo spochybňované, že by žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné
bremeno z hľadiska existencie zmluvného vzťahu, v zmysle ktorého bol pred zistením neoprávneného
odberu posledne zmluvne prihlásený ako odberateľ elektriny na predmetnom odbernom mieste. V
konaní nebola sporná, existencia neoprávneného odberu spočívajúceho v odbere meraného meracím

zariadením, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii v odbernom mieste
žalovaného. Samotná skutočnosť, že určené meradlo bolo umiestené na mieste, ktoré bolo voľne
prístupné, neuzamknuté, mohol sa k nemu ktokoľvek dostať a určené meradlo poškodiť, nezbavuje
žalovaného zodpovednosti za neoprávnený odber. Vzhľadom na okolnosti danej veci, konkrétne to, že
v uvedenej nehnuteľnosti existovalo odberné miesto, toto bolo znefunkčnené, napriek tomu v uvedenej

nehnuteľnosti bola elektrina odoberaná, čo bolo následne pri kontrolách zistené, vychádzajúc z princípu
objektívnej zodpovednosti správne ustálil súd prvej inštancie, že žalovaný ktorý v rozhodnom období
túto nehnuteľnosť obýval na uvedenej adrese mal evidovaný pobyt, musí objektívne za škodu týmto
vzniknutú zodpovedať.21. K odvolacej námietke týkajúcej sa spôsobu výpočtu škody, odvolací súd nepovažoval dôvody
žalovaného za správne a spôsobilé privodiť zmenu, resp. zrušenie napadnutého rozsudku. V danom

prípade správne postupoval žalobca pri výpočte, keď škodu (v zmysle § 39 zák. č. 656/2004
Z.z.) vypočítal podľa § 1 ods. 2 druhej vety Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej
republiky č. 154/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom elektriny ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny. Škodu spôsobenú
neoprávneným odberom elektriny vypočítal žalobca nasledovným spôsobom - hodnota istiaceho

prvku, nameraná hodnota prúdu je 10,42 A, denná spotreba je 28,76 KWh, trvanie odberu od
11.01.2010 do 14.04.2010 t.j. 93 dní, hodín denne 12, celková spotreba elektriny počas trvania
neoprávneného odberu je 2674,61 KWh, celková spotreba je 334,32 eur, náklady spojené so zistením
neoprávneného odberu sú 56,94 eur, náklady na výmenu meracieho zariadenia 0 eur, DPH z
nákupnej ceny elektriny 46,34 eur, celková škoda spôsobená neoprávneným odberom predstavuje
437,60 eur, denná spotreba =29,890KWh, trvanie odberu od 28. 10. 2010 do 27.04.2011 t.j. 182 dní,

hodín denne 12, celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu = 5440,162 KWh,
celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu = 720,65,-eur, náklady spojené so
zistením neoprávneného odberu = 56,02,-eur, DPH z nákupnej ceny elektriny 89,05,-eur, celková škoda
spôsobená neoprávneným odberom = 865,72,-eur. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že pri
výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ako aj pri určení trvania neoprávneného

odberu elektriny, postupoval v súlade so zákonom a Vyhláškou, a keďže nebolo možné určiť skutočné
trvanie neoprávneného odberu, t.j. ktorého dňa žalovaný porušil zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii s elektromerom a neoprávnene sa pripojil do distribučnej sústavy žalobcu), určil trvanie
neoprávneného odberu v oboch sledovaných obdobiach v zmysle citovaného ustanovenia najdlhšie za
obdobie posledných šiestich mesiacov od zistenia neoprávneného odberu.

22. K vznesenej námietke „res iudicata“ odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR,,
sp. zn. 5Cdo 120/2009) s tým že prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v
novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok
alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých

istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne
procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní
alebo má postavenie žalovaného a naopak). Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo
stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený
(t.j. vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa týka tých istých osôb v prípade, ak v novom konaní

vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej
sukcesie). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako
súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci
právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke
v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak. V danej veci správne vznesenú

námietku posúdil súd prvej inštancie v tom, že nejde o vadu res iudicata, nakoľko konania vedené
na Okresnom súde Bratislava IV (sp. zn. 10Cb/288/2011 a sp. zn. 7C/126/2012) nie sú rovnaké. V
uvedených konaniach vystupujú rozdielne strany sporu a posudzuje sa rozdielny nárok. V posudzovanej
veci ide o nárok žalobcu na náhradu škody, ktorá vznikla zo zákona (ZE) a v žalovanom namietanom
konaní 10Cb/288/2011 bol predmetom konania nárok spoločnosti „ZSE Energia, a.s. na zaplatenie

dodávky elektriny, ktorú si žalovaný zmluvne dojednal s dodávateľom elektriny ZSE Energia, a.s. V
namietanej veci vystupuje na strane žalobcu spoločnosť: ZSE energia a.s. ktorý je dodávateľ elektriny
a je odlišný od spoločnosti ZSE distribúcia a.s., ktorý je žalobcom v posudzovanej veci. Z uvedeného
dôvodu je námietka žalovaného v prekážke rozsúdenej veci nedôvodná.

23.Vzhľadomnauvedenéodvolacísúddospelkzáveru,žeobsahodvolaniažalovanéhoniejespôsobilý
spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne
v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré
by mohli spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil
svoje rozhodnutie.

24. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súd prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
C.s.p. ako vecne správny potvrdil.25. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, priznal proti žalovanému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval

ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok

odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).