Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. máj 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5Tos/40/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6219010159
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6219010159.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a
sudcov JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. a Mgr. Jána Bednára, na neverejnom zasadnutí dňa 24. mája 2022
prejednal sťažnosť odsúdenej S. S. proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 10T/50/2019
zo dňa 21.03.2022 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdenej S. S. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením sp. zn. 10T/50/2019 zo dňa 21.03.2022 samosudca Okresného súdu Veľký Krtíš podľa § 50
ods. 4 Tr. zák. nariadil odsúdenej S. S. vykonanie trestu odňatia slobody vo výmere 1 rok, ktorý jej bol
uložený trestným rozkazom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 10T/50/2019 zo dňa 11.07.2019. Podľa
§ 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. odsúdenú pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti uzneseniu podala odsúdená v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnila prostredníctvom obhajcu
podaním doručeným okresnému súdu dňa 23.03.2022. Poukázala na závery uznesenia Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 5Tos/127/2021 zo dňa 23.11.2021, ktoré okresný súd evidentne nerešpektoval.
Vzhľadom na skutočnosť, že jej pobyt je známy a súd disponuje jej telefónnym číslom, bola toho
názoru, že pominuli dôvody konania proti ušlému. Okresný súd mal po doručení uznesenia krajského

súdu uznesením zrušiť ustanovenie obhajcu, nakoľko stále disponuje jej adresou a telefonickým
kontaktom a jej pobyt v dobe doručenia uznesenia krajského súdu nebol neznámy, teda neboli splnené
zákonné dôvody konania proti ušlému. Okresný súd mohol prostredníctvom dožiadania cez maďarské
orgány overiť, či sa nachádza na danej adrese, resp. či susedia nemajú vedomosť o jej adrese. Od
vydania predmetného trestného rozkazu sa nedopustila žiadneho trestného činu a ani priestupku, preto
nesúhlasila so záverom okresného súd, že sa v skúšobnej dobe neosvedčila. Navrhla, aby krajský súd

uznesenie okresného súdu zrušil.

Krajský súd podľa § 192 ods. 1 písm. a), b) Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúmal správnosť
výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu a zistil,
že sťažnosť odsúdenej nie je dôvodná.

Je nepochybné, že odsúdená S. Tóthová bola trestným rozkazom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn.
10T/50/2019 zo dňa 11.07.2019 uznaná vinnou z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák., za čo bola odsúdená na trest odňatia
slobody vo výmere 1 rok, pričom výkon trestu jej bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo
výmere 1 rok. Tiež jej bola uložená povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné. Predmetný
trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.08.2019. V zmysle § 50 ods. 1 Tr. zák.

skúšobná doba podmienečného odsúdenia odsúdenej začala plynúť dňa 21.08.2019 a uplynula dňa
21.08.2020.Keďže odsúdená sa zdržiava v zahraničí a nepodarilo sa jej doručiť predvolanie, okresný súd jej preto
ustanovil obhajcu a konal ako proti ušlej. Dňa 04.08.2021 okresný súd uznesením odsúdenej nariadil

výkon trestu. Ustanovená obhajkyňa podala sťažnosť, ktorej Krajský súd Banská Bystrica uznesením sp.
zn. 5Tos/127/2021 zo dňa 23.11.2021 vyhovel. Odsúdená súdu oznámila súdu novú adresu, na ktorej
si však zásielku neprevzala a tá sa vrátila s označením „neznámy“. Márny bol aj telefonický pokus o
spojenie sa s odsúdenou. Súd prvého stupňa preto ponechal ustanoveného obhajcu a naďalej konal ako
proti ušlej, keďže mal preukázané, že odsúdená sa zdržiava v zahraničí (mení adresy) a nie je možné

doručiť jej predvolanie.

Následne okresný súd skúmal správanie odsúdenej počas plynutia vyššie uvedenej skúšobnej doby,
pričom zistil, že táto sa nedopustila trestnej činnosti, ani priestupkov, teda v tomto smere viedla riadny
život. Zároveň je však zrejmé, a to z výpovede poškodeného S. S., ako aj z jeho písomných podaní, že
zameškané výživné vo výške 782,20 Eur počas skúšobnej doby, ani doposiaľ neuhradila.

Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. veta prvá, ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil povinnosť
nahradiť škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak boli uložené,
súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, že sa trest odňatia slobody vykoná.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je nepochybné, že odsúdená počas skúšobnej doby podmienečného
odsúdenia nesplnila súdom určenú povinnosť uhradiť zameškané výživné, a to ani sčasti. Naviac po
odsúdení naďalej neplatila ani bežné výživné.

Podmienečné odsúdenie tak zjavne nesplnilo svoj účel a odsúdená vlastným zavinením vytvorila

zákonné podmienky pre nariadenie výkonu trestu odňatia slobody v zmysle § 50 ods. 4 Tr. zák. Okresný
súd tiež postupoval správne, keď ju na výkon tohto trestu v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradil
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu nebola vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý je bol uložený za úmyselný
trestný čin.

Sťažnostnú námietku odsúdenej o tom, že pominuli dôvody konania proti ušlému považoval krajský súd
za nedôvodnú, nakoľko je zrejmé, že odsúdená sa aj naďalej vyhýba stíhaniu pobytom v zahraničí, kde
mení adresy, nepreberá poštu a nie je možné sa s ňou spojiť ani telefonicky.

Skutočnosť, že odsúdená v skúšobnej dobe nespáchala žiaden trestný čin a ani priestupok je
predpokladom na vedenia riadneho života, avšak nie jediným. Ďalším predpokladom je, že odsúdený
zaplatí dlh alebo zameškané výživné, pokiaľ mu bola takáto povinnosť uložená. Vedenie riadneho života
v skúšobnej dobe znamená aj to, že odsúdený rešpektuje právny poriadok, neporušuje právne normy,
plní si svoje povinnosti voči štátu a spoločnosti a nezneužíva svoje práva. Krajský súd sa preto stotožnil

so záverom okresného súdu, že osoba, ktorá nesplní povinnosť uloženú súdom a nestará sa o výživu
vlastných detí nemôže byť posudzovaná ako osoba, ktorá vedie riadny život.

Krajský súd na záver uvádza, že na odsúdenú sa neuplatňuje ust. § 50 ods. 5 Tr. por., lebo jej zavinením
súd nerozhodol v lehote 1 roka od uplynutia skúšobnej doby.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Z uvedených dôvodov senát krajského súdu sťažnosť odsúdenej v zmysle § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por.
ako nedôvodnú zamietol.

Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici v pomere hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4
Tr. por. v spojení s § 180 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.