Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. apríl 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Tos/25/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7918010162
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kohutová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7918010162.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kohutovej a sudcov
JUDr. Mareka Dudíka a JUDr. Evžena Kelija, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 18. apríla 2018
v trestnej veci obvineného Ľ. H., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1
písm. d) Tr. zák. a iné, o sťažnosti obvineného proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov zo dňa 12. 4.
2018, sp. zn. 3T/34/2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. z a m i e t a sťažnosť obvineného Ľ. H..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením samosudca Okresného súdu Trebišov podľa § 79 ods. 3 Tr. por. s poukazom na
§ 238 ods. 3 Tr. por. zamietol žiadosť obvineného Ľ. H., nar. X.X.XXXX v Y., trvale bytom Y., V. XXXX/XX,
t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice, o prepustenie
z väzby na slobodu.

Podľa § 80 ods. 1 písm. a) Tr. por. nenahradil väzbu obvineného Ľ. H. zárukou dôveryhodnej osoby.

Podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr. por. neprijal písomný sľub obvineného Ľ. H. ako náhradu väzby.

Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. nenahradil väzbu obvineného Ľ. H. dohľadom probačného a

mediačného úradníka.

Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení podal sťažnosť obvinený Ľ. H., ktorú bližšie
neodôvodnil.

Na podklade takto podanej sťažnosti krajský súd v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal

správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť obvineného Ľ. H. nie je
dôvodná.

Napadnuté uznesenie je správne a zákonné vo všetkých výrokoch a v rámci konania bolo postupované
bezchybne, za dodržania procesných predpisov upravujúcich rozhodovanie súdu o väzbe obvineného.

Zároveň krajský súd konštatuje, že samosudca prvostupňového súdu v odôvodnení uznesenia
zrozumiteľne, presvedčivo a komplexne vysvetlil svoje závery, ktoré si v celom rozsahu osvojil aj
sťažnostný súd.

V posudzovanej trestnej veci krajský súd uvádza, že na Okresnom súde Trebišov je na základe obžaloby
podanej prokurátorom Okresnej prokuratúry Trebišov dňa 21. 3. 2018 vedená vec proti obvinenému

Ľ. H. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. a prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák.Z obsahu spisu je zrejmé, že väzba sa na obvinenom Ľ. H. v čase rozhodovania Krajského súdu v
Košiciach o ním podanej sťažnosti vykonáva kontinuálne z dôvodov predpokladaných v ustanovení § 71

ods. 1 písm. c) Tr. por. od 2. 12. 2017 na podklade uznesenia sudcu pre prípravné konanie zo dňa 5. 12.
2017, sp. zn. 3Tp/76/2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Tpo/66/2017 zo
dňa 27. 12. 2017 v súvislosti s trestným stíhaním pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. a prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák.

Samosudca okresného súdu v súlade so stavom veci a zákonom, po doručení obžaloby prokurátorom
Okresnej prokuratúry Trebišov na obvineného Ľ. H. pre vyššie uvedené prečiny dňa 21. 3. 2018 spolu
so žiadosťou obvineného Ľ. H. o prepustenie z väzby na slobodu zo dňa 9. 3. 2018, ako aj stanoviskom
prokurátora k predmetnej žiadosti po výsluchu obvineného Ľ. H. dňa 12. 4. 2018, zamietol žiadosť
obvineného Ľ. H. o prepustenie z väzby na slobodu a zároveň nenahradil väzbu obvineného inštitútmi
uvedenými v § 80 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. por.

Krajský súd zistil, že konaním prvostupňového súdu, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu, bolo
zároveň rešpektované aj ustanovenie § 76 ods. 3 Tr. por. a § 238 ods. 3 Tr. por., pokiaľ ide o dodržanie
lehoty, v ktorej je súd povinný o väzbe obvineného rozhodnúť.

Samosudca okresného súdu po preskúmaní spisového materiálu prihliadajúc aj na obsah zápisnice o
výsluchu obvineného Ľ. H. zo dňa 12. 4. 2018 procesne kvalifikovaným spôsobom dospel k záveru, že
aj v tomto štádiu trestného stíhania je existencia dôvodného podozrenia zo spáchania prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. a prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. založená na dôkazmi podložených skutkových zisteniach

vyplývajúcich z výpovedí svedkov Š. Z. a D. F., ako aj výpovedi svedka S. G., ale aj videozáznamom zo
dňa 2. 12. 2017, pričom je dokonca umocnená aj aktuálnou fázou trestného konania, ktoré je v štádiu
po podaní obžaloby na okresnom súde.

Úvahy samosudcu a závery z nich vyplývajúce uvedené v dôvodoch napadnutého uznesenia viažuce

sa na trvanie dôvodov väzby obvineného Ľ.V. H. v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. celkom logicky
potvrdzuje zistenie, že obvinený sa opakovane dopúšťa vedenia motorového vozidla v čase uloženého
zákazučinnosti,atoajpodvplyvomalkoholickýchnápojov.Svedčíotom5odsúdeníuvedenýchvodpise
registra trestov obvineného.

Krajský súd sa stotožňuje s konštatovaním samosudcu prvostupňového súdu uvedeným v dôvodoch
napadnutého uznesenia, že obvinený absolútne nerešpektuje rozhodnutia súdov a uložené tresty
zákazu činnosti, o čom svedčí aj to, že obvinený mal viesť motorové vozidlo napriek tomu, že trestným
rozkazom Okresného súdu Trebišov zo dňa 11.4.2016, sp.zn. 0T/53/2016 mu bol pre trestný čin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. uložený podmienečný trest odňatia

slobody vo výmere 10 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky, ktorá mala uplynúť 11. 4. 2019,
pričom zároveň mu bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu
5 a pol roka.

Vychádzajúc z uvedeného dospel krajský súd k záveru zhodnému so záverom prvostupňového súdu, že

vzhľadom na okolnosti charakterizujúce osobu obvineného Ľ. H., tak ako na ne bolo v tomto rozhodnutí
vyššie poukázané, odôvodňujú záver, že písomný sľub, záruka dôveryhodnej osoby a rovnako ani
dohľad probačného a mediačného úradníka nad obvineným nie sú dostatočné na nahradenie väzby
obvineného, pretože neodstraňujú obavu z konania obvineného Ľ. H. uvedenú v ustanovení § 71 ods.
1 písm. c) Tr. por.

V tejto súvislosti treba pre úplnosť uviesť a zvýrazniť, že ani hrozba nepodmienečného trestu odňatia
slobody vyplývajúca pre obvineného Ľ. H. z trestného rozkazu Okresného súdu Trebišov zo dňa 11.
4. 2016, sp. zn. 0T/53/2016 nezabránila obvinenému Ľ. H. v konaní, z ktorého je dôvodne podozrivý v
predmetnej trestnej veci.

Z týchto dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.