Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. jún 2022

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 2T/141/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413010534
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Toma

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2022:6413010534.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiari nad Hronom v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Tomu a

prísediacich Jána Škriniara a Jaroslava Rajčana na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.06.2022,
takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Obžalovaný J. F., nar. XX.XX.XXXX v Z. B., okres I., trvale bytom I., F. A. XXX/XX, živnostník, konateľ
vo firmách DM M., s.r.o. I., DM M., s.r.o. I.,

Obžalovaný Z. V., nar. XX.XX.XXXX v Z. B., okres I., trvale bytom I., F. XXX/XX, živnostník,

sú vinní, že

bod 1)
ako osoby oprávnené konať za daňový subjekt spol. T., s.r.o., X. XX/XX, I., D.: XXXXXXXX dňa
XX.XX.XXXX u miestne príslušného správcu dane - L. úradu Z. B. podali riadne daňové priznanie k
dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku XXXX, pričom v predmetnom daňovom
priznaní nepriznali daň z príjmu za uskutočnené zdaniteľné plnenie z dvoch odberateľských faktúr č.
XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX na sumu XXX,XXX € a č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX na sumu XX
XXX,XX €, vystavené pre odberateľa A. utca A., T. u. XX, B., F., pričom odborným posudkom č. XXX/
XXXX znalca z odboru stavebníctva, pozemné stavby, odhad hodnoty pozemných stavieb bola určená

všeobecná hodnota diela vo výške XXX XXX,XX €, čím skrátili daň vo výške X XXX,XX €,

bod 2)
Obž. Z. V. ako štatutárny orgán - konateľ spoločnosti - daňového subjektu T., s.r.o., X. XX/XX, XXX XX I.,
D.: XXXXXXXX dňa XX.XX.XXXX na požiadanie L. úradu Z. B. predložil ku kontrole k L. za obdobie IV.
štvrťroka XXXX a I. štvrťroka XXXX výpis z účtu spoločnosti č. XXXXXXXX/XXXX vedený v H. banke,
ktorý výpis z účtu obž. J. F. ako štatutárny orgán - konateľ spoločnosti - daňového subjektu T., s.r.o.

vytlačil na originálny hlavičkový papier H. banky, jednotlivé položky týkajúce sa prijatých platieb vo výške
XXX,XXX € a XX XXX,XX € súvisiacich s odberateľskou faktúrou č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX
a faktúrou č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX odberateľa A. utca A., T. u. XX B., F. upravil tak, aby z
predkladaného výpisu prijatie platieb ani následné výbery nebolo možné zistiť,

tedav bode 1)
spoločným konaním v malom rozsahu skrátili daň,

v bode 2)
Spoločným konaním uviedli nepravdivé a hrubo skresľujúce údaje o závažných skutočnostiach v iných
podkladoch slúžiacich na kontrolu účtovníctva,

tým spáchali

v bode 1)
prečin skrátenie dane a poistného podľa § 276 ods. 1 Tr. zákona č. 300/2005 Z.z.,

v bode 2)
prečin skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c) Tr. zákona
č. 300/2005 Z.z..

Za to sa odsudzujú
Obžalovaný J. F.

Podľa § 276 ods. 1 Tr. zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. h), § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr. zákona,
§ 41 ods. 1 Tr. zákona, § 56 ods. 1 Tr. zákona, článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd k úhrnnému peňažnému trestu vo výmere 1 000 (tisíc) Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona súd ustanovuje obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu

mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.

Obžalovaný Z. V.

Podľa § 276 ods. 1 Tr. zákona, § 36 písm. j), l), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr.
zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 56 ods. 1 Tr. zákona, článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd k úhrnnému peňažnému trestu vo výmere 1 000 (tisíc) Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona súd ustanovuje obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu
mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Žiari nad Hronom podal dňa 21.08.2013 obžalobu na obvineného J. F. a
obvineného Z. V. v bode 1) pre zločin skrátenie dane podľa § 276 ods. 1 Tr. zákona, v bode 2) pre prečin
skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c) Tr. zákona na tom
skutkovom základe, že:

bod 1)
ako osoby oprávnené konať za daňový subjekt spol. T., s.r.o., X. XX/XX, I., D.: XXXXXXXX dňa
XX.XX.XXXX u miestne príslušného správcu dane - L. úradu Z. B. podali riadne daňové priznanie k dani
z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku XXXX, pričom v predmetnom daňovom priznaní

nepriznali daň z príjmu za uskutočnené zdaniteľné plnenie z dvoch odberateľských faktúr č. XXXXXX
zo dňa XX.XX.XXXX na sumu XXX,XXX € a č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX na sumu XX XXX,XX €,
vystavené pre odberateľa A. utca A., T. u. XX, B., F., čím skrátili daň vo výške XX XXX,XX € ku škode
štátneho rozpočtu SR,

bod 2)obž. Z. V. ako štatutárny orgán - konateľ spoločnosti - daňového subjektu T., s.r.o., X. XX/XX, XXX XX I.,
D.: XXXXXXXX dňa XX.XX.XXXX na požiadanie L. úradu Z. B. predložil ku kontrole k L. za obdobie IV.
štvrťroka XXXX a I. štvrťroka XXXX výpis z účtu spoločnosti č. XXXXXXXX/XXXX vedený v H. banke,

ktorý výpis z účtu obž. J. F. ako štatutárny orgán - konateľ spoločnosti - daňového subjektu T., s.r.o.
vytlačil na originálny hlavičkový papier H. banky, jednotlivé položky týkajúce sa prijatých platieb vo výške
XXX,XXX € a XX XXX,XX € súvisiacich s odberateľskou faktúrou č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX
a faktúrou č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX odberateľa A. utca A., T. u. XX B., F. upravil tak, aby z
predkladaného výpisu prijatie platieb ani následné výbery nebolo možné zistiť.

Na hlavných pojednávaniach bolo vykonané dokazovanie dňa XX.XX.XXXX výsluchom obžalovaného
J. F., obžalovaného Z. V., svedkyne poškodenej D.. F. A., dňa XX.XX.XXXX výsluchom svedkov Bc. L.
E. a U. V., dňa XX.XX.XXXX výsluchom svedka D.. B. E., dňa XX.XX.XXXX výsluchom znalkyne D.. Q.
T. X., dňa XX.XX.XXXX výsluchom znalkyne D.. D. P., dňa XX.XX.XXXX výsluchom znalkýň D.. Q. T. X.
a D.. D. P., dňa XX.XX.XXXX výsluchom svedka poškodeného P.. X. L., znalca D.. F. O., svedka D.. F.

X., dňa XX.XX.XXXX prečítaním podľa § 269 Tr. poriadku listinných dôkazov.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázaný skutkový stav tak, ako je to uvedené v skutkových
vetách 1, 2 výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný J. F. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 písm. a), b), c),
ods. 2, ods. 4, ods. 5, ods. 7, ods. 8 Tr. poriadku uviedol „Som nevinný“. Na svoju obranu ďalej uviedol,
že sám si to nevie vysvetliť, pričom bol presvedčený, že všetko je poriadne podané. Že je problém sa
dozvedeli až keď boli predvolávaní daňovým úradom. Na daňovom úrade im položili 4-5 otázok, až tam
sa dozvedeli, že je nejaký problém z predchádzajúcich rokov. Bolo im povedané, že chýbajú faktúry za

uplynulé roky, sami zdôrazňovali, že práce prebehli, že sami chybu nespravili. Nevedeli si vysvetliť čo
sa vlastne stalo. Sám nevedel v čom je problém. Z daňového úradu boli stále predvolávaní aj v iných
veciach, väčšinou to dopadlo dobre. Sám nevedel, že je nejaký problém, čo sa týka účtovníctva, až
kým neboli predvolaní na daňový úrad. Na otázky prokurátora uviedol, že aj keď neskôr uviedli, že bola
chyba na účtovníctve, neuvedomovali si, že by tieto faktúry mali chýbať. Sám si je vedomý daňovej

povinnosti, nie si je vedomý, že predmetné faktúry tam chýbali. Na daňovom úrade potvrdili, že sú to
ich faktúry, že všetky práce prebehli, všetko sa zrealizovalo. Nevedia si vysvetliť, čo sa stalo, kde je
chyba v účtovníctve. Doposiaľ nikdy neplatili daň v sume vyše 80 000 €, majú preto zato, že chýbajú
aj náhradné faktúry. Účtovníctvo viedli väčšinou sami, pomáhala im s ním tretia osoba. Zdôraznil, že
predpokladal, že je všetko v poriadku, až na daňovom úrade sa dozvedel, že chýbajú faktúry. V bode

2) uviedol, že ho to mrzí, podstata je však niekde inde, v kritickom čase mal problémy s manželkou. Je
pravdou, že príjmy vymazal, bolo to však pre jeho osobnú potrebu, kolega mal predmetný doklad vedľa
svojho počítača, jednalo sa však o daňovú kontrolu predtým. Nepredpokladal, že kolega tento doklad
vytlačí z počítača a zanesie na kontrolu. V konkrétnom čase sa vykonávala kontrola na DPH. Na otázky
prokurátora uviedol, že nevie akým spôsobom bol tento trestný čin zistený. Na otázky obhajoby uviedol,

že sústavne mali kontroly z daňového úradu na sro resp. živnosť. Doposiaľ nikdy im nebol vyčíslený
daňový nedoplatok vo vyššej sume. Buď to bolo zle zaúčtované alebo dodávateľ neuviedol konkrétne
miesto dodania. Dane platili vždy dosť vysoké sumy, DPH boli vždy niekoľko tisíc Eur. Platili to poctivo,
nikdy nešli do mínusu resp. vratiek. Pracovalo pre nich viacero živnostníkov, na rôznych akciách, napr.
Q., A., Z., boli akcie aj v Českej republike. Niekedy sa jednalo aj o 10 stavieb naraz. Tak vysokú daň z

príjmu ako je uvedená v obžalobe nikdy neplatili. Chýbali im aj účtovné doklady, čo bolo konštatované už
aj v predchádzajúcich kontrolách. Kontaktovali aj súčasného konateľa, posielala sa pošta, predpokladali,
vedeli, že niečo je z účtovným programom. Kontaktovanie súčasného konateľa bolo bezvýsledné. Na
otázkysúduuviedol,žekonateľomspoločnostiT.,s.r.o.bolodrokuXXXX,presnedokedynevedeluviesť.
Začínaliakoživnostníci,keďžeimpodnikanieišlo,investorižiadali,abyzaložilis.r.o..Vžalovanomskutku

sa jednalo o rekonštrukciu strechy logistického centra, rekonštrukciu strešného plášťa. Firmu predali z
toho dôvodu, že boli dosť šikanovaní daňovým úradom a v tom období im končila jedna kontrola. Daňový
úrad žiadal o ďalšiu kontrolu, „povedal som dosť, toto nás už nebaví“. Všetky podklady, doklady boli
odovzdané novému konateľovi. Na otázku obhajoby uviedol, že v prípade ak sa preukáže rozdiel dani,
je ochotný uhradiť daň zodpovedajúcu reálnemu stavu. V záverečnej reči v zmysle § 274 ods. 2 Tr.

poriadku svoje konanie oľutoval.

Obžalovaný Z. V. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 písm. a), b), c),
ods. 2, ods. 4, ods. 5, ods. 7, ods. 8 Tr. poriadku uviedol „Určite sa cítim nevinný“. Na svoju obranu ďalejuviedol na otázky prokurátora, že nie si je vedomý, že skrátil daň. Je v tom, že predmetná faktúra bola
zaradená v účtovníctve. Potvrdil, že podali daňové priznanie, je si v tom vedomý, že predmetné faktúry
zahrňujúce tieto plnenia, tam mali byť. Keď podávali daňové priznanie boli v tom, že predmetné faktúry

sú v tom obrate zahrnuté. Keď vypovedali na daňovom úrade tak uvádzali, že predmetné faktúry by mali
byť zahrnuté v účtovníctve. Tieto zdaniteľné plnenia sa uskutočnili. Je pravdou, že v prípravnom konaní
uvádzal,žeimnevzniklažiadnadaňovápovinnosťzdôvodu,žesinepriznávaližiadnuchybu,žebyniečo
spôsobili. Svoj postoj zmenil v tom, že s účtovníctvom im pomáha jeho svokra, trochu spanikáril. Na
otázky prokurátora k bodu 2) na svoju obranu uviedol, že sám si myslel, že výpis z účtu nie je upravený,

po telefonáte kontrolórov žiadali doklady na doplnenie. Kolega mu volal, výpisy zobral a zaniesol na
daňovýúrad.Ďalejuviedol,žezmluvnývzťahspartneromvMaďarskubol,prácesauskutočnili.Doposiaľ
si nevie vysvetliť, kde sa stala chyba, konkrétne faktúry sa už nedajú skontrolovať. Potvrdil, že za takýto
stav sú zodpovední konatelia. V kritickom čase podnikali v stavebníctve, sám podniká od roku 2000.
Sám podal minimálne 14 daňových priznaní, nerátajúc štvrťročné daňové priznania. Na otázky obhajoby
uviedol, že doposiaľ nemal problémy, že by mal nedoplatky vyššieho rozsahu. V prípravnom konaní

už nemal účtovníctvo k dispozícií. Rozdiel dane 87 140,69 € určite nie je adekvátny, vzhľadom na ich
ekonomickú situáciu a rozsah prác. Daň v takejto výške, určite nie je adekvátna. Ich zisk býva 20-30
%, záleží to podľa výdavkov. Doposiaľ v podnikaní odvádzali DPH štvrťročne, daň z príjmu ročne. Nikdy
nemali nejaké návratky na DPH alebo daň v mínuse. Falošné doklady boli predložené k inej kontrole,
nález tam nebol. Tieto falošné výpisy sa dostali tak na daňový úrad, že niektorí z kontrolórov volal

kolegovi, aby predložil výpisy OTP banky. Boli pracovne vyťažený, sám zobral z kancelárie výpisy, na
ktorých bolo OTP banka a predložil ich daňovému úradu. K tejto spornej kontrole nepredložili žiadne
doklady daňovému úradu, táto kontrola im bola odovzdaná bez nálezu. S kolegom sa rozhodli, že
firmu predajú. K prevodu obchodného podielu došlo pred začatím daňového konania. Po odpočítaní
nákladov na dielo, je ochotný škodu zaplatiť. Kontaktovali súčasného konateľa, snažili sa ho dopátrať,

aby predložil požadované podklady pre daňový úrad. Podľa neho nepodcenili situáciu, predpokladali, že
všetko je v poriadku, ako má byť, že daňové priznanie je vyplnené správne. Všetko za príslušný rok je
zaplatené. Na otázky súdu uviedol, že konateľom T., s.r.o. bol v rokoch XXXX-XXXX. Príčinou predaja
boli neustále kontroly, posledná bola kladná, bez nálezu. Rozhodli sa s kolegom, že spoločnosť predajú.
V konkrétnom prípade sa jednalo o práce na streche. Celkový objem prác bol okolo 400 000 €, v bode

2) prvý obžalovaný mal spory, problémy s manželkou. Manželka sa mu vyhrážala rozvodom, snažil sa
chrániť. V záverečnej reči v zmysle § 274 ods. 2 Tr. poriadku svoje konanie oľutoval.

Svedkyňa poškodená D.. F. A., kontrolór L. úradu B. B., pobočka I. nad O. na hlavnom pojednávaní
uviedla, že bola poverená výkonom kontroly u daňového subjektu T., s.r.o. I. spolu s D.. A., ktorý potom

skončil pracovať na daňovom úrade, odišiel do dôchodku. Kontrolu začali oznámením o výkone kontroly,
ktoré bolo doručené na sídlo spoločnosti. V oznámení bol uvedený deň začatia kontroly, v ten deň
sa za spoločnosť nikto začiatku kontroly nezúčastnil. Následne boli adresované opakované výzvy na
predloženie dokladov, predvolanie na meno konateľa. Bolo oznámené, že došlo k zmene konateľov.
Predvolanie svedkov bolo zasielané na adresu obžalovaného Z. V., zároveň bola upovedomená aj

spoločnosť. Predmetom kontroly bola daň z príjmov právnických osôb za rok 2009, všetky ktoré
podliehajú tejto dani, aby boli zahrnuté v daňovom priznaní. Na otázky prokurátora uviedla, že na výkon
tejto daňovej kontroly mali podklad, ktorý bol doručený z finančného riaditeľstva, prehľad o neobvyklých
finančných operáciách. Na základe toho kontrola začala, požiadali banku o potvrdenie. V rámci daňovej
kontroly jednala s obžalovanými, ktorí v tom čase už boli len v pozícií svedkov. Obžalovaní potvrdili, že

práce boli vykonané, peniaze prijali. Prečo to nebolo uvedené v daňovom priznaní, nevedeli vysvetliť.
Kontrolór zistí rozdiel, pošle materiál na správu daní, nevedela uviesť z akých dôvodov daň nebola
zaplatená, keď obžalovaní si boli vedomí svojej daňovej povinnosti. S oboma obžalovanými jednala
pri pojednávaní v roku 2011. Čo sa týka uskutočnenia plnenia, toto bolo priznané, čo sa týka platby,
nevedela uviesť. V bode 2) uviedla, že výpis z účtu vyžiadal kontrolór D.. A. osobne. Ku každej kontrole

sú žiadané doklady, sama nie si je istá, či predmetný doklad bol predložený osobne, ale pravdepodobne
áno. Výpis, ktorý bol predložený ku kontrole bol následne konfrontovaný s výpisom, ktorý predložila OTP
banka. Takýto postup nerobia vždy, keďže na výpise neboli uvedené príjmy, bola požiadaná OTP banka
o zaslanie výpisu tohto účtu. Kontrolu DPH vykonával D.. A. spolu s ňou. Na otázky obhajoby uviedla,
že rozdiel dane bol zistený na základe dokladov, ktoré predložil na základe medzinárodnej spolupráce

maďarský odberateľ. Boli to predmetné faktúry, rozpočtovanie nákladov, výpisy z účtu maďarského
odberateľa a výpisy z účtu spoločnosti T., s.r.o.. Účtovníctvo spoločnosti nebolo predložené. V rámci
predmetnej kontroly nepredložil ani jeden z obžalovaných výpisy z účtu, pri daňovej kontrole k dani z
príjmov. Obidvaja obžalovaní na opakované predvolanie sa dostavili. K určeniu dane podľa pomôcok,sa pristupuje vtedy, keď správca dane nemá konkrétne doklady a účtovníctvo kontrolovaného subjektu.
Takýto postup nasleduje až vtedy, keď je neúspešný výkon daňovej kontroly. Pri tomto výpočte vychádza
správca dane z dokladov, podkladov, ktoré má k dispozícií. Pripustila, že v prípade uvedených 2 faktúr,

keby mali k dispozícií účtovníctvo firmy, by bol rozdiel v dani iný. Kontrola začala v auguste 2011,
vtedy boli obidvaja obžalovaní ešte konateľmi. Kontrola začala presne 23.08.2011 a podľa výpisu
z obchodného registra došlo k zmene konateľov 05.09.2011. Súčasnému štatutárnemu zástupcovi
zasielali písomnosti, ktoré nepreberal. Osobne s ním nekomunikovali.

Svedkyňa Bc. L. E., riaditeľka H. banka Q., a.s., pobočka I. na hlavnom pojednávaní uviedla, že
výpisy, ktoré boli použité boli na výpisovom papieri banky, ale nesúhlasili s výpismi, ktoré boli v
systéme. Odlišnosti, čo sa týka výpisu neboli, boli nezhody v jednotlivých položkách, tie nesúhlasili so
skutočnosťou.Výpisovýpapierbolkdispozíciívoľnenapobočke,malihokdispozíciízamestnanci.Akým
spôsobom bol zneužitý, k tomu sa vyjadriť nevedela. Na otázky obhajoby uviedla, že nemá vedomosť
za akým účelom boli vyhotovené predložené výpisy z účtu.

Svedok U. V., nadobúdateľ obchodnej spoločnosti T., s.r.o. I. v prípravnom konaní v zápisnici o výsluchu
svedkadňaXX.XX.XXXXuviedol,žespoločnosťT.,s.r.o.vôbecnepozná,nevieoakúfirmusajedná,čím
sa zaoberá. Nepozná osoby, ktoré majú túto firmu. Raz za ním do krčmy „O.“, prišiel svedok L. V. a jeho
brat A. V., ktorí mu ponúkali prácu v G. a v T.. Nikdy nebol na daňovom úrade kvôli firme T., s.r.o., sám

o tejto spoločnosti nič nevie. Je to podvod na jeho osobe, využili situáciu, že bol opitý a podpísal nejaké
papiere. Na otázky uviedol, že osoby obžalovaných nepozná. Potvrdil, že podpis na zmluve o prevode
obchodného podielu zo dňa 30.08.2011 a protokole o prevzatí a odovzdaní na týchto dokladoch je jeho.
Sám neprevzal žiadne doklady od spoločnosti T., s.r.o., nemá absolútne nič, žiadne papiere mu nedali.
Na hlavnom pojednávaní svedok U. V. uviedol, že spoločnosť T., s.r.o. nepozná, nikdy nepreberal žiadne

doklady tejto spoločnosti. Potvrdil, že bol za ním svedok L. V., či nechce ísť niekde pracovať, sám s tým
súhlasil. Vie, že podpisoval nejaké zmluvy, ktoré nečítal. Sám bol v tom, že podpisuje zmluvu, že pôjde
pracovať do X. v Českej republike. Papiere, dokumenty k podpisovaniu priniesol svedok L. V.. Nikoho
iného okrem neho tam prítomného nevidel. A. V. pozná, nebol tam prítomný. Keď podpisoval doklady
bolo mu povedané, že podpisuje „robotu“. Osoby obžalovaných nepozná. Ohľadom spoločnosti T., s.r.o.

ho kontaktoval L. úrad B. B., predviedli ho ku nim policajti. Okrem polície ho nikto iný nekontaktoval.
Ohľadom rozporov medzi výpoveďou v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní uviedol, že prišla
tam blondína, ktorej meno nepozná. Najskôr prišiel do krčmy svedok L. V., potom prišla blondína sama.
Na otázky obhajoby uviedol, že s oboma obžalovanými sa pravdepodobne nestretol, nepamätá sa. Sám
zostal v šoku, vôbec nevedel, že takáto firma existuje, ako jemu ako osobe mohli odovzdať firmu. Sám

nevedel, čo podpisuje. Do omylu ho dostali svedok L. V. a A. V., chcel ísť pracovať do Českej republiky.
Q. L. V. v kritickom čase mal živnosť, vykonával kopárske práce aj v Žiari nad Hronom. Sám mu preto
dôveroval. Nevie, nepamätal sa, či bol v Banskej Bystrici podpísať nejaké doklady u notára. Potvrdil, že
na zmluve o prevode obchodnej spoločnosti je jeho podpis. Na otázku poškodenej uviedol, že na adrese
I., X. XX predvolanie z daňového úradu neprevzal, na tej adrese nepodpisoval nič. Nemá vedomosť

ani o zasielaní ďalších písomností. Sám taktiež nepodpísal výzvu na predloženie účtovných dokladov.
Zdôraznil, že v I. nikdy osobe neprevzal žiadnu poštu. Potvrdil, že v roku 2011 stratil doklady, nové si
vybavil až v roku 2015. V kritickom čase keďže nemal občiansky preukaz, nemohol prevziať žiadne
zásielky. V kritickom čase v roku 2011 býval v Žiari nad Hronom. Je pravdepodobné, že v tom čase bol
aj vo výkone trestu odňatia slobody. Na otázky obhajoby ďalej uviedol, že v Žarnovici nepreberá listové

zásielky,nikohonesplnomocnil,abytamzanehopreberallistovézásielky.Zdôraznil,žesámžiadnufirmu
nekupoval, rozprával sa o práci, nie o firme. Svedok L. V. mu neskôr túto situáciu nevysvetlil, odvtedy sa
s ním nerozprával. Na otázky súdu uviedol, že neznáma blondína sa mu nepredstavila. Sám nedostal
za tieto podpisy žiadnu protihodnotu, nič. V kritickom čase býval pravdepodobne v Žiari nad Hronom na
ulici O., u matky. Bol doposiaľ 3 krát súdne trestaný, bol vo výkone trestu odňatia slobody, naposledy

v roku 2012. Sám nikdy v sídle firmy T., s.r.o. v I. nebol. I. bližšie nepozná. Preukaz totožnosti stratil
pravdepodobne v roku 2010, oznamoval to na políciu. Podklady, ktoré boli predložené blondínou nečítal,
veril, dôveroval svedkovi L. V.. Na otázky obhajoby uviedol, že XX.XX.XXXX nemohol byť osvedčený u
notára jeho podpis podľa údajov z občianskeho preukazu, keď občiansky preukaz stratil v roku XXXX.
Bez občianskeho preukazu bol pravdepodobne 1,5 roka, nový preukaz totožnosti mu vydali 23.04.2014.

Svedok D.. B. E., daňový poradca Q. komory daňových poradcov na hlavnom pojednávaní uviedol,
že vypracoval písomné stanovisko, na základe predloženého protokolu z daňovej kontroly, pričom
správca dane nedodržal postup, ktorý mu určuje zákon č. 511/1992 Zb.. Uvedený zákon v § 29 ods.6 určuje ako má správca dane postupovať pri určovaní dane pomocou pomôcok. Ani jedno z týchto
ustanovení správca dane nedodržal. V uvedenom § je uvedené, že pomôckami môžu byť listiny,
výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede

svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí,
záujmových združení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu
alebo jemu podobných daňových subjektov. Táto firma bola na trhu viac rokov, preto správca dane
mohol bez akýchkoľvek problémov využiť poznatky o tejto firme, ktoré mal legálne podľa podaných
daňových priznaní. Bol by zistil, keby takto bol konal, že rádove dosahovala firma zisk 2 možno 3%,

pričom zisk v stavebníctve sa pohybuje od 0,5 do 3% podľa jednotlivých rokov. Správca dane sa
vôbec nezaoberal ani samotným daňovým subjektom, ktorý by ho bol naviedol, že v minulých rokoch
podával daňové priznania, ktoré boli aj preverované, pričom základ dane tvorilo niekoľko desaťtisíc
Eur. Dospieť k sume takmer 500 000 € na zákazke 1 100 000 € je absolútne odtrhnuté od reality.
Správca dane vyrúbil daňovníkom daň, ktorú nedosahuje nikto v tomto štáte. K takejto chybe došlo preto,
že správca dane nepoužil ani jednu zákonnú podmienku. Postupoval tak, ako by daňový subjekt bol

predložil všetky účtovné doklady. Vtedy správca dane nepostupuje tak, že na základe vykázaných, ale
súčasne aj vydokladovaných daňovými dokladmi upravuje nielen smerom hore, ale aj dole podľa svojich
zistení. Pokiaľ sa rozhodne zistiť základ dane podľa pomôcok nemôže používať predložené daňové
priznanie, ale musí zistiť pokiaľ možno čo najobjektívnejšie základ dane z určitých matematicko-vecných
podkladov. Pri stanovení základu dane v stavebnej firme, mal by si správca dane overiť aká je rentabilita

v národnom hospodárske, keď v menovanom roku bola celoštátna rentabilita 1,7% a pri prepočte na
výnosy tohto subjektu je to 20 000 €, mala by táto suma byť vodítkom, že zhruba v akých intervaloch sa
bude pohybovať. Správca dane nemôže dospieť k takej sume, ktorá je v absolútnom rozpore s logikou.
Nikto nenechá zarobiť firme 50% teda 500 000 € na 1 000 000 € zákazke. Správca dane jednoducho
obišiel postup, ktorý má povinný uplatniť. Podľa svedka celé jeho konanie je nezákonné. Nepoužil,

dokonca jeho protokol ani neobsahuje, že by bol použil čo i len jednu pomôcku. Správca dane mal však
určitú výhodu, pretože poznal výnosy, bolo mu treba v podstate len zistiť aká je rentabilita dotknutého
daňového subjektu alebo iných známych subjektov. Firiem, ktoré robia krovy je pomerne dosť, takže
správca dane nebol v nejakej dôkaznej núdzi, mohol zistiť nepomerne viac údajov ako zistil. Podľa jeho
názoru správca dane nevyrúbil daň podľa pomôcok. Vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od daňovej

kontroly nemôže vykonať voči daňovníkovi už žiadny právny úkon, pričom zákonná lehota je 5 rokov.
Podľanehosprávcadanepoprofesionálnejstránkevôbecnezvládolsvojuúlohu,nemaldôjsťktakémuto
absurdnému záveru, že maďarská firma nechala slovenskej firme zarobiť na miliónovej zákazke 400
000 €. Správca dane nedokázal zabezpečiť kvalifikovaný postup podľa príslušnej právnej normy, ktorá
v kritickom čase platila. V protokole, že by bol správca dane vecne použil nejaké pomôcky, sa nič také

nenachádza. Správca dane jednoducho pripočítal sumu, ktorá bola zistená k podanému daňovému
priznaniu, pričom vôbec neprihliadal na tú skutočnosť, že jeho úlohou v tomto prípade je zistiť všetky
dostupnéokolnosti.Správcadaneveciúčtovnejuzávierkymôževerifikovaťlenvtedy,keďmápredložené
príslušnéúčtovnédoklady.Správcadanepoužilpostup,ktorýbymalpoužiťpripredloženíúplnejúčtovnej
evidencie. Podľa jeho názoru správca dane postupoval v rozpore so zákonom č. 511/1992 Zbierky. Na

otázky obhajoby uviedol, že daňovník bol znevýhodnený. Pri akejkoľvek podnikateľskej činnosti u nás
nie je možné dosiahnuť takú vysokú rentabilitu. V prípade ak si vyberala maďarská firma, bolo možné
dosiahnuťrentabilituod0do5%,alerentabilita,akojevypočítanáskoro40%správcomdanejenereálna.
Zisk 500 000 € v pokrývačskej firme by bola absolútne najziskovejšia firma v rámci celej Slovenskej
republiky. Prv než pristúpi správca dane k určeniu dane podľa pomôcok, má sa pokúsiť k určeniu

dane dohodou. Určenie dane podľa pomôcok je podľa jeho názoru posledné riešenie. Takto vypočítaná
daň v tomto konkrétnom prípade nemá nijakú dôveryhodnosť. Je v zjavnom rozpore so všetkým, čo
zákon ukladá. Na otázky prokurátora uviedol, že mal pri vypracovávaní stanoviska k dispozícií len
protokol. Sám vyhodnocoval len postup daňového úradu. Na otázky súdu uviedol, že správca dane
postupoval takým spôsobom, že nepoužil žiaden materiál, ktorý obsahuje zákon. Takto môže správca

dane postupovať, keď má predložené účtovné doklady. Vtedy jednotlivé doklady verifikuje, zisťuje, či
sú všetky vydané faktúry a podobne. Pokiaľ sa rozhodne pre určenie dane podľa pomôcok, tak takto
postupovať nemôže. Na jednej strane deklaruje ako by postupoval podľa pomôcok, na druhej strane
ako by mal účtovné doklady. Účtovné doklady však nemal, takže takýmto spôsobom postupovať nemal.
Postup správcu dane bol úplne zbytočný.

Zo znaleckého posudku č. 10/2017 znalca z odboru ekonomika a manažment, odvetvie účtovníctvo
a daňovníctvo, ktorý vyžiadal súd v bode 312 na otázku č. 2 či bolo rozhodnutie správcu dane určiť
daň podľa pomôcok v súlade s platnou úpravou uviedol, že správca dane začal vykonávať v auguste2011 daňovú kontrolu, ktorá však nebola k 31.12.2011 ukončená. Táto kontrola bola vykonávaná aj po
01.01.2012 podľa zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a to až do jej ukončenia. V
zmysle § 165 ods. 5 citovaného zákona, sa aj vyrubovacie konanie po kontrole začatej a neukončenej

pred účinnosťou daňového poriadku vykoná podľa zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Rozhodnutie správcu dane určiť daň podľa pomôcok bolo v tej časti, ktorú správca dane realizoval
v súlade s platnou právnou úpravou § 15 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.. V bode 3.1.8. znaleckého
posudku na otázku č. 8 či je možné postup správcu dane označiť za určenie dane podľa pomôcok znalec
uviedol, že áno správca dane určil daň podľa pomôcok, avšak pri vyrúbení dane neprihliadol na výhody

vyplývajúce pre daňovníka a svoje konanie nijako nezdôvodnil len konštatoval, že neboli zistené žiadne
ďalšie okolnosti, z ktorých by vyplynuli výhody pre daňový subjekt (§ 44 ods. 3 zákona č. 511/1992
Zb.). V bode 3.1.1.0. na otázku č. 10 uveďte ostatné skutočnosti zistené znalcom, ktoré by mali vplyv
na objasnenie, vlastné zistenia znalca, znalec uviedol, že určovanie dane podľa pomôcok vykonáva
správca dane bez súčinnosti s daňovým subjektom na základe pomôcok, ktoré si zaobstará. Pomôckami
môže byť všetko, každý dôkaz, ktorý nie je získaný v rozpore so zákonom. Zákon 511/1992 Zb. príkladmi

vymenúva, čo môže byť pomôckou, sú to listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové
spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových
združení, poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu alebo podobných
daňových subjektov. Ako pomôcky môžu byť využité aj doklady predložené daňovým subjektom, aj tu je

ponechaná právomoc správcu dane ako predložené doklady využije. Daňový subjekt nemá oprávnenie
navrhovať správcovi dane vykonanie dôkazov, ktoré použije ako pomôcky. Zákon č. 511/1992 Zb. dáva
dôraz na povinnosť správcu dane pri určení dane podľa pomôcok prihliadnuc na zistené okolnosti, z
ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli v konaní uplatnené. Ak takéto okolnosti
správca dane nezistí, uvedie to v protokole o určení dane podľa pomôcok. Správca dane síce v protokole

uviedol, že ním neboli zistené žiadne ďalšie okolnosti, z ktorých by plynuli výhody pre daňový subjekt,
ale nejako toto svoje tvrdenie nevysvetlil. Pri určovaní dane podľa pomôcok správca dane použil knihu
pohľadávok, podané daňové priznanie s príjmami za rok 2009 a následne získané vystavené faktúry
XXXXXX a XXXXXX pre spoločnosť A. R. kft, podľa podporných dokumentov - bankový výpis, kde je
preukázateľne príjem z týchto faktúr, tiež zmluva o dielo a preberací protokol, bola táto pomôcka pre

správcu dane dostatočne preukázaná a preto ju správca dane použil, avšak z celého spisu nie je jasné,
prečo napr. správca dane neposúdil aj ostatné príjmy v danom roku 2009 na základe získanej pomôcky
- bankový výpis a kniha pohľadávok, rovnako aj výdavky spoločnosti. Taktiež sa znalec nestotožnil s
vyjadrením správcu dane, že „neboli zistené žiadne ďalšie okolnosti, z ktorých by plynuli výhody pre
daňový subjekt“, pretože už len samotný výpis z bankového účtu s debetnými operáciami je pomôckou,

ktorú bolo potrebné preskúmať, či pri debetných operáciách nešlo o zdaniteľné príjmy, taktiež mohol
správca dane určiť výdavky na základe rozpočtu stavby. Znalkyňa D.. Q. T. X. na hlavnom pojednávaní
okrem iného uviedla, že ak daňový úrad konštatoval, ale nestojí za tým žiadna činnosť, že sa nejakým
spôsobom snažil dôjsť k nejakým výhodám, tak si myslí, že daň vypočítal nesprávne. Sama to viackrát v
znaleckom posudku uviedla, že daňový úrad neprihliadol na výhody pre daňový subjekt, ani to nejakým

spôsobom okrem tej jednoduchej vety, že skonštatoval, že neboli zistené žiadne ďalšie okolnosti nijakým
ďalším spôsobom to ďalej nezdôvodnil, ani nič tam ďalej neuviedol. Na priamu otázku obhajoby, či
správca dane pri kontrole na základe kontumačného spôsobu použil k zisťovaniu primerané výnosy,
náklady,hospodárskyvýsledokadosiahnutierentabilityvporovnaníajsinýmisubjektamivtomkritickom
časovom úseku, znalec uviedol, že „minimálne toto by som pokladala za jednu z výhod, pre ten subjekt,

aj toto tam určite nebolo, to je podstatná vec, týmto by som sa v znaleckom posudku určite zaoberala“.

Zo znaleckého posudku č. 1/2018 znalca z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a
daňovníctvo, ktorý predložila obhajoba v bode III 2 znalec uviedol, že rozhodnutie správcu dane určiť
daň podľa pomôcok bolo v súlade s platnou právnou úpravou. V bode III 4 znalec uviedol, že nevie aké

pomôcky mal správca dane skutočne k dispozícií počas daňovej kontroly, odpovedať na túto otázku mu
neumožňuje § 22 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.. V bode III.1.61 na otázku aké sú povinnosti správcu
dane pri použití pomôcok znalec uviedol, že ak správca dane určuje daňovému subjektu daň podľa
pomôcok má povinnosť prihliadnuť na zistené okolnosti, ktoré odôvodňujú poskytnutie určitých výhod
pre daňovníka aj za predpokladu, že daňový subjekt si ich sám neuplatnil. V bode III 6.2 na otázku

aké povinnosti má správca dane ak pomôcky nevyužije znalec uviedol, že správca dane má prihliadať
na výdavky, ktorých vynaloženie je nutné na dosahovanie zdaniteľných príjmov daňového subjektu,
vzhľadom na ustanovenie § 19 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších
predpisov. V daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pri tom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov
daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. V bode III 8 na otázku je
možné postup správcu dane označiť za určenie dane podľa pomôcok znalec uviedol, že správca dane v

protokole určenie dane podľa pomôcok uviedol, že pri zisťovaní základu dane v procese určovania dane
podľa pomôcok neboli správcom dane zistené ďalšie okolnosti, z ktorých by vyplynuli výhody pre daňový
subjekt nadväzne na ustanovenie § 44 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov,
správca dane len toto konštatoval. Znalcovi nie je známe z dostupných listín a spisov, či správca dane
vôbec a ako prihliadol k okolnostiam, z ktorých by plynuli výhody pre daňový subjekt, v protokole

upravil za pomoci priamych dôkazov len výšku nepriaznivých výnosov 458 635,20 Eur. Správca dane
neodôvodnil prisúdenie žiadnych primeraných alebo pomerných výhod, z jednostranného zahrnutia len
výšky nepriaznivých výnosov vyplýva, že správca dane nevykonal žiadne úkony, ktoré by smerovali k
určeniu skutočnosti, či daň bola stanovená dostatočne spoľahlivo. Postup správcu dane preto nie je
možné označiť za určenie dane podľa pomôcok. V bode III 10 na otázku uveďte ostatné skutočnosti
zistené znalcom, ktoré by mali vplyv na objasnenie, vlastné zistenia znalca, znalec uviedol, že správca

dane síce v protokole uviedol, že neboli zistené žiadne ďalšie okolnosti, z ktorých by plynuli výhody pre
daňový subjekt, ale nijako toto tvrdenie nevysvetlil. Znalec sa nestotožnil s vyjadrením správcu dane,
že „neboli zistené ďalšie okolnosti, z ktorých by plynuli výhody pre daňový subjekt“, pretože už len
samotný výpis z bankového účtu s debetnými operáciami je pomôckou, ktorú bolo potrebné preskúmať,
či pri debetných operáciách nešlo o zdaniteľné výdavky. Taktiež mohol správca dane určiť výdavky

na základe rozpočtu stavby. Správca dane si žiadne pomôcky smerujúce k objektívnemu zisteniu
základu dane nezaobstaral, práve oblasť stavebníctva obsahuje najlepšie podmienky pre zisťovanie
primeraných výnosov a nákladov, stavby sú rozpočtované podľa normatívov. Znalec predpokladá,
že správca dane mal k dispozícií aj informácie z daňových priznaní iných osôb, svojim postavením,
umiestnením v regióne, charakterom podnikateľskej činnosti, výškou obratu, ostatnými charakteristikami

porovnateľnými s daňovým subjektom u ktorého prebieha proces určovania dane podľa pomôcok.
Správca dane tiež mohol použiť metódu porovnania subjektov a preveriť podiel výdavkov vynaložených
na dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie príjmov na dosiahnutých príjmov, takto zistené poznatky u
porovnateľných osôb spriemeruje t.j. výdavky by vyčíslil metódou porovnania. Na záver uvedeného
vyplýva, že možnosťami ako určiť daň podľa pomôcok zákonne, spoľahlivo a primerane t.j. s použitím

výhod pre daňovníka i keď ním neboli v konaní uplatnené, sa správa dane nezaoberal a nevyužil
žiadne takéto možnosti. Znalkyňa D.. D. P. na hlavnom pojednávaní zotrvala na záveroch svojho
znaleckého posudku. Zdôraznila, že by zopakovala len to, že podľa jej názoru nebola daň vypočítaná
podľa pomôcok, pretože daň má byť vypočítaná spoľahlivo, primerane a dostatočne a tým spôsobom
ako to správca dane riešil, cez výnosy, tým vlastne porušil všetky tieto zásady daňového poriadku.

Z odborného posudku č. 178/2021 znalcom v odbore stavebníctvo, pozemné stavby a oceňovanie
nehnuteľností vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty diela na stavbe L. logistické centrum Q., F.
republika vyplýva, že všeobecná hodnota diela na stavbe L. logistické centrum Q. MR ku dňu
XX.XX.XXXX v zmysle predloženej projektovej dokumentácie je vo výške XXX XXX,XX Eur. Znalec D..

F. O. na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch svojho odborného vyjadrenia.

Svedok poškodený P.. X. L., právnik L. úradu B. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že všetky konania
subjektov, ktoré sa snažia vyhnúť svojej povinnosti, podľa zákona o správe daní takým spôsobom, že
v prípade ak vedia, že bola začatá daňová kontrola v tom období od oznámenia daňovej kontroly do

začiatku daňovej kontroly jej reálneho výkonu prevedú spoločnosť na inú osobu, nekontaktnú osobu,
javí sa to preto ako špekulatívne konanie, pretože to tak vyplýva z dôkaznej situácie. Pretože ten
subjekt, na ktorý sa previedla spoločnosť bol nekontaktný. Správca dane s ním nekomunikoval, vyplýva
to zo situácie aká v konkrétnom prípade nastala. Sám nespochybňuje, že musí byť v tomto prípade
špekulatívny motív. Motív môže byť aj iný, ale v prípade ak výsledkom tej zmeny je, že tá pôvodná

spoločnosť, ktorej mala byť začatá kontrola nie je možné u nej vykonať kontrolu, tak to samotné podľa
správcu dane je dôkaz toho, že ten subjekt sa snaží vyhnúť svojim povinnostiam, ktoré mu vyplývajú zo
zákona o správe dani. Sám sa nevedel jednoznačne vyjadriť kedy bolo daňovému subjektu doručené
rozhodnutie o vykonaní daňovej kontroly, kto prevzal predmetné rozhodnutie sa nevedel vyjadriť. Sám
sa nevedel vyjadriť, či daňovému subjektu bolo počas výkonu daňovej kontroly zaslané rozhodnutie

o určení dane podľa pomôcok. Kontrola je ukončená doručením protokolu. K zmene údajov, zápisu
do obchodného registra v tomto prípade došlo určite pred doručením protokolu o daňovej kontrole.
Nevedel uviesť v akom časovom horizonte predtým. Sám sa nevedel vyjadriť, keď vypovedali obidvaja
obžalovaní J. F. a Z. V. počas výkonu daňovej kontroly, aké mali procesné postavenie. Obidvajaobžalovaní boli bývalí konatelia, vedeli o čom je prebiehajúca daňová kontrola, keďže obidvaja boli
pôvodní konatelia, sa mohli jednoznačne a mali vyjadriť. Pri výkone daňovej kontroly svedkovia majú
povinnosť sa dostaviť, majú tiež právo odmietnuť vypovedať. Sám zo svojho pracovného postavenia so

svedkom daňovej kontroly do styku, kontaktu neprichádza. V daňovom konaní platí obrátené dôkazné
bremeno to znamená, že daňový subjekt musí dokázať, to čo sám deklaroval. Správca dane nemá
povinnosť za ten subjekt nejakým spôsobom viesť účtovníctvo, zabezpečovať doklady, ak ich ten subjekt
dobrovoľne nepredložil resp. nespolupracuje. Správca dane to čo nájde z vlastnej činnosti následne
využije. Je na príslušnom subjekte, aby zabezpečil potrebné doklady. Daňový úrad nesupluje daňový

subjekt, čo sa týka jeho účtovníctva. Zdôraznil, že je povinnosťou subjektu preukázať svoje tvrdenie,
ktoré je v daňovom priznaní. Subjekt predloží daňové priznanie a jeho povinnosťou pri daňovej kontrole,
je preukázať to, čo je v daňovom priznaní je proste pravda. Ak daňový subjekt na svoje práva rezignuje
a účtovníctvo jednoducho nepredloží daňový úrad má potom možnosť urobiť daňovú kontrolu podľa
pomôcok. Daňový úrad môže takto postupovať keď je daňový subjekt nekontaktný, nepreberá poštu.
Zdôraznil, že daňový úrad nemá povinnosť suplovať povinnosti subjektu, daňový úrad si zistí údaje,

ktoré sú potrebné pri vykonaní kontroly podľa pomôcok, snaží sa skontaktovať s daňovým subjektom
stále počas kontroly podľa pomôcok. Ak je subjekt stále nekontaktný, daňový úrad vykoná kontrolu tak,
ako mu to umožňuje zákon. Zákon neurčuje daňovému úradu resp. správcovi dane, aby využil ktoré
konkrétne doklady a čo všetko musí. Daňová kontrola podľa pomôcok je postavená na nespolupráci
príslušného subjektu s daňovým úradom. Správca dane v tomto konkrétnom prípade vykonal kontrolu

prostredníctvom kontrolórov. Kontrolóri majú určitú vôľu v tom, čo použijú pri kontrole podľa pomôcok.
Ak daňový subjekt nesúhlasí so spôsobom akým bola kontrola vykonaná, má nato opravné prostriedky.
Ak rezignuje na právo podať opravný prostriedok, tak pravdepodobne súhlasí s tým, ako bola kontrola
vykonaná resp. nemá o to záujem. Opravné prostriedky slúžia nato, ak je pri kontrole použití nejaký
dôkaz, ktorý by tam nemal byť použitý resp. ak nie je uvedený dôkaz, ktorý by tam mal byť použitý,

má nato právo daňový subjekt v rámci opravných prostriedkov sa k tomu vyjadriť. V tomto prípade to
nebolo, žiadny opravný prostriedok použitý nebol. má zato, že daňový subjekt v tom čase bol spokojný
s tým ako dopadla daňová kontrola. V prípade, že bol protokol doručený a prerokovaný. Na otázky súdu
uviedol, že znalci z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo posudzovali vec
zo svojej stránky, nie či daňový úrad kontrolu vykonal podľa zákona resp. nie podľa zákona. K znaleckým

posudkom sa nevedel vyjadriť z dôvodu, že postupujú podľa svojich zákonných ustanovení a daňový
úrad postupuje podľa svojich zákonných ustanovení.

Svedok D.. F. X., kontrolór L. úradu B. B., pobočka I. nad O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že
k tejto kontrole bol doplnený, vykonávali ju iní kontrolóri, bol doplnený po odchode kontrolóra D.. A.

do dôchodku, takže všetky procesné úkony robili kolegovia, sám len podpísal protokol a príslušné
dokumenty, ako úradné záznamy. Daňovému subjektu bolo doručené rozhodnutie o vykonaní daňovej
kontroly, kontrola začala 23.08.2011, nebol menený termín. Oznámenie bolo zasielané na adresu
spoločnosti. V spisovom materiály by pravdepodobne doručenka mala byť, sám ju však k dispozícií
na hlavnom pojednávaní nemal. Štandardne daňová kontrola začína oznámením a predpokladá sa, že

daňový subjekt bude súčinný daňovej kontrole to znamená, že predloží podklady k daňovej kontrole. Je
zrejmé zo spisového materiálu, že došlo k zmene konateľov spoločnosti 05.09.2011. Doklady ku kontrole
predložené neboli. Oznámenie o vykonaní daňovej kontroly podľa pomôcok muselo byť doručené
daňovému subjektu. K dátumu sa vyjadriť nevedel. Sám mal k dispozícií iba protokol o vykonaní daňovej
kontroly. Doručuje sa daňovému subjektu oznámenie o prechode určenia dane podľa pomôcok. Je to

podľa starého zákona č. 511/1992 Z.z. o určovaní dane podľa poplatkov. Predpokladá, že po zmene
konateľa spoločnosti sa oznámenie o vykonaní kontroly podľa pomôcok doručovalo na adresu sídla
spoločnosti, ktoré bolo zmenené na adresu Žiar nad O., X. XX/XX. Pri výkone kontroly svedkovia
sa môžu vyjadrovať ku skutočnostiam. V tomto prípade boli vypočutí ako svedkovia bývalí konatelia
spoločnosti, boli s nimi spísané zápisnice. Obidvaja boli vypočúvaní na okolnosti ekonomického pozadia

danejspoločnosti.Vdobeichvýsluchuboliužbývalýmikonateľmidanejspoločnosti.Bývalýmkonateľom
nie je doručovaný protokol, nemajú možnosť podávať opravné prostriedky. K procesu určovania dane
podľa pomôcok sa pristupuje vtedy, keď ku daňovej kontrole neboli predložené daňové doklady. K
určeniu dane podľa pomôcok sa pristupuje vtedy, keď je nespolupráca zo strany daňového subjektu.
V konkrétnom prípade bol oznámený výkon kontroly z príjmov dane právnických osôb, potom došlo k

zmene štatutárneho orgánu, k zmene konateľov, kde opätovne neboli získané žiadne daňové dôkazy,
boli vykonané zápisnice s bývalými konateľmi. Ďalej boli robené iné procesné úkony správcu dane napr.
dožiadania, žiadosť o súčinnosť banky a iné úkony, ktoré sú spísané v protokole resp. v spisovom
materiály. Sú to však pomôcky, nakoľko súčinnosť s daňovým subjektom nebola, on nepredložil daňovédôkazy, ktoré by správca dane mohol verifikovať, overiť pravdivosť dôkazov uvedených v daňových
dôkazochnadaňovépriznanie.Správcadanepoužilvlastnépoznatky,potompoznatky,ktorébolizistené
od iných správcov dane, štátnych orgánov a iné poznatky, ktoré sú v protokole menované. Kontrola

bola začatá na základe prehľadu o nezvyklých finančných operáciách od bánk, kde boli neobvyklé
finančné transakcie na základe toho bola započatá kontrola. Správca dane si vyžiadal súčinnosť
banky, kde mu tieto transakcie boli zaslané, potom došlo k zmene štatutárneho orgánu. Konkrétne
poznatky boli podklady - bankový výpis, kde boli uvedené prijaté finančné prostriedky od spoločnosti,
ktorý sa pravdepodobne odlišoval od dokladov, ktoré správca dane si zabezpečil v predošlom konaní

od daňového subjektu resp. štatutárov. V zmysle uvedeného finančné transakcie neboli uvedené,
priznané v daňovom priznaní, došlo potom k dodaneniu. Správca dane vychádzal z daňových priznaní,
nemal k dispozícií evidencie DPH, bližšie sa vyjadriť nevedel. Zo spisového materiálu vyplýva, že
pri výpočte dane podľa pomôcok neboli použité žiadne výhody v prospech daňového subjektu. Na
otázky poškodeného uviedol, že v kontrolovanom období boli konateľmi spoločnosti obžalovaný J. F.
a obžalovaný Z. V.. Jednou zo základných povinností konateľov spoločnosti je byť súčinný daňovému

úradu, na výzvy správcu dane predložiť daňové doklady k daňovej kontrole, aby mohol byť overený
pravdivý základ dane a ostatné náležitosti. Na otázky súdu uviedol, že nový konateľ svedok U. V. s
daňovým úradom nespolupracoval. Bolo zisťované aj miestne zisťovanie na novej adrese spoločnosti,
nebol zastihnutý, nereagoval, nespolupracoval. Na otázky obhajoby uviedol, že v čase výkonu daňovej
kontroly daňový úrad koná z existujúcim konateľom, ostatní napr. bývalí konatelia vystupujú v pozícií

svedkov. Na otázky poškodeného uviedol, že za rok 2009 muselo byť daňové priznanie podané do
konca marca roku 2010, maximálne ak by bol prechod tak do pol roka roku 2010. To bolo ešte predtým
ako došlo k zmene konateľov spoločnosti. Za správnosť a pravdivosť údajov uvedených v podanom
daňovom priznaní boli zodpovední vtedajší konatelia spoločnosti, ktorí ručili zato, že údaje musia byť
presné, úplné a preukázané. Konateľ ruší za skutočnosti vtedy, keď bol konateľom spoločnosti. K zmene

štatutárov, orgánov spoločnosti dochádza bežne, zákon to neupravuje. Ten kto za zdaňovacie obdobie
podal daňové priznanie tak zaň ručí alebo zodpovedá.

Svedok L. V. v prípravnom konaní v zápisnici o výsluchu svedka zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že je
kamarát svedka U. V., pričom na internete našli firmu T., ktorá spĺňala podmienky na ich podnikanie. Už

si nepamätal, či táto firma bola na predaj alebo nie, sám do nej telefonoval, povedal, že má záujem o
ich firmu, odpovedali mu, že firmu majú v záujme predať. Dali sa dokopy, išli za právnikom do B. B.,
svedok U. V. predložil svoje doklady „a oni dali tam papiere, že je to hotovo, potom sa šlo k notárovi, tam
sa to podpísalo a bolo to hotovo“. Firma bola zapísaná na svedka U. V.. V priebehu 2 až 3 mesiacov
mu telefonovala z uvedenej firmy neznáma osoba, ktorú svedok U. V. prevzal a povedal, že je potrebné

podať daňové priznanie. Sám dal telefón svedkovi U. V., viac nevedel uviesť.

Tieto skutočnosti sú ďalej preukázané oznámením o podozrení zo spáchania trestného činu, výpismi
z účtu H. banky Q., a.s., faktúrami č. XXXXXX, č. XXXXXX, dokladmi pre spoločnosť, odstúpením
od zmluvy o dielo, príjmovým pokladničným dokladom, výdavkovým pokladničným dokladom, zmluvou

o dielo, oznámením zo dňa 19.01.2011, protokolom daňového úradu Z. B. zo dňa XX.XX.XXXX č.
XXX/XXX/XXXXX/XXX/Kri, doručenkami, úradným záznamom Daňového úradu Banská Bystrica zo dňa
16.02.2012, dodatočným platobným výmerom Daňového úradu Banská Bystrica zo dňa 16.02.2012
č. 9622301/1/140897/2012, doručenkami, výzvou Daňového úradu Banská Bystrica, kontaktné miesto
Nová Baňa zo dňa 24.05.2012, súvahou, zápisnicou o ústnom pojednávaní Daňového úradu Nová Baňa

zo dňa 21.11.2011 č. 688/320/17924/2011/kun, zápisnicou o ústnom pojednávaní Daňového úradu Nová
Baňa zo dňa 21.11.2011 č. 688320/17925/201/kun, daňovým priznaním k dani z príjmov právnickej
osoby, protokolom Daňového úradu Nová Baňa zo dňa 28.12.2011 č. 688/320/22785/2011/Kri, zmluvou
o prechode obchodného podielu obchodnej spoločnosti zo dňa 30.08.2011, protokolom o prevzatí a
odovzdaní, výpisom z účtu Prima Banky zo dňa 31.03.2022 a ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa

vzťahujúcimi.

Pri vyhodnotení dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd uzavrel, že vina oboch obžalovaných
bola preukázaná.

Súd podrobne rozpísal výpovede obžalovaného J. F., obžalovaného Z. V., svedkyne poškodenej D.. F.
A., svedecké výpovede vypočutých svedkov Bc. L. E., U. V., D.. B. E., znalecký posudok č. 10/2017
znalca z odboru ekonomika a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, výsluch znalkyne D..
Q. T. X., znalecký posudok č. 1/2018 znalca z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvoa daňovníctvo, výsluch znalkyne D.. D. P., závery odborného vyjadrenia č. 178/2020 znalca z odboru
stavebníctvo, pozemné stavby, odhad hodnoty pozemných stavieb, svedecké výpovede poškodeného
P.. X. L., D.. F. X..

Obžaloba argumentovala tým, že obidvaja obžalovaní sa v ich trestnej činnosti necítia byť vinnými.
Obidvaja so spoločnosťou Kecseméti utca kft. T. u XX B., F. ako objednávateľom uzavreli zmluvu o dielo.
Po uzavretí zmluvy mala spoločnosť T., s.r.o. vystaviť zálohové faktúry č. XXXXXX na sumu XXX XXX M.
zo dňa XX.XX.XXXX a č. XXXXXX na sumu XX XXX,XX M. zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré boli im uhradené

naichúčetvH.bankaQ.,a.s.dňaXX.XX.XXXXadňaXX.XX.XXXX,následneXX.XX.XXXXmalodôjsťz
ich strany k odstúpeniu predmetnej zmluvy o dielo, nakoľko objednávateľ porušil povinnosti. Vzhľadom k
tejto skutočnosti malo medzi spoločnosťou T., s.r.o. a objednávateľom dôjsť k vzájomnému vyporiadaniu
t.j. vráteniu sumy XXX XXX Eur a sumy XX XXX,XX Eur. Dňa 01.04.2010 T., s.r.o. odstúpil od zmluvy
a bol vyhotovený príjmový a výdavkový pokladničný doklad. Na odstúpení od zmluvy nie je uvedený
dátum a zároveň podpis konateľa Z. V. je osvedčený na matričnom úrade I. až dňa XX.XX.XXXX.

Z odstúpenia nie je zrejmé, či bolo zaslané objednávateľovi, nakoľko neboli obžalovanými spolu s
odstúpením doložený žiadny podací lístok resp. iný doklad, dôkaz preukazujúci jeho odoslanie. Bol
zadovážený finálny preberací protokol, z ktorého je zrejmé, že obnova strechy pre odberateľa A. utca kft.
T. u XX B., F. bola dokončená dňa XX.XX.XXXX. Protokol bol podpísaný obžalovaným J. F.. Obžalovaní
predmetné faktúry vystavili a mali ich zaevidovať riadne v účtovníctve v roku 2009 ako príjem a odviesť

z nich daň. Následne v roku 2010 po vrátení finančných prostriedkov odberateľovi, tieto si mali uplatniť
v účtovníctve ako výdavok, o ktorý by sa im znížil základ dane za rok 2010.

Vo veci prečinu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie svedkyňa Bc. L. E.,
splnomocnená H. banka Q., a.s. uviedla, že výpisy z účtu predložené obžalovanými daňovému úradu

nie sú výpismi vystavené touto bankou. Potvrdila, že ide o pozmenený výpis, na ktorom sú o niečo
menšie písmená ako majú byť v originály, niektoré položky sú vymazané. Sú zmenené komentáre k
poplatkom a ďalšie odlišnosti. Obžalovaní k týmto skutočnostiam zhodne uvádzali, že tie výpisy boli
zmenenéobžalovanýmJ.F.zdôvoduhroziacehomajetkovéhovysporiadaniasasmanželkou.Následne
obžalovaným Z. V. boli omylom odnesené na daňový úrad. Obidvaja obžalovaný sa zhodne vyjadrili,

že účtovníctvo spoločnosti viedli sami, teda vedeli, že originály výpisov z bankových účtov sú účtovné
doklady, ktoré musia byť evidované v účtovníctve daňového subjektu právnickej osoby. Ako osoby znalé
problematiky vedeli, že akákoľvek zmena účtovných dokladov je v rozpore s právnymi predpismi, pričom
obžalovaný J. F. bol aspoň uzrozumený s tým, že ak nechá výpisy v kancelárií firmy pri počítači, tieto
môžu byť použité ako pravé. Rovnako obžalovaný Z. V. ako osoba, ktorá viedla účtovníctvo spoločnosti

musela poznať jej transakcie, byť uzrozumená s tým, že výpisy v takom znení, v akom boli predložené
daňovému úradu nemôžu byť pravdivé.

Na druhej strane v rámci obhajoby bolo prezentované, že v konaní nebol objektívne preukázaný
rozsah skrátenia dane subjektu, úmysel obžalovaných, ako aj absenciu takých dôkazov, z ktorých by

bolo možné vyvodiť záver, že obžalovaní sa dopustili skutkov kladených im za vinu obžalobou. Že
by došlo ku spáchaniu skutkov, ktoré možno kvalifikovať ako trestný čin. Pri zločine skrátenia dane
a poistného podľa § 276 ods. 1, 3 Tr. zákona subjektívna stránka spočíva v úmyselnom zavinení
priamom alebo nepriamom, čo v konaní preukázané nebolo. Je pravdou, že obžalovaní pristupovali k
trestnému konaniu spočiatku ľahkovážne, takéto ich správanie však plynulo z toho, že obidvaja boli

presvedčení, že nemohli spáchať trestný čin. Boli presvedčení, že tento nespáchali, nakoľko z ich
strany nešlo o žiadny úmysel, pričom si boli počas celého konania vedomí, že nedisponujú takou
finančnou čiastkou, ktorá by zodpovedala sume určenej správcom dane na základe pomôcok, ako suma
skrátenia dane. Obhajoba poukázala na výpovede obžalovaného J. F. a obžalovaného Z. V. na hlavnom
pojednávaní. Obžalovaní boli presvedčení, dokiaľ neboli upozornení príslušným daňovým úradom, že

daň z príjmu bola riadne odvedená. Finančné prostriedky získané za vykonané dielo mimo územia SR
boli poukázané riadne na podnikateľský účet zriadený na území SR, nie na osobný účet, ani žiadny
iný účet zriadený napr. mimo Slovenskej republiky. Do súčasnej doby obidvaja obžalovaní nemajú
vedomosť z akého titulu uvedené faktúry neboli zaradené do účtovníctva právnickej osoby. Obidvaja
obžalovaní mali však záujem na objektivizácií svojej daňovej povinnosti, čo potvrdil aj svedok U. V., ktorý

potvrdil, že obžalovaní keď zistili nedostatok, toto mu oznámili a požiadali ho o dodatočné vyhotovenie
daňového priznania. Podľa obhajoby na vyvodenie trestnej zodpovednosti je potrebné preukázať aspoň
nepriamy úmysel, čo v tomto konaní preukázané nebolo. Zo strany oboch obžalovaných išlo o skutkový
omyl, ktorý vylučuje úmyselné zavinenie. Pri posudzovaní objektívnej stránky trestného činu, páchateľmusí vytvoriť taký stav, že sa mu daň správcom dane neurčí, nevyrúbi alebo sa určí v nižšej ako
zákonne určenej lehote. Konanie obžalovaných bolo preukázané svedeckými výpoveďami D.. F. A.
zástupkyne daňového úradu a Bc. L. E. zástupkyne H. banky Q., a.s., dotknutými faktúrami, výpismi

z účtu, knihou pohľadávok a finálnym protokolom. Svedkyňa D.. F. A. potvrdila, že určeniu dane bez
pomôcok došlo kontumačným spôsobom. Pripustila však, že keby mali k dispozícií účtovníctvo, rozdiel
dani by mohol byť iný. Určenie dane podľa pomôcok je možné verifikovateľné, len z pohľadu postupov
v daňovom konaní. Určenie dane podľa právnej teórie patrí k najspornejším v trestnom konaní. Určenie
dane podľa pomôcok musí byť spoľahlivé, dôvodné a v konečnom dôsledku aj zákonné. Obhajoba

poukázala ďalej na závery znaleckého posudku znalca pre odbor ekonómia a manažment, odvetvie
účtovníctvo a daňovníctvo D.. D. P. a svedeckú výpoveď daňového poradcu Q. komory daňových
poradcov D.. B. E.. Vznesené námietky boli potvrdené aj znaleckým posudkom č. 10/2017 znalca z
odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo D.. Q. T. X.. Obhajoba zdôraznila
stanovisko znalkyne D.. Q. T. X., že správca dane určil daň podľa pomôcok, avšak pri vyrúbení dane
neprihliadal na výhody vyplývajúce pre daňovníka a svoje konanie nijako nezdôvodnil, len konštatoval,

že neboli zistené žiadne okolnosti, z ktorých by vyplynuli výhody pre daňový subjekt. Uvedený znalec
ďalej konštatoval, že nie je zrejmé, prečo správca dane neposúdil aj ostatné príjmy z roku 2009 na
základe získanej pomôcky - výpisy z účtu, kniha pohľadávok, rovnako aj výdavky spoločnosti. Len
samotný výpis z bankového účtu s debetnými operáciami bolo potrebné preskúmať, či pri debetných
operáciách nešlo o zdaniteľné výdavky. Základ dane mohol byť určený takisto na základe rozpočtu

stavby, načo poukázal aj daňový poradca. Znalkyňa D.. D. P. zdôraznila, že daň nebola vypočítaná
podľa pomôcok, pretože daň má byť vypočítaná spoľahlivo, primerane, dostatočne a tým spôsobom ako
to správca dane riešil cez výnosy vlastne porušil všetky zásady daňového poriadku. Rozsah daňovej
povinnosti určený správcom dane podľa pomôcok nie je možné mechanicky preberať do trestného
konania a považovať ho za rozsah skrátenia dane napr. pri zločine skrátenia dane podľa § 276 ods.

1, 3 Tr. zákona. Z uvedeného dôvodu ide o absenciu objektívneho preukázania skutkovej podstaty
trestného činu skrátenia dane v absencií spoľahlivého preukázania následku trestného činu. Znalec
z odboru stavebníctvo, pozemné stavby, odhad hodnoty pozemných stavieb D.. F. O. v odbornom
posudku č. 178/2020 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty diela na stavbe DHL logistické centrum,
na základe ktorého bola určená všeobecná hodnota diela vo výške 447 245, 40 Eur, s tou bol stotožnený

aj rozsah daňovej povinnosti vo výške 2 154,06 Eur. Takúto vypočítanú daňovú povinnosť obžalovaný
dobrovoľne aj napriek postoju správcu dane uhradili dňa 31.03.2022 na účet správcu dane. Obžalovaní
na základe uvedených skutočností si uvedomujú rozsah svojej zodpovednosti, avšak len do výšky tejto
dane, ktorá bola objektivizovaná čisto, spoľahlivo a zákonne. V bode 2) jeden z obžalovaných priniesol
omylom správcom dane ku kontrole výpisy z účtu zo sídla daňového subjektu, pričom tieto výpisy z účtu

neboli zažurnalizované v účtovnej evidencií ako podklad preukazujúci nejakú objektivizujúcu účtovnú,
ekonomickú, hospodársku situáciu daňového subjektu. Boli vyhotovené pre internú potrebu, z osobných
dôvodov - kríza v manželstve jedného z obžalovaných, čo potvrdil obžalovaný J. F., pričom nemali
slúžiť pre žiadny iný subjekt. Originály výpisov boli v účtovnej evidencií a korešpondovali s reálnym
stavom. Preto podľa obhajoby nemohlo dôjsť k naplneniu obligatórneho znaku skutkovej podstaty

prečinu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c) Tr. zákona.
Podľa obhajoby nebola naplnená ani subjektívna stránka uvedeného trestného činu vzhľadom k tomu,
že výpisy z účtu boli omylom predložené, avšak nie ku konkrétnej kontrole správcu dane, ale k úplne
inej kontrole. Obhajoba poukázala na tú skutočnosť, aby súd prihliadol na uplatnenie zásady in dubio
pro reo a zásady ultima ratio. Obhajoba poukázala na dĺžku konania, na stanovisko Ústavného súdu

č. 1US688/2014, obidvaja obžalovaní si v súčasnej dobe uvedomujú, že nemôžu takto ľahkovážne až
diletantsky pristupovať k plneniu si svojich povinností.

V bode 1) súd musel prihliadnuť na dôkazy produkované po podaní obžaloby - znalecký posudok č.
10/2017 znalca z odboru ekonomika a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo a výpoveď

znalkyne D.. Q. T. X., na znalecký posudok, ktorý predložila obhajoba č. 1/2018 znalca z odboru
ekonomikaamanažment,odvetvieúčtovníctvoadaňovníctvoavýpoveďznalkyneD..D.P.,nasvedeckú
výpoveď svedka, daňového odborníka, D.. B. E., na odborný posudok č. 178/2020 znalca z odboru
stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty pozemných stavieb, ktorým bola špecifikovaná
všeobecná hodnota diela na stavbe L. logistického centra Q. na sumu XXX XXX,XX Eur, čo činí daňovú

povinnosť v sume X XXX,XX Eur. Súd v tomto smere upravil skutkovú vetu v bode 1) rozsudku. Naviac
obdivaja obžalovaní v záverečných rečiach v zmysle § 274 ods. 2 Tr. poriadku sa doznali, konanie
oľutovali.Súdpretokonanieobžalovanýchvbode1),ktorýmskrátilidaňvmalomrozsahukvalifikovalako
prečin skrátenie dane a poistného podľa § 276 ods. 1 Tr. zákona. V bode 2) súd prihliadol na doznanieoboch obžalovaných v záverečných rečiach v zmysle § 274 ods. 2 Tr. poriadku, ktoré je v zhode so
svedeckou výpoveďou Bc. L. E., listinnými dôkazmi. Konanie obžalovaných, ktorým uviedli nepravdivé
a hrubo skresľujúce údaje o závažných skutočnostiach v iných podkladoch slúžiacich na kontrolu

účtovníctva právne kvalifikoval ako prečin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie
podľa § 259 ods. 1 písm. c) Tr. zákona (súd omylom pri vyhlásení rozsudku konanie obžalovaných
nekvalifikoval v bodoch 1), 2) ako spoločné konanie podľa § 20 Tr. zákona).

Obžalovaný J. F. má stredné odborné vzdelanie, ukončil stredné odborné učilište. V lustrácií registra

priestupkov má 5 záznamov pre priestupky na úseku dopravy z rokov 2013, 2014. Doposiaľ bol 5 krát
súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 26.11.2020 sp. zn. 1T
90/2019 pre prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. zákona a iné, pričom podľa §
40 ods. 1 písm. a) Tr. zákona bolo upustené od potrestania.

Obžalovaný Z. V. má stredné odborné vzdelanie, ukončil stredné odborné učilište drevárske. V lustrácií

registra priestupkov má 6 záznamov z rokov 2013-2015 pre priestupky na úseku dopravy. Doposiaľ
súdne trestaný nebol.

Pri úvahe o druhu a výmere trestu u obžalovaného J. F. súd prihliadol k ustanoveniam § 34 ods. 1,
ods. 2, ods. 4, ods. 5 písm. a), ods. 6 Tr. zákona, pričom ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l)

Tr. zákona ustálil, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval,
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zákona zistil, že spáchal viac trestných činov, preto podľa
§ 38 ods. 2 Tr. zákona pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je vyrovnaný.

Pri úvahe o druhu a výmere trestu u obžalovaného Z. V. súd prihliadol k ustanoveniam § 34 ods. 1,

ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 písm. a), ods. 6 Tr. zákona, pričom ako poľahčujúce okolnosti podľa § 36
písm. j), l) Tr. zákona ustálil, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a priznal
sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h)
Tr. zákona zistil, že spáchal viac trestných činov, preto podľa § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zákona prevažuje
pomer poľahčujúcich okolností, čím sa znižuje horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o

jednu tretinu.

Pri prečine skrátenia dane podľa § 276 ods. 1 Tr. zákona možno uložiť páchateľovi trest odňatia slobody
na 1 rok až 5 rokov. Pri prečine skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259

ods. 1 písm. c) Tr. zákona možno uložiť páchateľovi trest odňatia slobody na 6 mesiacov až 3 roky.

Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo nato, aby
jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu
byť vylúčené, buď po dobu celého alebo časti procesu, v záujme mravnosti verejného poriadku alebo
národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana
súkromného života účastníkov alebo v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by
vzhľadom na osobitné okolnosti mohla byť verejnosť z konania na ujmu záujmom spravodlivosti.

Súd uložil obžalovanému J. F. vzhľadom na jeho postoj, keď sa nakoniec doznal, svoje konanie oľutoval
a vzhľadom na dobu minimálne 11,5 roka od spáchania trestnej činnosti podľa § 276 ods. 1 Tr. zákona,
§ 36 písm. l), § 37 písm. h), § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, §
56 ods. 1 Tr. zákona, článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd úhrnný

peňažný trest mierne nad dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby vo výmere 1 000 Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona ustanovil obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov.

Súd uložil obžalovanému Z. V. vzhľadom na jeho doterajší život, keď súdne trestaný nebol, s poukazom

na tú skutočnosť, že v konaní pred súdom sa k žalovaným trestným činom nakoniec doznal, tiež
vzhľadom na dobu viac ako11,5 roka, ktorá uplynula od spáchania trestných činov podľa § 276 ods. 1 Tr.
zákona, § 36 písm. j), l), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr.
zákona, § 56 ods. 1 Tr. zákona, článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôdúhrnný peňažný trest mierne nad dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby vo výmere 1
000 Eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona ustanovil obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu
mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov.

Takéto druhy a výmery trestov u oboch obžalovaných podľa názoru súdu spĺňajú všetky kritériá
individuálnej aj generálnej prevencie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia na tunajšom súde.