Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. august 2022

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Cdo/313/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114220986
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Mesiarkinová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:8114220986.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej
a sudcov JUDr. Mariána Sluka, PhD. a JUDr. Martina Holiča, v spore žalobkyne U. P., bývajúcej v M.,
V. XXX/X, zastúpená KAIFER advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v Košiciach, Fibichova 11, proti
žalovanej Obci Lemešany, so sídlom Lemešany 186, IČO: 00327344, zastúpenej PALŠA a PARTNERI
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r. o., so sídlom v Prešove, Masarykova 13, o zaplatenie 4 050 €

s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 25C/257/2014, o dovolaní žalovanej
proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 25. júna 2020 sp. zn. 17Co/67/2019, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo 14.
februára 2019 č. k. 25 C/257/2014 - 385 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2 610,90
€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne z tejto sumy od 12. júla 2014 do zaplatenia. V
prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Rozhodol, že žalovaná má zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania
v rozsahu 28,92 %.
1.1. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že

žalobkyňa je vlastníčka nehnuteľnosti KN C XXX/X o výmere 900 m2 - ostatné plochy, zapísané na
LV XXXX, k.ú. G., ktoré vlastnícke právo nadobudla na základe darovacej zmluvy č. V4097/2010,
uzatvorenej medzi R.V. Z., rod. L. ako darcom a žalobkyňou ako obdarovanou. Žalovaná parcelu
využívala ako areál, na ktorom vybudoval športoviská. Nájomný vzťah bol uzatvorený na dobu neurčitú
s výpovednou lehotou 6 mesiacov. Právna predchodkyňa žalobkyne výpoveďou vypovedala žalovanej
nájomný vzťah. Podanie bolo podané na pošte 11. júna 2009. Výpovedná doba začala plynúť 1. júla

2009 a uplynula 31. decembra 2009. Prvoinštančný súd túto výpoveď považoval za platnú a vyhodnotil,
že žalovaná od uplynutia výpovednej doby užívala nehnuteľnosť bez právneho dôvodu. Ďalej ustálil,
že cena za užívanie tejto nehnuteľnosti v danom prípade predstavuje 2,85 € za m2 ročne v súlade
so znaleckým posudkom č. 149/2015 z 13. júla 2015, ktorý predložila žalobkyňa. Argumenty žalovanej,
že v danom prípade vzniklo zákonné vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z.z. prvoinštančný súd
vyhodnotil tak, že v čase nadobudnutia účinnosti tohto zákona medzi právnou predchodkyňou žalobkyne

a žalovanou existoval zmluvný vzťah z nájomnej zmluvy č. 1/2004. Zákon č. 66/2009 Z.z. predpokladá
vznik vecného bremena v prípade, ak ku dňu účinnosti tohto zákona neexistuje iné zmluvné dohodnuté
právo medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku. Podmienky musia byť splnené kumulatívne.
Ak nie sú splnené kumulatívne, vecné bremeno nevzniká. Prvoinštančný súd sa zaoberal aj výškou
uplatneného nároku a dospel k záveru, že nárok žalobkyne je čiastočne premlčaný. Skúmal námietku
premlčania vznesenú žalovanou a zistil, že vzhľadom na to, že išlo o bezdôvodné obohatenie, plynula

subjektívna dvojročná lehota. Žaloba bola súdu doručená 25. júla 2014. Žalobkyňa sa domáha svojich
práv od 1. júla 2011 do 30. júna 2014. Návrh žalobkyne bol dôvodný k 25. júla 2012, teda 2 roky spätneod podania žaloby, preto nárok žalobkyne za obdobie od 1. júla 2011 do 24. júla 2012 ako uplatnený po
zákonnej dvojročnej lehote zamietol súd ako premlčaný. Spolu za obdobie od 25. júla 2012 do 30. júna
2014 ustálil výšku bezdôvodného obohatenia 2.610,90 €. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka

priznal žalobkyni z priznanej sumy aj úroky z omeškania, ktorých výšku stanovil v súlade s § 3 Nariadenia
vlády SR č. 87/95 Z.z.

2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 25. júna 2020 sp. zn. 17Co/67/2019 na
základe odvolania žalovanej rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku a výroku o trovách

konania potvrdil. Žalobkyni priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania.
2.1. Zdôraznil, že zákon č. 66/2009 Z. z., ktorý upravuje vlastnícke vzťahy k pozemkom pod stavbami
vo vlastníctve obcí a pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve iných osôb ako obcí sa vzťahuje aj na pozemky,
kde je umiestnený športový areál. Z jeho § 4 vyplýva, že ak ku dňu účinnosti tohto zákona neexistovalo
zmluvne dohodnuté iné právo medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku, vzniká vo verejnom
záujme vecné bremeno vlastníka pozemku pod stavbou. Súd prvej inštancie správne zistil, že ku dňu

účinnosti tohto zákona existovala medzi vlastníčkou pozemku (R. Z.) a žalovanou, nájomná zmluva
na prenájom týchto pozemkov na dobu neurčitú s výpovednou 6 mesačnou dobou. To, že od 1. júla
2009 uplynula výpovedná doba, nemá vplyv na to, že právny vzťah, konkrétne nájomný, tu reálne
uzatvorený bol. Predmetný zákon rešpektuje úpravu takýchto vzťahov. Pokiaľ by však súkromná úprava
takýchto vzťahov ku dňu účinnosti zákona neexistovala, tento „nelegálny vzťah“ sa nahrádza vzťahom

vyplývajúcim „ex lege“ vzniknutým vo verejnom záujme, a to zriadením vecného bremena. V danom
prípade ale vecné bremeno medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovanou nevzniklo. Tým,
že nájomný vzťah sa k 31. decembru 2009 skončil po uplynutí výpovednej doby, od 1. januára 2010
tento vzťah nemal ani zákonnú a ani súkromnú formu úpravy. Preto žalovaná užívala tieto nehnuteľnosti
tak, ako to zistil prvoinštančný súd bez právneho dôvodu. Odvolací súd sa stotožnil aj s primeranou

cenou a následne výškou, ktorá zodpovedá náhrade za bezdôvodné obohatenie, tak ako ustálil súd
prvej inštancie.

3.Protirozsudkuodvolaciehosúdu,podalažalovaná(ďalejaj„dovolateľka“)dovolaniepodľa§420písm.
f/ a § 421 ods. 1 písm. a/ Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), v ktorom žiadala, aby dovolací

súd napadnuté odvolacie rozhodnutie zmenil , prípadne zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
3.1. Prípustnosť dovolania s poukazom na ustanovenie § 420 písm. f/ CSP odôvodnila argumentujúc
tým, že odvolací súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Konkrétne namietala
absenciu riadneho odôvodnenia napadnutého rozsudku, nezodpovedanie relevantných otázok, vo

svojom mimoriadnom opravnom prostriedku pritom obsiahlo uviedla obsah rozhodnutia odvolacieho
súdu.
3.2. V rámci namietania nesprávneho právneho posúdenia podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP žalovaná v
podstate zopakovala svoju odvolaciu argumentáciu a prezentovala posudzovaný súdny spor z pohľadu
ňou opakovane prezentovaného právneho názoru na vec. Tvrdila, že odklon odvolacieho súdu od

ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu vidí vo vzťahu k posúdeniu uplatňovanej náhrady za
užívanie nehnuteľnosti vo vzťahu k Občianskemu zákonníku v spojení so zákonom č. 66/2009 Z. z.. V
ďalšom žalovaná (zhodne s odvolacou argumentáciou) podala vlastný výklad zákona č. 66/2009 Z. z.,
ktorý upravuje usporiadanie dovtedy neusporiadaných vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami,
a primerane i k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve cirkví,

športový areál alebo verejná zeleň, ktoré boli delimitované na obce a vyššie územné celky v rámci
reformy verejnej správy, konkrétne sa zamerala na § 4 cit zákona, ktorý podľa dovolateľky spája vznik
zákonného vecného bremena, pričom nesúhlasí, že by vznik vecného bremena mal byť spájaný výlučne
len s jediným okamihom a to dňom účinnosti zákona. Podľa jej názoru bolo potrebné pri právnom
posúdení veci o žalobou uplatnenom nároku vychádzať predovšetkým z Občianskeho zákonníka a z tam

uvedenej koncepcie práv k cudzím veciam a vecných práv, či vecných bremien. Zákonné vecné bremeno
síce vzniklo účinnosťou zákona č. 66/2009 Z. z., no vlastníka dotknutej nehnuteľnosti obmedzilo vo
výkone vlastníckeho práva až dňom nasledujúcim po ukončení súkromnoprávneho vzťahu upraveného
nájomnou zmluvou jej jednostranným vypovedaním zo strany prenajímateľa. Je pritom dôležité sa
zamerať na skutočnosť, že dotknuté nehnuteľnosti užíva v rámci samosprávy na základe zákonom

daného dôvodu a právneho titulu. samosprávy - vo verejnom záujme.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhol, aby dovolací súd dovolanie odmietol ako
neprípustné, alternatívne zamietol ako nedôvodné. V podstatnom poukázal na vecnú správnosť azákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Zastáva
názor, že odvolací súd správne a aplikujúc relevantné ustanovenia právneho poriadku rozhodol o
napadnutom rozsudku prvoinštančného súdu, jeho rozhodnutie v žiadnom smere nevykazuje znaky

nepreskúmateľnosti, či arbitrárnosti, tak ako sa mylne žalovaná domnieva.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§
35 CSP) po zistení, že dovolanie podala strana sporu v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) zastúpená
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),

skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania
a bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné, a preto ho
podľa § 447 písm. c/ CSP odmietol.

6. V danom prípade vyvodila žalovaná ako prvé prípustnosť podaného dovolania z ustanovenia § 420
písm. f/ CSP, z ktorého vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu

vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.
6.1. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom

spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
6.2. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ CSP, sú a/ zásah
súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej
strane,abysvojouprocesnouaktivitouuskutočňovalajejpatriaceprocesnéoprávnenia.Podstatoupráva
na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na

nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym
poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne
konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným
výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.

Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04,
I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných

ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie)
tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva.

7. Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľka tvrdí, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu

(i súdu prvej inštancie) bolo nedostatočné, arbitrárne a vecne nesprávne. Obsah spisu však nedáva
podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil.
7.1. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v časti,
ktorou rozhodol o náhrade vo výške 2 610,90 € spolu s príslušenstvom a odkázal naň (387 ods. 2 CSP),
rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu

prvej inštancie. Súdy oboch nižších inštancií v odôvodneniach svojich rozhodnutí podrobne popísali
obsah podstatných skutkových tvrdení strán a dôkazov vykonaných v konaní, vysvetlili, ako ich skutkové
tvrdeniaaprávneargumentyposúdili,zktorýchdôkazovvychádzaliaakoichvyhodnotili,zároveňcitovali
ustanovenia, ktoré aplikovali a z ktorých vyvodili svoje právne závery. Odvolací súd náležite zdôvodnil
svoje potvrdzujúce rozhodnutie založené na právnom závere, ktorým bolo rozhodnuté o danosti nároku,

keď súčasne sa stotožnil so závermi súdu o výške bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti
zo strany žalovanej, ktorú výšku súd prvej inštancie ustálil na závere znaleckého posudku. Za procesnú
vadu konania podľa § 420 písm. f/ CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje
rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa. Len samotné spochybňovanie správnosti skutkových zistení
a vyhodnotenia dôkazov súdom, ako i sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté

spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom
posudzovaní veci, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 420 písm. f/ CSP.
7.2. Dovolací súd nezistil ani opodstatnenosť tvrdenia dovolateľky o arbitrárnosti napadnutého
rozhodnutia odvolacieho súdu. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisuodvolacím súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa odvolací súd natoľko odchýlil od
znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Z napadnutého rozsudku
odvolacieho súdu ale nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo znamenala aplikáciu

príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov popierajúcu ich účel, podstatu a
zmysel.
7.3. Pokiaľ dovolateľka chcela svojou dovolacou argumentáciou spochybniť správnosť právneho
posúdenia veci odvolacím súdom, dovolací súd zdôrazňuje, že aj v prípade jej opodstatnenosti
by mala za následok nanajvýš vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale

prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP, viď konštantnú judikatúru najvyššieho
súdu (R 24/2017, 1Cdo/202/2017, 2Cdo/101/2017, 3Cdo/94/2017, 4Cdo/47/2017, 5Cdo/145/2016,
7Cdo/113/2017, 8Cdo/76/2018).

8. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že žalovaná neopodstatnene namieta, že
odvolací súd nesprávnym procesným postupom jej znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ CSP). Prípustnosť jej
dovolania z tohto ustanovenia preto nevyplýva.

9. Žalovaná prípustnosť svojho dovolania vyvodzovala tiež z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP,
podľa ktorého dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu.

10. Žalovaná podaným dovolaním napadla rozhodnutie odvolacieho súdu v potvrdzujúcom výroku

odvolacieho súdu o priznaní nároku žalobkyne na zaplatenie 2 610,90 € s príslušenstvom. Dovolací súd
uvádza nasledovné:
10.1. Podľa § 422 ods. 1 CSP (ktoré je vo vzťahu k § 421 ods. 1 CSP ustanovením lex specialis)
dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy, na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy, na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa
písmena a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci
deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

10.2. Citované ustanovenie § 422 ods. 1 CSP obmedzuje prípustnosť dovolania pre nesprávne právne
posúdenie veci tzv. majetkovým cenzom (ratione valoris). Limituje prípustnosť dovolania určením výšky
sumy, ktorá má byť predmetom dovolacieho prieskumu, pričom túto výšku viaže na desaťnásobok
minimálnej mzdy vo všetkých sporoch, ktorých predmetom je peňažné plnenie. Výnimku predstavujú
spory s ochranou slabšej strany, keď vychádzajúc z koncepcie zvýšenej ochrany týchto definovaných

subjektov, je majetkový cenzus znížený na dvojnásobok minimálnej mzdy, aby v týchto sporoch bola
ponechaná možnosť dovolacieho prieskumu i pri nižších sumách plnenia. To znamená, že pokiaľ je
dovolaním napadnutý výrok rozhodnutia odvolacieho súdu o peňažnom plnení, je dovolací prieskum pre
nesprávne právne posúdenie veci možný, len ak peňažné plnenie prevyšuje desaťnásobok minimálnej
mzdy, resp. v sporoch s ochranou slabšej strany dvojnásobok minimálnej mzdy. V prípade príslušenstva

pohľadávky sa prípustnosť dovolania odvíja od rovnakých limitov, ako pri istine.
10.3. V danom prípade žalobkyňa podala na súde prvej inštancie žalobu, v ktorej si uplatnila nárok
na zaplatenie pôvodne sumy 4 050 € istiny s príslušenstvom, 25. júla 2014. Výška minimálnej mzdy
v roku 2014 bola ustanovená nariadením vlády Slovenskej republiky sumou 352 €; a desaťnásobok
tejto sumy je 3 520 €. Rozhodnutie odvolacieho súdu , ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a

ktoré je napadnuté dovolaním, sa týka peňažného plnenia vo výške 2 610,90 € neprekračujúceho výšku
desaťnásobku minimálnej mzdy v čase podania žaloby.

11. Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalobkyne je v danom prípade vylúčená ustanovením
§ 422 ods. 1 písm. a/ CSP dovolací súd ani neskúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ktoré záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd
odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP). Vzhľadom
na procesnú neprípustnosť dovolania žalobkyne, nepristúpil dovolací súd ani k posúdeniu, či napádaný
výrok rozsudku spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).12. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší súd odmietol dovolanie žalobkyne ako neprípustné podľa §
447 písm. c/ CSP.

13. Nad rámec dovolacieho konania, vyznávajúc princíp právnej istoty ako jedného z pilierov právneho
štátu, dovolací súd poukazuje na riešenie právnej otázky, rozhodujúcej aj v tomto konaní, a právny
záver vyjadrený v analogickom spore (totožný predmet i žalovaná strana) v uznesení Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 31. mája 2022 sp. zn. 7 Cdo/103/2021.

14. Dovolací súd odmietne dovolanie, ak a/ bolo podané oneskorene, b/ bolo podané neoprávnenou
osobou, c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, d/ nemá náležitosti podľa
§ 428, e/ neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f/ nie je odôvodnené prípustnými dovolacími
dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435.

15. Najvyšší súd odmietol dovolanie žalovanej podľa § 447 písm. c/ CSP ako procesne neprípustné.

16. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku žalobkyne na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§
451 ods. 3 veta druhá CSP).

17. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.