Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. august 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoP/39/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3821204464
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Trnavská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3821204464.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr.
Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej vo veci starostlivosti súdu o maloletú X., bytom ako matka,
zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny F., dieťa rodičov: matky T.,
otca U., o zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 8.
marca 2022 č. k. 4P/46/2021-85, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že rozsudok Okresného súdu Prievidza zo
dňa 23.11.2017 č. k. 12P/51/2017-81, ktorým bolo naposledy určené výživné otca pre maloletú X., nar.
XX.XX.XXXX, sumou 120,- Eur mesačne mení tak, že vyživovaciu povinnosť otca k maloletej X. znižuje
z tejto sumy na sumu 100,- Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 10.teho
dňa v mesiaci vopred s účinnosťou 01.12.2021.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa zo dňa 8. marca 2022 č. k. 4P/46/2021-85 súd prvej inštancie vyživovaciu
povinnosť otca naposledy ustálenú rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 12P/51/2017 - 81 zo dňa
23.11.2017 k mal. X., nar. XX.XX.XXXX, vo výške 120,- eur mesačne znížil z tejto sumy na sumu 80,-
eur mesačne, a to počnúc dňom 01.12.2021. Takto znížené výživné uložil otcovi platiť k rukám matky,
najneskôr do 10.teho dňa v mesiaci, mesačne vždy vopred. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že od ostatného rozhodovania

o výživnom pre mal. X. nastala na strane otca dieťaťa podstatná zmena pomerov v tom, že medzičasom
otec uzatvoril manželstvo s Y. Q. a pribudli mu ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletým
deťom narodeným z manželstva a že otec je dlhodobo od 29.06.2020 práceneschopný a od 18.06.2021
z dôvodu svojej (lekárom potvrdenej) práceneschopnosti bez akéhokoľvek príjmu. Ďalej uzavrel, že
maloleté deti otca U. a Y. sú v útlom veku a vyžadujú každodennú starostlivosť rodičov. Manželka otca
je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 378,10 Eur mesačne od februára 2020 a PnD na dve
deti, aktuálne vo výške spolu 51,- Eur mesačne. Príjem manželky otca je od 18.06.2021 jediným zdrojom

príjmu štvorčlennej rodiny otca. Štvorčlenná rodina otca má k dispozícii spolu 429,10 Eur (378,10 Eur
+ 51,- Eur), čo na jedného člena rodiny činí 107,27 Eur mesačne. Túto nepriaznivú finančnú situáciu sa
snaží rodina riešiť zamestnaním sa manželky otca, k čomu však nedošlo. Súd prvej inštancie hodnotil,
že nemožno spravodlivo od manželky otca ako matky detí v útlom veku žiadať sa aktuálne zamestnať.
Otec dieťaťa je PN od 29.06.2020, pričom v podpornej dobe do 17.06.2021 poberal nemocenské dávky
v priemere vo výške 247,18 Eur mesačne. Tento príjem bol nižší v porovnaní s príjmom, ktorý dosahoval

v čase ostatného rozhodovania o výživnom, ktorý bol vo výške 311,76 Eur mesačne, resp. zo SZČO
vo výške 428,94 Eur brutto. Od 18.06.2021 jeho príjem sa zo sumy 311,76 Eur mesačne, resp. vo
výške 247,18 Eur mesačne (nemocenské dávky) znížil na nulu. Jeho výdavky na bývanie sa podstatnenezmenili. Otec prestal platiť poistku vo výške 11,54 Eur a sporenie pre mal. X. vo výške 20,- Eur
mesačne. V súčasnosti platí poistku na 3 mal. deti vrátane mal. X. spolu vo výške 41,20 Eur mesačne.
Tento výdavok súd prvej inštancie nepovažoval za taký, ktorý je nevyhnutne potrebné vynaložiť. U

matky došlo ku zvýšeniu príjmu zo zamestnania zo sumy 524,93 Eur mesačne na súčasných 690,39 Eur
mesačne netto, t.j. o 165,46 Eur mesačne. Zvýšil sa však jej príspevok na bývanie a stravu zo sumy 300,-
Eur mesačne na sumu 400,- Eur mesačne. Príjem matky vo výške 690,39 Eur mesačne predstavuje pre
trojčlennú rodinu matky dieťaťa sumu 230,13 Eur na 1 člena rodiny. Matka má tiež ďalšiu vyživovaciu
povinnosť k plnoletému synovi P., na výživu ktorého platí jeho biologický otec sumou 150,- Eur mesačne.

Podstatne sa zmenili pomery aj u (oprávnenej) maloletej X., ktorá v čase ostatného rozhodovania o
výživnom navštevovala materskú školu a v súčasnosti je žiačkou X. ročníka základnej školy. Keďže
na strane maloletej tiež nastala zmena pomerov (samostatne odôvodňujúca zvýšenie výživného) súd
nevyhovel návrhu otca dieťaťa znížiť vyživovaciu povinnosť na sumu 50,- Eur mesačne, ale len na sumu
80,- Eur mesačne. Napokon otec dieťaťa v ostatnom čase platí na výživu maloletej takúto sumu - 80,-
Eur mesačne.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie matka. Navrhol, aby odvolací súd „zrušil rozsudok súdu
prvej inštancie“. Namietala nedostatočne zistený skutkový stav, pokiaľ ide o príjem otca. Spochybnila
dôveryhodnosť tvrdenia otca, že nemá žiadny príjem. Je podľa nej zrejmé, že pri odpočítaní výdavkov,
ktoré uviedol aj neuviedol, ako sú napr. domová daň, poplatok za odvoz domového odpadu, na benzín

na cesty k lekárom mimo miesta svojho bydliska, povinné poistenie motorového vozidla, prevádzkové
náklady, poplatku za stravu syna v MŠ, je nepredstaviteľné a nemožné z príjmu jeho manželky uživiť
štvorčlennú rodinu. Uviedla, že má vedomosť, že otec vykonáva brigádnické práce, z ktorých má
finančný príjem. Poukázala, že otec býva v rodinnom dome, ktorý postavili jeho rodičia, a pred 2-3 rokmi
bol rekonštruovaný - nová fasáda. V spoluvlastníctve s manželkou má osobné motorové vozidlo H. P..

Používa aj ďalšie motorové vozidlo M. S..

3. Otec navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. S tvrdeniami matky v odvolaní nesúhlasí, označil
ich za nepodložené výmysly a účelové argumenty. Motorové vozidlo M. S. je vo vlastníctve manželkinej
matky N. X., ktorá im ho dala k dispozícii, pretože je dlhodobo odcestovaná v Y.. Dom

neprešiel rekonštrukciou, interiér domu je rovnaký ako po odsťahovaní matky maloletej v roku 2017.
Fasádu urobili v roku 2019 svojpomocne, materiál financovala manželka, ktorá investovala
svoje úspory z mladosti. Finančne im pomáha rodina - rodičia z oboch strán, sestra, teta a
krstní rodičia. Predložil prehlásenie o finančnej výpomoci matky T.G. a sestry O. G..

4. Kolízny opatrovník uviedol, že zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa.

5. Matka k vyjadreniu otca uviedla, že s ním nesúhlasí, pretože zníženie výživného je proti záujmom
maloletej X.. Maloletá je vekovo staršia ako ďalšie deti otca, teda má aj zvýšené náklady na potreby či
už v bežnom živote, v škole a taktiež aj u mimoškolských aktivít. Nepovažuje za hodnoverné prehlásenie
o finančnej výpomoci matky T. Q. a sestry O. G., pretože ide o blízku rodinu, ani vyjadrenie otca, že
novú fasádu na rodinnom dome financovala jeho manželka, ktorá k danej nehnuteľnosti nemá žiadne

vlastnícke právo. S vyjadrením a stanoviskom kolízneho opatrovníka v plnom rozsahu súhlasila.

6. Otec k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že neberie do úvahy, že sú tu ešte ďalšie dve deti,
ktoré majú taktiež svoje potreby. K námietkam matky voči jeho vyjadreniu uviedol, že si radšej požičia od
blízkej rodiny ako od banky. Súčasná manželka fasádu financovala, lebo si vážila, že prišla do hotového

domu a chcela urobiť radosť manželovi i celej rodine. Spochybňoval výdavky matky na mimoškolské
aktivity maloletej s odôvodnením, že na krúžky využívajú deti vzdelávacie poukazy a v budúcnosti budú
hradené štátom. Uviedol, že každé dieťa má svoje nároky.

7. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného

mimosporového poriadku (ďalej len CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné zmeniť podľa § 388 CSP z nasledovných dôvodov:8. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že na strane otca nastala zmena pomerov
vzhľadom na preukázaný zlý zdravotný stav (lekársky posudok o uznaní choroby z povolania a
potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti) obmedzená pracovná schopnosť otca v oblasti, v ktorej sa

vyučil, a s tým spojený pokles príjmu oproti príjmu v čase ostatného rozhodovania súdu (v súčasnosti
je otec bez príjmu) a pribudnutie ďalších dvoch vyživovacích povinností otcovi k dvom maloletým
deťom pochádzajúcim z manželstva otca. Všetky tieto okolnosti svedčia v prospech zníženia vyživovacej
povinnosti otca, preto odvolací súd súhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o zníženie
výživného.

9. Odvolací súd však nesúhlasí s rozsahom zníženia výživného.

10. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom má zodpovedať odôvodneným potrebám detí a
schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom rodičov (§ 62 ods. 1, § 75 ods. 1
prvá veta Zákona o rodine).

11. Platí ďalej, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a na výdavky, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť, súd pri skúmaní pomerov rodiča neprihliadne (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine).

12. Výdavky na úhradu potrieb maloletého dieťaťa sú prioritné (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine), preto

je rodič povinný v prvom rade uhradiť výživné pre maloleté dieťa a potom uspokojiť svoje iné ako
nevyhnutné výdavky. Je neprípustné, aby maloleté dieťa, ktoré nie je schopné si samé zabezpečiť
prostriedky na živobytie, bolo vystavené ekonomickej biede za situácie, že jeho rodičia majú schopnosti
a možnosti túto výživu zabezpečiť.

13. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie nepovažuje za nevyhnutný výdavok otca spojený s
návštevou materskej školy jeho synom mal. U., nar. XX.XX.XXXX, v sume 34,80 Eur mesačne. Takýto
výdavok nemožno označiť za nevyhnutne vynaložený vzhľadom na situáciu, keď jeho manželka (matka
mal. U.) je doma na rodičovskej dovolenke v súvislosti s výkonom osobnej starostlivosti o ďalšie maloleté
dieťa otca, Y., nar. XX.XX.XXXX a doma je i otec, ktorý súdu v rámci svojej výpovede uviedol, že

nepracuje, a preto je doma a hrá sa s deťmi. Pokiaľ sú otec a jeho manželka schopní uhrádzať za nimi
opísanej bezútešnej finančnej situácie uvedený nie nevyhnutný výdavok za starostlivosť o syna U. v
školskom zariadení, pričom netvrdili a nepreukázali prekážku, ktorá by im bránili vo výkone celodennej
osobnej starostlivosti o maloletého, potom odvolací súd na tento výdavok neprihliadol a ustálil, že je
v otcových schopnostiach a možnostiach plniť výživne pre oveľa staršiu dcéru, u ktorej od skoršej

úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti (X rokov) preukázateľne došlo k nárastu životných nákladov na
základné, kultúrne a sociálne potreby a k zvýšeniu výdavkov jednak z objektívneho dôvodu všeobecne
známej skutočnosti zvýšenia životných nákladov - cien tovarov a služieb, a jednak zo subjektívnych
dôvodov - fyzického, fyziologického, kultúrneho a psychického rastu detí, vyššiu ako určenú sumu
výživného 80,- Eur.

14. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd nepovažuje rozsudok súdu prvej inštancie za správny
v otázke rozsahu zníženého výživného.

15. Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené

podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

16. Preto odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že rozsudok Okresného súdu Prievidza
zo dňa 23.11.2017, č. k. 12P/51/2017-81, ktorým bolo naposledy určené výživné otca pre maloletú X.,
nar. XX.XX.XXXX, sumou 120,- Eur mesačne zmenil tak, že vyživovaciu povinnosť otca k maloletej

X. znížil, avšak nie na sumu 80,- Eur mesačne, ale 100,- Eur mesačne, ktorú sumu považuje odvolací
za primeranú schopnostiam a možnostiam povinného otca, ako aj matky. Začiatok účinnosti zvýšeného
výživného posúdil rovnako ako súd prvej inštancie za dôvodný, ktorá otázka nebola predmetom nezhody
medzi rodičmi.

17. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Civilný mimosporový poriadok v ustanovení
§ 52 upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom procese, že žiaden z účastníkovnemá nárok na náhradu trov konania. V konaní nebola zistená žiadna okolnosť, ktorá by oprávňovala
súd rozhodnúť o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 55 CMP.

18. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne
príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok.

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa

zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky,
prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných
majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných
papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia
nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie

priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene
premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.