Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Erika Madarászová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoP/1/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119214260
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4119214260.2
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
V. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra,
Štefánikova tr. 88, Nitra - pracovisko Zlaté Moravce ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: otca
L.. O. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. 6, D., zastúpeného JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom
so sídlom Farská 40, Nitra a matky H. R., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XX, R. O., o návrhu otca
na zníženie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k.
11P/325/2019-237 zo dňa 29. septembra 2021, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom návrh otca na zníženie výživného na maloleté dieťa
zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok a náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, 2, § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005
Z. z. o rodine, § 52 CMP ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho dospel k záveru, že návrh
otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti nie je dôvodne podaný.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že otec maloletého dieťaťa sa návrhom doručeným súdu prvej
inštancie dňa 22.11.2019 domáhal zníženia výživného na maloleté dieťa zo sumy 370,- eur na sumu
200,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že sa mu z jeho súčasného vzťahu dňa 20.7.2019 narodilo
dieťa V. R., pričom zároveň spláca hypotéku 570 eur mesačne a k tomu má ostatné výdavky súvisiace
s bývaním.
3. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine s tým, že vo
veci bolo rozhodujúce posúdenie skutočnosti, či došlo na strane otca, matky alebo maloletého dieťa k
takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu schopnosti, možnosti a majetkových pomerov otca
a matky a na druhej strane zmenu potrieb maloletého dieťaťa. Konštatoval, že v čase podania návrhu
na začatie konania dňa 22.11.2019 bol otec zamestnancom spoločnosti H. U. C., a.s., kde dosahoval
rovnaký príjem, ako v čase poslednej úpravy jeho vyživovacej povinnosti, preto v tomto štádiu konania
nebol preukázaný pokles príjmu otca ako legitímny dôvod podania návrhu. Uviedol, že otec podal návrh
na zníženie vyživovacej povinnosti z dôvodu, že mu pribudla ďalšia vyživovacej povinnosti k mal.
V. R., nar. XX.X.XXXX a tiež z dôvodu plánovanej výstavby rodinného domu, s čím súvisia zvýšené
výdavky. Poukázal na to, že v priebehu konania došlo na strane otca k zmene zárobkových pomerov,
pretože otec ukončil pracovný pomer v spoločnosti H. U. C., a.s. kde dosahoval vysoký príjem 3000,-
eur brutto z dôvodu, že zamestnávateľ nebol spokojný s jeho výsledkami. Napriek tejto skutočnosti súd
prvej inštancie dospel k záveru, že na strane otca neprišlo k zmene majetkových pomerov. Zohľadnil,
že otec v priebehu konania predal 3 izbový byt v Nitre so ziskom 5000,- eur, na ktorý mal hypotekárnyúver a tento splatil. Následne si však zobral ďalší hypotekárny úver na výstavbu vyššie spomínaného
rodinného domu v obci B., pričom tento dom i pozemok vlastnícky patrí výučne jeho partnerke. Toto
konanie vyhodnotil ako neprimerané riziko zo strany otca, pretože úverovým dlžníkom je otec, ale
vlastnícke právo k nehnuteľnosti patrí jeho partnerke. Konštatoval, že aj napriek súčasnej zhoršenej
pandemickej situácii sú na trhu práce k dispozícii pracovné ponuky vhodné pre otca a napriek tomu,
že otec je neľahkej situácii sa rozhodol, že bude čerpať materskú (rodičovskú) dovolenku s mal.
V., čím však nemôže byť negatívne dotknutá vyživovacia povinnosť k jeho deťom pochádzajúcich z
predošlého vzťahu. Zdôraznil, že otec si má byť vedomý svojich finančných záväzkov a svojich troch
vyživovacích povinností, pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča. Je nepochybné, že
s pribúdajúcim vekom dieťaťa sa zvyšujú aj jeho odôvodnené výdavky, tak ako to je v prípade mal. V.,
ktorý nastúpil na stredoškolské štúdium do H., kde má výdavky na ubytovanie, cestovné, stravu , aj na
iné mimoškolské aktivity dospievajúceho chlapca, prípadne výdavky súvisiace so zdravotným stavom
dieťaťa, napr. zvýšenú starostlivosť o chrup, čo si vyžaduje značné finančné náklady. Záverom uviedol,
že otec si s výhľadom do budúcna musí zabezpečiť príjem, ktorý mu umožní plniť si jeho rodičovské
povinnosti, pretože ako rodič má rodičovskú zodpovednosť za každé z detí, ktoré je na jeho výživu
odkázané, má dostatočné schopnosti i možnosti na trhu práce, kvalifikačné predpoklady, taktiež jeho
zázemie i celkové majetkové pomery súd prvej inštancie vyhodnotil ako dostatočné, preto návrh otca ako
nedôvodný zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku
tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
4. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa navrhujúc
napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd zaviaže otca prispievať na výživu V. sumou 200,- eur mesačne.
Svoje odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. d) a f) CSP. Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa
nijako nevyporiadal s tým, že otec si aktívne hľadá prácu, avšak toho času nie je možné z jeho strany
si adekvátnu prácu nájsť, pričom ako otec uvádzal aj na pojednávaní, z tohto dôvodu sa snaží aspoň
si privyrobiť rôznymi brigádami, avšak tento príjem nedosahuje príjem, aký mal v čase posledného
určenia výživného. Namietal, že súd prvej inštancie sa nevyporiadal ani s tým, že otec aj počas
rodičovskej dovolenky má snahu si nájsť prácu, avšak z dôvodu nedostatku práve v jeho odbore, toto
nedokáže ovplyvniť. Uviedol, že nie je pravdou, že by sa dobrovoľne vzdal lepšieho príjmu, aby nemusel
platiť určené výživné. Žiadal zohľadniť, že toho času má preukázateľne nižší príjem. Je pravdou, že
stavia rodinný dom ale úver, ktorý na jeho financovanie zobral, nepovažuje za prednejší ako výživné
na maloleté dieťa. Rodinný dom je potrebný k tomu, aby mohol bývať so svojou novou rodinou, čiže
výstavba domu nebola z jeho strany účelová sa cieľom akokoľvek poškodiť maloletého syna. Vytýkal
súdu prvej inštancie, že vychádzal zo záveru, podľa ktorého u dieťaťa vzrástli výdavky na bývanie
a ošatenie v súvislosti so štúdiom na strednej škole. Podľa jeho názoru z vykonaného dokazovania
je zjavné, že väčšinu času sa maloletý syn zdržiava na internáte, pričom výdavky za stravu a bývanie
boli preukázané vo výške 100,- eur mesačne. Okrem toho namietal skutočnosť, že súd prvej inštancie
nedostatočne odôvodnil, či matkou ďalšie uvedené výdavky na maloletého syna sú reálne, pretože
matka doposiaľ svoje tvrdenia nepreukázala žiadnymi listinnými dôkazmi. Zdôraznil, že reálne nemá
taký príjem, aký dosahoval v predošlej práci a teda toho času už nedokáže pokryť svojimi príjmami svoje
výdavky na život, rodinu a ďalšie maloleté dieťa, na ktorého sú z dôvodu jeho nepriaznivého zdravotného
stavu zvýšené výdavky. V závere zdôraznil, že úplne bez povšimnutia zostalo aj to, že maloletý V. otca
nenavštevuje z dôvodu, že mu to zakazuje matka.
5. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu vyjadrila nesúhlas s tvrdením otca, že súd prvej inštancie sa
nijako nevysporiadal s tým, že otec si aktívne hľadá prácu. Uviedla, že priamo na súdnom konaní ho
konfrontovala s pracovnou ponukou, ktorá bola na internete publikovaná v júli 2021, bola to ponuka v
jeho odbore, kde má bohaté skúsenosti aj prax, miesto práce boli Vráble, čo je len cca 20 km od jeho
trvalého bydliska, sľúbený plat 3000,- eur mesačne. Okrem toho otec dieťaťa podľa názoru matku príjem
určite má, čo jej nezávisle od seba potvrdili obaja ich synovia. Obaja jej svorne tvrdili, že otec od rána do
poobedia pracuje na počítači pomocou mailovej komunikácie a stále sa sťažuje, koľko má veľa roboty.
Matka tiež vyjadrila nesúhlas s tvrdením otca, že maloletý V. nenavštevuje otca, pretože mu to matka
zakazuje.
6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „CMP a
§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie ako
aj konania, ktoré mu predchádzalo, bez prejednania veci na odvolacom pojednávaní dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je treba podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.
8. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
9. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
10. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Podľa § 78 ods. 1Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.
12. Podľa § 78 ods.3 zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
13. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
14. Dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia je v demokratickom právnom štáte základnou
podmienkou legitimity každého rozhodnutia súdu. Iba ak je rozhodnutie súdu dostatočne, racionálne
a presvedčivo odôvodnené, má verejná moc morálne právo vynucovať jeho rešpektovanie a adresáti
rozhodnutia majú morálnu povinnosť ho rešpektovať.
15. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nie je z neho zrejmé ako sa súd prvej inštancie
vyporiadal s postupným znižovaním príjmom otca a so zmenou okruhu jeho vyživovacej povinnosti.
Je nesporné, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca nastala na strane otca zmena v
okruhu jeho vyživovacej povinnosti a to narodením syna V. dňa XX.XX.XXXX. V čase podania návrhu
družka otca poberala materský príspevok a následne rodičovský príspevok. Otec tiež tvrdil, že sa v
dôsledku práceneschopnosti v tomto období znížil jeho zárobok u zamestnávateľa, preto nebol schopný
plniť súdom určenú vyživovaciu povinnosť na maloletí dieťa v sume 370 eur. Poukázal tiež na to, že
matka maloletého dieťaťa už v minulosti podal na neho trestné oznámenie pre neplnenie vyživovacej
povinnosti, ktoré bolo odmietnuté. Otec zároveň predložil potvrdenie o výške mzdy, z ktorého vyplýva,
že čistý mesačný príjem otca za obdobie od decembra 2018 do septembra 2019 bol 2710,11 eura.
16. Z uvedeného je zrejmé, že v čase podania návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti otca dosahoval
otec nižší priemerný mesačný zárobok oproti poslednej úprave jeho vyživovacej povinnosti a si o 100
euro mesačne, zároveň mu pribudla narodením syna V. dňa XX.XX.XXXX ďalšia vyživovacia povinnosť,
pričom po narodení dieťaťa jeho družka poberala materské dávky príspevok a neskôr rodičovský
príspevok. Otec v roku 2019 dosahoval priemerný zárobok vo výške 2747,56 eura a v roku 2020 vo
výške 2577,78 eura. V septembri 2020 došlo k ukončeniu pracovného pomeru otca a následne otec
spolupracoval so svojim bývalým zamestnávateľom ako živnostník a to do 30.04.2021. Od tejto doby
je otec bez pracovného pomeru je na materskej dovolenke so synom V. a poberá rodičovský príspevok
v sume 369,60 eura, pričom jeho družka je ako nezamestnaná evidovaná na príslušnom úrade práce s
príspevkom v sume 220 eura. Otec má okrem vyživovacej povinnosti k maloletému V. ešte vyživovaciu
povinnosť k synovi T. a to v sume 400 euro a od 20.07. 2019 aj k maloletému V..
17. Na strane matky súd prvej inštancie nezistil od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca zmenu
pomerov, pretože matka naďalej pracuje v spoločnosti TESCO STORES SR, a. s. a jej priemerný
mesačný zárobok v roku 2020 dosahoval sumu 604 eura. Na strane maloletého V. došlo k zmenepomerov a to od 1. 9. 2021 k zvýšeniu výdavkov v súvislosti so štúdiom na strednej škole v Trenčíne,
kde býva na internáte.
18. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie takto zistenými pomermi riadne nezaoberal
a tieto v napadnutom rozsudku zrozumiteľne nevyhodnotil. Z dôvodov napadnutého rozsudku nie
je možné zistiť ako sa súd prvej inštancie vyporiadal s jednotlivými obdobiami, kedy dochádzalo od
poslednej úprave k zmene pomerov, či už na stane otca maloletého dieťaťa alebo samotného dieťaťa. V
konaní bolo preukázané, že v priebehu konania došlo postupne každoročne k znižovaniu zárobku otca
a to aj v dôsledku jeho práce neschodnosti, zároveň od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otcovi
pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému V. a tiež k družke, ktorá poberala iba rodičovský príspevok.
Rovnako sa súd prvej inštancie nezaoberal oznámením zamestnávateľa otca (č.l. 66 spisu) o tom, že
počas prechodného obdobia apríl až jún 2020 nebude zamestnávateľ vypláca 20 pohyblivú zložku mzdy
podľa aktuálne platného mzdového predpisu, ale poníženej výške. Uvedené oznámenie svedčí o tom,
že zníženiu mzdy otca nedošlo výlučne jeho zavinením tak, ako to uviedol súd prvej inštancie. Súd
prvej inštancie nevenoval dostatočnú pozornosť správe zamestnávateľa otca H. U. C. (č.l. 83 spisu) a
následný pracovným zmluvám a dodatkom z, ktorých vyplýva že dochádzalo k zníženiu zárobku otca.
Napokon z dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 30.09.2020 (č.l. listu 100 spisu) vyplýva, že
pracovný pomer otca bol skončený na základe dohody zamestnanca zamestnávateľa a nie v dôsledku
neuspokojivých pracovných výsledkov otca. Ani z hodnotenia zamestnanca (č.l. 103 spisu) nevyplýva že
by sa zárobok otca znižoval v dôsledku nespokojnosti zamestnávateľa s výkonom práce. K tomu došlo
až po skončení pracovného pomeru keď začal pracovať otec pre svojho bývalého zamestnávateľa na
základe živnosti, ktorá spolupráca bola ukončená dňa 30.04.2021 a to z dôvodu, že otcom poskytované
služby neboli vykonávané v súlade s potrebami a inštrukciami spoločnosti.. Z uvedeného dôvodu záveru
súdu 1 inštancie v tom, že otec stratil zamestnanie v dôsledku neuspokojivých pracovných výsledkov
je nesprávne a nevyplýva to z obsahu vykonaného dokazovania. Z obsahu vykonaného dokazovania
vyplýva iba to, že bývalý zamestnávateľ ukončil s otcom práce na živnosť, pričom z výkonu tejto činnosti
otec nedosahoval taký príjem ako v pracovnom pomere. Z uvedeného dôvodu sa súd prvej inštancie
bude v ďalšom konaní zaoberať aj tým, z akého dôvodu došlo k skončeniu pracovného pomeru otca
dohodou a či to bol na výslovnú žiadosť otca.
19. Súd prvej inštancie sa v ďalšom konaní bude zaoberať tým, akým spôsobom splácajú rodičia
maloletého dieťaťa úver, ktorý viazaný na byt, v ktorom býva matka s deťmi a či tento úver splácajú
spolu alebo ho spláca iba otec. Ďalej sa bude súd prvej inštancie zaoberať aj tým, od kedy je otec
na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok, ktorú skutočnosť uviedol otec na pojednávaní
konanom dňa 29. septembra 2021. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie bude zaoberať tým, v akej
výške poberala družka otca dávky v materstve, kedy a v akej výške poberala rodičovský príspevok
a aký mal v tom čase príjem otec. Opätovne vyhodnotí majetkové a zárobkové pomery otca a bude
sa zaoberať tým, či na jeho strane nedošlo k takej kvalifikovanej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje
zníženie jeho vyživovacej povinnosti za toto obdobie. Čo sa týka nástupu otca na rodičovskú dovolenku
odvolací súd uvádza, že je rozhodnutím rodičov, ktorý z nich bude s maloletým dieťaťom na rodičovskej
dovolenke, pričom pokiaľ sa rozhodne otec, že bude zabezpečovať celodennú starostlivosť o dieťa otec
osobne prípadne prostredníctvom ďalšej osoby, nie je možné túto skutočnosť bez ďalšieho hodnotiť ako
nezáujem sa zamestnať s cieľom dosiahnuť zníženie vyživovacej povinnosti .
20. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie bude zaoberať tiež tým, v akom rozsahu sa od 1. 9. 2021
zvýšili náklady na výživu dieťaťa v súvislosti s cestovaním na strednú školu a pobytom na internáte
oproti nákladom vynakladaním na výživu dieťaťa počas základnej školskej dochádzky . V tejto súvislosti
odvolacísúdpovažujezapotrebnéuviesť,ženástupomnastrednúškolusanesporneobjektívnezvyšujú
náklady na výživu maloletého dieťaťa, pretože potreby dieťaťa v tomto veku sa takmer rovnajú potrebám
dospelého človeka. Náklady na výživu dieťaťa na strednej škole sa zvyšujú nielen na stravu dieťaťa ale
sa zvyšujú aj jeho nároky na ošatenie, športové a kultúrne vyžitie , pričom dieťa študujúce mimo svojho
trvalého bydliska nevyhnutne potrebuje mať k dispozícii aj primeranú finančnú hotovosť.
21. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vypočuje otca, na aký účel použil sumu 5000 eur, ktorá
má predstavovať zisk z predaja bytu. Taktiež bude musieť otec vysvetliť, keďže v súčasnosti poberá
len rodičovský príspevok a privyrobí si podľa jeho tvrdenia asi 200 euro mesačne, z akých zdrojov platí
náklady za užívanie rodinného domu, z čoho platí výdavky na vlastnú výživu a svoje potreby, ďalej
úver na dom a úver na byt, v ktorom býva matka s maloletým dieťaťom a tiež vyživovaciu povinnosť
určenú súdom na T. v sume 400 euro mesačne a zvýšené výdavky na maloletého V. v súvislosti s
jeho zdravotným stavom. Otec tiež musí vysvetliť z akého dôvodu je vedená ako vlastníčka pozemku arodinného domu výlučne jeho družka, keď úver v súvislosti s výstavbou rodinného domu platí výlučne
otec.
22. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
pre jeho nepresvedčivosť a nedostatok dôvodov. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie bude dôsledne
zaoberať príjmom otca za jednotlivé roky a dôvodom skončenia pracovného pomeru. Bude sa opätovne
zaoberať okruhom vyživovacej povinnosti otca a výdavkami otca. Tiež zistí aktuálny príjem oboch
rodičov. Súdprvejinštanciebudevďalšomkonanípovinnýzistiť,čiakedydošlokukvalifikovanejzmene
pomerov, odôvodňujúcej zmenu súdneho rozhodnutia na strane otca aj dieťaťa a to s ohľadom na to, že
v priebehu konania došlo nesporne došlo k zmene pre rozhodnutie podstatných skutkových okolností
ako napr. zmena okruhu vyživovacej povinnosti otca, skončenie pracovného pomeru otca, poberanie
rodičovského príspevku otcom a tiež nástupom maloletého dieťaťa na strednú školu, ktoré skutočnosti
môžu viesť k zmene výšky vyživovacej povinnosti otca za jednotlivé obdobia. Svoje rozhodnutie súd
prvejinštancie ajriadneodôvodnítak,abyboloznehozrejmé,akýmizávermiamyšlienkovýmipochodmi
sa riadil a aby odôvodnenie rozhodnutia zodpovedalo nielen ust. § 220 CSP ale aj vykonanému
dokazovaniu a obsahu listín založených v súdnom spise.
23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.