Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. september 2022

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 38Csp/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117218506
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Linda Dunčková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2022:2117218506.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v právnej veci sporu žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: C. J., L..
XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/X, J., o zaplatenie 3.201,90 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu vo zvyšku z a m i e t a.

II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 28.07.2017, domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.201,90 Eur spolu s
úrokom vo výške 28 % ročne od 21.06.2017 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 07.06.2001 žalobca a žalovaný uzavreli Zmluvu č. XXXXXXXXXX,
na základe ktorej žalobca pre žalovaného zriadil a viedol účet žalovaného. Žalovaný bol povinný mať
na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok
úveru, poplatkov. Vzhľadom na porušenie uvedenej povinnosti žalovaným tým, že sa dostal na účte do
nepovolenéhoprečerpaniavovýškežalovanejistiny,žalobcazatvorilúčet.Predzatvorenímúčtužalobca
vykonal dňa 20.06.2017 internú účtovnú transakciu, kedy debetný zostatok na účte previedol na svoj

vnútorný pohľadávkový účet. Istina pohľadávky vo výške 3.201,90 Eur (nepovolené prečerpanie účtu)
je úročená úrokom vo výške 28% ročne, a to do vyplatenia celej pohľadávky. K žalobe žalobca pripojil
Zmluvu o rastovom účte zo dňa 07.06.2001, Návrh majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní
služby, Povolené prečrpanie na osobnom účte zo dňa 12.06.2006, Úrokové sadzby produktov zo
dňa 01.06.2017, Sadzobník poplatkov zo dňa 01.01.2017, Všeobecné obchodné podmienky zo dňa
15.01.2017, Výpis z účtu žalovaného.

3. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená dňa 03.07.2018, nevyjadril.

4. Okresný súd Trnava (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) po vykonanom dokazovaní vo veci rozhodol
rozsudkom č.k. 38Csp/1/2017-66 zo dňa 05.04.2019, keď žalovanému vo výroku I. uložil povinnosť
zaplatiť sumu 3.201,90 Eur v pravidelných mesačných splátkach vo výške 200,- Eur splatných vždy
do 25. dňa v mesiaci s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku s tým, že v
prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky stane sa splatný celý dlh, vo výrok II. žalobu

vo zvyšku zamietol a vo výroku III. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%.5. Na odvolanie žalobcu voči výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie Krajský súd v Trnave ako súd
odvolací uznesením č.k. 25Co/142/2019-83 zo dňa 29.10.2019 rozsudok v napadnutom zamietajúcom
výroku II. a v závislom výroku III. o náhrade trov konania zrušil a v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd uviedol, že z rozhodnutia súdu prvej
inštancie nie je zrejmé, z akých dôvodov, kedy a akým úkonom malo dôjsť k predčasnému zosplatneniu
úveru, najmä ak úver vo forme prekročenia mal byť podľa VOP zaplatený bez zbytočného odkladu, teda
nie v splátkach, v dôsledku čoho predčasné zosplatnenie úveru ani neprichádzalo do úvahy (3.12 VOP),
pričom po celú dobu nepovoleného prečerpania mal byť žalovaný povinný platiť úrok pri nepovolenom

prečerpaní účtu.

6. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 29.06.2022 uviedol, že debetný limit na osobnom účte
žalovaného č. XXXXXXXXXX bol vo výške 1.330,- Eur v jednotlivých obdobiach po uzavretí zmluvy
o účte. Uviedol, že sumu v rámci poskytnutého povoleného prečerpania dlžník čerpá po častiach, vo
výške a termínoch podľa svojej potreby až do výšky poskytnutého limitu, a to nad rámec aktuálneho

zostatku bankového účtu, a splácanie prebieha automaticky priebežným znižovaním záporného salda
bežného účtu klienta, na ktorom bolo povolené prečerpanie zriadené. Úroková sadzba platná pre
povolené prečerpanie bola variabilná vo výške od 11,7% do 16,9% p.a. Klient musí vrátiť banke
všetky peňažné prostriedky poskytnuté formou povoleného prečerpania na požiadanie, v lehote určenej
bankou v žiadosti o splatenie povoleného prečerpania, ktorá nesmie byť kratšia ako 7 dní. Za žiadosť

o splatenie povoleného prečerpania sa v zmysle bodu 8.9 VOP (účinných ku dňu zníženia limitu
povoleného prečrpania) považuje aj zníženie limitu pre povolené prečerpanie na hodnotu 0,- Eur. Ak
dôjde k zníženiu limitu, musí klient splatiť tú časť povoleného prečerpania, ktorá prevyšuje novú výšku
limitu najneskôr v deň predchádzajúci dňu, v ktorom zníženie nadobudne účinnosť (VOP účinné od
20.05.2014, bod 8.9 VOP). Žalovaný opakovane porušoval zmluvu tým, že prekračoval povolený limit

povoleného prečerpania (prekračovanie limitu 1.330,- Eur vyplýva z výpisov), na základe čoho žalobca
pristúpil k postupu podľa bodu 8.9 VOP účinných ku dňu zníženia limitu povoleného prečerpania na 0,-
Eur a znížil žalovanému limit povoleného prečerpania na 0,- Eur dňa 01.12.2014. Zrušením povoleného
prečerpania a neuhradenia dlžnej sumy vo vyššie uvedenej lehote sa žalovaný dostal do nepovoleného
debetu, resp. nepovoleného prečerpania vo výške debetného zostatku na účte. Po znížení limitu na 0,-

Eur sa dlh žalovaného navyšoval z právneho titulu prekročenia, ktoré upravuje zákon č. 129/2010 Z.z.
(§ 2 písm. f) a § 18). Žalobca v zmysle uvedených ustanovení zverejňuje VOP, Sadzobník poplatkov ako
i výšku úrokových sadzieb v úrokovej výveske na web stránke a na každom obchodnom mieste. Okrem
toho bol žalovaný informovaný o prekročení na účte výpismi z účtu, z ktorých jednoznačne vyplýva výška
a obsah prekročenia a tiež informáciou v Internetbankingu. Žalobca má preto za to, že má nárok na

úrok z prekročenia s poukazom na § 18 zákona č. 129/2010 Z.z. a jeho výška nemôže byť obmedzená
zákonnou výškou úrokov z omeškania. Po zrušení poskytnutého limitu povoleného prečerpania na účte
sa debetný zostatok na účte žalovaného spravuje príslušnými ustanoveniami zákona o spotrebiteľských
úveroch o prekročení. Sadzba úroku 28% ročne je platná pre nepovolené prečerpanie a vyplýva z VOP
bod 3.12 (účinné ku dňu zníženia limitu na 0,- Eur od 20.05.2014) v spojení s výveskou úrokových

sadzieb časť „Úrok pri nepovolenom prečerpaní“ a v spojení s ustanoveniami zákona č. 129/2010
Z.z. Žalobca mal za to, že zverejnením vývesiek úrokových sadzieb na webovom sídle žalobcu a ich
prístupnosťou v pobočkách banky je splnená povinnosť v zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.
Úrok z prekročenia čiastky po dobu nepovoleného prečerpania je odplatou, ktorú klient platí banke za
čerpanie prostriedkov poskytnutých nad rámec zostatku na účte klienta. Posledná kreditná operácia bola

na účte žalovaného vykonaná dňa 17.10.2014 ako prijatá úhrada vo výške 1.985,- Eur. Žalobca priložil
Návrhmajiteľaúčtunauzatvoreniezmluvyoposkytovaníslužby,Povolenéprečerpanienaosobnomúčte
zo dňa 12.06.2006, Oznámenia zo dňa 12.06.2006, 01.07.2007, 01.08.2008, 01.09.2009, 01.10.2010,
01.10.2011, Výpis z účtu.

7. Žalovaný k veci uviedol, že žalobcovi už toho zaplatil dosť. Z istiny, ktorá bola predmetom konania
vo výške 3.201,90 Eur už všetko zaplatil. Úroku vo výške 28% nerozumie, keďže žalobca mal úroky
započítané aj v sume istiny, ktorú už zaplatil.

8. Predmetom konania tak po zrušení rozsudku odvolacím súdom zostal nárok žalobcu na zaplatenie

úrokov vo výške 28% ročne zo sumy 3.201,90 Eur od 21.06.2017 do zaplatenia.

9. Súd vec opätovne prejednal v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil
a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Súd preto pojednával v neprítomnosti žalobcus poukazom na ustanovenie § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobcom do spisu doložených listinných dôkazov a
výsluchom žalovaného a zistil nasledujúci skutkový stav.

10. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 07.06.2001 Zmluvu o rastovom osobnom účte č. XXXXXXXXXX,
ku ktorej na návrh majiteľa účtu (žalovaného) dňa 12.06.2006 uzavrel Zmluvu o poskytovaní služby
„Povolené prečerpanie na osobnom účte“, na základe ktorej bol žalobca oprávnený za poskytovanie
produktov a služieb účtovať na ťarchu vedeného účtu poplatky podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov.

Z predložených výpisov z účtu žalovaného vyplýva, že debetný zostatok na účte bol ku dňu 20.06.2017
vo výške 3.201,90 Eur, výška limitu povoleného prečerpania platná od 01.10.2012 bola 1.330,-
Eur, pričom pri čerpaní do výšky limitu je úroková sadzba 19,90 % a nad uvedenú výšku sa k
úrokovej sadzbe pripočíta úrok z omeškania vo výške 8% ročne. Výška limitu povoleného prečerpania
platná od 01.12.2014 bola 0,- Eur. Žalovaný dlh neuhradil, žalobca preto pred uzatvorením účtu
žalovaného vykonal internú transakciu, kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný

pohľadávkový účet. V zmysle bodu 3.8. Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len VOP), je
klient (žalovaný) povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov. V zmysle bodu 3.12 VOP, ak
nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu
nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na
základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. V zmysle bodu 3.11.5 VOP, banka

môže odstúpiť od zmluvy o bežnom účte v prípade, ak klient podstatne poruší zmluvné povinnosti
alebo povinnosti ustanovené platnými právnymi predpismi. Odstúpenie musí byt odôvodnené. Zmluva
o bežnom účte zanikne ku dňu doručenia odstúpenia. Odstúpením končí platnosť všetkých súvisiacich
bankových produktov a služieb viažucich sa k bežnému účtu. Zároveň sa rušia všetky platobné
prostriedky vydané k bežnému účtu. Klient musí tieto platobné prostriedky banke bezodkladne vrátiť. Za

podstatné porušenie zmluvných povinností sa považujú najmä nasledovné skutočnosti: b) bežný účet je
v nepovolenom prečerpaní a klient v lehote stanovenej bankou nepovolené prečerpanie nevyrovnal.

11. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
(ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie

(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

12. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, záväzky vznikajú
z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z
iných skutočností uvedených v zákone.

13. Podľa § 708 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy (ďalej len „OBZ“), zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú
menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

14. Podľa § 710 OBZ, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď
nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení
týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

15. Podľa § 711 ods. 1 OBZ, za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s

tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.

16. Podľa § 497 OBZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia, upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskejčinnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 53 ods. 1 a 5 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

19.Podľa§54ods.1a2OZ,zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy o poskytnutí služby, povolené prečerpanie na účte, pri úveroch formou povoleného
prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na
kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť
spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je

stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a
podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia
zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako
tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších
dôsledkoch.

21. Podľa § 25 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ), právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v
odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11.

júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola
uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí
účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

22. Podľa § 1 ods. 5 ZoSÚ, na spotrebiteľský úver vo forme prekročenia sa vzťahujú ustanovenia § 1,

§ 2, § 9 ods. 6, 7 a 8, § 11, § 18, § 20, § 21 a § 23, 25 až 27.

23. Podľa § 2 písm. f) ZoSÚ, prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje
spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte
spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania.

24. Podľa § 18 ods. 1 ZoSÚ, ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť,
že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v
listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe
spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe,

ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania
a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.

25. Podľa § 18 ods. 2 ZoSÚ, ak ide o prekročenie, ktoré trvá viac ako jeden mesiac, veriteľ bezodkladne
informuje spotrebiteľa písomne alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o a)

prekročení, b) výške prekročenej čiastky, c) úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, d) akýchkoľvek
uplatniteľných sankciách, poplatkoch alebo úrokoch z omeškania, e) iných možnostiach riešenia tohto
prekročenia vrátane ponuky iných úverových produktov.

26. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovaného, ktorý vznikol zo zmluvy o bežnom

účte a zmluvy o úvere. I keď uvedené zmluvy predstavujú tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah
(§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetné zmluvy sú súčasne spotrebiteľskými
zmluvami a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri ich uzavieraní nekonal
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založenýzmluvou o bežnom účte a zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. OZ). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva
zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na

občianskoprávne vzťahy, naopak, príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny
alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, a teda nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti).

27. Medzi stranami sporu došlo 07.06.2001 k platnému uzavretiu zmluvy o rastovom osobnom účte,
na základe ktorej žalobca zriadil a viedol bežný účet pre žalovaného. Na základe návrhu majiteľa
účtu na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby povolené prečerpanie na osobnom účte podpísanom
žalovaným dňa 12.06.2006 a predloženom žalobcovi v tento deň, došlo v súlade s ustanovením bodu 8
tohto návrhu k uzavretiu zmluvy o poskytovaní tejto služby, a to konkludentne, poskytnutím tejto služby

na osobnom účte žalovaného. Žalovaný predloženie žiadosti o poskytnutie tejto služby, poskytnutie
tejto služby a čerpanie finančných prostriedkov na osobnom účte až do výšky povoleného prečerpania
ani nepopieral, preto skutočnosť o uzavretí a existencii takéhoto zmluvného vzťahu súd považoval za
nespornú. Túto zmluvu súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďže žalobca pri jej uzatváraní konal
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný nekonal ako podnikateľ.

28. Predmetom konania po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 38Csp/1/2017-66 zo dňa
05.04.2019 zostal žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie úroku vo výške 28 % ročne z dlžnej sumy
(3.201,90 Eur) od 21.06.2017 do zaplatenia, ktorý nárok nepovažoval súd za dôvodný.

29. Žalobca uplatnený nárok na úrok vo výške 28% ročne zo sumy 3.201,90 Eur od 21.06.2017 do
zaplatenia odôvodňoval odkazom na ust. 3.12 VOP, v zmysle ktorých ak nepovolené prečerpanie
nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania
je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok
pri nepovolenom prečerpaní účtu“. V súlade s VOP a Výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky

3.201,90 Eur (nepovolené prečerpanie účtu) úročená úrokom vo výške 28% ročne (úroková sadzba
platná od 20.05.2014) a to až do vyplatenia celkovej pohľadávky. Žalobcom uplatnený nárok na úrok vo
výške 28% si uplatňuje z titulu prekročenia, čo predpokladá samotný zákon č. 129/2010 Z.z. v ust. § 18
ods. 1. Žalobca ďalej argumentoval, že zmluva o účte pre prípad prekročenia nemusí ako obligatórnu
náležitosť obsahovať údaje uvedené v § 9 ods. 2 ZoSÚ, naopak v zmysle § 18 ods. 1 ZoSÚ postačuje,

aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. Splnenie tejto informačnej
povinnostisižalobcasplnilodovzdanímazverejnenímVOP,SadzobníkapoplatkovaVýveskyúrokových
sadzieb, zasielaním výpisov a uvedením údajov v Internetbankingu.

30. Súd nepovažoval nárok na úrok z prekročenia platný pre nepovolené prekročenie vo výške 28% za

dôvodný. Uplatnený úrok aj podľa tvrdení žalobcu vychádzal z VOP (bod 3.12) v spojení s výveskou
o úrokových sadzbách. Uvedená zmluvná podmienka v bode 3.12 VOP spoločnosti žalobcu bola
súdom judikovaná za neprijateľnú, a to v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov rozsudkom
č.k. 9C/113/2015-51 zo dňa 15.10.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č.k.
21Co/10/2016-72 zo dňa 24.11.2016. Žalobca tvrdil, že si svoju povinnosť v zmysle § 18 ods. 1 ZoSÚ

splnil informovaním veriteľa tak, že mu odovzdal VOP, Sadzobník poplatkov a Vývesky úrokových
sadzieb, zverejnením VOP ako i výšky úrokových sadzieb v úrokovej výveske na web stránke, na
obchodnom mieste, zasielaním výpisov z účtu a uvedením v internetbankingu. Žalobca ale splnenie tejto
povinnosti žiadnym spôsobom nepreukázal.

31. Žalobca ako veriteľ bol v zmysle ust. § 18 ods. 1 ZoSÚ povinný žalovaného o úrokovej sadzbe
za prekročenie informovať v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu. Vychádzajúc z čl. 2
ods. 10 a bodu 23 Smernice Rady Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ informačná povinnosť
veriteľa voči spotrebiteľovi musí byť výslovná a individualizovaná - musí byť určená priamo osobne
spotrebiteľovi (porov. rozsudok Krajského súdu v Trnave pod sp.zn. 11Co/284/2019 zo dňa 27.01.2021,

bod 13. odôvodnenia). Žalobca nepreukázal, že by si túto informačnú povinnosť splnil, keďže vývesky
o úrokových sadzbách, prípadne VOP nie sú individualizované a určené priamo spotrebiteľovi. Výpisy z
účtu žalovaného, ktoré žalobca žalovanému zasielal, tiež neobsahujú informácie o úroku z prekročenia
vo výške 28%, ani dôvody pre pristúpenie úročenia takto sumou. Žalobca nepreukázal splnenie sitejto povinnosti ani informovaním žalovaného prostredníctvom internetbankingu. Zo strany žalobcu
tiež nebolo preukázané, že by niektorú z uvedených informácií o úrokovej sadzbe pri nepovolenom
prečerpaní oznamoval žalovanému.

32. Súd rovnako dáva do pozornosti, že sankčný úrok za nepovolené prečerpanie bol žalobcom
stanovený v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39 OZ, nakoľko jeho výška podstatne prevyšuje
úrokovú mieru v dobe dojednania. Zároveň súd zdôrazňuje, že zo žalobcom predložených listinných
dôkazov nevyplýva, že by bol medzi stranami dojednaný úrok vo výške 28 % ročne v prípade

nepovoleného prečerpania. Žalobca nepredložil súdu žiadny dôkaz, ktorým by preukázal, že žalobca by
mal mať v prípade nepovoleného prečerpania nárok na zaplatenie úroku vo výške 28 % ročne. Žalobca
nemôže voči žalovanému uplatňovať nárok na zaplatenie úroku, ktorého výška dohodnutá nebola.
Stanovenie výšky úroku v prípade nepovoleného prečerpania v listine „úrokové sadzby produktov“,
ktoré nie sú žalovaným ani podpísané, nemožno považovať za dojednanie úroku vo výške 28 %
ročne medzi stranami zmluvy. Nie je preto možné sa stotožniť s postupom žalobcu, že jednostranným

právnym úkonom, a to všeobecnými obchodnými podmienkami a najmä sadzobníkom, ktoré môže
jednostrannekedykoľvekmeniť,vytváražalobcanepovolenýdebetnýzostatoknabežnomúčtevrozpore
s prejavenou vôľou žalovaného v zmluve, ktorý úrokuje úrokom značne presahujúcim úrokové sadzby
bánk pri spotrebiteľských úveroch, napriek tomu, že spotrebiteľovi žiadne peňažné plnenie vo forme,
napr. úveru, neposkytuje. Rozpor sankčného úroku s dobrými mravmi bol potvrdený aj inými súdmi pri

svojej rozhodovacej činnosti (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.9.2011, sp.zn.
3Co/3/2011,rozhodnutieKrajskéhosúduvTrnavezodňa13.8.2014,sp.zn.10Co/325/2014,rozhodnutie
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 9.11.2010, sp.zn. 17Co/313/2010).

33. Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal súd za to, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok v

zmysle § 18 ods. 1 ZoSÚ (splnenie si informačnej povinnosti) a uplatnený úrok vo výške 28% ročne súd
považoval za rozporný s dobrými mravmi, a preto neplatný. Keďže nárok žalobcu na zaplatenie úroku
vo výške 28% ročne zo sumy 3.201,90 Eur od 21.06.2017 do zaplatenia nebol dôvodný, súd žalobu vo
zvyšnej časti zamietol (predchádzajúcim rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 38Csp/1/2017-66 zo
dňa 05.04.2019 bola žalobcovi právoplatne priznaná istina vo výške 3.201,90 Eur).

34. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

35. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

38. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď

žalobca bol v konaní v časti žalovanej istiny plne úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu (100%). O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne
súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trnava.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, protiktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z.).