Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. apríl 2010

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 6C/120/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4609203349
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2010

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľuboš Chrenko
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2010:4609203349.8

Rozhodnutie

Okresný súd Topoľčany, samosudcom Ľubošom Chrenkom, v právnej veci navrhovateľa: L. P. O., s.r.o.,
so sídlom B. C. č. XXX,. K., IČO: XX. XXX. XXX,. zastúpený A. K. JUD. S. a P., s.r.o., so sídlom v T.,
M.R. Š. č. X, IČO: XX. XXX. XXX. proti odporcovi: K. P., a.s., V. I. G., so sídlom Š. č. X,. B., IČO: XX.
XXX. XXX,. o zaplatenie 41.315,84 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 41.315,84 eura s 8,5% ročným úrokom z

omeškania od 10.10.2008 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 6.293,08 eura na účet
právneho zástupcu navrhovateľa A. K. JUDr. S. a P., s.r.o., so sídlom v T., N. M.R. Š. č. X,. a to do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Topoľčany náhradu trov konania štátu v
sume 207,11 eura a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporcovi titulom poistného plnenia zaplatenia sumy
41.315,84 s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 10.10.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ s odporcom uzavreli dňa 23.07.2009 poistnú zmluvu č. 413000060.
Dňa 17.12.2004 bolo Dodatkom č. 1 k poistnej zmluve č. 41-3000060 zo dňa 23.07.2004 rozšírené
poistenie stavby (montážnej haly L.-B. na parc. č. 1534/4 v kat. úz. K.) o poistenie zodpovednosti za

škodu, pričom poistná suma činila 5.000.000,- Sk (165.969,59 eura) a spoluúčasť bola dohodnutá vo
výške 3.000,- Sk (99,58 eura). Dodatok č. 1 nadobudol účinnosť dňa 20.12.2004. Dňa 29.11.2006 o
0.30 hod. nastala poistná udalosť, ktorá bola krytá poistením zodpovednosti na škodu v zmysle Dodatku
č. 1 k poistnej zmluve č. 41-3000060. Podľa dodatku č. 1 poistnej zmluvy sa navrhovateľ s odporcom
dohodli, že poistenie sa vzťahuje aj na veci prevzaté za účelom spracovania, opravy, úpravy, predaja
(vylúčený článok II. ods. 3 písm. a) Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti z

škodu. Celková vzniknutá škoda pri poistnej udalosti predstavovala sumu 67.227,- eura, pričom celú
vzniknutú škodu uhradil navrhovateľ poškodenému dňa 12.3.2008. Avšak poistné plnenie poskytnuté
odporcom predstavovalo len sumu 955.415,- Sk (31.713,97 eura), ktorú sumu odporca uhradil na účet
navrhovateľa dňa 25.9.2008. Keďže v súlade s čl. VIII ods. 3 a ods. 8 Všeobecných poistných podmienok
zodpovednosti za škodu bol odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.200.096,- Sk (výška škody
2.203.096,- Sk - 3.000,- Sk dohodnutá spoluúčasť), pričom odporca zaplatil navrhovateľovi poistné

plnenie len v sume 955.415,- Sk, tak odporca dlhuje navrhovateľovi z titulu poistného plnenia sumu
1.244.681,- Sk (41.315,84 eura). Z dôvodu, že odporca poistné plnenie plnil len čiastočne, domáhal sa
navrhovateľ týmto návrhom zaplatenia dlžnej sumy (doplatenia poistného plnenia) vo výške 41.315,84
eura spolu s príslušným 8,5% ročným úrokom z omeškania od 10.10.2008 (nasledujúci deň po splatnosti
plnenia dňa 9.10.2008, t. j. 15. deň od skončenia šetrenia poistnej udalosti dňa 24.9.2008) do zaplatenia.
Odporca sa k návrhu navrhovateľa vyjadril v písomnom podaní zo dňa 15.7.2009, v ktorom navrhol,

aby súd návrh navrhovateľa zamietol a zaviazal ho na úhradu trov konania. Uviedol, že v súvislosti
s predmetnou poistnou udalosťou zo dňa 29.11.2006 si dal vypracovať posudok u spoločnosti I.S., s.r.o. za účelom zistenia zodpovednosti. Spoločnosť I. S. s.r.o. vypracovala Expertnú správu o
zodpovednostnej škode navrhovateľa. V časti posúdenie príčiny vzniku škody na str. 3 dospel k záveru,
že na základe preštudovania fotodokumentácie poškodeného textilného viazacieho prostriedku tzv.

štvorháku (predmetný viazací prostriedok bol zlikvidovaný pred dátumom začiatku šetrenia udalosti
spoločnosťou I. S., s.r.o.) boli zistené poškodenia najmenej na siedmich miestach mimosamotného
miesta uchytenia háku, ktorého odtrhnutie spôsobilo pád presúvaného bremena (obežného valca)
na tepelnospracovaciu jednotku stroja CORONA. Podľa názoru spoločnosti I. S. s.r.o., ktorékoľvek
zo zdokumentovaných poškodení bolo dôvodom na vyradenie predmetného viazacieho prostriedku

z prevádzky. Nakoľko tieto poškodenia nemohli byť spôsobené pri predmetnej udalosti, spoločnosť
I. S., s.r.o. uviedla, že príčinou vzniku škody bolo použitie poškodeného viazacieho prostriedku tzv.
štvorháku. Ďalej uvedená spoločnosť v expertnej správe uviedla, že zodpovednosť za vznik predmetnej
škodovej udalosti nesie poistená spoločnosť L. P. O. s.r.o. (navrhovateľ), ktorej zamestnanci použili pri
zdvíhaní a presune bremena zjavne poškodený viazací prostriedok, pričom pracovníci navrhovateľa
porušili použitím viditeľne poškodeného viazacieho prostriedku normu STN 27 0143 Žeriavy a zdvíhadlá.

Poukázal na tú skutočnosť, že v zmysle § 799 ods. 3 OZ pristúpil odporca k likvidácii poistnej udalosti tak,
že znížil poistné plnenie o 60% s poukazom na čl. VI. Všeobecných poistných podmienok pre poistenie
zodpovednosti za škodu. Mal za to, že poistený porušil svoju povinnosť predchádzať škodám tak, ako je
to konštatované aj v Expertnej správe spoločnosti I. S., s.r.o., že poistený mohol odvrátiť alebo zmenšiť
nebezpečenstvo vzniku poistnej udalosti tým, že by použil neporušený viazací prostriedok. V zmysle

uvedeného žiadal návrh navrhovateľa po vykonanom dokazovaní zamietnuť.
Konateľ navrhovateľa vo svojej výpovedi uviedol, že navrhovateľ je špecialista na priemyselné balenie.
Pri vykonávaní tejto činnosti v noci zo dňa 28.11.2006 na deň 29.11.2006 žeriav presúval valec
a pri presúvaní sa jeden z hákov odtrhol a valec spadol na zem a jednu bedňu. Poškodilo sa
zariadenie Corona, ktoré patrilo spoločnosti B.. Poškodil sa samotný valec i Corona, avšak náhradu

za valec si neuplatňovali, keďže nešlo o veľkú škodu. Veľká škoda vznikla na Corone, o čom existuje
fotodokumentácia. Následne bol spísaný zápis a pracovník Ing. K. telefonicky nahlásil škodovú udalosť
odporcovi na špeciálne číslo. Na to poslal odporca spoločnosť S., ktorá všetko pofotila a urobila zápis.
Uviedol, že ich poisťovací maklér Ing. Č. ho ubezpečil o tom, že keď sú riadne poistení, tak sa to riadne
na základe toho uhradí. Po 8 až 9 mesiacoch im bolo prisľúbené, že poistné plnenie bolo schválené

a že to budú mať zaplatené. Avšak po viac ako roku im spoločnosť I. kládla stále otázky súvisiace s
predmetnou udalosťou. Uviedol, že problém s predchádzajúcim lanom bol ten, že mal na vrchu obal a
dovnútra lana nebolo vidieť, t.j. nebolo vidieť, či nedošlo k nejakému poškodeniu. Asi o rok a dva mesiace
mu odporca oznámil, že nič nebude plniť, pretože navrhovateľom boli porušené prevádzkové predpisy,
čo vyplývalo zo správy spoločnosti I., s.r.o. Proti tomuto záveru podali odvolanie, na základe ktorého

odporca opätovne poslal súkromného detektíva, ktorý vypočul p. Ž., ktorý bol pri škodovej udalosti. Nato
bolo zo strany odporcu vyplatená suma asi 1.000.000,- Sk s odôvodnením, že navrhovateľovi plnia iba
v rozsahu 40%. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že sa v spise nachádzajú podklady o vyčíslení výšky
škody, ako aj o jej úhrade spoločnosti B. navrhovateľom, z ktorej si uplatňujú len rozdiel plnenia zo
strany odporcu a spoluúčasť v sume 3.000,- Sk. Záverom uviedol, že navrhovateľ dbá na dodržiavanie

pracovných noriem a noriem o bezpečnosti práce. Svojich pracovníkov školí a kontroluje dodržiavanie
predpisov. Rovnako bol vyškolení aj p. Ž., ktorý premiestňoval žeriavom valec, ktorý spadol na Coronu
a poškodil ju.
Svedok J. Ž. vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 28.11.2006 o 20.00 hod začal vykonávať balenie valcov
s p. H.. Valce balili do drevených bední, ktoré uviazali na laná a potom ich prevážali na druhé miesto.

Pri takomto prevážaní sa odtrhol hák, náklad spadol, pričom spadol na stroj Corona, čím ju poškodil.
Následne zavolali vedúceho firmy, ktorý to pofotil. Potom dali náklad nabok a pokračovali v práci. Na
otázku sudcu uviedol, že obal lana bol mierne poškodený, ale to nebol problém, nakoľko pred každou
činnosťou vykonávajú kontrolu žeriavu a viazacích prostriedkov. Na otázku, prečo došlo k pretrhnutiu
lana, uviedol, že bola to náhoda, pričom náklad nebol preťažený (náklad mal 3,5 tony a lano malo

nosnosť8ton).Kpoistnejudalostidošlodňa29.11.2006o0,30hod,pričomužpredtýmprevážalirovnaký
náklad, a to v počte štyroch kusov a ku škode došlo, keď sa prevážal posledný piaty kus. Ďalej uviedol,
že kontrola žeriavu a viazacích prostriedkov sa vykonáva na začiatku zmeny. V daný deň prebiehala
celá činnosť bez rušivých vplyvov. Pokiaľ bolo lano poškodené, išlo o poškodenie obalu lana, čo nemá
vplyv na nosnosť lana. Uviedol, že kontrolu lana na začiatku zmeny vykonal vizuálne, pričom potvrdil,

že pod uvedeným obalom nie je možné vidieť samotné poškodenie lana.
Svedok Ing. L. K. uviedol, že je u navrhovateľa zamestnaný od novembra 2004 a pri škodovej udalosti,
ktorá sa stala v noci z 28.11.2006 na 29.11.2006 nebol prítomný. O škodovej udalosti sa dozvedel ráno
29.11.2006 o 5.30 hod telefonicky, keď mu oznámili, že pri preprave valca žeriavom, prepravovaný valecspadol na Coronu, ktorá bola súčasťou stroja, ktorý sa balil. Informovaný bol p. Ž., ktorý mu povedal, že
k udalosti došlo 30 minút po polnoci, pričom sa on informoval, či dodržali riadny postup, t. j. či pozreli
lano a na základe svojho rozhodnutia prepravovali tovar. O tomto s p. Ž. a p. H. spravil zápis a informoval

riaditeľa navrhovateľa. Zároveň uvedenú škodovú udalosť nahlásil aj na centrálu odporcu. V ten istý deň
prišiel od odporcu expert p. V., ktorý si všetko nafotil, urobil zápisy s pracovníkmi a urobil centrálny zápis
poistnej udalosti. Všetky doklady, ktoré od neho požadoval, mu predložil a tieto si on prefotil. So sebou
si zobral aj predmetné lano. Pokiaľ ide o odborné prehliadky a revízie technického vybavenia, žeriavov,
vysokozdvižných vozíkov, vychádza sa z odbornej správy alebo konečnej správy, kde je uvedené, ako

často sa má vykonať odborná kontrola a revízia. O tomto sa robia záznamy, ktoré boli doložené do spisu.
Z poistnej zmluvy č. 413000060 uzavretej dňa 23.7.2004 vyplýva, že navrhovateľ ako poistený a odporca
ako poistiteľ uzavreli poistnú zmluvu na poistenie majetku a zodpovednosti za škodu podnikateľov,
na základe ktorej bola poistená rozostavaná montážna hala L.- B. s ročným poistným 116.744,- Sk.
Dodatkom č. 1 k poistnej zmluve č. 413000060 zo dňa 17.12.2004 bola poistná zmluva rozšírená o
poistenie zodpovednosti za škodu, pričom poistná suma bola dohodnutá vo výške 5.000.000,- Sk a

spoluúčasť na sumu 3.000,- Sk. Dodatok nadobudol účinnosť dňa 20.12.2004.
Zozápisniceospôsobenejškodezodňa29.11.2006vyplýva,žepracovníknavrhovateľap.Ž.nastúpildo
prácedňa28.11.2006o20.00hod,pričombaliliskolegomp.H.valce,ktorépozabalenívážiliaprenášali
ich na iné miesto, kde ich sústreďovali. Počas manipulácie s jedným valcom, pri preprave, sa odtrhol
hák na konopno-bavlnenom lane, na ktorom bol valec zavesený a nanešťastie spadol jednou stranou na

stroj Corona a dve koncové liatinové časti zlomil. Následne valec zaistili iným lanom a VZV a položili ho
vedľa Corony. Nehoda sa stala dňa 29.11.2006 približne o 00.30 hod. Následne sa pokračovalo v ďalšom
balení. Ďalej p. Ž. do zápisnice uviedol, že to odniesla Corona a nie jeho a spolupracovníkove nohy.
Z vyúčtovania škody spoločnosťou B. zo dňa 08.11.2007 vyplýva, že uvedenej spoločnosti bola
predmetnou udalosťou spôsobená škoda na stroji Corona v sume 67.227,- eur. Navrhovateľ predmetnú

škodu v celom rozsahu zaplatil spoločnosti B. dňa 12.03.2008 (výpis z účtu navrhovateľa vedeného vo
V., a.s. zo dňa 12.03.2008).
Zo znaleckého posudku č. 2/2010 znalca Ing. M. P., z odboru bezpečnosť a ochrana zdravia pri
práci, súd zistil, že znalec nemohol úplne odpovedať na otázku, či bol viazací prostriedok poškodený
už pred vznikom poistnej udalosti, nakoľko dôkazný prostriedok nemal možnosť konkrétne hodnotiť.

Uviedol, že z existujúcich nekvalitných fotiek lana vyplýva, že zrejme došlo k jeho rozpleteniu a toto
pri vykonávanej kontrole nemohlo ujsť pozornosti viazača, avšak nebolo zrejmé ako bola zaisťovaná
vlastná kontrola zapletenia. Ochranný obal lana má chrániť vlastné lano a jeho stav nezaisťuje nosnosť
viazacieho prostriedku. K poruche, odpojenie háku od vlastného lana, došlo pravdepodobne rozpletením
zapleteniaháku.Totosaprejavujeviditeľneexistujúcimikoncamipôvodnezapletenýchlanieknapovrchu

zapletenia. Spoľahlivosť spojenia zapletenia s hákom je preverovaná pri predpísanej a aj opakovanej
skúške, ktorá nebola vydokladovaná. Znalec ďalej uviedol, že ak by bol zamestnanec navrhovateľa
vykonalvšetkyúkony,medziktorépatríokremrealizácievyveseniaajkontrolaupevneniakovovéhoháku
k vlastnému lanu a pre porušený spoj by viazací prostriedok vyradil, nemuselo dôjsť k havárii. Záverom
uviedol, že uvedené platí v tom prípade, ak nedošlo k prerezaniu a preťaženiu viazacieho prostriedku,

ktoré nemohol konkrétne preveriť.
Znalec vo svojej výpovedi uviedol, že príčinu vzniku poistnej udalosti vidí v porušení spoja medzi
vlastným lanom a kovovým hákom, avšak nemohol sa vyjadriť, či viazač mohol vidieť poškodenie lana.
Poukázal na to, že videl len výsledok, a to, že lano bolo rozpletené. Poukázal tiež na tú skutočnosť,
že samotné lano nemal k dispozícii a nemal k dispozícii ani podklady o tom, ako to bolo prenášané.

Pripustil, že sa mohlo stať, že pracovník, ktorý pracoval s lanom na začiatku skontroloval zariadenie, ale
keď v ten deň prenášal viac bremien, mohlo sa lano postupne poškodzovať. Je predpoklad, že sa lano
postupne narúšalo. Mohlo sa stať, že bola prekročená dynamická pevnosť, mohla to byť skrytá vada,
nakoľko v tom čase bolo manipulované už s tretím bremenom, a preto sa táto vada mohla rozvinúť.
Keby bolo pri predmetnej škodovej udalosti prenášané prvé bremeno, bolo by to jednoznačnejšie,

že zamestnanec zariadenie riadne neskontroloval. Zapletenie reťaze sa robí z viacerých pramienkov,
pričomsamôžupostupnerozpletať,prirozpletanílanonadobúdanahrúbkeaskracujesa,čonemusíbyť
hneď spozorovateľné. Toto je vecou kontroly revíznika. Znalec poznamenal, že neverí, žeby pracovník,
keby videl poškodenie lana, by to tam nechal, keďže išlo o ručný žeriav a vlastne by tým ohrozil vlastný
život a zdravie a v danom prípade mal pracovník šťastie, že ho to neprivalilo. Ďalej uviedol, že ochranný

obal na zapletení nemá byť a keď je tam, tak to musí pracovník skontrolovať, aj keby sa tam obal nahrnul.
Keď je obal na zapletení, je potrebné vyvinúť zvýšené úsilie pri kontrole. Koncovka je vlastne zapletenie,
ktoré zlyhalo, pravdepodobne nepostrehnuteľne, postupne. Dodal, že poisťovňa je tu na to, aby takéto
nepredvídateľné udalosti poisťovala. Záverom uviedol, že pre posúdenie veku a spôsobilosti lana bolopre neho dôležité, že bola predložená revízna správa, ktorá hovorila o tom, že lano bolo v poriadku.
Na otázku odporcu, či pri prvom kontrolovaní lana nemohol byť aspoň náznak rozpletenia, keďže k
rozpleteniu došlo pri treťom prenášaní, znalec uviedol, že ide o vizuálnu kontrolu a keď sa pri optickom

pozorovaní niečo nejaví ako viditeľný defekt, tak sa ani neidentifikuje vada.
Zo znaleckého posudku č. 2/2010 J. L., v odbore bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, odvetvie
elektrotechnika, ktorý znalecký posudok predložil navrhovateľ, vyplýva, že vzhľadom na dĺžku prevádzky
lana (od 13.6.2003 do 29.11.2006) a fotodokumentáciu je zrejmé poškodenie hlavne bandáže lana,
ktorého poškodenie nemá vplyv na nosnosť viazacieho prostriedku. Poškodenie však nebolo takého

rozsahu, aby došlo k vyradeniu podľa čl. 39 STN 27 0144. Zamestnanec plne kompetentný žeriavnik a
viazač J. Ž. nastúpil na pracovnú zmenu dňa 28.11.2006 o 20.00 hod a pred prvým použitím viazacích
prostriedkov vykonal vizuálnu kontrolu prostriedkov a kontrolu žeriavu. Týmto dodržal ustanovenie čl.
54 až 57 a čl. 83 STN 27 0143 a čl. 15 a) STN 27 0144, a preto nemohol predvídať vznik škody.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, svedkov p. Ing. L. K. a p. J. Ž., znaleckým
posudkom č. 2/2010 znalca Ing. M. P., výsluchom znalca Ing. P., oboznámením sa s predloženými

listinnými dôkazmi: výpisom z obchodného registra navrhovateľa, výpisom z obchodného registra
odporcu, návrhom poistnej zmluvy zo dňa 23.07.2004, zmluvnými dojednaniami pre poistenie majetku
a zodpovednosti za škodu odporcu, prílohou č. 3 k poistnej zmluve č. 413000060 zo dňa 23.07.2004,
všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie zodpovednosti za škodu odporcu, všeobecnými
poistnými podmienkami pre poistenie majetku, Dodatkom č. 1 k poistnej zmluve č. 413000060 zo dňa

20.12.2004, zápisnicou navrhovateľa zo dňa 29.11.2006 o spôsobenej škode, zápisom spoločnosti S.
o obhliadke škody na majetku zo dňa 29.11.2006, vyúčtovaním škody spoločnosťou B. navrhovateľovi
zo dňa 08.11.2007, listom odporcu zo dňa 27.02.2008 o vyšetrení škodovej udalosti č. 9509863272,
listami navrhovateľa odporcovi zo dňa 10.03.2008 a zo dňa 27.03.2008, protokolom skúšobnej komisie
zo dňa 03.07.2006, osvedčením p. J. Ž. zo dňa 03.07.2006 o vykonaní záverečnej skúšky na obsluhu

mostových žeriavov triedy A-1,2 (STN 27 0143) a viazanie bremien, oznámením o poistnom plnení
zo dňa 25.09.2008, výpisom z účtu navrhovateľa zo dňa 12.03.2008, listom navrhovateľa odporcovi
zo dňa 14.10.2008, predžalobnou výzvou zo dňa 26.02.2009, expertnou správou spoločnosti I., s.r.o.
o zodpovednostnej škode navrhovateľa zo dňa 11.02.2008, oznámením o vzniku škody z poistenia
zodpovednosti za škodu zo dňa 30.11.2006, uplatnením nároku na náhradu škody voči škodcovi-

poistenému zo dňa 19.12.2006, zmluvou o poskytovaní baliarenských služieb zo dňa 18.10.2004,
záznamom o výsledku prešetrovania poistnej udalosti č. 9509863272 spoločnosťou A. s.r.o. zo dňa
22.05.2008 a znaleckým posudkom č. 2/2010 znalca J. L., pričom zistil nasledujúci skutkový a právny
stav veci:
Navrhovateľ ako poistený a odporca ako poistiteľ uzavreli dňa 23.7.2004 poistnú zmluvu č. 413000060

na poistenie majetku a zodpovednosti za škodu podnikateľov, na základe ktorej bola poistená
rozostavaná montážna hala L.- B. s ročným poistným 116.744,- Sk. Dodatkom č. 1 k poistnej zmluve
č. 413000060 zo dňa 17.12.2004 bola poistná zmluva rozšírená o poistenie zodpovednosti za škodu,
pričom poistná suma bola dohodnutá vo výške 5.000.000,- Sk a spoluúčasť na sumu 3.000,- Sk.
Dodatok nadobudol účinnosť dňa 20.12.2004. V noci zo dňa 28.11.2006 na 29.11.2006 v montážnej

hale navrhovateľa došlo pri práci ku škodovej udalosti, keď pri manipulácii s bremenom (valcom na
žeriave) došlo k pretrhnutiu konopno-bavlneného lana a toto bremeno- valec spadol na stroj Corona,
ktorá bola poškodená. Stroj Corona patril spoločnosti B. M. GmbH a touto udalosťou bola spoločnosti
B. spôsobená škoda v sume 67.227,- eur, ktorú navrhovateľovi vyúčtoval faktúrou č. 8224171 zo dňa
08.11.2007 a ktorú navrhovateľ spoločnosti B. dňa 12.03.2008 v celom rozsahu uhradil. Táto udalosť

bola navrhovateľom ihneď ešte dňa 29.11.2006 ohlásená odporcovi a spoločnosť S. s.r.o. ako poverená
spoločnosť odporcom vykonala dňa 29.11.2006 ohliadku vzniknutej škody. Od 29.11.2006 odporca
žiadnym spôsobom nekonal a až dňa 10.12.2007 navrhovateľa kontaktovala spoločnosť I. S. s.r.o. s
tým, že bola poverená odporcom na prešetrenie poistnej udalosti a vyžiadala si opätovne podklady,
ktoré boli predtým poskytnuté spoločnosti S., s.r.o. Uvedené podklady boli spoločnosti I. poskytnuté

dňa 17.12.2007. Následne odporca listom zo dňa 27.2.2008, ktorý bol navrhovateľovi doručený až dňa
11.3.2008, oznámil, že poistná udalosť č. 9509863272 je vybavená bez poistného plnenia, nakoľko v
zmysle Všeobecných poistných podmienok č. 605 čl. II ods. 2 písm. b) sa poistenie zodpovednosti
za škodu nevzťahuje na škody spôsobené nesplnením si povinnosti odvrátiť hroziacu škodu. Odporca
mal za to, že použitím viditeľne poškodeného viazacieho prostriedku boli hrubo porušené prevádzkové

predpisy. S týmto záverom navrhovateľ nesúhlasil a zaslal odporcovi dva listy, jeden zo dňa 10.3.2008,
v ktorom nesúhlasil so závermi šetrenia poistnej udalosti č. 9509863272 a druhý zo dňa 27.3.2008, v
ktorom doplnil dôvody nesúhlasu s prešetrením poistnej udalosti. Navrhovateľ mal za to, že žiadnym
spôsobom neporušil povinnosť predchádzať škodám a taktiež, nakoľko viazací prostriedok pri prácinevykazoval vady (pracovalo sa s ním už 4 hodiny pred vznikom poistnej udalosti), nedošlo ani k
porušeniu jeho povinnosti odvrátiť hroziacu škodu. Následne odporca pokračoval v prešetrení poistnej
udalosti prostredníctvom spoločnosti A. s.r.o.. Zo správy spoločnosti A. s.r.o. vyplýva, že lano sa odtrhlo

od háku a toto nebolo možné žiadnou obhliadkou zistiť, pričom navrhovateľ nemal doteraz takéto
poškodenie lana. Z tohto dôvodu si zamestnanec navrhovateľa nie je vedomý žiadneho porušenia
smerníc a zodpovednosti za vzniknutú škodu odmieta. Spoločnosť A. s.r.o. v správe poukázala na to,
že navrhovateľ poškodenie lán rieši tak, ako to nariaďuje smernica a to tak, že sa okamžite vyradí
z používania a jeho vyradenie sa nahlasuje zodpovednému zamestnancovi a takéto lano sa viac

nepoužíva. Následne odporca listom zo dňa 25.09.2008 navrhovateľovi oznámil, že poistné plnenie
znižuje o 60% a poistné plnenie predstavuje sumu 955.415,- Sk (31.713,97 eura). Poistné plnenie
odporca krátil vzhľadom na skutočnosť, že sa navrhovateľ podstatným spôsobom podieľal na vzniku
spôsobenej škody. Odporca navrhovateľovi vyplatil sumu 31.713,97 eura dňa 25.09.2008. Listom zo dňa
14.10.2008 vyjadril navrhovateľ nesúhlas s výškou poistného plnenia a vyzval odporcu na doplatenie
zostatku vzniknutej škody. Odporca listom zo dňa 10.3.2009 oznámil navrhovateľovi, že neboli zistené

skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu v poistnom plnení, a preto aj naďalej zotrval na pôvodnom
stanovisku.
Podľa § 788 ods. 1 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 790 písm. c) OZ, poistiť možno najmä zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví
alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).
Podľa § 822 OZ, z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti
poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.
Podľa§797ods.1OZ,právonaplneniemá,pokiaľniejevtomtozákonealebovpoistnýchpodmienkach

ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody
sa poistenie vzťahuje (poistený).
Podľa § 797 ods. 2 OZ, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik
povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
Podľa § 799 ods. 1 OZ, poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú

v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.
Podľa § 799 ods. 3 OZ, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný
vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ
oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho
povinnosti plniť.

Poistná zmluva je právnou skutočnosťou, na základe ktorej vzniká, trvá a zaniká zmluvné poistenie. Toto
poisteniepredstavujezovšeobecnéhohľadiskaurčitýspôsobzabezpečeniaprotinásledkomvyvolanými
skutočnosťou predpokladanou poistným nebezpečenstvom alebo poistným rizikom. Rozsah poistenia
treba vždy vymedziť v poistnej zmluve resp. vo všeobecných poistných podmienkach, ktoré sú jej
súčasťouaktorépodrobnejšieupravujúprávaapovinnostiúčastníkovtohtozáväzkovoprávnehovzťahu.

Poistná udalosť je vymedzená iba ako právo na plnenie poistiteľa. Toto právo vznikne, ak nastane
skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť. Čo treba pokladať za takúto skutočnosť,
Občiansky zákonník priamo neupravuje, pretože ju ani nemožno upraviť pre všetky druhy poistenia
spoločne. Táto skutočnosť môže byť konkretizovaná jedine v poistnej zmluve, a to v súlade s obsahom
poistných podmienok.

Na základe vykonaného dokazovania a po vyhodnotení každého dôkazu jednotlivo a všetkých dôkazov
vo vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Účastníci konania
uzavreli poistnú zmluvu č. 413000060 a Dodatok č. 1 k tejto zmluve, na základe ktorej navrhovateľ
u odporcu poistil zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne
zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu). Z poistenia zodpovednosti

za škody vzniklo navrhovateľovi ako poistenému právo, aby v prípade poistnej udalosti odporca ako
poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú navrhovateľ (poistený) zodpovedá.
Poistná suma bola dohodnutá na sumu 5.000.000,- Sk (165.969,59 eura) a spoluúčasť na sumu
3.000,- Sk (99,58 eura). V zmysle Dodatku č. 1 bola dohodnutá výnimka z čl. II ods. 3 písm. a)
Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škodu a poistenie sa vzťahovalo

aj na škodu spôsobenú na veciach, ktoré poistený (navrhovateľ) prevzal za účelom spracovania,
opravy, úpravy, predaja, úschovy, uskladnenia alebo poskytnutia odbornej pomoci. Na základe tejto
zmluvy sa odporca zaviazal za navrhovateľa nahradiť škodu vzniknutú inému v súvislosti s činnosťou
alebo so vzťahom poisteného na zdraví alebo usmrtením, poškodením, zničením alebo stratou veci,pokiaľ poistený za škodu zodpovedá v dôsledku svojho konania. Z vykonaného dokazovania mal súd
za preukázané, že dňa 29.11.2006 o 00,30 hod. došlo ku škodovej udalosti, keď v montážnej hale
navrhovateľa došlo pri práci s bremenom k pretrhnutiu konopno-bavlneného lana a toto bremeno

(valec) spadol na stroj Corona, ktorý sa poškodil. Zo zápisov o škodovej udalosti je zrejmé, že pri
manipulácii zamestnancami navrhovateľa s bedňou JUB-1464-111 (valec) došlo k pádu tejto bedne z
výšky 1,5 m na zariadenie Corona, ktoré bolo pripravené na balenie a ktoré patrilo spoločnosti B. S.,
s.r.o. Príčinou pádu bedne s valcom bolo odtrhnutie jedného háku z lán. V čase manipulácie boli laná
riadne priviazané k bedni. Celkom vzniknutá škoda na poškodenom zariadení Corona predstavovala

sumu 67.227,- eur (2.203.096,- Sk), ktorú poškodená spoločnosť navrhovateľovi vyúčtovala faktúrou
č. 8224171 zo dňa 08.11.2007. Za túto škodu poškodenej spoločnosti B. zodpovedal navrhovateľ a
celú vzniknutú škodu poškodenej spoločnosti uhradil dňa 12.03.2008 (výpis z účtu navrhovateľa zo dňa
12.3.2008). Avšak odporca, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, najprv odmietol navrhovateľovi
poskytnúť poistné plnenie z poistenia zodpovednosti za škodu v celom rozsahu a neskôr na základe
doplneného šetrenia priznal navrhovateľovi poistné plnenie len v rozsahu 40% spôsobenej škody, t. j.

v sume 955.415,- Sk, aj napriek tomu, že navrhovateľ poistnú udalosť odporcovi riadne a včas nahlásil
a poskytol potrebnú súčinnosť a všetky doklady. Odporca svoje stanovisko odôvodnil v liste zo dňa
27.02.2008, keď mal za to, že navrhovateľ porušil normy STN 27 0143, keď použil viditeľne poškodený
viazací prostriedok, čím boli hrubo porušené prevádzkové predpisy, pričom v zmysle čl. II ods. 2 písm.
b) Všeobecných poistných podmienok č. 605 sa poistenie zodpovednosti za škodu nevzťahuje na škody

spôsobenénesplnenímsipovinnostiodvrátiťhroziacuškodu.Suvedenýmizávermiodporcunavrhovateľ
nesúhlasil. V zmysle ustanovenia § 822 OZ z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v
prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený
zodpovedá. Ustanovenie § 799 upravuje povinnosti poisteného, ktoré vyplývajú z uzavretej poistnej
zmluvy. V prípade ich porušenia nastanú určité sankcie. Tieto zákonom ustanovené povinnosti bývajú

v poistných zmluvách, resp. v poistných podmienkach konkretizované na podmienky určitého druhu
poistenia. Majú zväčša preventívny charakter, aby nedochádzalo ku vzniku poistných udalostí. Právo na
plnenie podľa § 797 ods. 2 vzniká okamihom vzniku poistnej udalosti, pričom poistený musí pravdivo
vysvetliť príčiny jej vzniku a rozsah jej následkov. Okrem toho je povinný predložiť potrebné doklady,
ktoré si poistiteľ vyžiada. V danom prípade mal súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané,

že navrhovateľ riadne a včas oznámil odporcovi poistnú udalosť a to ešte dňa 29.11.2006 (zápisnica
ohľadom spôsobenej škody zo dňa 29.11.2006, zápis o obhliadke škody na majetku zo dňa 29.11.2006
spísaný spoločnosťou S.). Rovnako mal súd za preukázané, že navrhovateľ poskytol potrebnú súčinnosť
na zistenie príčin vzniku predmetnej poistnej udalosti, keď tak spoločnosti S., ako aj spoločnosti I. a
spoločnosti A. s.r.o. poskytol potrebnú súčinnosť a všetky požadované doklady. Ustanovenie § 799 ods.

3 OZ obsahuje sankciu a vedomé porušenie povinností uvedených v odseku 1 a 2. Sankcionované je
tu iba vedomé porušenie povinností uvedených v § 799 ods. 1 a 2 OZ, a to len za predpokladu, že
malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti (bez toho by zrejme k poistnej udalosti nebolo došlo)
alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. Či išlo o vedomé porušenie povinností a či
v dôsledku toho nastali uvedené následky, musí preukázať poistiteľ. Ak sú tieto podmienky splnené,

poistiteľ je oprávnený plnenie zo zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah
jeho povinnosti plniť. Poistiteľ však nemôže plnenie úplne odmietnuť. Zo znaleckého posudku č. 2/2010
znalca Ing. P. a najmä z jeho výpovede na pojednávaní vyplýva, že príčinou vzniku poistnej udalosti bolo
porušenie spoja medzi vlastným lanom a kovovým hákom. Znalec sa však nemohol vyjadriť k tomu, či
viazač mohol vidieť poškodenie lana. Poukázal na to, že videl len výsledok, a to, že lano bolo rozpletené.

Poukázal tiež na tú skutočnosť, že samotné lano nemal k dispozícii a nemal k dispozícii ani podklady o
tom, ako to bolo prenášané. Pripustil, že sa mohlo stať, že pracovník, ktorý pracoval s lanom na začiatku
skontroloval zariadenie, ale keď v ten deň prenášal viac bremien, mohlo sa lano postupne poškodzovať.
Tiež pripustil, že sa lano mohlo postupne narúšať, že to mohla spôsobiť skrytá vada, nakoľko v tom čase
bolo manipulované už s tretím bremenom, a preto sa táto vada mohla rozvinúť. Keby bolo pri predmetnej

škodovej udalosti prenášané prvé bremeno, bolo by to jednoznačnejšie, že zamestnanec zariadenie
riadne neskontroloval. Znalec k veci tiež uviedol, že neverí, žeby pracovník, keby videl poškodenie lana,
by to tam nechal, keďže išlo o ručný žeriav a vlastne by tým ohrozil vlastný život a zdravie (pracovník
mal šťastie, že ho to neprivalilo). Koncovka lana je vlastne zapletenie, ktoré zlyhalo, pravdepodobne
nepostrehnuteľne, postupne. Záverom uviedol, že pre posúdenie veku a spôsobilosti lana bolo pre neho

dôležité, že bola predložená revízna správa, ktorá hovorila o tom, že lano bolo v poriadku. Uvedené
záveryznalcaIng.P.prednesenénapojednávaníkorešpondovaliajsozávermivyslovenýmivznaleckom
posudku č. 2/2010 znalca Ing. L.. V zmysle uvedeného dospel súd k záveru, že v danom prípade
škodová udalosť, pád valca pri presúvaní zamestnancom navrhovateľa na zariadenie Corona patriacespoločnosti B. v montážnej hale navrhovateľa dňa 29.11.2006 o 00.30 hod., ktorým bola spôsobená
škoda v sume 2.203.096,- Sk, bola v celom rozsahu krytá poistnou zmluvou a nie sú dané žiadne dôvody,
pre ktoré by mohol odporca ako poistiteľ krátiť poistné plnenie navrhovateľovi (poistenému) v zmysle §

799 ods. 3 OZ. Je zrejmé, že poistná udalosť nastala, keďže nastala skutočnosť predpokladaná poistnou
zmluvou a všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie zodpovednosti za škodu, s ktorou je
spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť. Vykonaním dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že
zo strany navrhovateľa boli pri jeho činnosti dodržané všetky potrebné predpisy a predpísané postupy
a nedošlo z jeho strany k porušeniu povinnosti v zmysle čl. VI Všeobecných poistných podmienok

pre poistenie zodpovednosti za škodu, t. j. povinnosti predchádzať vzniku škôd, či povinnosti odvrátiť
hroziacu škodu, ktoré by zakladali odporcovi právo na krátenie poistného plnenia podľa § 799 ods. 3
OZ. Príčinou vzniku poistnej udalosti bolo porušenie spoja medzi vlastným lanom a kovovým hákom, t.
j. lano sa pri prenášaní bremena rozplietlo. K rozpleteniu lana dochádzalo postupne, keďže s uvedeným
lanom boli predtým počas pracovnej zmeny prenesené najmenej 3 ďalšie bremená. Na začiatku zmeny
bolo predmetné lano zodpovedným pracovníkom riadne skontrolované. Z predloženej revíznej správy

predmetného lana vyplýva, že lano bolo v poriadku. Uvedenú skutočnosť za podstatnú považoval aj
vo veci ustanovený znalec Ing. P.. V zmysle uvedeného dospel súd k záveru, že predmetná škodová
udalosť zo dňa 29.11.2006 je poistnou udalosťou, pri ktorej došlo k spôsobeniu škody bez vedomého
porušenia povinností ustanovených Občianskym zákonníkom a Všeobecnými poistnými podmienkami
pre poistenie zodpovednosti za škodu zo strany navrhovateľa. V zmysle uvedeného a v súlade s čl. VIII

ods. 3 a ods. 8 Všeobecných poistných podmienok zodpovednosti za škodu a v súlade s § 797 ods. 1
a 2 OZ, keď súčasne neboli splnené podmienky podľa § 799 ods. 3 OZ na krátenie poistného plnenia
zo strany odporcu, bol odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi poistné plnenie v sume 2.200.096,-
Sk (výška škody 2.203.096,- Sk mínus 3.000,- Sk dohodnutá spoluúčasť). Avšak odporca zaplatil
navrhovateľovi poistné plnenie len v sume 955.415,- Sk. Teda odporca navrhovateľovi dlhuje z titulu

poistného plnenia ešte sumu 1.244.681,- Sk (41.315,84 eura). Z vyššie uvedených dôvodov súd návrhu
navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 41.315,84 eura
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Podľa § 797 ods. 3 OZ, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné
na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak

sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ
povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (v stave účinnom do 31.12.2008), ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej
sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.
V zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie z poistnej zmluvy je splatné do pätnástich dní,

len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, pričom platí,
že vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu. Určenie začiatku plynutia lehoty na plnenie z
poistnej udalosti je závisle od ukončenia vyšetrenia rozsahu následkov vyvolaných poistnou udalosťou.
Teda splatnosť poistného plnenia je závislá od skončenia vyšetrenia rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.
Nastane 15. dňom od skončenia tohto vyšetrenia. Z uvedeného potom vyplýva záver, že 16. dňom od

ukončenia vyšetrenia následkov poistnej udalosti sa poistiteľ dostane do omeškania, ak poistencovi
nepoukáže poistné plnenie z poistnej udalosti, hoci povinnosť poskytnúť poistné plnenie mal (dlžník,
ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní; § 517 ods. OZ). Faktické ukončenie vyšetrenia
poistnej udalosti poisťovateľom, ktoré sa deje vyhotovením záverečného stanoviska poisťovateľa k
poistnej udalosti a jeho rozhodnutím o poskytnutí, či neposkytnutí poistného plnenia, prípadne o určení

výšky poistného plnenia, je právnou skutočnosťou, s ktorou Občiansky zákonník spája začatie plynutia
lehoty na vyplatenie poistného plnenia poisťovateľom poistencovi. Čo znamená, že ak poisťovateľ
odmietne plniť z poistnej zmluvy po tom, čo ukončil vyšetrenie poistnej udalosti, hoci sa neskôr
nepochybne preukáže, že plniť mal, dostáva sa do omeškania 16. dňom od skončenia vyšetrovania a
nie až dňom, kedy sa rozhodlo, že mu vznikla povinnosť vyplatiť poistné plnenie.

V zmysle uvedeného a z vykonaného dokazovania vyplýva, že v danom prípade odporca skončil
vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa plniť už dňa 27.02.2008, keď
navrhovateľovi zaslal list, v ktorom mu oznámil ukončenie šetrenia škodovej udalosti č. 9509863272 a v
ktorom mu oznámil, že predmetná škodová udalosť bola vybavená bez poskytnutia poistného plnenia,keďže zo strany navrhovateľa nebola splnená povinnosť predchádzať vzniku škody. Keďže odporca
ukončil vyšetrenie tejto poistnej udalosti už dňa 27.02.20008, poistné plnenie sa stalo splatným v zmysle
§ 797 ods. 3 OZ už 15. dňom odo dňa 27.02.2008, t. j. dňa 13.03.2008. Nakoľko si odporca túto svoju

povinnosť (vyplatiť poistného plnenie) riadne a včas nesplnil, dostal sa do omeškania už dňa 14.03.2008
(dňom nasledujúcim po dni splatnosti poistného plnenia). Omeškanie dlžníka má zo zákona za následok
zmenu práv veriteľa a povinností dlžníka a je právnou skutočnosťou, ktorej korešponduje hmotnoprávne
oprávnenie veriteľa požadovať popri peňažnom dlhu aj úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania je
v občianskoprávnych vzťahoch upravená v § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a to tak, že výška úrokov

z omeškania predstavuje dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Prvým dňom omeškania bol deň 14.03.2008,
kedy diskontná sadzba NBS bola 4,25%. Z vyššie uvedených dôvodov, tak navrhovateľovi celkovo
vzniklo právo na zaplatenie 8,5% ročného úroku z omeškania z nezaplatenej sumy poistného plnenia
vo výške 41.315,84 eura od 14.03.2008 až do zaplatenia. Keďže navrhovateľ žiadal priznať 8,5% ročný
úrok z omeškania zo sumy 41.315,84 eura až od 10.10.2008 do zaplatenia a súd je týmto návrhom

navrhovateľa viazaný, rozhodol súd tak, že návrhu navrhovateľa aj v tejto časti v celom rozsahu vyhovel
a odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi 8,5% ročný úrok z omeškania zo sumy 41.315,84 eura od
10.10.2008 do zaplatenia.
Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP tak, že neúspešného
odporcu zaviazal zaplatiť v celom rozsahu úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania v sume
6.293,08 eura a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Hodnota jedného úkonu právnej služby predstavovala v tomto konaní pri hodnote sporu 41.315,84 eura
podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. sumu 506,21 eura. Režijný paušál bol stanovený v roku 2009

na sumu v roku 2009 na sumu 6,95 eur a v roku 2010 na sumu 7,21 eura. Na základe uvedeného
vznikli navrhovateľovi pri zastúpení A. K. JUDr. S. a P., s.r.o. trovy právneho zastúpenia za 6 úkonov
právnej služby po 506,21 eura (prevzatie veci dňa 10.02.2009, návrh vo veci samej zo dňa 27.05.2009,
účasť na pojednávaniach dňa 09.10.2009, dňa 11.11.2009 a dňa 07.04.2010 a písomne vyjadrenie k
znaleckému posudku zo dňa 01.03.2010), t. j. odmena v sume 3.037,26 eura a režijný paušál v sume

42,22 eura (4 x 6,95 eura + 2 x 7,21 eura= 42,22 eura), spolu v sume 3.079,48 eura. V zmysle §
18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. je potrebné uvedenú sumu 3.079,48 eura zvýšiť o 19% DPH (o
sumu 585,10 eura), čo predstavuje spolu trovy právneho zastúpenia navrhovateľa pri zastupovaní A.
K. JUDr. S. a P., s.r.o. v sume 3.664,58 eura. Ďalej navrhovateľovi súd priznal náhradu trov konania
pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume 2.478,50 eura

a zo zaplateného preddavku na znalecké dokazovanie v sume 150,- eur. Na základe uvedeného súd
priznal úspešnému navrhovateľovi voči odporcovi náhradu trov konania v celkovej sume 6.293,08 eura,
ktoré zaviazal odporcu zaplatiť v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu
navrhovateľa.
Podľa § 148 ods. 1 OSP, štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov

konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
V zmysle § 148 ods. 1 OSP má štát právo na náhradu trov, ktoré platil, avšak iba proti účastníkovi,
u ktorého nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov a iba vo výške zodpovedajúcej
pomeru úspechu podľa výsledkov konania. V sporovom konaní je preto výrok o náhrade trov konania
štátu v celom rozsahu závislý na rozhodnutí súdu o náhrade trov konania účastníkom konania.

Trovy štátu v tomto konaní, ako vyplýva z obsahu spisu, pozostávajú zo zaplateného znalečného z
rozpočtových prostriedkov súdu v celkovej sume 207,11 eura a to znalcovi Ing. M. P. (uznesenie zo dňa
20.01.2010 č. k. 6C/120/2009-160 a uznesenie zo dňa 8.4.2010 č. k. 6C/120/2010-216). Pri rozhodovaní
o náhrade trov konania štátu súd zohľadnil výsledok konania vo veci samej, ako aj to, že u odporcu nie
sú dané predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, a preto na ich úhradu v sume 207,11 eura

zaviazal podľa § 148 ods. 1 OSP v konaní neúspešného odporcu, ktorý je povinný ich zaplatiť na účet
tunajšieho súdu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.V zmysle § 205 ods. 1 a 2 OSP, sa v odvolaní má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté ôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove

maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.