Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. december 2020

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 19Cpr/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320205913
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Zapletajová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2020:1320205913.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Tatianou Buchvaldovou, v spore žalobcu:

H. E., nar. XX.XX.XXXX, R., R. XXXX/XX štátna príslušnosť Maďarská republika právne zastúpený
advokátskou kanceláriou Kinstellar, s.r.o., Hviezdoslavovo nám. č. 13, Bratislava, IČO: 35 873 833
proti žalovanému: EUROPERSONAL & FABRIKA s.r.o., Mlynské Nivy 70, Bratislava IČO: 44 972 911
právne zastúpený JUDr. Julián Lapšanský, advokátska kancelária, so sídlom Zeleninárska 8, Bratislava,
IČO: 45 941 815 o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy vo výške 6650,40 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že skončenie pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou medzi žalobcom a

žalovaným zo dňa 17.09.2019 na základe v oznámenia žalovaného zo dňa 17.03.2020 je neplatné.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6139,21 eur s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy
473,34 eur od 21.04.2020 do zaplatenia, zo sumy 1029,04 eur od 21.05.2020 do zaplatenia, zo sumy
1029,04 eur od 21.06.2020 do zaplatenia, zo sumy 1029,04 eur od 21.07.2020 do zaplatenia, zo sumy
1029,04 eur od 21.08.2020 do zaplatenia, zo sumy 1029,04 eur od 21.09.2020 do zaplatenia, o sumy
520,67 eur od 21.10.2020 do zaplatenia všetko do troch dní od právoplatnosti konania.

III. Súd vo zvyšku konanie zastavuje.

IV. Súd žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 84,62 % %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.05.2020 sa domáhal žalobca voči žalovanému určenia,
že ku skončeniu pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou medzi žalobcom a žalovaným zo
dňa 17.09.2019, tak ako je to uvedené v oznámení žalovaného zo dňa 17.03.2020 nedošlo, uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu vo výške 473,34 eur ako náhradu mzdy za obdobie od

18.03.2020 a do 31.03.2020 a čiastku vo výške 1029,51 eur mesačne ako náhradu mzdy za obdobie
od 01.04.2020 do 16.09.2020, t.j. celkovo 6650,40 eur spolu s úrokom z omeškania ako i náhradu trov
konania.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 17.09.2019
uzavretá pracovná zmluva a dohoda o dočasnom pridelení v znení jej dodatkov. V zmysle článku 3.2
pracovnej zmluvy bol pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú, a to do 16.09.2020. Dňa 25.03.2020

žalobca doručil žalovanému oznámenie, že pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú, teda
do skončenia prác u užívateľského zamestnávateľa v zmysle čl. 3.2 pracovnej zmluvy avšak dňa
17.03.2020 došlo k skončeniu prác u užívateľského zamestnávateľa v dôsledku čoho dňa 17.03.2020
došlo k skončeniu pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou. Skončenie pracovného pomerudňom 17.03.2020 žalobca považuje za neplatné, pretože v zmysle čl. III. ods. 3.2 a čl. IV ods. 4.3
pracovnej zmluvy pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 16.09.2020. Skončenie pracovného
pomeru je podľa názoru žalobcu neplatné s poukazom na čl. III ods. 3.3 pracovnej zmluvy obsahujúcej

rozväzovaciu podmienku trvania pracovného pomeru, ktorá nemohla mať za následok skončenie
pracovného pomeru ku dňu 17.03.2020 pretože v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka prace je
skončenie dočasného pridelenia dôvodom na skončenie pracovného pomeru výpoveďou. Zákonník
práce nepripúšťa, aby skončenie dočasného pridelenie bolo zároveň aplikované ako rozväzovacia
podmienka, splnenie ktorej má za následok okamžité skončenie pracovného pomeru. Z čl. III ods. 3.3

pracovnej zmluvy nie je možné vyvodzovať, že rozväzovacou podmienkou malo byť práve skončenie
dočasného pridelenia u užívateľského zamestnávateľa. Čl. III ods. 3.3 pracovnej zmluvy viaže síce
skončenie pracovného pomeru na oznámenie užívateľského zamestnávateľa avšak z pracovnej zmluvy
nie je jasné, o aké oznámenie ide a ani to, ako sa určí dátum, ktorý má byť uvedený v oznámení. Čl. III
ods. 3.3 je tak neurčitý a nezrozumiteľný, čo spôsobuje jeho neplatnosť.
V dôsledku neplatnosti skončenia pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou trvá na tom,

že toto je neplatné a pracovný pomer trvá do 16.09.2020. Žalobcovi tak vznikol nárok na náhradu
mzdy za obdobie od 18.03.2020 do 16.09.2020, aj keď mu žalovaný neumožnil výkon práce. Aj
keď oznámenie žalovaného nemožno považovať za právny úkon zamestnávateľa, ktorým by došlo
ku skončeniu pracovného pomeru, žalobca napriek tomu oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom
zamestnaní už pri prevzatí oznámenia zo dňa 17.03.2020.

Žalobca si v dôsledku neplatného skončenia pracovného pomeru uplatnil náhradu mzdy vypočítanú
podľa pravdepodobného zárobku za predmetné obdobie vo výške 1029,51 eur za mesiac (5 mesiacov
apríl až august 2020) a pomernú časť náhrady mzdy pripadajúcu na obdobie od 18.03.2020 do
31.03.2020 vo výške 473,34 eur teda spolu vo výške 6650,40 eur spolu s úrokom z omeškania od
splatnosti každej mesačnej mzdy do zaplatenia a náhrady trov konania.

3. Žalobca na preukázanie dôvodnosti nároku k žalobe pripojil listinné doklady: pracovnú zmluvu a
dohodu o dočasnom pridelení zo dňa 17.09.2019 spolu s dodatkom, oznámenie o skončení pracovného
pomeru zo dňa 17.03.2020, oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní zo dňa 03.04.2020, podací
lístok, výplatnú pásku za mesiac 10/2019, kalkuláciu priemernej mzdy.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe podľa ustanovenia § 167 ods. 2 CSP zo dňa 08.06.2020
nepoprel, uzavretie pracovnej zmluvy a dohody o dočasnom pridelení zamestnanca dňa 17.09.2019
na dobu určitú, a to do 15.09.2020 na základe ktorej bol žalobca dočasne pridelený na výkon práce k
užívateľskému zamestnávateľovi DHL Exel Slovakia, s.r.o., so sídlom Diaľničná 2, 903 01. Podľa jeho

názoru v článku III. ods. 3.3 pracovnej zmluvy sa strany sporu dohodli na rozväzovacej podmienke
trvania pracovného pomeru k dátumu uvedenému v oznámení užívateľského zamestnávateľa, ktorého
splnením t.j. dňom uvedeným v oznámení užívateľského zamestnávateľa o ukončení objednávky
dočasného pridelenia zamestnanca, pracovný pomer medzi stranami sporu zanikne. Užívateľský
zamestnávateľ s účinnosťou ku dňu 17.03.2020 ukončil objednávku na výkon práce žalobcu, čím

došlo k naplneniu rozväzovacej podmienky podľa článku III. ods. 3.3 Pracovnej zmluvy, a teda aj
k skončeniu pracovného pomeru žalobcu. Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že
žalobca so žalovaným v článku III. ods. 3.2 pracovnej zmluvy dohodli na rozväzovacej podmienke
trvania pracovného pomeru k dátumu uvedenému v oznámení užívateľského zamestnávateľa. Splnením
rozväzovacej podmienky, t.j. dňom uvedeným v oznámení užívateľského zamestnávateľa o ukončení

objednávkydočasnéhoprideleniazamestnancanáslednepracovnýpomermedzižalobcomažalovaným
zanikne. Užívateľský zamestnávateľ s účinnosťou ku dňu 17.03.2020 ukončil objednávku na výkon
práce žalobcu, čím došlo k naplneniu rozväzovacej podmienky podľa článku III. ods. 3.3 pracovnej
zmluvy, a teda aj k skončeniu pracovného pomeru žalobcu. Splnením rozväzovacej podmienky, t.j. dňom
uvedeným v oznámení užívateľského zamestnávateľa, pracovný pomer žalobcu zanikol. Žalovaný svoje

tvrdenia odôvodnil tým, že ak podľa ust. § 1 ods. 4 Zákonníka práce v prvej časti neustanovuje inak,
vzťahujúsanaprávnevzťahypodľaodseku1všeobecnéustanoveniaObčianskehozákonníka.“Použitie
Občianskeho zákonníka v jeho prvej časti treba využiť v prípadoch, ak osobitná úprava Zákonníka práce
v jeho prvej časti celkom chýba alebo ju Zákonník práce neupravuje komplexne. Zákonník práce takto
neobsahuje komplexnú právnu úpravu právnych úkonov v oblasti pracovnoprávnych vzťahov a preto je

potrebné na tieto spoločenské vzťahy spadajúce do oblasti pracovného práva aplikovať aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka teda právnu úpravu odkladacích a rozväzovacích podmienok tak, ako je
obsiahnutá v ustanovení § 36 Občianskeho zákonníka a túto aplikovať aj na oblasť pracovnoprávnychvzťahov, keďže Zákonník práce neobsahuje v tomto smere žiadnu osobitnú úpravu a ani neobsahuje
výslovný zákaz aplikácie ustanovenia § 36 Občianskeho zákonníka na pracovnoprávne vzťahy.
Nesúhlasil s uplatnenou náhradou mzdy z dôvodu absencie hmotnoprávnych predpokladov na strane

žalobcu pre jeho priznanie, naviac uplatnenej žalobcom v nesprávnej výške, nakoľko podľa mzdového
listu žalobcu vyplýva, že jeho priemerný hodinový zárobok zisťovaný ako pravdepodobný zárobok
je za 1. kvartál 2020 vo výške 6,3112 eur/hod. Priemerný mesačný zárobok je tak v skutočnosti
vo výške 1029,04 eur a je vypočítaný ako mzda, ktorú by žalobca zrejme dosiahol, a to ako súčin
pravdepodobného hodinového zárobku vo výške 6,3112 eur/hod. vynásobený priemerným počtom

pracovných hodín v roku 2020 podľa ustanoveného 37,5 hodinového týždenného pracovného času
žalovaného teda 163,05 hodín.

5. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný predložil Oznámenie užívateľského zamestnávateľa DHL
Exel Slovakia, s.r.o., so sídlom Diaľničná 2, 903 01 Senec zo dňa 16.03.2020 o ukončení objednávky
dočasného pridelenia, mzdové listy žalobcu za obdobie od 09/2019 do 03/2020.

6. Žalobca v replike zo dňa 23.07.2020 uviedol, že názor žalovaného k otázke možnosti skončenia
pracovného pomeru prostredníctvom splnenia rozväzovacej podmienky je nesprávny, nakoľko spôsoby
skončeniapracovnéhopomerusútaxatívnymakogentnýmspôsobomupravenév§59Zákonníkapráce.
Novelou Zákonníka práce účinnou od 01.03.2015, na základe ktorej sa zaviedla povinnosť určiť dobu

trvania pracovného pomeru zamestnanca a agentúry dočasného zamestnávania konkrétnym dátumom
jeho skončenia. Zotrval na svojom nároku na náhradu mzdy, avšak v záujme zachovania hospodárnosti
konania, žalobca nepovažoval za potrebné výpočet žalovaného na náhradu mzdy žalobcu rozporovať
a s týmto výpočtom sa stotožnil.

7. Po doručení žaloby, ako aj repliky a dupliky stranám sporu t.j. splnenia zákonných procesných
povinností podľa § 167 ods. 1 a nasl. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd podľa § 177
ods. 1 CSP nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie a písomne poučil obe strany konania o
následkoch sudcovskej koncentrácie konania (§ 153 ods. 1 a nasl. CSP), ale aj zákonnej koncentrácie
konania (§ 154 CSP), tak pri nariadení pojednávania na termín pojednávania určený na 08.12.2020.

8. Právny zástupca žalobcu v zmysle svojho písomného podania zo dňa 23.07.2020 na pojednávaní
pred začatím konania vo veci samej zobral žalobu späť v časti zaplatenia mzdy vo výške 511,19 eur (z
pôvodne uplatnenej mzdy) nad výšku každej mesačnej mzdy 1029,04 eur ako aj v časti prislúchajúceho
uplatneného príslušenstva.

9. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

10. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

11. Podľa § 146 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

12. Na základe vyššie uvedeného súd konanie v zmysle § 145 ods. 1 v spojení s § 146 CSP zastavil.

13. Žalobca v rámci svojho procesného útoku v písomne podanej žalobe a replike zo dňa 23.07.2020,
ako aj pri dokazovaní pred súdom, kde bol zastúpený advokátom tvrdil, že právnym titulom podanej
žaloby je neplatné skončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú a mzdové nároky z
neplatného skončenia pracovného pomeru. Žalobca ako cudzí štátny príslušník s povoleným trvalým

pobytom občana EÚ na pojednávaní dňa 08.12.2020 opísal zhodne ako žalovaný vznik pracovného
pomeru uzatvorenou písomnou pracovnou zmluvou a dohodou o dočasnom pridelení zo dňa 17.09.2019
na dobu určitú s dohodnutým dňom nástupu dňa 17.09.2019. Strany sporu uzatvorili tiež dodatok k tejto
pracovnej zmluve v ktorej základná mzda bola dohodnutá 848,00 eur mesačne brutto a ďalšie mzdové
nároky. V ostatnom sa pridržiaval prednesu svojho právneho zástupcu.

14. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany poukázal taktiež na všetky písomne predložené listinné
dôkazy a odkázal na svoje písomné podania, ako aj na všetky svoje písomné vyjadrenia. Žalovaný
okrem iného doplnil, že k predčasnému skončeniu pracovného pomeru došlo na strane užívateľskéhozamestnávateľa spol. DHL Exel Slovakia, s.r.o., so sídlom Diaľničná 2, 903 01 pre objektívne príčiny
a to pandémie Covid-19 a aj z dôvodu porušovania pracovnej disciplíny žalobcom. Oznámenie bolo
žalobcovi doručované na pracovisku dňa 17.03.2020.

15. Žalobca resp. jeho advokát, v záverečnej reči na pojednávaní dňa 08.12.2020, zhrnul svoje návrhy
a vyjadril sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Poukázal na písomne podanú žalobu a všetky
vyjadrenia, ktorých sa v celom rozsahu pridržiaval.

16. Žalovaný resp. jeho advokát, v záverečnej reči na pojednávaní dňa 08.12.2020, taktiež zhrnul svoje
návrhy a vyjadril sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci.

17. Súd vykonal dokazovanie prednesom právnych zástupcov strán sporu, žalobcom konateľom
žalovaného a oboznámením sa so žalobou a priloženými listinnými dôkazmi, pričom zistil nasledovný
skutkový stav.

18. Z vykonaného dokazovania a zo zhodných tvrdení strán bolo nesporne preukázané, že žalobca
ako štátny príslušník Ukrajiny s povolením na pobyt do 31.08.2020 a žalovaný uzavreli dňa 17.09.2019
pracovnú zmluvu a dohodu o dočasnom pridelení zamestnanca na základe ktorej bol žalobca dočasne
pridelený na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi DHL Exel Slovakia, s.r.o., so sídlom

Diaľničná 2, 903 01 Senec.

19.Podľapracovnejzmluvyzodňa17.09.2019čl.III„Vznikpracovnéhopomeru,jehotrvanieaskúšobná
doba“ods.3.1agentúradočasnéhozamestnávateľaazamestnanecsadohodli,žezamestnanecnastúpi
do práce dňa 17.09.2019. Dňom nástupu zamestnanca do práce vzniká pracovný pomer. Podľa čl. III

ods. 3.2 pracovnej zmluvy pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú do 16.09.2020. Podľa čl. III ods.
3.3 pracovnej zmluvy zmluvné strany sa ďalej v súlade s § 1 ods. 4 Zákonníka práce v spojení s §
36 Občianskeho zákonníka dohodli na rozväzovacej podmienke trvania pracovného pomeru k dátumu
uvedenému v oznámení užívateľského zamestnávateľa. Splnením rozväzovacej podmienky (t.j. dňom
uvedeným v oznámení užívateľského zamestnávateľa) pracovný pomer zanikne k dátumu uvedenému

v oznámení užívateľského zamestnávateľa. Podľa čl. IV ods. 4.3 pracovnej zmluvy doba na ktorú sa
dočasné pridelenie dohodlo, je doba trvania pracovného pomeru.

20. Podľa Oznámenia o ukončení objednávky dočasného pridelenia zo dňa 16.03.2020 (č.l.38) ukončil
užívateľský zamestnávateľ objednávku na výkon práce žalobcu.

21. Podľa Oznámenia o skončení pracovného pomeru zo dňa 17.03.2020 žalovaný oznámil žalobcovi,
že jeho pracovný pomer bol uzatvorený so zamestnávateľom na dobu určitú a to do skončenia prác u
užívateľského zamestnávateľa, ktorý skončil na základe svojho oznámenia ku dňu 17.03.2017.

22. Oznámenie bolo žalobcovi doručované na pracovisku dňa 17.03.2020.
23. Podľa § 154 CSP možno prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (zákonná koncentrácia konania).

24. Zákonná koncentrácia konania znamená, že procesné úkony strán konania, ktoré koncentrácii

konania podliehajú, nespôsobujú ex lege procesnoprávne účinky, ak sú uplatnené po vyhlásení
uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

25. Podľa § 179 ods. 1 CSP pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom
pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona.

26. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

27. Podľa § 191 ods. 2 CSP vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak

zákon neustanovuje inak.

28.Zákonvuvedenýchustanoveniachvychádzazozásadyvoľnéhohodnoteniadôkazov,ktorávyplývaz
ústavnéhoprincípunezávislostisúdov(článok46ÚstavySlovenskejrepubliky).Pretosúdpovykonanomdokazovaní po zhodnotení dôkazov podľa svojej úvahy, a to každého dôkazu jednotlivo a všetkých
dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, pritom po starostlivom prihliadnutí na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo, aj z hľadiska pravdivosti a dôležitosti, ako aj zákonnosti, pri dodržaní základných princípov

civilného procesu, dospel k záveru, že žalobca preukázal dôvodnosť podanej žaloby s tým, že súd pri
právnej kvalifikácii predmetu sporu použil ustanovenia Zákonníka práce, pretože ide o vzťah z neho
vyplývajúci.

29. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

30. Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce účinného v čase skončenia pracovného
pomeru, pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a
zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je
zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

31. Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer možno skončiť ( ďalej len citovaného zákona)
a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.

32. Podľa § 59 ods. 2 Zákonníka práce pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí uplynutím
dohodnutej doby.

33. Podľa § 59 ods. 3 Zákonníka práce pracovný pomer cudzinca alebo osoby bez štátnej príslušnosti,
ak k jeho skončeniu nedošlo už iným spôsobom, sa skončí dňom, ktorým
a) sa má skončiť jeho pobyt na území Slovenskej republiky podľa vykonateľného rozhodnutia o odňatí
povolenia na pobyt,

b) nadobudne právoplatnosť rozsudok ukladajúci tejto osobe trest vyhostenia z územia Slovenskej
republiky,
c) uplynula doba, na ktorú bolo vydané povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky,

34. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým

skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

35. Podľa § 59 ods.4 Zákonníka práce pracovný pomer zaniká smrťou zamestnanca.

36. Podľa § 59 ods. 5 Zákonníka práce pracovný pomer zaniká aj na základe zákona podľa § 58 ods. 7 .

37. Podľa § 71 ods. 1 Zákonníka práce skončenie pracovného pomeru dohodnutého na určitú dobu
citovaného zákona pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím tejto doby.

38. Podľa § 71 ods. 3 Zákonníka práce pred uplynutím dohodnutej doby sa môže skončiť pracovný
pomer podľa odseku 1 aj inými spôsobmi uvedenými v § 59 .

39. Podľa § 58 ods. 1 cito Zákonníka práce zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania
podľa osobitného predpisu môže sa so zamestnancom písomne dohodnúť, že ho dočasne pridelí na

výkon práce k inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe (ďalej len „užívateľský zamestnávateľ").

40. Podľa § 58 ods. 2 Zákonníka práce v pracovnej zmluve uzatvorenej medzi agentúrou dočasného
zamestnávania a zamestnancom sa agentúra dočasného zamestnávania zaviaže zabezpečiť
zamestnancovi dočasný výkon práce u užívateľského zamestnávateľa a dohodnú sa podmienky

zamestnania.

41. Podľa § 58 ods. 3 Zákonníka práce písomná dohoda o dočasnom pridelení uzatvorená
medzi zamestnávateľom a zamestnancom musí obsahovať najmä názov a sídlo užívateľského
zamestnávateľa, deň, keď dočasné pridelenie vznikne, a dobu, na ktorú sa dočasné pridelenie dohodlo,

druh práce a miesto výkonu práce, mzdové podmienky a podmienky jednostranného ukončenia výkonu
práce pred uplynutím doby dočasného pridelenia. Tieto náležitosti musí obsahovať aj pracovná zmluva
uzatvorená medzi agentúrou dočasného zamestnávania a zamestnancom, ak sa táto pracovná zmluva
uzatvára na určitú dobu.42. Podľa § 58 ods. 4 Zákonníka práce užívateľský zamestnávateľ, ku ktorému bol zamestnanec
dočasne pridelený, ukladá zamestnancovi v mene zamestnávateľa alebo agentúry dočasného

zamestnávania počas dočasného pridelenia pracovné úlohy, organizuje, riadi a kontroluje jeho prácu,
dáva mu na tento účel pokyny, utvára priaznivé pracovné podmienky a zaisťuje bezpečnosť a
ochranu zdravia pri práci rovnako ako ostatným zamestnancom. Vedúci zamestnanci užívateľského
zamestnávateľa nemôžu voči dočasne pridelenému zamestnancovi robiť právne úkony v mene
zamestnávateľa alebo agentúry dočasného zamestnávania.

43. Podľa § 58 ods. 5 Zákonníka práce počas dočasného pridelenia poskytuje zamestnancovi
mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady zamestnávateľ, ktorý zamestnanca dočasne pridelil, alebo
agentúra dočasného zamestnávania. Pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky
zamestnávania dočasne pridelených zamestnancov musia byť najmenej rovnako priaznivé ako u
porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa.

44. Podľa § 58 ods. 6 Zákonníka práce Pracovnými podmienkami a podmienkami zamestnávania sú:
a) pracovný čas, prestávky v práci, odpočinok, práca nadčas, pracovná pohotovosť, práca v noci,
dovolenka a sviatky, b) mzdové podmienky, c) bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, d) náhrada
škody v prípade pracovných úrazov alebo chorôb z povolania, e) náhrada pri platobnej neschopnosti

a ochrana nárokov dočasných zamestnancov, f) ochrana tehotných žien, matiek do konca deviateho
mesiaca po pôrode, dojčiacich žien, žien a mužov starajúcich sa o deti a mladistvých, g) právo na
kolektívne vyjednávanie, h) podmienky stravovania.

45. Podľa § 58 ods. 7 Zákonníka práce ak zamestnávateľ, ktorý zamestnanca dočasne pridelil,

alebo agentúra dočasného zamestnávania uhradila zamestnancovi škodu, ktorá mu vznikla pri plnení
pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním u užívateľského zamestnávateľa, má nárok na náhradu
voči tomuto užívateľskému zamestnávateľovi, ak sa s ním nedohodne inak.

46. Podľa § 58 ods. 8 Zákonníka práce dočasné pridelenie sa skončí uplynutím času, na ktorý sa

dohodlo. Pred uplynutím tohto času sa končí dočasné pridelenie dohodou účastníkov pracovného
pomeru alebo jednostranným skončením účastníkov na základe dohodnutých podmienok.

47. Podľa § 58 ods. 9 Zákonníka práce užívateľský zamestnávateľ poskytuje zamestnávateľovi
a agentúre dočasného zamestnávania informácie o pracovných podmienkach a podmienkach

zamestnávania porovnateľného zamestnanca u užívateľského zamestnávateľa.

48. Podľa § 58 ods. 10 Zákonníka práce užívateľský zamestnávateľ, ku ktorému bol zamestnanec
pridelený agentúrou dočasného zamestnávania, a) informuje dočasných zamestnancov o všetkých
svojich voľných pracovných miestach tak, aby im bola poskytnutá rovnaká príležitosť ako ostatným

zamestnancom získať trvalé zamestnanie, b) zabezpečí dočasným zamestnancom prístup k svojim
sociálnym službám, za rovnakých podmienok ako svojim zamestnancom, ak tomu nebránia objektívne
dôvody, c) umožní dočasným zamestnancom prístup k vzdelávaniu rovnako ako svojim zamestnancom,
d) poskytuje zástupcom zamestnancov informácie o využívaní dočasných zamestnancov v rámci
informácií o svojej situácii v zamestnanosti.

49. Podľa § 58 ods. 11 Zákonníka práce dočasní zamestnanci sa započítavajú na účely voľby zástupcov
zamestnancov podľa § 233 ods. 2 a 3 .
50. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil

zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd

rozhodne o skončení pracovného pomeru.

51. Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej
len „priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu vrozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do
zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na
pracovisku (§ 96 ods. 3 ) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti

pracovnej pohotovosti na pracovisku.

52. Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci
štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka,

ak tento zákon neustanovuje inak.

53. Podľa § 134 ods. 3 Zákonníka práce ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval
aspoň 21 dní alebo 168 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok.
Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho
obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

54. Podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok.
Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych
predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa
vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného

pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent
nahor.

55. Podľa § 134 ods. 9 citovaného zákona ak sa na účely výpočtu peňažných plnení vychádza podľa
všeobecne záväzných právnych predpisov z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca,

tento zárobok sa zisťuje z priemerného mesačného zárobku odpočítaním súm poistného na sociálne
poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, preddavku poistného na zdravotné poistenie
a preddavku na daň z príjmov fyzických osôb vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre
zamestnanca v mesiaci, v ktorom sa tento zárobok zisťuje.

56. V danej veci medzi stranami sporu nebolo sporné, že uzatvorili dňa 17.09.2019 platnú v zmysle 58
ods 1, 2, 3 Zákonníka práce pracovnú zmluvu a dohodu o dočasnom pridelení zamestnanca na druh
práce: Operátor vysokozdvižného vozíka, čas trvania na dobu určitú do 16.09.2020 s dátumom nástupu
do práce 17.09.2019 a nebolo ani sporné, že uzatvorili dodatok k tejto pracovnej zmluve a dohode o
dočasnom pridelení zamestnanca upravujúci mzdové nároky žalobcu. Rovnako medzi stranami nebolo

sporné, že žalobca bol pridelený na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi a to DHL Exel
Slovakia, s.r.o., so sídlom Diaľničná 2, 903 01 Senec.

57. Sporné medzi stranami bolo, či došlo k skončeniu pracovného pomeru žalobcu u žalovaného
na základe Oznámenia o skončení pracovného pomeru zo dňa 17.03.2020 kedy žalovaný oznámil

žalobcovi, že jeho pracovný pomer bol uzatvorený so zamestnávateľom na dobu určitú a to do skončenia
prác u užívateľského zamestnávateľa, ktorý skončil na základe svojho oznámenia ku dňu 17.03.2017,
teda na základe rozväzovacej podmienky zakotvenej v článku III ods. 3.3 pracovnej zmluvu a dohody o
dočasnom pridelení zamestnanca zo dňa 17.09.2019.

58. Z odôvodnenia uvedeného oznámenia vyplýva, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného mal
skončiť z dôvodu, že zo strany užívateľského zamestnávateľa zo dňa 16.03.2020 došlo k naplneniu
rozväzovacej podmienky dohodnutej v článku III. ods. 3.3 pracovnej zmluvy a dohody o dočasnom
pridelení zamestnanca uzatvorenej dňa 17.09.2019 a týmto sa pracovný pomer založený uvedenou
zmluvouadohodouodočasnompridelenízamestnancaskončilpouplynutídohodnutejdobyjehotrvania

v súlade s ustanovením § 71 ods. 1 Zákonníka práce a článku III ods. 3.3 pracovnej zmluvy a dohody
o dočasnom pridelení zamestnanca dňom 17.3.2020.

59. Vôľou žalovaného bolo ukončiť pracovný pomer a tento jeho prejav smeroval k ukončeniu
pracovného pomeru.

60. Zákonník práce v § 59 vymedzuje taxatívne spôsoby, za akých je možné skočiť pracovný pomer
zo strany zamestnanca i zamestnávateľa. Pracovný pomer možno skončiť len spôsobom upraveným
v Zákonníku práce a z dôvodu, ktorý tento právny predpis obsahuje. Medzi také nepatrí skončeniepracovnéhopomeruoznámenímzdôvodu,žedošloksplneniurozväzovacejpodmienky.Zákonníkpráce
neobsahuje ako dôvod skončenia pracovného pomeru skončenie pracovného pomeru rozväzovacou
podmienkou. Išlo by o rozširovanie taxatívne vymedzených spôsobov a dôvodov skončenia pracovného

pomeru, čo je neprípustné.

61. Novelou Zákonníka práce účinnou od 01.03.2015 vznikla povinnosť v prípade, že agentúra
dočasného zamestnávania uzatvorí so zamestnancom pracovný pomer na určitú dobu, dobu trvania
tohto pracovného pomeru musí vymedzená konkrétnym dátumom jeho skončenia. Uvedeným sa malo

znemožniť naviazanie skončenia pracovného pomeru na trvanie dočasného pridelenia napríklad vetou
„skončením dočasného pridelenia sa skončí aj pracovný pomer na dobu určitú“. Z uvedeného dôvodu je
potom aplikácia rozväzovacej podmienky viažuca sa na skončenie pracovného pomeru dohodnutého na
dobu určitú na skončenie dočasného pridelenia v rozpore so zákon a nemožno na základe nej skončiť
pracovný pomer uzatvorený na dobu určitú skôr, ako nastal dátum uvedený v pracovnej zmluve ako
dátum, ktorým bol vymedzený konkrétny deň skončenia pracovného pomeru na dobu určitú, v danom

prípade deň 16.09.2020.

62. Účinnosťou novely Zákonníka práce vykonanej zákonom č. 14/2015 Z.z. (účinná od 01.03.2015)
je agentúra dočasného zamestnávania (žalovaný) povinný určiť dobu trvania pracovného pomeru
dátumom jeho skončenia (§ 58 ods. 5 posledná veta Zákonníka práce). Cieľom novely bolo riešenie

problémov vyskytujúcich sa v aplikačnej praxi pri dočasnom pridelení zamestnanca. Podľa dôvodovej
správy k tomuto zákonu má táto právna úprava „vylúčiť doterajšiu prax agentúr dojednať so
zamestnancom dobu trvania pracovného pomeru v prípade dočasného pridelenia vo väzbe na trvanie
dočasnéhopridelenia(t.j.ajrozväzovacoupodmienkou-pozn.odvolaciehosúdu).Pritakomtodojednaní
trvania pracovného pomeru sa tento skončí zo dňa na deň vrátením zamestnanca agentúre dočasného

zamestnávania, čo možno z hľadiska porovnania s právami zamestnancov s pracovným pomerom na
dobu určitú podľa § 48 Zákonníka práce vnímať ako zneužívanie práva zamestnávateľom. Samotný
zamestnanec spravidla nemá právo jednostranne skončiť dočasné pridelenie, ktoré by viedlo aj ku
skončeniu pracovného pomeru“. Keďže žalovaný v pracovnej zmluve a Dohode o dočasnom pridelení
zamestnanca zo dňa 17.09.2019 dohodol so žalobcom pracovný pomer na dobu určitú do 16.09.2020,

pracovný pomer sa skončil uplynutím uvedeného dňa (§ 59 ods. 2 Zákonníka práce). Dojednanie
rozväzovacej podmienky trvania pracovného pomeru k dátumu uvedeného v oznámení užívateľského
zamestnávateľa v zmysle čl. III. bod 3.3 pracovnej zmluvy zo dňa 17.09.2019 je v rozpore s § 58 ods.
5 posledná veta Zákonníka práce v znení zák. č. 14/2015 Z.z. a takéto dojednanie je teda absolútne
neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným sa teda

skončil dňom 16.09.2020.

63. Vzhľadom k uvedenému súd dospel k záveru, že skončenie pracovného pomeru žalobcu na
základe oznámenia zo dňa 17.03.2020 je neplatné. Pracovný pomer žalobcu skončil dňa 16.09.2020,
kedy skončila doba určitá uvedená v článku III odsek 3.2 pracovnej zmluvy zo dňa 17.09.2019.

Súd poznamenáva, že v danom prípade mal žalovaný možnosť so žalobcom uplatniť ako jeden z
výpovedných dôvodov aj skončenie pracovného pomeru s ním z dôvodu jej nadbytočnosti vzhľadom na
skončenie dočasného pridelenia pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na dobu
určitú. Pri tomto druhu výpovede sa tiež aplikuje výnimka z § 63 ods. 2 Zákonníka práce, kde agentúra
dočasného zamestnávania nemusí skúmať, či nemá možnosť zamestnancovi ďalej ponúknuť inú prácu

jehopreradenímalebohozamestnávaťnakratšípracovnýčasamôžemuvýpoveďzuvedenéhodôvodu
dať.

64. Keďže Zákonník práce spôsob určenia doby trvania pracovného pomeru výslovne upravuje,
subsidiarita Občianskeho zákonníka (§ 36) je v tomto prípade vylúčená. Súd dodáva, že z konania

žalovaného (zakomponovanie rozväzovacej podmienky do pracovnej zmluvy) je zrejmý úmysel vyhnúť
sa zákonnej povinnosti poskytnúť žalobcovi odstupné podľa § 76 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce,
na ktoré by mu vznikol nárok v prípade skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo strany
zamestnávateľa teda žalovaného pre nadbytočnosť (§ 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce). Takéto správanie
zamestnávateľa nemôže požívať právnu ochranu. Vzhľadom na Oznámenie žalovaného o skončení

pracovnéhopomerukudňu17.03.2020žalobcanemalinúmožnosť,akodomáhaťsaurčenianeplatnosti
skončenia pracovného pomeru na základe oznámenia zo dňa 17.03.2020 aplikujúc § 77 Zák. práce, z
ktorého naliehavý právny záujem na určení neplatnosti rozviazania pracovného pomeru priamo vyplýva.65. Súd je zároveň toho názoru, že navrhovaný žalobný petit v čase podania žaloby na súd dňa
18.05.2020 je správny vzhľadom na skutočnosť, že jeho pozitívne vymedzenie v znení „určenia, že
pracovný pomer trvá“ by vzhľadom na uplynutie doby trvania pracovného pomeru dojednaného do

16.09.2020 už nemalo opodstatnenie. Ust. § 59 ods. 1 Zák. práce síce nepredpokladá možnosť
skončenia pracovného pomeru na základe „oznámenia“ zamestnávateľa na podklade rozväzovacej
podmienky (zákonodarca nepredpokladal takúto „vynaliezavosť“ agentúr dočasného zamestnávania),
z ktorého dôvodu táto skutková podstata skončenia pracovného pomeru nie je výslovne uvedená ani
v § 77 Zákonníku práce, čo však nemôže sankcionovať zamestnanca vylúčením z pracovnoprávnej

ochrany založenej na § 77 Zákonníka práce a ukladať mu povinnosť osobitne preukazovať
existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru zákonom
nedovoleným spôsobom určovacou žalobou podľa § 137 písm. c/ Zákonníka práce. Určenie tejto právnej
skutočnosti vyplýva z osobitného právneho predpisu (Zákonníka práce) a z uvedeného dôvodu ide o
určovaciu žalobu podľa § 137 písm. d/ CSP.

66. Súd priznal žalobcovi a táto skutočnosť medzi stranami sporu po čiastočnom späťvzatí žaloby čo
do výšky nebola sporná náhradu mzdy za obdobie od 18.03.2020 do 16.09.2020 čo je za obdobie do
kedy mal pracovný pomer žalobcu trvať. Náhrada mzdy podľa zhodných tvrdení právnych zástupcov
strán sporu a po čiastočnom späťvzatí predstavuje sumu vo výške 6139,21 eur vypočítanú tak, že
priemerný hodinový zárobok žalobcu zisťovaný ako pravdepodobný zárobok je za 1. kvartál 2020 vo

výške 6,3112 eur/hod. Priemerný mesačný zárobok žalobcu je tak v skutočnosti vo výške 1029,04 eur a
je vypočítaný ako mzda, ktorú by žalobca zrejme dosiahol, a to ako súčin pravdepodobného hodinového
zárobkužalobcu(6,3112eur/hod.)vynásobenýpriemernýmpočtompracovnýchhodínvroku2020podľa
ustanoveného 37,5 hodinového týždenného pracovného času žalovaného teda 163,05 hodín.

67. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

68. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

69. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (ďalej len "nariadenie č. 87/1995 Z.z.") výška úrokov z omeškania je o päť

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

70. Súd potom priznal žalobcovi aj úrok z omeškania počítaný od prvého dňa po splatnosti mesačnej
mzdy podľa pracovnej zmluvy zo dňa 17.09.2019 (čl. VII ods. 7.2) a to 5% úrokom z omeškania ročne

zo sumy 473,34 eur od 21.04.2020 do zaplatenia, zo sumy 1029,04 eur od 21.05.2020 do zaplatenia,
zo sumy 1029,04 eur od 21.06.2020 do zaplatenia, zo sumy 1029,04 eur od 21.07.2020 do zaplatenia,
zo sumy 1029,04 eur od 21.08.2020 do zaplatenia, zo sumy 1029,04 eur od 21.09.2020 do zaplatenia,
o sumy 520,67 eur od 21.10.2020 do zaplatenia všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
keď mesačný zárobok predstavuje sumu 869,59 eur.

71. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

72. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

73. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru,
náhrady ušlej mzdy 6650,40 eur s príslušenstvom. Išlo teda o niekoľko samostatných nárokov. Na
pojednávaní súdu dňa 08.12.2020 žalobca vzal žalobu v časti náhrady ušlej mzdy o 511,19 eur s

príslušenstvom späť bez uvedenia dôvodu resp. s uvedením dôvodu hospodárnosti a súd preto konanie
v tejto časti zastavil. Z procesného hľadiska teda žalobca zavinil zastavenie konania (§ 256 ods. 1
CSP) čiastočne v jednom z dvoch uplatnených nárokov. V tomto rozsahu vznikol žalovanému nárok
na náhradu trov konania. Zohľadniac pôvodný žalobný petit v celosti možno zhrnúť, že žalobcovi tedavznikol nárok na náhradu trov v rozsahu 84,62%. (úspech žalobcu je 92,31% a úspech žalovaného je
7,69% teda 92,31%-7,69 %= 84,62 %).

74. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Exekúciu možno vykonať len na návrh
oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (ďalej len
„oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona / zákon č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov /, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu
vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním
poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak.