Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. apríl 2022

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 12P/61/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3521202745
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Erika Trtalová

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2022:3521202745.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou vo veci starostlivosti

súdu o maloleté deti Z.: B., X.. XX.XX.XXXX, Z. X., XX.XX.XXXX C. Z., X.. XX.XX.XXXX, v konaní
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, deti
rodičov: matky Z. Z., B. G. XX.XX.XXXX a otca K. Z., X.. XX.XX.XXXX, S. R. K., V. L. H. Z. X, V.. Č.. L.
L.Í. XX, Y. F., o návrhu starej matky U. V., X.. XX.XX.XXXX, S.C. R. K., V. L. G.. A.. H. XXXX/X, X. H.
X. Y., na zvýšenie vyživovacej povinnosti, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej B. Z., X.. XX.XX.XXXX mesačne zvýšenou sumou
100,- Eur, na výživu maloletej Z. Z., X.. XX.XX.XXXX mesačne zvýšenou sumou 100,- Eur a na výživu

maloletého Z. Z., X.. XX.XX.XXXX mesačne zvýšenou sumou 100,- Eur, a to vždy do 15. dňa v
každom mesiaci vopred k rukám Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku.

II. Mení rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. XP XX/XXXX-XX B. G. XX.XX.XXXX
v časti určenia výšky vyživovacej povinnosti otca.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stará matka maloletých detí sa návrhom doručeným súdu dňa 24.09.2021 domáhala, aby súd zvýšil
vyživovaciupovinnosťotcakmaloletýmdeťom,atonasumu120,-Eurmesačnenakaždédieťa.Uviedla,
že maloleté deti boli rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. XP/XX/XXXX-XX B.
G. XX.XX.XXXX zverené do jej náhradnej osobnej starostlivosti a otcovi maloletých detí bola určená
vyživovacia povinnosť vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, a to
na každé z detí, ktoré bol povinný zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom. Otec býval s deťmi v spoločnej domácnosti do konca júla 2021,

v čase podania návrhu býval v ubytovni v X. H. X. Y., pracoval a dosahoval príjem cca XXX,- Eur. Otec
na deti neprispieva, v auguste 2021 poslal 118,- Eur, v septembri 2021 119,- Eur a jednorazovo dal do
obálky a do schránky sumu 100,- Eur na jarmok. O deti sa nezaujíma, na narodeniny a meniny im pošle
iba SMS správu. Stará matka ďalej uviedla, že deťom hradí obedy v plnej výške, s deťmi má zvýšené
výdavky, nakoľko maloletá B. C. Z. sú zdravotne ťažko postihnuté.

2. Otec maloletých detí s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil z dôvodu, že v súčasnej dobe je

nezamestnaný, nemá žiadny príjem, hľadá si zamestnanie. Žije len s družkou vo Y. F., ktorá mu pomáha
s platením výživného na deti. Následne požiadal o „zastavenie povinnosti platiť výživné“ na dobu pokiaľ
sa nezamestná, nakoľko nepracuje z dôvodu ťažkého úrazu, keď je po dlhodobej liečbe a hľadá si
vyhovujúcu prácu. Zároveň predložil lekársku správu, z ktorej vyplynulo, že dňa 15.02.2020 spadol audrel si ľavé zápästie. Vzápätí zaslal súdu ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní z dôvodu, že sa
zamestnal, pracuje v automobile Mata, kde je v skúšobnej dobe. Následne dňa 23.03.2022 oznámil, že
bude platiť 100,- Eur na každé dieťa.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu v spojení s písomnými vyjadreniami otca, rodných
listov detí, obsahu spisu sp. zn. XP/XX/XXXX, lustrácie v Sociálnej poisťovni, výpisu z platobnej karty,
rozpisu výdavkov predloženým starou matkou, vyjadrenia zamestnávateľa otca, listín predloženými
otcom a zistil skutočný stav veci.

4. Maloleté deti boli na základe rozsudku tunajšieho súdu č. k. XP/XX/XXXX-XX B. G. XX.XX.XXXX,
J. G. XX.XX.XXXX, zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky a otec maloletých detí bol
zaviazaný vyživovacou povinnosťou vo výške 30 % životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa,
ktoré bol povinný zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Nové Mesto nad Váhom, počnúc právoplatnosťou uvedeného rozsudku.

5. Stará matky maloletých detí na zvýšení výživného trvala. Zdôraznila, že otec s deťmi riadne
nekomunikuje, od júla výživné neplatí. Dva roky má na seba vyhlásený osobný bankrot, pretože mal
veľa pôžičiek. Tým, že prestal pracovať, sa zbavil dobre platenej práce. Úraz, na ktorý sa odvoláva,
mal pred dvomi rokmi, tento úraz mu však nebránil, aby chodil do práce a mohol pracovať. Uviedla, že

je poberateľkou starobného dôchodku spolu s vdovským vo výške XXX,- Eur, ďalej poberá
dávky XXX,- Eur na každé dieťa a deti poberajú sirotské. Tieto finančné prostriedky však nepostačujú na
všetky náklady, ktoré má. Z. je aj plienkovaná, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Deti radi jedia, jedlo
im pripravuje aj do školy, po príchode zo školy sú hladné. Sama má zdravotné problémy, má cukrovku,
problémy so srdcom. Za lieky platí cca 25 - 30 Eur mesačne.

5. Kolízny opatrovník v záujme maloletých detí navrhol, aby došlo k zvýšeniu vyživovacej povinnosti na
sumu 100,- Eur na každé dieťa.

6. Vykonaným šetrením bolo zistené, že otec maloletých detí pracoval od 09.09.2020 do

30.11.2021 v spoločnosti JIT Plastic, s.r.o. v Novom Meste nad Váhom, pričom pracovný pomer bol
ukončený na jeho vlastnú žiadosť, nakoľko prestal chodiť do práce bez udania dôvodu a SMS správou
zamestnávateľovi oznámil, že u neho nechce ďalej pracovať a ukončil pracovný pomer. Za obdobie od
12/2020 - 11/2021 dosahoval u uvedeného zamestnávateľa čistý priemerný mesačný príjem XXX,XX
Eur. Z dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 29.11.2021 vyplynulo, že pracovný pomer bol

ukončený dňa 30.11.2021 bez udania dôvodu.

7. Stará matka maloletých detí predložila súdu rozpis výdavkov, z ktorých vyplýva, že mesačne
hradí 1.154,- Eur. Nájomné hradí vo výške cca 185,- Eur, elektrinu cca 48,- Eur, ročné vyúčtovanie cca
300,- Eur, plyn 35,- Eur štvrťročne, mobil 12,- Eur, káblová televízia a internet 25,- Eur, stravu cca 52,-

Eur, životnú poistku 25,- Eur, hygienické potreby 40,- Eur, školské potreby 25,- Eur, školné 18,- Eur,
obedy v škole 100,- Eur, lieky (ona i deti) 50,- Eur, oblečenie a obuv 70,- Eur.

8. Otec maloletých detí predložil súdu nájomnú zmluvu, z ktorej vyplýva výška nájomného v ubytovni
(obdobie od 28.07.2021 do 28.08.2021), a to 230,- Eur, príjmové pokladničné doklady o úhradách nájmu

a bločky o úhrade v spoločnosti Orange vo výške 54,30 Eur a 66,30 Eur.

9. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len Zákona o rodine), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a/ sústavná a dôsledná
starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b/ zastupovanie

maloletého dieťaťa, c/ správa majetku maloletého dieťaťa.

10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodiča prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.12. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa

podľa osobitného zákona.

13. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to,
ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

14. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak

sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

17. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia majú prispievať na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, a preto súd pristúpil ku skúmaniu
schopností, možností a majetkových pomerov otca, ako aj potrieb maloletých detí.

18. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k výraznej
zmene pomerov na strane maloletých detí, ako i starej matky maloletých detí. Maloleté deti sú vekovo
staršie, taktiež s poukazom na fyzický vývin, zdravotný stav sú výdavky spojené s ich výživou a
zabezpečením školských potrieb zvýšené.

19. Vykonaným dokazovaním boli preukázané dôvody, pre ktoré je dôvodné návrhu starej matky na
zvýšenie výživného vyhovieť, a to jednak s poukazom na zvýšené náklady na zabezpečenie potrieb
maloletých, ako i s poukazom na skutočnosť, že otec nielen že neprispieva nad rámec súdom určeného
výživného, ani nepreukázal, že aktívne pristupuje k získaniu zamestnania, ale i doposiaľ stanovené
výživné riadne neplnil. Súčasne je dôležité zdôrazniť, že otec sa ani o deti nezaujíma, nekontaktuje ich.

Všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného
rodičaajehosnaheztohtodôvodusavyhnúťplneniutejtopovinnosti,alenadruhejstranejepovinnosťou
rodiča vynaložiť svoje schopnosti tak, aby zabezpečil potreby svojho dieťaťa. Na základe zváženia
zistenýchzvýšenýchpotriebmaloletýchdetí,najmäspojenýchsrastom(zabezpečeniestravy,oblečenia,
hygienických potrieb, zabezpečením zdravotnej starostlivosti o maloletých), ako aj potrieb spojených so

zabezpečením školskej dochádzky, súd návrhu starej matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti vyhovel,
pretože nemôže byť prenesená celá starostlivosť o maloleté deti na starú matku, a to v rovine osobnej,
ako aj v rovine finančnej.

20. Uspokojovanie základných potrieb maloletého dieťaťa, ale aj iných potrieb nevyhnutných pre jeho

telesný a duševný rozvoj si vyžaduje náklady, ktoré má predovšetkým pokryť výživné od rodičov.
Výživné má byť také, aby z neho mohli byť hradené potreby dieťaťa, súvisiace s ich výchovou, štúdiom,
zdravotným stavom, ale i záujmami. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Miera uspokojovania potrieb dieťaťa je limitovaná schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi
jeho rodičov. V danej veci súd postupoval podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, podľa

ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného
pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa ods. 3 citovaného
zákonného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Súd pri
rozhodovaní o výživnom vychádza zo zásady, že výživné sa určuje vždy podľa stavu, ktorý existuje včase vydania súdneho rozhodnutia. Plynutím času však môže nastať zmena ako na strane oprávnenej
osoby na výživné, tak i na strane osoby povinnej a táto zmena má potom za následok zvýšenie alebo
zníženie skôr určeného výživného. Úlohou súdu je dôsledne porovnať podstatné okolnosti, z ktorých

vychádzal pri poslednej úprave výživného s okolnosťami, ktoré sú dané v čase novej úpravy. Zmeniť
výživné je možné len v prípade, ak sa zmenia pomery závažnejším spôsobom, a ak nejde len o
prechodnú zmenu pomerov. Pri rozhodovaní o výživnom, a teda aj o zvýšení alebo znížení výživného
vychádza súd zo zásad pre určenie výživného stanovených v § 62 Zákona o rodine. Predovšetkým platí,
že povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej

povinnosti sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča, prihliada sa
aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, pričom výživné má prednosť pred
inými výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových
pomerov rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. V predmetnej veci súd porovnával pomery
na strane maloletých detí, starej matky a otca maloletých detí v čase predchádzajúceho rozhodnutia o
výživnom s pomermi na ich strane v súčasnosti. Je nepochybné, že na strane maloletých detí došlo k

zmene pomerov, keďže sú vekovo staršie, zvýšili sa náklady na ich stravu, školskú činnosť a zdravotnú
starostlivosť. S vekom rastie aj náročnosť starostlivosti o maloleté deti s poukazom na ich zdravotný
stav. Od posledného rozhodovania o výživnom došlo k zmene pomerov aj na strane starej matky, a
to najmä v súvislosti so zvýšením cien potravín a energií. Otec maloletých detí bol riadne zamestnaný,
dosahoval čistý mesačný príjem XXX,XX Eur, pracovný pomer ukončil bez uvedenia dôvodu, čím sa

vzdal výhodného zamestnania bezdôvodne.

21. Citujúc ustanovenie §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne
súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného súd uvádza, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného

prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva princíp potencionality príjmov, ktorý je inštitútom
výrazne ochraňujúcich záujmy oprávneného a umožňuje súdu hodnotiť nielen životné okolnosti a
pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať.

Okolnosťou, pre ktorú súd vychádza z princípu potenciality, je podľa ustálenej judikatúry i nemožnosť
vykonávať akékoľvek zamestnanie, resp. doterajšie zamestnanie z dôvodov na strane povinného, čím
sa povinná osoba (v danej veci otec) pripraví o pravidelný príjem, z ktorého by mohol platiť súdom určené
výživné. Následkom aplikácie princípu potencionality je, že súd pri určovaní výšky výživného vychádza
z potencionálneho príjmu povinného (otca), t. j. príjmu, ktorý by povinný dosahoval v prípade, že by

riadne pracoval. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ povinný (otec) nemá dostatočný príjem na plnenie si
vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, je povinnosťou súdu skúmať dôvody takéhoto stavu. Pokiaľ
sarodičsvojímzavinenýmkonaním-neplnenímsivyživovacejpovinnostivočimaloletémudieťaťuzbavil
objektívnej možnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, nie je možné túto
skutočnosť pričítať na ťarchu dieťaťa, ktoré podľa článku 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd má

základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Opačný výklad ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona
o rodine a ustanovení o výživnom by viedol k absurdným dôsledkom, podľa ktorých by sa rodič, ktorý si
neplní vyživovaciu povinnosť v dôsledku vzdania sa výhodného zamestnania, by sa mohol zbaviť týmto
spôsobom vyživovacej povinnosti, resp. táto by sa mu znížila.

22. Z týchto dôvodov súd s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri posudzovaní
zmeny pomerov povinného (otca) vychádzal z jeho predpokladaného príjmu, ktorý by mohol dosahovať
v prípade, že by riadne pracoval. Súd je toho názoru, že i v súčasnosti by otec, v prípade, že by riadne
pracoval, mohol by dosiahnuť taký príjem, ktorý by mu umožnil platiť výživné pre maloleté deti vo výške
100,- Eur mesačne na každé dieťa, pričom otec sám súdu dňa 23.03.2022 oznámil, že bude platiť 100,-

Eur na každé dieťa, čo súd považuje sa správny postoj otca, a preto pristúpil k zvýšeniu vyživovacej
povinnostiotcavdanomrozsahu,atoajspoukazomnadokazovanímzistenéskutočnosti.Nebolizistené
žiadne prekážky, ktoré by otcovi bránili pracovať. Otec poukazoval na svoj zdravotný stav, no tento mu
nebránil byť riadne zamestnaný. Maloleté deti potrebujú otca, keď už prišli o matku a ak sa otec nevie
postarať osobne o maloleté deti, mal by robiť všetko pre to, aby ich zabezpečil aspoň po materiálnej

stránke a neprenechával celú starostlivosť na starú matku.

23. Týmto sa zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. XP/XX/XXXX-XX B. G.
XX.X.XXXX v časti určenia výšky vyživovacej povinnosti otca.24. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku („C.m.p.“)
v spojení s § 57 C.m.p., pretože ani jeden z účastníkov si náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je potrebné podať v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Účastníci, ktorí sa vzdali svojho práva podať odvolanie, nemajú právo podať odvolanie proti tomuto
rozsudku.

Odvolanie môže podať účastník v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b)
kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Podanie urobené v listinnej podobe
treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol
založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, a to pri peňažnom plnení možno
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku /§ 48 Exekučného poriadku/ a pri
nepeňažnom plnení možno podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia v zmysle § 376 CMP.