Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. júl 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/38/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120210640
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5120210640.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členov

JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, vo veci navrhovateľky: R. Z., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom X. XXX/XX, XXX XX Q. R., zastúpenej JUDr. Máriou Padalovou, advokátkou so sídlom
Nám. M. R. Štefánika 1, 010 01 Žilina, IČO: 37 972 651, proti osobe povinnej platením výživného:
PhDr. S. Z., PhD., M.A., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/X, XXX XX F., zastúpenej JUDr. Milotou
Ferenčíkovou, PhD., advokátkou so sídlom Malý Čepčín 5, 038 45 Malý Čepčín, IČO: 33 224 391, o
určenie výživného, o odvolaní osoby povinnej platením výživného proti rozsudku Okresného súdu Žilina
č. k. 17Pc/20/2020-247 zo dňa 12. apríla 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 17Pc/20/2020-247 zo dňa 12. apríla 2021
vo výrokoch I., II. a IV. potvrdzuje.

II. Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 17Pc/20/2020-247 zo dňa 12. apríla 2021
vo výroku III. zostáva nedotknutý.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil osobe povinnej platiť

výživné (ďalej „otec“) povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky výživným vo výške 150, - eur
mesačne s účinnosťou od 01.10.2020 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky (výrok
I.) a nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.10.2020 do 30.04.2021 vo výške 250, - eur povolil otcovi
splácať v mesačných splátkach po 50,- eur k rukám navrhovateľky spolu s bežným výživným počnúc
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia až do úplného zaplatenia pod následkom straty
výhody splátok (výrok II.). Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky zamietol (výrok III.). O trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na ich náhradu (výrok IV.).

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom doručeným súdu prvej
inštancie dňa 30.09.2020 sa navrhovateľka domáha voči otcovi plnenia vyživovacej povinnosti vo výške
280,-eurmesačnenatomskutkovomzáklade,žeještudentkou4.ročníkanastrednejškole(Gymnázium
Kráľovej pokoja v Žiline), býva už štvrtý rok so svojimi starými rodičmi z matkinej strany, jej rodičia
sa rozviedli dňa XX.XX.XXXX a nevedia sa dohodnúť na jej výživnom. Odkedy sa navrhovateľka
presťahovala k starým rodičom, o všetky potrebné výdavky sa stará len matka a otec nijako neprispieva
na jej životné potreby, hoci napr. za dané obdobie poberal rodinné prídavky. Dvaja mladší súrodenci

navrhovateľky boli po rozvode zverení do starostlivosti otca, ku ktorým má matka vyživovaciu povinnosť
vo výške 200,- eur a 120,- eur mesačne. Navrhovateľka v podanom návrhu uviedla, že otec je majetnejší,
vlastní dom a iné pozemky, matka naopak nevlastní žiadne nehnuteľnosti a mesačne hradí nájomné vo
výške 280,- eur a spláca hypotéku vo výške splátky 133,- eur. Navrhovateľka má v budúcnosti plánštudovať medicínu, pričom už samotná príprava na prijímacie skúšky, ktorú si z veľkej časti hradila
sama z peňazí získaných brigádnickou činnosťou, je drahá. Svoje pravidelné nevyhnutné výdavky určila
navrhovateľka v sume cca 325,- eur mesačne, poukázala aj na mimoriadne výdavky, napr. prihlášky na

vysoké školy.
3. Otec v reakcii na návrh navrhovateľky uviedol, že po rozvode manželstva začal na navrhovateľku
dobrovoľne plniť výživné vo výške 170,- eur mesačne (mesiace máj, jún 2020) a počas prázdnin
prispieval navrhovateľke sumou 80,- eur mesačne. Nesúhlasil s navrhovaným výživným a za adekvátne
považoval výživné v sume 150,- eur mesačne, ktoré podľa vlastných tvrdení navrhovateľke aj plnil.

Otec ďalej tvrdil, že býva spolu so svojimi dvoma maloletými deťmi (súrodenci navrhovateľky) a jeho
mesačné náklady na domácnosť predstavujú sumu cca 300,- až 350,- eur mesačne, platí aj daň z
nehnuteľnosti, daň za psa a miestny poplatok za komunálny odpad, ročné poistenie motorových vozidiel
vo výške 128,92 eur a 89,40 eur, či náklady spojené s ich prevádzkou a údržbou, vrátane pohonných
hmôt. Poukázal aj na výdavky spojené so zdravotnou starostlivosťou o svoje ďalšie dve maloleté deti či
náklady spojené s ich školskou dochádzkou. Podaním zo dňa 30.03.2021 otec uviedol, že k 28.02.2021

stratil zamestnanie a s ohľadom na jeho vzdelanie a kvalifikáciu sa mu nepodarilo ďalej zamestnať
a nemá predpoklad v dohľadnej dobe získať vhodné zamestnanie z dôvodu starostlivosti o maloleté
deti a nemožnosti bývania mimo trvalého bydliska na dlhšie obdobie. Od 01.03.2021 mu boli odňaté
rodinné prídavky na navrhovateľku v sume 25,50 eur mesačne. Navrhoval tak, aby bol zaviazaný na
vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke v sume 150,- eur mesačne od 01.10.2020 do 28.02.2021 a

počnúc obdobím od 01.03.2021 v sume 50,- eur mesačne.
4. Navrhovateľka v rámci výsluchu na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu. Uviedla, že otec jej
hradil výživné od augusta 2020 do konca februára 2021 vo výške 150,- eur mesačne, za mesiac marec
2021 jej prišla od otca úhrada vo výške 50,- eur a za apríl jej otec neposkytol žiadne výživné. Od
augusta 2020 jej matka prispieva výživným vo výške 50,- eur mesačne. Rovnako aj otec zotrval na

svojich tvrdeniach. Z dôvodu nepriaznivej ekonomickej situácie mu bol znížený úväzok a následne bol
s ním rozviazaný pracovný pomer, k 01.03.2021 je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie
a nemá žiadny príjem a z dôvodu epidemiologickej situácie mu neboli určené dávky. Finančné nároky
navrhovateľky podstatne prevyšujú jeho finančné možnosti. Matka navrhovateľky vo svedeckej výpovedi
uviedla, že po rozvode jej otec zrušil trvalý pobyt a bola nútená hľadať si podnájom. Býva v F., nájom od

01.03.2021 predstavuje 380,- eur mesačne, naďalej pracuje v Špeciálnej základnej škole, poberá mzdu
1.150,- eur mesačne, avšak pracovný pomer má dohodnutý do 30.06.2021. V spoločnej domácnosti s
navrhovateľkou nežijú, má ďalšie výdavky, platí výživné na maloleté deti a platí tiež hypotéku vo výške
splátky 130,- eur mesačne.
5. Na základe vykonaného odkazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že rozsudkom Okresného

súdu Lučenec spis. zn. 21P/26/2020 zo dňa XX.XX.XXXX súd manželstvo rodičov navrhovateľky
uzavreté dňa XX.XX.XXXX rozviedol s tým, že ich ďalšie dve maloleté deti boli na čas po rozvode
zverené do osobnej starostlivosti otca a matke bola uložená vyživovacia povinnosť vo výške 200,-
a 120,- eur mesačne. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Z lustrácie v
Sociálnej poisťovni zo dňa 01.04.2021 súd prvej inštancie zistil, že navrhovateľka na základe dohody o

brigádnickej práci študentov v období od 12.06.2020 mala príjem 14,- eur, od 13.06.2020 do 30.09.2020
mala príjem z činnosti v spoločnosti Stavos, Rajecké Teplice za mesiace jún 2020 - september 2020 od
43,87 eur do 77,47 eur, v spoločnosti I&M consulting s.r.o. Žilina za mesiac júl 2020 v sume 32,- eur.
Navrhovateľka má prihlásený trvalý pobyt od 02.09.2020 v Q. R.. Zo mzdového listu zamestnávateľa
otca Matica slovenská Martin za obdobie január až október 2020 súd prvej inštancie zistil, že čistý

príjem otca predstavoval sumu 8.955,28 eur (priemer 995,- eur). Dňom 31.12.2020 bol otec odvolaný z
funkcie vedeckého tajomníka Matice slovenskej a dňa 27.01.2021 zamestnávateľ a otec (zamestnanec)
uzavrelidohoduoskončenípracovnéhopomeruadohodlisa,žepracovnýpomerzamestnancazaložený
pracovnou zmluvou zo dňa 19.06.2018 zaniká ku dňu 28.2.2021. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni zo
dňa 01.04.2021 súd prvej inštancie zistil, že otec ako zamestnanec bol evidovaný u zamestnávateľa

Matica slovenská Martin od 01.07.2018 do 28.02.2021 a za obdobie roka 2020 činil jeho vymeriavací
základ sumu 1.227,- eur až 1.291,- eur mesačne. Ďalej za obdobie od 06.12.2018 do 28.02.2021 bol
otec evidovaný ako zamestnanec obce F. s vymeriavacím základom vo výške 200,- eur mesačne.
Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec zo dňa 11.03.2021 bol otcovi odňatý
prídavok na navrhovateľku od 01.03.2021 v sume 25,50 eur a z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí

a rodiny Lučenec zo dňa 08.03.2021 mal súd prvej inštancie zistené, že otec je zaradený do evidencie
uchádzačov o zamestnanie odo dňa 01.03.2021. V období do 01.03.2021 otec nemal vyplatenú dávku
v nezamestnanosti (potvrdenie sociálnej poisťovne zo dňa 08.04.2021). Z oznámenia zamestnávateľa
matkynavrhovateľkyzodňa07.04.2021súdprvejinštanciezistil,žematkanavrhovateľkyjezamestnanáv Špeciálnej základnej škole ako učiteľka od šk. r. 2019/2020 a pracovný pomer má na dobu určitú,
nakoľko bola prijatá na zastupovanie počas rodičovskej dovolenky, najdlhšie do 31.08.2021 a jej čistý
príjem za obdobie január 2020 - marec 2021 predstavoval sumu 16.520,89 eur (priemerný mesačný

príjem 1.101,39 eur). Súd prvej inštancie mal k dispozícii aj nájomnú zmluvu zo dňa 31.03.2020, v
zmysle ktorej matka navrhovateľky ako nájomca užíva prenajatý byt na dobu neurčitú, s určenou výškou
nájomného 280, - eur mesačne.
6.Súdprvejinštancieposúdenímvecipodľaust.§62ods.1a§75ods.1zákonač.36/2005Z.z.orodine
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoR“) dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti

podaného návrhu na určenie výživného. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie bola navrhovateľka
v maturitnom ročníku a má záujem pokračovať vo svojom štúdiu na vysokej škole, pripravuje sa na
budúce povolanie, a teda nie je schopná samostatne sa živiť bez toho, aby neohrozila prípravu na
zamestnanie. Ďalej súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti, že do 01.03.2021 boli obaja rodičia
navrhovateľky zamestnaní, mali pravidelný zdroj príjmu a obaja majú vyživovaciu povinnosť nielen
voči navrhovateľke, ale i voči ďalším dvom deťom pochádzajúcim z manželstva. S navrhovateľkou

ani jeden z rodičov nežijú v spoločnej domácnosti. Zistená príjmová situácia otca je iná než u matky
navrhovateľky, hoci väčší rozsah príjmovej situácie alebo kvalitnejšia majetková situácia druhého rodiča
nemôže byť jediným kritériom, aby iba tento rodič plnil svoju vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom,
pretože vyživovacia povinnosť je zákonná, táto povinnosť zaťažuje obidvoch rodičov. Bolo nesporné,
že navrhovateľka so svojím otcom nežije v spoločnej domácnosti a v rozhodnom období na bežné

výživné otec pravidelne finančne prispieval sumou 150,- eur do februára 2021 a inou formou na jej
potreby sa podľa vyjadrení navrhovateľky nepodieľal a matka zo svojho príjmu prispievala navrhovateľke
mesačne sumou 50,- eur. Otec sa v podstate vyživovacej povinnosti nebránil, avšak namietal výšku
výživného, ktorú požadovala navrhovateľka. Pri určení výšky vhodného výživného súd prvej inštancie
vychádzal aj zo stavu, že otec svoj pracovný pomer ukončil dohodou a vlastným rozhodnutím, pričom v

zamestnaní mu nebránili žiadne vážne objektívne či zdravotné dôvody, mal možnosť naďalej pracovať
na 50 % úväzok (uvedené mal súd zistené zo sms komunikácie medzi otcom a navrhovateľkou) a
je v ekonomickom produktívnom veku. Pokiaľ by otec nepristúpil k dohode o ukončení pracovného
pomeru, mohol od 01.03.2021 dosahovať príjem (hoci nižší, ale pravidelný) a na tomto nemení nič ani tá
skutočnosť, že bol z funkcie odvolaný, ktorý stav nemôže byť v neprospech navrhovateľky. Relevantné

pomery otca (rodinná situácia, príjmové pomery, ale i existujúca ďalšia vyživovacia povinnosť) podľa
názoru súdu prvej inštancie umožňujú, aby sa podieľal na nákladoch navrhovateľky čiastočne sumou
150,- eur mesačne od 01.10.2020 do budúcna, ktorú sumu mu doposiaľ jeho reálne pomery umožňovali,
a táto suma neznamená ani hrozbu ani podstatný zásah do materiálnej sféry života otca. Na druhej
strane, ak matka na výživu navrhovateľky prispeje tiež sumou 150,- eur mesačne, súhrn finančnej

podpory oboch rodičov postačuje na zabezpečenie primeraných odôvodnených potrieb dospelej dcéry
účastníkov, keďže je správne a spravodlivé, aby sa na týchto nákladoch svojej dcéry podieľali obidvaja
rodičia, keďže s nimi nežije v spoločnej domácnosti. Určené výživné v sume 150,- eur mesačne počnúc
od 01.10.2020 považoval súd prvej inštancie za primerané odôvodneným potrebám navrhovateľky
vzhľadom na jej vek a rozhodné obdobie. Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie návrh nad sumu 150, - eur

mesačne do 280,- eur mesačne zamietol. Zároveň súd prvej inštancie stanovil nedoplatok na výživnom
za obdobie od 01.10.2020 do 30.04.2021 vo výške 250, - eur, keďže v konaní bolo zistené z vyjadrení
účastníkov konania, že otec na výživu navrhovateľky do konca februára 2021 prispieval sumou 150, -
eur mesačne a poslednú úhradu výživného vykonal v mesiaci marec vo výške 50, - eur, teda nedoplatok
výživného v posudzovanom období od 01.10.2020 (t. j. odo dňa podania návrhu) do 30.04.2021 (t. j. do

konca mesiaca, v ktorom bol rozsudok vyhlásený) za 7 mesiacov predstavuje sumu 250,- eur (určené
výživné 1.050,- eur po odpočítaní prijatých úhrad výživného 800, - eur). Súd prvej inštancie pritom
prihliadal na výšku nedoplatku a zaviazal otca nedoplatok na výživnom splácať v mesačných splátkach
po 50,- eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia až
do úplného zaplatenia pod následkom straty výhody splátok.

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).
8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorý navrhol,
aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že mu uloží povinnosť prispievať
na výživu navrhovateľky sumou 150,- eur mesačne s účinnosťou od 01.10.2020 do 28.02.2021 a s

účinnosťou od 01.03.2021 sumou 50,- eur mesačne, vždy do 25. dňa kalendárneho mesiaca vopred k
rukámnavrhovateľky.Posudzujúcodvolanieotcapodľajehoobsahu(čl.7CMP)takotecpodalodvolanie
proti rozsudku súdu prvej inštancie, čo do jeho výrokov I. a II., čo možno vyvodiť tiež z toho, že v
úvode odvolania uviedol, že napadnutým rozhodnutím bol zaviazaný k povinnosti prispievať na výživunavrhovateľky výživným vo výške 150,- eur mesačne s účinnosťou od 01.10.2020 vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, pričom nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.10.2020 do
30.04.2021 vo výške 250,- eur mu súd prvej inštancie povolil splácať v mesačných splátkach po 50,-

eur k rukám navrhovateľky spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti
rozhodnutia až do úplného zaplatenia pod následkom straty výhody splátok (uvedené zodpovedá
výrokom I. a II. napadnutého rozsudku). Je tak zrejmé, že otec nenapadol odvolaním rozsudok súdu
prvej inštancie vo výroku III., ktorým bol vo zvyšnej časti zamietnutý návrh navrhovateľky. Rovnako otec
nenapadol ani výrok IV. rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania.

9. V odvolaní otec namietal, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Tieto svoje námietky konkretizoval tým, že navrhovateľka býva spolu so starými rodičmi
zo strany jej matky už od roku 2017 v Q. R. a navštevovala 4. ročník gymnázia v Žiline. Za trvania
manželstva prispievali starým rodičom sumou 50,- eur mesačne na bývanie navrhovateľky u starých
rodičov. Otec mal a má záujem, aby navrhovateľka, plnoletá dcéra študovala a aby pokračovala v štúdiu

na vysokej škole, môže jej však prispievať primerane svojim príjmom (§ 62 ods. 1 a 2 ZoR). Momentálne
je však nezamestnaný, od 01.03.2021 je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Okresnom
úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Lučenci. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec
č. 1991/2021-LC-DvN zo dňa 09.04.2021 mu bola priznaná dávka v nezamestnanosti 50 % denného
vymeriavacieho základu 48,5755 eur na obdobie šiestich mesiacov od 01.03.2021, t. j. do 01.09.2021.

Do 28.02.2021 pracoval v Matici slovenskej, Martin. Za rok 2019 mal mesačnú čistú mzdu vo výške
993,11eurazarok2020malmesačnúčistúmzdu959,03eur.Príjemzautorskýchhonorárovzarok2019
v sume 215,- eur a za rok 2020 v sume 198,60 eur. Žije spolu s dvomi maloletými deťmi a súrodencami
navrhovateľky v rodinnom dome v F., ktorý dostal darom od svojej starej matky a do rozvodu tam žili
spoločne aj s bývalou manželkou. Pozemky, okrem priľahlých pozemkov k domu, nevlastní, vlastní len

podiel na spoločnej nehnuteľnosti, ktorý dostal darom v podiele o veľkosti 2/5067, v žiadnom prípade sa
nejedná o majetky, pretože rodinným dom je starší a neustále je potrebné vykonávať na ňom opravy a
údržbu. Mesačné náklady na energie a bývanie má priemerne 300,- až 350,- eur, náklady na mobilný
telefón mesačne 30,- eur všetci traja členovia domácnosti, daň z nehnuteľností za rok 2020 v sume
47,37 eur, daň za psa 6,- eur, miestny poplatok za komunálny odpad 103,50 eur za všetkých členov

domácnosti. Rodina vlastní osobné motorové vozidlo Toyota Verso, r. v. 2016, EVČ: LC678CZ, ročné
poistenie vozidla PZP v sume 128,92 eur, otec vlastní aj ŠKODU FABIA EVČ: LC 905AI, ktorú dostal
darom a ročné PZP je v sume 89,40 eur, celkom ročné PZP 219,54 eur. Náklady spojené s prevádzkou
a údržbou vozidla sú priemerne 150,- eur, zimné pneumatiky, výmena oleja, prehliadky a iné. Deti
zverenédoosobnejstarostlivostiotcanavštevujúškolu,nákladynazabezpečenieučebnýchpomôcoksú

priemerne30,-eurmesačne,nákladynastravupriemerne20,-eur,prvotnénákladysúzvýšenézvyčajne
na začiatku školského roka. Obidve deti navštevujú čelustného ortopéda MUDr. N. L., predpokladaná
cena zubného strojčeka je 850,- eur na jedno dieťa, aj navrhovateľka, plnoletá dcéra navštevovala
čelustného ortopéda a náklady na strojček boli približne rovnaké. Náklady na ďalšie poplatky spojené s
ošetrovným u lekára, poplatky za zubára priemerne 30,- eur mesačne, náklady na lieky nepravidelne,

podľa chorobností detí. Náklady na oblečenie a obuv sú vynakladané priebežne, najvyššie náklady sú na
jar a na zimu, pretože deti sú ešte vo veku, kedy rastú a nemôžu použiť zimnú obuv z predchádzajúceho
roka, pretože narástli a zmenila sa im veľkosť, a tak je to aj s oblečením, takže náklady vynaložené
na oblečenie a obuv sú neporovnateľne vyššie s nákladmi dospelého človeka, ktorý má konštantnú
veľkosť. Náklady otca na ošatenie a jeho prípadné záľuby sú na poslednom mieste, pretože po zaplatení

základných poplatkov, inkasa, zabezpečenia stravy a oblečenie pre deti im nezostane veľa na osobnú
potrebu. Ďalej otec poukázal na to, že matka navrhovateľky pracuje v Špeciálnej základnej škole v
Lučenci, jej príjmy sú v porovnaní s otcom podstatne vyššie, za rok 2020 mala priemerný mesačný
čistý príjem 1.101,39 eur, pričom platí navrhovateľke výživné 50,- eur mesačne. Rodičia by sa mali
podieľať na nákladoch plnoletej dcéry podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Súd

prvej inštancie nesprávne zhodnotil konanie otca tak, že sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, pretože bol odvolaný z funkcie vedeckého tajomníka Matice slovenskej v Martine
a v prípade, že by zotrval u tohto zamestnávateľa na znížený polovičný úväzok, jeho príjem by klesol
z 995,- eur mesačne na 497,50 eur mesačne, avšak náklady na dochádzku do zamestnania z F. do
Martina by zostali nezmenené, takže polovicu mzdy by vynaložil na cestovné a precestoval by ten

istý čas, ako keby pracoval na plný úväzok, ale pracoval by za polovičnú mzdu. Súd prvej inštancie
sa súčasne nevyporiadal vo svojom rozhodnutí s dôvodnosťou a oprávnenosťou nákladov plnoletej
dcéry, hoci konštatoval vo svojom rozhodnutí, že nie všetky výdavky sú opodstatnené. Podľa výpovede
navrhovateľky na pojednávaní dňa 12.04.2021 jej bežné mesačné náklady sú 150,- eur, pričom matka jejprispieva mesačne sumou 50,- eur, avšak otca zaviazal súd prvej inštancie výživným v sume 150,- eur.
Okremtohojenavrhovateľkapoberateľkourodinnýchprídavkov25,50eur,takžejejmesačnýčistýpríjem
je 225,50 eur. Navrhovateľka nie je žiadnym spôsobom obmedzovaná a nútená k šetrnosti a skromnosti.

Otec nepovažoval rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s dobrými mravmi, keď otca zaviazal sumou
150,- eur mesačne aj v prechodnom období v takej istej sume, ako keby navrhovateľka študovala a mala
náklady spojené so štúdiom. Pred súdom prvej inštancie deklaroval, že má záujem a chce prispievať na
výživu navrhovateľky, avšak v sume zodpovedajúcej jeho príjmom a možnostiam a aktuálnym potrebám
navrhovateľky, keď si nájde znovu zamestnanie, nebráni sa platiť výživné 150,- eur mesačne, avšak nie

počas poberanie dávok v nezamestnanosti a hlavne v období, keď navrhovateľka neštuduje, ukončila
štúdium na strednej škole, má náklady len na bývanie u starých rodičov a má možnosť a môže si
počasletnýchprázdninsamaprivyrobiť.Navrhovateľkabymalacítiťpovinnosťparticipovaťnanákladoch
vzdelávania. Navrhovateľka ukončila štúdium na strednej škole v máji 2021 a za predpokladu, že bude
prijatá, bude pokračovať v štúdiu na vysokej škole až na jeseň 2021. Súd prvej inštancie nemal žiadnym
spôsobom preukázané, že náklady navrhovateľky sú dôvodné aj do budúcna v rozsahu ako uviedla na

pojednávaní, vyčíslené náklady, ktoré uviedla, sú v plnej výške zaplatené len z výživného od otca, hoci
dostáva aj výživné od matky a rodinné prídavky v sume 25,50 eur mesačne. Doklady, ktoré predložila
navrhovateľka súdu prvej inštancie preukazujú aj náklady, ktoré boli vynaložené pred podaním návrhu,
z roku 2019, zakúpené ešte za trvania manželstva, počas spoločnej starostlivosti obidvoch rodičov,
kedy jej matka dávala zo spoločných peňazí patriacich do BSM. Otec súčasne namietal preukázanie

niektorých individuálnych výdavkov.
10. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť a uplatnila si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
11. Navrhovateľka sa plne stotožňovala s odôvodnením napadnutého rozsudku. Stotožnila sa tak s
postupom súdu prvej inštancie, ktorý pri posudzovaní schopností, možností a zárobkových pomerov

otca v zmysle ust. § 75 ods. 1 ZoR uplatnil princíp potenciality príjmu otca, kedy neprihliadol len na
jeho skutočný príjem, ale na jeho potenciálnu schopnosť dosahovať vyšší príjem zo závislej alebo
inej zárobkovej činnosti zodpovedajúcej jeho vzdelaniu, zdravotnému stavu a možnostiam uplatniť
sa na trhu práce. Otec je síce vedený na úrade práce od 01.03.2021, avšak vedomosť o tom, že
bude nezamestnaný, mal už od 07.12.2020. Aj napriek tomu odmietol ponuku polovičného úväzku,

ktorý mu bol zo strany zamestnávateľa ponúkaný. Navyše otec má vysokoškolské vzdelanie, má
tri vysokoškolské tituly, preto vzhľadom na jeho vzdelanie, produktívny vek, zdravotný stav, je aj tu
predpoklad a potencialita dosahovať oveľa vyšší príjem, než aký deklaruje. Súd prvej inštancie tiež
správne skonštatoval, že otec musí korigovať svoje príjmy s výdavkami tak, by zabezpečil dostatočný
príjem nielen na uspokojenie svojich životných potrieb, ale i potrieb osôb, voči ktorým má zákonnú

vyživovaciu povinnosť. Aj vzhľadom na nevyužité možnosti otca uplatniť sa na trhu práce v zamestnaní
s lepším finančným ohodnotením je v danom prípade na mieste pri určení výživného vychádzať
z možného, potenciálneho príjmu otca, ktorý by mohol dosahovať. Rodič musí rešpektovať svoju
vyživovaciu povinnosť, hoci aj k plnoletému dieťaťu a svoje výdavky usmerňovať tak, aby plnenie
vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a s využitím svojich subjektívnych vlastností a pracovných

príležitostí si organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť svoju
vyživovaciu povinnosť. Ďalej navrhovateľka k svojim nákladom uviedla, že v konaní deklarovala svoje
mesačné náklady spolu vo výške 325,- eur, ktoré aj zdokladovala buď výpismi z účtu alebo bločkami od
kúpy. Odporca tiež spochybňoval náklady na jej štúdium, keďže už zmaturovala. Je potrebné uviesť, že
sa stále pripravuje na svoje povolanie, a to aj z pohľadu toho, že školský rok trvá od 01.09. do 31.08. toho

ktorého roku. Ako uviedla pred súdom prvej inštancie, podala si prihlášky na vysoké školy, avšak už teraz
je prijatá na VŠCHT Praha. Čo sa týka tvrdení otca na adresu jej matky, navrhovateľka uviedla, že otec
poukazujenapriemernýmesačnýčistýpríjemmatky1.100,-eur,aleztohtopríjmuplatímesačnevýživné
na dve maloleté deti vo výške 320,- eur, na navrhovateľku 50,- eur mesačne, v rámci možnosti jej navyše
finančne a materiálne pomáha a má náklady na bývanie od marca 2021 vo výške 380,- eur mesačne.

Navrhovateľka mala tiež za to, že náklady uvádzané otcom nie sú všetky nevyhnutné a preukázané.
Náklady spojené s prevádzkou a údržbou vozidla v priemere vo výške 150,- eur neboli z jeho strany
preukázané. V súčasnej dobe, keď je nezamestnaný, náklady v takej výške nemá. Otec na jednej strane
tvrdí, že nemá dostatok financií na hradenie výživného na navrhovateľku, no na druhej strane má dve
osobné motorové vozidlá. Vo svojom odvolaní sa otec odvoláva na vysoké výdavky na dve maloleté

deti (súrodencov navrhovateľky), avšak väčšina týchto nákladov je hradená z výživného, ktoré na deti
uhrádza matka a je vzhľadom na ich vek slušné, ale na druhej strane sa mu zdá a spochybňuje náklady
na výživu navrhovateľky a odmieta sa v primerane výške na nich podieľať. Veď na sestru navrhovateľky,
ktorámá16rokovajeotrirokymladšia,dostávavýživnévovýške200,-euranavrhovateľke,ktorámá19rokov a automaticky vyššie náklady, odmieta platiť výživné vo výške 150,- eur. Napokon navrhovateľka
uviedla, že cíti povinnosť participovať na svojich výdavkoch, a preto si privyrába brigádnicky. To však
nič nemení na fakte, že má právo našetriť si nejaké peniaze a nielen prežívať zo dňa na deň. Ide však o

príležitostný príjem, ktorý určite nemá povahu trvalého charakteru, prostredníctvom ktorého si hradí časť
svojich osobných potrieb a taktiež chce pomôcť starým rodičom s úhradou nákladov na domácnosť. Jej
snaha privyrobiť si finančnú hotovosť, ktorú prioritne využíva na uspokojovanie svojich potrieb, ako aj
potrieb svojej domácnosti, by nemala byť vyhodnotená v jej neprospech a v prospech otca tak, že by bol
od povinnosti platiť výživné oslobodený. Schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť nastáva okamihom, keď

je pripravené vykonávať zamestnanie, na ktoré sa pripravovalo svojim štúdiom a aj preto k dočasnému
pozastaveniu, prípadne zániku vyživovacej povinnosti otca voči nej nedošlo. Jej štúdium naďalej trvá, a
teda sa naďalej pripravuje na výkon budúceho zamestnania, čiže nie je schopná sama sa živiť.
12. Otec v odvolacej replike okrem už obsiahnutej argumentácie v podanom odvolaní navyše uviedol, že
jeho náklady boli dokladované v aktuálnom čase, tzn. kedy pracoval a dochádzal za prácou do Martina.
K opodstatnenosti dvoch áut poznamenal, že vozidlo ŠKODA FABIA dostal darom a vozidlo Toyota

Verso je 5-ročné vozidlo, ktoré už nie je v záruke a vzhľadom na dopravné spojenia miesta trvalého
bydliska otca a sídla lekárov a úradov je vozidlo nevyhnutnosť a nie komfort. Otec tiež poukázal na
záznam z apríla 2019, kedy bolo zistené hliadkou Mestskej polície Žilina požitie alkoholických nápojov,
čo bolo prejednané na obci F. s rodičmi dňa 24.04.2019 a bolo jej uložené pokarhanie. Po dovŕšení 18
roku mu nie je známe, či sa opakovala ešte takáto situácia, avšak navrhovateľka doložila doklad na

preukázanie výdavkov v tomto konaní zo dňa 12.09.2020 na nákup Vino CUVEE Ružové, čo nepovažuje
za oprávnený náklad a zároveň to potvrdzuje jeho domnienku, že pokračuje v aktívnom spoločenskom
živote a nemá problém doložiť súdu doklad na nákup vína.
13. V odvolacej duplike navrhovateľka odmietla tvrdenia otca o požívaní alkoholu, pričom nákup vína
realizovala pre starú matku. Inak zásadne zopakovala svoju predchádzajúcu argumentáciu. Napokon

navrhovateľka odôvodnila svoj návrh na priznanie jej náhrady trov odvolacieho konania tým, že počas
konania pred súdom prvej inštancie sa obhajovala sama a vzhľadom na svoj vek a skúseností to k
spokojnosti zvládla, zatiaľ čo otec, aj keď tvrdí že nemá finančné prostriedky a nemá z čoho určené
výživné platiť, požiadal hneď od začiatku konania o právnu pomoc advokáta a radšej zo svojich peňazí
platí advokáta, ako by mal tieto finančné prostriedky dať svojej vlastnej dcére. Advokátku jej pomohla

nájsť mama jej spolužiačky zo strednej školy a to až na základe odvolania otca, kedy už usúdila potrebu
ho mať.
14. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací [§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) v spojení s § 2 ods. 1 CMP], po zistení, že odvolanie otca proti rozsudku súdu prvej
inštancie, čo do jeho výrokov I. a II., bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP),

subjektom na to oprávneným (§ 359 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP - otcom, v neprospech ktorého
bolo napadnutými výrokmi rozhodnuté) a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto
opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), preskúmal napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v rozsahu podľa ust. § 65 CMP a contrario v spojení s ust. § 155 CMP a ust. §
379 písm. a) CSP, t. j. v rozsahu výrokov I., II. a v závislom výroku IV. o náhrade trov konania s tým, že

odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP) a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaniami napadnutej
časti, t. j. vo výrokoch I., II. a závislom výroku IV. o náhrade trov konania, bez nariadenia pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a § 2 ods. 1 CMP), podľa ust. § 387 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP ako vecne správny potvrdil. Rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním
nenapadnutej časti, t. j. vo výroku III., zostal týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.

15. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené
a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, na ktorých založil
napadnutý rozsudok vo výrokoch I. a II., ako aj v závislom výroku IV. o náhrade trov konania. Súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie
o návrhu navrhovateľky, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220

ods. 2 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v uvedenej
časti (vo výrokoch I., II. a IV.) je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd.
Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP).
16. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky otca uvedené v jeho opravnom prostriedku a po ich

preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.
17. Otec v podanom odvolaní namietal, že od 01.03.2021 je nezamestnaný, vedený v evidencii
uchádzačov o zamestnanie na príslušnom okresnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a bola mu
priznaná dávka v nezamestnanosti vo výške 50 % denné vymeriavacieho základu 48,5755 eur naobdobie od 01.03.2021 do 01.09.2021. Otec v kontexte s ukončením predchádzajúceho pracovného
pomeru dohodou namietal, že v danom prípade nebolo namieste, aby súd prvej inštancie dospel k
záveru, že sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, resp. zárobku (§ 75 ods. 1

ZoR), keďže by sa mu z ekonomických dôvodov neoplatilo pracovať v jeho dovtedajšom zamestnaní
na polovičný úväzok, a to vzhľadom k nezmenenej výške nákladov súvisiacich s jeho dochádzkou do
zamestnania.
18.Vovšeobecnostiodvolacísúdpoukazujenato,žerodičiamajúpovinnosťprispievaťnavýživusvojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá ZoR). Schopnosti

predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumie sa nimi vlastnosti
dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom, vlohami,
nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti
je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne schopnosti
sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia
na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované

zárobky v danom povolaní (k tomu rozsudok Najvyššieho súdu ČSR spis. zn. 1Cz 27/1968 zo dňa
30.09.1968 uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 5/1969). Majetkové pomery
rodiča umožňujú komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného,
keďže príjmové pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Rodič
totiž nemusí mať žiadny preukázateľný príjem, disponuje však značnými majetkovými podstatami.

Za takýchto okolností súd určí výživné a je vecou povinného rodiča, aby ich speňažením z výťažku
alebo inak zabezpečil výživné (inak je to pri bežnom rozsahu majetkových pomerov rodiča). Majetkové
pomery charakterizuje vlastníctvo nehnuteľností (pozemky, domy, byty, rekreačné chaty, ich počet,
reálna potreba a možnosť využitia povinným vrátane získavania výnosov z nich, prípadne dôvod ich
nevyužívania na výnosy), cenných papierov, obchodných podielov, vkladov v bankách, iných hnuteľných

vecí (motorové vozidlá, luxusné športové vybavenie, zbierky, cennosti, elektronika), ako aj celkový
životný štandard (dovolenky, životné náklady). Nejde o zásah do vlastníckeho práva povinného rodiča,
ktorýmôževlastniťneobmedzenémajetkovépodstaty,alelenoposúdeniejehomajetkovýchpomerovvo
vzťahu k plneniu prioritnej vyživovacej povinnosti. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča
je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania,

zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré rodič na seba berie.
19. Odvolací súd v kontexte uvedenej argumentácie otca poukazuje na to, že súd prvej inštancie
v napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že otec je povinný urobiť všetky opatrenia na to, aby
si zabezpečil dostatočný príjem, z ktorého by bol schopný zabezpečiť výživu osôb, ku ktorým má

vyživovaciu povinnosť (teda aj navrhovateľky). Otec bol odvolaný z funkcie vedeckého tajomníka Matice
slovenskej dňa 15.12.2020, a to s účinnosťou ku dňu 15.12.2020. Bolo síce nesporným, že otec mal
v ďalšom možnosť pracovať u rovnakého zamestnávateľa na polovičný pracovný úväzok a dosahovať
tomu zodpovedajúco znížený príjem, teda z hľadiska jeho možností prispievať na výživu navrhovateľky
by došlo k značnej redukcii, avšak odvolací súd mal za to, že nedošlo k zníženiu potenciality otca

dosahovať príjem na úrovni jeho predchádzajúceho zárobku v pozícii vedeckého tajomníka Matice
slovenskej, t. j. na úrovni sumy 995,- eur mesačne (podľa mzdového listu otca na č. l. 221 v sume 1.231,-
eur brutto), teda len neveľmi nad úrovňou priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve
SR za kalendárny rok 2020, v ktorom došlo k odvolaniu otca z funkcie vedeckého tajomníka Matice
slovenskej (suma 1.133,- eur brutto; všeobecne známa skutočnosť v zmysle § 186 ods. 1 CSP). V

tomto kontexte odvolací súd poukazuje na to, že potencialita príjmu otca nie je s určitosťou obmedzená
ani miestom bydliska otca, keďže ten mal do jeho odvolania z funkcie vedeckého tajomníka Matice
slovenskej miesto výkonu práce v Martine, teda mieste značne vzdialenom od jeho bydliska (F.).
Súčasne mal odvolací súd, stotožňujúc sa s navrhovateľkou, za to, že úroveň vzdelania otca značne
zvyšuje potencialitu dosiahnutia príjmu minimálne na úrovni priemernej mzdy zamestnanca v národnom

hospodárstve. Otec žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že by jeho schopnosti nebolo možné
z objektívnych dôvodov realizovať na súčasnom trhu práce, teda, že by nemal možnosti zamestnania
sa za uvedený zárobok, resp. že by si hľadal aktívne zamestnanie za takých príjmových podmienok, za
ktorých by bol schopný plniť si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu (konkrétne voči navrhovateľke) podľa
ust. § 62 ods. 1 ZoR. Nemožno totiž akceptovať pasivitu rodiča pri hľadaní zamestnania, resp. iného

spôsobu dosahovania príjmu, z ktorého by bol schopný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť.
20. Odvolací súd súčasne poukazuje na majetkové pomery otca. V konaní vyšlo najavo, že otec
prevádzkuje dve osobné motorové vozidlá (ako to sám uviedol aj v odvolaní), pričom je tak možné od
otcapožadovať,abyjednomotorovévozidlopredal,získaltýmtopeňažnéprostriedky,zktorýchbymoholzabezpečovať výživu navrhovateľky a súčasne tým znížil aj svoje náklady na prevádzku uvedených
motorových vozidiel.
21. Otec v ďalšom v odvolaní namietal, že navrhovateľka nepreukázala v konaní všetky ňou deklarované

výdavky spojené so zabezpečovaním jej potrieb. Súd prvej inštancie vychádzal z navrhovateľkou
deklarovaných výdavkov, ktoré odvolací súd považuje v časti uspokojovania jej základných životných
potrieb (bývanie, strava, ošatenie, osobná hygiena) za primerané. Je v ďalšom zrejmé, že navrhovateľka
musí v súvislosti so zabezpečovaním cestovania a zabezpečovaním svojho štúdia vynakladať
ďalšie peňažné prostriedky. Požadovať od navrhovateľky, aby preukazovala výdavky spojené so

zabezpečovaním jej základných životných potrieb, ako sú strava, ošatenie a hygienické potreby, ktoré
navrhovateľka nevyhnutne musí vynaložiť, by bolo neprimeraným zaťažovaním navrhovateľky (čl. 12
CMP). Odvolací súd mal tak za to, že zohľadniac aj vyživovaciu povinnosť matky navrhovateľky (aj
keď súd prvej inštancie túto neurčoval, úvahou ju zohľadnil v rovnakej sume 150,- eur mesačne, viď
odsek č. 30 odôvodnenia napadnutého rozsudku), je suma určeného výživného otcovi vo výške 150,-
eur primeraná odôvodneným potrebám navrhovateľky, čo de facto otec uznal tým, že sám navrhol, aby

mu bola určená vyživovacia povinnosť v tejto výške. Skutočnosť, že následne bol odvolaný z funkcie
vedeckéhotajomníkaMaticeslovenskejnemákrozsahunákladovspojenýchsozabezpečovanímvýživy
navrhovateľky žiaden súvis.
22. Pokiaľ otec namietal, že súd prvej inštancie nemal preukázané, že náklady spojené so
zabezpečovaním odôvodnených potrieb navrhovateľky sú dôvodné aj do budúcna, odvolací súd

poukazuje na to, že v zmysle ust. § 217 ods. 1 veta prvá CSP, je pre rozsudok rozhodujúci stav v
čase jeho vyhlásenia. Podľa ust. § 157 CMP možno zmeniť alebo zrušiť rozsudok vo veciach výživného
na návrh, ak sa zmenia pomery. Z uvedeného dôvodu postupoval súd prvej inštancie správne, ak
vychádzal z odôvodnených potrieb navrhovateľky existujúcich v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku
(dňa 12.04.2021, kedy navrhovateľka ešte nemala ukončené štúdium na strednej škole) prihliadajúc

na skutočnosť, že navrhovateľka chce pokračovať v príprave na budúce povolanie štúdiom na vysokej
škole.Vprípade,žebynavrhovateľkanepokračovalavprípravenabudúcepovolanieštúdiomnavysokej
škole, resp. iným štúdiom a súčasne by nadobudla schopnosť sama sa živiť, má navrhovateľ možnosť
v zmysle ust. § 157 CMP podať na súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti.
23. Súčasne nemožno považovať za dôvodnú ani námietku otca, že navrhovateľka by mala participovať

na nákladoch svojho vzdelávania. Skutočnosť, či má navrhovateľka vôbec možnosť zabezpečovať si
sama svoj príjem, nie je v čase trvania vyživovacej povinnosti rodičov právne významná s ohľadom na
trvanie a rozsah tejto povinnosti. Podľa ust. § 62 ods. 1 ZoR je totiž vyživovacia povinnosť limitovaná
časom, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť a v zmysle ust. § 75 ods. 1 ZoR odôvodnenými potrebami
oprávneného dieťaťa, ako aj možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi povinného rodiča. Ak

teda dieťa pripravujúce sa sústavne na svoje budúce povolanie štúdiom nie je schopné samo sa živiť,
nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby si na svoje krytie odôvodnených potrieb zabezpečovalo
vlastný príjem. Dieťa má právo participovať na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta druhá ZoR)
a ako už bolo vyššie uvedené, odvolací súd považoval určené výživné za primerané možnostiam,
schopnostiam a majetkovým pomerom otca.

24. Napokon k námietke otca ohľadom požívania alkoholických nápojov zo strany navrhovateľky,
odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľka podala návrh na začatie konania v čase jej plnoletosti,
takže poukaz otca na skutočnosť, že navrhovateľka dňa 29.03.2019 porušila zákaz podľa ust. § 2
ods. 2 zákona č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a
prevádzke protialkoholických záchytných izieb, nemá právnu relevanciu a nie je ani spôsobilý preukázať,

že navrhovateľka by poskytnuté výživné od rodičov používala na nákup alkoholických nápojov. Pokiaľ aj
navrhovateľka aktívne spoločensky žije, je to v jej veku normálne, pričom otcovi určené výživné (je cca
vo výške sumy životného minima pre ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu) rozhodne
nepostačuje na sanovanie nákladov s tým spojených.
25. V nadväznosti na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. a závislom

výroku IV. o náhrade trov konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP ako
vecne správny potvrdil. Rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním nenapadnutej časti, t. j. vo výroku
III., zostal týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.
26. Odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP rozhodol o náhrade
trov odvolacieho konania, a to tak, že v zmysle ust. § 52 CMP vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá

nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd zároveň nepovažoval s ohľadom na okolnosti
prípadu za spravodlivé, aby bol otec zaviazaný nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania, ako
to navrhla navrhovateľka v odvolacom konaní. Odvolací súd v tomto kontexte poukazuje na to, že otec
už vo vyjadrení k návrhu na začatie konania deklaroval, že je ochotný prispievať na výživu navrhovateľkysumou, ktorú napokon aj určil súd prevej inštancie v napadnutom rozsudku, avšak navrhovateľka s
touto sumou nesúhlasila. Argument navrhovateľky, že aj otec mal od začiatku konania zastúpenie
advokátom a ona až v odvolacom konaní usúdila potrebu požiadať o právnu pomoc advokáta, odvolací

súd nepovažoval za adekvátnu, aby rozhodol mimo rámec generálnej klauzuly podľa ust. § 52 CMP, v
zmysle ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V opačnom prípade by muselo
byť každom prípade, v ktorom je účastník konania zastúpený advokátom, spravodlivé, aby mu bola
priznaná náhrada trov konania. Skutočnosť, že otec využil možnosť byť v konaní zastúpený advokátom,
nemožno vykladať na jeho ťarchu, keďže len realizoval svoje právo na právnu pomoc podľa ust. čl.

47ods. 2 Ústavy SR.
27. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez

návrhu (§ 77 CMP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).
Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým
alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia

domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370
a nasl. CMP.