Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. február 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 25C/66/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117227368
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomír Mrva

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5117227368.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Drahomírom Mrvom, v právnej

veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s. Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739,
zastúpený: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47
255 706, proti žalovanému: P.. A. T., H.. X.X.XXXX, C. D. XXXX/XX, XXX XX Ž., zastúpený: Advokátska
kancelária Mestická, Slovíková, s.r.o. so sídlom Hviezdoslavova 6, Žilina, IČO: 36 421 910, o zaplatenie
sumy 240,99 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 240,99 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 240,99 eur od 9.10.2017 až do zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 26.9.2017 domáhal súdneho výroku, ktorým by súd zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 240,99 eur s príslušenstvom.
Ako dôvod pre podanie žaloby žalobca uviedol, že vo fakturovanom období od 25.7.2015 do 22.4.2016
na odbernom mieste D.F. XXXX/XX, Ž. ( v nehnuteľnosti, ktorá vlastnícky patrila v tom čase žalovanému
P.. A. T. ) bol neoprávnene odobratý zemný plyn, v celkovom objeme celkove 1.251 m3 plynu.
Za neoprávnený odber plynu si žalobca voči žalovanému za obdobie od 25.7.2015 do 22.4.2016

fakturoval sumu vo výške 240,99 eur.
Vzhľadom k tomu, že žalovaný sumu neoprávneného odberu ako vlastník nehnuteľnosti, kde došlo k
neoprávnenému odberu plynu neuhradil, podal žalobca dňa 29.9.2017 žalobu na Okresný súd Žilina.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, poukazoval na skutočnosť, že žalovaný hoci bol v rozhodnom
období od 25.7.2015 do 22.4.2016 vlastníkom nehnuteľnosti, kde bol

odobratý bez zmluvného vzťahu zemný plyn, žalovaný neodobral žiaden plyn od žalobcu.
Žalobca podľa tvrdenia žalovaného, vychádzajúc z objektívnej zodpovednosti u osoby žalovaného ako
vlastníkanehnuteľnosti,nepreukázalneoprávnenýodber,skutočnevzniknutúškoduapríčinnúsúvislosť,
čím žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovaného

a oboznámením sa so spisom Okresného súdu Žilina 25C 66/2017, na základe čoho v rozsahu
navrhovaného dokazovania stranami sporu súd zistil nasledovný skutkový stav:4. Žalovaný A. T. bol vlastníkom nehnuteľnosti v kat. úz. Ž., H. V.. D.F. XXXX/XX Ž., kde v pivničných
priestoroch uvedeného domu bol umiestnený merač odberu zemného plynu, ktorý merač odberu
zemného plynu meral objem odobratého zemného plynu v uvedenej nehnuteľnosti.

Až na základe kúpnej zmluvy z roku 2017 sa stal vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti terajší vlastník Z. Z..

5.Vzhľadomktomu,ževofakturovanomobdobímedzidňami25.7.2015až22.4.2016boloneoprávnene
odobraté z odberného miesta - v rodinnom dome vo vlastníctve žalobcu ( bez uzatvorenej zmluvy
o dodávke zemného plynu ) celkovo 1.251 m3 zemného plynu, vystavil žalobca žalovanému ako

vlastníkovi nehnuteľnosti dňa 13.5.2016, so splatnosťou faktúry dňa 27.5.2016 faktúru, ktorou faktúrou
vyfakturoval žalobca žalovanému neoprávnený odber zemného plynu 1.251m2 v zmysle § 82 ods. 1/,2/
Zák. č. 251/2012 Z.z., v celkovej výške 240,99 eur.

6.Kpredmetuvecijepotrebnéuviesť,ževčaseod1.5.2014do31.12.2015bolanehnuteľnosťvlastnícky
patriaca žalovanému prenajatá na základe Zmluvy o nájme bytového domu zo dňa 29.4.2014, Dodatku

č. 1/ zo dňa 25.5.2014 a Dodatku č. 2/ zo dňa 7.12.2014 Q. Š., ktorý nájomca predmetnú nehnuteľnosť
využíval na účel uvedený v uvedenej zmluve a dodatkoch.

7. Na odbernom mieste - nehnuteľnosti vlastnícky patriacej žalovanému ( Žiadosti o poskytnutie
informácie zo dňa 4.1.2019 z č.l. 87/ spisu ) mali v roku 2014, 2015 uzatvorené zmluvy o odbere

zemného plynu nasledovné osoby:

- v čase od 18.10.2013 do 11.8.2014 zákazník R. Z.
- v čase od 12.8.2014 do 8.9.2015 Q. Š.,
- v čase od 20.4.2016 do 24.2.2017 A. T.,

- v čase od 25.2.2017 Z. Z., ktorá zmluva trvá dodnes.

Vychádzajú s uvedeného je možné konštatovať, že počas obdobia od 25.7.2015 do 22.4.2016, kedy
došlo k neoprávnenému odberu zemného plynu:

- vlastníkom nehnuteľnosti v období, kedy došlo k neoprávnenému odberu zemného plynu bol žalovaný
( až do roku 2017 ),
- v období od 1.5.2014 do 31.12.2015 bola predmetná nehnuteľnosť prenajatá na základe Zmluvy o
nájme a Dodatkov č. 1/ a 2/ Q. Š.,
- len v čase od 12.8.2014 do 8.9.2015 mal uzatvorenú zmluvu na odber zemného plynu Q. Š.,

- po dátume 8.9.2015 nebola na odbernom mieste v dome žalovaného uzatvorená žiadna zmluva na
odber zemného plynu až do dátumu 20.4.2016.

8. K predmetu veci je potrebné uviesť, že dňa 25.7.2015 ( začiatok NO ZP č.l. 8/ - druhá strana
spisu ) pracovník žalobcu odkontroloval na mieste samom stav na meradle, kedy zistil stav odobratého

zemného plynu 4.454m2.

9. Pri ďalšom meraní dňa 22.4.2016 ( ukončenie NO ZP č.l. 8/ druhá strana ) dňa 22.4.2016 bol stav
na meradle 5.705m2 zemného plynu.

10. Na č.l. 93/ spisu sa nachádza vyúčtovacia faktúra č. XXXXXXXXXX, z ktorej vyúčtovacej faktúry je
možné zistiť, že na uvedenom odbernom mieste bol aj dňa 8.9.2015 zistený identický počiatočný stav
meradla 4.454m2 plynu ( tak, ako ku dňu 25.7.2015 ).
Zuvedenéhovyplýva,ževobdobíod25.7.2015do8.9.2015nedošlokžiadnemuodberuzemnéhoplynu.
K obdobiu, kedy došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu s Q. Š. ( Q. Š. mal uzatvorenú zmluvu v období

od 12.8.2014 do 8.9.2015 ) bol stav meradla 4.454m2.

11. Až následne od dátumu 20.4.2016 do 24.2.2017 mal uzatvorenú zmluvu o odbere zemného plynu
A. T..

12. Vychádzajúc z uvedených skutočností vyplýva, že v období od 9.9.2015 ( podľa faktúry 25.7.2015 )
do 19.4.2017 ( podľa faktúry 22.4.2016 ) nebola na odbernom mieste v nehnuteľnosti vlastnícky patriacej
žalovanému uzatvorená žiadna zmluva na odber zemného plynu, ktorá zmluva by zakotvovala legitímnyodber zemného plynu. Aj napriek uvedenej skutočnosti došlo v uvedenom období k odberu zemného
plynu ( tzv. neoprávnenému odberu ) v uvádzanom objeme a v žalovanej výške.

13. Čo do posúdenia zákonných podmienok pre rozhodnutie vo veci súd vychádzal u ustanovenia § 82
ods. 1 písm. a/ ods. 2/ a ods. 2/, 3/ Zák. č. 251/2012 Z.z. kde je uvedené, že neoprávneným odberom
plynu je odber:
a) bez uzavretej zmluvy o:
1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti,

2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo
3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu.
Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľ distribučnej siete prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú
škodu ak vznikla.
Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi

plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádkovateľovi distribučnej siete.
Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov,
použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne
záväzným predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. I/.

14. K predmetu veci je potrebné uviesť, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že
v období od 9.9.2015 do 19.4.2016 ( vo faktúre z č.l. 8/ uvedený dátum 25.7.2015 do 22.4.2016 ) došlo
k odberu plynu bez riadne uzatvorenej zmluvy v celkovom objeme 1.251m2, ktorý objem odobratého
plynu a jeho vyčíslenie v sume 240,99€ medzi stranami nebolo sporné.

15. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že odber zemného plynu bol vykonaný v nehnuteľnosti v
tom čase vlastnícky patriacej žalovanému, ktorá nehnuteľnosť bola prenajatá v čase od 1.5.2014 do
31.12.2015 Q. Š., po uvedenom dátume 1.1.2016 bez nájomcu. Tiež nebolo sporné ani to, že sa jednalo
o neoprávnený odber zemného plynu, ktorý neoprávnený odber zemného plynu je potrebné žalobcovi
uhradiť.

16. Základná otázka ktorá vznikla v konaní bola tá, kto má uhradiť žalobcovi neoprávnený odber
zemného plynu v žalovanej výške.

17. Na obranu žalovaného právny zástupca žalovaného uviedol na pojednávaní dňa 26.2.2019, že

predmetná nehnuteľnosť bola do 31.12.2015 prenajatá tretej osobe a že žalobca v konaní nepreukázal
odber plynu priamo žalovaným ( protiprávne konanie, škodu a príčinnú súvislosť ).

18. K predmetu veci je potrebné uviesť, že legitímny odber plynu je možné zabezpečiť prostredníctvom
zmluvy o odbere plynu, v ktorej zmluve si zmluvné strany podrobne upravia podmienky dodávky

zemného plynu a podmienky úhrady za dodávku zemného plynu.

19. Zákonodarca však pamätal aj na odber zemného plynu bez zmluvného vzťahu, ktorý odber zemného
plynu bez zmluvného vzťahu pomenoval v zmysle § 82 ods. 1/ zák. č. 251/2012 Z.z. neoprávneným
odberom plynu.

Pre konkrétny prípad v zmysle zákona môžeme hovoriť, že došlo k neoprávnenému odberu zemného
plynu ( bez uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu ).

20. Pokiaľ vychádzame so skutočnosti, že žalovaný v období neoprávneného odberu plynu bol
vlastníkom nehnuteľnosti D. XXXX/XX, Ž., ako vlastník nehnuteľnosti mohol v rozsahu zákona

disponovať s nehnuteľnosťou, ktorá bola v jeho vlastníctve ( prenajať predmetnú nehnuteľnosť tretej
osobe, neprenajať predmetnú nehnuteľnosť, inak disponovať s predmetnou nehnuteľnosťou ).
Do dispozičného práva vlastníka nehnuteľnosti nemohol žalobca žiadnym spôsobom zasahovať
( obmedzovať vlastníka vo výkone jeho vlastníckych práv ).

21. Pokiaľ vlastník nehnuteľnosti nakladal s vecou v rozsahu vlastníckych práv bez zásahu žalobcu,
nesie aj nebezpečenstvo ( okrem iných ) aj toho, že nájomca, alebo iná osoba vykoná v nehnuteľnosti,
ktorá patrí vlastníkovi nehnuteľnosti neoprávnený odber zemného plynu, pokiaľ neoprávnený odber
plynu žalobca takýmto osobám neoprávnený odber neznemožní.V konaní nebolo preukázané, že neoprávnený odber zemného plynu nemohol vykonať aj samotný
vlastník nehnuteľnosti.

22. Za vyššie opísaného skutkového stavu je potrebné zdôrazniť, že nie je povinnosťou žalobcu
kontrolovaťvlastníkanehnuteľnosti,akonakladásvlastnounehnuteľnosťou,čijeprivýkonevlastníckych
práv dostatočne obozretný.
Medzi povinnosti žalobcu ako dodávateľa plynu nepatrí povinnosť kontrolovať žalovaného, na aký účel
a akým spôsobom vlastnú nehnuteľnosť využíva, ako s vlastnou nehnuteľnosťou nakladá.

Zákon v prvom rade predpokladá, že odber zemného plynu v nehnuteľnosti žalovaného nebude
realizovaný bez zmluvného vzťahu, pretože neoprávnenému odberu zemného plynu má predísť
predovšetkým vlastník nehnuteľnosti, ktorý s nehnuteľnosťou nakladá a v zmysle uvedeného nesie aj
zodpovednosť za neoprávnený odber zemného plynu.

23. Vychádzajúc z uvedeného tvrdenia vlastník nehnuteľnosti zodpovedá za to, že v jeho nehnuteľnosti

nebude odoberaný plyn bez zmluvného vzťahu ( odoberaný plyn v rozpore so zákonom ) a pokiaľ áno,
jedine vlastník nehnuteľnosti - žalovaný zodpovedá za škodu, ktorá neoprávneným odberom zemného
plynu žalobcovi v nehnuteľnosti žalovaného vznikla.

24. Po úhrade škody žalobcovi následne nič nebráni žalovanému, aby takto uhradenú škodu vymohol

po osobe, ktorá osoba zemný plyn od žalobcu bez zmluvy odobrala. S poukazom na uvedené Okresný
súd Žilina rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi
sumu neoprávneného odberu plynu vo výške 240,99€, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

25. Podľa 517 ods. 1/,2/ OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani

v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. K predmetu veci je potrebné uviesť, že faktúra na úhradu žalovanej sumy bola zročná dňom
27.5.2016, ktorá suma nebola do rozhodnutia súdu uhradená.
Vzhľadom na omeškanie žalovaného s uhradením žalovanej sumy súd v zmysle § 517 ods. 1/,2/ OZ
zaviazalžalovanéhoajkúhradeúrokuzomeškaniaspriznanejsumy,ktorýúrokzomeškaniaježalovaný

povinný uhradiť so sumy 240,99€ s 5% úrokom z omeškania od 9.10.2017 ( dátumu uvedeného v petite
žaloby ) až do uhradenia.

27.Podľa§255ods.1/,2/CSPsúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1/,2/ a 3/ CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Aksúdrozhoduječiastočnýmrozsudkomalebomedzitýmnymrozsudkom,môžerozhodnúť,žeotrovách
konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch
alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

28. S poukazom na úspech žalobcu súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku

rozsudku a priznal žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.
Vzhľadom k tomu, že strany v spore sa práva na podanie opravného prostriedku vyslovene vzdali,

rozsudok nadobudne právoplatnosť dňom jeho doručenia.Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného

sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.

o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).