Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. august 2021

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720200422
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2021:5720200422.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: U. N., Q.. X.X.XXXX,

U. Č. G. XXXX/XX, XXX XX, W., proti žalovanej: S. D., Q.. X.X.XXXX, U. U. XXXX/X, XXX XX, J., v
konaní o zaplatenie 4.770 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je žalobcovi povinná zaplatiť sumu 2.000 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 5.2.2020 a upravenou podaním žalobcu zo dňa 18.3.2020

a 22.4.2020, sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 4.770 € a náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že 31.5.2017 uzatvoril so žalovanou zmluvu o pôžičke,
na základe ktorej jej požičal sumu 9.000 € na rozbeh obchodu s potravinami. Tú sa žalovaná zaviazala
splatiť do 25.2.2018, avšak pôžičku nevrátila v plnej výške. Ďalšiu sumu dlhuje žalovaná žalobcovi
v dôsledku tej skutočnosti, že 5.2.2019 žalobca v mene žalovanej poslal na účet realitnej kancelárie
DIMARKO REAL s.r.o. sumu 2.000 €, pričom žalovaná sa zaviazala sľubom, že túto sumu bude

žalobcovi splácať po mesačných splátkach 230 €. Žalovaná však zaplatila z prvej pôžičky vo výške 9.000
€ len sumu 6.000 €, čiže dlhuje 3.000 € a z druhej pôžičky uhradila len jednu splátku vo výške 230 €, čiže
dlhuje žalobcovi 1.770 €. Keďže žalovaná sa dopustila, podľa názoru žalobcu, aj podvodného konania
voči nemu, podal na ňu žalobca trestné oznámenie. Podaním zo dňa 18.3.2020 žalobca uviedol bližšie
okolnosti poskytnutia sumy 2.000 € dňa 5.2.2019 žalovanej a uviedol, že žalovaná koncom januára 2019
žiadala o finančnú pomoc z dôvodu, že má problémy s bývaním, realitná kancelária jej chce zobrať dom,
v ktorom býva. Vedela, že u žalobcu má ešte predchádzajúci dlh a preto sumu 2.000 €, ktorú požadovala

od žalobcu, sa zaviazala splácať sumou 230 €, avšak ani túto pôžičku nedodržala.

3. Žalobca k žalobe pripojil zmluvu o pôžičke a protokol o prevzatí peňazí z 31.5.2017, výpis z účtu
žalobcu z 5.2.2019, oznámenie o odstúpení trestného oznámenia Okresného riaditeľstva policajného
zboru v Martine, odboru poriadkovej polície a uznesenie vyšetrovateľa ČVS: ORP-712/2-VYS-MT-2019
zo dňa 4.12.2019.

4. Súd rozhodol vo veci najskôr vydaním platobného rozkazu, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel
a žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 4.770 € a náhradu trov konania.5. Žalovaná voči platobnému rozkazu podala odpor zo dňa 17.8.2020, kde skutočnosť, že by žalobcovi
dlhovala sumu 4.770 €, poprela. Žalovaná v tomto odpore uviedla, že 31.5.2017 si podľa písomnej
zmluvy o pôžičky mala požičať spolu so M. I., dnes už nebohou, matkou jej priateľa, sumu 9.000 €,

avšak žalobca im fakticky odovzdal len 8.000 €. Na zmluve sa však uvádzala ako požičaná suma 9.000
€ a to po vzájomne dohode oboch strán. Žalobca im totiž tvrdil, že predmetný zisk si nemôže zarátať
do daňového priznania, nakoľko nemá oprávnenie oficiálne poskytovať pôžičky. Peniaze, teda 8.000 €,
žalobca odovzdal obom dlžníčkam, teda žalovanej a M. I., vo večerných hodinách dňa 31.5.2017. Prvá
splátka mala byť zaplatená 25.6.2017 na účet žalobcu vo výške 1.000 € a o tejto žalovaná tvrdila, že

vôbec nebola zarátaná do splatenej sumy. Obe dlžníčky potom dlhší čas pôžičku nesplácali a žalovaná
po čase vložila žalobcovi na účet 6.000 €, čo sám žalobca priznáva. Po celý ten čas bola žalovaná so
žalobcom v kontakte. Žalovaná v tomto období potrebovala peniaze na obhajcu pre svojho priateľa Ľ.
I., ktorému hrozila väzba. Mesiac predtým kúpil jej priateľ v autobazáre BP v Sučanoch auto a žalobca
im sľúbil, že žalovanej a jej priateľovi požičia 3.500 €, ak na neho predmetné auto prepíšu. Súčasne im
vzhľadom na prepis auta zmaže aj zvyšok starého dlhu (z pôžičky vo výške 9.000 €). Podľa dohody,

ktorú uzavreli, mali istý čas na to, aby v prípade, že pôžičku splatia, si auto od neho odkúpili späť. K tomu
ale nedošlo, pretože žalobca auto predal a napriek tomu, že žalovaná a jej priateľ, sa o odkúpenie auta
snažili a tiež sa snažili o vrátenie pôžičiek, už auto nezískali. Žalovaná ale prepisom auta považovala
za vyplatenú pôžičku vo výške 9.000 €.

6. Pokiaľ ide o sumu 2.000 €, ktorú mal žalovanej žalobca rovnako požičať, je pravdou, že žalovaná
požiadala žalobcu o pomoc pri spätnom odkúpení rodinného domu na ul. Š. XXX/XX T. W.. Tento dom
patrilpôvodnejejpriateľoviĽ.I.ajehonebohejmameM.I.,alekeďžebolanaňomdlžobaatúbyvyplatila
realitnákanceláriaDIMARKOREALs.r.o.,Bratislava,stalasarealitnákancelárianovýmmajiteľomdomu
a rodina I. sa snažila ho získať späť. Priateľ žalovanej však v tom období bol vo výkone trestu a preto na

základe jeho splnomocnenia jednala s realitnou kanceláriou práve žalovaná. Keďže pre nízky príjem by
ani žalovaná, ani jej priateľ v tom čase vo väzbe, nezískali hypotéku na spätné odkúpenie domu, dohodli
sa so žalobcom, že ten sa pokúsi získať hypotéku, dom odkúpiť a nechá žalovanú s jej priateľom v
ňom bývať. Žalobca takto vstúpil do jednania s obchodnou spoločnosťou DIMARKO REAL, s.r.o. a ktorá
so žalobcom podpísala rezervačnú zmluvu, na základe ktorej žalobca zaplatil 2.000 € ako rezervačnú

zálohu realitnej kancelárii. Žalobca v tom období začal požadovať od žalovanej a jej priateľa peniaze na
zaplatenie znaleckého posudku na rodinný dom a ďalšie peniaze na doplatenie kúpnej ceny za dom.
Žalobcovi sa nakoniec nepodarilo získať hypotéku a žalovaná so svojím priateľom o dom prišli. Žalobca
však od žalovanej ešte vylákal sumu 250 € na úhradu prvej splátky za rezervačnú zálohu, ktorú mal
za žalovanú zaplatiť.

7. Žalobca reagoval replikou zo dňa 10.9.2020, kde uviedol, že zmluva o pôžičke podpísaná 31.5.2017,
bola podpísaná v priestoroch matriky v Sučanoch. Nešlo o večerné hodiny, ako uvádza v odpore
žalovaná, ale počas úradných hodín v bežnom pracovnom čase. Bezprostredne po overení podpisov
tak, ako je na zmluve, bola odovzdaná finančná hotovosť vo výške 9.000 €. Žalobca odporoval tvrdeniu,

že by malo ísť o pôžičku poníženú na sumu 8.000 €. Tomu odporuje aj skutočnosť, že v zmluve zo dňa
31.5.2017 je zadefinovaný úrok z omeškania vo výške 3,5 %. Zapochyboval, že by žalovaná podpísala
zmluvu o pôžičke, ktorá by mala úrok z omeškania 3,5 % a zároveň pristúpila na skutočnosť, že by
podpísala zmluvu navýšenú o 1.000 €. Finančné prostriedky žalovanej poskytol ako fyzická osoba.
Pôžička mala byť splácaná vo výške 1.000 € mesačne k 25. dňu v mesiaci. Prvá splátka bola zročná

k 25.6.2017. Financie poskytoval za účelom otvorenia prevádzky potravín žalovanou. Nejaký čas po
podpísaní zmluvy a poskytnutí pôžičky sa žalobca stretol so M. I., ktorá mu povedala, že peniaze si
zobrala žalovaná a použila ich na svoj osobný prospech. Naopak, žalovaná tvrdila, že si peniaze zobrala
M. I., ktorá finančné prostriedky minula mimo pôvodného účelu. Keď ho žalovaná požiadala o ďalšiu
pôžičku, pričom ešte nemala splatený starý dlh, dohodli sa, že dostane do zálohy auto priateľa žalovanej

a to auto Kia Sorento, ktoré na seba ešte nemal priateľ žalovanej prepísané. Vlastníkom vozidla sa stal
žalobca. Z tohto pohľadu nerozumie, prečo by mal byť dlh zmazaný, ako tvrdí v odpore zo 17.8.2020.
Pôžičku totiž žalovaná ku dňu spísania tohto podania nezaplatila. Po smrti M. I. žalovaná spolu so synom
nebohej - svojím priateľom - ponúkali na predaj rôzne nehnuteľnosti a oslovili aj H. S., ktorý od nich
nejaké nehnuteľnosti odkúpil a to aj polovicu pozemku za domom, na ktorom sa nachádza humno v

dezolátnom stave. V roku 2019 ho žalovaná opakovane prosila o finančnú pomoc. Šlo pritom o pomoc v
súvislosti s domom, v ktorom žalovaná bývala. Povedala mu, že keď jej neposkytne finančné prostriedky,
realitná kancelária dom predá. Z tohto dôvodu on uhradil 2.000 € na účet kancelárie DIMARKO REAL
s.r.o., so sídlom v Bratislave a následne sa snažil vybaviť hypotéku na nehnuteľnosť v mene žalovanej.Žalobcovi bola ponúknutá odplata v polovici pozemku, na ktorom stálo vyššie uvedené humno. Túto
ponuku žalobca odmietol, pretože nemal záujem o humno v dezolátnom stave a usmernil žalovanú, aby
ponuku posunula ďalej p. S.. V tomto podaní žalobca tvrdil, že prepis humna v katastri nehnuteľností ešte

nebol uskutočnený. Žalobca nakoniec z ľútosti nad situáciou žalovanej zaslal 2.000 € na účet realitnej
kancelárie, aby žalovaná neprišla o bývanie. Neskôr sa dozvedel, že žalovaná mala dostať pôžičku vo
výške 45.000 €, ktorú ale nesplácala. Keďže žalovaná a jej priateľ si nedokázali zabezpečiť hypotéku,
aby svoj rodinný dom od realitnej kancelárie nakoniec odkúpili, o dom prišli. Žalobca zaslala žalovanej
aj výzvu na vrátenie požičaných peňazí zo dňa 17.12.2019. Na žalovanú dal aj trestné oznámenie a

žalovaná sa vyhýbala prevzatiu zásielok aj od polície.

8. Žalovaná reagovala duplikou zo 7.10.2020, v ktorej zotrvala na svojich tvrdeniach. Uviedla, že zmluva
opôžičkebolasícepodpísaná31.5.2017vpriestorochmatriky,avšakchýbaltampodpissvedkaŽ..Preto
žalobca ešte nedal žalovanej k dispozícii vyhotovenie zmluvy, vo večerných hodinách mal zabezpečiť
podpis svedka a následne večer doniesol žalovanej zmluvu s tým, že ide po peniaze. Nebohá M. I. bola

vtedy už dosť nervózna, pretože obe podpísali zmluvu, ale peniaze nemali k dispozícii. Asi po dvoch
hodinách prišiel žalobca s modrou obálkou, na ktorej bolo napísané „8.000 €“ a dal ju do ruky nebohej
M. I., ktorá hotovosť prepočítala aj za prítomnosti svojho vnuka Ľ. I. a odložila si celú hotovosť do spálne,
ktorú si zamykala a kľúč vždy nosila so sebou. Na zmluve bola síce uvedená suma 9.000 €, ale rozdiel
1.000 € mala byť odmena žalobcovi za poskytnutie peňazí. Toto so M. I. plne akceptovali a žalovaná

túto skutočnosť nepopiera, žalobcovi podľa dohody odmena patrí, len nerozumie, prečo žalobca toto
tvrdenie popiera. Hotovosť z pôžičky mala po celú dobu v držbe M. I., mala peniaze uzamknuté vo svojej
spálni a kľúč mala pri sebe. M. I. zo spálne peniaze zmizli a osoba, ktorá ich zobrala z miesta, na ktoré
ich uložila, sa nezistila. Neskôr M. I. časť peňazí, ktoré získala pôžičkou vo výške 40.000 € od obchodnej
spoločnosti Financ partners s.r.o., dala svoju synovi Ľ. I., ktorý si za tieto peniaze kúpil auto Kia Sorento

z autobazáru BP Auto Sučany. Na tomto aute ho chytili policajti, keď šoféroval v čase, keď mal zákaz
vedenia motorových vozidiel, bol trestne stíhaný a rodina potrebovala peniaze na advokáta. Žalovaná
sa preto snažila získať si od žalobcu ďalšiu pôžičku vo výške 3.500 €. Žalobca bol ale ochotný pomôcť
len za predpokladu, že Kia Sorento sa prepíše na jeho meno. Omylom potom žalobca žalovanej poslal
na účet trikrát po 3.500 €, z čoho žalovaná hneď 7.000 € vrátila žalobcovi. Auto sa do daného termínu

nepodarilo vyplatiť, žalobca ho predal a jeho postup, v ktorom videla žalovaná podvod, bol predmetom
trestného konania vo veci 2Pv 108/20/5506. Tým sa snažila žalovaná vyvrátiť tvrdenie, že si zobrala
pôžičku45.000€.Žalovanápopieralaexistenciuakéhokoľvekdlhuvočižalobcovi.Tvrdila,žerezervačnú
zmluvu a zálohu žalobca uhrádzal sám za seba v čase, keď sa rozhodol, že pomôže rodine žalovanej
so získaním ich rodinného domu od obchodnej spoločnosti DIMARKO REAL s.r.o. a preto on nesie

zodpovednosť za zaplatenú sumu. Žalovaná tvrdila, že voči žalobcovi nemá žiadne podlžnosti a žiadala
žalobu zamietnuť.

9. K svojej duplike žalovaná pripojila čestné vyhlásenie Q. Š., Ľ. I. J.. G. Ľ. I.Č. Y...

10. Neskôr žiadal žalobca, aby si súd pripojil z polície spisy ČVS: ORPZ-MT-OPP6-433-003/2019 a
ČVS: ORP-712/2-VYS-MT-2019. Na návrh žalobcu súd tieto spisy vyžiadal.

11. Žalovaná ešte navrhla, aby súd uskutočnil výsluch svedkov Q. Š., Ľ. I., H. S., zástupcu obchodnej
spoločnosti DIMARKO REAL s.r.o. T. Š. a z I. O. N. G. Y., G..Y.., R. M. U., aby si súd vyžiadal výpis

z účtu žalobcu za obdobie rokov 2017 - 2018, aby si súd vyžiadal z ORPZ Martin správu o tom, kedy
bol partner žalovanej Ľ. I. zadržaný pre trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, aby si z
Okresného úradu Martin, katastrálny odbor súd vyžiadal spis č. V 1574/2019 a aby si súd vyžiadal od
žalobcu predloženie rezervačnej zmluvy s obchodnou spoločnosťou DIMARKO REAL s.r.o..

12. Súd si vyžiadal spisy, ktoré navrhli strany sporu. Vzhľadom však na predmet sporu súd neuskutočnil
výsluch Q. Š., ani H. S., nakoľko nesúviseli so spornou pôžičkou v sume 9.000 € a vzhľadom na iné
dokazovanie, ktoré súd vo veci uskutočnil, výpovede týchto svedkov neboli relevantné ani pre právne
posúdenie nároku žalobcu na vrátenie sumy 2.000 €, ktorú mal žalobca údajne žalovanej požičať
spôsobom, že zaplatil rezervačnú zálohu za žalovanú. Súd ale vypočul svedka T. Š. a svedka Ľ. I. J..

a požiadal žalobcu, aby predložil žiadané výpisy z účtu.13. Na pojednávaní súd ešte vykonal výsluch žalobcu na jeho návrh a k veci sa vyjadrila aj žalovaná,
prečítal listiny, ktoré strany sporu pripojil do súdneho spisu, vypočul svedkov I. G. Š. a oboznámil sa s
podstatným obsahom spisov, ktoré strany sporu navrhli do spisu pripojiť.

14. Žalobca pripojil do spisu návrh rezervačnej zmluvy medzi budúcim predávajúcim DIMARKO REAL
s.r.o., so sídlom v Bratislave, IČO: 47 225 785 a žalobcom ako budúcim kupujúcim, ktorý nie je datovaný
a nie je podpísaný ani jednou zo zmluvných strán. Podľa článku III. tejto rezervačnej zmluvy mal žalobca
zaplatiť tzv. odmenu vo výške 2.000 € do troch pracovných dní od podpisu zmluvy na účet tam uvedený,

pričom táto odmena sa mala započítať v prípade uzavretia kúpnej zmluvy medzi zmluvnými stranami a to
konkrétne kúpnej zmluvy ohľadne nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre kat. úz. W. a to pozemku,
KNC parc. č. 1749 a rodinného domu č. súp. XXX, stojaceho na tejto parcele. Pre prípad, že by nedošlo
k uzavretiu kúpnej zmluvy, budúci kupujúci, čiže žalobca, nemal právo na vrátenie odmeny.

15. Žalobca do spisu pripojil výpis z účtu v I., podľa ktorého 2.000 € v prospech obchodnej spoločnosti

DIMARKO REAL s.r.o. zaplatil 5.2.2019. Ako však žalobca na pojednávaní dňa 2.6.2021 uviedol, k
podpisu tzv. rezervačnej zmluvy nedošlo. On obchodnej spoločnosti DIMARKO REAL s.r.o. zaplatil
rezervačnú zálohu bez toho, aby pristúpil k podpisu zmluvy. K celej záležitosti došlo tak, že žalovaná
bývala v dome, ktorý bol zaťažený hypotékou a viazlo na ňom záložné právo. Z tohto domu mala byť
jej rodina vysťahovaná a vtedy ho poprosila o pomoc, či by tento dom nekúpil. Žalobca v snahe pomôcť

žalovanej, jej druhovi Ľ. I., vstúpil do rokovania s obchodnou spoločnosťou DIMARKO REAL s.r.o.,
mal aj uzavrieť rezervačnú zmluvu, ktorej návrh predložil, ten mu bol zaslaný mailom a na základe
nepodpísanej rezervačnej zmluvy plnil sumu 2.000 €. Začal si vybavovať hypotéku, aby dom akože kúpil
stým,žežalovanáspartneromvňomzostanebývaťažesanejakodohodnú,akobudúďalejpostupovať.
Keďže na dome viazlo vecné bremeno, k podpisu rezervačnej zmluvy nikdy nedošlo a žalobca nakoniec

ani hypotéku, z ktorej by rodinný dom kúpil od realitnej spoločnosti, nedostal. Žalobca tvrdil, že so
žalovanou mal takú dohodu, že ak vybaví hypotéku a kúpi dom a umožní tam bývanie žalovanej a Ľ.
I., tak mu oni tú zálohu vrátia s tým, že pokiaľ si žalovaná a jej partner vybavia hypotéku, tak odkúpia
od žalobcu tento rodinný dom a vrátia mu zálohu. Zálohu, ktorú on bez podpísanej zmluvy zaplatil v
prospech obchodnej spoločnosti DIMARKO REAL s.r.o., mu táto obchodná spoločnosť nikdy nevrátila.

16. Tvrdenia žalobcu o tom, že k podpisu rezervačnej zmluvy, na základe ktorej mala vzniknúť žalobcovi
povinnosť v prospech spoločnosti DIMARKO REAL s.r.o. zaplatiť rezervačnú zálohu, nikdy nedošlo,
vyplynula nakoniec aj z vyjadrenia obchodnej spoločnosti DIMARKO REAL s.r.o., ktorou odpovedala na
výzvu súdu (č.l. 167) a z ktorého je zrejmé, že táto obchodná spoločnosť nemá vedomosť, či došlo k

podpisu danej rezervačnej zmluvy a podpísanou rezervačnou zmluvou nedisponuje. V tejto odpovedi
obchodná spoločnosť pripustila, že mohlo dôjsť k strate už podpísanej zmluvy. Z výpovede svedka T. Š.,
ktorého navrhla vypočuť žalovaná, vyplynulo, že v roku 2019 bol splnomocneným zástupcom obchodnej
spoločnosti DIMARKO REAL s.r.o., so sídlom v Bratislave a na základe plnomocenstva zastupoval
obchodnú spoločnosť pri predaji nehnuteľností. V tomto období ho oslovil žalobca, že by chcel kúpiť

nejakú nehnuteľnosť, resp. žalobca s ním vstúpil do rokovaní ohľadne kúpy konkrétnej nehnuteľnosti,
ktorá mala byť kúpená podľa názoru svedka v prospech žalovanej. Po ohliadke začal svedok so
žalobcom komunikovať emailom ohľadne podpisu rezervačnej zmluvy a uzavretia kúpnej zmluvy, ale
nakonieczceléhoobchoduspadlo.Svedokmalvedomosťotom,žežalobcazaplatilrezervačnúzálohua
podľa jeho vedomostí ho žalobca informoval, že túto rezervačnú zálohu si bude vymáhať od spoločnosti

DIMARKO REAL s.r.o.. Samotný svedok podpísanú rezervačnú zmluvu nikdy nevidel a nevedel sa
vyjadriť, či k podpisu rezervačnej zmluvy došlo.

17. Na základe vyššie uvádzaných skutočností súd potom ustálil, že žalobca sumu 2.000 € dňa 5.2.2019
plnil v prospech účtu obchodnej spoločnosti DIMARKO REAL s.r.o. bez uzavretej zmluvy a teda podľa

presvedčenia súdu bez riadneho právneho titulu.

18. Pokiaľ šlo o tvrdenú pôžičku vo výške 9.000 € a jej nevrátenie žalovanou, súd zo zmluvy o pôžičke zo
dňa 31.5.2017 zistil, že túto uzavrel žalobca so žalovanou a M. I. a dlžníčkami a na základe tejto zmluvy
podľa článku I. im prenechal peňažnú sumu vo výške 9.000 € s tým, že dlžníčky sa mu zaviazali splácať

dlh po dobu od 25.6.2017 do 25.2.2018 mesačnými splátkami po 1.000 €. Podľa článku I. sa dlžníčky
zaviazali vrátiť veriteľovi požičanú sumu spolu s úrokom vo výške 3,5 % po uplynutí dohodnutej doby.
Z písomných vyjadrení žalobcu, ale aj z jeho vyjadrenia na poslednom pojednávaní vyplynulo, že 3,5 %
úrok po uplynutí dohodnutej doby nemal byť podľa dohody zmluvných strán zmluvným úrokom, ale bolmienený ako úrok z omeškania, čiže povinnosť platiť takýto úrok by vznikla v prípade nedodržania lehoty
splatnosti pôžičky. Z písomného textu zmluvy potom vyplýva, že zmluvné strany k požičaniu sumy 9.000
€ nedohodli žiadny úrok. Podpis dlžníkov na zmluve je overený Obcou Sučany dňa 31.5.2017 o 15.00

hod.. Žalobcatiežpripojildospisuprotokoloprevzatí(č.l.3),podľaobsahuktoréhomalidlžníčkyS.D.G.
M. I. v prítomnosti svedka Ž. dňa 31.5.2017 potvrdiť, že prevzali v hotovosti od veriteľa U. N. sumu 9.000
€. Ako však vyplynulo z výpovede žalobcu, svedkovi Ž. žalobca ukázal len sumu, ktorú chcel dlžníčkam
poskytnúť, avšak samotný svedok Ž. pri odovzdávaní peňazí dlžníčkam nebol. M. I.Á. v čase konania
súdupodľavyjadreniasporovýchstránbolaužneboháapovinnosťzaplatiťpôžičkumalajedinežalovaná

ako jediná z bývalých dlžníkov. Žalovaná však spochybňovala, že by žalobca bol odovzdal sumu 9.000
€ pri podpise zmluvy o pôžičke. Konštatovala, že zmluva o pôžičke bola podpísaná v popoludňajších
hodinách dňa 31.5.2017, avšak žalobca im peniaze doniesol až vo večerných hodinách do ich domu,
kde boli prerátané v prítomnosti vnuka M. I. - Ľ. I. J.., M. I. a samotnej žalovanej. Žalobca odovzdal reálne
vo večerných hodinách dňa 31.5.2017 len sumu 8.000 € s tým, že vyššia suma v zmluve o pôžičke,
ktorá mala byť údajne dlžníčkam odovzdaná, teda suma vyššia o 1.000 € - 9.000 €, bola dohodnutá

len z toho dôvodu, že 1.000 € mala v podstate byť odmena pre žalobcu za zapožičanie sumy 8.000
€. Takýmto textom teda navýšením údajne požičanej sumy, obchádzali zmluvné strany ustanovenia o
zmluvných úrokoch, ktoré je možné pri požičaní peňazí dohodnúť. Žalobca popieral tvrdenia žalovanej,
že by požičal len sumu 8.000 € a suma 1.000 € by mala tvoriť jeho odmenu za poskytnutie peňazí.
Naopak žalovaná razantne zotrvávala na tvrdení, že so M. I. prevzali len sumu 8.000 € titulom pôžičky.

19. Tieto svoje tvrdenia potom žalovaná preukazovala čestnými vyhlásenia Ľ. I. J.. a jeho svedeckou
výpoveďou. Ľ. I. J.. už 8.10.2020 podal písomné vyhlásenie, že bol prítomný pri prepočítavaní peňazí,
ktoré doniesol žalobca do domu jeho nebohej starej mamy M. I. koncom mája roku 2017. V písomnom
vyhlásení uviedol, že šlo o jednostoeurové bankovky, spolu v sume 8.000 €, ktoré si jeho starká odložila

do spálne. Na tomto tvrdení Ľ. I. zotrval aj pri svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 11.8.2021,
kde opätovne zdôraznil, že pri prepočítavaní peňazí, ktoré doniesol vo večerných hodinách žalobca do
rodinného domu M. I., bolo vytvorených 8 kôpok po 1.000 € v stoeurových bankovkách.

20. Žalobca do spisu pripojil aj svoje výpisy z účtu za roky 2017, 2018 v I. a z výpisu z účtu za máj

2017 súd zistil, že žalobca zo svojho účtu dňa 31.5.2017 vybral 8.000 €. Skutočnosť, že žalobca v deň
poskytnutia pôžičky žalovanej a M. I. vybral z účtu len 8.000 €, žalobca zdôvodňoval tou skutočnosťou,
že 1.000 € potrebných do pôžičky vo výške 9.000 €, mal doma v hotovosti. Pokiaľ šlo ale o tvrdenia
žalovanej, akú sumu zaplatila na úhradu pôžičky, tak z výpisu účtu žalobcu súd zistil, že 26.6.2017 mu
žalovaná zaplatila 1.000 € a dňa 21.12.2017 sumu 5.000 €. Iné sumy na úhradu pôžičky z 31.5.2017

preukázané neboli. Pokiaľ šlo o zaplatenie sumy 230 € dňa 18.7.2019 žalovanou (č.l. 134), žalovaná
vysvetlila, že šlo o platbu, ktorú urobila pod istým nátlakom zo strany žalobcu v súvislosti s nákladmi,
ktoré žalobcovi vznikli zaplatením rezervačnej zálohy v prospech obchodnej spoločnosti DIMARKO
REAL s.r.o..

21. Medzi stranami tak potom zostalo sporné, akú sumu žalobca reálne žalovanej a M. I. poskytol dňa
31.5.2017. Žalovaná naviac tvrdila, že zvyšok tejto pôžičky z 31.5.2017 bol zaplatený tým, že žalobca
si ponechal osobné motorové vozidlo priateľa žalovanej Kia v podstatne vyššej hodnote.

22. Žalovaná do spisu pripojila listinu nazvanú Pohľadávka č. OP 17 129, vystavenú dňa 19.12.2017

dodávateľom BP Auto s.r.o., so sídlom v Martine, IČO: 44 129 653 odberateľovi Ľ. I. na sumu 5.800 €
za osobný automobil Kia Sorento 16760. Súčasne pripojil aj kúpnu zmluvu na toto motorové vozidlo
uzavretú medzi BP Auto s.r.o., so sídlom v Martine a Ľ. I. a tiež na č.l. 143 potvrdenie o vklade sumy
5.800 € za osobné motorové vozidlo Kia Sorento, EČ: J.-XXXEE na účet predajcu BP Auto s.r.o.. Je
teda zrejmé, že žalovaná so svojím priateľom za toto osobné motorové vozidlo, ktoré kúpil, zaplatili

sumu 5.800 €. Začiatkom roku 2018 sa ale priateľ žalovanej dostal do problémov a potreboval finančné
prostriedky na obhajcu a za tým účelom žalovaná požiadala žalobcu o novú pôžičku, ktorá ale nebola
predmetom tohto konania. Žalobca skutočne poskytol pôžičku vo výške 3.500 € a o tejto skutočnosti
svedčí aj zmluva o pôžičke, uzavretá v písomnej podobe medzi žalobcom a Ľ. I. dňa 10.3.2018, ktorá
je pripojená vo vyšetrovacom spise ORP 728/SU-MT-2019, ktorý svedčí o vyšetrovaní vedenom proti

žalobcovi v súvislosti s trestným oznámením žalovanej, ktoré proti žalobcovi podala dňa 3.10.2019. Z
tejto zmluvy o pôžičke súd potom zistil, že U. N. poskytol Ľ. I. pôžičku vo výške 3.500 €, pričom dlžník
sa zaviazal vrátiť veriteľovi sumu 4.470 € spolu s úrokom vo výške 4,5 % ročne po uplynutí dohodnutej
doby. Súčasne sa zmluvné strany dohodli, že veriteľ pošle dlžníkovi sumu 3.500 € na jeho účet a pôžičkabude vrátená do troch mesiacov odo dňa poslania sumy na účet, pričom dlžník, čiže Ľ. I., dal veriteľovi,
teda žalobcovi, do zálohy osobný automobil Kia Sorento s veľkým a malým technickým preukazom
a jedným kľúčom. Veriteľ s dlžníkom sa vzájomne dohodli, že počas dohodnutej pôžičky sa uvedený

osobný automobil prepíše na veriteľa. Počas trvania pôžičky môže veriteľ na uvedenom vozidle najazdiť
maximálne 2.000 km. Ak po uplynutí dohodnutej doby dlžník nevráti veriteľovi sumu, stáva sa veriteľ
majiteľom uvedeného osobného automobilu a môže si s sním nakladať podľa vlastného uváženia.

23. Z vyšetrovacieho spisu a nakoniec aj z dokazovania v občianskom súdnom konaní, vedenom na

Okresnom súde Martin pod sp. zn. 10C/7/2020 vyplynulo, že Ľ.N. I. a ani žalovaná ako jeho družka,
pôžičku v určenej lehote nevrátili a že žalobca predmetné motorové vozidlo následne predal ďalšej
osobe. Pre súd boli ale podstatné vyjadrenia žalovanej v pozícii poškodenej a svedkyne v predmetnom
trestnom konaní. V súvislosti s podávaním trestných oznámení proti žalobcovi žalovaná nespomínala
dohodu so žalobcom, že by v súvislosti s prenechaním osobného motorového vozidla Kia Sorento do
vlastníctva žalobcu, by žalobca zmazal žalovanej aj starý dlh (rozumej dlh na základe zmluvy o pôžičke

z 31.5.2017). Až v sťažnosti zo dňa 14.11.2019 (č.l. 23 - 24 vyšetrovacieho spisu) žalovaná spomína
dohodu so žalobcom, podľa ktorej žalobca mal žalovanej a jej priateľovi Ľ. I. požičať 3.500 € s tým, že
auto sa prepíše na žalobcu , tiež s tým, že „im zmaže aj starý dlh 1.000 €“, a keď sa situácia zlepší, auto
si môžu od neho kúpiť späť za sumu 5.000 €.

24. Druhýkrát potom žalovaná spomína úhradu dlhu z 31.5.2017 prepisom motorového vozidla jej
priateľanažalobcuprisvojejvýpovedi29.1.2021atovsúvislostisužprebiehajúcimobčiansko-právnym
sporom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 10C/7/2020 (č.l. 40 - 41 vyšetrovacieho spisu). V tejto
výpovedi tvrdila, že s nebohou M. I. si od žalobcu požičala sumu 8.000 € s dohodou, že žalobcovi vrátia
sumu 9.000 € v pravidelných splátkach po 1.000 € mesačne. Vo výpovedi tvrdila, že žalobcovi celkovo

zaplatila 7.000 € (táto skutočnosť preukázaná nebola) a uviedla, že žalobcovi bolo treba vrátiť ešte 2.000
€. Jej priateľ mal problémy, potrebovali peniaze na právnika a preto znova oslovili žalobcu, či by bol
ochotný pomôcť. On jej uviedol, že ešte nemajú prvú pôžičku splatenú, ale že môžu na neho prepísať
motorové vozidlo Kia Sorento a tým bude tento predchádzajúci dlh vybavený a on požičia ešte 3.500 €.
Pritom sa dohodli, že ak by žalovaná a jej priateľ chceli auto späť, tak on ešte určitú dobu počká a oni

mu môžu auto splatiť. Z tejto výpovede žalovanej pred vyšetrovateľom dňa 29.1.2021 potom vyplynulo,
že nie je si vedomá nesplateného dlhu na základe zmluvy o pôžičke z 31.5.2017.

25. Žalobca takúto dohodu o zrušení dlhu z 31.5.2017 prepisom motorového vozidla priateľa žalovanej
popieral. Zo spisu ČVS: ORP-712/2-VYS-MT-2019 bolo naopak zistené, že 16.10.2019 pre nezaplatenú

pôžičku z 31.5.2017 podal trestné oznámenie na žalovanú žalobca, ktorý mal podozrenie, že žalovaná
sa voči nemu dopustila trestné činu podvodu. Uznesením vyšetrovateľa rovnakej sp. značky zo dňa
4.12.2019 bolo podanie žalobcu odmietnuté, nakoľko nebol daný dôvod pre začatie trestného stíhania,
alebo postup podľa § 197 ods. 2 Tr. poriadku a totiž, že skutok žalovanej nemal znaky trestného činu,
ani priestupku. Z čestného vyhlásenia Ľ. I. Y.. zo dňa 6.10.2020, ktoré do spisu pripojila žalovaná, tiež

vyplynulo, že od svojej matky, nebohej M. I. a od žalovanej, svojej priateľky, sa z počutia dozvedel, že si
odžalobcupožičalilensumu8.000€zaodmenuprežalobcuvovýške1.000€.Ztohtovyjadrenia(č.l.66)
vyplynulo, že neskôr mu jeho matka, nebohá M. I., dala 6.000 € na kúpu osobného motorového vozidla
Kia Sorento. Keď ho ale chytili policajti nesprávne šoférovať a počas podmienky, potreboval právnika.
Žalovaná preto oslovila žalobcu s prosbou o pôžičku. Žalobca sa chcel rozprávať iba s ním, teda s Ľ.I. I.

Y... Ľ. I. Y.. sa s ním rozprával telefonicky, kedy mu žalobca zdôraznil, že nemajú doplatený jeden dlh a
preto im druhý nedá. Chcel však I. a žalovanej pomôcť a preto navrhol, že ak auto Kia Sorento prepíšu
na neho, je ochotný poskytnúť peniaze, ale len vo výške hodnoty auta s tým, že si stiahne starý dlh, čo
v tom čase bolo okolo 2.000 €. Ľ. I. Y.. podľa vyjadrenia nemal veľmi na výber a preto s týmto variantom
súhlasil. Auto bolo žalobcovi odovzdané, ale neskôr sa ho nepodarilo kúpiť a tak s ním žalobca naložil,

ako uznal za vhodné.

26. Konštatovania Ľ. I. Y.. v jeho písomnom vyjadrení, tvrdenia žalovanej ohľadne dohody so žalobcom,
že prepisom motorového vozidla v hodnote 5.800 € na žalobcu, sa zaplatí dlh vo výške 3.500 € z roku
2019, vzniknutý z pôžičky na právnika a súčasne dlh z 31.5.2017 (o ktorom žalovaná tvrdila, že bol

len vo výške 1.000 € a jej priateľ vo svojom písomnom vyjadrení tvrdil, že bol vo výške 2.000 €), súd
nepovažoval za hodnoverné, považoval ich len za účelovú obranu v súvislosti nielen s prebiehajúcim
občiansko - právnym konaním, ale súčasne aj v súvislosti s trestným oznámením, ktoré podal žalobca
voči žalovanej pár dní potom, čo žalovaná podala trestné oznámenie voči nemu. Je ťažko uveriteľné, žeby žalobca, ktorému z pôžičky z 31.5.2017 bolo žalovanou evidentne zaplatených len 6.000 € do konca
roku 2017, a teda nárokoval si z tejto pôžičky ešte zaplatenie sumy 3.000 €, sa bol so žalovanou a s jej
priateľom dohodol na tom, že dlhy spolu vo výške 6.500 € budú zmazané prepisom motorového vozidla,

kúpeného za sumu 5.800 €, resp. že ak by žalovaná a jej priateľ neskôr peniaze mali, že si ho môžu
od žalobcu odkúpiť za sumu 5.000 €. Pri takejto dohode by bol žalobca nepochybne stratový a to bez
ohľadu na to, či skutočne 31.5.2017 poskytol sumu 8.000 €, alebo 9.000 €. Preto súd takejto obrane
žalovanej, podporovanej tvrdeniami jej blízkej osoby - druha, neuveril. Takýmito tvrdeniami sa totiž
žalovanánebránilaanivochvíli,keďjunazákladetrestnéhooznámeniažalobcu(ČVS:ORP-712/2-VYS-

MT-2019), vyťažoval dňa 29.11.2019 vyšetrovateľ. Podľa úradného záznamu v tomto vyšetrovacom
spise mala vyšetrovateľovi pri telefonickom rozhovore tvrdiť, že vrátila nejaké 2/3-iny z požičanej sumy
9.000 €, ďalšie peniaze sa jej ale nepodarilo získať, snažila si zarobiť peniaze roznášaním plagátov atď..
s tým, že sa bude snažiť celý dlh žalobcovi vrátiť, teda 29.11.2019 si žalovaná pri telefonickom rozhovore
s vyšetrovateľom bola nepochybne vedomá dlhu z pôžičky zo dňa 31.5.2017.

27. Nároky žalobcu súd posudzoval podľa ustanovení Obč. zákonníka (Zákon č. 40/1964 Zb.),
predovšetkým podľa jeho ustanovení o pôžičke.

28. Podľa § 657 Obč. zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

29. Podľa § 658 ods. 1 Obč. zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

30. Jedným z charakteristických znakov zmluvy o pôžičke je, že má reálnu nielen konsenzuálnu povahu,
čiže na vznik záväzkového vzťahu nestačí len uzavretie zmluvy, ale vyžaduje sa aj reálne odovzdanie

veci dlžníkovi. K vzniku právneho vzťahu k pôžičke je teda potrebné odovzdanie veci, v tomto prípade
peňazídlžníkovi,bezčohonedôjdekvznikuprávnehovzťahupôžičky.Medzizákladnépovinnostidlžníka
zo zmluvy o pôžičke potom patrí vrátiť veci toho istého druhu, čiže istinu a to v tom istom množstve a v
dohodnutom čase. Peňažná pôžička môže byť dohovorená ako úročná, alebo bezúročná, pričom úroky
predstavujú odplatu za užívanie požičaných peňazí. Odplata môže byť dohodnutá aj tým spôsobom,

že sa požičia menšia suma peňazí, než aká sa má vrátiť. Tento rozdiel môže byť tzv. diskontom, to
znamená vopred vypočítaným úrokom, ktorý sa odpočíta od istiny, avšak tento musí byť toho istého
druhu, ako samotná istina. Dojednanie úrokov ale nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke.
Dohoda o úrokoch a ich výške je buď súčasťou samotnej zmluvy o pôžičke, alebo obsahom samostatnej
dohody. Ak vzniknú pochybnosti, či ide o odplatnú, alebo bezodplatnú pôžičku, vychádza súkromné

právo z predpokladu, že ide skôr o odplatnú pôžičku. Občiansky zákonník, ani iné právne predpisy
expressis verbis neustanovujú, do akej výšky možno pri peňažnej pôžičke dojednať úroky pri pôžičkách
poskytovaných medzi fyzickými osobami - nepodnikateľmi. Z tejto skutočnosti však nemožno vyvodiť,
že by výška úrokov nepodliehala žiadnemu obmedzeniu. Aj v prípade dohody o úrokoch pri peňažnej
pôžičke platí ust. § 3 ods. 1 Obč. zákonníka, teda ustanovenie o výkone práv s súlade s dobrými mravmi

a teda dojednanie úrokov pri peňažnej pôžičke v neprimeranej výške je v rozpore s dobrými mravmi.

31. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a zistený skutkový stav súd dospel k
presvedčeniu, že dňa 31.5.2017 napriek písomnej zmluve o pôžičke žalobca žalovanej S. D. a nebohej
M. I. požičal a reálne odovzdal len sumu 8.000 € a preto pôžička medzi ním ako veriteľom a dlžníčkami

I. a D. vznikla len v takomto rozsahu. Toto zistenie súd opiera nielen o opakované tvrdenia žalovanej,
ktoré súd považoval za hodnoverné, ale aj o výpoveď svedka Ľ. I. J.. a o skutočnosť, že len takúto
sumu žalobca v deň poskytnutia pôžičky vybral zo svojho účtu. Naviac osoba, ktorá mala byť svedkom
odovzdania peňazí, v tomto prípade osoba svedka Ž., vzhľadom na vyjadrenie žalobcu nebola pri
odovzdávaní peňazí dlžníčkam vo večerných hodinách dňa 31.5.2017 v rodinnom dome M. I.. Teda

napriek tomu, že žalobca vyhotovil niekoľko písomných dokumentov a zabezpečil ich aj podpisom
svedka Ž., tieto dokumenty nemajú výpovednú hodnotu, pretože svedok Ž., ktorý mal byť pri prevzatí
peňazí, prevzatie v zmysle samotného vyjadrenia žalobcu nikdy nevidel. Podľa vyjadrenia žalobcu
mal vidieť len sumu 9.000 €, ktorá mala byť dlžníčkam odovzdávaná, avšak výsluch tohto svedka
žalobca nenavrhol a preto tieto tvrdenia žalobcu ostali nepreukázané. Súdu sa v tomto smere javilo

hodnovernejšie vyjadrenie žalovanej podporované tvrdeniami jej priateľa a svedeckou výpoveďou syna
jej priateľa, ako aj faktom, že žalobca v deň poskytnutia pôžičky skutočne vybral z účtu len sumu 8.000 €.
Výber žalobcu v banke samo o sebe nevylučuje odovzdanie peňazí vo výške 9.000 €, avšak v kontexte s
výpoveďami žalovanej a vyššie uvádzaných osôb je pre súd dôkazom, ktorý spôsobil, že sa súd priklonilnapriek textu zmluvy a protokolu o prevzatí peňazí k tvrdeniu žalovanej, ktorému v tomto prípade uveril.
Ak teda sa žalobca titulom nevrátenej pôžičky domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 3.000 € a súd
ma preukázané, že z poskytnutej pôžičky vo výške 8.000 € žalobcovi bola vrátená suma spolu 6.000

€, žalovaná žalobcovi dlhuje z odovzdaných peňazí ešte sumu 2.000 € a k zaplateniu tejto sumy súd
žalovanú zaviazal vo výrokovej časti tohto rozsudku.

32.Žalobcasumu3.000€,ktorúpožadovalprotižalovanejzaplatiťvrozsahusumy1.000€,nepožadoval
ani titulom úrokov, ani titulom odmeny za požičanie peňazí. Samotný žalobca tvrdil, že pôžička bola

dohodnutá ako bezodplatná a že žiada vrátiť len to, čo skutočne odovzdal. Tým žalobca vymedzil svoj
nárok a preto súd rozsudkom priznal žalobcovi len to, čo požadoval priznať titulom istiny poskytnutej a
nevrátenej pôžičky, ale len v takom rozsahu, aký mal súd preukázaný.

33. Tak, ako súd konštatoval vyššie, súd neuveril tvrdeniam žalovanej, že by medzi žalobcom a
žalovanou neskôr došlo k dohode o tom, že starý zvyšok dlhu z pôžičky z 31.5.2017 bude zaplatený

prepisom motorového vozidla. Je totiž nutné konštatovať, že motorové vozidlo patrilo priateľovi
žalovanej, ktorý kúpnou zmluvou a zaplatením kúpnej ceny stal jeho vlastníkom bez ohľadu na to, že
nebolakodržiteľzapísanývevidenciimotorovýchvozidielažalovanánemalaprávodohadovaťsplatenie
svojho dlhu použitím majetku svojho priateľa. Naviac je zrejmé, že priateľ žalovanej uzavrel so žalobcom
zmluvu o pôžičke na sumu 3.500 €, ktorú potreboval na svoju obhajobu, pričom sa v tejto zmluve zaviazal

vrátiť istinu spolu s odplatou za poskytnutie peňazí vo vyššej výške tak, ako to súd uvádza vyššie. Z
tejto písomnej zmluvy dohoda o splatení dlhu jeho priateľky nevyplývala a v tomto smere súd tvrdeniu
žalovanej neuveril.

34. Pokiaľ ide o to, že žalobca tvrdil, že žalovanej požičal sumu 2.000 € na zaplatenie rezervačnej zálohy

v prospech realitnej kancelárie DIMARKO REAL s.r.o., z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca
na zaplatenie tejto sumy nárok nemá a súd o tom žalobcu informoval už na začiatku pojednávania.
Predovšetkým súd zistil, že žalobca sa síce dohadoval so žalovanou a jej priateľom o spôsobe, akým
znovu získať rodinný dom patriaci priateľovi žalovanej od realitnej spoločnosti DIMARKO REAL s.r.o.,
že žalobca vstúpil do rokovania s touto realitnou spoločnosťou, aby sa pokúsil dom odkúpiť a to na

základehypotéky,ktorúsasnažilžalobcavybaviťpresvojuosobu,avšaksúdzistil,žežalobcaobchodnej
spoločnosti DIMARKO REAL s.r.o. plnil bez platne uzavretej realizačnej zmluvy. Ako súd konštatoval
vyššie, poskytol zálohu 2.000 € bez právneho titulu, teda bez riadne a platne uzavretej zmluvy. Preto
podľa názoru súdu žalobca musí smerovať svoje nároky voči inej osobe, než osobe žalovanej a na
základe pravidiel o vydaní bezdôvodného obohatenia. Nebolo totiž v konaní preukázané, že by žalobca

bol poskytol žalovanej pôžičku vo výške 2.000 € a nebolo ani preukázané, že by žalovaná mala voči
obchodnej spoločnosti DIMARKO REAL s.r.o. dlh, ktorý za ňu platil žalobca. Preto nárok, ktorý žalobca
uplatnil voči žalovanej vzhľadom na preukázané skutočnosti, nemá oporu v zákone a súd ho považoval
za nedôvodný.

35. Súd takto žalobcovi priznal len sumu 2.000 € titulom zvyšku poskytnutej pôžičky dňa 31.5.2017, ktorý
žalovaná žalobcovi dlhuje a vo zvyšku uplatneného nároku žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

36. Zo zmluvy o pôžičke nevyplynuli podiely dlžníčok na dlhu. Z obsahu zmluvy vyplývalo, že suma
9.000 € je dávaná v celosti obidvom dlžníčkam a obe dlžníčky sa túto sumu spolu zaväzujú vrátiť, preto

z takto dohodnutej povahy plnenia pre súd v súlade s ust. § 511 ods. 1 Obč. zákonníka vyplynulo, že šlo
o dlh spoločný a nerozdielny, teda veriteľ bol oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z dlžníčok.
Keďže M. I. zomrela, žalobca dôvodne vymáhal dlh len voči žalovanej ako druhej dlžníčke a nemal
povinnosť popri nej žalovať právnych nástupcov nebohej M. I..

37. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p. a keďže strany sporu boli
približnerovnakoúspešné,ajneúspešné,súdrozhodoltak,žeanijednazostránnemáprávonanáhradu
trov konania proti druhej strane.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.