Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 12. september 2021

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20C/231/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415211294
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Lukáč
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2021:6415211294.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom na pojednávaní konanom dňa 13.09.2021, sudcom JUDr. Petrom
Lukáčom v právnej veci žalobkyne K. U., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. J. X, XXX XX Ž. J. E., N. V. právne
zastúpená JUDr. Lucia Sklenárová, advokátka, so síslom ulica SNP 94, 965 01 Žiar nad Hronom proti
žalovanému S. O., J.. XX.XX.XXXX, G. Z.. H. XXX/XX, XXX XX Ž. J. E., N. V. právne zastúpený
advokátska kancelária Líška & Partners s.r.o., sídlo A. Hlinku 736/3, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 47

235 926 o žalobe na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne v časti uplatneného nároku na náhradu škody vo výške 1 343,56 € z a m
i e t a .
II. Súd žalobu žalobkyne na úhradu sumy 14 303,40 € titulom náhrady za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia z a m i e t a .
III. Súd žalobu žalobkyne na úhradu sumy 5 000 € ako nemajetkovú ujmu za porušenie práva na ochranu
života, zdravia a ľudskej dôstojnosti z a m i e t a .

IV. Súd žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 7.10.2015
prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu domáhala od žalovaného náhrady škody. Žalobu
zdôvodnila skutočnosťou, že žalovaný žalobkyňu úmyselne v priebehu roka a pol spolužitia účastníkov
konania nakazil infekčnou hepatitídou typu C, pričom mal vedomosť o tom, že pokiaľ sa o chorobe
včas nedozvie, žalobkyňa umrie. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že o infekčnosti žalovaného sa

dozvedela náhodne zo správy ošetrujúceho lekára, potom čo vykazovala známky nakazenia. Žalobkyňa
konštatovala, že rozhodnutím Okresného súdu Žiar nad Hronom spisovej značky 2T/271/2013 bola
schválená dohoda o vine a treste žalovaného ohľadom prečinu šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej
choroby podľa § 163 ods. 1 Trestného zákona, na základe ktorej dohody o vine a treste bol žalovaný
uznaným vinným z prečinu podľa § 163 ods. 1 Trestného zákona a tomuto bol uložený trest.
Konštatovala okolnosť, že v zmysle § 288 ods. 1 Trestného poriadku bola žalobkyňa s nárokom
na náhradu škody odkázaná na občianskoprávne konanie. Žalovaná v žalobe konštatovala, že pred

zistením ochorenia infekčnou hepatitídou typu C mala táto pomerne aktívny spoločenský kultúrny
športový život, po pracovnej stránke sa venovala modelingu, ktorý vykonávala mimo územia Slovenskej
republiky, čomu boli adekvátne i príjmy dosahované samotnou žalobkyňou pred zistením ochorenia.
Konštatovala devastačné účinky ochorenia na samotné zdravie žalobkyne v súvislosti s nutnosťou
užívania mimoriadne silných medikamentov, ktoré zle zdravotne a psychicky znášala. Konštatovala
depresie vedúce až k možnosti suicídneho pokusu, poškodenie chrupu, časté zvracanie, veľké bolesti v

dutine brušnej, závažné kožné ochorenia, zhoršenie až úplná strata zraku, zlyhávanie pečene, zníženie
počtu červených a bielych krviniek. Konštatovala však i dlhotrvajúcejšie dôsledky na zdravotný stav
samotnej žalobkyne v súvislosti s vypadaním mihalníc a vlasov a teda podstatné zníženie komfortnostiživota samotnej žalobkyne. V oblasti rodinného a spoločenského života konštatovala taktiež podstatný
zásah spôsobený ochorením žalobkyne v súvislosti s obmedzením alebo úplným vylúčením možnosti
založenia si rodiny ako i obáv plynúcich z možnosti nakazenia tretej osoby v čase keď o tomto ochorení,

ktorým trpela ešte nevedela. Konštatovala značné devastačné následky v súvislosti s ochorením na
pracovný život, nakoľko vzhľadom na svoju profesiu po ochorení a nutnej medikamentóznej liečbe
nemohladoterajšiupracovnúčinnosťvykonávať,čímdošlokpodstatnémuzníženiupríjmovužalobkyne.
Žalobkyňa právne kvalifikovala uplatnený nárok, v zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka
(ďalejlen„OZ“)anasledujúcich.Pasívnulegitimáciunastranežalovanéhoodôvodňovalaustanovením§

135 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, resp. po novej právnej úprave ustanovením § 193 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Žalobkyňa nároky rozčlenila jednak na náhradu škody vo forme
náhrady za prežitú bolesť, resp. náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle platnej právnej
úpravyvsúladesozákonomč.437/2004Z.z.onáhradezabolesťanáhradezasťaženiespoločenského
uplatnenia v znení neskorších právnych predpisov, jednak náhradu škody súvisiacu s vynaložením
nákladov na liečbu ochorenia a v konečnom dôsledku na nemajetkovú ujmu za porušenie práva na

ochranu zdravia a súkromia v zmysle všeobecných ustanovení § 11 a nasl. OZ. Pôvodne žalobou
uplatnila nárok na úhradu celkovo sumy 105 000 €. Po čiastočnom vykonaní dokazovania vo veci
žalobkyňa upravila petit žaloby na nároky z titulu hotových výdavkov súvisiacich s liečbou samotnej
choroby vo výške á 1 343,56 €, nároky plynúce z bolestného sťaženia spoločenského uplatnenia v
celkovej výške á 14 303,40 €, resp. nároky z titulu ochrany života zdravia a ľudskej dôstojnosti vo výške

á 5 000 €. Súd uznesením spisovej značky 20C/231/2015 - 119 zo dňa 2.2.2021 pripustil zmenu žaloby.
Naďalej konal o uplatnenom nároku podľa aktualizovaného petitu.

2. Žalovaný vo svojej výpovedi, resp. písomných podaniach žiadal žalobu žalobkyne v plnom rozsahu
zamietnuť. Svoje stanovisko zdôvodnil okolnosťou, že čo sa týka dôvodov uvedených v samotnej

žalobe tieto sa nezakladajú na pravde alebo sú značne skreslené. Konštatoval okolnosť, že čo sa týka
spolužitiažalobkynesožalovaným,títovspoločnejdomácnostinikdynežili,stretávalisavbytevlastnícky
patriacomžalovanémulensporadickyatopreúčelyintímnychvzťahov,resp.sprihliadnutímnazávislosť
oboch účastníkov konania pre účely aplikácie omamných a psychotropných látok. Konštatoval okolnosť,
že čo sa týka charakteru samotnej žalobkyne, tento nie je vykreslený reálnym spôsobom samotnej

žalobe, žalovaná bola od počiatku závislá od psychotropných a omamných látok, čo bolo na základe
lekárskych správ konštatované už v roku 2004. Taktiež konštatoval okolnosť, že žalobkyňa si tieto látky
aplikovala do organizmu väčšinou pernosálne. Taktiež konštatoval skutočnosť, že okrem žalovaného
mala žalobkyňa viacero intímnych vzťahov s inými mužmi, ktoré teoreticky mohli byť dôvodom nákazy
zistenej u žalobkyne. Poprel skutočnosť tvrdenú samotnou žalobkyňou, že by sa táto dozvedela o

pozitivite žalovaného na hepatitídu typu C až v mesiaci október 2012 náhodne. Konštatoval skutočnosť,
že o tejto okolnosti bola uzrozumená už v začiatkoch ich vzťahu, resp. v čase keď priateľský vzťah
prerastal do intímneho. Túto svoju okolnosť dokladoval i čestným prehlásením svojej matky podľa
ktorého samotná matka žalovaného o tejto faktickej skutočnosti žalobkyňu upovedomila. V tomto smere
upriamil pozornosť súdu i na čestné prehlásenie svedkyne S. H., ktorá jednoznačne potvrdila, že už v

mesiaci jún 2012 žalobkyňa mala vhodiť do schránky svedkyne list v ktorom upozornila svedkyňu ako
susedu žalovaného, že žalovaný trpí týmto závažným infekčným ochorením a preto je nutné si dať na
túto osobu pozor. Čo sa týka rozhodnutia Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. značky 2T/271/2013
konštatoval okolnosť, že sa jednalo o rozhodnutie, ktorým došlo k schváleniu dohody o vine a treste, kde
takúto dohodu uzatvoril s prokurátorom len na nátlak samotnej žalobkyne, ktorá sa mala tomuto vyhrážať

výkonom trestu odňatia slobody v prípade, že svoju vinu neuzná. Taktiež konštatoval okolnosť, že s tým,
že sa mal dopustiť trestného činu nebol vnútorne ani fakticky uzrozumený. Rozsudok Okresného súdu
Žiar nad Hronom mal v úmysle podrobiť správnosti v rámci dovolacieho konania. Toto však neučinil.

3. Predvolaná svedkyňa pani O. O., J.. X.X.XXXX využila svoje zákonné právo ako osoba blízka

účastníkovi konania odmietnuť svedeckú výpoveď.

4. Svedkyňa S. H. vo svojom čestnom prehlásení zo dňa 12.1.2016 potvrdila okolnosť, že žalobkyňa
v mesiaci jún 2012 vhodila tejto ako susede žalovaného do schránky list, v ktorom túto upozornila na
okolnosť, že si má dávať pozor na osobu žalovaného z dôvodu toho, že tento je pozitívny na vysoko

infekčné ochorenie hepatitídy typu C.5.Súdvďalšomvykonaldokazovanieinariadenímaoboznámenímznaleckéhoposudkuregistrovaného
pod číslom 323/2000 znaleckej organizácie vo odbore zdravotníctvo a farmácia inštitútu forenzných
medicínskych expertíz.

6. Dokazovaním prevedeným na pojednávaní, výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov,
oboznámením sa s prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany samotným
znaleckým posudkom ako i ďalšími súvisiacimi dôkaznými prostriedkami mal súd preukázané, že čo sa
týka žalobkyne, tá z dôvodu pracovnej činnosti vykonávala prácu mimo územia Slovenskej republiky
a to v spojenom kráľovstve. Nesporná medzi účastníkmi konania zostala okolnosť, že asi v roku 2011

sa žalobkyňa vrátila na územie Slovenskej republiky, nadviazala známosť so žalovaným, spočiatku
priateľského charakteru, neskôr táto známosť prerástla do intímneho vzťahu. Vzťah medzi účastníkmi
konania trval od mesiaca jún 2011 nepretržite počas obdobie jeden a pol roka, cca do mesiaca október
2012, podľa tvrdenia žalobkyne sa jednalo o spolužitie, podľa tvrdenia žalovaného len o priateľský vzťah
s prvkami intimity. Podľa tvrdenia žalobkyne, vzťah, ktorý prerástol do intímneho v zime roku 2011,
bol narušený podstatným spôsobom vtedy, keď pri zdravotnej kontrole, ktorej bola účastná i samotná

žalobkyňa, táto od ošetrujúceho lekára S.. H. zistila, že žalovaný trpí závažným infekčným ochorením
hepatitídoutypuC.Žalovanýtvrdilokolnosť,žežalobkyňaotomtoinfekčnomochorení,ktorýmtrpelvtom
čase vedela od samotného počiatku vzniku vzťahu účastníkov konania. Rozsudkom Okresného súdu
Žiar nad Hronom spisovej značky 2T/271/2013 zo dňa 5.2.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
5.2.2014. Okresný súd Žiar nad Hronom schválil dohodu o vine a treste uzatvorenú medzi žalovaným a

prokurátorom Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom, podľa ktorej bol žalovaný uznaný vinným z prečinu
šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby podľa § 163 ods. 1 Trestného zákona a bol mu uložený
trest odňatia slobody v trvaní jedného roka s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody
na skušobnú dobu v trvaní dvoch rokov. Žalobkyňa ako poškodená bola týmto rozhodnutím odkázaná
podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

7. V súdenej veci súd prioritne skúmal otázku dostatku, resp. nedostatku pasívnej legitimácie na strane
žalovaného.

8. Podľa § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je

v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím Ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu a o tom, kto ich spáchal ako aj rozhodnutím o osobnom stave vzniku alebo

zániku spoločnosti. (bývalé ustanovenie § 135 OSP)

9. Vzťah trestného konania občianskeho súdneho konania, ktorý má základ v tom istom skutkovom deji
charakterizuje Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí pod spisovou značkou 25Cdo/1593/2013,
kde konštatuje, že zatiaľ čo v trestnom konaní treba na odsúdenie to, aby zástupca obžaloby preukázal

všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu vrátane zavinenia, pričom platí zásada „in dudio pro
reo“, v občianskom súdnom konaní vykonáva súd zásadne na návrh strán sporu vlastné dokazovanie,
ktoré je oprávnený okrem rámca zákonom vymedzenej viazanosti hodnotiť nezávisle od výsledkov
trestného alebo priestupkového konania, pričom dôkazné bremeno o tom, že škodu nezavinil má
samotný žalovaný.

10. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

11. Podľa § 420 ods. 2 OZ, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola
spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili.

12. Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

13. Podľa § 444 OZ, pri škode na zdravý sa jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie
jeho spoločenského uplatnenia.

14. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo.15. Podľa § 442 ods. 2 OZ, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to
možné a účelné. Uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

16. Podľa § 11 OZ, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti najmä života a zdravia
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ako aj súkromia svojho mena a prejavov osobnej povahy.

17. Podľa § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nevzdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ustanovenia § 13
ods. 1 OZ, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť

spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

18. Súd konštatuje z obsahu samotnej žaloby, že nároky rozčlenené na body 1 - 4, vychádzajú v časti
uplatneného nároku na náhradu škody v súvislosti s liečbou choroby z právnej kvalifikácie ustanovenia
§ 442 OZ, v časti bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia z právnej kvalifikácie ustanovenia §
444 OZ a teda podliehajú splneniu kogentných náležitostí ustanovenia § 420 OZ; v časti s ustanovení

§ 11, resp. § 13 OZ.

19. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú po a.) porušenie právnej povinnosti,
po b.) existencia škody, po c.) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, po d.)
zavinenie.

20. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho,
čo malo byť v súlade s právom vykonané.

21. Pod pojmom škody treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného
a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Súčasťou náhrady škody
sú však aj nemajetkové ujmy na základe výslovného znenia zákona, ide o bolestné a sťaženie
spoločenského uplatnenia a o nemajetkovú ujmu v zmysle ustanovenia § 13 OZ.
22. Príčinná súvislosť ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená,

že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musia byť vzťah príčiny a následku. Existencia
príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len
predpokladať.

23. Čo sa týka inštitútu zavinenia ako základného predpokladu všeobecnej zodpovednosti na náhradu

škody, jedná sa o subjektívny charakter a tento je špecifikovaný psychickým vzťahom škodcu k
protiprávnemu úkonu a ku samotnej škode. Pre splnenie podmienky zavinenia nie je rozhodujúce, či
škoda bola spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti.

24. Rešpektujúc ustanovenie § 193 CSP, resp. v čase podania žaloby ustanovenie § 135 občianskeho

súdneho poriadku (procesnoprávny predpis), súd v súdenej veci konštatuje naplnenie základných
atribútov vzniku zodpovednosti za škodu a to porušenie právnej povinnosti existenciu škody, resp.
zavinenie. (rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. značka 2T/271/2013, ppl dňa 5.2.2014) V
tomto smere súd konštatuje, že obrana žalovaného v tom smere, že sa jednalo o dohodu o vine a treste
v rámci ktorého konania nebolo vykonané žiadne dokazovanie, považuje súd za právne irelevantnú a

účelovú.

25. Súd v rámci dokazovania o uplatnených nárokoch však zameral dokazovanie na otázku existencie
príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a samotným vznikom škody, resp. v súvislosti
s dokazovaním výšky uplatneného nároku, kde pri náhrade škody súd nie je viazaný ustanovením §

193 CSP.

26. Z dostupnej zdravotnej dokumentácie samotnej žalobkyne, okrem iného vyplýva, že už v roku
2003 bola hospitalizovaná v psychiatrickej nemocnici Kremnica s diagnózou schizoformná psychóza s
paranoidnými megalomanickými bludnými obsahmi v myslení a poruchami správania. V anamnéze bolo

uvedené taktiež užívanie pervitínu. Už v tomto čase bolo preukázané, že samotná žalobkyňa užívala
psychotropné látky. Podľa vyjadrenia oboch účastníkov konania tieto užívala i počas vzniku vzťahu so
samotným žalovaným. Vzťah žalobkyne so žalovaným, intímneho charakteru, mal trvať od zimy 2011
do jesene 2012. Zo správy ošetrujúcej lekárky mal súd preukázané, že dňa 19.10.2012 bola žalobkyňavyšetrená v infektologickej ambulancii, pričom v čase prvého odberu krvi bola zistená serologická
negativita na toto ochorenie. Zo správy ošetrujúceho lekára vyplynula pre súd okolnosť, že pozitivita
žalobkyne bola preukázaná až dňa 23.9.2013 a to v zmysle prítomnosti vírusových častíc, pričom bol

verifikovaný genotyp HCV 3a. Pozitivita samotnej žalobkyne na vírus hepatitídy C bol teda zistený
až dňa 23.9.2013, teda takmer rok potom čo žalobkyňa so žalovaným ukončili vzájomné spolužitie.
Pri rešpektovaní záverov znaleckého posudku v súvislosti s inkubačnou dobou nakazenia sa vírusom
hepatitídy C (výnimočne do piatich mesiacov) je značne spochybnené tvrdenie samotnej žalobkyne, že
príčinou vzniku infekčného ochorenia bol intímny vzťah žalovaného so žalobkyňou. Značnú pochybnosť

o tvrdeniach samotnej žalobkyne v súvislosti s nákazou, ktorá mala byť iniciovaná intímnym vzťahom
účastníkov konania, vniesli i odpovede znaleckej organizácie pod bodmi 1. - 3. znaleckého posudku.
Znalecká organizácia konštatuje, že v prípade prenosu vírusovej hepatitídy typu C sa riziko prenosu
infekcie znižuje na minimálnu možnú mieru, pohlavným stykom dochádza k prenosu tohto ochorenia
len zriedkavo a v prípade použitia prezervatívu sa toto riziko znižuje na minimálnu mieru. Znalecká
organizácia taktiež ďalej konštatuje, že sexuálne promiskuita, užívanie intravenóznych drog, používanie

injekčných striekačiek používaných spolu s ďalšími drogovo závislými osobami sú vysoko rizikovými
aktivitami, pre možnosť infikovania sa vírusom hepatitídy C. V prípade, ak žalobkyňa praktizovala
niektorú z uvedených aktivít nemožno u nej vylúčiť infikovanie sa vírusom hepatitídy C aj treťou
osobou. V tomto smere je nesporné, že žalobkyňa ako vyplýva z lekárskych potvrdení už v roku 2004
užívala psychotropné a omamné látky, minimálne pervitín. Podľa vyjadrenia účastníkov konania, túto

činnosť praktizovala i počas trvania vzťahu žalobkyne so žalovaným. Samotná táto okolnosť vyplynula
pre súd i z čestného prehlásenia svedkyne H.. Z takto prevedeného dokazovania vyplýva pre súd
okolnosť, že je značne spochybnený prenos hepatitídy typu C zo strany žalovaného na žalobkyňu. Na
základe takto zisteného skutkového stavu súd konštatuje, že žalovaný uniesol svoje dôkazné bremeno,
uvedením liberačných dôvodov v zmysle ustanovenia § 420 ods. 3 OZ, minimálne v rozsahu absencie

preukázania jedného zo základných atribútov vzniku zodpovednosti za škodu a to príčinnej súvislosti
medzi porušením právnej povinnosti a samotným vznikom škody. V zmysle ustanovenia § 420 OZ,
v prípade úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody musia byť splnené kumulovane všetky
základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Podľa názoru súdu na základe prevedeného
dokazovania v súdenej veci tomu tak nebolo. Preto súd žalobu vo všetkých čiastkovo uplatnených

nárokoch zamietol.

27. Súd však v ďalšom konštatuje, že ustanovenie § 193 CSP, nezaväzuje civilný súd čo sa týka
výšky uplatnených nárokov na náhradu škody. Žalobkyňa po viacerých zmenách špecifikovala výšku
uplatnených nárokov na náhradu škody v konečnom dôsledku v mesiaci február 2021. súd rozhodol

o zmene petitu žaloby uznesením zo dňa 2.2.2021 s právoplatnosťou ku dňu 19.2.2021. V tomto
smere súd konštatuje, že čo sa týka uplatneného nároku na náhradu škody v súvislosti v vynaloženými
nákladmi na liečbu zo strany samotnej žalovanej napriek špecifikácii uplatneného nároku v tejto časti
na sumu 1 343,56 € s týmto uplatneným nárokov nekorešpondujú prostriedky procesného útoku
predložené samotnou žalobkyňou. I z tohto dôvodu bol nútený súd v tejto časti žalobu zamietnuť. Čo

sa týka uplatneného nároku na náhradu škody v súvislosti s bolestným a sťažením spoločenského
uplatnenia v celkovej výške 14 303,40 €, v tomto smere súd konštatuje právnu i faktickú skutočnosť,
že závermi znaleckého posudku znaleckej organizácie v tomto smere bolo len hypotetické vyčíslenie
bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom bodové ohodnotenie bolestného
v danom prípade nebolo možné vzhľadom na priebeh skutkového deja určiť. Samotné hypotetické

vyjadrenie sťaženia spoločenského uplatnenia nemôže byť riadnym podkladom pre všeobecne záväzné
rozhodnutie súdu ohľadom výšky škody. Preto súd i v týchto dvoch častiach uplatneného nároku žalobu
zamietol. Čo sa týka uplatneného nároku v zmysle ustanovenia § 13 OZ, súd konštatuje, že sa taktiež
jedná o nárok, ktorý podlieha všeobecnej úprave zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 OZ, i v tomto
smere súd konštatuje absenciu príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou s

odôvodnením z hora a zároveň konštatuje okolnosť, že výška uplatneného nároku na náhradu škody
v tomto smere nebola žiadnym spôsobom reálne preukázaná. Dôvodom pre zamietnutie uplatnených
nárokov bolo v danom prípade taktiež nedostatočné preukázanie, resp. unesenie dôkazného bremena
zo strany žalobkyne ohľadom výšky uplatnených nárokov podľa žaloby.
28. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav súd žalobu žalobkyne zamietol.

29. O nároku na náhradu trov konania, súd rozhodol s použitím § 255 ods. 1 CSP.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený

podať návrh na výkon exekúcie.