Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. február 2022

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 11Tk/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1121010612
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Filo

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2022:1121010612.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Fila a členov senátu JUDr.

Evy Kostolányiovej a Ing. Petra Bónu, v trestnej veci obžalovaných F. G. a spol. pre pokračovací obzvlášť
závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. b) Tr. zák. s poukazom na
§ 138 písm. i) Tr. zák., v časti dokonaný a v časti štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a iné, na
hlavom pojednávaní dňa 09.02.2022

r o z h o d o l :

F. G., nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom T. XXX/XX, U. T. Y., terajšieho času vo väzbe v ÚVV Bratislava

H. G., nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom Q. XXX/XXX, U. T. Y., terajšieho času vo väzbe v ÚVV
Leopoldov

R.A., nar.XX.XX.XXXXvY.,trvalebytomL.XXX/XX,U.T.Y.,terajšiehočasuvoväzbev ÚVVLeopoldov

sa uznávajú za vinných, že

od presne nezisteného dňa mesiaca jún alebo júl 2019, za účelom získavania neoprávneného
finančného prospechu od poškodeného H. V., nar. XX.XX.XXXX, spolu s E. Y. (právoplatne odsúdeným
rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 16.06.2021, sp. zn. 11Tk/1/2021) plánovite, pod
hrozbami najmä v podobe prezradenia trestnej činnosti poškodeného, podpálenia jeho rodinného domu,
podpálenia automobilu v jeho užívaní, nútili poškodeného H. V. k plateniu peňazí, na ktoré inak nemali
právny nárok, a poškodenému za týmto účelom určovali kedy, kde a v akej výške im má peniaze vyplácať

tým spôsobom, že

1/ v presne nezistený deň v mesiaci jún, alebo júl 2019, E. Y., ktorý bol pravidelným odberateľom
pervitínu od poškodeného H. V., na žiadosť obžalovaného R. A., vylákal poškodeného na stretnutie s
obžalovanými H. G. a R. A., ktorí poškodeného v Malackách na parkovisku pri Tescu direktívne naviedli
na odľahlú cestu smerom na Studienku za Malackami, kde následne prikázali poškodenému, že im bude
pravidelne na týždennej báze vyplácať sumu 2000 Eur za to, že bude môcť ďalej nerušene predávať

drogy, inak ho môžu udať na polícii, pričom zdôraznili, že nemá tiež zabudnúť, že vedia, že vlastní dom
a auto. Nakoľko poškodený sumu 2000 Eur týždenne namietal ako príliš vysokú, znížili ju na sumu
800 Eur týždenne, ktorú poškodenému prikázali im vyplácať pravidelne, vždy v nedeľu o 15.00 hod.,
v obchodnom dome Kaufland v Malackách, v oddelení s alkoholom, a zároveň poškodenému za tento
„tzv. výjazd“ prikázali im zaplatiť sumu 800 Eur, čo poškodený zo strachu urobil a nasledujúcu nedeľu,
podľa predchádzajúcich pokynov, obžalovanému H. G. v obchodnom dome Kaufland v Malackách, v
oddelení s alkoholom, aj odovzdal sumu 800 Eur,2/ bezprostredne po odovzdaní sumy 800 Eur v oddelení alkoholu v obchodnom dome Kaufland
v Malackách, obžalovaný H. G. vylákal poškodeného na stretnutie na miesto tzv. Vinohrádok pri
Malackách, kde ich už na mieste čakal v osobnom motorovom vozidle Dacia Logan, bielej farby, EČ:F.

s logom „5Eur taxi služba“ obžalovaný F. G., ktorý poškodenému po vystúpení z vozidla uviedol, že
došlo k zmene predchádzajúcej dohody a že nebude platiť pravidelne týždenne 800 Eur, ale zaplatí
jednorazovýpoplatok80.000Eurpodlegendou,žetátosumajeurčenáprepolíciu,sktorouspolupracujú
a že po zaplatení tejto sumy už bude mať pokoj, pričom obžalovaný F. G. pri tomto poškodenému
ukázal aj preukaz policajta s vlastnou fotografiou. Pretože poškodený namietal, že nedokáže skôr ako

za dva mesiace dať dohromady takúto sumu, obžalovaní túto sumu znížil na sumu 40.000 Eur, ktoré
poškodenému prikázali im zaplatiť do dvoch týždňov. Následkom vyvolaného strachu u poškodeného z
toho, že jeho drogová trestná činnosť bude prezradená a skončí vo väzení, si poškodený H. V. vybral
z osobného účtu v Slovenskej sporiteľni v Malackách sumu 20.000 Eur, sumu 13.000 Eur si požičal od
svojho syna H. V. mladšieho a sumu 7.000 Eur si zabezpečil zvýšeným predajom pervitínu a následne
v presne neustálený deň mesiaca júl, alebo august 2019, po telefonickom kontakte od obžalovaného

H. G., poškodený na pokyn obžalovaného H. G., na mieste zv. Vinohrádok pri Malackách, v hotovosti v
krabici odovzdal obžalovaným H. G. a F. G. sumu 40.000 Eur,

3/ následne v presne nezistený deň mesiaca júl, alebo august 2019, E. Y., na žiadosť R. A., opätovne
vylákal poškodeného H. V. na stretnutie s obžalovaným R. A., ktoré sa uskutočnilo na odľahlom mieste

asi 3km za Malackami, kde obžalovaný R. A., za prítomnosti E. Y., poškodenému H. V. uviedol, že H. G. a
F. G. všetky peniaze, ktoré dostali od poškodeného, prehrali na automatoch a že tie peniaze boli určené
pre Rusov, ktorí ich okamžite požadujú vyplatiť, načo poškodený H. V. uviedol, že on už peniaze zaplatil a
že ďalšie nevie zohnať. Obžalovaný R. A. poškodenému povedal, že ho to nezaujíma a peniaze zaplatiť
musí, inak mu Rusi podpália dom a auto a že majú aj vedomosť, že má malú vnučku. Keď poškodený

ďalej tvrdil, že takú hotovosť už nemá, obžalovaný R. A. vybral mobilný telefón a niekomu volajúc,
prípadne predstierajúc volanie, poškodeného informoval, že H. G. a F.E. G. už majú a že ich rozjebali
bejzbolovými palicami, pričom poškodenému prikázal, že musí zohnať aspoň 30.000 Eur a má na to dva
týždne. V reakcii na to poškodený H. V. zo strachu zintenzívnil predaj pervitínu, oslovil zároveň T. N.,
aby mu vrátil predtým požičané peniaze, časť peňazí vzal z rodinného rozpočtu a asi do dvoch týždňov

sa mu podarilo týmto spôsobom získať sumu 25.000 Eur. Následne na základe telefonických inštrukcií
od obžalovaného R. A., v presne nezistený deň mesiaca júl alebo august 2019, sa s obžalovaným R. A.
stretol za obcou Kostolište, kde R. A. odovzdal sumu 25.000 Eur, pričom R. A. mu prikázal, aby zvyšných
5000 Eur zohnal a doplatil do desať dní,

4/ presne nezisteného dňa mesiaca júl alebo august 2019, približne po 3 dňoch po odovzdaní sumy
25.000 Eur obžalovanému R. A., kontaktoval poškodeného H. V. obžalovaný H. G., aby sa stretli a
na stretnutí poškodený H. V. obžalovaným H. G. a F. G. povedal, že sumu 25.000 Eur už odovzdal
obžalovanému R. A. a uviedol im aj okolnosti za akých to bolo. Obžalovaní zareagovali, že ich R. A.
oklamal a že to s ním vybavia, pričom sa ho spýtali zároveň na zvyšných 5000 Eur, ktoré A. mal doplatiť

a keďže H. V. mal tieto peniaze pri sebe, vyplatil ich obžalovaným, ktorí mu uviedli, že peniaze sú pre
policajta, ktorý ich chráni,

5/ presne nezisteného dňa mesiaca júl alebo august 2019, niekoľko dní po odovzdaní hotovosti 25.000
Eur obžalovanému R. A., obžalovaný R. A. kontaktoval poškodeného H. V. v mieste jeho bydliska a

vyzval ho, aby išiel von. Poškodený V. následne telefonicky kontaktoval obžalovaného H. G., s ktorým
sa v ten deň vydali aj obžalovaného R. A. hľadať, no neúspešne. Následne v priebehu niekoľkých dní
kontaktoval obžalovaný H. G. poškodeného H. V. a informoval ho, že R. A. je nazad v Malackách.
Obžalovaní F. G. a H. G. prišli k domu poškodeného V., odkiaľ H. G. telefonoval R. A., s ktorým si dohodol
stretnutie za Malackami smerom na Studienku, kam H. G., F. G. a poškodený H. V. išli motorovým

vozidlom poškodeného značky Citroen Picasso Xsara, striebornej farby, EČ: Y.. Počas cesty H. G.
deklaroval slovne svoj zámer R. A. ublížiť, pričom na tomto stretnutí, vo vzdialenosti asi 100 metrov od
poškodeného V., zinscenovali súboj, ktorého výsledkom bolo fiktívne zabitie R. A., čím u poškodeného
H. V. ešte viac podporili obrovský strach pred nimi. Obžalovaný F. G. následne bezprostredne po tejto
udalosti od poškodeného H. V. požadoval zaplatenie sumy 100.000 Eur, aby obžalovaný H. G. za zabitie

obžalovaného R. A. mohol utiecť a skrývať sa. Na toto poškodený reagoval, že toľko peňazí nemá, avšak
obžalovaný F. G. ho vyzval, nech zoženie, čo najviac peňazí, pričom v ten deň následne poškodený
odovzdal F. G. sumu 800 Eur, ktorú si vzal z domu, na čo mu obžalovaný F. G. prikázal zháňať peniaze,6/ následne v presne nezisteného dňa mesiaca august alebo september 2019 poškodený H. V. zistil, že
obžalovaný R. A. je živý a zdravý a preto kontaktoval obžalovaných F. G. a H. G., že ho podviedli, načo
obžalovaní nereagovali a povedali mu, že aj naďalej bude musieť platiť za ochranu, aby mohol vyrábať

a predávať pervitín sumu 800 Eur týždenne tak, ako bolo dohodnuté na začiatku, inak bude políciou
zavretý a vyšetrovaný, a preto poškodený H. V. následne každú nedeľu, až do svojho zadržania, v jeho
trestnej veci, vyplácal na parkovisku na Kamennom mlyne pri obci Plavecký Štvrtok obžalovaným H. G.
a F. G. sumu 800 Eur do presne nezisteného dňa v mesiaci október 2019, kedy mal obžalovaný H. G.
dopravnú nehodu, na čo poškodeného kontaktoval F. G., ktorý ho požiadal o zaplatenie sumy 2400 Eur

na nové auto a uviedol poškodenému, že túto sumu si môže odpočítať od paušálnej sumy 800 Eur za
ochranu, ktorá mu bola stanovená s povinnosťou týždenného platenia, pričom túto sumu poškodený H.
V. zaplatil a následne do svojho zadržania F. G. vyplácal paušálnu sumu 400 Eur,

7/ od presne nezisteného dňa mesiaca október 2019 E. Y. začal chodiť za poškodeným H. V., robil
na neho nátlak a pýtal si pervitín, ktorý ako dlhodobý užívateľ chcel pre svoju potrebu a poškodenému

tiež v presne nezistený deň v tomto období povedal, že ak mu nedá okamžite 10.000 Eur, tak oznámi
jeho trestnú činnosť na polícii, kde povie, že obchoduje s pervitínom, pričom pri jednom zo stretnutí
si odfotografoval ruku poškodeného, ako mu tento podával pervitín. Po tomto obžalovaní H. G. a
F. G. povedali poškodenému H. V., že oni ako tzv. jeho ochrana to s E. Y. vybavia a následne v
presne nezisteného dňa mesiaca október 2019, po mesiaci pravidelných týždenných platieb obvineným,

zverejnilE.Y.nasvojomfacebookuoznam,kdeuviedolžepoškodenýH.V.predávapervitínanepomôžu
mu už teraz ani G., načo sa poškodený H. V. veľmi zľakol a okamžite kontaktoval F. G. a H. G., ktorým
uviedol čo je na facebooku zverejnené. Po niekoľkých dňoch obžalovaní F. G. a H. G. zabezpečili
stretnutie s E. Y.Í., ktorého na toto stretnutie priviezli v aute doposiaľ dve nestotožnené osoby, pričom
na tomto stretnutí mal E. Y. vymazať zo svojho mobilného telefónu fotografiu ruky poškodeného H. V. a

bol obžalovaným H. G. vyzvaný, aby dal poškodenému pokoj. Za sprostredkovanie tohto stretnutia s E.
Y., dve doposiaľ nestotožnené osoby v prítomnosti obžalovaného H. G. a F. G. poškodenému H. V., po
stretnutí s obžalovaným E. Y., na ubytovni v Malackách, prikázali zaplatiť sumu 10.000 Eur. Poškodený
následne zo strachu týmto doposiaľ nestotožneným osobám vyplatil sumu 2.000 Eur, ďalších 2000 Eur
im vyplatil formou odovzdaného pervitínu, a sumu 6.000 Eur si od poškodeného prevzal obžalovaný H.

G. v presne nezistený deň,

teda

obžalovaný H. G.,

v bode 1/, 2/, 4/, 6/ a 7/

spoločným konaním iného hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a činom
spôsobil značnú škodu,

v bode 5/

spoločným konaním sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu v
úmysle na škodu cudzieho majetku seba obohatiť tým, že uvedie niekoho do omylu, ktorého sa dopustil

v úmysle na cudzom majetku spôsobiť značnú škodu, avšak k dokonaniu trestného činu v tomto rozsahu
nedošlo,

obžalovaný F. G.,

v bode 2/, 4/, 6/ a 7/

spoločným konaním iného hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a činom
spôsobil značnú škodu,

v bode 5/

spoločným konaním sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu v
úmysle na škodu cudzieho majetku seba obohatiť tým, že uvedie niekoho do omylu, ktorého sa dopustilv úmysle na cudzom majetku spôsobiť značnú škodu, avšak k dokonaniu trestného činu v tomto rozsahu
nedošlo,

obžalovaný R. A.,

v bode 1/

spoločným konaním iného hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal.

v bode 3/

iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal, a toto konanie bezprostredne smerovalo k dokonaniu
trestného činu, ktorého sa dopustili v úmysle spôsobiť značnú škodu, avšak v k dokonaniu trestného
činu v tomto rozsahu nedošlo,

v bode 5/

spoločným konaním sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu v
úmysle na škodu cudzieho majetku seba obohatiť tým, že uvedie niekoho do omylu, ktorého sa dopustil

v úmysle na cudzom majetku spôsobiť značnú škodu, avšak k dokonaniu trestného činu v tomto rozsahu
nedošlo,

čím spáchali
H. G.

v bode 1/, 2/, 4/, 6/ a 7/

pokračovací obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák.
spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák.

v bode 5/

zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. v
štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.

F. G.

v bode 2/, 4/, 6/ a 7/

pokračovací obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák.
spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák.

v bode 5/

zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. v
štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.

R. A.

v bode 1/

zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák.

v bode 3/

obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. v štádiu pokusu podľa
§ 14 ods. 1 Tr. zák.v bode 5/

zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. v

štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.

za to sa

odsudzujú

F. G.

Podľa § 189 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 15 (pätásť) rokov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu

s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa§76ods.1Tr.zák.,§78ods.1Tr.zák.súdobžalovanémuukladáochrannýdohľadna2(dva)roky.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne so

spoluobžalovanýmH.G.aR.A.poškodenémuH.V.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomI.V.X,Y.,terajšieho
času v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou škodu vo výške 13 000 Eur.

H. G.

Podľa § 189 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr., § 41 ods. 2 zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
15 (pätásť) rokov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu
s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa§76ods.1Tr.zák.,§78ods.1Tr.zák.súdobžalovanémuukladáochrannýdohľadna2(dva)roky.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne so
spoluobžalovaným F. G. a R. A. poškodenému H. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. V. X, Y., terajšieho

času v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou škodu vo výške 13 000 Eur.

R. A.

Podľa § 189 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 41 ods. 2

Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu
s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa§76ods.1Tr.zák.,§78ods.1Tr.zák.súdobžalovanémuukladáochrannýdohľadna2(dva)roky.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne so
spoluobžalovaným H. G. a F. G. poškodenému H. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. V. X, Y., terajšieho
času v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou škodu vo výške 13 000 Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodeného H. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. V. X, Y., terajšieho
času v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou odkazuje so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody
na civilný proces.

Odôvodnenie

Súd na hlavom pojednávaní, po tom, čo obžalovaní F. G., H. G. a R. A. neurobili žiadne z vyhlásení
podľa § 257 ods. 1 Tr. por. a po tom, čo súd prijal vyhlásenie E. Y. podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr.por., vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných F. G., H. G. a R. A., pričom v súlade s ustanovením
§ 257 ods. 8 veta posledná Tr. por. k ich účasti na skutku vypočul obžalovaného E. Y.. Následne súd
vykonal dokazovanie výsluchom svedka-poškodeného H. V., svedkov H. V. Y.., Y. U. a postupom podľa

§ 263 ods. 1 Tr. por., za súhlasu prokurátora a obžalovaných, prečítal výpovede svedkov Y. H. a T. N.
z prípravného konania. Následne súd k znaleckým posudkom č. 24/2020 a č. 17/2021 vypočul znalca
z odboru elektrotechnika, odvetvie riadiaca technika, výpočtová technika (hardware) K.. C. S., pričom
zároveň postupom podľa § 270 ods. 2 Tr. por. súd na technickom zariadení oboznámil príslušné časti
elektronických príloh znaleckých posudkov. Postupom podľa § 269 Tr. por. sa súd oboznámil aj so

zápisnicami o vykonanej rekognícii, so zápisnicami o vydaní veci, so „screenshotom“ z internetbankingu
svedka H. V. Y.. a so správami na obžalovaných.

Nazákladetaktovykonanéhodokazovanianahlavnompojednávaní,súdrozsudkomzodňa16.06.2021,
sp. zn. 11Tk/1/2021 uznal obžalovaného E. Y. vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2
písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i) Tr. zák., za čo mu uložil súhrnný nepodmienečný trest

odňatia slobody vo výmere 3 roky. Obžalovaných F. G., H. G. a R. A. uznal vinných z pokračovacieho
obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. b) Tr. zák. s
poukazom na § 138 písm. i) Tr. zák., v časti dokonaný a v časti štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.,
za čo im uložil nepodmienečné tresty odňatia slobody vo výmere 20 rokov.

Vyššie uvedený rozsudok napadli obžalovaní H. G., F. G. a R. A. odvolaním. Vo vzťahu k obžalovanému
E. Y. nadobudol rozsudok právoplatnosť.

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 12.10.2021, sp. zn. 1To/33/2021 napadnutý rozsudok v časti
obžalovaných F. G., H. G. a R. A. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol.

V odôvodnení zrušujúceho uznesenia odvolací súd súdu prvého stupňa predovšetkým:
- vytkol, že z obsahu spisového materiálu nie je zrejmé, či prvostupňový súd doručil obžalovaným výzvu
podľa § 240 Tr. por. resp., že v spise sa takáto výzva nenachádza, i keď predseda senátu dal pokyn

na jej doručenie,
- vytkol, že nevykonal dokazovanie výsluchom svedka R. F., ktorého vykonanie súd podľa § 272 ods.
3 Tr. por. odmietol vykonať,
- vytkol nedostatočné odôvodnenie existencie zákonných znakov organizovanej skupiny a zároveň
naznačil, že skutok pod bodom 3/ bol spáchaný ako individuálna akcia obžalovaného R. A.,

- naznačil, že skutok pod bodom /5 nevykazuje zákonné znaky trestného činu vydierania, ale iného
trestného činu,
- prikázal súdu prvého stupňa sa vo vzťahu k vierohodnosti výpovede poškodeného H. V. v tejto veci,
dôsledne oboznámiť s trestnou vecou H. V., ktorý bol ako obvinený stíhaný vo veci vedenej na Okresnom
súde Trnava pod sp. zn. 3Tk/4/2020,

- prikázal súdu prvého stupňa preveriť zákonnosť pridelenia prejednávanej veci do oddelenia 11Tk.

Podľa § 327 ods. 1 Tr. por., súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný
právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a
dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Po vrátení veci súdu prvého stupňa, súd doručil obžalovaným výzvu podľa § 240 ods. 3, 4, 5 Tr. por.
(č.l. 1669, 1681).

K zákonnosti pridelenia veci do oddelenia 11Tk súd uvádza, že dňa 04.05.2021 o 13:37:51 hod. bola

vec pôvodne nesprávne zapísaná pod sp. zn. 11T/4/2021. Následne, na základe reklamácie predsedu
senátu (č.l. 1259), ktorej predseda súdu vyhovel (č.l. 1258), bola vec opätovne, avšak náhodným
výberom elektronickou trestnou podateľňou v súlade s bodom 9 zásad prideľovania vecí zákonnému
sudcovi na trestnom úseku podľa rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava I na rok 2021, dňa
06.05.2021 o 11:35:46, pridelená na prejednanie a rozhodnutie zákonnému sudcovi JUDr. Marekovi

Filovi a bola jej pridelená sp. zn. 11Tk/1/2021 (č.l. 1260). Vec teda nebola prevedená so oddelenia
11Tk/1/2021 na základe pokynu predsedu súdu, ale bola pridelená na základe náhodného výberu.Na hlavom pojednávaní súd v intenciách pokynu odvolacieho súdu doplnil dokazovanie prečítaním
výpovede svedka R. F. postupom podľa § 88 ods. 4 Tr. por., v zmysle § 269 Tr. por. sa oboznámil s
rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 28.09.2020, sp. zn. 3Tk/4/2020 a na návrh obhajcu vypočul

obžalovaného Branislava a Dušana Ulehlu.

Hlavné pojednávanie dňa 09.02.2022 vykonal súd v neprítomnosti obžalovaného R. A., ktorý o to
vyslovene prostredníctvom obhajcu požiadal, pričom obhajcu na podanie takejto žiadosti aj písomne
splnomocnil.

Na základe dokazovania vykonanom na hlavom pojednávaní súd dospel k skutkovým a právnym
záverom, ktoré sú vyjadrené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

K výroku vine.

Obžalovaný R. A. na hlavom pojednávaní využil svoje právo nevypovedať.

Obžalovaní F. G. a H. G. popreli spáchanie stíhanej trestnej činnosti a ďalej využili svoje zákonné právo
nevypovedať.

Svedok-poškodený H. V. sa vo svojej výpovedi doznal k tomu, že začiatkom roku 2018 začal vyrábať
pervitín, ktorý v Malackách a okolí predával. Jedným z jeho pravidelných odberateľov bol aj tohto času
už právoplatne odsúdený E. Y.. Z výpovede svedka-poškodeného V. ďalej vyplynulo, že na prelome
mesiacov jún/júl 2019 ho Y. navštívil u neho doma a požiadal ho, aby vyšiel von, že s ním chcú niečo
riešiť dvaja páni. Na miesto, kde ho volal Y., sa H. V. prepravil svojim motorovým vozidlom, pričom si tam

všimol zaparkované tmavé auto „combi“. Na tom mieste, ešte jemu neznámy muž, dnes už vie, že to bol
H. G., Y. prikázal, aby si prisadol k nemu (poškodenému) do auta a rozkázal im, aby išli na parkovisko
pred Tesco, že tam sa porozprávajú. Cestou na parkovisko pred Tescom V. Y. v aute hovoril, že mu
ochranu robí R. F., na ktorého sa má v prípade problémov obrátiť. Tento rozhovor s Y. prebiehal aj po
tom, čo zastavili na danom parkovisku, a tam sa doň zapojili dvaja páni, ktorí prišli k oknu spolujazdca

jeho motorového vozidla. Títo dvaja páni boli H. G. a R. A.. Do rozhovoru zasiahli, že ich žiaden R. F.
nezaujíma, pričom teraz to budú oni, kto bude diktovať podmienky a V. prikázali, aby sa prepravil na
nejaké kľudnejšie miesto, že tam sa budú rozprávať. V. toto uposlúchol, pričom ich nasledoval svojim
motorovým vozidlom smerom na Studienku, kde cestou zišli na poľnú cestu. Tam H. G. a R. A. podišli
k jeho motorovému vozidlu, pričom sa pýtali na R. F. a na to, koľko mu platil za tzv. ochranu. Keď im V.

uviedol, aký mal vzťah s F.Ý. a že mu v podstate dával občas iba nejaké drobné, tak ich toto jeho tvrdenie
vyslovene pobavilo, pričom mu uviedli, že im bude platiť za ochranu 2000 Eur týždenne. Počas tohto
rozhovoru už bol V. vystúpený z vozidla, v ktorom Y. zostal sedieť. Kodaj namietal, že také veľké obchody
s drogami nerobí a teda nevie zohnať 2000 eur týždenne, na čo obžalovaní G. a A., po krátkej debate,
spustili na sumu 800 Eur, ktoré mu prikázali im vyplácať každú nedeľu o 15.00 hod. v obchodnom dome

Kaufland, v oddelení s alkoholom, kde mal peniaze podľa ich pokynov vždy vložiť do regálu s alkoholom
tak, aby medzi nimi nebol žiaden kontakt a aby to nevideli svedkovia. H. G. mu dal na seba mobilné číslo,
ktoré si uložil ako „SBS“. Dodal, že v tomto momente nemal odvahu im oponovať a ani sa ich pýtať, že čo
by sa stalo, ak by s ich ponukou na ochranu nesúhlasil. Stačilo mu, že v rámci rozhovoru uviedli, že ak
nebude spolupracovať, môžu ho udať na polícii za jeho drogovú trestnú činnosť a tiež, že mu zdôraznili,

aby nezabudol, že vlastní dom a auto. Pretože z celej tejto situácie ostal vystrašený a bál sa prezradenia
svojej trestnej činnosti, súhlasil s ich príkazom na pravidelné týždenné platby. Následne mu na tomto
stretnutí obžalovaní H. G. a R. A. povedali, že za to, že s ním mali výdavky, im musí zaplatiť 500 Eur.
Pretože nemal pri sebe hotovosť, uviedol im, že pôjde pre peniaze domov, čo mu povolili, avšak pod
podmienkou, že s ním pôjde v motorovom vozidle Y. a jemu dá peniaze. Y. potom cestou domov ešte

telefonovali, že nie 500 Eur, ale že 800 Eur im má dať za toto stretnutie. Y. potom vyložil na začiatku ulice,
z domu vzal 800 Eur a podľa ich pokynu tieto peniaze zaniesol nazad Y. na miesto, kde ho vyložil. Do
konca týždňa podľa príkazu V. zabezpečil 800 Eur a tieto priniesol do oddelenia s alkoholom v Kauflande.
Tam po asi 10 minútach k nemu pristúpil H. G., ktorý si prevzal 800 Eur priamo od neho. H. G. sa ho
zároveň spýtal, kde parkuje a vyzval ho, aby šli spolu k jeho autu, do ktorého si H. G. prisadol a prikázal

mu, aby išli smerom na nový cintorín v Malackách. Počas cesty sa H. pýtal, čo sa deje, no ten mu len
odpovedal, aby sa prestal triasť, že došlo k nejakej zmene a že mu neskôr všetko vysvetlí. Vozidlom išli
ako je časť zvanú Vinohrádok, ako je poľnohospodárske družstvo. Tam si V. všimol zaparkované biele
motorové vozidlo s nápisom 5 Eur a označením taxislužba. Keď sa k tomuto vozidlu priblížili, H.Š. G.mu prikázal vystúpiť. Z bieleho vozidla vystúpil druhý muž, o ktorom dnes vie, že to bol F. G.. Ten mu
povedal, že došlo k zmene dohody a že už nebude platiť týždenný paušál, ale musí zaplatiť jednorazovo
sumu 80.000 Eur a potom už bude mať pokoj. F. G. mu povedal, že tieto peniaze sú určené pre políciu,

s ktorou oni spolupracujú, pričom mu letmo ukázal aj preukaz policajta so svojou fotografiou. Nakoľko
80.000 Eur bolo mimo jeho možností, tak im uviedol, že na zaplatenie takto vysokej sumy by potreboval
aspoň 2 mesiace. S tým však oni nesúhlasili a sumu znížili na 40.000 Eur pod podmienkou, že ich zaplatí
do 2 týždňov. S uvedeným V. zo strachu z prezradenia svojej trestnej činnosti súhlasil. Nakoľko však
nedisponoval hotovosťou 40.000 Eur, z banky zo svojho účtu si vybral sumu 20.000 Eur, pričom požiadal

aj svojho syna, aby mu požičal peniaze. Syn mu dal 13.000 Eur. Zvyšných 7000 Eur sa mu podarilo
zarobiť predajom pervitínu. Asi o 10 dní po tomto stretnutí Kodajovi telefonoval H. G., ktorý sa ho pýtal na
peniaze. Keď mu poškodený oznámil, že má už 40.000 Eur, H. G. ho vyzval, aby prišiel na stretnutie na
miesto, kde boli naposledy. Tam potom V. H. a F. G. odovzdal 40.000 Eur v papierovej krabici. Týmto si
myslel, že je celá záležitosť vybavená a že bude mať pokoj pri vlastnej trestnej činnosti. Asi o týždeň ho
osobne, u neho doma, opätovne kontaktoval E. Y.. Ten ho vyzval, že má okamžite ísť na začiatok ulice,

pričom opakovane zdôrazňoval, že bude veľká búrka. Y. poslúchol, pričom na začiatku ulice si potom
všimol parkovať čierne SUV. Z tohto vystúpil R. A., ktorý Y. rozkázal si prisadnúť k nemu (poškodenému)
do vozidla s tým, že majú ísť na kľudnejšie miesto, kde sa bude dať rozprávať. Čierne SUV V. nasledoval
smerom na Pernek, pričom cca po 2km zišli obe vozidlá z hlavnej cesty. Počas jazdy mal E. Y. zvláštne
reči, že je nevyspytateľný, že chodí s mačetou a sekerou a že mu často prepína. Tieto reči V. ešte viac v

danej situácii zneisťovali. Po tom, čo V. vystúpil na mieste z vozidla, mu R. A. uviedol, že F. a H. G. mali
dať 40.000 Eur Rusom, no tieto peniaze prehrali na automatoch a vyzval ho, že musí dať ďalších 40.000
Eur. V. R. A. odpovedal, že už im 40.000 Eur dal a ďalšie peniaze nemá. Na to mu A. odpovedal, že
jeho to nezaujíma a vyhrážal sa mu, že ak peniaze nedá, Rusi mu podpália dom a auto a dodal i to, že
majú vedomosť aj o tom, že V. má malú vnučku. Keď opätovne V. uviedol, že takú hotovosť nemá, R. A.

poodstúpil, vybral mobilný telefón a buď niekomu volal, alebo to aspoň predstieral a do telefónu povedal
„tak čo, už ich máte?“, „dobili ste ich bejzbolkami?“ a ďalej uviedol „ja ho tu mám, ale tvrdí, že peniaze
nemá“. Následne na to potom R. A. V. uviedol, že má dať dokopy aspoň 30.000 Eur a to do 2 týždňov.
Počas tohto rozhovoru bol prítomný aj E. Y., ktorého R. A. vyzval, aby si tiež z vozidla vystúpil. Po tomto
stretnutí s R. A. kontaktoval V. svojho známeho T. N., ktorému cca pol roka pred skutkom požičal 20.000

Eur a požiadal ho, aby mu peniaze vrátil. Menovaný mu následne vrátil 16.000 Eur, keď si 4000 Eur
odpočítal za výdavky, ktoré minul na jeho strechu na chalupe. Nejaké peniaze doložil aj z rodinného
rozpočtu a zvyšok zarobil zvýšeným predajom pervitínu. Dohromady takto do 2 týždňov dal 25.000 Eur.
Následne V. volal R. A.. Ten mu po informácii, že má k dispozícii 25.000 Eur, prikázal ísť do Kostolišťa,
kde ho bude čakať. Keď V. prišiel na dohodnuté miesto, nikoho tam nevidel a preto sa po nejakom čase

začal vracať nazad. Vtedy ich stretol ísť oproti nemu na rovnakom čiernom SUV ako naposledy, pričom
mu naznačili, že ich má nasledovať. Asi cca o 2km za Kostolišťom potom zišli na panelovú cestu a tam si
k nemu R. A. prisadol do vozidla a vzal si od neho 25.000 Eur s tým, že zvyšných 5000 Eur mu prikázal
mu dať do 10 dní. Asi o 3 dni po tomto stretnutí so A., V. zatelefonoval H. G.. To V. prekvapilo, pretože si
myslel, že H. a F. boli zbití bejzbalovými pálkami, ako to hovoril predtým Zeman do telefónu. Dohodol si

preto s nimi stretnutie pri novom cintoríne v Malackách. Pri tomto stretnutí V. F. a H.E. opísal, že čo sa
stalo so A.. Oni zareagovali, že ich R. ojebal o 25.000 Eur a že to s ním vybavia. Zároveň sa však spýtali
na tých zvyšných 5000 Eur, čo mal mať pre R.. Keďže tieto peniaze mal sebe, tak im ich odovzdal a to
i napriek tomu, že mu to pripadalo zvláštne, ako keby o tých 5000 Eur vopred vedeli. Na margo týchto
peňazí V. F. H. G. povedali, že je to pre policajta, čo im robí ochranu. O pár dní na to sa V. ozval R. A.,

ktorý prišiel k nemu domov a zazvonil. Cez okno ho požiadal, aby išiel von a, pričom Kodajovi to prišlo
tak, ako keby ho mal nasledovať na začiatok ulice, pričom mu napadlo, že si A. prišiel po tých 5000 Eur.
Keď následne vyšiel na ulicu, R. A. už nenašiel. Zatelefonoval hneď na to H. G., ktorému oznámil, že
sa u neho zjavil R.. H. V. uviedol, že ho pôjdu spolu hľadať, no R. A. v ten deň už nenašli. Asi cca o
2 dni na to telefonoval V. H. G., že R. A. je v Malackách. H.E. a F. potom prišli k nemu, pričom boli u

neho v altánku. Odtiaľ H. G. telefonoval A. na mobil, pričom mal pocit, ako keby sa v telefóne hádali.
H. G. potom R. A. povedal, aby išiel na miesto, kde sa spolu prvýkrát stretli. Na cestu tam si vzali V.
vozidlo Citroen Picasso. H. G. sa celú cestu tváril nabrúsene a uvádzal, že R. A. zlomí nohu a podobne.
Keď dorazili na miesto, bola tam už odparkovaná Škoda superb zelenomodrej metalízy, o ktorej V. G.
povedali, že to je R. auto. Od tohto vozidla V. prikázal H. zastaviť asi 100 metrov. H. potom peši išiel k R.

autu, z ktorého R. vystúpil a H. ho napadol. Vyzeralo to, že sa spolu chvíľu naťahujú a potom H. vtlačil
A. k nemu do auta a bol na ňom. Po chvíľke sa H. vystrčil a gestikuloval na nich že sa niečo vážne stalo.
Na to začal u nich v aute F. G. lamentovať, že sa niečo vážne stalo a že vedel, že to takto dopadne a
že tam nemal H. púšťať. Potom F. z auta vystúpil a šiel naproti H., pričom sa stretli asi na polceste aniečo si navzájom hovorili. V. toto pozoroval z auta. F. G. sa potom vrátil k nemu do auta, sadol si na
miesto spolujazdca a spýtal sa ho, či videl, aké mal H. krvavé ruky. Hovoril, že H. G. pichol R. A. nožom
a že R. A. je asi mŕtvy. Následne ho vyzval, aby sa autom urýchlene vrátili k nemu pod altánok, čo V. aj

spravili. Odtiaľ z pod altánku potom F. volal s H. a zisťoval, že čo je nové. F. G. mu potom oznámil, že
R. A. je mŕtvy a povedal mu, že H. bude potrebovať teraz 100.000 Eur pre advokátov a rodinu a bude
sa musieť ukryť v zahraničí. Na to F. odpovedal, že im už peniaze dal a že 100.000 Eur nie je v jeho
možnostiach. Následne opätovne telefonoval F. H., že R. A. je mŕtvy a že auto s jeho mŕtvolou nechal
zaparkované pred nemocnicou na Kramároch. F. mu následne prikázal, že má zohnať peniaze a že sa

v ten večer o 21 hod. stretnú na parkovisku, čo sa v ten večer aj udialo. Počas tohto stretnutia sa ho F.
pýtal, či zohnal tie peniaze. Celý čas na neho tlačil, že to, čo sa stalo H., je jeho chyba a naliehal, že
jednoducho musí zháňať tie peniaze. Ako riešenie vtedy poškodený H. V. F. G. ponúkol, že by mu vedel
dať pervitín za 40.000 Eur, čo však F. G. odmietol a spýtal sa ho, či má doma aspoň nejaké peniaze,
pričom mu prikázal, že aspoň niečo mu musí dať. V ten večer V. následne vzal z domu 800 Eur a tie dal
F. G., ktorý aj potom naďalej trval na tom, že musí zháňať peniaze pre H.. Po tejto udalosti s R. A. bol

V. zúfalý a nevedel, kde zohnať 100.000 Eur. Cez svojho známeho si zistil, kde bratia G. a R. A. bývajú
a nasledujúce ráno sa tam len tak išiel pozrieť. Pred domom R. A. si V. všimol parkovať auto Škoda
superb. Toto mu prišlo zvláštne, pretože mu F. predtým vravel, že toto auto s mŕtvolou mal H. nechať
pred nemocnicou na Kramároch. Odtiaľ išiel k domu G., kde videl aj ich autá. Tam si V. domyslel, že ho
oklamali a že R. A. žije. Po nejakom čase ho potom kontaktoval telefonicky H. G., ktorý sa ho pýtal, že

čo je s peniazmi. Kodaj ich vtedy konfrontoval s tým, že vie, že R. žije. Na to ostali ticho a tých 100.000
Eur už od neho viac nepýtali. Od tohto momentu však musel nanovo platiť paušál 800 Eur týždenne,
ktoré každú nedeľu platil H. a F. G. pri Kamennom Mlyne z dôvodu, aby ho neudali na polícii, z čoho
mal veľký strach. Po incidente s R. A. dostal V. pocit, že sa zaktivizoval E. Y., pretože ho na dennej
báze začal otravovať ohľadom kúpy pervitínu. Aby ho Y. neotravoval, tak si dokonca aj zmenil telefónne

číslo. To však nepomohlo, pretože ho Malík začal kontaktovať cez osobu Y. U.. Ten mu spomínal, že
od Y. má aj 70 neprijatých hovorov denne. Okrem takéhoto kontaktovania ho Y. čakával aj osobe. Raz
sa dokonca stalo, že ho Y. vyzval, aby mu okamžite zaplatil 10.000 Eur a ak mu tieto peniaze ihneď
nedá, tak ho pôjde udať na políciu, že predáva pervitín. Tento nátlak Y. odmietol a odišiel vtedy preč.
Okrem toho po zohratí divadla s R. A. a jeho zabitím sa stalo i to, že Y. si počas jedného stretnutia, keď

mu dával pervitín, odfotografoval jeho ruku so slovami, že „už ťa mám“. Predpokladal, že túto fotografiu
chcel použiť na jeho vydieranie. Keďže ho Y. takto denne otravoval, spomenul to bratom G. počas toho,
ako im v nedeľu pravidelne pri Kamennom mlyne vyplácal 800 Eur a požiadal ich, aby Y. dohovorili. Y.
však s týmto správaním ani potom neprestal a G. sa vyhovárali, že ho nevedia nájsť. Keď sa mu Y. s
odstupom niekoľkých dní ozval cez U., že chcel pervitín, kontaktoval H. G., pričom U. požiadal, aby s Y.

dohodol stretnutie. S bratmi G. vtedy spolu prišli pred ubytovňu, kde býval Y., kde malo toto stretnutie
prebehnúť. Y. však neprišiel a aj si vypol telefón. G.i mu na to povedali, že si zoženú niekoho, komu Y.
verí a kto stretnutie zabezpečí. Asi do týždňa V. potom telefonoval H. G., že má človeka, ktorý má s Y.
dobrý vzťah. H. s F. vtedy prišli ku V. a požiadali ho, aby im požičal auto jeho manželky. Auto im požičal
a keď sa vrátili, tak následne spolu s nimi jeho autom Citroen Picasso išiel smerom na Veľké Leváre kde

v Malackách pri garážach zastavili pri zaparkovanom aute, pri ktorom stáli dvaja páni, ktorých nepoznal
a u ktorých v aute na zadnom sedadle sedel E. Y.. Jeden z tých dvoch mužov ho oslovil, aby si k Y.
sadol na zadné sedadlo a že Y. vymaže fotografiu s pervitínom. Toto V. odmietol urobiť, nakoľko mal
jednak strach si v danej situácii sadnúť do cudzieho auta a okrem toho Y. vyzeral podľa neho aj zjavne
choro a zanedbano. Jeden z tých mužov si potom prisadol k Y. a kontroloval čo z telefónu vymazáva.

H. G. potom ešte Y. prikázal, aby dal V. pokoj a ešte mu vytýkal, že v nejakej sms správe spomínal ich
mená. Po tomto stretnutí V. bratia G. vzali na ubytovňu, kde sa stretol opäť s tými dvoma mužmi, ktorí
zabezpečili prítomnosť Y.. Títo muži V. povedali, že služba s Y. ho bude stáť 20 000 eur. Na to im V.
uviedol, že toľké peniaze nemá a že to bude musieť zarobiť. V reakcii znížili sumu na 10 000 Eur, ktoré
V. prikázali zohnať do 2 týždňov. Ako sa z toho stretnutia vracal s G. k sebe domov, volali im tí dvaja

muži, že chcú 8 000 eur a pervitín v hodnote 2 000 eur. S tým V. súhlasil, pervitín v takejto hodnote vzal
z domu, vrátil sa na ubytovňu, a dal im ho. Ako v následnom období zháňal peniaze, volal mu jeden z
tých dvoch mužov, že súrne potrebuje 2 000 eur, pretože mu zomrel brat. Tieto peniaze mu aj V. dal.
Následne zostávalo vyplatiť 6 000 eur a tie si od V. prevzal H. G.. Okrem týchto peňazí platil V. G. každú
nedeľu pri Kamennom mylne 800 Eur. Tieto platby začali po tom, čo V. zistil, že R. A. žije. H. G. mal mať

potom dopravnú nehodu, pričom keď ho pustili z nemocnice, chcel od Kodaja 2 400 eur na kúpu nového
auta. Tieto peniaze mu Kodaj aj zaplatil, pričom mu H. G. uviedol, že si ich má odrátať z pravidelných
týždenných splátok, a na čas bude týždenne vyplácať F. 400 eur. Takto mi to malo vydržať cca do Vianoc.
Následne však V. zadržala NAKA pre jeho drogovú trestnú činnosť.E. Y. vo svojej výpovedi v procesnom postavení obžalovaného na hlavom pojednávaní potvrdil, že bol
pravidelným odberateľom pervitínu od H. V.. Z jeho výpovede ďalej vyplynulo, že niekedy v júni roku

2019 ho H. G. a R. A. oslovili, aby V. vylákal na stretnutie pod zámienkou kúpy väčšieho množstva
pervitínu. H. G. registroval z videnia a R. A. poznal, pretože spolu užívali pravidelne pervitín. Za to, že V.
vyláka na stretnutie, mu sľúbili pervitín zadarmo. Na základe ich žiadosti išiel teda za V. a povedal mu,
aby prišiel na začiatok ulice, že sa s ním chcú rozprávať dvaja páni. Toto V. aj spravil a prišiel tam na
svojom motorovom vozidle Citroen Picasso. Na začiatku ulice ho čakali H. G. a R. A.. H. G. V. oslovil, či

sa môžu ísť porozprávať niekde mimo Malaciek, s čím V. súhlasil. R. A. jemu potom prikázal si sadnúť ku
V. do auta, pričom autom následne išli smerom na Studientku. Po zastavení vozidiel H. G. a R. A. prišli
k autu poškodeného a V. povedali, že vedia, že predáva pervitín a že im bude teraz platiť za ochranu.
Povedali mu, že ich vôbec nezaujíma osoba R. F. a teraz bude platiť im. Sám počas tohto rozhovoru
medzi obžalovanými a poškodeným sedel vo vnútri v aute, no rozhovor zreteľne počul. Obžalovaní od
V. chceli 2000 Eur týždenne, no nakoniec sa dohodli na sume 800 Eur týždenne, ktoré im mal Kodaj

odovzdávať pravidelne v Kauflande pri regáloch s alkoholom. H. G. V. povedal, že ak nebude platiť, tak
ho udajú na polícii, kde majú kontakty. R. A. vtedy zdôraznil, že majú kontakty na NAKE. Zároveň si
od V. vypýtali 500 Eur za to, že oni na toto stretnutie s ním prišli. Pretože V. nemal pri sebe hotovosť,
išiel si ju vziať k sebe domov. Cestou nazad išiel v aute opätovne s V., pričom mu telefonoval R. A.,
že nie 500 Eur má dať Kodaj, ale že má dať 800 Eur. Jeho potom V. vyložil na začiatku ulice a šiel

domov pre peniaze. Potom, keď sa vracal, ho opätovne naložil a išli spolu na parkovisko pred predajňu
s pracovnými odevmi, kde V. dal peniaze H. G.. Následne asi o 10-14 dní, na žiadosť R. A., V. opätovne
vylákal na stretnutie. V. vtedy v SMS správe písal, že bude veľká búrka. Nevie, čo to slovné spojenie
znamenalo, napísal to tam na pokyn R. A.. Keď V. došiel na začiatok ulice autom, A. pristúpil k jeho
vozidlu a povedal mu, že sa urýchlene musia rozprávať. On (Y.) potom nastúpil ku V. do auta a išli spolu

za A. smerom na Rohožník, pričom cestou zišli z hlavnej cesty. Keď sa V. tam na mieste potom pýtal
A., že čo sa deje, tak mu A. oznámil, že Rusi nedostali svojich 40.000 Eur za ochranu, pričom Rusi
tieto peniaze urýchlené požadujú a poverili A., aby to vybavil. V. namietal, že peniaze už dal G. a ďalšie
nemá. A. mu odpovedal, že jeho to nezaujíma a keď nezaplatí, tak mu podpália auto a dom a ublížia
jemu aj jeho rodine. Nakoniec sa A. s V. dohodli na 30.000 Eur, ktoré mal V. zaplatiť do 2 týždňov. Tým

bolo stretnutie ukončené a A. odišiel svojim autom, v ktorom mal vodiča mužskú osobu, ktorú pozná pod
menom Nikolas. Z výpovede obžalovaného E. Y. ďalej vyplynulo, že niekedy po tomto druhom stretnutí
zverejnil na sociálnej sieti Facebook status, v ktorom uviedol, že V. predáva pervitín a že G. už skončili
mafiánske praktiky. Status zverejnil z vlastnej iniciatívy z dôvodu, že chcel V. a G. uškodiť. Dopočul sa
totiž, že ho G. chcú zbiť, pretože otravuje V. kvôli pervitínu. Taktiež sa stalo to, že pri jednom zo stretnutí,

pri ktorom kupoval od V. pervitín, si mobilom odfotografoval V. ruku, ako mu podáva pervitín. Urobil to
preto, lebo chcel od V. pervitín zadarmo a chcel sa mu tou fotkou vyhrážať. Fotku však nikdy nepoužil.
Sám sa Kodajovi vyhrážal iba jediný raz, keď mu povedal, že ak mu okamžite nedá 10.000 Eur, tak
pôjde oznámiť na políciu, že predáva pervitín. V. mu však nič nedal a neskôr v ten deň sa V. za to aj
ospravedlnil. Po tom, čo si odfotografoval V. ruku, ho raz neskoro večer vytiahol R. a Y. H. na stretnutie,

že či nejde von. Na tomto stretnutí, keď si prisadol k nim do auta, mu oznámili, že idú za G.. Stretnutie
prebehlo v Malackách pri garážach smerom na Veľké Leváre, kam prišiel Kodaj svojim autom, v ktorom
viezol aj H. a F. G.. V. si vtedy prisadol k nemu na zadné sedadlo, pričom G. a H. mu prikázali vymazať
fotku ruky a aj SMS správy, ktoré písal V..

Svedok H. V. Y.. (syn poškodeného) potvrdil, že ho otec požiadal o požičanie peňazí. Bolo to dňa
28.08.2019, pričom otcovi v ten deň v banke zo svojho účtu vybral 13.000 Eur, ktoré mu odovzdal.
O výbere peňazí z banky založil do vyšetrovacieho spisu aj písomné potvrdenie (ktoré súd oboznámil
postupom podľa § 269 Tr. por.). Otca sa vtedy nespýtal na čo peniaze potrebuje. Javil sa mu nervózny a
vo veľkom strese, pričom to bol iný druh stresu, ako bol u otca zvyknutý v súvislosti s jeho podnikaním.

Bolo to niečo výnimočné, pričom otec bol utiahnutý a mal až tiky ako taká týraná osoba. Svedok zároveň
dodal, že zmeny v správaní badal na otcovi už skôr. Takýto extrémne nervózny sa mu začal javiť asi od
júla toho roka. Spomenul si tiež, že pár mesiacov predtým, ako bol otec zadržaný, na neho chcel prepísať
majetky. Túto debatu s otcom vtedy odmietol a ešte si pomyslel, že či už otec má záhrobné myšlienky.

Svedok T. N. tiež potvrdil, že poškodený H. V. ho niekoľko mesiacov pred svojim zadržaním požiadal o
vrátenie pôžičky 20.000 Eur. Z tejto sumy mu po odpočítaní prác na fasáde a streche vrátil 16.000 Eur.
K osobe svedka-poškodeného, ktorého pozná od malička dodal, že sa mu javil dosť nervózne, pričom
peniaze veľmi súrne potreboval.Svedok Y. U. potvrdil, že E. Y. bol pravidelným odberateľom pervitínu od H. V.. Keď potom V. zmenil kvôli
Y. číslo, kontaktoval Y. V. cez neho. O tom, že H. V. mal byť vydieraný G. nemal vedomosť. Dozvedela

sa to od V. až počas pojednávania na Okresnom súde Trnava v ich spoločnej drogovej trestnej veci.
Bol svedkom iba jedného stretnutia medzi V. a bratmi G. pri cintoríne pri Vinohrádku. Nevie o čom sa
vtedy V. s nimi rozprával, no nič podozrivé si nevšimol. K osobe H. V. dodal, že ho pozná asi 35 rokov.
V polovici októbri 2019 to bolo prvýkrát za 35 rokov, čo ho videl neoholeného, pričom V. na neho pôsobil
roztrasene a veľmi nervózne.

Svedok R. F. bol vypočutý predsedom senátu postupom podľa § 88 ods. 3 Tr. por., pričom následne
bola jeho výpoveď na hlavom pojednávaní prečítaná v zmysle § 88 ods. 4 Tr. por. Z výpovede svedka v
podstate vyplynulo, že informácie o skutku má iba z počutia od H. V. a sám svedkom prejednávaného
skutku nebol, pretože v tom čase bol vo väzbe a potom vo výkone trestu odňatia slobody. H. V. sa mu
počas výkonu trestu sťažoval, že ho vydiera H. G. a F. G. a R. A. a že im musel platiť peniaze a toto

vydieranie trvalo dlhší čas. Svedok sa vyjadril, že H. V. bol zúfalý a do telefónu mu doslovne plakal
a prosil ho, aby jeho vlastnú (drogovú) trestnú činnosť nahlásil, aby to prestalo, čo svedok aj urobil a
zároveň na NAKE nahlásil aj vydieranie H. V..

Vo vzťahu k pravdivosti obsahu časti výpovede svedka-poškodeného H. V. je nutné ďalej poukázať

na obsah elektronickej prílohy znaleckého posudku č. 24/2020 a č. 17/2021 znalca z odboru
elektrotechnika, odvetvie riadiaca technika, výpočtová technika K.. C. S.. Úlohou znalca v predmetných
znaleckých posudkoch bolo o.i. zálohovať dátový obsah
1/ USB kľúča 16GB, zn. Team, čiernej farby, ktorý v zmysle zápisnice o vydaní veci dňa 11.05.2020
dobrovoľne vydala R. V., nar. XX.XX.XXXX (manželka poškodeného),

2/ mobilného telefónu zn. Samsung Galaxy J6+, IMEI:XXXXXXXXXXXXXXX, ktorý v zmysle zápisnice
o vydaní veci dňa 10.09.2020 dobrovoľne vydal H. G.,
3/ mobilného telefónu zn. Samsung, čiernej farby, ktorý v zmysle zápisnice o vydaní veci dňa 10.09.2020
dobrovoľne vydal F. G..

Obsah USB kľúča vydaného R. V. znalec zálohoval v rámci prílohy znaleckého posudku č. 24/2020.
Relevantným vo vzťahu k tejto trestnej veci sú na ÚSB kľúči sa nachádzajúce obrazovo-zvukové
záznamy s názvom „garaz“ a „altanok“ (oba vo formáte mp4 spustiteľnom vo VLC prehrávači). Jedná sa
o videosúbory, o ktorých H. V. v rámci svojej výpovede na hlavom pojednávaní uviedol, že pochádzajú
z jeho kamerového systému, ktorý zachytával priestor altánku na jeho záhrade a priestor garáže pred

jeho rodinným domom. Z obsahu výpovede H. V. zároveň tiež vyplynulo, že ide o kamerovú nahrávku
vyhotovenú v deň, keď obžalovaní nasimulovali zavraždenie R. A., keďže to bolo zároveň jediný krát,
čo boli spolu u neho pod altánkom. Znalec K.. S. na hlavom pojednávaní ozrejmil, že podľa technických
údajov boli oba videosúbory vytvorené dňa 03.09.2019. Dátum vyhotovenia vyplývajúci z technických
údajov súboru nekorešponduje s dátumom, ktorý je zobrazený v ľavom hornom rohu videa. Príčin pre

takýto nesúlad môže byť viacero, najčastejšou je nesprávne nastavenie zariadenia. V danej veci je však
isté, že k nahratiu videí došlo v deň, keď na kamerovom systéme bol nastavený dátum 03.09.2019. Či aj
v realite bolo skutočne dňa 03.09.2019, na to odpovedať znalec nevedel, pretože mu nebol na znalecké
skúmanie predložený samotný kamerový systém a teda nevedel zodpovedať otázku o synchronizácii
času kamerového zariadenia s realitou. Napriek tomu, že nie je možné jednoznačne ustáliť dátum

vyhotovenia kamerových nahrávok, nesporne zo samotných obrazovo-zvukových záznamov vyplynulo,
že pred rodinný dom H. V. prišlo v čase (podľa záznamu) o 17.39 hod. motorové vozidlo Škoda Superb,
EČ: F., z ktorého vystúpil obžalovaný R. A.. Ten sa po necelých 3 minútach vrátil v smere od rodinného
domu poškodeného, nastúpil do vozidla a z miesta odišiel preč. Následne na to, v čase o 18.09 hod.
(podľa záznamu), pred rodinný dom H. V. prišlo čierne vozidlo Škoda Octavia, EČ:Y. (evidované podľa

evidenčnej karty vozidla na H. G.), z ktorého z miesta spolujazdca vystúpil H. G. oblečený v dlhých
nohaviciachačervenomkrátkorukávovomtričkuazmiestavodičaF.G.oblečenývtexaskovýchkrátkych
nohaviciach a tričku s dlhým rukávom. K ich motorovému vozidlu pristúpil H. V., ktorý chcel nastúpiť na
miesto za vodičom. Pri tom, ako nastupoval, mu zjavne niekto niečo povedal, pretože z vozidla vzápätí
vystúpilasH.G.aF.G.pokračovalkjehomotorovémuvozidluCitroenPicasso.Dotohtovozidlanastúpil

H. V. ako vodič, H. G. ako spolujazdec a F. G. nastúpil dozadu za spolujazdca. Motorové vozidlo Citroen
Picasso sa následne pred dom V. vrátilo v čase o 18.40 hod. (podľa záznamu), pričom zastavilo pri
trávnatejplochevsmerekaltánkuuH.V.nazáhrade.ZvozidlavystúpilakovodičH.V.aakospolujazdec
F. G.. Na poslednej sekvencii videonahrávky F. G. z miesta snímaného kamerou pred domom H. V.odišiel motorovým vozidlom Škoda Octavia, EČ:Y. X. a to v čase cca o 19.04 hod. (podľa záznamu). Na
druhej videonahrávke, ktorá snímala priestor pod altánkom na záhrade H. V. je vidno, ako pod altánok
v čase cca o 18.40 hod. prišli H. V. a F. G.. Z ich rozhovoru je zrejmé, že F. G. chcel od H. V. peniaze

za niečo, čo sa malo stať pred týmto ich stretnutím, pričom F. G. na poškodeného V. opakovane tlačil a
naliehal, že peniaze musí zohnať do večera. Poškodený opakovane uvádzal, že je to príliš veľa peňazí,
a toľko nedokáže tak rýchlo zohnať a že na druhý deň pôjde niečo obiehať. Na to mu F. G. odpovedal, že
„to už je neskoro toto, chytia ho“ a že potrebuje ešte dnes peniaze. H. V. opäť odpovedal, že toľko peňazí
nevie zohnať a už vôbec nie na jedenkrát a že nikto mu už nepožičia. Dodal, že už prvýkrát si musel

požičať peniaze a požičal si znovu, keď došiel druhýkrát R.. F. G. na to rozhovor uzavrel, že...„treba mu
niečo zohnať“... a následne v čase o 19.01 hod. (podľa záznamu) z pod altánku odišiel aj s H. V. v smere
k zaparkovanému motorovému vozidlu. K obrazovo-zvukovým záznamom súd dodáva, že osoby tam
zobrazené sú zreteľne identifikovateľné do tváre a postavy, pričom súd nemá žiadnu pochybnosť, že
išlo o obžalovaných a poškodeného tak, ako to rozviedol vyššie.

V mobilnom telefóne, ktorý dobrovoľne vydal H. G. sa ako dôkaz relevantný pre trestné stíhanie
nachádzali dva tzv. „screenshoty“ (kópie obrazovky), na ktorých je zaznamenaná komunikácia
prostredníctvom aplikácie WhatsApp s telefónnym číslom +XXX XXX XXX XXX. Účastnícka stanica
s týmto telefónnym číslom (ďalej len „volajúci“), oslovovala príjemcu správy menom H.. Obsahom
komunikácie bola výčitka volajúceho, že H. s F. majú vydierať H. a že keď prídu policajti, tak volajúci

povie všetko, pretože to na neho chcú teraz hodiť. V ďalšom rozhovore si navzájom volajúci s príjemcom
správy vyčítali, kto mal H. vydierať. Volajúci vyčítal príjemcovi, že zobrali (s Braňom) 40.000 Eur a
príjemca vyčítal volajúcemu, že vzal od H. 25.000 Eur, pričom v rámci vydierania spomínal aj Rusov.
Znalec K.. S. na hlavom pojednávaní ozrejmil, že screenshot obrazovky bol vytvorený dňa 19.11.2019
o 09.23 hod. Týmto momentom teda musela byť telefónom H. G. „odfotografovaná“ vlastná obrazovka,

na ktorej bola táto komunikácia v tom momente otvorená.
Podľa údajov zálohovaných znalcom v elektronickej prílohe znaleckého posudku č. 17/2021 bolo
telefónne číslo +XXX XXX XXX XXX v mobilom telefóne, ktorý vydal H. G. uložené pod menom
„SuperB“. V mobilnom telefóne, ktorý dobrovoľne vydal F. G. bolo podľa údajov zálohovaných znalcom
v elektronickej prílohe znaleckého posudku č. 17/2021 telefónne číslo +XXX XXX XXX XXX uložené

pod menom „R. R.“. Vzhľadom na to, že išlo o tzv. „screenshot“ obrazovky je zrejmé , že tento obrazový
súbor bol vytvorený telefónom H. G., ktorý preto musel byť príjemcom danej správy. Tomu zodpovedá
i oslovenie v správe menom H.. R. A. sa podľa výpovede H. V. a kamerových záznamov pohyboval
na motorovom vozidle Škoda SuperB. Tomu by zodpovedalo i meno, pod ktorým bolo v telefóne H. G.
uložené telefónne číslo +XXX XXX XXX XXX. Naviac v mobilnom telefóne F. G. bolo toto číslo uložené

pod menom „R. R.“, čo rovnako nasvedčuje tomu, že patrilo R. A.. Že skutočne išlo o komunikáciu medzi
H. G. a R. A. v konečnom dôsledku potvrdil bez pochybnosti obsah danej komunikácie, ktorá presne
zodpovedá obsahu výpovedi H. V..

Z rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 28.09.2020, sp. zn. 3Tk/4/2020 vyplýva, že svedok-

poškodený H. V. bol týmto rozsudkom právoplatne uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov, alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), písm. e) Tr.
zák.spoukazomna§138písm.b),písm.i),písm.j)Tr.zák.,pričomdrogovejtrestnejčinnostisaakočlen
organizovanej skupiny dopúšťal najmenej od januára 2018 do 26.11.2019 v okrese Senica a Malacky.

Sumarizujúc vykonané dokazovanie súd uvádza, že výpoveď H. V. bola jediným dôkazným
prostriedkom, ktorý komplexne dokumentoval celé konanie obžalovaných od jeho začiatku až po jeho
koniec. Týmto konštatovaním súd nemá na mysli, že by obžaloba nevyprodukovala žiadne iné dôkazy.
Išlo však o dôkazy, ktoré potvrdzovali iba niektoré časti výpovede H. V. a nie celú jeho výpoveď. Práve

v tejto súvislosti súd dodáva, že vydieranie je pomerne špecifická trestná činnosť, v rámci ktorej nie
je existencia takéhoto jediného komplexného dôkazu niečím výnimočným. Naopak, ide spravidla o
prirodzený a logický jav, pretože je v zásade vylúčené, aby okrem výpovedí priamych aktérov vydierania
existovali aj ďalšie dôkazy, ktoré by celé konanie spočívajúce vo vydieraní dokumentovali - najmä,
ak vydieranie trvalo tak dlhý čas a skladalo sa z toľkých čiastkových útokov, ako v tejto trestnej veci.

Je preto úplne prirodzené, že častokrát bude ako nosný dôkaz existovať len výpoveď poškodeného,
ktorý celý skutok vnímal svojimi zmyslami a ďalšie dôkazy budú priamo, alebo nepriamo potvrdzovať
iba určité časti z výpovede poškodeného. Zdôrazňujúc takúto dôkaznú situáciu, keď dôkazom s
dominantnou výpovednou hodnotou o celej stíhanej trestnej činnosti bola výpoveď jediného svedka,senát okresného súdu venoval tejto výpovedi Daniela Kodaja v rámci jej vyhodnocovania mimoriadne
podrobnú pozornosť.

H. V. svoju rozsiahlu výpoveď podal pred súdom plynulým monológom bez využitia poznámok, pričom
vypovedal v časových súvislostiach chronologicky, bez výraznejšej potreby sa vo svojej výpovedi vracať
k určitým pasážam a bez potreby opravovať sa. Rovnako bez poznámok, plynulo a veľmi spontánne
odpovedal i na rozsiahle otázky, ktoré mu boli po monológovej časti výsluchu kladené. Samotný spôsob
jeho výpovede - tzn. plynulosť jeho prejavu, jeho intonácia, mimika, gestikulácia, spôsob vyjadrovania

a logickosť obsahu podanej výpovede v súhrne v senáte okresného súdu vzbudili dojem jednoznačnej
autentickosti reprodukovaných udalostí, ktoré si musel H. V. skutočne prežiť. Tento pocit vierohodnosti
a autentickosti výpovede poškodeného nenarušila ani obhajoba, ktorá nespochybnila, že by H. V. na
hlavom pojednávaní vypovedal v rozpore s realitou, ktorá sa skutočne odohrala v minulosti a ktorú si
menovaný prežil. Ak odvolací súd poukázal na skutočnosť, že svedkovi-poškodenému bola doručená
obžaloba, v ktorej bola v podstate odcitovaná jeho výpoveď z prípravného konania, čím nepriamo

poukázal na možnosť, že poškodený sa túto výpoveď pred hlavným pojednávaním mohol naučiť,
tak s touto alternatívou sa senát nestotožňuje. Výpoveď svedka-poškodeného vonkoncom nepôsobila
naučeným dojmom, čomu zodpovedal rozsiahly a monológom podávaný prejav poškodeného, ktorý
pôsobil jednoznačne autenticky. Ak by poškodený reprodukoval naučenú časť (vymyslenej) výpovede,
toto by sa pri tak rozsiahlej výpovedi bolo bývalo prejavilo v spôsobe, ako skutkový dej H. V. reprodukoval

a najmä aj v odpovediach na stranami kladené otázky, čo sa nestalo, pretože i na kladené otázky svedok-
poškodený odpovedal bez zaváhania, spontánne a v celkovej logickej súvislosti s celou jeho výpoveďou.

Okrem toho, že výpoveď H. V. pôsobila veľmi autenticky a vierohodne, v rôznych jej častiach bola
potvrdená ďalšími vykonanými dôkazmi.

E. Y. na hlavom pojednávaní v podstate v zhode s tvrdením H. V. opísal, že to bol on, kto svedka-
poškodenéhovdvochprípadochvylákalnastretnutiesobžalovanými.ZároveňvpodstatevzhodesH.V.
opísal priebeh týchto stretnutí, kde pri prvom stretnutí obžalovaní H. G. a R. A. pod hrozbou prezradenia
trestnej činnosti V. polícii a „upozornení“, že nemá zabudnúť, že obžalovaní vedia, že vlastní dom a

auto, H. V. nútili im platiť týždenný „paušál“ 2000 Eur, ktorý znížili na 800 Eur. V zhode so svedkom-
poškodeným E.X. Y. popísal aj to, kde a za akých okolností mal V. tieto peniaze obžalovaným vyplácať.
Následne Y. v podstate v zhode s V. opísal aj priebeh druhého stretnutia, na ktoré V. vylákal na žiadosť
R. A. a pri ktorom stretnutí A. svedka-poškodeného nútil pod legendou s Rusmi zaplatiť ďalších 40.000
Eur a to za použitia vyhrážok podpálením domu, auta a fyzickým útokom na rodinu V.. E. Y. v zhode so

svedkom-poškodeným opísal i to, že po tom, čo zverejnil na Facebooku status, že V. predáva pervitín a
po tom, čo si odfotografoval aj ruku H. V., ako mu podával pervitín, ho dvaja muži prepravili na stretnutie
s G. a H. V., kde mu bolo G. prikázané fotografiu vymazať.
Čo sa týka výpovede obžalovaného E. Y., jej význam sa obhajoba pokúšala spochybňovať
poukazovaním na rozpory jednak vo výpovedi E. Y. z hlavného pojednávania ku jeho skorším

výpovediam a zároveň aj vo vzťahu k výpovedi H. V.. Súd nepopiera, že rozpory vo výpovedi E. Y.
vznikli, avšak je treba dodať, že nešlo o rozpory takého zásadného významu, ktorý by zapríčiňoval
nedôveryhodnosť jeho výpovede ako celku. Je nutné zdôrazniť, že v podstatných častiach E. Y.
vypovedal v takmer úplnej obsahovej zhode s H. V.. Podstatnými časťami sú pritom existencia dvoch
stretnutí, kde bol Andrej Malík svedkom vydierania poškodeného, miesto týchto stretnutí a spôsob

prepravenia sa na ne a skutočnosti, ktoré odzneli na týchto stretnutiach zo strany obžalovaných
na adresu H. V. a i opis udalostí, ktoré nastali po tom, čo zverejnil na Facebooku status, že V.
predáva drogy. Fakt, že si obžalovaný nepamätal na niektoré detaily, prípadne tieto podával odlišne od
svojich predchádzajúcich výpovedí, nevyhodnotil súd ako zámernú snahu E. Y. vypovedať nepravdu o
podstatných skutočnostiach, ktoré vnímal svojimi zmyslami. Dôvodom vzniku rozporov v tomto prípade

bola zjavne kombinácia odstupu času od skutku a mentálnych schopností E. Y., ktorý svojim celkovým
prejavom na hlavom pojednávaní (u senátu) pôsobil jednoduchším dojmom.

Výpoveď H. V. v časti ohľadom požičiavania si peňazí v inkriminovanom období potvrdili svedkovia H.
V. Y.. a T. N.. Títo svedkovia spolu aj s Y. U.Á. ďalej zhodne a nezávisle od seba popísali, že H. V.

v inkriminovanom období páchaného skutku pôsobil veľmi nervózne. Syn poškodeného (ktorý svojho
otca isto dobre pozná) pomerne aj veľmi presne časovo zadefinoval zmenu správania, ktorú na svojom
otcovi spozoroval, ktorú definoval od júla 2019, čo pomerne presne zodpovedá časovej súvislosti s
tým, kedy svedok-poškodený začal byť vydieraný. Svedok Y. U. podal svedectvo aj ku vzťahu E. Y.V.a poškodeného a to v zhode s výpoveďou H. V.. Svedok U. bol taktiež aj očitým svedkom jedného
zo stretnutí medzi H. V. a obžalovanými. Svedok síce nemal vedomosť o obsahu ich rozhovoru pri
tomto stretnutí, avšak jeho výpoveď jednoznačne potvrdila existenciu aktívneho kontaktu medzi H. V. a

obžalovanými. U týchto troch svedkov senát okresného súdu nezistil žiadnu takú skutočnosť, pre ktorú
bybolomožnéčoilenvminimálnejmiereuvažovaťotom,žebyvypovedalinepravdivooskutočnostiach,
ktoré vnímali svojimi zmyslami.

Časť výpovede svedka-poškodeného H. V. potvrdili aj kamerové záznamy z pred jeho domu a z pod

altánku. Ich obsah na jednej strane jednoznačne potvrdil prepojenie obžalovaných a H. V. a na druhej
strane bez rozumných pochybností korešponduje s tou časťou výpovede H. V., kde popisoval udalosti,
ktoré nastali po fingovanom zabití R. A. H. G.. Tejto časti výpovede V. na hlavom pojednávaní zodpovedá
na kamerovom zázname zachytené rozmiestnenie osádky vozidla Citroen Picasso pred odchodom z
pred jeho domu, kde bolo zreteľne vidno, ako Kodaj nastupoval zo strany vodiča, H. G. zo strany
spolujazdca si F. G. sadal na miesto vzadu za spolujazdca, pričom pri následnom vrátení sa vozidla

pred dom H. V. sa H. G. už v aute nenachádzal a F. G. vystúpil z miesta spolujazdca. Ešte podstatnejšie
vo vzťahu k tejto časti výpovedi H. V. je následne vyhotovený kamerový záznam z pod altánku na
záhrade poškodeného. Zo zachyteného rozhovoru medzi H. V. a F. G. je zjavné, že H. V. bol rozrušený
a bol v strese, pričom sám F. G. uviedol, že je „paralyzovaný“ z toho, čo tomuto ich rozhovoru pod
altánkom predchádzalo. Z obsahu ich rozhovoru je nesporné, že F. G. od neho chcel veľkú sumu peňazí

určenú pre ďalšiu osobu, ktorej hrozilo, že za niečo, čo sa stalo pred týmto stretnutím pod altánkom,
ju do nasledujúceho dňa chytia a preto potrebuje peniaze na útek ešte v ten večer. F. G. opakoval, že
„nemal som ho tam pustiť, nemal som ho tam pustiť“ a následne zdôraznil, že „nech to radšej neprežije“.
H. V. opakovane v reakcii uviedol, že takú veľkú sumu peňazí nevie zohnať a nikto mu už nepožičia,
pretože „už prvýkrát si musel požičať peniaze a požičal si znovu, keď došiel druhýkrát R.“. Obsah tohto

rozhovoru pod altánkom jednoznačne potvrdzuje výpoveď H. V., že po fingovanom zabití R. A. ho F.
G. žiadal zaplatiť veľkú sumu peňazí, ktorá mala byť určená pre H. G. na jeho útek a skrývanie sa.
Obsah rozhovoru zároveň potvrdzuje výpoveď H. V. aj v tom, že pred touto udalosťou už 2-krát dával
obžalovanýmpeniazevoväčšejsume.Vtomtokontexteuž2-krátvyplatenejväčšejsumepeňazí(skutok
2/ a 3/) je nutné poukázať na komunikáciu H. G. s R. A. prostredníctvom telefónnej aplikácie WhatsApp,

ktorá potvrdila výpoveď H. V., že išlo o sumy 40.000 Eur, ktorú vyplatil H. a F. G. a o sumu 25.000 Eur,
ktorú vyplatil R. A..

Na základe takto vykonaného procesu dokazovania, hodnotiac vyprodukované dôkazy podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo,

ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti, dospel senát Okresného súdu Bratislava I, aj po doplnení
dokazovania, k presvedčeniu, že výpovedi svedka-poškodeného H. V., ktorú v rôznych jej častiach
potvrdili ďalšie dôkazy, možno uveriť ako celku, ktorý odzrkadlil objektívnu realitu zachytenú v skutkovej
vete tohto rozsudku. Inak povedané, súd zhodnocujúc vykonané dôkazy postupom podľa § 2 ods. 12
Tr. por. výpovedi svedka-poškodeného H. V. v plnej miere uveril, keď nezistil žiadne dôvody sa čo

i len v minimálnej miere domnievať, že by svedok-poškodený vypovedal nepravdivo o ním prežitých
skutočnostiach.

Obžalovaní prostredníctvom obhajcu (v záverečnej reči), v snahe spochybniť vierohodnosť výpovede
svedka-poškodeného, poukazovali na skutočnosť, že H. V. sa v tomto trestnom konaní domáha náhrady

škody, čím v podstate naznačovali jeho motív vypovedať nepravdu. S touto argumentáciou sa nebolo
možné stotožniť. Skutočnosť, že svedok-poškodený sa domáha v tomto trestnom konaní náhrady škody,
nie je skutočnosťou, ktorá by pravdivosť jeho výpovede diskvalifikovala. Domáhať sa náhrady škody je
procesným právom každého poškodeného a len uplatnenie tohto práva v žiadnom prípade neznižuje
vierohodnosť skutočností, ktoré z výpovede svedka-poškodeného vyplynuli. S dôvodmi, ktoré viedli

senát k tomu, že výpovedi H. V. uveril ako celku, sa súd náležite vysporiadal vyššie v odôvodnení.

Súd dodáva, že vo vzťahu k vierohodnosti svedka-poškodeného H. V. sa v zmysle záväzného právneho
názoru odvolacieho súdu oboznámil aj s rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 28.09.2020,
sp. zn. 3Tk/4/2020, pričom tam vymedzená skutková veta korešponduje so skutočnosťami, ktoré

o vlastnej trestnej činnosti H. V. vypovedal v tejto trestnej veci. Pokiaľ obžalovaní prostredníctvom
obhajcu navrhovali postupom podľa § 269 Tr. por. čítať z inej trestnej veci zápisnice o výsluchu H. V.
v procesnej pozícii zadržaného podozrivého a obvineného, tieto zápisnice predseda senátu umožnil
oboznámiť len v rozsahu oboznámenia kde bol úkon vykonaný, kedy bol vykonaný a kým bol vykonaný,pričom iný obsah predmetných zápisníc (tzn. výpoveď H. V.) neumožnil oboznámiť. V tejto súvislosti
je treba zdôrazniť, že v prejednávanej trestnej veci je H. V. v procesnej pozícii svedka-poškodeného,
pričom vo veci vedenej pred Okresným súdom Trnava vystupoval v procesnej pozícii obvineného.

Už len z uvedeného rôzneho procesného postavenia H. V., ku ktorému sa viažu diametrálne odlišné
práva a povinnosti svedka/obvineného vymedzené Trestným poriadkom, vyplýva, že nie je možné tieto
výpovede obsahovo porovnávať. Naviac postupom podľa § 269 Tr. por. ani nie je možné čítať obsah
zápisniceovýsluchuosoby.Zápisnicajetotižnosičomdôkaznéhoprostriedkuvpodobevýpovedeosoby.
Poznatkom relevantným pre vec by bol obsah takejto výpovede a ten by bolo možné poskytnúť jedine

samotnou výpoveďou na hlavom pojednávaní, čo nie je možné obchádzať postupom podľa § 269 Tr.
por. Z obdobného dôvodu súd nevyhovel ani požiadavke obhajcu na oboznámenie úradných záznamov
(č.l. 2714), keďže obsah úradného záznamu nie je dôkazom a tento nie je možné v konaní pred súdom
na hlavom pojednávaní vykonať postupom podľa § 269 Tr. por. Úradný záznam je iba nosičom iného
dôkazného prostriedku v podobe svedeckej výpovede osoby, ktorá ho napísala. Poznatkom relevantným
prevecbybolobsahtakéhotozáznamuatenbybolomožnéposkytnúťjedineprostredníctvomvýpovede

svedka - autora záznamu.

Pokiaľ obžalovaní prostredníctvom obhajcu navrhovali vypočúvať svedkov V. U., Y. C., N. V. a F. L.
primárne za účelom porovnania výpovede H. V. ohľadom jeho drogovej trestnej činnosti, ktorú učinil ako
svedok-poškodený v tejto trestnej veci s jeho výpoveďami v procesnej pozícii obvineného v inej trestnej

veci, tak tento zámer súd s ohľadom na už vyššie konštatované rozdielne procesné postavenie svedka a
obvineného odmietol vykonať. Pokiaľ obžalovaní prostredníctvom svojho obhajcu žiadali týchto svedkov
vypočúvať aj ku skutočnosti, či sa im svedok-poškodený H. V. náhodou nesťažoval na nejaké konanie
obžalovaných, tu súd dodáva, že takúto okolnosť považuje za nepodstatnú pre rozhodnutie a výsluchy
svedkovodmietolvykonaťpostupompodľa§272ods.3Tr.por.AkbysaajvyššieuvedenýmsvedkomH.

V. bol býval sťažoval na konanie obžalovaných, výpoveď svedkov by k prejednávanému skutku nemala
žiadnu reálnu výpovednú hodnotu, keďže svojimi zmyslami prejednávaný skutok nevnímali a išlo by v ich
prípade iba o svedkov z počutia obdobne, ako je to u svedka R. F.. Naviac, z výpovede H. V. z hlavného
pojednávania vyplýva, že sa okrem R. F. nikomu nezdôveroval s tým, že je vydieraný a to ani Y. U., s
ktorým drogovú trestnú činnosť páchal.

K právnej kvalifikácii skutku.

Prokurátor v podanej obžalobe konanie obžalovaných kvalifikoval ako (pokračovací) obzvlášť závažný
zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm.

i) Tr. zák., v časti dokonaný a v časti spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., pričom túto
kvalifikáciu súd prevzal do prvého rozsudku.

Odvolací súd v uznesení zo dňa 12.10.2021, sp. zn. 1To/33/2021 vyjadril pochybnosti k preukázaniu
existencie organizovanej skupiny vykonaným dokazovaním a naznačil aj ďalšie úvahy vo vzťahu k

právnej kvalifikácii konania obžalovaných.

Prvostupňový súd v rámci prvého rozsudku organizovanosť obžalovaných v zmysle § 129 ods. 2 Tr. zák.
ustálil s poukazom na priebeh skutkového deja. Rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu vyjadrený v
uznesení, ktorým bol zrušený prvotný rozsudok, súd svoje prvotné úvahy prehodnotil a dospel k záveru,

že síce spôsob páchania trestnej činnosti naďalej nasvedčuje existencii tejto osobitnej formy trestnej
súčinnosti, avšak neboli vyprodukované také dôkazy, ktoré by existenciu organizovanej skupiny bez
rozumných pochybností potvrdil. S poukazom na vykonané dokazovanie bolo v intenciách uznesenia
odvolacieho súdu zo dňa 12.10.2021, sp. zn. 1To/33/2021 potrebné konanie obžalovaných posudzovať
ako spolupáchateľstvo a v prípade skutku pod bodom 3/ ako samostatnú trestnú činnosť obžalovaného

Jaroslava Zemana.

Za spolupáchateľstvo Trestný zákon v § 20 považuje prípad, ak bol trestný čin spáchaný spoločným
konaním dvoch, alebo viacerých osôb. Na naplnenie zákonných znakov spolupáchateľstva zákon
vyžaduje spoločné konanie týchto osôb (objektívna podmienka) a úmysel k tomu smerujúci (subjektívna

podmienka). Spolupáchateľstvu musí predchádzať dohoda (výslovná, alebo konkludentná) o tom, že
trestný čin spáchajú spoločným konaním.Objektívna stránka trestného činu vydierania spočíva v tom, že páchateľ neoprávnene núti iného, aby
niečo konal, opomenul alebo trpel, a to násilím alebo hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy.
Hrozba násilia môže spočívať v hrozbe bezprostredného násilia, ale i násilia, ktoré má byť vykonané

v bližšej, alebo i vzdialenejšej budúcnosti. Hrozba násilia nemusí smerovať iba voči poškodenému, ale
môže smerovať aj voči jeho príbuzným a pod. Rovnako sa hrozba násilia môže týkať i násilia na majetku.
Hrozba inej ťažkej ujmy spravidla spočíva v hrozbe spôsobenia závažnej majetkovej ujmy, vážnej ujmy
na právach, na cti, alebo na dobrej povesti, pričom poškodený musí takúto ujmu ako ťažkú ujmu aj
objektívne pociťovať. Inou ťažkou ujmou môže byť aj začatie trestného stíhania v dôsledku oznámenia

trestného činu, ktorým páchateľ poškodenému hrozí a núti ho niečo konať (R 27/1982).

Dokazovaním vo vzťahu ku skutku pod bodom 1/ tohto rozsudku bolo preukázané, že H. G. a R. A.,
svojim spoločným konaním, obaja naplnili všetky zákonné znaky zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1
Tr. zák., keď poškodeného nútili im platiť pravidelne každý týždeň sumu 2000 Eur, ktorú potom znížili na
sumu 800 Eur, pričom na psychiku poškodeného pôsobili vyhrážkou prezradenia jeho drogovej trestnej

činnosti polícii a zároveň v podstate skrytou vyhrážkou majetkovej ujmy, keď mu zdôraznili, že nemá
zabúdať, že vedia, že vlastní dom a auto. Skutočnosť, že sa obžalovaní na tomto spoločnom konaní
vopred dohodli vyplýva z toho, že na vylákanie poškodeného použili osobu E. Y.. Uvedené využitie
prostredníka a samotný spôsob spáchania skutku znamená, že obžalovaní čin vopred plánovali. Fakt,
že poškodený H. V. vyhrážku prezradením jeho trestnej činnosti ako ťažkú ujmu skutočne objektívne

pociťoval demonštruj okrem jeho výpovede predovšetkým skutočnosť, že s pravidelným platením peňazí
súhlasil a aj sa mu preukázateľne podrobil.

Skutok pod bodom 2/ tohto rozsudku bol spáchaný spoločným konaním F. G. a H. G., ktorí nadväzujúc na
strachzprezradeniatrestnejčinnostipoškodenéhovyvolaný vrámciskutkupodbodom1/,poškodeného

nútili im zaplatiť sumu 80.000 Eur, po ktorej zaplatení (polícii) mal mať už H. V. v rámci páchania
drogovej trestnej činnosti pokoj, pričom sumu neskôr znížili na 40.000 Eur, ktoré im H. V. aj zo strachu
z prezradenia trestnej činnosti zaplatil. Skutočnosť, že obžalovaní boli na tomto svojom konaní vopred
dohodnutí demonštruje skutkový dej, že zatiaľ čo obžalovaný H. G. poškodeného na odľahlé miesto
direktívne naviedol, na tomto mieste ich už čakal F. G., ktorý H. V. so zmenou predchádzajúcej dohody

oboznámil. Je preto zrejmé, že obžalovaní svoje konanie vopred naplánovali a koordinovali. Týmto
spoločným konaním, ktorým poškodeného nútili im zaplatiť 80.000 Eur pod hrozbou prezradenia jeho
trestnej činnosti, pričom následok bol spôsobený v rozsahu 40.000 Eur, obaja ako spolupáchatelia
naplnili všetky zákonné znaky obzvlášť závažného zločinu podľa § 189 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák.

Čosatýkaskutkupodbodom3/tohtorozsudku,zvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žeskutokspáchal
ako jediný páchateľ obžalovaný R. A., ktorý poškodeného nútil mu zaplatiť sumu 30.000 Eur hrozbami
násilia zo strany tretích osôb a to pod legendou, že 40.000 Eur, ktoré zaplatil H. a F. G. pri skutku 2/ boli
určené Rusom, pričom H. s F. tieto peniaze prehrali na automatoch. Tým, že R. A. nútil poškodeného
mu zaplatiť 30.000 Eur hrozbami násilia zo strany tretích osôb, naplnil všetky zákonné znaky obzvlášť

závažného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods.
1 Tr. zák., keďže následok bol dokonaný len v rozsahu 25.000 Eur. Je vhodné dodať, že s poukazom na
spôsob spáchania tohto skutku je síce zrejmé, že R. A. mal vedomosť o priebehu skutku pod bodom 2/,
avšak spoluúčasť H. G. a F. G. na skutku pod bodom 3/ vykonaným dokazovaním preukázaná nebola.
Že išlo o sólo akciu R. A. potvrdzuje aj už vyššie zmienený obsah zaistenej komunikácie H. G. s R. A.

prostredníctvom aplikácie WhatsApp, kde si vzájomne vyčítali, kto mal poškodeného vydierať, pričom
H. G. R. A. vyčítal, že vzal od poškodeného 25.000 Eur, pričom v rámci vydierania spomínal aj Rusov.
Uvedená komunikácia potvrdzuje predpoklad, že obžalovaní F. a H. G. o konaní obžalovaného R. A.
nemali vopred vedomosť a neboli na ňom účastní.

Vo vzťahu ku skutku pod bodom 5/ súd uvádza, že dokazovaním bolo preukázané, že tohto skutku sa
dopustili spoločným konaním všetci traja obžalovaní, ktorí v súvislosti so skutkom pod bodom 3/, ako
demonštráciu reakcie na sólo konanie obžalovaného R. A., naplánovali a zinscenovali fiktívny súboj
medzi H. G. a R. A., ktorého výsledkom bolo fiktívne zabitie R. A., pričom H. V. tento súboj sledoval z
vnútra motorového vozidla a väčšej vzdialenosti, čo mu znemožnilo rozpoznať fiktívnosť tohto konania.

Bezprostredne po zinscenovaní zabitia R. A. F. G. poškodeného žiadal, aby pre H. G. zaplatil sumu
100.000 Eur, ktorá mala slúžiť na pokrytie výdavkov H. G. v súvislosti s jeho útekom a následným
skrývaním sa za zabitie R. A.. Spôsob vykonania tohto činu, ktorý mal byť reakciou na konanie R.
A. vedeného pod bodom 3/ tohto rozsudku a ktorý obžalovaní, s poukazom na jeho priebeh, vykonalijednoznačne po predchádzajúcej dohode a naplánovaní, svedčí spolupáchateľstvu, pretože čiastkové
konanie každého jedeného z obžalovaných tvorí článok reťaze celkového konania, ktorého sa dopustili
v úmysle na škodu cudzieho majetku seba obohatiť tým, že uvedú poškodeného do omylu, pričom tohto

spoločného konania sa dopustil v priamom úmysle na cudzom majetku spôsobiť značnú škodu, avšak
k dokonaniu činu v tomto rozsahu nedošlo. Spoločným konaním obžalovaní naplnili týmto činom všetky
zákonné znaky zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. v štádiu pokusu podľa §
14 ods. 1 Tr. zák. Prípadná obrana spočívajúca v tvrdení, že H. G. a R. A. nemajú žiadne zavinenie vo
vzťahu k rozsahu činu neobstojí. Je nutné zdôrazniť, že zo spôsobu vykonania činu je nepochybné, že

všetci traja obžalovaní čin vopred naplánovali a jediným do úvahy prichádzajúcim logickým vysvetlením
ich konania je finančný motív - teda spôsob, ako z poškodeného dostať ďalšie peniaze. Ak obžalovaní
svoje konanie vopred naplánovali, je logicky vylúčené, aby neboli dohodnutí na sume, ktorú bude F. G.
od poškodeného pre H. G. požadovať. Inak povedané, ak by neboli dohodnutí na následku, ktorý týmto
konaním chceli dosiahnuť, ich vopred premyslené a zinscenované konanie by nedávalo logický zmysel.

Vo vzťahu ku skutku označenom pod bodom 6/ rozsudku z vykonaného dokazovania vyplynulo, že tohto
sa spoločným konaním dopustili obžalovaný H.E. G. a F. G.. Z ich strany išlo o reakciu na fakt, že
poškodený H. V. zistil, že zabitie R. A. bolo iba zinscenované. Obžalovaní sa preto vrátili k dohode podľa
skutku označeného v bode 1/ tohto rozsudku a H. V. opätovne prikázali im platiť 800 Eur týždenne za to,
že mu umožnia páchať drogovú trestnú činnosť a neoznámia ho na polícii, čo poškodený až do svojho

zadržania plnil. Obaja obžalovaní preto spoločným konaním naplnili všetky znaky skutkovej podstaty
zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák.

Konanie obžalovaného H. G. vyjadrené v bodoch 1/, 2/ a 6/ a konanie obžalovaného F. G. vyjadrené v
bodoch 2/, 4/, a 6/ spája objektívna súvislosť v čase, mieste spáchania, spôsobe spáchania a predmete

útoku, ako i subjektívna súvislosť spočívajúca v jednotiacom zámere obžalovaných páchať trestný čin
vydierania. Jednotiaci zámer ako subjektívna súvislosť medzi jednotlivými útokmi vyplýva už len z toho,
že obžalovaní v podstate dokola opakovali rovnaké konanie, pri ktorom len menili „legendy“, ktorých účel
mal smerovať k maximalizovaniu ich majetkového prospechu z poškodeného. Jednotlivé dielčie skutky
súuobžalovanýchspojenéjednýmatýmistýmzámeromvtomzmysle,žeodpočiatkuzamýšľaliajďalšie

čiastkové útoky, ktoré sa po objektívnej stránke javia byť postupným realizovaním tohto jediného zámeru
v podobe získania čo najviac peňazí. Medzi jednotlivými útokmi je splnená i podmienka stanovená v §
122 ods. 13 Tr. zák., keďže tieto útoky spáchali menovaní bez toho, aby pokračovanie v páchaní trestnej
činnosti preťalo u niektorého z nich oznámenie o vznesení obvinenia. Na základe uvedeného súd vyššie
označené konanie obžalovaných právne posúdil ako jeden pokračovací trestný čin vydierania.

Ako dielčie skutky jedného pokračovacieho trestného činu vydierania spáchané spolupáchateľstvom
súd v prípade obžalovaných H.E. a F. G. posúdil aj skutky uvedené pod bodom 4/ a 7/ tohto rozsudku,
ktoré okolnosťami, za ktorých boli spáchané bezpochyby kauzálne súvisia s celou prejednávanou
trestnou činnosťou, pričom s vyššie označenými skutkami ich spája objektívna súvislosť v čase, mieste

spáchania, spôsobe spáchania a predmete útoku, ako i subjektívna súvislosť spočívajúca v jednotiacom
zámere obžalovaných páchať trestný čin vydierania, pričom tieto čiastkové útoky spáchali obžalovaní
bez toho, aby pokračovanie v páchaní trestnej činnosti preťalo u niektorého z nich oznámenie o vznesení
obvinenia. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že z výpovede poškodeného H. V. jednoznačne
vyplynulo, že všetky peniaze počas celého obdobia skutku obžalovaným platil vždy zo strachu, že

jeho trestná činnosť bude prezradená polícii. Tento strach bol u H. V. vyvolaný už v rámci dielčieho
skutku označeného pod bodom 1/ tohto rozsudku a pretrvával po celú dobu páchania stíhanej trestnej
činnosti. V rámci skutku 4/ a 7/ síce absentuje zo strany obžalovaných výslovná vyhrážka inej ťažkej
ujmy, ktorou by ho v týchto konkrétnych situáciách nútili zaplatiť 5000 Eur a 6000 Eur, avšak i tieto
peniaze H. V. obžalovaným zaplatil na ich príkaz v príčinnej súvislosti so strachom z prezradenia jeho

trestnej činnosti, čo obžalovaní využili vo svoj prospech. Pretože celé konanie obžalovaných predstavuje
jeden pokračovací trestný čin podmienený jednotiacim záverom sa čo najviac obohatiť, postačuje, že
vyhrážky inou ťažkou ujmou, ktoré u H. V. vyvolali objektívny strach a pre ktoré celé obdobie páchanej
trestnej činnosti s obžalovanými nedobrovoľne spolupracoval, mu boli adresované v začiatku páchania
trestnej činnosti. Nie je potrebné, aby páchatelia pokračovacieho trestného činu vydierania vyhrážky

opakovali dokola pri každom jednom čiastkovom útoku. Postačuje, že obžalovaní objektívnu stránku
naplnili v začiatkoch páchania pokračovacieho trestného činu, pričom práve v príčinnej súvislosti s
týmito vyhrážkami poškodený poskytoval majetkové plnenia po celé obdobie. V tejto súvislosti súd
príkladmo poukazuje napríklad na situácie, kedy boli prevažne v minulosti podnikatelia prevádzkujúcipohostinské zariadenia nútení hrozbou násilia na plnenie majetkových plnení za služby tzv. ochrany. Aj
v týchto prípadoch bývala zvyčajne vyhrážka podnikateľovi deklarovaná na začiatku, pričom podnikateľ
následne z donútenia poskytoval plnenia v pravidelných intervaloch do budúcnosti. Keďže tieto plnenia

boli poskytované v príčinnej súvislosti s prvotným prinútením hrozbami, nevyžaduje sa, aby tieto hrozby
boli vyslovované pred každým zaplatením „výpalného“.

Na základe týchto úvah súd ustálil, že obžalovaný H. G. v bode 1/, 2/, 4/, 6/ a 7/ a F. G. v bode 2/, 4/, 6/
a 7/ naplnili úmyselným konaním priamym všetky zákonné znaky pokračovacieho obzvlášť závažného

zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák.
a v bode 5/ zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa §
20 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.

Čo sa týka obžalovaného R. A., jeho konanie označené v bode 1/ a 3/ tohto rozsudku súd posúdil ako
dva samostatné trestné činy. Medzi týmito skutkami totiž absentuje jednotiaci zámer ako subjektívna

súvislosť, ktorá by existovala od začiatku. Skutok pod bodom 3/ tohto rozsudku sa vzhľadom na spôsob
jeho spáchania bez súčinnosti a vedomosti spoluobžalovaných nejaví byť postupným realizovaním od
začiatku existujúceho jednotiaceho zámeru, ale ako realizácia vôle, resp. nápadu, ktorý vznikol síce v
súvislostisoskutkompodbodom1/,aleažpojehospáchaní,kedyobžalovanývyužilvedomostiokonaní
spoluobžalovaných vyjadrenom v bode 2/ tohto rozsudku a jednoducho vyskúšal využiť príležitosť, ktorá

sa mu naskytla.

Konanie obžalovaného Jaroslava Zemana súd právne posúdil tak, že svojim úmyselným konaním
priamym naplnil všetky zákonné znaky v bode 1/ zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák.
spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., v bode 3/ obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189

ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a v bode 5/ zločinu podvodu
podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. v štádiu pokusu
podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.

K výrokom o treste.

Trestný zákon poskytuje ochranu spoločnosti pred páchateľom trestných činov v podobe trestov. Trest
ako opatrenie štátnej moci v sebe zahŕňa 2 základné funkcie, prostredníctvom ktorých je dosahovaný
účel trestu. Sú nimi individuálna prevencia trestu a generálna prevencia trestu. Individuálna prevencia v
sebe zahŕňa represívnu zložku (zabraňuje páchateľovi ďalej pokračovať v protispoločenskej činnosti) a

rehabilitačnú zložku (vychováva páchateľa k riadnemu životu po výkone trestu). Generálna prevencia
má zasa viesť k odradenie iných členov spoločnosti od páchania trestnej činnosti a zároveň posilňuje
princíp právnej istoty a právneho štátu. Účel trestu teda spočíva v snahe štátu zabrániť páchateľovi v
páchaní ďalšej trestnej činnosti, vo vytvorení podmienok na jeho prevýchovu k tomu, aby po výkone
trestu viedol riadny život a súčasne aj v snahe odradiť iných od páchania trestných činov a vo vyjadrenú

morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou.

Z dokazovania vykonaného k osobám obžalovaných vyplynulo, že obžalovaný F. G. bol doposiaľ 1-
krát súdne trestaný pre zločin nedovolenej výroby omamných látok, psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) Tr. zák. rozsudkom

Okresného súdu Malacky zo dňa 31.03.2014, sp. zn. 1T/22/2014 podmienečným trestom odňatia
slobody vo výmere 3 rokov a 5 ročnou skúšobnou dobou. Nakoľko sa v skúšobnej dobe dňa 31.01.2020
osvedčil, hľadí sa na neho, ako keby odsúdený nebol. V posledných 5-tich rokoch bol priestupkovo
prejednávaný celkovo 16-krát pre priestupky spáchané na úseku cestnej dopravy. Obžalovaný H. G. bol
doposiaľ 1-krát súdne trestaný rozsudkom Okresného súdu Bratislava vidiek zo dňa 14.05.1993, sp. zn.

2T/32/1993 pre trestný čin krádeže. Za ten mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody, pričom
pre osvedčenie sa v skúšobnej dobe sa v súčasnosti sa na neho hľadí, ako keby odsúdený nebol. V
posledných 5-tich rokoch bol priestupkovo prejednávaný celkovo 10-krát pre priestupky spáchané na
úseku cestnej dopravy. Obžalovaný R. A. nebol doposiaľ súdne trestaný. V posledných 5-tich rokoch
bol priestupkovo prejednávaný celkovo 12-krát pre priestupky spáchané na úseku cestnej dopravy a v

jednom prípade pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu.

U obžalovaného F. G. a H.Š. G. súd nedospel k záveru, že by bolo možné konštatovať, že doteraz
viedli riadny život. Tento záver vyplýva zo skutočnosti, že už boli v minulosti súdne trestaní. Je sícepravda, že sa na oboch v súčasnosti hľadí, ako keby odsúdení neboli, to však znamená iba to, že na
prejednávané skutky súd nenazerá ako na recidívu v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák. Pri závere o nevedení
riadneho života súd popri odsúdení z minulosti zohľadnil aj množstvo spáchaných priestupkov oboma

obžalovanými.

U obžalovaného R. A. súd dospel k záveru, že menovaný, ktorý doposiaľ nikdy nebol súdom trestaný,
spĺňa atribúty vedenia riadneho života.

U obžalovaného F. G. a H.Š. G. mohol súd pri absencii poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa §
36 a § 37 Tr. zák. a po úprave trestnej sadzby podľa ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. ukladať za celú
zbiehajúcu sa trestnú činnosť úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov - 25 rokov.

U obžalovaného R. A. mohol súd pri existencii jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zák.,
absencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zák. a po následnej úprave trestnej sadzby podľa § 38

ods. 3 Tr. zák. a § 41 ods. 2 Tr. zák., ukladať za celú zbiehajúcu sa trestnú činnosť úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 10 rokov - 22 rokov a 2 mesiace.

V prípade obžalovaných H. G. a F. G. súd pri úvahe o druhu a výmere trestu prihliadol na spôsob
spáchania činov ich úmyselným konaním priamym, s čím v príčinnej súvislosti vznikla porucha na

spoločenských záujmoch chránených Trestným zákonom, keď poškodeného v podstate sústavne po
dobu niekoľkých mesiacov plánovite nútili predovšetkým hrozbami prezradenia jeho trestnej činnosti
a i vyvolaním omylu k plateniu peňazí, na ktoré inak nemali žiaden právny nárok a za týmto účelom
obmieňali situácie, ktorých účelom bolo vyvolaný strach a obavu u poškodeného udržať a ešte viac ju
zosilňovať s cieľom získať čo najvyšší materiálny profit. Spoločenská nebezpečnosť ich konania hraničí

ažspraktikamizločineckýchštruktúrpôsobiacichnaúzemíSlovenskejrepublikypredovšetkýmv90-tych
rokoch minulého storočia a nie je ju možné zľahčovať a ospravedlňovať tým, že vydierali „len“ drogového
dealera, ktorého trestnú činnosť, keď už, mali povinnosť oznámiť orgánom činným v trestnom konaní a
nie sa na nej parazitickým spôsobom priživovať a profitovať z nej. Ich konanie je neospravedlniteľné,
je potrebné ho hodnotiť ako mimoriadne spoločensky nebezpečné a zavrhnutiahodné. Prezumujúc

možnosti nápravy obžalovaných, sledujúc účel trestu vyjadrený v § 34 ods. 1 Tr. zák., rešpektujúc
požiadavku individuálnej a generálnej prevencie trestu, ako aj zásad pre ukladanie trestu v zmysle § 34
ods. 4 Tr. zák., tiež požiadavky na spravodlivé potrestanie páchateľa podľa § 1 Tr. por., uložil súd za celú
zbiehajúcu sa trestnú činnosť obom obžalovaným, ktorých miera konania, ktoré prispelo k spáchaniu
činov je v podstate rovnaká, úhrnné tresty odňatia slobody v dolnej polovici upravenej trestnej sadzby

vo výmere 15 rokov nepodmienečne.

V prípade obžalovaného R. A. súd taktiež prihliadal na spôsob ním spáchaných činov jeho úmyselným
konaním priamym, s čím v príčinnej súvislosti vznikla porucha na spoločenských záujmoch chránených
Trestným zákonom, keď poškodeného jednak spoločným a jednak samostatným konaním vyhrážkami

a vyvolaním omylu prinucoval k plateniu peňazí, na ktoré inak nemal žiaden právny nárok, čím v
úmysle sa čo najviac obohatiť pôsobil na vôľu poškodeného sa slobodne rozhodovať. Obdobne ako
u spoluobžalovaných je toto jeho konanie na jednej strane neospravedlniteľné a zavrhnutiahodné,
no na druhej strane, na rozdiel od spoluobžalovaných, bolo potrebné zohľadniť, že jeho konanie z
pohľadu časovej súvislosti nedosahuje takú spoločensky nebezpečnú intenzitu, ako konanie H. a F.

G.. Prihliadajúc okrem spôsobu spáchania činov aj na osobu obžalovaného Jaroslava Zemana, ktorý
do spáchania prejednávanej trestnej činnosti viedol riadny život, prezumujúc možnosti jeho nápravy,
sledujúc účel trestu vyjadrený v § 34 ods. 1 Tr. zák., rešpektujúc požiadavku individuálnej a generálnej
prevencie trestu, ako aj zásad pre ukladanie trestu v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák., tiež požiadavky na
spravodlivé potrestanie páchateľa podľa § 1 Tr. por. a prihliadajúc na mieru, akou jeho konanie v časti

spolupáchateľstva prispelo k spáchaniu činov, mu súd za zbiehajúcu sa trestnú činnosť uložil úhrnný
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov.

Na výkon uloženého trestu súd obžalovaných ako páchateľov obzvlášť závažného zločinu obligatórne
zaradil do ústavu s maximálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. a ako páchateľom

obzvlášť závažného zločinu im súd zároveň obligatórne uložil ochranný dohľad, ktorého výmeru 2 roky
považuje u každého z obžalovaných v rámci postpenitenciárneho dohľadu po výkone trestu za plne
dostatočnú.K náhrade škody.

Poškodený H. V. si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 72.400 Eur. Procesom

dokazovania na hlavom pojednávaní súd ustálil, že poškodenému V. bola spôsobená majetková škoda
vo výške najmenej 80.800 Eur, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaných. Z tejto
sumu 80.800 Eur súd ďalej ustálil, že jedine pri sume 13.000 Eur, ktorú si požičal od svojho syna, nie sú
pochybnosti o legálnosti zdroja týchto peňazí. U ostatných finančných prostriedkov, ktoré H. V. vyplatil
obžalovaným, nie je možné vylúčiť, že tieto pochádzali z príjmov z jeho drogovej trestnej činnosti. To sa

týka i prostriedkov vo výške 16.000 Eur, ktoré V. vrátil svedok N., pretože pôžičku 20.000 Eur svedkovi
N.V. V. poskytol už v čase, keď podľa svojej výpovede obchodoval s drogami. Na základe uvedeného
rozhodol súd o možnosti zaviazať obžalovaných rovným dielom na náhradu škody vo výške 13.000 Eur
a so zvyškom uplatneného nároku, o ktorého legálnosti ostali pochybnosti, odkázal súd poškodeného
na civilný proces.

Toto rozhodnutie prijal senát Okresného súdu Bratislava I jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Bratislava I na Krajský súd v Bratislave. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti

takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.