Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. august 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/7/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6619202932
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6619202932.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcov v 1. rade: F. X., nar. XX. XX.
XXXX, bytom H. XXXX/XX, Q., v 2. rade D. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXXX/XX, Q., obaja
žalobcovia právne zastúpení JUDr. Elenou Matulovou, advokátkou, advokátska kancelária so sídlom
Železničná 287/9, Poltár, proti žalovaným v 1. rade: SVB Biskupická 10-12, so sídlom Biskupická
1219/10, Fiľakovo, IČO: 53 001 231, v 2. rade: VIAM - dražobná spoločnosť, s. r. o., so sídlom Trieda
SNP 39, Košice - mestská časť Západ, IČO: 44 166 591, právne zastúpený advokátskou kanceláriou
JUDr. Michal Krutek, s. r. o., so sídlom Hlavná 11, Trnava, v 3. rade: Ján Juhász, nar. 29. 03. 1966,

bytom Námestie slobody 764/18, Fiľakovo, v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní
žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 6C/21/2019-287 zo dňa 18. 08. 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku II., ktorým súd určil, že opakovaná dobrovoľná dražba konaná
dňa 28. 03. 2019 o 09:00 hod. na Notárskom úrade JUDr. Aleny Ondrušekovej so sídlom Alžbetina 32,
Košice, je neplatná a vo výroku III., ktorým okresný súd rozhodol o náhrade trov konania voči žalobcovi
v 1. rade; p o t v r d z u j e .

II. Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý (výroky I., IV.).

III. Žalovaný 2/ je povinný nahradiť žalobcovi 1/ trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že opakovaná dobrovoľná dražba konaná dňa 28.03.2019
o 09:00 hod. na Notárskom úrade JUDr. Aleny Ondrušekovej, so sídlom Alžbetina 32, Košice, ktorej
predmetom bola nehnuteľnosť evidovaná na LV č. XXXX pre katastrálne územie Fiľakovo, a to byt č. 6,
nachádzajúci sa na 1. poschodí vo vchode č. XX bytového domu so súpisným číslom XXXX vo Fiľakove

na ulici H., stojaci na parcele CKN č. XXXX v podiele 1/1 a podiel priestoru na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku CKN parc. č. XXXX zastavané
plochy a nádvoria o výmere 1263 m2 v podiele 7244/99563 z celku (ďalej v texte aj „byt č. 6 alebo
„dražená nehnuteľnosť“), je neplatná (výrok I.). Zároveň okresný súd konanie v časti nároku žalobkyne
v 2. rade vo veci určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby v súlade s ust. § 144, § 145 ods. 1, 2 zák. č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte „CSP“) zastavil z dôvodu, že žalobkyňa v 2. rade
svojím podaním zo dňa 06. 09. 2019 zobrala žalobu späť.

2. Okresný súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP a pokiaľ ide o žalobkyňu
v 2. rade v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP.3. Okresný súd určil, že opakovaná dobrovoľná dražba konaná dňa 28. 03. 2019 o 09:00 hod. na
notárskom úrade JUDr. Aleny Ondrušekovej, so sídlom Alžbetina 32, Košice, (ďalej len „dobrovoľná
dražba“), ktorej predmetom bol byt č. 6, je neplatná, a to aplikujúc ustanovenia zák. č. 527/2002 Z. z. o

dobrovoľnýchdražbáchaodoplnenízákonaSNRč.323/1992Zb.onotárochanotárskejčinnostivznení
neskorších predpisov (ďalej v texte len „ZoDD“), konkrétne §§ 3, 7, 10, 11, 12, 16, 17, 20, 21, 22 a 33 v
spojení so zákonom č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej v texte „ZoVB“).

4. Prioritne okresný súd skúmal, či bola žaloba podaná v zákonom stanovenej 3-mesačnej lehote,

ktorá podľa okresného súdu začala plynúť od udelenia príklepu, t. j. dňa 28. 03. 2019. Žaloba bola
na okresný súd podaná dňa 26. 06. 2019, teda v zákonom stanovenej lehote a zároveň ju podala
osoba oprávnená, t. j. vlastník draženej nehnuteľnosti. Uvedenou žalobou sa žalobca v 1. rade domáhal
určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby z viacerých dôvodov. V prvom rade namietal, že nedisponuje
zmluvou o spoločenstve, ani jej dodatkami, pričom sám zmluvu, ani dodatok k zmluve nepodpísal. V tejto
súvislosti okresný súd uviedol, že nie je nevyhnutné, aby žalobca v 1. rade uvedenú zmluvu podpísal, ak

v zmysle ust. § 7a ZoVB sa zmluva schvaľuje rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov a
uvedenú zmluvu podpisuje výlučne osoba zvolená za predsedu a iná osoba poverená vlastníkmi bytov
a nebytových priestorov v dome, pričom pravosť podpisov týchto osôb musí byť úradne osvedčená. V
konaní bolo preukázané, že dodatok k zmluve podpisovala osoba spôsobilá, a teda je platný.

5. Žalobca v 1. rade tiež vytýkal, že zmluva o vykonaní dobrovoľnej dražby má trpieť vadami, ktoré
spôsobujú jej neplatnosť, pričom v tomto smere nekonkretizoval žiadnu vadu, ktorou by zmluva trpela a
ktorá by neplatnosť spôsobovala. Okresný súd v tejto súvislosti poukázal na to, že základom sporového
konania je aktivita sporových strán, pričom v sporovom konaní je práve súd limitovaný skutkovými
tvrdeniamistránsporuazároveňstranasporujepovinnásvojetvrdeniapodoprieťdôkazmi.Povinnosťou

žalobcu je tvrdiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie súdu, pokiaľ tak žalobca neučinil, nemôže
byť v konaní úspešný. Samotným previazaním Ing. X. Okresný D. a žalovaného v 3. rade samo o sebe,
podľa okresného súdu nemá vplyv na platnosť zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby.

6. Okresný súd preskúmal i dôvod neplatnosti dobrovoľnej dražby tvrdený žalobcom v spojení so

splatnosťou pohľadávky a jeho tvrdením, že začatie výkonu záložného práva bolo neoprávnené a
v rozpore so zákonom. Okresný súd uviedol, že oznámenie o začatí výkonu záložného práva bolo
žalobcovi v 1. rade oznámené listom podaným na poštovú prepravu dňa 12. 10. 2018, pričom táto
zásielkabolauloženánapoštedňa15.10.2018avrátenáakoneprevzatávodbernejlehotežalovanému
v 2. rade dňa 05. 11. 2018. Je teda podľa okresného súdu zrejmé, že žalovaný v 2. rade oznámil začatie

výkonuzáložnéhoprávažalobcoviv1.rade.Pokiaľideospornosťpohľadávkyajejprípadnépremlčanie,
považoval za potrebné poukázať na to, že žalobca v 1. rade nepreukázal súdu, že namietal premlčanie
pohľadávky. Žalobca v 1. rade síce predložil súdu reklamáciu vyúčtovania za rok 2018 zo dňa 21. 06.
2019, súdu však nebolo preukázané, že táto námietka premlčania bola v skutočnosti aj žalovanému
doručovaná. Samotné vyhotovenie listiny preto nezakladá žiadne právne následky. Okresný súd však

upriamil pozornosť na skutočnosť, že dobrovoľná dražba prebehla dňa 28. 03. 2019, pričom reklamácia,
ktorá zahrňovala aj námietku premlčania bola vyhotovená až dňa 21. 06. 2019, teda po samotnom
výkone dražby, preto uplatnená námietka premlčania po samotnom výkone záložného práva nemôže
vyvolávať právne následky, nakoľko v dobrovoľnej dražbe zákon umožňuje vymáhať aj pohľadávku,
ktorá premlčaná je.

7. Žalobca v 1. rade ďalej tvrdil, že hodnota pohľadávky neprevyšovala ku dňu oznámenia o začatí
výkonu záložného práva sumu 2.000,- €. Okresný súd v tejto súvislosti poukázal na to, že z vyúčtovania
roku 2018 je zrejmé, že pohľadávka žalobcu v 1. rade bola vo výške 3.553,17 €, pričom v čase
uzavretia dohody a samotného výkonu záložného práva nebola namietaná spornosť, či premlčanie

pohľadávky. Zároveň žalovaný v 1. rade v zmluve o vykonaní opakovanej dobrovoľnej dražby VDS
č. 95-15/2018 zo dňa 01. 03. 2019 vyhlásil, že predmet je možné dražiť a taktiež vyhlásil pravosť,
výšku a splatnosť pohľadávky. V podaní teda nebolo preukázané, že v čase podpisovania zmluvy o
vykonaní opakovanej dobrovoľnej dražby bola pohľadávka žalobcu 1. rade nižšia ako 2000,-Eur, pričom
na námietku premlčania žalobcu v 1.rade nemožno prihliadnuť, ak súdu nebolo preukázané, že takúto

námietku uplatnil do ukončenia výkonu dobrovoľnej dražby.

8. Porušenie Zákona o dobrovoľnej dražbe však okresný súd videl v porušení ust. § 11 ods. 4 ZoDD.
Listinným dôkazom bolo preukázané, že žalovaný v 2. rade posielal oznámenie o opakovanej dražbežalobcovi v 1. rade, pričom uvedená písomnosť bola uložená na pošte dňa 15.03.2019, následne si
ju žalobca v 1. rade prevzal dňa 28.03.2019. Oznámenie o opakovanej dražbe bolo teda doručované
v dostatočnom časovom predstihu, rovnako bolo doručované aj ďalším osobám v zmysle zákonných

ustanovení. K námietke o tom, že vyhláška o dražbe nebola zverejnená 15 dní pred konaním dražby
na úradnej tabuli obce, súd kontrolou doručeniek, ako aj preštudovaním dražobného spisu zistil,
že oznámenie o opakovanej dražbe bolo Mestu Fiľakovo zaslané 15.03.2019, pričom oznámenie
bolo vyvesené na tabuli tohto mesta od 21.03.2019 do 28.03.2019. Zároveň z periodickej tlače v
pôsobnosti daného regiónu vyplynulo, že oznámenie o konaní opakovanej dražby bolo zverejnené až

dňa 22.03.2019. Vzhľadom na to, že k doručovaniu písomnosti došlo až 15. marca 2019, nebola
zachovaná najmenej 15 dňová lehota na uverejnenie oznámenia na tabuli obce ani v periodickej tlači.

9. V súvislosti so znaleckým posudkom a s jeho nedoručením žalobcovi v 1. rade okresný súd uviedol,
že žalovaný v 2. rade doručoval znalecký posudok žalobcovi v 1.rade, pričom zásielka bola podaná na
poštovú prepravu dňa 23.01.2019, následne bola uložená na Pošte Fiľakovo dňa 25.01.2019 a vrátila sa

späť žalovanému v 2. rade dňa 15.02.2019 ako nedoručená. Bola teda splnená lehota doručovania 30
dní pred dňom konania dobrovoľnej dražby. Znalecký posudok v čase konania dražby nebol v zmysle
ustanovenia § 12 ods. 1 ZoDD starší ako 6 mesiacov. Bol doručený v zákonom stanovenej lehote
žalobcoviv1.rade,ktorýmalmožnosťvočiznaleckémuposudkupodaťnámietkyvlehote10pracovných
dní odo dňa doručenia znaleckého posudku. Keďže námietky nepodal, žalovaný v 2. rade nemal dôvod

vypracovávať nový znalecký posudok, resp. vysporiadať sa so skutočnosťami, ktoré sú v súčasnosti
zo strany žalobcu v 1. rade namietané. Okresný súd preto uzavrel, že je vecou žalobcu v 1.rade, že
zmeškal lehotu na podanie námietok proti znaleckému posudku.

10. Okresný súd zároveň skúmal, či výkon dobrovoľnej dražby nebol v rozpore s ust. § 11 ods. 1 ZoDD,

teda, či miesto ako aj čas konania dobrovoľnej dražby boli alebo nie v rozpore s týmto ustanovením.
V tejto súvislosti okresný súd zdôraznil, že Zákon o dobrovoľných dražbách ustanovuje kritérium, ktoré
musí byť zohľadnené pri určovaní miesta, dátumu a času začatia dražby. Je podľa neho vo všeobecnom
záujme, aby dražba bola sprístupnená čo najširšej verejnosti, a to v záujme naplnenia jej skutočného
účelu. Prioritne okresný súd konštatoval, že záver o neprimeranosti a nevhodnosti miesta konania

dražby je vždy závislý od posúdenia konkrétnych okolností toho ktorého prípadu, vyhodnotením ktorých
súd môže dospieť k tomu, že určenie miesta konania dražby skutočne spôsobilo, prípadne mohlo
spôsobiť, sťaženie účasti dražiteľov na dražbe. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Cdo 58/2018. Konkretizoval, že prvé kolo dobrovoľnej
dražby sa konalo v Mestskom kultúrnom stredisku Revúca, ktorého sa nezúčastnil žiaden záujemca.

Opakovaná dražba sa už konala v Košiciach, ktoré mesto je vzdialené najkratšou trasou 156 km od
samotnej draženej nehnuteľnosti, t. j. bytu č. 6. Okresný súd uznal, že mesto Košice je síce bežne
dostupné vlastnou dopravou v trvaní takmer 2 hodiny, ako aj autobusovými aj vlakovými spojmi, avšak
v obmedzenom režime, pričom cesta z Fiľakova do Košíc spravidla trvá do 3 hodín a nevylučuje sa
aj nutnosť prestupu. Naviazal, že samotná dražba sa konala o 09:00 hod., v dôsledku čoho potom

záujemcovia nemali reálnu možnosť, v prípade záujmu, dostaviť sa do miesta konania dražby, keďže
bol prístupný len jeden spoj, aj to s odchodom o 04.00 hod. z Fiľakova, čo záujemcov mohlo do
značnej miery od dražby odrádzať. Uvedené teda mohlo nepriamo obmedzovať možnosti účastníkov
konania zúčastniť sa na dražbe. Súd poukázal i na to, že predmetom dražby bol byt nachádzajúci sa
v katastrálnom území Fiľakovo, preto bolo možné očakávať, že najväčší záujem dražiteľov bude práve

z Mesta Fiľakovo a blízkeho okolia. Aby bol zachovaný regionálny princíp a potencialita vyššej účasti
účastníkov dražby, okresný súd považoval za optimálne, aby miesto dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti
bolo prinajmenšom na území kraja, kde sa nehnuteľnosť nachádza, resp. v blízkych priľahlých mestách
k draženej nehnuteľnosti. V tejto súvislosti vyzdvihol i lokalitu, v ktorej sa byt č. 6 nachádza, ako aj to,
že ide o nehnuteľnosť určenú na trvalé bývanie, preto nie je reálne predpokladať, že záujem o kúpu

tohto bytu bude zo strany záujemcov, ktorí nebývajú v danej lokalite. Akcentoval, že ide presnejšie
o lokalitu, ktorá nie je ničím zaujímavá, nenachádzajú sa tu zaujímavé pracovné možnosti, takisto
neprichádza do úvahy ani potencialita záujmu za účelom rekreácie. Naopak, ide o oblasť z hlboko
poddimenzovanými zárobkovými možnosťami, ktorá nie je lukratívna ani z turistického hľadiska. Zo
zápisnice o priebehu dražby je zrejmé, že sa dražby okrem vydražiteľa nezúčastnil nikto, čo podľa

okresného súdu navodzuje dojem, že to bolo práve cieľom navrhovateľa dražby a dražobníka. Okresný
súd mal zo svojej rozhodovacej činnosti vedomosť, že žalovaný v 2.rade vykonáva dražby aj v lokalitách
bližších k bytu č. 6, o čom svedčí aj to, že prvé kolo dražby bolo konané v rámci kraja. Žalovaný v 2.
rade tak mohol, vzhľadom na lokalitu nehnuteľnosti, s ohľadom na vyššie uvedené, vybrať za účelomzabezpečenia čo najvyššieho počtu záujemcov lokalitu bližšiu, ako je napríklad Zvolen, Rimavská
Sobota, prípadne Lučenec. Práve pre obyvateľov uvedených lokalít by bola ponuka nehnuteľnosti, ktorá
bola predmetom dražby, čiže byt, zaujímavejšia. Okresný súd preto v celom súhrne uzavrel, že jednak

určením miesta dražby, ale v spojení aj s určením času konania tejto dobrovoľnej opakovanej dražby,
došlokohrozeniualeboporušeniuprávdražboudotknutýchosôb,atonajmätým,žeimhociajnepriamo,
bola znemožnená účasť na dobrovoľnej dražbe. Práve dražobník mal v spolupráci s navrhovateľom
dražby zhodnotiť uvedené vyššie skutočnosti a zvoliť vhodnejšie miesto, ako aj vhodnejší čas konania
samotnej opakovanej dobrovoľnej dražby, nakoľko je povinnosťou dražobníka organizovať dražbu v

regionálnej dostupnosti predmetu dražby, keďže nemožno očakávať, že znalosť miestnych pomerov,
oboznámenie sa s predmetom dražby a vyššia potencialita záujemcov regionálne naviazaných na
predmet dražby, povedie k vyššiemu záujmu, a tým aj k vytvoreniu lepších podmienok pre konkurenciu
účastníkov dražby, teda v konečnom dôsledku k možnému vyššiemu výťažku z dražby. Naopak, určením
vzdialenejšieho miesta výkonu dražby a nevhodného času, došlo k porušeniu práv žalobcu v1. rade,
pretože ako vlastník nehnuteľnosti má právo, aby dražba prebehla v súlade so zákonom. Jedinou

spojitosťou bytu č. 6 a miesta konania dražby bolo výlučne sídlo žalovaného v 2. rade, pričom je potrebné
zdôrazniť, že kritérium pre výber miesta konania dražby nemôže byť len tá skutočnosť, že je to vhodné
a najpohodlnejšie pre dražobníka, prípadne pre nízke náklady dražby.

11. Ďalšou námietkou voči zákonnosti dobrovoľnej dražby bolo tvrdenie žalobcu v 1. rade, ktorý namietal

nepomer medzi znaleckým posudkom vyhotoveným v roku 2015 a v roku 2019. V tejto súvislosti
okresný súd poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva,
že cena draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby. Dražobník je povinný, ak ide
o nehnuteľnosť, len zabezpečiť ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase
konania dražby znaleckým posudkom. Pokiaľ mal žalobca v 1. rade za to, že všeobecná hodnota

nehnuteľnosti je značne poddimenzovaná a nie je určená správne, nedošlo by k porušeniu ZoDD, avšak
samotné nesprávne vyčíslenie hodnoty nehnuteľnosti nemôže zakladať predpoklad pre neplatnosť
dražby, môže zakladať iba nárok žalobcu, ktorý je spojený so vznikom zodpovednosti veriteľa za
spôsobenú škodu. Okresný súd doplnil, že žalovaný v 3. rade vydražil nehnuteľnosť, teda byt č. 6 za
cenu v súlade s § 16 ods. 6 ZoDD.

12. Na záver okresný súd ustálil, že keďže došlo k porušeniu ust. § 11 ods. 1 a ods. 4 ZoDD, keď
dražobník určil miesto a čas konania dražby tak, že ohrozil alebo porušil práva dražbou dotknutých
osôb, a zároveň nepreukázal zverejnenie oznámenia na úradnej tabuli mesta ani v periodickej tlači s
pôsobnosťou minimálne pre obec v dostatočnej lehote tak, ako to ustanovuje zákon o dobrovoľných

dražbách, vyslovil, že dobrovoľná dražba je neplatná.

13. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd v prípade žalobcu v 1. rade v zmysle ust. § 255 ods.
1 CSP a pokiaľ ide o žalobkyňu v 2. rade, ktorá zobrala žalobu späť a v tomto rozsahu bolo konanie
zastavené v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP, kedy skúmal zavinenie účastníkov konania.

14. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 2. rade: VIAM - dražobná
spoločnosť, s. r. o., so sídlom Košice - mestská časť západ. Žalovaný v 2. rade podal odvolanie proti
výroku I., II. a III. rozsudku okresného súdu z dôvodov podľa ustanovení CSP, konkrétne podľa ust. § 365
ods.1písm.d),f),g)h).Vovzťahukporušeniuust.§11ods.1ZoDD,podľaktoréhourčenímmiestamala

byť obmedzená účasť na dobrovoľnej dražbe uviedol, že v danom prípade išlo o organizovanie dražby v
dostupnosti predmetu dražby, keďže bolo možné očakávať znalosť miestnych pomerov, oboznámenie
sa s predmetom dražby a aj potencionalitu záujemcov, vzhľadom na fakt, že byty a iné nehnuteľnosti
nie sú predmetmi bežnej každodennej spotreby a osoby, ktoré chcú urobiť tak významnú investíciu, ako
je napr. kúpa nehnuteľnosti, zvažujú predovšetkým iné kritériá určujúce mieru ich záujmu, akými sú

cena bytu, jeho stav, opotrebovanie, jeho poloha v dome, potreba opráv a ďalších investícií, lokalita
a jej vybavenosť, susedia, či možnosti financovania kúpy nehnuteľnosti a nie miesto, kde má dôjsť k
transakcii prevádzajúcej vlastnícke právo, t. j. miesto samotnej dražby. V tejto súvislosti poukázal i na
odbornú literatúru, a to konkrétne komentár k ZoDD na str. 108 a 109, ako aj komentár k ZoDD druhé
vydanie, Bratislava, C. H. Beck 2013, str. 440. Má za to, že podmienka verejnosti, ako aj transparentnosť

vykonania napadnutej dražby bola splnená. Dôkazom je aj skutočnosť, že žalovaný v 3. rade ako
vydražiteľ, pochádza z mesta Fiľakovo a nemal žiadne námietky s vykonaním dražby na Notárskom
úrade v Košiciach. Určenie miesta konania dobrovoľnej dražby nie je skutočnosťou obmedzujúcou účasť
na dražbe, keď v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky akrajských súdov v obdobných právnych veciach, bez uvedenia ich spisových značiek. Z jeho strany
bol rozhodný pri plánovaní miesta vykonania dražby princíp hospodárnosti konania, nakoľko mesto
Košice je druhým najväčším mestom v Slovenskej republike, a nie je žiadnym spôsobom obmedzený

prístup k uvedenej lokalite. Nie je mu preto zrejmé, ako si žalobca 1. rade predstavoval transparentnejšie
a spravodlivejšie udelenie príklepu licitátora, ako to bolo v uvedenom prípade pod dohľadom notára.
Zároveňdodal,ženámietkyžalobcovkmiestukonaniadobrovoľnejdražbybybolidôvodnéibavprípade,
ak by sa dobrovoľná dražba konala v odľahlej obci s náročným prístupom bez akejkoľvek hospodárskej,
či sociálnej väzby k miestu, kde sa nachádza predmet dražby.

15. Vo vzťahu k porušeniu § 11 ods. 4 ZoDD žalovaný v 2. rade v odvolaní poukázal na to, že jeho
konanie, kedy nepreukázal zverejnenie oznámenia na úradnej tabuli mesta ani v periodickej tlači s
pôsobnosťou minimálne pre obec v dostatočnej lehote tak, ako to ustanovuje ZoDD, nebolo konaním tak
závažným, aby bolo potrebné určiť neplatnosť dobrovoľnej dražby tak ako to určil okresný súd. Navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie alebo zmenil tak, že žalobu

zamietne v celom rozsahu ako nedôvodnú.

16. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobca v 1. rade uviedol, že ho považuje za nedôvodné.
Oznámenie o dražbe mu nebolo doručené a oznámenie o konaní opakovanej dražby mu bolo doručené
až 28.03.2019, t.j. v deň konania dražby a nebolo zverejnené spôsobom a v lehotách, ktoré vyžaduje

zákon. Oznámenie o dražbe nebolo zverejnené v zmysle § 11 ods. 4 ZoDD najmenej 15 dní pred
konaním dražby na úradnej tabuli obce, na ktorej území sa predmet dražby nachádza, pretože podľa
ustanovenia § 11 ods. 4 tohto zákona, ak je predmetom dražby byt, dražobník je povinný najmenej
15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe na
úradnej tabuli obce, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. V rovnakej lehote zverejní oznámenie

o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na území ktorej sa predmet dražby
nachádza, no ani táto povinnosť splnená nebola.

17. Žalobca v 1. rade k odvolaniu zároveň doplnil, že bol porušený aj § 11 ods. 1 ZoDD, pričom
miesto konania dražby bolo určené v Košiciach, 155 kilometrov vzdialené od miesta jeho bydliska,

čím bola sťažená účasť dražiteľov z oblasti Fiľakova, kde sa predmetný byt nachádza. Okrem toho
určené vzdialené miesto konania dražby, ktorá sa nachádza v inom okrese ako predmetné dražené
nehnuteľnosti má vplyv na dosiahnutý výťažok dražby, a tým reálne aj na právo záložcu. Takýto postup
dražobníkaazáložnéhoveriteľapristanovenímiestakonaniajeajvrozporesosúdnoupraxouustálenou
napr. i rozhodnutím Krajského súdu v Prešove č. k. 6Co/108/2011. Má za to, že bol porušený aj § 3 ods.

6 ZoDD, podľa ktorého nie je možné dražiť nehnuteľné veci v prípade, že hodnota pohľadávky bez jej
príslušenstva ku dňu oznámenia o začatí záložného práva neprevyšuje 2.000,- Eur. Žalovaný v 1. rade
realizoval záložné právo napriek tomu, že existencia pohľadávky v uplatnenej výške bola sporná a je
premlčaná. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu.

18. Žalovaný v 2. rade v replike k vyjadreniu žalobcu v 1. rade zotrval na svojich vyjadreniach uvedených
v odvolaní a vo vzťahu k tvrdenia žalobcu v 1. rade o výške pohľadávky poukázal na odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia, v zmysle ktorého v konaní nebolo preukázané, že pohľadávka žalobcu v 1.
rade v čase podpisovania zmluvy o vykonaní opakovanej dražby bola nižšia ako 2.000,- Eur, pričom
na námietku premlčania žalobcu v 1. rade nebolo možné prihliadnuť, pretože súdu nebolo preukázané,

že takúto námietku uplatnil do ukončenia výkonu dobrovoľnej dražby. Zdôraznil, že ním uplatňovaná
pohľadávka bola vo výške 3.550,55 Eur, čo zodpovedá zákonnému limitu v zmysle § 3 ods. 6 ZoDD. Vo
vzťahu k vzdialenosti nehnuteľnosti k miestu konania dražby opakovane poukázal na odbornú literatúru,
konkrétne 3. vydanie komentára k ZoDD, Bratislava: C.H.BECK 2018, strana 488, v zmysle ktorého
vykonanie dražby v krajskom meste môže mať aj ďalšie pozitíva v súvislosti s možnou účasťou na

dražbe, najmä ak sa na jednom mieste v jeden deň vykonáva viac dražieb jedného alebo viacerých
dražobníkov a zároveň bude v podmienkach Slovenskej republiky zabezpečená primeraná vzdialenosť
miestadražby.Zuvedenejodbornejliteratúrypretopodľanehojednoznačnevyplýva,žepovinnosťpodľa
§ 11 ZoDD bola splnená, nakoľko vzdialenosť medzi Fiľakovom a teda miestom, kde sa predmetná
nehnuteľnosť nachádza a Košicami, kde bola opakovaná dražba je cca. 155 kilometrov. Splnená bola aj

podmienka verejnosti ako aj transparentnosti vykonania dražby, keď pri určení miesta vykonania dražby
bol dôležitým z jeho strany i princíp hospodárnosti konania. Len zopakoval, že skutočnosť, že žalobcovi v
1. rade bolo oznámenie o opakovanej dražbe doručené v deň konania opakovanej dražby je irelevantná,nakoľko dňa 15.03.2019 bola poštová zásielka, ktorej obsahom bolo oznámenie o opakovanej dražbe
na pošte uložená týmto dňom.

19. V následnom vyjadrení žalobca v 1. rade zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

20. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného v 2. rade viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ustanovenia § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario CSP rozsudok okresného súdu vo výroku II., ktorým určil, že

opakovaná dobrovoľná dražba konaná dňa 28.03.2019 o 09.00 hod. na Notárskom úrade JUDr. Aleny
Ondrušekovej,sosídlomAlžbetina32,KošicejeneplatnáavovýrokuIII.,ktorýmsúdrozhodolonáhrade
trov konania voči žalobcovi v 1. rade, podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil ako vecne správne.

21. Vo zvyšku, t. j. vo výroku, ktorým okresný súd konanie v časti nároku žalobkyne v 2. rade vo veci
určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby zastavil (výrok I.) a vo výroku o náhrade trov konania žalobkyne

2. rade (výrok IV.) zostáva rozsudok okresného súdu, ktorý nebol odvolaním napadnutý, nedotknutý.

22. Okresný súd založil rozhodnutie, ktorým určil, že opakovaná dobrovoľná dražba konaná dňa 28.
03. 2019 o 09.00 hod. na Notárskom úrade JUDr. Aleny Ondrušekovej v Košiciach vo vzťahu k bytu
č. 6 je neplatná s odôvodnením, že na základe vykonaného dokazovania ustálil, že došlo k porušeniu

ustanovenia § 11 ods. 1 a ods. 4 ZoDD, kedy dražobník určil miesto a čas konania dražby tak, že ohrozil
alebo porušil práva dražbou dotknutých osôb a zároveň nepreukázal zverejnenie oznámenia na úradnej
tabuli mesta, ani v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec v dostatočnej lehote tak, ako
to ustanovuje Zákon o dobrovoľných dražbách. Z daného dôvodu preto okresný súd musel vysloviť
neplatnosť dobrovoľnej dražby, ak ostatné dôvody neplatnosti dobrovoľnej dražby, tvrdené žalobcom

nemal za preukázané.

23. Odvolací súd sa s vyššie uvedeným skutkovým a právnym záverom okresného súdu stotožňuje a
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné :

24. Dražba je verejným konaním, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného predmetu
dražby,konanénazákladenávrhunavrhovateľa,priktoromsalicitátorobracianavopredneurčenýokruh
osôb, prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk, a pri ktorom na osobu, ktorá
urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo
verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie. V

prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona môže sa osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá
na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.

25. Podľa § 11 ods. 1 ZoDD miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené dražobníkom po
dohodesnavrhovateľomdražbytak,abynebolaobmedzenámožnosťúčastinadražbe.Vsúladestýmto

pravidlom treba vykladať všetky prípravné a realizačné práce, súvisiace s organizáciou dražby, keďže
je všeobecným záujmom, aby dražba bola sprístupnená čo najširšej účasti zo strany verejnosti, a to v
záujme naplnenia jej skutočného účelu. Pokiaľ ide konkrétne o miesto konania dražby je povinnosťou
dražobníka organizovať dražbu na takom mieste, ktoré sa nachádza v regionálnej dostupnosti predmetu
dražby, keďže možno očakávať, že práve znalosť miestnych pomerov, oboznámenie sa s predmetom

dražby a transparentnosť vo vzťahu k potencionálnym záujemcom naviazaným regionálne na predmet
dražby, povedie k stimulácii záujmu, a tým aj k vytvoreniu vhodných podmienok pre konkurenciu
ponúk jednotlivých účastníkov dražby. Prípadná regionálna disproporcia už len z povahy veci povedie k
odradeniu účastníkov, resp. potencionálnych účastníkov dražby od záujmu sa na tejto zúčastniť, keďže
na ich strane by boli vyvolané náklady jednak na miestu obhliadku a jednak na účasť na samotnom

mieste dražby. Judikatúra súdov potvrdzuje, že organizácia dražby mimo sféry a umiestnenia predmetu
dražby môže zakladať dôvod určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby.

26. Odvolací súd okrem iného poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
4Cdo/100/2012 (R 138/2014), v ktorom vyslovil názor, podľa ktorého: „ak ide o nehnuteľnosť určenú na

bývanie, záujemcami budú spravidla osoby, pre ktoré je geografická poloha nehnuteľnosti rozhodujúca,
pričom sa dá predpokladať, že záujem o takúto nehnuteľnosť v určitej lokalite prejavia zväčša osoby
bývajúce (pracujúce) v jej okolí. V danom prípade obec, v ktorej sa nachádzajú dražené nehnuteľnosti, je
od obce, v ktorej sa konala sporná dražba, najkratšou dopravnou trasou vzdialená 329 km (z časovéhohľadiskapredstavujetakmer4hodiny).Takétourčeniemiestadražby-zhľadiskapožiadavky,abymiesto
dražby bolo určené tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe, nemožno považovať za
zodpovedajúce ust. § 11 ods. 1 ZoDD, preto je potrebné dať za pravdu odvolaciemu súdu aj v tom, že

došlo k porušeniu uvedeného ustanovenia“.

27. I keď v prejednávanej veci nešlo o tak veľkú vzdialenosť ( 329 km ), ale o vzdialenosť kratšiu
( 156 km ), je nutné zdôrazniť, že napriek tomu, že medzi Košicami a Fiľakovom premávajú pravidelné
spoje, rozhodujúcim faktorom pre záver o nesplnení povinnosti v zmysle § 11 ods. 1 ZoDD bol i čas

konania dobrovoľnej dražby, ktorý obmedzil možnosť účasti na dražbe potencionálnym záujemcom o
predmet dražby. Uvedené totiž potvrdzuje fakt, že aj keď je mesto Košice bežne dostupné vlastnou
dopravou v trvaní takmer 2 hodiny, ako aj autobusovými a vlakovými spojmi (v obmedzenom režime),
samotná dražba sa mala konať o 09.00 hod., v dôsledku čoho potom záujemcovia v konečnom
dôsledku nemali reálnu možnosť dostaviť sa do miesta konania dražby, prípadne to mohlo nepriamo
obmedzovať možnosti účastníkov zúčastniť sa na dražbe. Okresný súd teda dôvodne poukázal na to,

že predmetom dražby bol byt č. 6 nachádzajúci sa v katastrálnom území Fiľakovo, preto bolo možné
očakávať, že najväčší záujem dražiteľov bude práve z tohto mesta, príp. z blízkeho okolia. Výslovne
zdôraznil, že je potrebné vnímať i samotnú lokalitu tohto bytu, že ide o lokalitu, ktorá nie je ničím
zaujímavá, nenachádzajú sa tu zaujímavé pracovné možnosti, tak isto neprichádza do úvahy ani
potencialita záujmu za účelom rekreácie. Naopak ide o oblasť s hlboko poddimenzovanými zárobkovými

možnosťami, ktorá nie je lukratívna ani z turistického hľadiska. Okrem iného aj z rozhodovacej činnosti
okresného ako i odvolacieho súdu je známe, že žalovaný v 2. rade vykonáva dražby aj v lokalitách
bližších k bytu, ktorý je predmetom tohto konania, o čom svedčí aj to, že prvé kolo dražby bolo konané
práve v rámci kraja ( Revúca ).

28. V tejto súvislosti preto odvolací súd poukazuje i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 8Cdo/58/2018, ktoré už zohľadňuje predchádzajúce rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Cdo/100/2012, podľa ktorého samotná vzdialenosť miesta konania dražby do miesta draženej
nehnuteľnosti nemusí byť vždy dôvodom vyslovenia neplatnosti dražby, ale dôvodom jej neplatnosti
bude vždy vtedy, ak táto vzdialenosť viedla, prípadne spôsobila ohrozenie alebo porušenie práv dražby

dotknutých osôb, a to napríklad tak, že im hoci len nepriamo znemožnila účasť na dobrovoľnej dražbe.
Podľauvedenéhorozhodnutia,zaneprimeranémožno„bezďalšieho“považovaťibatakémiestokonania
dražby, ak ním je v prípade dražby bežnej nehnuteľnosti bytu alebo rodinného domu, určenej na
každodenné bývanie, miesto vzdialené niekoľko stoviek kilometrov od miesta, v ktorom sa dražená
nehnuteľnosť nachádza (nie teda vzdialenosť do 100 km). V tomto prípade ( vzdialenosť 156 km ), ale

išlo nie len o samotnú vzdialenosť „bez ďalšieho“, ale aj o čas, kedy sa dražba mala konať. Je nutné
vždy posúdiť konkrétne okolnosti toho ktorého prípadu, a to nielen v súvislosti s miestom, ale i časom
konania dražby.

29. Žalovaný 2/ sám v odvolaní poukázal na odbornú literatúru (Valová, K. a kolektív, Zákon o

dobrovoľných dražbách. Komentár 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 488), podľa ktorého
„V prípade, keď sa dražba koná na mieste vzdialenom od miesta konania dražby cca 160 km (cca 2
hodiny cesty) a čas dražby je určený v strede dňa, teda kombinácia všetkých okolností je určená tak,
aby aj osoby z okolia miesta nehnuteľnosti mohli prísť na dražbu, je povinnosť podľa § 11 splnená“. V
prejednávanom prípade sa dražba konala na mieste vzdialenom od miesta konania dražby cca 156 km,

t. j. približne ako v uvedenom komentári, na ktoré odvolateľ poukázal, avšak čas dražby nebol určený
v strede dňa, ale ráno o deviatej hodine, teda práve uvedená kombinácia miesta a času spôsobuje,
že povinnosť v zmysle § 11 ods. 1 ZoDD splnená nebola. Tak ako bolo uvedené vyššie, je nutné
v každom jednotlivom prípade poukázať na konkrétne okolnosti danej dražby, nie len miesto, ale i
čas jej konania, a to tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe. Nevhodné určenie nie

len miesta, ale i času konania dražby aj podľa odvolacieho súdu navodzuje dojem, že to bolo práve
cieľom navrhovateľa dražby a dražobníka. Práve dražobník mal v spolupráci s navrhovateľom dražby
zhodnotiť vyššie uvedené skutočnosti a zvoliť vhodnejšie miesto, ako aj vhodnejší čas konania samotnej
opakovanej dobrovoľnej dražby, pretože tak ako to už uviedol okresný súd vo svojom rozhodnutí, je
práve povinnosťou dražobníka organizovať dražbu v regionálnej dostupnosti predmetu dražby, keďže

nemožno očakávať, že znalosť miestnych pomerov, oboznámenie sa s predmetom dražby a vyššia
potencialita záujemcov regionálne naviazaných na predmet dražby, povedie k vyššiemu záujmu, a tým
aj k vytvoreniu lepších podmienok pre konkurenciu účastníkov dražby, teda v konečnom dôsledku k
možnému vyššiemu výťažku z dražby.30. Je nutné prihliadať i na okolnosť, že v prejednávanom prípade išlo o dve kolá dražby. V prvom kole
nebol žiaden záujemca, napriek tomu, že sa dražba konala v Revúcej, a druhého kola sa zúčastnil iba

jeden obyvateľ Fiľakova. Je teda možné predpokladať, že v druhom kole, ktoré by sa konalo v meste
bližšie Fiľakovu, napr. Revúca, prípadne vo vhodnejšom čase v Košiciach, by sa zúčastnil väčší počet
dražiteľov. V takomto prípade by sa dalo povedať, že o draženú nehnuteľnosť bol záujem a v prípade
vyššej ceny nehnuteľnosti mohol byť vyšší i výťažok dražby (viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 8Cdo/58/2018).

31. Nadväzujúc na vyššie uvedené je nutné zdôrazniť, že jednou z podmienok úspešného vykonania
dobrovoľnej dražby je navyše aj dostatočné informovanie o jej samotnom uskutočnení, čo má takisto
vplyv na jej priebeh v spojení s určením miesta a času dražby. Povinnosť zverejniť konanie dražby na
úradnej tabuli obce, na ktorej území sa dražená nehnuteľnosť nachádza, je daná práve v ust. § 11 ods.
4 ZoDD. Ako vyplýva z dôvodovej správy k tejto právnej norme, navrhované ustanovenie predstavuje

snahu o posilnenie prvkov publicity a zvýšenie transparentnosti dražieb. Dovolací súd zdôrazňuje, že
dobrovoľná dražba nemusí slúžiť len na uspokojenie záložného veriteľa z predmetu zálohu, ale môže
umožniť aj vlastníkovi predať predmet dražby rýchlo a efektívne za čo najvýhodnejšiu cenu. Preto je
dôležité zabezpečiť na dražbe čo najväčší počet účastníkov dražby (potenciálnych kupujúcich), a tým
zabezpečiť čo najvyššiu cenu vydraženia. V tomto smere odvolací súd poukazuje i na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/241/2018, podľa ktorého zverejnenie oznámenia o
dražbe na úradnej tabuli obce, na území ktorej sa predmet dražby nachádza, zvyšuje informovanosť jej
obyvateľov aj návštevníkov o existencii bytu, ku ktorému je možné nadobudnúť vlastníctvo v dražbe a o
podmienkach dražby, čo má vplyv na ich prípadné rozhodnutie uchádzať sa riadne a včas o vydraženie
nehnuteľností. Práve v tomto je nutné poukázať na prepojenie splnenia povinnosti § 11 ods. 4 v spojení

s ust. § 11 ods. 1 ZoDD. V nadväznosti na uvedené preto odvolací súd dospel k záveru, že porušenie
povinnosti dražobníka zverejniť najmenej 15 dní vopred oznámenie o dražbe, ak jej jej predmetom byt,
na úradnej tabuli obce, na území ktorej sa predmet dražby nachádza, je takým porušením zákona o
dražbách, v prípade ktorého môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach požiadať
súd, aby určil neplatnosť dražby. Žalobca 1/ ako pôvodný vlastník predmetu dražby takouto osobou je,

pretoženezverejnenieoznámeniaodražbenaúradnejtabuliobceznižujemožnosťreálnehodosiahnutia
vyššieuvedenéhoúčeludražby.Nemožnopretoprijaťaniargumentžalovaného2/vodvolaní,ktorýtvrdí,
že má za to, že ak nepreukázal zverejnenie oznámenia na úradnej tabuli mesta ani v periodickej tlači
s pôsobnosťou minimálne pre obec v dostatočnej lehote tak, ako to ustanovuje zákon o dobrovoľných
dražbách, nešlo o konanie tak závažné, aby bolo potrebné určiť neplatnosť dobrovoľnej dražby.

32. Odvolací súd preto konštatuje, že dôvody, na ktoré poukazoval žalovaný 2/ v odvolaní, prípadne
v jeho následnom vyjadrení, sú len polemikou so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu
týkajúceho sa porušenia právnej povinnosti v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách, a to vo vzťahu
k tomu, či miesto, avšak súčasne i čas konania dražby, a zároveň nedodržanie lehoty zverejnenia

oznámeniaodražbealebooznámeniaoopakovanejdražbenaúradnejtabuliobcealebonaelektronickej
úradnej tabuli v časti určenej pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza, je alebo nie je
porušenímvzmyslezákonaodobrovoľnýchdražbách,vdôsledkuktorýchbymalabyťdražbaneplatnou.
Ani argumentácia, že žalovaný v 3. rade ako vydražiteľ pochádza z mesta Fiľakova a nemal žiadne
námietky s vykonaním dražby na Notárskom úrade v Košiciach, nie je pre posúdenie dôvodnosti žaloby

prioritnou.

33. Krajský súd teda považuje rozhodnutie okresného súdu za vecne správne, a keďže odvolacie
námietky nespochybnili vecnú správnosť tohto rozhodnutia, v časti, rozhodnutie okresného súdu
napadnuté odvolaním, vrátane rozhodnutia o náhrade trov konania žalobcu 1/ ( výroky II., III. ) v zmysle

ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

34. Onáhradetrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdvsúladesust.§396ods.1CSPvspojení
s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Keďže v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca
1/, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania tak, že žalovanému 2/, ktorý

napadol rozhodnutie okresného súdu, uložil povinnosť nahradiť žalobcovi 1/ trovy odvolacieho konania
v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).