Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. jún 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/78/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517012359
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margaréta Jurková Žoldáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7517012359.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej

a sudcov JUDr. Miroslava Osifa a Ing. JUDr. Milana Husťáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16.
júna 2022, v trestnej veci proti I. U., obžalovaného pre zločin krádeže podľa § 212 ods.1 písm. d), ods.3
písm. f) Tr.zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa
12.7.2021 sp.zn. 3T/154/2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. d/, písm. e/ ods. 3 Tr.por. zrušuje napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaný I. U., nar. XX.X.XXXX v Y.-D., trvale bytom H. XXX/XX, C., okres

Y. - okolie, t.č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Košice od 3.6.2022 od 14.00 hod.,

je vinný, že

dňa 6.1.2017 v čase okolo 16.30 hod na ulici D. č. XXX/XX, v obci C. v úmysle ukradnúť peniaze,
vnikol do rodinného domu obývaného D. M., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že si otvoril neuzamknuté
vchodové dvere, vošiel do izby, kde na posteli ležal a driemal D. M. a tomuto odcudzil z vonkajšieho

vrecka na kabáte 150 Eur a následne ušiel,

t e d a

- zmocnil sa cudzej veci, ktorú mal iný pri sebe a čin spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho veku,
- neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho veku,

č í m s p á c h a l

zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d), ods.3 písm. f) Tr. zák. v jednočinnom súbehu so zločinom
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1, ods. 3 písm. a) Tr. zák.

Z a t o m u u k l a d á :

Podľa § 212 ods. 3 Tr. zák., § 41 ods.2, § 38 ods. 2, § 36 písm. j), § 37 písm. h) Tr.zák., obžalovanému I.

U. , nar. XX.X.XXXX v Y.-D., trvale bytom H. XXX/XX, C., okres Y. - okolie, t.č. vo väzbe v UVV a UVTOS
Košice od 3.6.2022 od 14.00 hod., ukladá úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods.1 Tr.zák. za podmienok uvedených v § 49 ods.1 Tr. zák. súd výkon uloženého trestu
podmienečne odkladá.

Podľa § 51 ods.2 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov s probačným dohľadom.Podľa § 51 ods.2, ods.4 písm. d/ Tr.zák. počas skúšobnej doby ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze
nahradiť poškodenému D. M., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. č. XX, Poproč spôsobenú škodu
vo výške 150,- (jednostopäťdesiat) Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp.zn. 3T/154/2017 zo dňa 12.7.2021 bol obžalovaný
uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu
so zločinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom
základe, že

v obci C., okres Y. - okolie, dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 16:30 hod. na ul. D. č. XXX/XX, v úmysle
zmocniť sa cudzej veci, vnikol do rodinného domu obývaného D. M., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom,
že si otvoril neuzamknuté vchodové dvere, vošiel do izby, kde na posteli ležal a driemal D. M., ktorému
nohami prikľakol jeho ruky a sadol mu na brucho, udieral ho do hlavy a iných častí tela, počas toho, ako
ho bil, žiadal od neho peniaze, lebo ho zabije a podpáli mu dom a zároveň mu prehľadával vrecká a z

vonkajšieho vrecka na kabáte mu vzal 150 € a následne z miesta ušiel.

Podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák. § 41 ods. 1 Tr. zák. bol
obžalovanému uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obžalovaného pre účely výkonu trestu odňatia slobody zaradil do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť zaplatiť poškodenému D. M., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX C., okres Y. - okolie škodu v sume 150,- € ( jednostopäťdesiat eur).

V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie obžalovaný I. U., ktoré aj
prostredníctvom obhajcu písomne odôvodnil. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že skutok
nespáchal a teda je nevinný. Vykonané dôkazy svedčia v jeho prospech predovšetkým výpoveď
poškodeného, ktorý skutok zo dňa 6.1.2017 opísal tak, že keď driemal na posteli, zobudil sa na to, že

naňho skočil jeden chlap, začal ho biť hlava nehlava a kričal, daj mi peniaze, lebo ťa zabijem a podpálim
ti dom. Poškodený ďalej tvrdil, že páchateľ mal v ruke malú baterku a svietil mu do očí. Útočníka popísal
ako 185 cm vysokého, silnejšej postavy, s rukami veľkými ako lopaty. Uvedený opis nekorešponduje so
vzhľadom obžalovaného, ktorý je vysoký 171 cm a váži 65 - 70 kg.

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ nevyplynulo, aby pletená rukavica
bielej farby vykazovala biologické stopy (krv, slina, pot) poškodeného a ani nevyplynulo, aby uvedený
predmet mal byť použitý pri údajnom fyzickom útoku na poškodeného. Profil DNA na predmetnej rukavici
pochádza od 2 osôb, a to od poškodeného a obžalovaného, čo nie je dôkazom toho, že páchateľ je
obžalovaný. Obžalovaný nosil poškodenému drevo od svojej babky I. U. a na rukách mal predmetné

rukavice, aby mu do rúk nevošli triesky z dreva a následne tieto rukavice nechal u poškodeného.
Uvedený postup bol vykonaný viackrát, takže u poškodeného bolo možné nájsť viacero rukavíc, ktoré
malnarukáchobžalovaný.VďalšomobžalovanýpoukázalajnazáveryznaleckéhoposudkuMUDr.D.D.
zo dňa 12.10.2017, v ktorom závere je uvedené, že poškodený neposkytol nijaké zdravotné záznamy z
lekárskeho ošetrenia, ktoré by súviseli s posudzovaným skutkom a boli dôkazom toho, kde sa menovaný

liečil, resp. bol po skutku ošetrený. Dôležité je aj vyjadrenie znalkyne, ktorá uviedla, že ak by útok
prebiehal podľa popisu poškodeného, došlo by s najväčšou pravdepodobnosťou aj k dekompenzácii
srdcovo-cievnejčinnostiazhoršeniuzdravotnéhostavusmožnýmohrozenímpacientanaživote,kčomu
v prípade poškodeného nedošlo, nakoľko nevyhľadal lekárske ošetrenie. Z výpovede svedkyne I. U.
vyplynulo, že asi tak po dvoch mesiacoch po údajnom skutku, teda v mesiaci marec - apríl 2017 prišiel

za ňou poškodený D. M. a doslova jej povedal, že sa mu to všetko o tom skutku snívalo.

Pre trestnosť činu spáchaného fyzickom osobou je potrebné úmyselné zavinenie a ak zákon výslovne
neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti, je potrebné uvedené úmyselné zavinenie preukázať
čo v prípade obžalovaného dokázané nebolo. V danej veci mal súd aplikovať zásadu „in dubio pro reo“

a obžalovaného spod obžaloby v celom rozsahu oslobodiť.Obžalovaný uviedol, že na základe takto vykonaného dokazovania nebolo preukázané, aby spáchal
skutok a preto ani prokuratúra a ani súd nemohli dospieť na základe dôkazov k záveru o vine

obžalovaného. Obžalovaný zároveň namietal aj výšku uloženého trestu, kedy celé trestné konanie trvalo
viac ako 5 rokov, a preto akýkoľvek trest a aj uložený nepodmienečný trest považuje za nezákonný a
na základe nedostatočne vykonaného dokazovania. Nebola vykonaná konfrontácia medzi poškodeným
a obžalovaným a ani vykonaná rekognícia priebehu skutku, ani konfrontácia medzi svedkom I. a
obžalovaným a nebola dopočutá svedkyňa I. U..

Na základe vyššie uvedeného obžalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného
súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s poukazom na ustanovenie § 321 ods.1 písm. a), b), c), d),
e), f) Tr.por. a podľa § 322 ods.1 Tr.por. po zrušení tohto rozsudku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na podklade odvolania obžalovaného krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu podľa § 317 Tr.por. odvolací súd zistil, že odvolanie

obžalovaného je dôvodné. Odvolacím súdom boli zistené chyby rozsudku, spočívajúce v nejasnosti
a neúplnosti skutkových zistení, ako i nevysporiadanie sa so všetkými okolnosťami významnými pre
rozhodnutie. Uvedené pochybenie okresného súdu však za danej dôkaznej situácie bolo možné napraviť
odvolacím súdom bez toho, aby musel vec vrátiť okresnému súdu, a teda mohol sám vo veci rozhodnúť
podľa § 322 ods. 3 veta prvá Trestného poriadku.

Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj pre chyby
v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo
preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Podľa § 322
ods. 3 veta prvá Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové

rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený
alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Okresný súd síce na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dostupné dôkazy v záujme ustálenia
skutočného stavu veci pri rešpektovaní zásad trestného konania pokiaľ ide o vykonávania dôkazov,

naproti tomu však pri vyhodnotení dôkazov postupoval v rozpore s § 2 ods. 12 Trestného poriadku.
Odvolací súd je toho názoru, že dôkazy neboli súdom prvého stupňa vyhodnotené objektívne a neviedli
k správnym skutkovým záverom, keď okresný súd pri rozhodovaní v podstate prevzal skutkové závery
obžaloby bez náležitého vysporiadania sa so všetkými podstatnými okolnosťami prejednávanej veci.
Takto nesprávne prevzaté skutkové závery nezodpovedajú dôkaznej situácií, nevystihujú priebeh a

okolnosti skutku tak, ako sa stal v zmysle zabezpečených dôkazov.

Okresný súd mal jednoznačne preukázané, že ku skutku došlo tak, ako je to uvedené v obžalobe.
K záveru, že tento skutok spáchal práve obžalovaný I. U. súd dospel jednak na základe výsledkov
znaleckého dokazovania, podľa ktorého rukavica, ktorú poškodený vydal polícii s tým, že túto strhol

z ruky osobe, ktorá ho v dome prepadla, obsahovala DNA profil dvoch osôb, a to obžalovaného a
poškodeného, pričom poškodený nevedel jednoznačne, či si túto rukavicu pred jej vydaním polícii
skúšal alebo nie. Skutočnosť, že skutku sa dopustil obžalovaný vyplýva aj z výpovede svedka I. I.,
ktorý uviedol, že na druhý deň ráno bol za obžalovaným, ktorý sa mu priznal, že po jeho odchode
išiel k poškodenému, ktorého zbil a zobral mu peniaze. Svedok I. I. tieto skutočnosti tvrdil aj do očí

obžalovanému pri konfrontácii s obžalovaným vykonanej na hlavnom pojednávaní. Z výpovede svedka
I. I. tiež vyplýva, že obžalovaný v deň skutku chcel od poškodeného peniaze na alkohol, vedel o tom,
že poškodený bral dôchodok, že je pod vplyvom alkoholu, poznal jeho zvyky a vedel, kde si necháva
peniaze, pričom obžalovaný svedkovi I. I. v deň skutku povedal, že poškodenému peniaze zoberie. Z
výpovede poškodeného o priebehu skutku jednoznačne vyplynulo, že osoba, ktorá ho prepadla, presne

vedela, že má peniaze, a že ich má vo vrecku kabáta.

Obranu obžalovaného, že skutok nespáchal, okresný súd považoval za účelovú a vyvrátenú práve
výpoveďou svedka I. I., znaleckým dokazovaním vykonaným Kriminalistickým a expertíznym ústavomPolicajného zboru, ako aj výpoveďou poškodeného D. M.. Obžalovaný, ktorý býva v susedstve
poškodeného a stretával sa s poškodeným na dvore aj viackrát za deň, poškodenému pomáhal, poznal
aj jeho zvyky a vedel, kedy berie dôchodok, vedel, že bude pod vplyvom alkoholu aj to, kde bude mať

odložené peniaze a tiež aj skutočnosť, že dom poškodený neuzamyká.

S vyššie uvedenými názormi, na základe ktorých okresný súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania
zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. v jednočinnom súbehu so zločinom
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., a uložil mu úhrnný

nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov so zaradením do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia sa odvolací súd nestotožňuje.

Okresný súd v podstate ustálil skutkový stav a výrok o vine „postavil“ na výpovedi poškodeného D. M.,
ktorú považoval za vierohodnú, nakoľko jeho výpoveď je podporená výpoveďou svedka I., rukavicou s
DNA obžalovaného nájdenou na mieste činu. Okresný súd považoval osobu a výpoveď poškodeného

za vierohodné.

Odvolací súd však zastáva opačný názor. Zo všetkých okolností, ktoré skutku predchádzali, ako i
skutok sprevádzali, z priebehu konania na súde prvého stupňa, zo svedeckých výpovedí samotného
poškodeného v súhrne a porovnaní s ostatnými svedeckými výpoveďami nemožno jednoznačne

skonštatovať, že sa skutkový dej odohral tak, ako to opísal poškodený.

Z vykonaných dôkazov odvolací súd konštatuje, že psychologickým vyšetrením poškodeného PhDr.
J. G., znalkyňou z odboru psychológia, vyplynulo, že poškodený D. M. má intelektové schopnosti
primerané svojmu veku, v pásme podpriemeru, pamäťové schopnosti má mierne oslabené na úroveň

hranice medzi podpriemerom a defektom pamäti, ale nevykazuje znaky oslabenia pamäti v praktickej
pamäti. Myslenie má v normálnom tempe, priliehavé, bez porúch. V štruktúre osobnosti sa v čase
znaleckého skúmania objavujú uzavretosť, osamelosť, apatia, jednoduchosť, neurotické tendencie a
emočná nevyrovnanosť, skleslosť a mierna depresia. Nie je u neho zistená porucha úsudkových,
intelektových schopností, pamäti a klasického myslenia. Nemá sklon ku konfabulovaniu, niektoré

okolnosti môže skresľovať, a to pod vplyvom zmeny svojho postoja k veci, je ľahostajný a nezáleží
mu na ničom.

Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že v osobe poškodeného ide o osobu, ktorá spolu s obžalovaným
bola v blízkom kontakte, spoločne užívali alkohol, a to nielen v čase spáchania skutku. Ku skutku

poškodený vypovedal viackrát, a to aj na hlavnom pojednávaní a ani v jednej z výpovedí neoznačil osobu
obžalovaného za páchateľa. To, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je to uvedené v tomto rozsudku
podľa názoru odvolacieho súdu vyplynulo z vykonaných dôkazov.

Pokiaľbysaskutokstaltak,akohoopisujepoškodený,tedaobžalovanýbynaňom,t.j.nahrudníkusedel

a opakovane udieral päsťou do oblasti hlavy, trupu, poškodený by jednoznačne musel utrpieť nielen
vážnejšie zranenia, ale aj zranenie s fatálnym následkom tak, ako to konštatovala MUDr. D. D. znalkyňa
z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo. Zo záverov uvedeného znaleckého
posudku aj krajský súd zistil, že poškodený v súvislosti s predmetným skutkom neposkytol žiadne
zdravotné záznamy z lekárskeho vyšetrenia a tieto neboli zistené ani v ambulantnej karte poškodeného.

Vzhľadom k tomu, že ide o rizikového pacienta s vážnymi chorobnými poškodeniami najmä srdcovo
cievneho systému, ktorý nedodržiava lekármi odporúčanú liečbu, ak by útok prebiehal podľa popisu
poškodeného, a to skočením páchateľa na poškodeného a bitím ho do hlavy a na tele došlo by k vzniku
podliatin, pomliaždenín tela a s veľkou pravdepodobnosťou aj k dekompenzácii srdcovocievnej činnosti
a k zhoršeniu jeho zdravotného stavu s možnosťou ohrozenia na živote.

Poškodený D. M. trestné oznámenie podal až 12.1.2017 na základe toho, že mu to niekto poradil v
pohostinstve deň predtým, t.j. 11.1.2017. Obsahovo je jeho výpoveď zo dňa 12.1.2017 úplne totožná
(doslova) ako zápisnica o trestnom oznámení. Priebeh skutku a okolnosti, ktoré mu predchádzali
opísal iným spôsobom vo svojej výpovedi po vznesení obvinenia I. U. dňa 13.9.2017. Poškodený v

podstate nikdy neuviedol, že to bol obžalovaný, ktorý ho zbil a zobral mu zvyšné peniaze z dôchodku.
Opakovane uvádzal, že bol zbitý tak, že mu útočník skočil na hrudník. Zápasili spolu a podarilo sa
mu vytrhnúť ruku, pričom mu ostala v ruke rukavica útočníka, z ktorej bol následne zistený zmiešaný
DNA profil patriaci poškodenému aj obžalovanému. Tvrdenie poškodeného, že sa po útoku po dvochdňoch, dva dni nachádzal v nemocnici, bolo vyvrátené odpoveďou správneho oddelenia nemocnice, že
neexistujú žiadne záznamy o ošetrení poškodeného po 6.1.2017. Jediným záznamom je operácia srdca
poškodeného D. M. (bajpas) a následná hospitalizácia od 15.10.2016 do 11.11.2016.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd dospel k záveru, že obžalovaný nepoužil násilie vo
vzťahu k poškodenému, aby sa zmocnil peňazí, ale tieto peniaze mu ukradol, a preto časť skutkového
deja opisujúceho násilie zo strany obžalovaného bolo zo skutku vypustené a konanie obžalovaného
krajským súdom právne kvalifikované ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d), ods. 3 písm.

f) Tr. zák. v jednočinnom súbehu so zločinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,
ods. 3 písm. a) Tr. zák. Podľa názoru odvolacieho súdu nie sú pochybnosti o tom, že pred skutkom
poškodeného najprv navštívil svedok I. I., ktorý keď odišiel, zakrátko za ním vošiel do domu obžalovaný,
ktorý bol zamaskovaný (aj preto ho poškodený nespoznal). Z vnútorného vrecka bundy poškodeného
obžalovaný zobral 150,- eur, zvyšok z dôchodku. Obžalovaného zo spáchania skutku okrem iného
usvedčuje predovšetkým svedok I. I., ktorý uviedol, že v podstate obaja (s obžalovaným) chceli okradnúť

poškodeného, ale sa im to nepodarilo, preto odišiel domov a obžalovaného nechal s poškodeným
samého. Na druhý deň, keď prišiel za obžalovaným, tak mu tento povedal, že poškodeného zbil a zobral
mu peniaze. Peniaze od obžalovaného nežiadal, lebo sa na tom, že ich poškodenému po jeho odchode
zoberie, nedohodli.

Verzii o tom, že poškodený mal byť zbitý, resp. že bolo pri odcudzení peňazí použité násilie alebo
vyhrážky zo strany obžalovaného, krajský súd neuveril, lebo poškodený cca do 5 hodín po skutku
navštívil suseda F. N., ktorému povedal, že ho doma prepadla osoba s kuklou a žiadala od neho peniaze.
OžiadnomnásilípoškodenýN.nehovoril.TietoskutočnostipotvrdilsvedokF.N.,ktorývypovedalaopísal
návštevu poškodeného rovnako v prípravnom konaní, aj na hlavnom pojednávaní. Okrem svedeckej

výpovede I. I. je obžalovaný usvedčovaný aj prečítaním znaleckého posudku Kriminalistického a
expertízneho ústavu PZ, z ktorého vyplynulo, že rukavica, ktorú vydal poškodený polícii a ktorú stiahol
z ruky páchateľovi obsahovala zmiešaný profil DNA poškodeného D. M. a obžalovaného I. U..

Obranu obžalovaného, že niekoľko dní pred skutkom a taktiež aj po ňom poškodeného nevidel, a teda

že skutok nespáchal, považuje aj krajský súd za účelovú a vyvrátenú okrem vyššie uvedených dôkazov,
najmä tým, že obžalovaný sa stretával s poškodeným viackrát denne, pomáhal mu, bývali v susedstve,
poznal jeho zvyky aj to, kedy poberá dôchodok. Rovnako vedel, že kedy je poškodený doma a že svoj
dom neuzamyká.

Preto krajský súd dospel k záveru, že to bol práve obžalovaný I. U., ktorý sa dopustil konania popísaného
vo výrokovej časti tohto rozsudku, ktoré krajský súd kvalifikoval ako zločin krádeže podľa § 212 ods.
1 písm. d), ods. 3 písm. f) Tr. zák. v jednočinnom súbehu so zločinom porušovania domovej slobody
podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., zákonné znaky ktorých obžalovaný naplnil po stránke
objektívnej, tak po stránke subjektívnej, ktorú súd vyhodnotil ako priamy úmysel podľa § 15 písm. a) Tr.

zák. Poškodeného D. M., ktorý mal v čase skutku 63 rokov, súd vyhodnotil ako osobu vyššieho veku v
zmysle § 127 ods. 3 Tr. zák. a tiež ako chránenú osobu podľa § 139 ods.1 písm. e) Tr. zák.

Pri určovaní druhu a výmery trestu krajský súd zobral do úvahy spôsob spáchania trestných činov,
ich následok, zavinenie, pomer a mieru závažnosti, priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, osobu

obžalovaného, jeho doterajší život a možnosť jeho nápravy. Ako poľahčujúcu okolnosť krajský súd
vyhodnotil skutočnosť, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestnej činnosti riadny život (§ 36 písm.
j) Tr. zák.), priťažovalo mu, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h) Tr. zák.). Krajský súd uložil
obžalovanému podľa zásad uvedených v § 41 ods.1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody na dolnej
hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 3 rokov, výkon uloženého trestu obžalovanému

podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov s probačným dohľadom za súčasného uloženia
primeranej povinnosti podľa § 51 ods.2, ods.4 písm. d) Tr. zák., a to nahradiť poškodenému D. M.
spôsobenú škodu vo výške 150,- eur. Takto uložený úhrnný trest krajský súd považuje za primeraný na
dosiahnutie účelu trestu z hľadiska individuálnej ochrany, ako aj generálnej prevencie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.