Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. január 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/7/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5421200780
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5421200780.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov
Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v právnej veci žalobkyne: P. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom T. XXX, Z. D. L., Česká republika, prechodne bytom XXX XX Z. XX, právne zastúpená
JUDr. Petrom Machajom, advokátom, so sídlom G. XX, XXX XX J. W., proti žalovaným: 1/ H. W., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX, XXX XX Z., 2/ H. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/X, XXX

XX G., 3/ Z. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX, XXX XX P., 4/ G. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom L. XXX/XX A, XXX XX G., všetci žalovaní právne zastúpení spoločnosťou: Advokátska kancelária
SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, o
určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalovaných v rade 1/ až 4/ proti uzneseniu Okresného
súdu Dolný Kubín č. k. 10C/21/2021-95 zo dňa 3. decembra 2021, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 10C/21/2021-95 zo dňa 3. decembra 2021 vo výroku II.

o trovách konania p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním, t. j. vo výroku I.,z o s t á v a uznesenie Okresného Dolný
Kubín č. k. 10C/21/2021-95 zo dňa 3. decembra 2021 n e d o t k n u t é .

Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovaným v rade 1/ až 4/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný konanie zastavil (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že
žalobkyni priznal nárok na ich náhradu proti žalovaným v rozsahu 100 % (výrok II.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že o zastavení konania rozhodol podľa §
145 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v dôsledku späťvzatia žaloby

žalobkyňou pred začatím pojednávania. Pri rozhodovaní o trovách konania konajúci súd vychádzal
z ust. § 256 ods. 1 CSP, keď konštatoval procesné zavinenie žalovaných na zastavení konania.
Vychádzal pritom zo skutočnosti, že žalobkyňa sa žalobou podanou na okresnom súde dňa 16.06.2021
domáhala určenia relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými v rade 2/ až 4/ ako
predávajúcimi a žalovanou v rade 1/ ako kupujúcou dňa 03.12.2019 z dôvodu nerešpektovania jej
predkupného práva ako spoluvlastníčky prevádzaných nehnuteľností. Dňa 09.06.2021 žalovaní uzavreli

Dohodu o odstúpení od predmetnej kúpnej zmluvy, ktorej návrh na vykonanie záznamu
podali naSprávekatastraDolnýKubíndňa03.09.2021.Žalobkyňatakouzavretíuvedenejdohody
medzi žalovanými nemohla mať vedomosť pred podaním žaloby na súd, pričom žalovaným nič nebránilo
žalobkyňu informovať o tomto ich právnom úkone. Právny zástupca žalovaných síce dňa 26.05.2021
v maile zaslanom zástupcovi žalobkyne uviedol „klientka sa rozhodla vrátiť späť pozemky, ktoré kúpila
bez uplatnenia predkupného práva a to tým, že budú podpísané dohody o odstúpenie od zmluvy...“, z

tohto oznámenia nebol súdu zrejmý postoj ďalších účastníkov kúpnej zmluvy (žalovaných v rade 2/ až
4/ ako predávajúcich) k takémuto postupu, a teda žalobkyni nemohlo byť zrejmé, či a kedy skutočnedôjde k uzavretiu takejto dohody o odstúpení od zmluvy. Podľa názoru okresného súdu žalovaní mali
od doručenia listu žalobkyne zo dňa 17.12.2020 dostatok času odstúpiť od predmetnej kúpnej zmluvy.
Pokiaľ tak však žalovaní urobili až na základe dohody uzavretej dňa 09.06.2021, (o existencii ktorej v

tom čase žalobkyňa objektívne nemohla mať vedomosť), riskovali, že žalobkyňa sa bude svojho práva
na určenie relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy domáhať podaním žaloby na súd, čo aj dňa 16.06.2021
urobila. Na základe uvedeného tak konajúci súd dospel k záveru o zavinení späťvzatia žaloby zo strany
žalobkyne a tým aj zastavenia konania na žalovanej sporovej strane.

3. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní v
rade 1/ až 4/, ktorí sa domáhali, aby ho odvolací súd vo výroku II. o trovách konania zrušil a v tomto
rozsahu vrátil veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; alternatívne sa domáhali,
aby ho odvolací súd zmenil tak, že prizná žalovaným v rade 1/ až 4/ voči žalobkyni nárok na náhradu
trov konania, resp. že nárok na náhradu trov konania neprizná žiadnej zo sporových strán.
4. Odvolatelia prezentovali názor, že žalobkyňa mala už pred podaním žaloby vedomosť o tom, že

žalovaní odstupujú od dotknutej kúpnej zmluvy, na základe čoho je zrejmé, že žalobu
podala na súd nedôvodne. Rozhodnutie o priznaní nároku na náhradu trov konania žalobkyni je podľa
názoru žalovaných neprimerane tvrdé, nespravodlivé a založené na nesprávnom
právnom posúdení veci. Žalovaní totiž v dobrej viere podnikali všetky potrebné kroky k navráteniu
(spolu)vlastníctva nehnuteľnosti do pôvodného stavu. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nebral

do úvahy skutočnosť, že žalovaní majú vzdialené trvalé bydlisko a vypracovanie dohody o odstúpení
od kúpnej zmluvy ako aj realizácia podpisov sú z časového hľadiska náročnejšie. Zároveň žalovaní
považujú podanú žalobu za nedôvodnú z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení, keďže žalobkyňa mala k dispozícii iný typ žaloby (o nahradenie prejavu vôle). V
danom prípade, s prihliadnutím na stav uzatvárania Dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy, žalobkyňa

niesla riziko možnej nutnosti späťvzatia žaloby. Zároveň však v posudzovanom prípade existujú aj
okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania
výnimočne prihliadnuť.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedla, že považuje tvrdenia žalovaných za

nepravdivé, nepreukázané a zjavne nespôsobilé zmeniť rozhodnutie prvoinštančného súdu o trovách
konania. Žalovaná sporová strana tak pred podaním žaloby, ako aj počas sporového konania mala
dostatok času na riešenie vzniknutého stavu. O ich aktivite sa však žalobkyňa dozvedela až po
predložení záznamových listín na katastri nehnuteľnosti po 03.09.2021. Pokiaľ žalovaní poukázali na
mailovú komunikáciu zo dňa 25.05.2021, majúcu preukazovať vedomosť žalobkyne (prostredníctvom

jej právneho zástupcu) o realizácii Dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy, nebolo špecifikované, o aké
„pozemky“ sa jedná (keďže predmetom aktuálneho sporu je len jeden pozemok). Naviac uvedený mail
zasielala jej advokátovi osoba, ktorá žalovanú v rade 1/ nezastupuje (Mgr. H. U. ml. namiesto konateľa
obchodnej spoločnosti zastupujúcej žalovaných v konaní JUDr. Antona Slamku). Okrem toho mohla
žalovaná v rade 1/ odstúpiť od kúpnej zmluvy aj na základe jednostranného právneho úkonu, ktorý sa

mohol realizovať skôr, čím by sa tak predišlo podaniu žaloby. Zároveň sa žalobkyňa nestotožnila ani s
tvrdením žalovaných o nedôvodnosti podanej žaloby.

6. Ďalšie podania strán sporu v rámci odvolacieho konania neboli produkované.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v
rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia §
385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie vo výroku II. o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správne potvrdil.

8. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a stotožnil
sasprocesnýmiprávnymizávermisúduprvejinštancie.Okresnýsúd vdostatočnomrozsahuzistil
skutočnosti rozhodné pre zvolený procesný postup (rozhodnutie o trovách konania na základe zavinenia
tej-ktorejsporovejstranynazastaveníkonania),vecnesprávnerozhodolasvojerozhodnutieodôvodnilv
súlade s ustanovením § 236 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v

jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní
primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).9. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na relevantnú odvolaciu argumentáciu
žalovaných formulovanú v ich opravnom prostriedku. Krajský súd zároveň poukazuje na zodpovednosť
žalovaných za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu

rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).

10. Odvolacie námietky žalovanej sporovej strany vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.

11. Z obsahu predloženého spisového materiálu je totiž zrejmé, že žaloba žalobkyne sa dostala do

dispozície konajúceho prvoinštančného súdu dňa 16.06.2021, čo vyplýva z podacej pečiatky na č.l. 1
súdneho spisu, ako aj z doručenky nachádzajúcej sa na č.l. 24 súdneho spisu a potvrdení o prijatí návrhu
na začatie konania zažurnalizovanom na č.l. 25 spisu. Uvedené ani nebolo medzi stranami sporné.
12. Žalobou si žalobkyňa voči žalovaným uplatnila nárok na určenie relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy
uzavretej dňa 03.12.2019 medzi žalovanou v rade 1/ ako kupujúcou a žalovanými v rade 2/ až 4/
ako predávajúcimi, znejúcu na bližšie špecifikovanú nehnuteľnosť, z dôvodu porušenia ustanovenia §

140 Občianskeho zákonníka (porušenie predkupného práva žalobkyne ako spoluvlastníčky dotknutých
nehnuteľností).

13. Podaním zo dňa 29.10.2021, doručeným súdu dňa 29.10.2021 (č.l. 90-94 spisu), žalobkyňa vzala
podanú žalobu postupom podľa § 145 ods. 1 CSP v celom rozsahu späť.

14. Následne súd prvej inštancie na základe tohto dispozitívneho úkonu žalobkyne konanie podľa § 145
ods. 1 CSP zastavil. Zároveň s prihliadnutím na vzniknutú procesnú situáciu konajúci súd postupom
podľa § 256 ods. 1 CSP rozhodol aj o trovách konania,.

15. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri
jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu
konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku,
pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení

sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a
pokiaľ áno, ktorá zo sporových strán z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila.
Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu
medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a
skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak

niejepreukázané, žespäťvzatiežalobyboloodôvodnenéneskoršímsprávanímžalovaného,ktorý
sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre
možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k
žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v
dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v

späťvzatí žaloby (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 M Cdo 4/2010 zo dňa 14.09.2011,
tiež nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 196/09 zo dňa 10.10.2009). Pretože nárok na náhradu trov
konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o
dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu
výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol

uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný
alebo nie (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 M Cdo 1/2014 zo dňa 29.04.2014). Aj keď
uvedené zásady boli formulované ešte pred zmenou procesného poriadku (rozumej za účinnosti zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok; § 146 ods. 2) súdna prax, ako aj právna veda z týchto naďalej
vychádza aj pri posudzovaní procesného zavinenia na zastavení konania podľa ust. § 256 ods. 1 CSP.

16. Možno teda zhrnúť, že jednou zo základných zásad premietajúcou sa v rozhodovaní súdu o trovách
konania, (okrem zásady úspechu v konaní podľa ust. § 255 CSP), je zásada zavinenia na zastavení
konania upravená v ust. § 256 CSP. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania, potom je povinnosťou
súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch

procesných stranách - ako na žalujúcej, tak aj na žalovanej sporovej strane. Pojem „procesné
zavinenie“ použitý v ust. § 256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, avšak je nevyhnutné
ho vykladať komplexne a extenzívne.17. V posudzovanom prípade bola dôvodom späťvzatia žaloby žalobkyňou skutočnosť zistená
žalobkyňou dňa 29.10.2021, že žalovaní odstúpili od dotknutej kúpnej zmluvy zo dňa 03.12.2019,
čo žalobkyňa zistila na katastri nehnuteľností až dňa 29.10.2021, t. j. po podaní žaloby na súd

(dňa 16.06.2021). Zároveň žalobkyňa uviedla, že o existencii Dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy
uzatvorenej medzi žalovanými a podpísanej dňa 09.06.2021 nemala pred podaním žaloby vedomosť.
18. V danej súvislosti odvolací súd upriamuje pozornosť na samotnú Dohodu o odstúpení od kúpnej
zmluvy uzavretú medzi žalovanými, ktorá sa po predložení žalovanou sporovou stranou do súdneho
spisu dňa 03.09.2021 nachádza zažurnalizovaná na č.l. 69-70 spisu. Aj keď žalobkyňa v

rámci späťvzatia žaloby uviedla, že k podpisu dotknutej Dohody jej účastníkmi, t. j. žalovanými, došlo
dňa 09.06.2021, a teda pred samotným podaním žaloby žalobkyňou, túto skutočnosť odvolací súd ani
v tomto štádiu konania nemal preukázanú. Na spodnej strane posledného listu Dohody sa
síce nachádza záznam z osvedčovacej knihy Obce Zázrivá č. 574/2021 datovaný ku dňu 09.06.2021,
no predmetný záznam zachytáva skutočnosť podpisu Dohody „len“ žalovanou v rade 1/. Skutočnosť
podporujúca záver o neexistencii podpísanej Dohody medzi všetkými jej účastníkmi ku dňu 09.06.2021

vyplýva aj z vyjadrenia žalovaných k žalobe žalobkyne zo dňa 02.08.2021, v rámci ktorého právny
zástupca žalovanej sporovej strany uvádza, že: „žalovaní v rade 2/ až 4/ sa v súčasnosti nachádzajú
mimo trvalého pobytu a nie je z ich strany možné robiť potrebné úkony smerujúce k zrušeniu kúpnej
zmluvy (podpísať dohodu o odstúpení od kúpnej zmluvy).... Žalovaní oznamujú súdu, že najneskôr do
30-tich dní dôjde k podpísaniu dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy“. Napokon aj samotná Dohoda o

odstúpení kúpnej zmluvy bola predložená Okresnému úradu Dolný Kubín, katastrálnemu odboru, až dňa
03.09.2021, čo logicky zapadá do sledu udalostí týkajúcich sa signovania dotknutej Dohody všetkými
žalovanými až po podaní žaloby žalobkyňou na súd.

19. Pokiaľ za takéhoto stavu došlo zo strany žalobkyne k podaniu žaloby dňa 16.06.2021, je zrejmé,

že k nemu došlo v čase pretrvávajúcej existencie spornosti právnej otázky (ne)platnosti kúpnej zmluvy
uzavretej medzi žalovanými dňa 03.12.2019. Až následne, v priebehu konania, došlo objektívnym a
preukázaným konaním žalovaných k odstráneniu predmetu sporu uzavretím Dohody o odstúpení od
kúpnej zmluvy. Až v momente podpísania predmetnej dohody všetkými jej účastníkmi (žalovanými)
nastali účinky tohto hmotnoprávneho úkonu. Práve na základe tejto skutočnosti okresný súd správne

ustálil, že žalovaní nesú procesné zavinenie na zastavení tohto sporového konania, a preto v
zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP sú povinní nahradiť žalobkyni trovy prvoinštančného konania.

20. Za nedôvodnú považuje odvolací súd argumentáciu odvolateľov o vedomosti žalobkyne o tom,
že žalovaní odstupujú od kúpnej zmluvy. Aj napriek oznámeniu právneho zástupcu žalovaných (resp.

inej osoby) zo dňa 26.05.2021, t. j. pred podaním žaloby, o procese uzatvárania dohody žalovaných o
odstúpení od kúpnej zmluvy na dotknuté nehnuteľnosti, žalobkyňa v čase pred podaním žaloby nemala
žiadnuistotu,žežalovaníkdeklarovanémuúkonureálnepristúpia.Konaniežalobkyne,ktorásarozhodla
v danom stave pristúpiť k racionálnej ochrane ňou tvrdeného práva, tak možno považovať za dôvodné
(bez ohľadu na možný výsledok súdneho sporu).

21. Pokiaľ žalovaní v rámci podaného odvolania poukázali na neprimeranú tvrdosť a nespravodlivosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania, s týmto záverom sa odvolací súd nestotožnil.

22. Účelom § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov

konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že
tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo
sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za
splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul
z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského

moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného
zreteľa. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán
sporu, prihliada na postoj subjektov v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o
úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom
na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa.

23. Hoci je zrejmý úmysel žalovanej sporovej strany poukázať na procesnú možnosť rozhodnutia o
trovách konania podľa § 257 CSP, odvolací súd v danom prípade nevidel žiadne okolnosti hodné
osobitnéhozreteľa,prektorébybolomožnépristúpiťkmodifikáciirozhodnutiasúduonávrhunanáhradutrov konania podľa zodpovednosti tej-ktorej sporovej strany za zavinenie na zastavení konania podľa
§ 256 ods. 1 CSP.

24. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti krajský súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaných ako
nedôvodné. Zároveň odvolací súd v súdenej veci nezistil vady týkajúce sa procesných podmienok
konania (§ 380 ods. 1, 2 CSP), v dôsledku čoho napadnuté uznesenie okresného súdu vo výroku II. o
trovách konania ako vecne správne p o t v r d i l .

25. Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním (t. j. vo výroku I.) zostalo uznesenie okresného súdu
nedotknuté týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá bola v tomto štádiu konania úspešná priznal nárok na
ich náhradu proti žalovaným v rade 1/ až 4/, ktorí v odvolacom konaní úspech nemali, v rozsahu 100 %.

O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
rozhodnutím súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

27. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).