Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. jún 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoCsp/19/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121539353
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:6121539353.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudcov
Mgr. Stanislavy Kollárovej a Mgr. Marka Anovčina v spore žalobcu 365.bank, a. s., so sídlom
Bratislava, Dvořákovo nábrežie, IČO: 31 340 890, zastúpeného Advokátskou kanceláriou SEDLAČKO
& PARTNERS, s. r. o., so sídlom Bratislava, Štefánikova 8, proti žalovanému E. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. S., H. T. XX/X, o zaplatenie 26.303,27 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 10Csp/5/2022 -135 zo dňa 30. marca 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. o splatnosti istiny s príslušenstvom z m e ň
u j e tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 26.303,27 eur, úrok 6.195,04 eur,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 26.303,27 eur od 26.02.2021 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi istinu 26.303,27 eur, úrok 6.195,04 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 26.303,27 eur od 26.02.2021 do zaplatenia. Vo výroku II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Vo
výroku III. povolil žalovanému dlžnú sumu splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 400,-
eur mesačne, vždy do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti tohto rozsudkustým,ževprípadeomeškaniasozaplatenímčoilenjednejsplátkyriadne

a včas sa stáva splatným celý dlh. Vo výroku IV. žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania
v rozsahu 99,72 %. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili
dňa 15.10.2018 zmluvu o úvere, v zmysle ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo
výške 30.000,- eur, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť v 96. splátkach, mesačne po 401,67 eur resp.
v prípade poslednej splátky vo výške 400,44 eur, celková čiastka ktorú mal žalovaný zaplatiť bola
určená ako 38.559,09 eur, úrok bol určený vo výške 6,50 % ročne, RPMN banky vo výške 6,70 %,
priemerná RPMN na trhu 8,87 %, termín konečnej splatnosti úveru 15.10.2026, doba trvania úveru

bola dohodnutá na dobu určitú, do splatenia všetkých záväzkov resp. v prípade riadneho splácania do
dňa uvedenom ako konečný termín splatnosti úveru. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru,
že žaloba je čiastočne dôvodná. Súd zmluvu posúdil ako zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného
zákonníka. Predmetom záväzku je tak poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcom žalovanému, ktorý
sa ich zároveň zaviazal v lehote splatnosti vrátiť spolu s odplatou v podobe dohodnutého úroku. Túto
zmluvu súd zároveň posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú (§ 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka). Z

vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovanému bola poskytnutá suma 30.000,- eur,
pričom ten sa zaviazal vrátiť celkom 38.559,09 eur. Z uvedenej sumy však zaplatil "iba" 6.060,78 eur, z
čoho na istinu zaplatil 3.696,73 eur a na úrok 2.364,05 eur. Uvedené skutočnosti žalovaný nerozporovala zároveň majú oporu aj vo vykonanom dokazovaní, konkrétne z predloženého "Aktuálneho výpisu
stavu úveru". S ohľadom na vyhlásenie splatnosti celého úveru, žalobca má právo aby mu žalovaný
zaplatil zvyšok nezaplatenej istiny vo výške 26.303,27 eur (30.000 - 3.696,73) a zvyšok nezaplatených

úrokov 6.195,04 eur (38.559,09 - 30.000 - 2.364,05) a preto mu v tejto časti žaloby súd vyhovel. Súd
zamietol žalobu v časti poplatkov za vymáhanie pohľadávky vo výške 45,- eur, ktorú žalobca odôvodnil
tým, že zaslal žalovanému 5 podaní, ktorých náklady vyčíslil po 9 eur. Žalobca však neuviedol akým
spôsobom k výške poplatku dospel. Žalobca si preveril bonitu žalovaného, pričom s ohľadom na jeho
príjmy a záväzky sa súdu nejaví, že by podcenil jeho majetkové možnosti. Súd ďalej uviedol, že RPMN

nie je uvedené v neprospech spotrebiteľa a preto nie je daný ani dôvod aby sa úver považoval pre
túto skutočnosť za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 zákona o spotrebiteľských úveroch). Žalobca tiež
podľa súdu dodržal postup v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pokiaľ ide o zosplatnenie
úveru. Nakoľko je žalovaný v omeškaní je tak podľa súdu povinný zaplatiť žalobcovi aj uplatnený úrok z
omeškania (§ 369 ods. 1, ods. 3 obchodného zákonníka) v sadzbe podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z.,
podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzbaEurópskejcentrálnejbankyplatnákprvémudňuomeškaniasplnenímpeňažnéhodlhu.Pretosúd
žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 5 % od dňa 26.02.2021. Súd tiež s poukazom na § 232 ods.
3, ods. 4 Civilného sporového poriadku určil lehotu na plnenie (t. j. lehotu, v ktorej sa má zaplatiť súdom
priznaná suma) dlhšiu ako 3 dni, keď povolil žalovanému splácať dlžnú sumu v splátkach. Prihliadol
pritom na výšku dlžnej sumy ako aj skutočnosť, že žalobca je banka, teda subjekt so stabilizovaným

finančným zázemím. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Úspech žalobcu v spore
predstavuje priznanie istiny a úroku spolu vo výške 32.543,31 eur s úrokmi z omeškania, čo z celku
predstavuje úspech žalobcu v rozsahu 99,86 %. Úspech žalovaného čo do zamietnutia sumy 45 eur
predstavuje 0,14 %. Čistý úspech žalovaného predstavuje 99,72 %, v ktorom rozsahu mu súd priznal
aj nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku, a to jeho výroku III. v časti splatnosti istiny podal v zákonnej lehote odvolanie
žalobca. Uviedol, že zákonodarca do § 232 ods. 3 a 4 CSP neprevzal znenie § 160 ods. 1 OSP. V
súčasnosti súdy nemajú právnu normu, podľa ktorej by mohli judikovať splátkový kalendár v zmysle §
160 ods. 1 OSP. Ustanovenie § 232 ods. 4 CSP počíta so situáciou, kedy hmotné právo zaväzuje dlžníka

(žalovaného) plniť v budúcnosti splatné dávky, resp. splátky, čo však nie je posudzovaný prípad. Podľa
žalobcu je potrebné aplikovať princíp racionálneho zákonodarcu a nelegitimizovať procesný postup
súdu, ktorý nemá právny základ. Súdy sú povinné postupovať v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a
v žiadnom prípade nie sú oprávnené svojou voľnou úvahou vytvárať si vlastnú právomoc. Z princípu
legality vyplýva zároveň aj legitímne očakávanie adresátov úkonov orgánov verejnej moci, že budú

konať iba v zákonom stanovených medziach. Podľa žalobcu sa nemožno stotožniť s neopodstatnenou
argumentáciou súdu, uvedenou v ods. 29 napadnutého rozsudku, že povolenie plnenia splátkach je
legitímne, keďže žalobcom je banka „so stabilizovaným finančným zázemím.“. Žalobca vyjadril názor,
že ak by sa prijalo toto odôvodnenie súdu, pre žalobcu to de facto automaticky znamená, že všetky
pohľadávky uplatnené v súdnom konaní budú môcť žalovaní plniť v splátkach a iba výnimočne súd

ich zaviaže na plnenie v paričnej lehote troch dní. V prejednávanom prípade nie sú dané odôvodnené
okolnosti, ktoré by oprávňovali súd aplikovať § 232 ods. 3 CSP in fine. Žalobca mal za to, že
je nevyhnutné, aby bola sudcovská úvaha objektivizovaná a dôvody takéhoto rozhodnutia bližšie
konkretizované. Podľa žalobcu, ak by eventuálne vymáhal judikovanú pohľadávku v exekučnom konaní,
majetkové a sociálne pomery žalovaného bude obligatórne preskúmavať súdny exekútor, ktorý je

podľa § 61g ods. 2 Exekučného poriadku povinný vyhovieť žiadosti povinného o splátky. Ďalej žalobca
poukázal na judikatúru súdov SR. Navrhoval, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak,
že žalobe vyhovie a zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi judikovanú sumu do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a zároveň prizná žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 379 a §
380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a
nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku III. podľa § 388 CSP zmeniť tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia z nasledovných dôvodov:5. Odvolaním bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. o povolení zaplatiť dlh v
splátkach. Výroky I., II, IV. odvolaním napadnuté neboli, nadobudli právoplatnosť a odvolací súd ich

nepreskúmaval.

6. Podľa § 232 ods. 2 , 3, 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil

povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

7. Uvedené ustanovenie § 232 ods. 3 CSP upravuje lehotu, v ktorej je potrebné splniť povinnosť uloženú
v rozsudku. Základná zákonná lehota je tri dni a začína plynúť od právoplatnosti rozsudku. Zákonná

úprava tejto lehoty však pripúšťa výnimku, keď v odôvodnených prípadoch môže súd určiť dlhšiu lehotu,
čozahŕňaajmožnosťurčiť,žepeňažnéplneniesamôževykonaťvsplátkach,ktorýchvýškuapodmienky
zročnosti určí súd, pričom súd súčasne môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej splátky má za
následok splatnosť celého plnenia (§ 232 ods. 4 CSP).

8. Súdna prax pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti alebo pri určení, že peňažné plnenie sa
môže vykonať v splátkach, vychádza z konkrétnych okolností prípadu. Je nutné prihliadnuť na osobné
a majetkové pomery sporových strán, výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovaného,
prejavenú snahu o plnenie záväzku žalovaným, dobu, po ktorej by umožnením vykonania plnenia
v splátkach došlo k zaplateniu prisúdenej sumy s tým, aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie

dlžníkanaúkorveriteľa(čozohľadníprivýškesplátokapodmienkachichzročnosti)akoajto,čipovolenie
plnenia prisúdenej sumy v splátkach neprimerane nezasiahne do majetkových pomerov veriteľa. Preto
súd musí určiť lehotu na plnenie tak, aby jej dĺžka nepoprela samotný účel súdneho konania a v
konečnom dôsledku viedla k odstráneniu právnej neistoty medzi sporovými stranami.

9. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o povolení splácať dlh žalovanému v
splátkach. Povolenie splátok povinnému subjektu (žalovanému) je vždy zásahom do práva oprávneného
subjektu (žalobcu) na dosiahnutie priznaného plnenia, zvlášť v prípade, ak samotná súdom určená
splátka (vo výške 400,- eur mesačne) je výhodnejšia ako pôvodná splátka zo zmluvy o úvere (mesačne
po 401,67 eur resp. v prípade poslednej splátky vo výške 400,44 eur). Súd pre takýto záver o povolení

plnenia v splátkach je povinný náležite preskúmať osobné a majetkové pomery žalovaného.

10. Odvolací súd má za to, že žalovaný svoju platobnú neschopnosť uhradiť uloženú povinnosť voči
žalobcovi v zákonnej lehote na plnenie nepreukázal. Žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej
inštancie nepredložil žiadne listinné dôkazy preukazujúce to, že by sa nachádzal v nepriaznivej finančnej

situácii. Zistenie príjmových a majetkových pomerov žalovaného v spise vychádza len zo skúmania
majetkových pomerov, ktoré uskutočnil žalobca v rámci skúmaní bonity klienta (žalovaného) a ktoré
deklaroval žalovaný v predmetnej zmluve o úvere. Zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 15.10.2018, a
preto z posúdenia bonity v danom čase nemožno vyvodiť príjmové a majetkové pomery žalovaného v
súčasnosti. Súd prvej inštancie takisto ani nevykonal žiadne lustrácie z verejne dostupných registrov,

z ktorých by vyplávala skutočnosť, že žalovaný nie je schopný plniť v zákonnej lehote na plnenie.
Odvolací súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by bolo potrebné určiť dlhšiu lehotu na plnenie, či povoliť
žalovanému plniť v splátkach. Okrem toho žalovaný ani len nežiadal, aby mu súd povolil plniť dlh v
splátkach.

11. Vzhľadom na uvedené, keďže odvolací súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na postup
podľa § 232 ods. 3 druhá veta CSP, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku
III. o povolení zaplatiť dlh v splátkach podľa § 388 CSP zmenil tak ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP v
spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalovanému, nakoľko bol v odvolacom konaní úspešný v plnom rozsahu.13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).