Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. máj 2007

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 5C/4/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1506200295
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2007

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daša Štefániková
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2007:1506200295.6

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci navrhovateľa J. D.,
narodeného X.X.XXXX,. bytom v R., K. XX,. proti odporkyni M. D., narodenej XX.X.XXXX,. bytom v B.,
B. XX,. o vydanie vecí a o zaplatenie 80.000 Sk s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

V sume 3.700 Sk súd konanie z a s t a v u j e.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, ktorý bol súdu doručený 10.1.2006, sa navrhovateľ domáhal vydania hnuteľných vecí, ktoré
popísal v prílohe k návrhu a súčasne tiež požadoval od odporkyne náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
80.000 Sk. Návrh odôvodnil tým, že po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa z
bytu na B. XX. v B., ktorý ostal vo vlastníctve odporkyne, odsťahoval, v byte však ostali hnuteľné veci,

ktoré sú jeho vlastníctvom a ktorých odvoz mu odporkyňa 6.8.2005 znemožnila odcudzením krabíc,
špagátov a lepiacich pások, ktoré na zbalenie vecí potreboval. Náhradu nemajetkovej ujmy žiadal za to,
že odporkyňa zadržala jeho veci.
Po vyjadrení odporkyne, že veci, ktoré odporca 6.8.2005 v byte ponechal a o ktorých si z toho dôvodu
myslela, že o ne záujem nemá, buď vyhodila, alebo presunula do pivnice, zmenil navrhovateľ so
súhlasom súdu svoj návrh tak, že sa nedomáha vydania vecí, ale náhrady škody 80.000 Sk s úrokom

z omeškania 7 % ročne od 6.8.2005 do zaplatenia. Vo zvyšku vzal návrh späť. Uznesením č. k. 5 C
4/06-58 z 23.5.2006 súd v späťvzatej časti konanie zastavil.
Po ďalšej úprave návrhu, ktorou navrhovateľ jednak, bez zníženia požadovanej sumy náhrady škody,
obmedzil počet položiek, za ktoré náhradu škody požaduje, a jednak po tom, čo mu odporkyňa počas
konania časť vecí vydala (stolnú lampu, nástenné kuchynské hodiny, glóbus, keramickú súpravu a 3
poháre s logom hotela K. R.), v súvislosti s čím vzal návrh v sume 3.700 Sk späť, predmetom konania

ostala náhrada škody 76.300 Sk za :
- 12 kusov starožitných kníh v maďarčine, nemčine a češtine, v kovových obaloch, resp. vykladané
kamienkami, ktorých autora, názov a rok vydania nevedel navrhovateľ uviesť, a ktorých cenu odhadol
spolu na cca 15.000 Sk,
- 60 kusov starých kníh v maďarčine, ktorých zoznam nebol schopný uviesť s tým, že v tomto počte bolo
6 zväzkov od Gardonyho a 8 zväzkov od Kaveleva, a ktorých cenu odhadol na cca 2.500 Sk,

- spodok starožitnej váhy s ciferníkom, ktorej cenu odhadol na cca 500 Sk,
- 3 hnedé deky so strapcami, ktoré kúpil po rozvode, v cene 1.800 Sk,
- kukučkové drevené hodiny, kukučkové hodiny z umelej hmoty a sedliacke kuchynské hodiny so
závažím na reťazi, ktorých cenu odhadol spolu na cca 7.500 Sk,
- soška jeleňa z bielej keramiky, v cene 600 Sk,
- dve závesné vyrezávané police, v cene spolu 300 Sk,

- domáci telefón Concord, v cene 800 Sk,
- maketa kamiónu (Hungarkamion), v cene 1.500 Sk,- kufrík na nástroje plátenný, v cene 2.500 Sk,
- hodinový strojček, ktorého cenu odhadol na 2.000 Sk,
- 30 kusov rôznych kníh v maďarčine, zväčša rozprávkových, ktorých autora a názov navrhovateľ uviesť

nevedel, v cene po 300 Sk za kus,
- rôzne obrazy, ktorých zoznam je uvedený v prílohe k návrhu, a ktorých cenu odhadol spolu na 40.000
Sk,
- stará kovová žehlička, v cene 150 Sk,
- drevená vyrezávaná valaška, v cene 1.500 Sk,

- tiahlo na kušu v cene 600 Sk a
- vrch rúčky šable v cene 200 Sk.
Na určenie hodnoty kníh, hodín, hodinového strojčeka a obrazov žiadal vykonať znalecké dokazovanie.
Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť. Uviedla, že odporca sa z bytu sťahoval postupne na viac krát,
kľúče od bytu mal až do 28.6.2005, do ktorej doby si svoje veci zamykal v obývacej izbe. Do tejto izby
potom z ostaných častí bytu presunula všetko ostané, čo navrhovateľovi patrilo. Po vzájomnej dohode

si navrhovateľ 6.8.2005 prišiel zvyšok vecí odviesť, po jeho odchode ostala v byte jeho obývacia stena
a gaučová súprava, ktoré darovala za odvoz a ktorých hodnotu dodatočne navrhovateľovi vyplatila,
ďalej ponechal tie hnuteľné veci, ktoré mu počas súdneho konania vydala, a okrem toho staré koberce,
krabice plné špagátov, papieriky, igelitové tašky, domáci telefón Concrod, plátenný kufrík bez náradia,
linotlač Bača pred salašom, na skle nalepený obrázok tatranského kraja, značne poškodená olejomaľba

trenčianskeho hradu a tapiséria od Muchu, ktoré pre ich značné znehodnotenie a nepoužiteľnosť
vyhodila. Ostatné veci, uvedené v návrhu, si navrhovateľ odsťahoval, resp. o ich existencii nemala
vedomosť, ale po 6.8.2005 v byte neostali.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov,
založených v súdnom spise, vypočul svedkov, ktorí boli prítomní v byte 6.8.2005 pri sťahovaní

navrhovateľa, a to syna účastníkov J. D., Mgr. M. L. a L. F. a I. H., ktorému odporkyňa za odvoz darovala
obývaciu stenu a gaučovú súpravu. Od výsluchu ďalších navrhovaných svedkov účastníci upustili.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že po rozvode ich manželstva a po vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) pripadol byt na B. XX. v B. do vlastníctva odporkyne.
Napriek tomu si navrhovateľ v byte svoje veci ponechal. Prístup do bytu mal až do 28.6.2005, kedy

odporkyňa vymenila zámku na vchodových dverách. Účastníci sa prostredníctvom svojich právnych
zástupcov dohodli, že si navrhovateľ svoje veci z bytu odsťahuje 6.8.2005 v čase medzi 10,00 až 14,00
hod.. Navrhovateľ sa aj s pomocníkmi v uvedenom čase do bytu dostavil a veci si z bytu odniesol.
Navrhovateľ tvrdí, že si vinou odporkyne nemohol odsťahovať všetky svoje veci, zmizli mu krabice,
špagáty a lepiace pásky, preto veci nemal do čoho zabaliť a vzhľadom na dĺžku cesty ich nemohol len

voľne uložiť do auta. Naproti tomu odporkyňa tvrdí, že navrhovateľovi nič v sťahovaní nebránilo, žiadne
krabice mu nevzala a ani inak mu v sťahovaní neprekážala. Z bytu odišiel po tom, čo mu ona a syn
odmietli vydať intarzovanú skriňu, ktorá patrí synovi. Z konania navrhovateľa usúdila, že všetko, o čo
mal záujem, si už odsťahoval a podľa toho aj s vecami, ktoré v byte ostali, ďalej naložila. Rozpadnutú
obývaciu stenu a gaučovú súpravu darovala za odvoz, znehodnotené a bezcenné predmety vyhodila,

časť vecí uložila do pivnice (tie počas konania navrhovateľovi vydala) a mikrovlnnú rúru, varnú kanvicu a
dvojdielnú poličku, ktoré podľa rozsudku o vyporiadaní BSM boli prikázané do vlastníctva navrhovateľa,
dodatočne 10.11.2005 navrhovateľovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu odovzdala. Nič iné z
jeho majetku v byte neostalo.
Podľa § 420 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
K tomu, aby súd mohol uložiť odporkyni povinnosť nahradiť navrhovateľovi škodu, by navrhovateľ
musel preukázať, že mu škoda vznikla a že táto škoda je v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním
odporkyne. Dôkazné bremeno v tomto smere ťaží navrhovateľa a súd ho o dôkaznej povinnosti v zmysle
§ 120 ods. 4 OSP poučil.

V prvom rade mal navrhovateľ preukázať, že veci, za ktoré požaduje náhradu škody, skutočne vlastnil,
že sa 6.8.2005 nachádzali v byte odporkyne a že si ich z bytu neodsťahoval.
Skutočnosť, že sa časť vecí v byte nachádzala, najmä obrazy, navrhovateľ preukázal fotografiami, ktoré
zhotovil v čase, kedy ešte v byte býval (viď jeho výpoveď na pojednávaní 9.10.2006). Ide o zábery izieb,
haly a čiastočne aj kuchyne. Odporkyňa aktuálnosť fotografií spochybnila, tvrdila, že ešte v roku 2004

z haly a spálne zmizli všetky obrazy, starožitnosti a parožie.
Fotografie samé osebe ešte nie sú dôkazom o tom, že veci na nich zobrazené, sa 6.8.2005 v
byte nachádzali a že si ich navrhovateľ neodniesol. Na preukázanie tejto skutočnosti navrhovateľ
žiadal vypočuť svedkov J. D., I. H. a M. L.. Výpovede týchto svedkov súd hodnotil podľa ichvzťahu k účastníkom konania (J. D. a I. H. majú bližší vzťah k odporkyni a M. L. ako bývalý
zamestnanec a syn rodinného priateľa má bližší vzťah k navrhovateľovi). Ani výsluchom týchto svedkov
sa však navrhovateľovi nepodarila pravdivosť jeho tvrdenia preukázať. Svedok M. L. síce na otázku

navrhovateľa, či ostali v byte po ich odchode obrazy a knihy, odpovedal kladne, ale tieto obrazy a knihy
nijak bližšie nešpecifikoval. Nie je možné vylúčiť, že aj odporkyňa mala v byte svoje obrazy a knihy, resp.
že svedok videl tie obrazy, ktoré odporkyňa ako bezcenné vyhodila.
V tejto súvislosti súd poukazuje aj na list zo dňa 22.8.2005, ktorým navrhovateľ oznamuje odporkyni, že
si znovu príde 17.9.2005 medzi 9,00 až 14,00 hod. pre veci a vymenováva tie veci, ktoré žiada vydať. Z

vecí, za ktoré požaduje náhradu škody, nie je v tejto výzve uvedená ani jedna, žiadne knihy, ani obrazy.
Po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov podľa zásad uvedených v § 132 OSP mohol preto súd
považovaťzajednoznačnepreukázanúlentúčasťtvrdenianavrhovateľa,ktoránebolamedziúčastníkmi
sporná, t. j. že z vecí, za ktoré požaduje náhradu škody, ostali po jeho odchode 6.8.2005 v byte len
plátenný kufrík bez náradia, domáci telefón, linotlač Bača pred salašom, na skle nalepený obrázok
tatranského kraja, poškodená olejomaľba trenčianskeho hradu a tapiséria od Muchu.

Z výpovede odporkyne súd zistil, že domáci telefón si ponechala ako kompenzáciu za telefonickú
linku, ktorú navrhovateľ zrušil napriek tomu, že vyporiadaním BSM pripadla do jej vlastníctva, zvyšné
veci vyhodila, lebo boli bez hodnoty, zničené a nepoužiteľné. Náhradu škody za tieto predmety však
odmietla navrhovateľovi vyplatiť, keďže išlo jednak o bezcenné veci a jednak preto, že navrhovateľovi
nič nebránilo si ich 6.8.2005 odviesť a ak ich napriek tomu v byte ponechal, prejavil nezáujem o ne.

Nesporné bolo, že navrhovateľ od právoplatnosti rozsudku o vyporiadaní BSM už vlastníkom bytu nebol.
Svoje veci mohol v byte ponechať len so súhlasom vlastníka bytu, ktorým podľa tvrdenia odporkyne
bol ku dňu 6.8.2005 jej syn J.. Vlastník bytu umožnil navrhovateľovi veci si v byte prevziať 6.8.2005
a v konaní nebolo preukázané, že by odporkyňa akýmkoľvek spôsobom bránila navrhovateľovi v ich
prevzatí. Navrhovateľ síce, tvrdil, že mu zmizli krabice, do ktorých si chcel veci zabaliť a vzhľadom

na veľkú vzdialenosť, kam veci prevážal, ich nemohol ponechať voľne uložené v aute, ale z výpovede
svedka L. súd zistil, že veci sa prevážali len k nemu do záhrady a nie do miesta bydliska navrhovateľa.
V prípade, ak by navrhovateľ skutočne mal záujem veci si z bytu odniesť, mohol tak vzhľadom na ich
charakter urobiť aj bez krabíc. Na ďalšie uskladnenie vecí navrhovateľ súhlas vlastníka bytu nemal a
dokonca ani oň nežiadal. (Nielen navrhovateľ ako vlastník hnuteľných vecí, ale aj jeho syn ako vlastník

bytu, má podľa § 126 ods. 1 OZ právo na ochranu proti neoprávneným zásahom do jeho vlastníckeho
práva.)Akzatýchtookolnostínavrhovateľbezbližšiehovysvetleniačasťsvojhomajetkuvbyteponechal,
odporkyňa dôvodne predpokladala, že ďalšie naloženie s vecami ponecháva na jej úvahu a podľa toho
aj konala. Škodu, ktorá navrhovateľovi v tejto súvislosti vznikla, odporkyňa preto nezavinila a za ňu ani
nezodpovedá.

Z týchto dôvodov súd v späťvzatej časti konanie v zmysle § 96 ods. 1 OSP zastavil a vo zvyšku návrh
zamietol.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 3 OSP. Odporkyňa mala v konaní len nepatrný
neúspech (v späťvzatej časti by podľa druhej vety § 146 ods. 2 OSP bola ona povinná nahradiť trovy
konania navrhovateľovi) ale keďže jej trovy nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal.

Navrhovateľ sa po vyhlásení rozsudku písomným podaním z 23.5.2007 vzdal práva podať proti rozsudku
odvolanie.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho
doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2

vyhotoveniach. Odvolanie navrhovateľa by bolo vzhľadom na
vzdanie sa odvolania neúčinné.
V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd
odmietne.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie

podľa zákona č. 233/1995 Z. z..